Sch�dza �.: 19
D�tum: 23. j�na 1999
Miesto: Bratislava, �rad vl�dy Slovenskej republiky

Hovorky�a vl�dy SR Miriam Fi�mov�:
... poh�ad na vl�du SR, lebo u� druh�kr�t �ak�te. �akujem, pani Kalisk�, �e ma upozor�ujete na to. �ia�bohu, dnes sa prerokov�va viacero d�le�it�ch bodov a zvy�ajne je potrebn�, aby v�etci �lenovia vl�dy boli pr�tomn�, tak�e preto tla�ov� konferencia tak e�te me�k�. Budem rada, ak sa mi e�te podar� dovies� v�m p�na vicepremi�ra Foga�a, ktor� by v�m povedal p�r slov o dnes schv�lenom n�vrhu z�kona o jazykoch men��n, ale v tejto chv�li vedie sch�dzu. V tejto chv�li by sme v�s radi informovali o tom, �e vl�da dnes schv�lila n�vrh na vyslanie jednotky do Kosova. Viac v�m o tom povie p�n minister obrany. Nech sa p��i.

Minister obrany SR Pavol Kanis:
Cten� d�my, v�en� p�ni, ja by som v�s chcel informova� o dvoch veciach, ktor� boli rozhodnut� na vl�de. Prv� inform�cia je o tom, �e vl�da SR schv�lila finan�n� pr�spevok SR na �hradu �asti vstupn�ho kapit�lu Alb�nska do Fondu soci�lneho rozvoja Rady Eur�py vo v��ke 10.000,-- EURO z prostriedkov rezervy vl�dy - to je prv� inform�cia. V s�vislosti s t�m by som chcel v�s informova� o tom, �e t� na�a �as�, ktor� bude vyslan� do Alb�nska, je to schv�len� v N�rodnej rade, bude s��as�ou skupiny Belsa, bud� tam vojaci z Belgicka, Litvy, Slovinska a Slovenska. Hlavnou �lohou tejto oper�cie je zabezpe�i� sprev�dzanie konvojov, mobilitu a ochranu humanitnej pomoci, zdravotn�cke zabezpe�enie tejto oper�cie je rie�en� prostredn�ctvom �eskej po�nej nemocnice, logistick� zabezpe�enie bude v plnom rozsahu zabezpe�en� skupinou Belsa, ako je stanoven� v n�vrhu memoranda o porozumen� a technickej dohody medzi Belgickom a SR. �lohou na�ej �enijnej jednotky v Alb�nsku je po prv�: upravi� a udr�iava� z�sobovaciu cestu medzi mestami /nezrozumite�n�/ na �rovni triedy 30, upravi� skladov� priestory v pr�stave Dures pre humanit�rnu pomoc, podie�a� sa na budovan� a �dr�be ciest k t�borom pre ute�encov. T�to inform�ciu V�m d�vam len preto, aby bolo jasn�, �e sa na tom pracuje a je ot�zkou kr�tkeho �asu, aby odi�li do Alb�nska. Dnes vl�da schv�lila n�vrh na vyslanie �al�ej �enijnej jednotky arm�dy SR do medzin�rodn�ch mierov�ch s�l KFOR na �zem� Kosova. Ide o iniciat�vny n�vrh ministerstva obrany (MO) a ministerstva zahrani�n�ch vec� (MZV). Na�a jednotka by v KFOR mala p�sobi� v r�mci rak�skeho kontigentu, aspo� tak to ukazuj� doteraj�ie rokovania a t�to �trukt�ra vojensk� by mala by� zlo�en� z vojakov Rak�ska, �vaj�iarska a Slovenska. Probl�my oby�ajne b�vaj� v�dy s financovan�m t�chto oper�ci� - tak to bolo aj v pr�pade vyslania jednotky do /nezrozumite�n�/, tak to je aj v pr�pade vyslania jednotiek do KFOR-u. Predpoklad� sa, �e je na to potrebn� ma� 39 mil. Sk, z toho bude 20 mil. z rezervy vl�dy SR a ostatok bude z viazan�ch prostriedkov kapitoly MO. Pri rokovan� o tomto bode minister spravodlivosti podal n�vrh, �i by nebolo mo�n�, aby t�to jednotka ochra�ovala chr�my v Kosove, vl�da prijala uznesenie a ulo�ila ministrovi zahrani�n�ch vec� presk�ma� t�to mo�nos�.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i, Va�e ot�zky. Dana Jancov�.

Ot�zka: Dana Jancov�, SITA
Chcem sa len sp�ta�, �e teda �i navrhol p�n �arnogursk� aj to roz��renie na 200 mu�ov oproti t�m 40 �enistom z t�ch elitn�ch jednotiek a �i m� �s� o ochranu len pravosl�vn�ch cirkevn�ch objektov. To je v�etko.

Pavol Kanis:
Akcia KFOR je asi najv��ia akcia v hist�rii, ktor� sa robila so s�hlasom OSN. Celkovo po�et t�ch jednotiek m� by� 50000 55000 vojakov, z toho h�adiska ��as� Slovenska je skuto�ne iba symbolick�, a preto t�to jednotka mus� by� poslan� tam a mus� to by� tak� druh jednotky, ktor� potrebuje riadiaca centr�la celej tejto oper�cie. �i�e minister �arnogursk�, ktor� minul� t��de� hovoril o roz��ren� pr�padne na, tu��m na 300 �ud�, mysl�m, �e je to n�zor, av�ak �o by bolo aj pozoruhodn� keby to Slovensko dosiahlo, ale vzh�adom na hospod�rsku a finan�n� situ�ciu tohto �t�tu a zdroje, ktor� m� k dispoz�cii ministerstvo financi� (MF), to nie je mo�n�.

Doplnenie ot�zky: Dana Jancov�, SITA
/nezrozumite�n�/

Pavol Kanis:
Nenavrhol.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, �al�ie ot�zky. Richard Filipko.

