Sch�dza �.: 21
D�tum: 9. marca 1999
Miesto: Bratislava, �rad vl�dy Slovenskej republiky

Hovorky�a vl�dy Miriam Fi�mov�:
D�my a p�ni, v�tam v�s na tla�ovej konferencii �lenov vl�dy po dne�nej 21. riadnej sch�dzy slovensk�ho kabinetu. Hne� v �vode tla�ovej konferencie by som v�s pre �plnos� chcela informova� o tom, �e vl�da dnes na svojom zadanut� schv�lila n�vrh na odvolanie �t�tneho tajomn�ka Ministerstva p�dohospod�rstva Prof. Ivana Rosivala ku d�u 16. 3. a teraz, ak dovol�te, by som va�u pozornos� upriamila na jeden z azda najpodstatnej��ch materi�lov, ktor� dnes vl�da prerokovala a to s�ce na Strat�giu podpory vstupu zahrani�n�ch invest�ci� do Slovenskej republiky. Nech sa p��i, p�n minister hospod�rstva �ern�k.

Minister hospod�rstva �udov�t �ern�k:
�akujem pekne, mil� d�my a p�ni, dnes vl�da rokovala o strat�gii podpory vstupu zahrani�n�ch invest�ci� do SR. Sk�r, ako v�m poviem p�r detailov o tomto materi�ly, dovo�te mi poveda�, �e sme posudzovali situ�ciu v dlhej rozprave, komplexnej�ie, �e ve�mi r�chlo predlo��me n�vrhy na to, ako motivova� investovanie v�eobecne a �e ve�mi r�chlo predlo��me cel� komplex opatren� na podporu mal�ho a stredn�ho podnikania. Z h�adiska tohto materi�lu, ktor� predklad�me a ktor� by mal podpori� predov�etk�m vstup zahrani�n�ch strategick�ch investorov to znamen�, �e nie tak�ch ktor� robia pr�cu vo mzde alebo obchodn� re�azce, ale ktor� vytv�raj� pracovn� pr�le�itosti, sme prijali uznesenie, ktor� uklad� �lenom vl�dy ve�mi presne kroky v legislat�vnej oblasti, ktor� je potrebn� urobi�, aby sa Slovensko stalo atrakt�vnym pre zahrani�n�ch investorov. Dobr� sk�senosti s doteraj��mi strategick�mi investormi napr�klad s Volkswagenom Bratislava, Whirpoolom, so Siemensom, Sachs Trnava, Sauer, M�nlicke, Esidomania, kopa �al��ch investorov, ktor� pri�li, vyr�baj�, roz�iruj� svoje aktivity a predov�etk�m v podstatnej miere exportuj� produkty tu vyroben�, n�s viedli k tomu, �e chceme vyu�i� aj ich sk�senosti, aj sk�senosti, ktor� vypl�vaj� z porovania so susedn�mi krajinami a navrhli sme cel� s�riu �prav, �i u� oblasti legislat�vne alebo oblasti finan�nej. Ve�mi telegraficky prebehnem len nadpisy, preto�e materi�l ve�mi konkr�tne uklad� �lohy, ale predov�etk�m v oblasti legislat�vnej, od v�eobecnej �lohy stabilizova� pr�vny syst�m a aproximova� s pr�vom Eur�pskej �nie, hovor�me o konkr�tnych pr�vnych norm�ch, pr�vnych norm�ch, ktor� zabr�nia mo�nosti kona� v neprospech vlastnej spolo�nosti, ktor� posilnia kontroln� pr�va minoritn�ch akcion�rov, ktor� zjednnodu�ia a ur�chlia s�dne konania a vykonate�nos� s�dnych rozhodnut�. Budeme prisp�sobova� odpisov� povinnosti zvyklostiam v krajin�ch OECD a pod�a polo�iek OECD, umo��ova� ur�chlen� odpisovanie. Budeme postupne, teda pr�jmeme z�kon o regul�cii prirodzen�ch monopolov. Budeme prij�ma� tak� �tandardn� prostriedky, aby sa dali efekt�vne vynucova� pr�vne, medzi pr�vnymi ��astn�kmi zmluvn�ch vz�ahov a plnenia povinnost�. Bilater�lne dohody o podpore a ochrane invest�ci� m�me s mnoh�mi krajinami, ale uzavrieme ich prakticky s ka�d�m kto bude ma� z�ujem. Pr�jmeme normy pre boj proti korupcii, zv��enie transparentnosti ekonomiky, reformu verejn�ho sektora. Zjednodu��me legislat�vu pri v�stavbe a rekon�trukcii objektov, odstr�nime diferencovan� oce�ovanie nehnute�nost� pre dom�cich a zahrani�n�ch podnikate�ov. Tam je potrebn� len zmeni� vyhl�ky Ministerstva financi�. Budeme rie�i� do konca j�na mo�nos� zaklada� priemyseln� parky. Syst�m poskytovania grantov a vypracujeme do konca septembra n�vrh, ako rie�i� star� ekologick� z�a�e. To, �o v�s najviac, zrejme, zaujme je ot�zka finan�n�ch v�hod, ktor� chceme pon�knu� zahrani�n�m investorom. Zhodli sme sa na tom, �e budeme motivova�, celoplo�ne, investorov. �peci�lne budeme motivova� t�ch investorov, ktor� p�jdu do zvlṻ zv�hodnen�ch regi�nov. Dnes sme sa zhodli na tom, �e za zvlṻ zv�hodnen� regi�n bude ur�en� okres, ktor� m� vysok� nezamestnanos�. Hranicu do nieko�k�ch dn� stanov� Ministerstvo soci�lnych vec�. Budeme motivova� t�ch, ktor� bud� podnika� v cestovnom ruchu, a t� bud� ma� e�te ni��iu hranicu. Tak�e teraz, ako sme sa zhodli, zhodli sme sa na tom, �e t�, ktor� splnia z�kladn� podmienky, tzn., �e vytvoria spolo�nos� po 1.4.1999. T�, ktor� bud� viac ako 60 % svojej produkcie exportova� a v pr�pade slu�ieb alebo tovarov, ktor� sa nevyr�baj� na Slovensku 30 %, dostan� 5 rokov mo�nos� da�ov�ho dlhu, da�ov�ch pr�zdnin, v pr�pade, ak preinvestuj� viac ako 5 mil. EURO. T�, ktor� p�jdu do okresov s vysokou nezamestnanos�ou dostan� v�etky tieto v�hody u� pri invest�cii 2,5 mil. EURO. T�, ktor� bud� podnika� v oblasti cestovn�ho ruchu, konkr�tne pri poskytovan� ubytovac�ch slu�ieb dostan� v�hody u� pri preinvestovan� 1,5 mil. EURO. �al��ch 5 rokov, po t�chto 5-tich rokoch je mo�nos� z�ska� znovu da�ov� pr�zdniny, ak nav��ia z�kladn� kapit�l v priebehu toho druh�ho p�ro�n�ho obdobia minim�lne o 50 % tej prvej sadzby. No a n�sledne potom hovor�me o nulovej sadzbe dovozn�ho cla pri polo�k�ch HS 84 a HS 85 pod�a zoznamu OECD, to s� �pi�kov� technol�gie, oslobodenie od DPH, oslobodenie od dane z prevodu nehnute�nost� a otv�rame mo�nos� aj k tomu, aby obce mohli pon�ka� investi�ne pripraven� �zemia pre investorov. N�sledne hovor�me o �al��ch krokoch, ktor� bud� v �al��ch pr�vnych norm�ch a to je zn��enie a odpustenie pr�spevku za poistenie v nezamestnosti zamestn�vate�ovi, ktor� podnik� so zahrani�n�m kapit�lom, pod�a vy��ie uveden�ch princ�pov, perspekt�vne zni�ovanie sadzby dane z pr�jmu, najnesk�r od roku 2001.

