Prešetrenie výpovede 01/2022: organizačná zmena, zákonnosť a profesionalita
Kľúčové slova: organizačná zmena, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, dlhodobá PN, znovu vytvorenie zrušeného miesta
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) je prešetrenie výpovede danej štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu, po preskúmaní žiadosti o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca vydáva podľa § 91 ods. 5 v spojení s ustanovením § 94 zákona o štátnej službe vydala toto stanovisko:
Postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou nebol v súlade so zákonom.
Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a pri uskutočnení organizačnej zmeny došlo zo strany služobného úradu k porušeniu princípu zákonnosti podľa čl. 2 a princípu profesionality podľa čl. 6 zákona o štátnej službe štátneho zamestnanca.
Odôvodnenie
Služobný úrad v zmysle ustanovenia § 88 a ustanovenia § 90 ods. 1 zákona o štátnej službe postúpil Rade, ako kompetentnému orgánu, žiadosť štátneho zamestnanca o prešetrenie výpovede.
Rada po dôslednom prešetrení všetkých predložených materiálov a súvisiacich okolností v zdôvodnení stanoviska uviedla nasledovné:
I.
V súvislosti s problematikou týkajúcou sa štátneho zamestnanca Rada už v predchádzajúcom období vybavovala v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g) zákona o štátnej službe podnet o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca, a to na základe písomnosti štátneho zamestnanca zo dňa 22. apríla 2022 označenej ako „Žiadosť na prešetrenie porušenia zákona o štátnej službe a etického kódexu“ (ďalej len „podnet“)“.
Služobný úrad v rámci súčinnosti poskytnutej k podnetu nepredložil Rade presvedčivý dôkazný materiál k otázke splnenia povinnosti vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrhy opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v zmysle ustanovenia § 169 ods. 1 písm. a) bod 4. Zároveň služobný úrad Rade nepreukázal súlad organizačnej zmeny s ustanovením § 24 zákona o štátnej službe. Rada vo svojom stanovisku k podnetu na základe poskytnutej súčinnosti poukázala na interné predpisy služobného úradu, ktoré boli vzájomne v rozpore a taktiež upozornila na nesprávny postup priameho nadriadeného vedúceho štátneho zamestnanca štátneho zamestnanca v súvislosti so zabezpečením jeho zastupovania počas dlhodobej PN.
Na základe vyššie uvedených skutočností Rada konštatovala zistenie porušenia princípu zákonnosti podľa čl. 2, princípu efektívneho riadenia podľa čl. 4, princípu profesionality podľa čl. 6 zákona o štátnej službe a § 5 a § 6 Vyhlášky Úradu vlády SR č. 400/2019, ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca služobným úradom, na základe čoho odporučila služobnému úradu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) prijať vo veci nápravné opatrenia.
Služobný úrad na žiadosť Rady o informáciu o prijatí/neprijatí odporúčaných nápravných opatrení zo dňa 18.8.2022 odpovedal listom zo dňa 31.8.2022, ktorý bol Rade doručený 7.9.2022. V prílohe služobný úrad zaslal zápisnicu z prešetrenia sťažnosti štátneho zamestnanca (ďalej len „zápisnica“) zo dňa 23.8.2022, ktorú štátny zamestnanec v zmysle ustanovenia § 116 zákona o štátnej službe podal dňa 5.5.2022 na služobný úrad a v ktorej samotný služobný úrad konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach, sťažnosť štátneho zamestnanca bola opodstatnená.
V zápisnici, okrem iného, sekcia služobného úradu poverená riešením sťažnosti skonštatovala, že „Aplikovaný postup je v rozpore s právnou úpravou organizačnej zmeny podľa § 24 písm. b) zákona o štátnej službe. V danom prípade došlo k znovu vytvoreniu štátnozamestnaneckého miesta totožného s opisom štátnozamestnaneckého miesta sťažovateľa, ktoré bolo organizačným opatrením zrušené. Znovu vytvorené štátnozamestnanecké miesto bolo k 19.4.2022 obsadene iným štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe aj napriek tomu, že sťažovateľ naďalej bol práceneschopný, teda v ochrannej dobe. Týmto postupom neboli naplnené zákonné podmienky organizačnej zmeny. Uvedené štátnozamestnanecké miesto malo byť ponúknuté štátnemu zamestnancovi, ktorým bolo pôvodné zastávané alebo na miesto mali zaradiť štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe.“
Rada sa stotožnila so stanoviskom služobného úradu a má za to, že proces realizácie organizačnej zmeny bol od začiatku účelový, nehospodárny a v rozpore so zákonom. Na služobnom úrade došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, ktoré v zmysle Operatívneho pokynu č. 11 ročník 2021 časť 3, písm. e) má zabezpečovať agendu nevyhnutnú ku chodu predmetného pracoviska. Tomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že predmetné štátnozamestnanecké miesto bolo opätovne vytvorené, a to navyše s totožným opisom pôvodne zrušeného štátnozamestnaneckého miesta.
II.
Podľa § 75 ods. 1 písm. b) služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Ustanovenie § 24 zákona o štátnej službe zakotvuje, že za organizačnú zmenu sa považuje
- zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,
- zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,
- zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby; to neplatí, ak ide o zmenu pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce, alebo
- zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe prevodu časti služobného úradu.
