���Bratislava - Tla�ov� a informa�n� odbor �radu vl�dy SR.
���Vl�da Slovenskej republiky sa dnes zi�la na 161. riadnej sch�dzi a rokuje pod veden�m svojho predsedu V. Me�iara.
���Na zasadnut� nie s� pr�tomn�: podpredsedn��ka vl�dy SR K. T�thov�, minister vn�tra G. Kraj�i a minister v�stavby a verejn�ch pr�c J. Mr�z.

Zmeny v programe:

Z dne�nej sch�dze vl�dy sa vypustili nasleduj�ce materi�ly:

���N�vrh z�kona o zaopatrovacom pr�spevku

���N�vrh z�kona o pr�spevku pri naroden� die�a�a

���N�vrh z�kona o pr�spevku na pohreb

���N�vrh z�kona o pr�spevku rodi�om, ktor�m sa s��asne narodili tri alebo viac det� alebo v priebehu dvoch rokov sa im narodili opakovane dvoj�at� a ktor�m sa men� Ob�iansky s�dny poriadok a z�kon N�rodnej rady SR �. 233/1995 Z.z. o s�dnych exek�toroch a exeku�nej �innosti (Exeku�n� poriadok) a o zmene a doplnen� �al��ch z�konov

���Vl�da prerokovala a schv�lila dodato�ne zaraden� N�vrh na sp�vzatie n�vrhu b�val�ho prezidenta Slovenskej republiky �stavn�mu s�du SR na za�atie konania pod�a �l. 128 ods. 1 �stavy SR o v�klad �l. 124, �l. 130 ods. 3, �l. 142 ods 1, �l. 144 ods. 1, 3 v spojen� �l. 1 a �l. 48 ods. 2 �stavy SR a o v�klad �l. 95 �stavy Slovenskej republiky.

���Vl�da SR dnes prerokovala n�vrh a s�hlas� s uzavret�m Dohody medzi vl�dou Slovenskej republiky a vl�dou Po�skej republiky o medzin�rodnej cestnej doprave.
���Dohoda upravuje pr�vne vz�ahy na rozv�janie prepravy os�b a n�kladov medzi oboma �t�tmi, ako aj tranzitnej dopravy cez ich �zemia. Jednotliv� �l�nky dohody definuj� pojmy pou��van� v medzin�rodnej cestnej doprave, vymedzuj� podmienky vykon�vania pravidelnej prepravy os�b, kyvadlovej dopravy, nepravidelnej prepravy os�b, ako i prepravy n�kladov, upravuj� ude�ovanie povolen�, stanovuj� prepravy nevy�aduj�ce povolenie a ur�uj� prepravy vy�aduj�ce osobitn� povolenia. Samostatn� �l�nky rie�ia ot�zky dan�, cla a in�ch poplatkov. V �al��ch �l�nkoch je upraven� kontrola dodr�iavania ustanoven� dohody a vn�tro�t�tnych pr�vnych predpisov.
���Dohoda je v s�lade s koncepciou zahrani�nej politiky Slovenskej republiky.

���N�vrh Protokolu o kombinovanej doprave po vn�trozemsk�ch vodn�ch cest�ch k Eur�pskej dohode o najd�le�itej��ch tras�ch medzin�rodnej kombinovanej dopravy a pr�slu�n�ch objektov (AGTC) z roku 1991 vl�da po prerokovan� schv�lila.
���Cie�om protokolu je zv��enie efekt�vnosti medzin�rodnej kombinovanej dopravy po vn�trozemsk�ch vodn�ch cest�ch a po niektor�ch pobre�n�ch tras�ch v Eur�pe. Vytvoren�m podmienok na roz�irovanie kombinovanej dopravy sa dosiahne zni�ovanie negat�vneho ��inku dopravy na �ivotn� prostredie, spotreby pal�v a energie, n�kladov na �dr�bu ciest, n�rokov na zabratie p�dy a zv��enie bezpe�nosti cestnej prem�vky.

���Protokol sa spracoval v priamej nadv�znosti na Eur�psku dohodu o hlavn�ch vn�trozemsk�ch vodn�ch cest�ch medzin�rodn�ho v�znamu (AGN), ktor� Slovensk� republika podp�sala 24. j�na 1997 po�as III. Paneur�pskej konferencie o doprave v Helsink�ch.