D�my a p�ni potom e�te hovor�me ve�mi podrobne a konkr�tne o tom, ktor� ministerstvo, do kedy, ak� pr�vnu normu m� predlo�i�. Pri prvom kroku u� v�era v Legislat�vnej rade bol n�vrh Novely z�kona o dani z pr�jmu, ktor� p�jde na skr�ten� legislat�vne konanie, tak aby v priebehu tohto mesiaca ho mohol parlament prija�, aby u� od 1. 4. platil. �akujem v�m.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne za �vodn� vstup, nech sa p��i va�e ot�zky. Nech sa p��i, denn�k Pravda.

Ot�zka: denn�k Pravda
Jedna zo sporn�ch ot�zok pri prij�man� tejto strat�gie bola medzi Ministerstvom hospod�rstva a Ministerstvom financi�, �i maj� by� podporovan� len zahrani�n� investori alebo aj slovensk� investori, ktor� sp��aj� tieto podmienky, to by bola prv� ot�zka. A druh� ot�zka p�n minister, ak dovol�te, predstavenstvo Slovensk�ch elektr�rn� v piatok prerokovalo v�sledky kontroly, ktor� vykonalo Ministerstvo hospod�rstva, preto sa chcem sp�ta�, �i v�sledky tejto kontroly bud� zverejnen�?