Ot�zka: Richard Filipko, denn�k SME
P�n minister, m��te n�m poveda� po�ty t�ch �ud�, ko�k� p�jdu do Kosova a t�ch 39 mil., to je len na tento rok?

Pavol Kanis:
To je 40 �ud� do konca roka.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, �al�ie ot�zky.

Doplnenie odpovede: Pavol Kanis
�o sa t�ka e�te Kosova aby ste mali tak� celkov� preh�ad, �e asi KFOR ako bude fungova�, doteraj�ie �vahy s� tak�, �e treba, aby spolo�nos� v Kosove pre�la �tyrmi f�zami zmien: prv� t� f�za trv� nieko�ko t��d�ov a za��na vytv�ran�m org�nov moci a spr�vy pod doh�adom medzin�rodn�ch jendotiek. Postupne by sa mali pomery usporiada� tak, aby sa v Kosove konali vo�by a cel� tento proces v �tyroch f�zach sa predpoklad�, �e bude trva� asi p� rokov - minim�lne p� rokov. To znamen�, kto posiela do Kosova jednotky, ich neposiela tam iba tak povediac do zimy, ale posiela ich tam na dlh� obdobie a ak si to vyn�sob�te t�mi rokmi a t�m, ko�ko to je na rok, tak s� to pomerne ve�mi siln� za�a�enia. Treba poveda�, �e aj ke� rozhodla Rada bezpe�nosti, o celej tejto oper�cii dosia� nie s� vyjasnen� ot�zky, ako to bude financovan�. Je dos� mo�n�, �e to bud� financova� v �t�te na vlastn� n�klady. Ak by sa pokra�ovalo tak ako v in�ch mierov�ch oper�ci�ch, tak preber� na seba financovanie OSN to sa potom rob� tak�m sp�sobom, �e �t�t si hrad� n�klady a v istom �ase OSN refunduje tieto n�klady, k dne�n�mu d�u OSN n�m d�i asi okolo 20 mil. Sk. Z�ujem o ��as� v t�chto jednotk�ch je v slovenskej arm�de ve�mi vysok� je to mo�nos� prirodzene si aj zarobi� dost�vaj� tu plat 10.000,-- Sk a vonku na mesiac maj� 1.000 1.300 USD pod�a toho, ako s� zaraden� a ak� tam je funkcia. �i�e z�ujem je o to ve�k�, vyberaj� sa samozrejme pod�a fyzick�ch a psychick�ch schopnost� s t�m, �e je to v�dy na dobrovo�nom princ�pe. Ka�d� sa rozhoduje dobrovo�ne, �i do tej jednotky p�jde alebo nep�jde. Je ve�k� z�ujem profesion�lnych vojakov, ako aj vojakov v z�lohe.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, Andrea Snyders. Nech sa p��i.

Ot�zka: Andrea Snyders, Bloomberg News
/nezrozumite�n�/

Miriam Fi�mov�:
K IRB? �no, predpoklad�m, �e k IRB V�s pr�de informova� p�n �t�tny tajomn�k MF. Ja ho dovediem, len teraz je moment�lne potrebn� na rokovanie vl�dy. Ale ten materi�l, pod�a toho, �o viem, je d�vern�. Nech sa p��i, �al�ie ot�zky. Pani Kraja�i�ov�.

Ot�zka: Dobroslava Kraja�i�ov�, denn�k Slovensk� Republika:
/nezrozumite�n�/..., �i vl�da dnes rokovala o situ�cii v Nafte Gbely a s ak�m v�sledkom, �i n�s m��te informova�.

Pavol Kanis:
Vl�da rokovala dnes o situ�cii v Nafte Gbely tak, �e p�n predseda FNM Kan�k informoval o doteraj�ej gen�ze vz�ahov s Naftou Gbely a s p�nom Po�rom. Absolvoval dnes p�n predseda FNM rozhovor so z�stupcami tej skupiny, ktor� to mala k�pi�. Predmetom toho rozhovoru boli prirodzene aj ot�zky vieryhodnosti tej inform�cie, ktor� bola, ako aj d�kazu toho, �e to predan�. Vl�da mala o celej tejto z�le�itosti ve�k� diskusiu a klon� sa k ist�mu n�zoru a rie�eniu, o ktorom bude informova� verejnos�.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, R�dio Koliba.

Ot�zka: R�dio Koliba
/nezrozumite�n�/..., aby som mohol tak� s�hrnn� inform�cie oh�adne toho vyslania vojakov a oh�adne t�ch platieb - tak�e do Alb�nska id� nejak� vojaci a do Kosova id� nejak�.

Pavol Kanis:
40 a 40.

Doplnenie ot�zky: R�dio Koliba
40 a 40 -- 80 a obidve bud� st� dokopy 40 mil., teda t�ch 39 mil.

Pavol Kanis:
Nie, ka�d� stoj� asi 40 mil.

Doplnenie ot�zky: R�dio Koliba
�akujem ve�mi pekne.

Miriam Fi�mov�:
E�te tam niekde - pani Gottweisov� som videla ot�zku.

Ot�zka: Alena Gottweisov�, denn�k Hospod�rske noviny
V tejto s�vislosti s Naftou Gbely by som sa chcela op�ta�, �i nepadla n�hodou ot�zka rezign�cie p�na predsedu FNM, p�na Kan�ka.

Pavol Kanis:
Nepadla.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, pani Kraja�i�ov�.

Ot�zka: Dobroslava Kraja�i�ov�, Slovensk� republika
E�te dopl�uj�cu ot�zku: to znamen�, �e vl�da si stoj� za t�m p�vodn�m stanoviskom, ktor� prezentovala?

Pavol Kanis:
�no, stoj� si za t�mto stanoviskom a vl�da pod�a v�meny n�zorov, ktor� prebehla na vl�de, vl�da je odhodlan� spravi� razantn� kroky k n�prave veci.

Miriam Fi�mov�:
SITA mala �al�iu ot�zku.

