Tlačová konferencia po rokovaní Rady solidarity a rozvoja

(TASR) – Od novembra tohto roku chce vláda zaviesť do praxe nové opatrenie, ktoré by malo pomôcť dlhodobo nezamestnaným nájsť si prácu. V prípade, že si človek, ktorý bol minimálne rok evidovaný ako nezamestnaný nájde prácu, 12 mesiacov nebude musieť za neho platiť odvody jeho zamestnávateľ ani on sám. Výška jeho príjmu však bude môcť dosiahnuť maximálne 67 % priemernej mzdy na Slovensku.

"Je to konštanta, ktorá je používaná v celej EÚ, my sme ju v podstate len prebrali. Vychádza to podľa dnešných prepočtov na maximum 536 eur," vyčíslil minister práce Ján Richter (Smer-SD) po dnešnom rokovaní Rady solidarity a rozvoja. Návrh bol na rade predstavený partnerom a v októbri by sa mal do stať na rokovanie Národnej rady (NR) SR.

Minister zároveň upozornil, že zamestnanci, ktorí budú takto pracovať, nebudú sociálne poistení a budú fungovať ako poistenci štátu. Doba takejto práce sa im tak pre dôchodok bude započítavať, no nie konkrétne prostriedky. Tie si môžu podľa Richtera dobrovoľne priplatiť. "Zamestnanec, ktorý bude vytipovaný a oslovený na takúto prácu a bude spĺňať všetky podmienky, ale odmietne, bude vyradený z evidencie nezamestnaných," dodal Richter.

Opatrenie bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, keďže si podľa odhadov vyžiada finančné prostriedky vo výške 12 miliónov eur. "Súhlasíme s takýmto dopadom," reagoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Zároveň však doplnil, že opatrenie by nakoniec nemuselo mať vôbec negatívny dopad na štátny rozpočet. Očakáva totiž pozitívny efekt na trh práce. Mnoho ľudí by sa takýmto spôsobom mohlo legálne zamestnať.

S predstaveným návrhom vlády súhlasia aj odborári, aj keď poukázali na pár úskalí, ktoré prináša. "Hlavne v tom, že zamestnanec, ktorý nastúpi na takúto prácu, nie je poistený v Sociálnej poisťovni," upozornil prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Jozef Kollár. Poukázal tiež na fakt, že dvaja zamestnanci na rovnakom poste budú mať rôzny zárobok, keď jeden bude odvádzať odvody do SP a druhý nie. "Postavenie dvoch zamestnancov nie je na rovnakej úrovni," pripomenul.

Odborári chceli zároveň v návrhu ošetriť to, aby zamestnávatelia nezačali prepúšťať pôvodných pracovníkov a namiesto nich prijímať dlhodobo nezamestnaných, za ktorých rok nebudú musieť platiť odvody. Tomu sa podľa Kollára podarilo zamedziť, a to prostredníctvom kontroly cez Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ, ktorý bude o úľavu na takéhoto pracovníka žiadať, nebude môcť predtým z rovnakého miesta prepustiť iných zamestnancov.

Za dobré považujú toto opatrenie aj predstavitelia zamestnávateľov. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislava Machunku môže takýto návrh pomôcť vtiahnuť dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu.

---------------------------------------------------------------------------------------------------

(TASR) – Malým a stredným firmám, ktoré sa po rokoch krízy dostali do ťažkostí, by mal pomôcť nový finančný produkt. Ide o takzvaný odvodový úver, ktorý plánuje vláda zaviesť od roku 2014. Po dnešnom rokovaní Rady solidarity a rozvoja ho predstavil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Úver sa podľa jeho slov nazýva odvodovým preto, lebo jeho maximálna výška sa bude rovnať sume ročných odvodov, ktoré tento zamestnávateľ platí za svojich zamestnancov. "Pretože odvodový úver sa má sústrediť najmä na zachovanie zamestnanosti," priblížil Kažimír.

O nový produkt budú môcť požiadať aj firmy, ktoré majú dlh voči Sociálnej poisťovni, ale nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Firma prvý rok nebude musieť splácať istinu ani úrok z úveru. "Po jednom roku dôjde k prehodnoteniu podmienok poskytnutého úveru a bude nastavený platobný kalendár na ďalších 24 mesiacov," doplnil minister financií. Celkový program je trojročný.

Ak si však firma po roku od poskytnutia úveru zachová zamestnanosť, teda nebude prepúšťať a splatí si tiež záväzky voči poisťovni, bude mať nárok na štátnu bonifikáciu úroku. To znamená, že jej štát preplatí časť úroku. "Cena úveru sa dostane na veľmi zaujímavé hodnoty, až niekde pod 3 %," vyčíslil Kažimír. Dnes pritom môže firma v ťažkostiach podľa jeho slov získať úver za ročný úrok približne 7 %.

Ministerstvo financií teraz uskutoční výberové konanie na banky, ktoré budú tieto úvery poskytovať. Úvery bude poskytovať banka z vlastných zdrojov. Štátny rozpočet bude pokrývať len bonifikáciu úroku pri splnení stanovených podmienok a záruky za takéto pôžičky.

Prvé náklady na toto opatrenie vzniknú štátu najskôr rok po prvom poskytnutom úvere, teda v roku 2015. Kažimír odhaduje, že úvery by sa mali poskytnúť vo výške 20 miliónov eur. V takom prípade by počas troch rokov existencie programu boli výdavky štátu zhruba šesť miliónov eur. V roku 2015 by to však podľa ministra mali byť maximálne tri milióny eur.

V súvislosti s týmto opatrením ale možno podľa rezortu financií očakávať aj pozitívny vplyv na verejné financie. Keďže program bude atraktívny pre firmy, ktoré nezaplatili štátu odvody, prostredníctvom úveru budú môcť vyrovnať svoje podlžnosti.

S novým návrhom vlády súhlasia aj predstavitelia odborov a  zamestnávateľov. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka však upozornil, že je potrebné dobre nastaviť kritériá, na základe ktorých budú firmy zaradené do tohto programu. Aby nedošlo k príliš veľkému zneužitiu týchto úverov, alebo aby ich nedostali firmy, ktoré ich dnes nepotrebujú. "Nastavenie podmienok je kľúčové," zdôraznil Machunka.