�udov�t �ern�k:
�akujem pekne za dve ot�zky. Dovo�te mi poveda�, �e ve�mi sme diskutovali s Ministerstvom financi�, ale po rozhodnut� vl�dy, ako �len vl�dy, som viazan� rozhodnut�m vl�dy, tieto zv�hodnenia, o ktor�ch som hovoril, bud� plati� od 1.4. pre tie akciov� spolo�nosti, ktor�ch minim�lne 75 % bude invest�cia zahrani�n�ho strategick�ho ivestora. Hne� v �vode som povedal, �e v �al��ch norm�ch pripravujeme podporu investovania v�eobecne. Z poh�adu druhej ot�zky. Ja striktne pri kontrole a kontroln�ch postupoch dodr�iavam pr�slu�n� z�kon. Dnes pravdepodobne, nie dnes, zajtra prijme vyjadrenie k v�sledkom protokolu z kontroly org�n, to znamen� nielen predstavenstvo, ale aj Dozorn� rada, ktor� zajtra zasad�, po vyjadren� kontrolovan�ho subjektu pova�ujem kontroln� protokol za dokument verejn� a tak, ako sme infomovali o zisteniach, ktor� sme na�li v SPP, budeme verejne infomova� aj o zistenia v Slovensk�ch elektr�r��ch, mimochodom je to ve�mi zauj�mav� ��tanie a n�sledne skontrolujeme Transpetrol a potom vst�pime do dc�rskych spolo�nost� jednotliv�ch organiz�ci�.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i Slovensk� telev�zia.

Ot�zka: STV
Dobr�. P�n minister dve ot�zky. Zhruba pred mesiacom sa uskuto�nila porada ministrov, na ktorej ste boli pr�tomn� vy, pani Schm�gnerov�, vicepremi�r Miklo� a premi�r Dzurinda. Na tejto porade sa hovorilo o postupe v deblok�ci�ch. Dohodlo sa, �e bude nimi pravdepodobne, spr�vu �asti poh�ad�vok dostane pravdepodobne Slovensk� elektr�rne, vo forme energonosi�ov a �e tieto vyp��u verejn� konkuz, na ktorom sa m��e aj Dev�n banka, ak vyrovn� svoje z�v�zky vo�i �t�tu, �o sa mimochodom doteraz nestalo. E�te v sobotu premi�r informoval novin�rov o tejto dohode tak, ako som ju teraz prezentoval. De� na to vydali Slovensk� elektr�rne stanovisko, v ktorom kon�tatuj� �e vo febru�ri bola Dev�n banka poveren� deblok�ciami a to formou priameho v�beru, hlasovan�m predstavensta Slovensk�ch elektr�rn�.. Vy ste v pondelok kon�tatovali....

Miriam Fi�mov�:
Ot�zku popros�m.

Ot�zka: STV
Tak�e, ako mi vysvetl�te va�e v�eraj�ie stanovisko, kde ste hovorili o tom, �e bude niejak� konkurz vyp�san�, �i u� zo strany Ministerstva financi� alebo SE, ke� pod�a ministerky financi� ste ju osobne vy infomovali o tom, �e Dev�n banka bola poveren� Slovensk�mi elektr�r�ami? To je prv� ot�zka. Druh� ot�zka, ako m�me ch�pa� v� postoj a v s�vislosti s t�m, �e premi�r hovoril e�te de� predt�m, alebo dva dni predt�m nie�o �plne, �plne in�.

�udov�t �ern�k:
K ot�zke deblok�ci� a doteraj��ch rokovan�, ktor� prebehli �i u� na ruskej alebo slovenskej strane som sa vyjadril v�era, nem�m k tomu viacej �o doda�.

Reakcia na odpove�, doplnenie ot�zky: STV
/�as� nezrozumite�n�/ ... �plne in�, pri�om ste evidentne pod�a ministerky financi� vedeli. Znamen� to, �e nehovorili ste v�era pravdu alebo, ako si to m�me vysvetli� a naviac to priamo odporuje slov�m premi�ra?

�udov�t �ern�k:
Po prv� to neodporuje slov�m premi�ra a po druh�, o predaji �peci�lnej techniky a o deblok�ci�ch sa rokuje a zverej�uje sa to a� po uzavret� rokovan�. Vy m�te pr�vo sa p�ta�, ja m�m pr�vo odpoveda� tak, ako odpoved�m, nebudem to �alej komentova�.