Ot�zka: Dana Jancov�, SITA
Hej. Chcem sa sp�ta�, ako vyzerala na vl�de o�ak�van� avizovan� premi�rom, avizovan� diskusia o vyhl�seniach p�na Konco�a a ke�e je to V� stran�cky kolega, zauj�ma ma, ako bude ot�zku p�na Konco�a a jeho vyhl�senia, �e od�de pr�padne aj z SD�, alebo z klubu SD�, rie�i� SD�.

Pavol Kanis:
O vyhl�sen� p�na Konco�a nebola �iadna diskusia na vl�de. Ja si mysl�m, �e ka�d� minister m� niekedy slab�ie chv��ky, tak�e treba to tak bra�. Viete, ka�d�mu ministrovi je pri t�ch finan�n�ch zdrojoch, ktor� s� k dispoz�cii, sem-tam do pla�u, ale niektor� to vydr�ia viac, in� menej, tak�e je to vecou otvorenej bud�cnosti.

Doplnenie ot�zky: Dana Jancov�
Ko�ko slab��ch chv�� m��e ma� tak jeden minister za pol roka?

Pavol Kanis:
Keby ste spravili anketu medzi ministrami.

Miriam Fi�mov�:
Nevid�m �iadne �al�ie ot�zky. Nech sa p��i.

Ot�zka: Monika �ur�enkov�, denn�k Pravda
Rokovala dnes vl�da aj o �elezniciach, teda o re�trukturaliz�cii �elezn�c?

Pavol Kanis:
Rokovala aj o �elezniciach. Bol to bod, ktor� bol medzi t�mi posledn�mi a ke�e sa jedn� o ve�mi zlo�it� problematiku a o ve�mi ve�k� peniaze, ktor� �eleznica d�i, tak bolo rozhodnut�, �e tento materi�l mus� by� pripraven� kvalitnej�ie a bude na rokovan� vl�dy o t��de�.

Miriam Fi�mov�:
Mysl�m, �e STV som videla ot�zku. Nech sa p��i.

Ot�zka: Andrea L�rinczov�, STV
�no, ja som sa chcela sp�ta�, �i sa dnes vl�da zaoberala kandid�tom na post guvern�ra NBS a �i padli zo strany ministrov nejak� n�vrhy.

Pavol Kanis:
Vl�da sa t�mto nezaoberala. V�era zasadala koali�n� rada, kde sa vymenili n�zory na to, kto by to mohol by�, ale tie n�vrhy boli takpovediac, ako ktor� strana by si predstavovala rie�enie tej ot�zky, ale boli iba tak /nezrozumite�n�/ vysloven�.

Doplnenie ot�zky: Andrea L�rinczov�
/nezrozumite�n�/

Pavol Kanis:
Vzh�adom na to, �e to bolo d�vern� rokovanie, m�m povinnos� by� aj ja disciplinovan�, tak�e nepoviem �iadnu inform�ciu.

Doplnenie ot�zky: Andrea L�rinczov�
/nezrozumite�n�/

Pavol Kanis:
Viete, �e guvern�r NBS - jeho doba kon�� koncom j�la, tu��m 27. j�la, ak sa nem�lim, tak�e je mo�n�, �e na �al�om zasadnut� vl�dy u� t�to ot�zka bude otvoren� aj �o sa t�ka mien. Je to mo�n�, ale pros�m, berte to ako relat�vnu inform�ciu.

Ot�zka: Dana Jancov�
/nezrozumite�n�/... m� dosta� na rokovanie vl�dy strat�gia decentraliz�cie a reformy verejnej spr�vy, lebo op� V� stran�cky kolega p�n Ft��nik hovoril, �e to malo by� u� na minulot��d�ovom rokovan� vl�dy.

Pavol Kanis:
Viete, bolo spolo�n� zasadnutie koali�nej rady, bolo tam zast�penie vl�dy, boli tam nielen �lenovia vl�dy, �t�tni tajomn�ci, konalo sa to na /nezrozumite�n�/ tam boli prediskutovan� niektor� veci, z toho v�etk�ho u� vidie�, �e v �om je ist� konsenzus a v �om treba nie�o upravi�, tak�e v najbli���ch t��d�och - predpoklad�m, �e to bude tak isto.

Miriam Fi�mov�:
Slovensk� republika mala e�te ot�zku.

Ot�zka: Dobroslava Kraja�i�ov�
E�te jednu ot�zku: aj ke� ste spom�nali, �e by ste priviedli p�na podpredsedu Foga�a, chcem sa op�ta� na margo toho prijat�ho z�kona o pou��van� jazykov men��n, �i vl�da ho prijala v takej podobe, ako odpor��ila legislat�vna rada vl�dy, alebo �i mala nejak� z�sadnej�ie pripomienky k tomu.

Pavol Kanis:
P�n podpredseda vl�dy tu pr�de e�te, ale prijala ho v takej podobe, ako opustil legislat�vnu radu s t�m, �e bolo tam e�te vyjas�ovanie pri ist�ch formul�ci�ch a tam do�lo pri �prave t�chto formul�ci� do�lo k dohode, ale nie s� to �iadne rozhoduj�ce ... nejak� rozhoduj�ce posuny v tom obsahu, ako bol z legislat�vnej rady. Zatia� z�stupcovia SMK vo vl�de tento n�vrh nepodporuj�, zdr�ali sa hlasovania.

Miriam Fi�mov�:
V tejto chv�li �akujem za Va�e ot�zky, e�te sa pok�sim dovies� p�na podpredsedu vl�dy Foga�a.

Hovorky�a vl�dy SR Miriam Fi�mov�:
...�al�� s�ub e�te som V�m s��bila dnes aj niekoho z ekonomick�ch ministrov vl�dy. P�n minister �ern�k predkladal dnes materi�l, ktor� s�vis� s re�trukturaliz�ciou podnikov�ho sektora. E�te k�m mu odovzd�m slovo, V�s v�etk�ch popros�m, v�etk�ch V�s popros�m, aby ste si vypli mobiln� telef�ny. Myslela som si, �e je to zbyto�n�, zrejme nie. Nech sa p��i, p�n minister.