V danom prípade došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta a vytvoreniu „nového“ štátnozamestnaneckého miesta totožného so zrušeným štátnozamestnaneckým miestom štátneho zamestnanca a k jeho obsadeniu iným štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, čo je, podľa názoru Rady, jednoznačne v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením zákona o štátnej službe.
Rada bola v tejto súvislosti nútená tiež konštatovať, že vedúci štátny zamestnanec bol na túto skutočnosť v rámci prešetrenia sťažnosti štátneho zamestnanca upozornený, napriek tomu pokračoval vo svojom protiprávnom konaní, čoho výsledkom bola výpoveď daná štátnemu zamestnancovi.
Ako uviedla aj sekcia služobného úradu poverená riešením sťažnosti, v danom prípade išlo o znovu vytvorené štátnozamestnanecké miesto s totožným opisom štátnozamestnaneckého miesta štátneho zamestnanca a bolo evidentne vytvorené v čase, keď štátny zamestnanec bol práceneschopný. To znamená, že na jeho obsadenie bolo potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 36 ods. 3 písm. a) bod 6 zákona o štátnej službe, prijať naň štátneho zamestnanca do dočasnej štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného a po návrate štátneho zamestnanca po ukončení práceneschopnosti mu toto miesto v rámci osobného pohovoru ponúknuť.
Zo záznamu z osobného pohovu so štátnym zamestnancom po jeho návrate z dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že služobný úrad si ponukovú povinnosť síce splnil, avšak štátnemu zamestnancovi znovu vytvorené štátnozamestnanecké miesto s totožným opisom jeho zrušeného štátnozamestnaneckého miesta neponúkol, nakoľko v tom čase už toto štátnozamestnanecké miesto v rozpore so zákonom obsadil iným štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.
III.
V zmysle ustanovenia § 172 ods. 1 zákona o štátnej službe na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 39, § 40 ods. 1 až 5, § 41, § 41a, § 42a až 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dikcia ustanovenia z formálneho hľadiska neumožňuje aplikovať žiadne kritériá, ktoré by rozpor so zákonom, obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi zmiernili alebo vylúčili. Doslovný výklad tohto ustanovenia vedie k záveru, že každý prípad rozporu so zákonom, obchádzania zákona alebo rozporu s dobrými mravmi je neplatný so všetkými dôsledkami, ktoré zákon pre túto sankciu vadnosti právnych úkonov predvída.
V nadväznosti na uvedené Rada mala za to, že spôsob realizácie Organizačného opatrenia bol v rozpore so zákonom, organizačnú zmenu, v rámci ktorej došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta štátneho zamestnanca a následnému opätovnému vytvoreniu štátnozamestnaneckého miesta s totožným opisom zrušeného štátnozamestnaneckého miesta považuje za právny úkon odporujúci zákonu a tým za neplatný právny úkon. Súčasne konštatovala, že všetky nadväzujúce úkony, ktoré služobný úrad vykonal na základe neplatného právneho aktu, je možné považovať za neplatné.
IV.
V rámci svojej kompetencie vykonávať dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby Rada súčasne konštatovala, že spôsob realizácie organizačnej zmeny a z nej vyplývajúce skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou považuje za porušenie princípu zákonnosti podľa čl. 2 a princípu profesionality podľa čl. 6 zákona o štátnej službe.
Organizačná zmena predstavuje významný zásah do riadenia služobného úradu a výkonu služobných úloh štátnymi zamestnancami. Je potrebné ju naplánovať a zrealizovať tak, aby prebehla plynulo, hospodárne,nenarušila výkon služobných úloh a najmä, aby bola zrealizovaná v súlade so zákonom o štátnej službe. Inštitút organizačnej zmeny by v žiadnom prípade nemal byť využívaný ako účelový nástroj na zmeny v rámci služobného úradu.
Princíp zákonnosti vyžaduje, aby štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konal v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.
Služobný úrad v tomto prípade konal v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky, konkrétne v rozpore so zákonom o štátnej službe, čím princíp zákonnosti porušil.
Princíp profesionality predpokladá, že štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby bude konať odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby.
Konanie štátnych zamestnancov zúčastnených na príprave, realizácii a komunikácii organizačnej zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorým porušili zákon o štátnej službe, nie je možné z pohľadu Rady považovať za odborný výkon štátnej služby.
V.
Na základe uvedených skutočností Rada dospela k záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou bolo v rozpore so zákonom a v zmysle ustanovenia § 91 ods. 4 zákona o štátnej službe navrhuje služobnému úradu, aby za účelom odstránenia nesúladu výpovede so zákonom postupoval v súlade s ustanovením § 73 ods. 5 a ods. 6 zákona o štátnej službe a výpoveď odvolal.
Záverom Rada v tejto súvislosti služobný úrad upozornila, že v prípade, ak by nepostupoval v súlade s návrhom Rady, mohol by byť štátny zamestnanec v žalobe na neplatnosť výpovede podanej na súd úspešný, čím by služobnému úradu v súvislosti s prípadným súdnym sporom mohli vzniknúť nemalé finančné náklady.