Miriam Fi�mov�:
R�dio TWIST.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, r�dio Twist
P�n �ern�k ja sa k tomu vr�tim, predsa len nem�te pocit, �e ste ohrozili dobr� poves� predsedu vl�dy p�na Mikul�a Dzurindu, ktor� jednozna�ne hovoril v bud�com �ase a hovoril, �e bude vyp�san� verejn� konanie, pri�om vy ste vedeli, �e u� 16.2. predstavenstvo priamym zadan�m vybralo Dev�n banku? �akujem.

�udov�t �ern�k:
V�en� p�n Pavl�k, mysl�m, �e ste v�era po��vali moje vyjadrenie, zotrv�vam na tom svojom vyjadren�, ak si d�te t� n�mahu a pre��tate si vyjadrenie premi�ra Slovenskej republiky a moje s� absol�tne v zhode. Tak�e pros�m, t� va�a chim�ra, �e som ohrozil dobr� poves� premi�ra Slovenskej republiky je hypotetick� ot�zka.

Miriam Fi�mov�:
�al�ia ot�zka r�dio Slobodn� Eur�pa.

Ot�zka: r�dio Slobodn� Eur�pa
P�n minister, ak dovol�te, ja sa dotknem toho dohovoru, ktor� v�era prezentovala ministerka financi� a o to, ktor� vzi�iel z nede��aj�ieho rokovania p�na premi�ra s p�nom Miga�om. Vn�mate t�to dohodu, ako u� popretie t�ch va�ich slov, �e e�te bude verejn� s��a� a vlastne tam sa bude rozhodova� o tom, kto vlastne bude deblokova� prospech Slovensk�ch elektr�rn�? St�le pova�ujete t�to ot�zku za otvoren� a st�le ste garantom toho, �e prebehne ak�si konkurzn� konanie?

�udov�t �ern�k:
Znovu sa vraciam k tomu, �e je to problematika, ktor� bude predmetom rokovania spolo�nej rusko-slovenskej zmie�anej komisie, ktor� za�ne zasada� 17. - 18. marca. Dovtedy sa k tejto ot�zke nebudem vyjadrova�. Kroky ktor� bud� uroben� m�te pr�vo verejne sledova�. Bud� to kroky �ist�, transparentn�, bud� to kroky, ktor� bud� v tej l�nii, ako to nazna�il p�n predseda vl�dy. ��m viacej sa bude o deblok�ci�ch p�sa� v novin�ch, t�m men�ia pravdepodobnos�, �e budeme deblokova� korunu. Ak�ko�vek koruna, ktor� by z deblok�cie rusk�ho dlhu pri�la do Slovensk�ch elektr�rn� je pre Slovensko v�hodn�. �akujem.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i va�a ot�zka.

Ot�zka: p.Vatr�ov�, BBC
M�a by zauj�malo, rokovali ste dnes o doteraj�om priebehu rokovan� s Ve�kou Brit�niou a �rskou republikou o zjednodu�en� uplat�ovania do�asn�ho v�zov�ho re�imu. Mohli by ste to konkretizova�, o �o teda ide, ak� je stav v tejto oblasti a �i teda u� spejeme k niejak�mu zru�eniu v�zovej povinnosti alebo podobne?

Miriam Fi�mov�:
�no, tento bod predlo�il na rokovanie p�n minister zahrani�n�ch vec� Kukan. Vl�da SR prerokovala spr�vu o doteraj�om priebehu rokovan� s Ve�kou Brit�niou a �rskou republikou o mo�nostiach zjednodu�enia uplatnenia do�asn�ho v�zov�ho re�imu. Predlo�en� inform�ciu vzala na vedomie a op�tovne kon�tatovala, �e do�asn� znovuzavedenie v�zov�ho re�imu vo�i slovensk�m ob�anom je do�asn�m technick�m opatren�m, bez politick�ho pozadia. Cel� ten materi�l v�m samozrejme m��eme da� k dispoz�cii, je dos� rozsiahly. Nech sa p��i �al�ie ot�zky, M. Syru�ek /�TK/, potom S. Bulov� /TV Mark�za/.

Ot�zka: Milan Syru�ek, �TK
Ot�zka na p�na hovorcu, vl�da p�vodne ozn�mila, �e do konca febru�ra rozhodne o dovoze, �i naopak odmietnut� dovozu, rusk�ho protiraketov�ho syst�mu S-300. Ak� je v�sledok? �akujem.