Minister hospod�rstva SR �udov�t �ern�k:
�akujem pekne. Mil� d�my a p�ni, aby som spresnil, dnes som miesto nepr�tomn�ho p�na podpredsedu vl�dy Ivana Mikl�a predkladal materi�l, v r�mci ktor�ho boli rozpracovan� opatrenia v oblasti ozdravenia, re�trukturaliz�cie a privatiz�cie podnikov�ho sektora b�nk. N�vrh, ktor� vznikol na z�klade �lohy z programu ozdravenia, rozpracov�va konkr�tne tie �asti, kde sa za��naj� formova� predstavy vl�dy o tom, ako realizova� boj proti korupcii, klientelizmu, zneu��vaniu postavenia prirodzen�ch monopolov, ako da� na papier predbe�n� n�vrhy o harmonograme privatiz�cie prirodzen�ch monopolov a bankovej sf�ry, ako da� na papier konkr�tne �daje o niektor�ch kritick�ch spolo�nostiach, v ktor�ch by mohlo d�js� k realiz�cii z�ruky �t�tneho rozpo�tu. Budem V�s informova� z pr�lohy u� prijat�ho uznesenia vl�dy. Pr�slu�n� rezortn� ministri maj� za �lohu do konca j�na vymedzi� okruh podnikov so strategick�m v�znamom, pre ktor� by sa mali vybra� renomovan� mana��ri, navrhn�� mechanizmus riadenia vybran�ch podnikov so strategick�m v�znamom na zmluvnom z�klade s cie�om zv��i� efekt�vnos� hospod�renia t�chto podnikov, to by malo by� do konca j�la. Potom v �astiach predkladacej spr�vy a zd�vodnenia sa bli��ie popisuj� mechanizmy, ako vybra� renomovan� spolo�nosti, ako zabezpe�i� transparentnos� a ako zveri� riadenie vytipovan�ch prirodzen�ch monopolov, ktor� vytipuj� rezortn� ministri najat�m mana��rom, pravdepodobne najat�m na b�ze medzin�rodn�ho tendra. Z �al��ch �loh, ktor� by V�s mohli zauj�ma�, sme skr�tili term�n pre predlo�enie z�kona o regul�cii prirodzen�ch monopolov, spolo�ne s Protimonopoln�m �radom m�me predlo�i� na rokovanie vl�dy koncepciu do konca augusta, mali by sme vytvori� nez�visl� monitorovac� org�n pre poskytovanie �t�tnej pomoci, mali by sme vypracova� harmonogram postupu pri privatiz�cii b�nk s majetkovou ��as�ou FNM a predlo�i� ho na rokovanie vl�dy do konca j�la, navrhn�� sp�sob privatiz�cie Slovenskej Pois�ovne do konca okt�bra, zodpoved� ministerstvo financi� (MF), identifikova� majetkov� podiely �t�tnych a kv�zi�t�tnych in�tit�ci� v bank�ch a pois�ovniach a navrhn�� sp�sob a harmonogram postupu pri predaji uveden�ch podielov a predlo�i� ho na rokovanie vl�dy. N�sledne by sme mali konzultova� strategick� postup ur�chlenia reforiem, ktor� bude konkretizovan� v programe ozdravenia so z�stupcami medzin�rodn�ch in�tit�ci� a dom�cich in�tit�ci�. Jedna ve�k� s�ria �loh �iestich je prijat� pre zv��enie ��innosti jestvuj�cich foriem financovania a �verovania v oblasti mal�ho a stredn�ho podnikania. Konkr�tne m�j rezort m� za �lohu v spolupr�ci so z�stupcami a z�ujmov�mi zdru�eniami reprezentuj�cimi mal� a stredn� podnikanie vyhodnoti� doteraj�ie sp�soby, navrhn�� nov�. �iasto�ne sme u� �lohu plnili, preto�e Eur�pska investi�n� banka otv�ra �al�ie �verov� linky, ale podpredseda vl�dy Ham��k, ministerstvo hospod�rstva (MH), MF ma �iada preh�ada� �al�ie mo�nosti. No a z t�ch �al��ch �loh potom konkr�tne s� �lohy vo vz�ahu k VS�, �SR, k vodohosp. v�stavbe, Nafte Gbely a SE skontrolova�, ako sa plnili doteraj�ie uznesenia. Tak�e to�ko pros�m z materi�lu, ktor� vl�da prijala a kde teda vypl�vaj� jednotliv� konkr�tne �lohy pre konkr�tne rezorty. V��ina t�ch �loh bola skr�ten� tak, aby ... teda term�n bol skr�ten� tak, aby r�chlo a mobiliza�ne sa rie�ili probl�my, ktor� sa tam objavuj�. Dovo�te mi e�te informova� V�s aj o tom, �e na z�klade mojej po�iadavky dnes vl�da bola pripraven� zaradi� na rokovanie materi�l, ktor� definit�vnym sp�sobom upravoval predstavu vl�dy o usporiadan� pomerov v Nafte Gbely aj v �vode toho materi�lu, aj v z�vere bolo kon�tatovanie, �e mimos�dna dohoda predpoklad� s��innos� vlastn�ka. Spr�va, ktor� sme zachytili a o ktorej n�s r�no informoval p�n prezident FNM, bola ve�mi prekvapiv�, �dajne prekvapila aj FNM. P�n Kan�k o 11. rokoval so v�etk�mi z�stupcami a priniesol nasp� na rokovanie vl�dy p�somn� z�pis z toho rokovania. Predseda vl�dy a vl�da vyslovila nes�hlas s tak�mto postupom. O tom, kto bude pr�padne spoluvlastn�kom Nafty Gbely, nerozhodne p�n Po�r, o tom rozhodne transparentn� medzin�rodn� tender, a pokia� nedodr�al dohody, ktor� mal s FNM, dostal som konkr�tne ja za �lohu do bud�ceho t��d�a navrhn�� najradik�lnej�ie rie�enia, aby �t�t sa ujal taktovky a ke� nie je mo�n� urobi� mimos�dnu dohodu, ktor� by tak povediac mala z�klad v rokovan� vl�dy a uznesen�, ktor� bolo prijat�, tak je vl�da pripraven� siahnu� k razantn�m krokom. Z�rove� dnes budem oznamova� spolo�nostiam z��astnen�m, �e t�to transakcia je transakcia, ktor� slovensk� vl�da neuzn�va, preto�e je verejne zn�me, �e Nafta Gbely bola kauza storo�ia a �e mus� by� vysporiadan� tak, ako rozhodne vl�da SR, a to je jedin� mo�n� sp�sob mimos�dnej dohody. My plne re�pektujeme to, �e je to priv�tny vlastn�k - vlastn�k, s ktor�m je FNM v spore, ale znovu opakujem: ak�ko�vek kroky, ktor� boli uroben� z jeho strany vo vz�ahu k zahrani�n�m partnerom, s� netransparentn�, s� to kroky, ktor� neuzn�vame a sme pripraven� samozrejme po splnen� v�etk�ch pr�vnych predpokladov a legislat�vnych zmien, ktor� bud� potrebn� ur�chlene zjedna� n�pravu.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. D�my a p�ni, ako ste si zrejme v�imli, sk�r, ako d�m priestor na Va�e ot�zky, pri�iel medzi n�s aj predkladate� n�vrhu z�kona o pou��van� jazykov men��n a rovnako �lovek, ktor� vie mo�no z legislat�vneho h�adiska najviac o tomto z�kone, a to p�n podpredseda vl�dy Foga� a p�n minister kult�ry K�a�ko. Poprosila by som teraz ich o kr�tke expoz� k tomuto n�vrhu z�kona. Nech sa p��i.

