Analýza aplikácie princípu zákonnosti v praxi

Čl. 2 Princíp zákonnosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Pri aplikácii je potrebné rozlišovať dve roviny princípu zákonnosti:

1. Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.
2. Služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.

K bodu 1

Pod výkonom štátnej služby (§ 6 zákona o štátnej službe) sa rozumie činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

1. riadenie,
2. rozhodovanie,
3. odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,
4. odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,
5. odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,
6. právne zastupovanie,
7. kontrolu, dozor alebo inšpekciu,
8. vnútorný audit alebo vládny audit alebo
9. odbornú prípravu rozhodnutí

V praxi to znamená, že štátny zamestnanec sa pri výkone štátnej služby, čiže pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta /v ňom je uvedená niektorá z činností písm. a) až i)/, vždy riadi Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi, a to tak vo vzťahoch v rámci služobného úradu ako aj vo vzťahoch navonok – teda voči občanom. V obidvoch prípadoch za plnenie úloh podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v súlade s právnymi predpismi štátny zamestnanec jednoznačne zodpovedá služobnému úradu a iba služobný úrad je kompetentný posudzovať ich porušenie, Rade táto kompetencia nepatrí, v štátnozamestnaneckých vzťahoch je partnerom štátneho zamestnanca služobný úrad, ktorému zákon o štátnej službe poskytuje nástroje na posúdenie a prípadnú nápravu protizákonného postupu štátneho zamestnanca.

Tým nie je dotknutá povinnosť štátneho zamestnanca podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, avšak iba v prípade ak sú tieto pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi. Proti ukladaniu pokynov, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi mu zákon umožňuje brániť sa, a to podľa ustanovenia § 111 ods. 3 zákona o štátnej službe. Uplatnením takto stanoveného postupu sa môže štátny zamestnanec vyhnúť napr. disciplinárnemu postihu, prípadne skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného úradu.

K bodu 2

Štátnozamestnanecké vzťahy z pohľadu služobného úradu sú vzťahy služobného úradu voči štátnym zamestnancom spočívajúce v zabezpečení nevyhnutných podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby a vytváraní priestoru na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

To znamená, že na rozdiel od štátneho zamestnanca, v prípade služobného úradu princíp zákonnosti vyžaduje od služobného úradu konanie v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi v štátnozamestnaneckých vzťahoch v rámci služobného úradu – teda vo vzťahoch voči štátnym zamestnancom a nie voči občanom.

Rada pre štátnu službu v zmysle svojej pôsobnosti vykonávať dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby uplatňuje túto svoju pôsobnosť v praxi vybavovaním podnetov štátnych zamestnancov alebo občanov upozorňujúcich na porušenie niektorého z princípov štátnej služby služobným úradom (§ 14, ods. 1 písm. g) zákona o štátnej službe). Z tohto ustanovenia zákona o štátnej službe vyplýva, že Rada je oprávnená posudzovať porušovanie princípov štátnej služby, a teda aj princípu zákonnosti, služobným úradom, nie štátnym zamestnancom - v tomto prípade je povinný to riešiť služobný úrad a ten je plne zodpovedný za nápravu stavu vo vlastnej réžii.

Záver

Zákon o štátnej službe upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Ak princípy štátnej služby vytvárajú hodnotový rámec tohto zákona, ich porušenie je potrebné posudzovať iba v jeho kontexte, to znamená iba v rámci štátnozamestnaneckých vzťahov, nie v rámci vzťahov navonok. Rada sa preto, na základe kompetencií priznaných jej zákonom o štátnej službe, v prípade posudzovania porušení všetkých princípov štátnej služby, a teda aj princípu zákonnosti, zaoberá porušeniami služobných úradov vo vzťahu k štátnym zamestnancom, teda v rámci štátnozamestnaneckých vzťahov. Iba v týchto prípadoch je Rada oprávnená konštatovať porušenie princípu zákonnosti. Rade neprináleží dohľad nad činnosťou správnych orgánov v jednotlivých odvetviach správneho práva, ale iba nad výkonom štátnej služby štátnymi zamestnancami a služobnými úradmi. Rada nemá kompetencie prešetrovať napríklad, či je vydané rozhodnutie v správnom konaní zákonné alebo či bol dôvod na prerušenie správneho konania. V takýchto prípadoch sa môže občan domáhať nápravy v rámci príslušného konania (vyjadrenie v konaní, podanie odvolania, súdny prieskum) alebo využitím všeobecných prostriedkov ochrany zákonnosti (zákon o sťažnostiach, dohľad prokuratúry).

---