���Vl�da prerokovala a s�hlas� s Programom kult�rnej, vzdel�vacej, vedeckej a �portovej v�meny medzi vl�dou Slovenskej republiky a vl�dou Tureckej republiky na roky 1998-2000.
���Podp�san�m tohto dokumentu sa vytvor� �irok� priestor na spolupr�cu v oblasti �kolstva, kult�ry a �portu medzi oboma �t�tmi. Umo��uje priamu spolupr�cu Slovenskej akad�mie vied a TUBIKATU (Tureck� rada pre vedeck� a technick� v�skum), v�menu vedcov, st�istov, ��as� na spolo�n�ch vedeck�ch programoch a i.

���Spr�vu o priebehu a v�sledkoch otv�racieho zasadnutia Eur�pskej konferencie v Lond�ne 12. marca 1998 vl�da po prerokovan� vzala na vedomie.
�����astn�cke krajiny sa zhodli na okruhoch glob�lnych probl�mov, ktor� bud� v r�mci Eur�pskej konferencie rie�i�. P�jde o ot�zky spolo�nej zahrani�nej a bezpe�nostnej politiky E�, ot�zky spolupr�ce vo vn�torn�ch z�le�itostiach s d�razom na organizovan� zlo�in, cezhrani�n� kriminalitu, distrib�ciu drog, obchod s �u�mi a terorizmus, konkurencieschopnos� ekonom�k, region�lnu spolupr�cu a ochranu �ivotn�ho prostredia.
���Prv� rokovania Eur�pskej konferencie sa venovali boju proti organizovan�mu zlo�inu a cezhrani�nej kriminalite, obchodu s drogami, a tie� ochrane �ivotn�ho prostredia.

���Vl�da prerokovala a schv�lila �zemn� pl�n ve�k�ho �zemn�ho celku Pre�ovsk�ho kraja, ktor� komplexne rie�i na tomto �zem� problematiku zabezpe�enia vyv�en�ho rozvoja regi�nu, ako aj druh�ho najv��ieho mesta v�chodn�ho Slovenska v �t�tnom i medzin�rodnom kontexte a zabezpe�uje podmienky na ich trvale udr�ate�n� rozvoj.
���V priebehu obstar�vania �zemn�ho pl�nu Krajsk�m �radom Pre�ov sa uskuto�nila �irok� verejn� diskusia o rozvojov�ch z�meroch v �om obsiahnut�ch. Z��astnili sa jej org�ny �t�tnej spr�vy na v�etk�ch �rovniach, ale i mimovl�dne organiz�cie, z�stupcovia obc� a organiz�ci�. Diskusia sa viedla aj cezhrani�ne, najm� kv�li koordin�cii slovensk�ch, po�sk�ch a ukrajinsk�ch z�ujmov.
���Po zverejnen� z�v�zn�ch regulat�vov v Zbierke z�konov bude �zemn� pl�n ve�k�ho �zemn�ho celku Pre�ovsk�ho kraja komplexn�m �zemnopl�novac�m n�strojom na koordin�ciu a regul�ciu rozvojov�ch z�merov navrhovan�ch do roku 2015 na �zem� Pre�ovsk�ho kraja a tie� dohodou v�etk�ch zainteresovan�ch subjektov o vyu�it� �zemia regi�nu.

���N�vrh nariadenia vl�dy Slovenskej republiky, ktor�m sa vyhlasuje z�v�zn� �as� �zemn�ho pl�nu ve�k�ho �zemn�ho celku Pre�ovsk� kraj vl�da po prerokovan� schv�lila.
���Nariadenie vl�dy SR vyhlasuje tie �asti �zemn�ho pl�nu ve�k�ho �zemn�ho celku Pre�ovsk� kraj, ktor� s� navrhovan� ako z�v�zn� a z�rove� ich priestorovo vymedzuje a ur�uje z�kladn� z�sady usporiadania �zemia a limity jeho vyu�itia ur�en� v z�v�zn�ch regulat�voch funk�n�ho a priestorov�ho usporiadania.