Podpredseda vl�dy SR pre legislat�vu �ubom�r Foga�:
Cten� d�my, v�en� p�ni, chcem V�m poveda�, �e vl�da SR dnes schv�lila a mo�no u� teda hovori� o vl�dnej predlohe n�vrhu z�kona o pou��van� jazykov men��n. Ide o n�vrh, ktor�ho filozofiu odobrila v�era Legislat�vna rada vl�dy, v podstate zalo�en� na tom, �e na Slovensku platia ur�it� pr�vne �pravy, ktor� aj doteraz umo��ovali pou��vanie jazykov men��n v �radnom styku a povedal by som i v kult�re, rozhlase, m�di�ch, �kolstve. Tieto z�kony tak, ako boli, re�pektuje novonavrhnovan� z�kon s t�m, �e v ur�it�ch �astiach sa na ne odvol�va. Z�sadn� �prava spo��va iba v tom, �e v obciach, kde po�et pr�slu�n�kov n�rodnostn�ch men��n dosahuje viac ako 20 %, bude mo�n� pou��va� jazyk n�rodnostn�ch men��n aj v �radnom styku. Okrem toho z�kon obsahuje i �pravu, pod�a ktor�ch obce bud� m�c� rozhodn�� o tom, �e bude dvojit� zna�enie bezpe�nostn�ch �i zdravotn�ckych v�stra�n�ch zariaden�, �e bude m�c� by� dvojjazy�ne zverejnen� aj in� d�le�it� inform�cia, ak o tom pr�slu�n� zastupite�stvo rozhodne. Rovnako obecn� zastupite�stvo bude m�c� rozhodn�� o dvojjazy�nom ozna�en� ul�c, aj ke� si to pri men�ch napr�klad nevieme celkom dobre predstavi�, ale tak�to mo�nos� tu bude. V ostatn�ch �astiach z�kon v�m u� mysl�m bol zn�my. Predpoklad�m, �e v NR SR bude prijat� e�te v r�mci tohto zasadnutia. T�m vlastne napln�me - to je podstatn� - �l�nok 34, ods. 2 �stavy SR, rovnako ako �l�nok 6 toho ist�ho pr�vneho dokumentu a � 1, ods. 4 z�kona o �t�tnom jazyku, ktor� sa vlastne dovol�val toho, �e z�kon o �t�tnom jazyku neupravuje pou��vanie jazykov n�rodnostn�ch men��n. �akujem.

Minister kult�ry SR Milan K�a�ko:
Ja, ak dovol�te, by som dodal nieko�ko viet, preto�e v poslednom �ase sa vyskytlo viacero protire�iv�ch inform�ci�. Chcel by som potvrdi�, �e tento z�kon dodr�iava v�etky odpor��ania, na ktor�ch sme sa dohodli v Haagu s predstavite�mi tak Rady Eur�py ako OBSE, ako aj Eur�pskej komisie. Tento z�kon m� preambulu, i ke� ako pr�vnici odborn�ci vedia, �e tak�to z�kon nevy�aduje, �i dokonca nemal by ma� preambulu, z h�adiska legislat�vneho a odborn�ho je to v�sledok politick�ho kompromisu, preto�e takisto z�kon o �t�tnom jazyku z legislat�vneho h�adiska nemal ma� preambulu. Chcel by som V�s tak isto uisti�, �e dodr�iava v�etky medzin�rodn� normy, �udsk� pr�va a v kone�nom d�sledku v�etko to, �o sa nepodarilo vyrie�i� v tomto z�kone, ktor� hovor� o komunik�cii v �radnom styku, zost�va na�alej priestor v z�konoch, na ktor� sa odvol�vame, tak�e v bud�cnosti zostaneme na�alej otvoren� spolupr�ci a rozvoju medzin�rodn�ch noriem.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. Popros�m V�s jednu ot�zku na �vod na p�na ministra �ern�ka, ktor� odch�dza na rokovanie. Tak�e, p�n S�kora sa dnes e�te nep�tal.

Ot�zka: Maro� S�kora, denn�k Pravda
Chcem sa sp�ta�, na z�klade �oho vl�da neuznala /nezrozumite�n�/ realiz�cii tejto transakcie a ak�m sp�sobom chcete naplni� to, �o ste teraz hovorili.

