Ochrana poľnohospodárstva a zdravia zvierat: SLaK odpovede na najčastejšie otázky verejnosti a chovateľov.
Slintačka a krívačka (SLaK) je vážnym problémom, ktorý si vyžaduje účinné opatrenia. Verejnosť a chovatelia by mali sledovať iba overené informácie zo spoľahlivých zdrojov, aby sa predišlo šíreniu nepravdivých alebo neúplných informácií.
Dodržiavaním veterinárnych opatrení, obmedzením pohybu v ohrozených oblastiach a rešpektovaním odborných pokynov môžeme efektívne zabrániť šíreniu nákazy a ochrániť hospodárske zvieratá aj ekonomiku chovateľov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravilo odpovede na najčastejšie otázky verejnosti a chovateľov.
Je slintačka a krívačka pre vnímavé zviera smrteľná?
Chorobnosť dosahuje až 100 %. Úmrtnosť dospelých môže byť až 5 % - 10 %. Úmrtnosť nakazených mláďat je vysoká, môže presahovať 50 %.
Môžu sa nakazené zvieratá vyliečiť?
Nákazu prežije väčšina dospelých zvierat, v závislosti od kondície ich imunitného systému, avšak následky ochorenia a vychudnutia na dojivosti pretrvávajú aj rok. V prípade tohto vysoko infekčného vírusu však ide najmä o nebezpečenstvo nákazy ďalších vnímavých zvierat. Podľa platnej legislatívy je nevyhnutné zlikvidovať celý chov, v ktorom bola potvrdená nákaza slintačky a krívačky.
Prečo treba usmrtiť všetky zvieratá v okruhu 3 km?
Kľúčová je rýchlosť zastavenia šírenia vírusu, ktorý sa šíri mimoriadne rýchlo. Konkrétne opatrenia na lokálnej úrovni sa môžu preto javiť drastické, najmä pre domáce chovy, avšak účinné. Ide o ochranu ďalších chovov a celého zvyšku vnímavého zvieracieho sveta.
Prečo sa vnímavé zvieratá v okruhu 3 km od ohniska nákazy nachádzajú, testujú?
Testovanie sa vykonáva na dennej báze z dôvodu mapovania šírenia vírusu. Zvieratá nemusia mať príznaky, hoci sú nakazené a infekčné. K vylučovaniu vírusu dochádza už 2-3 dni pred objavením sa klinických príznakov.
Ako vieme o podozrení z nákazy?
Testujú sa aj zvieratá v chovoch, ktoré nie sú v ohnisku nákazy, ale vykazujú príznaky – tie však nemusia byť prejavom slintačky, hoci ju môžu pripomínať. Preto je podstatné nešíriť paniku a informovať až po potvrdenom výsledku.
Prečo sa nevakcinujú zvieratá preventívne?
Používanie vakcíny na preventívne a nie núdzové účely môže ovplyvniť štatút SR z hľadiska medzinárodného obchodu.
Aký má význam očkovať dobytok pred usmrtením?
Núdzovú vakcinácia znižuje vírusovú nálož u infikovaných zvierat, čím spomaľuje šírenie nákazy. Je veľmi nápomocná pri situáciách, keď v krátkom časovom slede je viacero ohnísk, nakoľko utrácanie veľkého počtu zvierat si vyžaduje dlhší čas.
Čo môžu urobiť chovatelia, ktorí chcú ochrániť svoje chovy?
Dodržiavať mimoriadne núdzové opatrenia nariadené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou a veterinárne opatrenia nariadené miestne príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami. Predovšetkým minimalizovať pohyb - zavrieť svoje chovy a nevpúšťať do chovov osoby, ktoré tam nemajú čo robiť. Kľúčové je aj dodržiavať dezinfekciu na vstupe a výstupe vozidiel i osôb, zákaz premiestňovania vnímavých zvierat, okrem prevozu na schválený bitúnok. Zvieratá treba sledovať a v prípade zmeny zdravotného stavu kontaktovať veterinárneho lekára.
Môžete sa ísť prejsť do lesa?
Vstup do lesov je zakázaný v okresoch DS, KN a vybraných katastrálnych územiach na Záhorí. Pre zastavenie šírenia vírusu je podstatné obmedziť pohyb zveri – nerušiť ju.
Je zahrabávanie tiel utrateného dobytka bezpečné?
Výber vhodných lokalít schvaľuje rezort životného prostredia, ktorý zaručuje bezpečnosť pre pôdu, spodné vody, biotop i zdravie ľudí. Pokiaľ sú telá - kadávery zasypané dostatočnou vrstvou hliny a povrch je ošetrený vhodným dezinfekčným prostriedkom, nehrozí riziko šírenia vírusu do prostredia.