���Vl�da prerokovala a schv�lila N�vrh nariadenia vl�dy Slovenskej republiky, ktor�m sa vyhlasuje z�v�zn� �as� �zemn�ho pl�nu ve�k�ho �zemn�ho celku Trnavsk� kraj.
Rie�en� �zemie tohto ve�k�ho �zemn�ho celku je toto�n� s �zemn�m vymedzen�m s��asn�ho Trnavsk�ho kraja, ktor� tvoria �zemia okresov Skalica, Senica, Pie��any, Hlohovec, Trnava, Galanta a Dunajsk� Streda.
����zemnopl�novacia dokument�cia bude sl��i� na usmer�ovanie vyu�itia tohto �zemia, jeho funk�n� vyu�itie, stanovenie z�sad organiz�cie �zemia a na koordin�ciu v�stavby a in�ch �innost�, ovplyv�uj�cich rozvoj �zemia.
���Ide o prv� komplexn� rozvojov� dokument s��asn�ho Trnavsk�ho kraja, ktor� sa spracoval v s�lade so stavebn�m z�konom a s�visiacimi predpismi.

���N�vrh Programu starostlivosti o N�rodn� park N�zke Tatry do roku 2007 vl�da po prerokovan� vzala na vedomie.
���Materi�l obsahuje hodnotenie s��asn�ho stavu a ��innos� ochrany pr�rody N�rodn�ho parku N�zke Tatry, navrhnut� strategick� ciele a z�sady starostlivosti o pr�rodu a krajinu n�rodn�ho parku, priestorov� diferenci�ciu �zemia a opatrenia na zabezpe�enie Programu starostlivosti o NAPANT do roku 2007.
���Na zachovanie jedine�n�ch hodn�t pr�rody NAPANT-u je potrebn� akt�vnej�ia starostlivos� o toto �zemie zo strany �t�tu, ako aj ostatn�ch subjektov, obc� a ob�anov.

���N�vrh �lenstva Slovenskej republiky v organiz�cii Wetlands International (Medzin�rodn� organiz�cia pre mokrade) vl�da SR odlo�ila z dne�n�ho rokovania.

���N�vrh z�kladn�ch pr�stupov k tvorbe Koncepcie rozvoja �udsk�ch zdrojov vl�da prerokovala a vzala na vedomie. Z�rove� ulo�ila ministrovi pr�ce, soci�lnych vec� a rodiny predlo�i� na rokovanie vl�dy n�vrh opatren� na zabezpe�enie vypracovania Koncepcie rozvoja �udsk�ch zdrojov.

���Vl�da po prerokovan� vyjadrila s�hlas s N�vrhom na zabezpe�enie ��asti Slovenskej republiky na Svetovej v�stave EXPO 2000 v Hannoveri - NSR.
���Svetov� v�stava EXPO 2000 sa bude kona� v �ase od 1. j�na do 31. okt�bra 2000. Motto v�stavy je �udstvo - pr�roda - technika, s �iastkov�mi t�mami: Zdravie a v��iva, B�vanie a zamestnanie, �ivotn� prostredie a rozvoj, Komunik�cia a inform�cie, Vo�n� �as a pohyb, Vzdelanie a kult�ra.
���T�my v�stavy d�vaj� mo�nos� prezentova�, ako sa jednotliv� n�rody a spolo�nosti vyrovn�vaj� s v�zvami bud�cnosti. ��astn�ci m��u dokumentova� politicko-spolo�ensk� opatrenia vl�d jednotliv�ch kraj�n tak, ako im to odporu�ila Deklar�cia z Rio de Janeiro o �ivotnom prostred� a rozvoji. D�raz sa kladie na spojenie �lovek - pr�roda, pr�roda - technika, �lovek - technika. Usporiadatelia svetovej v�stavy sa usiluj�, aby sa ochrana pr�rody odr�ala vo v�etk�ch faktoroch, spojen�ch s v�stavou.

���N�vrh �tat�tu, organiza�n�ho poriadku a organiza�nej �trukt�ry �tatistick�ho �radu SR vl�da po prerokovan� schv�lila.
���Materi�l vymedzuje postavenie, hlavn� �lohy, z�sady �innosti, organiz�cie a riadenia �tatistick�ho �radu SR a jeho vz�ahy k ostatn�m �stredn�m org�nom �t�tnej spr�vy a k in�m in�tit�ci�m.

���Stanovisko k n�vrhu na vyslovenie s�hlasu N�rodnej rady SR so ��ren�m programov Slovenskej telev�zie prostredn�ctvom dru�ice - nov� znenie II predkladate� dodato�ne stiahol z rokovania.