�udov�t �ern�k:
Predlo��m konkr�tny n�vrh na rokovanie vl�dy. Dovo�te mi poveda�, �e kauza Nafta Gbely, �astokr�t sklo�ovan�, m� jedno jedin� rie�enie: �e ukradnut� majetok sa vr�ti sp� do r�k �t�tu a �e na tom nebude zar�ba� s�kromn� osoba, ale �e prieh�adn�m transparentn�m tendrom za najvy��iu cenu na tom zarob� �t�t. Tak�e s� mo�nosti, ako tieto z�mery realizova� poviem V�m len to�ko, �e budem ve�mi �zko spolupracova� s tu pr�tomn�m p�nom podpredsedom vl�dy Foga�om pri r�chlom rie�en� tejto kauzy. Ka�d�, kto sa o t�to spolo�nos� zauj�mal, ka�d� zahrani�n� investor, ktor� rokoval s predtavite�mi vl�dy SR, s predstavite�mi fondu a s predstavite�mi SPP vedel, �e vl�da h�ad� rie�enie, �e h�ad� mimos�dnu dohodu, v�etci z�ujemcovia boli informovan�, �e maj� po�ka�, k�m vl�da n�jde sp�sob, ako vytvori� spolo�n� podnik a �e maj� �ancu uch�dza� sa v medzin�rodnom tendri o polovi�ku tohto spolo�n�ho podniku. Ktoko�vek urobil krok, nesie si za to pln� zodpovednos�.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. Nech sa p��i, �al�ie ot�zky. St�hame? Nech sa p��i, tak e�te Mark�za.

Ot�zka: Helena Tomkov�, TV Mark�za
... p�n premi�r Dzurinda vyhl�sil, �e sa na�lo 3 5 pr�vnych d�vodov, pre ktor� m� by� vr�ten� Nafta Gbely do r�k �t�tu. Ako informoval, tak to bude zop�r dn� alebo zop�r t��d�ov. Pre�lo nieko�ko mesiacov, st�le Nafta Gbely sa nevr�tila. Kto je na vine, �e Nafta Gbely je v t�ch ruk�ch, v ktor�ch je.

�udov�t �ern�k:
�a�ko sa h�adalo rie�enie - pr�vne �ist� rie�enie, ako realizova� predstavy vl�dy o vytvoren� spolo�n�ho podniku. Ja som u� aj verejne povedal, �e hodiny a hodiny rokovali pr�vnici, aby na�li pr�vne �ist�, prijate�n� a verite�sk�mi bankami akceptovan� rie�enie. Toto rie�enie minul� t��de� odi�lo na v�etky rezorty, aby mohlo po riadnom pripomienkovom konan� dnes vo vl�de prejs�. Ja nepova�ujem za n�hodu, �e to, �o sa udialo, sa udialo pr�ve v�era a bol pri tom poru�en� nielen predpoklad, ako sa d� mimos�dnou dohodou t�to kauza vyrie�i�, ale zrejme tam boli uroben� aj in� pre��apy. Ak budem citova� presne zo z�znamu dne�n�ho rokovania - m�m napr. poznamenan�, �e p�n Ernest Valko jedin�, �o po�adoval, tak po�adoval preuk�za� obhajobu pr�v fondu a takisto aj �al�ie kon�tatovania, ktor� s� v z�pise uveden�. A preto aj za cenu, �e prijmeme �stavn� z�kon, ktor� bude t�to problematiku rie�i�, sme pripraven� to rie�i� �isto a transparentne. O tomto bud� dnes informovan� v�etci, ktor� prich�dzaj� do �vahy - aj t�, ktor� prejavili snahu ob�s� tender a dosta� sa pred partnerov nef�rovo tak�mto sp�sobom, �e sa dohodli s vlastn�kom, ktor� je vlastn�k na papieri a ktor� bol roky, mesiace - e�te ako v opoz�cii a teraz vo vl�de ozna�ovan� za najv��iu privatiza�n� kauzu tejto republiky. Tak�e kto bol na vine? �a�ko teraz h�ada� vinn�ka, preto�e z poh�adu rozdelenia kompetenci� o t�chto akci�ch, ktor� mali sa vr�ti� na FNM, bol poveren� rokova� fond. Ja som si pre��tal v pondelok vo ve�kom rozhovore s prezidentom, �e v�etko je s p�nom Po�rom dohodnut�, �e u� len �ak� na to, ak to zrealizova�, no a zrealizoval to presne opa�ne. Odpove� si n�jdete sama, ale bude to ma� ve�mi v�ne dohry.

Ot�zka: (p�taj�ci sa nepredstavil)
P�n Ernest Valko dnes v rozhovore pre - mysl�m, �e tla�ov� agent�ru uviedol, �e z pr�vneho h�adiska sa vo�i tejto transakcii ned� absol�tne ni� namieta�.

�udov�t �ern�k:
Pr�vnym expertom je tu sediaci ved�a m�a p�n podpredseda vl�dy Foga�. M��e odpoveda� na Va�u ot�zku.

Ot�zka: Helena Tomkov�
/nezrozumite�n�/... FNM nies� za to zodpovednos�, �e sa to stalo, �e sa to vlieklo to�ko mesiacov, a� sa nakoniec stalo to, �o sa stalo? Predpoklad� sa nejak� demisia?

�udov�t �ern�k:
Ja budem osobne trva� na tom, aby ten, kto toto sp�sobil, niesol za to zodpovednos�.

Miriam Fi�mov�:
P�n Dev�n.

Ot�zka: Du�an Dev�n, denn�k SME
Ja by som sa p�na Foga�a teda op�tal, �e ak� pr�vne nezrovnalosti boli v tom predaji a p�na �ern�ka by som sa op�tal, �i sa neob�va, �e ak jedn�ho zahrani�n�ho investora tak�mto sp�sobom vyhod�me zo Slovenska, �e u� n�m sem nikto nikdy nepr�de.

