Prešetrenie výpovede 02/2020: organizačná zmena, efektívne riadenie
Kľúčové slová: organizačná zmena, ponuka vhodného štátnozamestnaneckého miesta, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, plynutie výpovednej lehoty
Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“), v ktorej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) je prešetrenie výpovede danej štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu, po preskúmaní žiadosti o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca podľa § 91 ods. 5 v zákona o štátnej službe v spojení s § 94 zákona o štátnej službe zistila, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou bol v súlade so zákonom o štátnej službe, avšak v samotnom procese realizácie organizačnej zmeny došlo zo strany služobného úradu k porušeniu princípu efektívneho riadenia. Tieto pochybenia nemajú vplyv na platnosť výpovede.
Štátny zamestnanec podal žiadosť o prešetrenie výpovede, ktorá bola doručená služobnému úradu a následne ju služobný úrad spolu s priloženou dokumentáciou postúpil Rade ako orgánu príslušnému na prešetrenie výpovede danej štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu.
Zo žiadosti o prešetrenie výpovede a sprievodnej dokumentácie vyplynulo, že rozhodnutím generálnej tajomníčky služobného úradu zo dňa 24.11.2020 bola realizovaná organizačná zmena podľa § 24 zákona o štátnej službe a s účinnosťou od 01.12.2020 sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný štátny radca v organizačnom útvare odbore štátnej služby, na ktorom bol štátny zamestnanec podľa služobnej zmluvy zaradený.
Dňa 25.11.2020 bolo na osobnom úrade služobného úradu štátnemu zamestnancovi oznámené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 73 ods. 2 zákona o štátnej službe z dôvodu § 75 ods. 1 písm. b) tohto zákona v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 25 zákona o štátnej službe. Štátny zamestnanec nespĺňal jazykové a kvalifikačné požiadavky na voľné štátnozamestnanecké miesta na služobnom úrade, takže na žiadne z týchto štátnozamestnaneckých miest nemohol byť preložený.
Štátny zamestnanec vo svojej žiadosti o prešetrenie výpovede namietal nasledujúce skutočnosti:
- služobný úrad mohol dať výpoveď inému štátnemu zamestnancovi, ktorý mal jazykové schopnosti na to, aby bol preložený na štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú k dispozícií. Bolo by to efektívnejšie, pretože takto služobný úrad prišiel o skúseného zamestnanca,
- štátny zamestnanec namietal, že bol riaditeľom odboru tlačený do neprofesionálneho záveru pri plnení služobných úloh a táto skutočnosť spoločne s poukázaním na nedodržiavanie lehôt odborom bola dôvodom, prečo dostal výpoveď.
Rada sa oboznámila s doručenými podkladmi a dospela k záveru, že služobný úrad z formálneho hľadiska pri realizácii organizačnej zmeny a výpovede nepochybil.
Ďalej sa Rada zamerala na preskúmanie, či pri výpovedi nedošlo k porušeniu princípov štátnej služby, nad ktorými Rada podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe vykonáva dohľad a z tohto dôvodu podľa § § 92 zákona o štátnej službe vyzvala služobný úrad na poskytnutie doplňujúcich informácií.
Služobný úrad uviedol, že dôvodom na zrušenie štátnozamestnaneckých miest bolo zosúladenie schváleného limitu počtu zamestnancov ako záväzného ukazovateľa štátneho rozpočtu podľa uznesenia vlády SR č. 500 zo dňa 14. októbra 2019 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 - 2022 v rozpočtovej kapitole služobného úradu.
Služobný úrad ďalej uviedol, že pri rušení štátnozamestnaneckých miest v prvom rade využíva rušenie voľných štátnozamestnanecké miest, prirodzenú fluktuáciu zamestnancov (napr. odchod do dôchodku, odchod na vlastnú žiadosť) a rušenie dočasne uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Vzhľadom na to, že tieto možnosti neboli postačujúce na dosiahnutie zákonného limitu, bolo nevyhnutné zrušiť postupne aj obsadené štátnozamestnanecké miesta. O tejto situácií bol podľa vyjadrenia služobného úradu informovaný aj štátny zamestnanec v rámci osobného prerokovania organizačnej zmeny a zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta.
K dôvodu, pre ktorý bolo zrušené práve jeho štátnozamestnanecké miesto a k námietkam o medzigeneračnej výmene, služobný úrad uviedol, že na odbore „pracuje niekoľko mladých zamestnancov, ktorí pristupujú k svojej práci zodpovedne a odovzdávajú viac, než im vyplýva z pracovných zmlúv“. Súčasne uviedol, že na odbore plnia všetci približne rovnakú agendu, no len dotyčný štátny zamestnanec má takmer 91 hodín nadčasov a podľa evidencie dochádzky ostatní zamestnanci odboru len v priemere okolo 18 hodín. Aj na základe uvedeného vedúci zamestnanci vyhodnotili, že u dotyčného štátneho zamestnanca už nie je zákonný priestor na to, aby bol schopný plniť aj ďalšie úlohy z iného zrušeného štátnozamestnaneckého miesta, pričom vedúci zamestnanec ešte v roku 2018 v rámci štandardného služobného hodnotenia navrhol odporúčanie na zlepšenie vykonávania štátnej služby „klásť väčší dôraz na vyváženosť organizačných schopností a plánovania k množstvu pridelených úloh a dodržiavanie termínov“. V roku 2019 táto požiadavka vedúcim zamestnancom pretrvávala a bola doplnená „o potrebu prehĺbenia odborných vedomostí pre medzinárodné predpisy v danom obore“.