���Vl�da prerokovala a vr�tila na dopracovanie V�h�adov� harmonogram priebehu a ukon�enia pr�c na usporiadan� pozemkov�ho vlastn�ctva pod�a krajov a s�hrnne za Slovensk� republiku s n�vrhom kapacitn�ho a finan�n�ho zabezpe�enia pr�c v zmysle koncepcie usporiadania pozemkov�ho vlastn�ctva v Slovenskej republike.

���Inform�ciu o zabezpe�en� ��asti Slovenskej republiky na Svetovej v�stave EXPO �98 v Lisabone vl�da prerokovala a vzala na vedomie.
�����as� Slovenska na medzin�rodnom f�re tejto dimenzie je mimo- riadnou pr�le�itos�ou prezentova� sa medzi krajinami, ktor� vyv�jaj� akt�vnu �innos� vo sf�re �ivotn�ho prostredia a prip�jaj� sa svojimi iniciat�vami k zodpovednosti za ekologick� v�voj plan�ty. ��as� na EXPO �98 je pre Slovensk� republiku d�le�it� z h�adiska zvidite��ovania sa a zlep�enia infor- movanosti. Slovensko sa predstav� ako vyvinut� a modern� krajina, ktor� m� svoje miesto v Eur�pe i vo svete. Pri pr�le�itosti "N�rodn�ho d�a" Slovenskej republiky, ktor� bude 1. septembra 1998, sa predstavia slovensk� kult�rne teles�, �o otv�ra �al�ie mo�nosti prezent�cie SR v zahrani��.

���Vl�da po prerokovan� zobrala na vedomie Inform�ciu o priebehu a v�sledkoch 5. konferencie V�chod-Z�pad (M�nstersk� proces) uskuto�nenej v d�och 15. a 16. janu�ra 1998 v Prahe.

���Inform�ciu z v�jazdov�ho rokovania Koordina�n�ho v�boru pre problematiku �ien v d�och 29. a 30. janu�ra 1998 v �astej - Papierni�ke vl�da po prerokovan� vzala na vedomie.
���Predmetom rokovania boli konkr�tne n�vrhy projektov v r�mci rie�enia probl�mu zamestnanosti �ien, ot�zka komplexnej dom�cej starostlivosti - o�etrovate�stvo, s cie�om n�vrhu konkr�tnej spolupr�ce s �lenmi KVP�, rozpracovanie N�rodn�ho ak�n�ho pl�nu pre �eny v SR jednotliv�mi mimovl�dnymi organiz�ciami zast�pen�mi v KVP�, ako aj probl�m zahrani�nej spjolupr�ce KVP� s podobn�mi �tvarmi v in�ch krajin�ch.

���Vl�da prerokovala a zobrala na vedomie Inform�ciu o v�sledkoch �t�tneho odborn�ho dozoru nad bezpe�nos�ou technick�ch zariaden�, bezpe�nos�ou pr�ce a dodr�iavan�m ustanoven�ch pracovn�ch podmienok v jadrovej energetike za rok 1997. Dozor vykon�val �rad bezpe�nosti pr�ce SR v zmysle pr�slu�n�ch pr�vnych zmocnen� a uznesenia vl�dy SR. Prev�dzka jadrov�ch elektr�rn� JE V-1, JE V-2 bola v sledovanom obdob� spo�ahliv� a bezpe�n�.
���Inform�cia obsahuje v�sledky �t�tneho odborn�ho dozoru pri v�stavbe jadrovej elektr�rne v Mochovciach. Poukazuje aj na to, �e vysok� kvalita zariaden� je z�visl� na vykon�van� kontrol, sk��ok, rev�zi�, repasi�, konzervovania a skladovania e�te neprev�dzkovan�ch zariaden�.

����tatistick� inform�cie o v�voji vo vybran�ch �sekoch ekonomiky SR vl�da vzala na vedomie.
���Materi�l obsahuje "Z�kladn� tendencie v�voja vo vybran�ch �sekoch hospod�rstva SR vo febru�ri a za dva mesiace roku 1998", "Indik�tory ekonomick�ho v�voja SR" a "V�voj spotrebite�sk�ch cien v marci 1998".

���Koniec komunik�
���Bratislava 7. apr�la 1998
���TIO �radu vl�dy SR