�ubom�r Foga�:
Do rokovan� oh�adne Nafty Gbely som ja s�m osobne nevstupoval, preto v tejto chv�li nechcem da� �iadne hodnotenie. Mysl�m, �e tak ako aj ostatn�, ja som sa dozvedel o tom, �o sa stalo, a� v�era.

�udov�t �ern�k:
A na druh� ot�zku odpoved�m: jednozna�ne pr�ve naopak. Keby sme tolerovali tak�to sp�sob, tak odrad�me zahrani�n�ch investorov, preto�e by videli, �e napriek deklar�ci�m vl�dy, napriek tomu, �e sa h�adalo rie�enie, tu zrazu niekto poru�il transparentnos� a sna�il sa z�ska� v�hodu pred ostatn�mi. Zahrani�n� investori maj� jednu z�kladn� po�iadavku: rovnak� pr�le�itosti a transparentnos�. A znovu opakujem, hoci p�n Po�r figuroval zatia� ako vlastn�k z pr�vneho h�adiska, nem��e p�n Po�r rozhodova� o tom, kto bude strategick�m investorom v tomto podniku.

Miriam Fi�mov�:
Maro� S�kora, Pravda.

Ot�zka: Maro� S�kora, denn�k Pravda
/nezrozumite�n�/... Na z�klade �oho vl�da t�to transakciu neuznala, �o je na tejto transakcii pochybn�, �o je netransparentn�?

�udov�t �ern�k:
Dovo�te mi poveda� na z�ver len to, �e niektor� Va�e ot�zky teraz ma tro�ku prekvapuj�. Sami viete, �e to bol podfuk, �e to bol podvod storo�ia, �e dnes, ke� vl�da mala rozhodn�� o tom, ako sa to definit�vne vyrie�i, ke� mala zoh�adni� niektor� Po�rov� rozhadzovania pe�az� povedzme v Kazachstane a v /nezrozumite�n�/ a plati� to zo �t�tnych prostriedkov, aby dosiahla revitaliz�ciu podniku a aby nakoniec uk�zala zahrani�n�m investorom, �e chce postupova� transparentne, tak ot�zky niektor�ch z V�s ma klad� do polohy, ako keby Po�r bol ten, ktor�mu sa ubl��ilo. Ja som za pr�vny �t�t aj za dodr�iavanie z�konov, ale ned� sa zneu�i� v�kuum alebo neexistencia ustanoven� o reprivatiz�cii, o n�prave �k�d tak�mto sp�sobom. A dovo�te mi poveda� star� heslo, ktor� hovorievala moja star� mama: na ka�d� opicu m� p�n boh truhlicu. Nenech�me sa jednoducho takto dobehn��. �akujem pekne.

Miriam Fi�mov�:
Pani Grosmannov�. Danka, pros�m �a, mohla by si re�pektova�? Pani Grosmannov�, nech sa p��i.

Ot�zka: Kl�ra Grosmannov�, denn�k Pr�ca
Ja by som sa k jazykov�mu z�konu chcela sp�ta�. P�n vicepremi�r, p�n minister, vieme u�, �e �lenovia vl�dy za SMK nehlasovali za jazykov� z�kon. Chcela by som vedie�, �i napriek tomu boli nejak� pripomienky z ich strany e�te po�as rokovania a ko�ko trvala t�to problematika �asovo?

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i.

�ubom�r Foga�:
O z�kone sme rokovali zhruba hodinu. Mysl�m si, �e pripomienky, ktor� boli prednesen� zo strany podpredsedu vl�dy Cs�kyho, smerovali k zmen�m 3 �i 4 ustanoven� z�kona. P�n podpredseda vl�dy sa v�era z��astnil rokovania legislat�vnej rady vl�dy, k tomuto n�vrhu z�kona v�era tieto pripomienky u� znesen� neboli. Mysl�m si, �e z�kon textovo plne re�pektuje v�etky medzin�rodn� dohody, legislat�vne z�mery, ktor� vypl�vaj� z na�ej �tavy a n�sledne priajt�ch pr�vnych predpisov. Mysl�m si, �e t� diskusia bola ve�mi vecn�, ve�mi k�udn�, ja sa domnievam, �e tak, ako je rozhodnut�, je u� na veci NR SR, aby pos�dila samotn� text a zv�ila jeho jednotliv� ustanovenia. Ja V�m poviem �primne ako podpredseda vl�dy pre legislat�vu, �e jednoduch�� z�kon by bol e�te lep��, �ia�, mus�me re�pektova� samozrejme aj ist� povedzme �elania, predstavy a re�pektovali medzin�rodn� formul�cie aj preto niektor� veci o�ak�vam, �e NR bude ma� tendencie upravi� tak, aby boli presnej�ie.

Miriam Fi�mov�:
Pani Nagyov�, nech sa p��i.

Ot�zka: Ildik� Nagyov�, Ma�arsk� Rozhlas
Ja by som sa chcela sp�ta� obidvoch p�nov, �e ako chcete obh�ji� tento z�kon alebo n�vrh z�kona, ke� s n�m nes�hlas� dos� ve�k�, alebo zna�n� �as� slovensk�ho spolo�enstva, resp. uvid�me po peti�nej akcii, �e ko�k� ho odmietaj� a nes�hlasia s n�m ani reprezentanti n�rodnostnej men�iny. Ako to obh�jite doma alebo v zahrani��.