Podľa vyjadrenia vedúcich zamestnancov bolo dôvodom zrušenia štátnozamestnaneckého miesta práve opakované nezvládanie pridelenej agendy, najmä z hľadiska plnenia zákonných lehôt na vybavenie veci, pričom za posledné 2 roky boli nútení sťažovateľovi odobrať minimálne 18 podaní a prerozdeliť ich medzi zvyšných zamestnancov odboru.
Služobný úrad napokon uviedol, že si uvedomuje sociálny rozmer skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, avšak v súčasnej situácii, kedy je nútený znižovať stavy, musí realisticky vyhodnotiť všetky okolnosti daného stavu a dôsledky vyplývajúce z potreby rušenia štátnozamestnaneckých miest, keďže úlohy zo zrušeného štátnozamestnaneckého miesta je nevyhnutné kumulovať a prerozdeliť medzi ostatných zamestnancov.
Podľa názoru Rady uviedol služobný úrad relevantné dôvody a kritéria zrušenia štátnozamestnaneckého miesta a výpovede, zamerané na efektívne riadenie daného odboru.
Čo sa týka dôvodov na organizačnú zmenu, zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, ako aj kritéria, podľa ktorého dostal výpoveď štátny zamestnanec, Rada konštatuje, že nedošlo k porušeniu zákona ani žiadneho z princípov štátnej služby.
Námietky štátneho zamestnanca, že bol riaditeľom odboru tlačený do neprofesionálneho záveru pri plnení služobných úloh a táto skutočnosť spoločne s poukázaním na nedodržiavanie lehôt bola dôvodom, prečo dostal výpoveď, Rada v rámci svojich kompetencií preverila, ale dospela k záveru, že nie sú podložené.
Rada napokon prešetrila otázku zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pred uplynutím výpovednej lehoty spolu s otázkou, ako bude služobný úrad prideľovať prácu štátnemu zamestnancovi po zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta.
Služobný úrad uviedol, že počas plynutia výpovednej doby nariadil zamestnancovi dočerpanie nevyčerpanej dovolenky podľa § 111 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Organizačná zmena predstavuje významný zásah do riadenia služobného úradu a výkonu služobných úloh štátnymi zamestnancami. Je potrebné ju naplánovať a zrealizovať tak, aby prebehla plynulo, hospodárne a nenarušila plnenie služobných úloh.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o štátnej službe v znení účinnom do 21.05.2020 služobný úrad vykoná organizačnú zmenu tak, aby jej účinnosť nastala deň po predpokladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď. Hoci zákonom č. 126/2020 Z.z. bolo od 21.05.2020 ustanovenie § 24 ods. 2 zo zákona o štátnej službe vypustené, voči čomu Rada v rámci medzirezortného pripomienkového konania namietala, požiadavka na hospodárne využívanie verejných zdrojov a riadenie štátnych zamestnancov ostáva zhmotnená v princípe efektívneho riadenia.
Pokiaľ je organizačná zmena uskutočnená pred uplynutím výpovednej doby štátneho zamestnanca, služobný úrad mu nemôže prideľovať prácu a následne mu musí nariadiť čerpanie služobného voľna. Uvedený spôsob naplánovania organizačnej zmeny je nehospodárny pre služobný úrad a predstavuje plytvanie verejných prostriedkov.
Napriek tomu, že služobný úrad uviedol, že štátnemu zamestnancovi nariadil dočerpanie nevyčerpanej dovolenky, výpovedná doba je podľa § 74 ods. 1 zákona o štátnej službe 2 mesiace. Uvedený čas nie je možné plne vykryť dočerpaním dovolenky, a to ani za predpokladu, že by štátnemu zamestnancovi započítal do dovolenky bonus za dosiahnutie 33 rokov a nárok na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Výpovedná doba začala naviac plynúť na konci roka, kedy býva dovolenkový fond štátnych zamestnancov spravidla značne vyčerpaný.
Rada preto považuje spôsob načasovania organizačnej zmeny za odporujúce princípu efektívneho riadenia.
Na základe vyššie uvedeného Rada navrhuje služobnému úradu nasledujúce odporúčanie:
Zosúladiť účinnosť organizačných zmien a výpovedí štátnym zamestnancom tak, aby mohol byť štátny zamestnanec služobným úradom využitý a nedochádzalo k nehospodárnosti, teda, aby nedošlo k situácii, kedy štátnemu zamestnancovi plynie výpovedné doba, no služobný úrad mu už nemôže prideľovať prácu podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta a súčasne je mu povinný poskytovať náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Podľa § 91 ods. 7 zákona o štátnej službe má stanovisko prešetrovacej komisie pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca odporúčací charakter. Podľa § 94 zákona o štátnej službe sa toto ustanovenie primerane použije aj na prešetrenie výpovede Radou.