�ubom�r Foga�:
Peti�n� akcia, ktor� prebieha, pokia� by mala smerova� k vyp�saniu referenda, ja iba kon�tatujem, �e referendum nie je mo�n� vyp�sa� zo z�kladn�ch pr�vach a slobod�ch to po prv�. Ja som presved�en� o tom, �e Slovensko m� m�drych ob�anov, ktor� pochopia zmysel tejto �pravy a pochopia predov�etk�m to, �e tak, ako tu je z�kon o �t�tnom jazyku, ktor� zost�va v plnom rozsahu z�kladn�m �radn�m jazykom a ktor� vytv�ra priestor pre uplatnenie z�kladn�ho �radn�ho jazyka, �e tak je na mieste, aby sme dali mo�nos� v plnom rozsahu kult�rne pou��va� jazyk men��n v pr�padoch, kde to teda z�kon umo��uje. D� sa poveda� teda, �e z�kon o �t�tnom jazyku je predpisom, popri ktorom m��e existova� aj tento z�kon. Mysl�m si, �e m�me e�te nieko�ko dn� do rozhodovania v N�rodnej rade a budeme sa usilova� diskutova� i na�alej so SMK a tak�to vyjadrenie odznelo i dnes vo vl�de z �st ministrov, ktor� sa rozhodli pre in� n�zor.

Milan K�a�ko:
Ja by som r�d doplnil, �e sa pohybujeme na Slovensku medzi dvomi extr�mami vo vz�ahu k tomuto z�konu: na jednej strane s� t�, ktor� ho zakotvili do medzin�rodnej zmluvy, ktor� ho verejne na medzin�rodnom f�re �stami svojich vysok�ch �stavn�ch �inite�ov, napr. b�val�ho premi�ra s��bili, neprijali ho po�as obdobia, kedy ho mohli prija� a dnes dokonca organizuj� pet�ciu - to po prv�. Na druhej strane sa objavuj� n�vrhy k tomuto z�konu, ktor� by zaviedli bilingv�lnos� na Slovensku - na celom �zem�, �o je absol�tne neprijate�n�. Za �al�� extr�m, aj ke� podstatne by som povedal miernej��, pova�ujem, ke� sa do tohto z�kona sna�� ktosi vlo�i� to, �o by nemalo by� jeho obsahom. Tento z�kon nehovor� o problematike �kolskej, kult�rnej, problematike vysielania at�... Tento z�kon v�lu�ne hovor� o komunik�cii n�rodnostn�ch men��n v �radnom styku. To znamen� a po tejto str�nke plne sp��a svoj ��el, dodr�iava medzin�rodn� normy, ide �aleko, �aleko nad �rove� r�mcov�ho dohovoru, ktor� sme podp�sali, je plne akceptovate�n�, som presved�en�, �e v �al�ej diskusii v parlamente ho podporia aj poslanci ma�arskej koal�cie, preto�e mnoho z ich po�iadaviek - vlastne v�etky, ktor� smerovali len ku komunik�cii, o �om je ten z�kon, boli a s� prakticky zoh�adnen�. Tak�e mysl�m si, �e tak, ako v��ina na Slovensku sa vo vo�b�ch rozhodla spr�vne, tak aj v��ina na Slovensku bude vedie� pochopi� potrebnos� a d�le�itos� tohto z�kona a pred nimi ho celkom ur�ite obh�jime.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. Nech sa p��i, pani Kalisk�.

Ot�zka: p. Kalisk�, denn�k Pravda
/nezrozumite�n�/... vy�la v tla�ovej agent�re spr�va, ja to presne odcitujem, �o povedal p�n Cs�ky, �e ak� pripomienka bola prijat�, len ja neviem z toho vyrozumie� ak�, tak by som poprosila o vysvetlenie: Bola akceptovan� na�a pripomienka, aby sme uvo�nili mo�nos� pou��vania men�inov�ho jazyka �radn�kmi s t�m, �e t�to povinnos� bude plati� len pre ved�cich �radov. Pr�slu�n� ved�ci �radu si m� zariadi�, ko�ko bude ma� k dispoz�cii pre ob�anov zamestnancov, ktor� bud� ovl�da� aj men�inov� jazyk, alebo ak�m sp�sobom bude komunikova� s obyvate�mi. M��ete n�m vysvetli�, teda ak� pripomienka sa dostala do z�kona a �oho sa t�ka?

�ubom�r Foga�:
No mus�m poveda�, �e tomuto vyhl�seniu nerozumiem ani ja. Z�kon v �iadnom pr�pade nepredpokladal ani nepredpoklad� bilingv�lnu znalos� pracovn�kov jednotliv�ch obecn�ch �i mestsk�ch �radov. Obce sa bud� musie� sna�i� vyrie�i� tento probl�m v r�mci svojich mo�nost�, preto�e z�kon zakotvuje dokonca mo�nos� pou�i� tlmo�n�ka a to nebude m�c� by� hocijak� sused, ale mal by to by� ofici�lny tlmo�n�k, tak�e z tohto poh�adu vznikn� aj ur�it� n�klady na rozpo�ty obc�. Mysl�m si, �e tak, ako ste to pre��tali, pani redaktorka, �iadna tak� pripomienka nebola prijat� do n�vrhu z�kona.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i.

Doplnenie ot�zky: p. Kalisk�
/nezrozumite�n�/... , ale aj org�ny �t�tnej spr�vy, teda ktor� patria pod jednotliv� rezorty.

�ubom�r Foga�:
Z�kon sa vz�ahuje na obce, v ktor�ch �ije viac ako 20 % obyvate�stva, samozrejme aj na mest�, v ktor�ch �ije viac ako 20 % obyvate�stva n�rodnostn�ch men��n.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, s� e�te �al�ie ot�zky? Nech sa p��i, pani Nagyov� posledn�.

Ot�zka: Ildik� Nagyov�:
Kr�tku ot�zku: �e �o si mysl� vl�da alebo p�ni ministri o tom protestnom zhroma�den�, ktor� sa teraz kon� tuto pred vl�dou - pred budovou vl�dy.

Milan K�a�ko:
Tro�ku oneskorene prebieha. Bolo by pr�hodnej�ie niekedy na sklonku roku `95, ke� premi�r podp�sal, �e bude prijat� z�kon o n�rodnostn�ch men�in�ch, ke� bol spolutvorcom tej �stavy, ako r�d hrdo o sebe vyhlasoval, tak�e na t�to demon�tr�ciu by som povedal len to�ko, �e im to hodne neskoro zap�lilo.

Miriam Fi�mov�:
�akujem za Va�e ot�zky.