Hovorca predsedu vl�dy Martin Lengyel:
Vl�da sa touto ot�zkou dnes zaoberala dnes na utajenej �asti rokovania svojej sch�dze. A prijala uznesenie k ot�zke dovozu raketov�ho syst�mu S-300, v r�mci deblok�cie dlhu Ruskej feder�cie. S t�mto uznesen�m v�ak obozn�mi vl�da slovensk� verejnos� a� potom, ke� bude infomovan� rusk� strana. O�ak�van� term�n, ke� vl�da bude informova� o tomto uznesen� je pravdepodobne v piatok v popolud�aj��ch hodin�ch.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e �al�ia ot�zka So�a Bulov�, Mark�za.

Ot�zka: So�a Bullov�, TV Mark�za
P�n minister, hovor�te o porovnate�n�ch podmienkach pre zahrani�n�ch aj dom�cich investorov. Chcela by som vedie�, ak� bud� tie podmienky pre dom�cich investorov. V �om bud� spo��va�?

�udov�t �ern�k:
Hovoril som o z�meroch predlo�i� podporu investovania ako celku, ak ste si pozorne zaznamenali hranice, t�ka sa to sk�r stredn�ch a v���ch investorov. Tento prv� krok, ktor� sme urobili s pln�m vedom�m, preto�e predov�etk�m m�me z�ujem podpori� v�etk�ch t�ch, ktor� dok�u vytv�ra� pracovn� pr�le�itosti. Z poh�adu odvetvovej anal�zy, ako konkuren�ne najlep�ia oblas� vych�dzaj� dod�vky pre automobilov� priemysel. S� aj investi�ne zabezpe�ovan�. Z poh�adu materi�lu, ktor� pripravujeme budeme �pecificky, lebo je to in� druh podnikania, in� druh podnikate�sk�ch z�merov, in� druh podnikate�sk�ch aktiv�t, budeme vytv�ra� podmienky pre investovanie v�eobecne. To znamen� pre ka�d�ho, aj pre dom�cich �ivostn�kov a men��ch podnikate�ov. Ten materi�l bude predlo�en� do konca j�na na rokovanie vl�dy. M�me t� ulohu spolo�ne s Ministerstvom financi�.

Miriam Fi�mov�:
Pani Gotweisov�, denn�k Pr�ca. Pard�n, Hospod�rsky denn�k, ak sa nem�lim.

Ot�zka: Alena Gottweisov�, denn�k Hospod�rske noviny
Hopod�rske noviny pros�m. Ja by som sa chcela op�ta�. Tu je na pokra�ovan� komunik� �. 3, �e sa to t�kalo �t�tnej licen�nej komisie na obchodovanie s vojensk�m materi�lom, zbra�ami, strelivom a v�bu�ninami, ich �as�ami a s��as�ami. M��eme tomu rozumie� tak, �e sa niejako spr�snilo toto obchodovanie, sa spr�snili podmienky tohto obchodovania ? Ak� s� vlastne zmeny vlastne?

Miriam Fi�mov�:
Zatia� ide iba o �tat�t. Nedo�lo k dohode. ... �no, nech sa p��i.

�udov�t �ern�k:
Predlo�il som na rokovanie vl�dy SR �tat�t Licen�nej komisie. Je to �tat�t, ktor� vych�dza zo z�kona, ktor� je platn� pribli�ne od polovi�ky roku 1998. Nem� z�sadn� zmeny oproti doteraz platn�mu �tat�tu, preto�e pravidl� a postupy s� rovnak�. Z�sadn� zmena je v po�te �lenov Licen�nej komisie. Bude v komisii viac z�stupcov Ministerstva obrany, preto�e v Programovom vyhl�sen� vl�dy sme hovorili o tom, �e Ministerstvo obrany bude viac vstupova� do koordin�cie predaja �peci�lnej techniky. Tak�e zhrnut� a pod�iarknut�, bud� tam traja z�supcovia Ministerstva hospod�rstva, traja z�stupcovia Ministerstva obrany, z�stupca Ministerstva zahrani�n�ch vec�, z�stupca �radu vl�dy, ktor� bude ur�en� Radou obrany �t�tu. Na nasleduj�ce rokovanie vl�dy predlo��me menn� zoznam. To znamen�, �e dne�n�m d�om prest�va fungova� star� Licen�n� komisia, konkr�tne u m�a od 1. marca nast�pili nov� gener�lni riaditelia sekci�, ktor� vy�li na z�klade konkurzov. Zhodou okolnost�, v�etk�ch troch �lenov, ktor� doteraz zastupovali Ministerstvo hospod�rstva v Licen�nej komisii na z�klade t�chto person�lnych zmien vymie�ame. Tak�e je to ot�zka tak�ho, technicko-organiza�n�ho charakteru.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i �al�ie ot�zky. Obidvaja ste u� mali ot�zky, tak�e d�m prednos� d�me.

Ot�zka: A.Sniders, Bloomberg News
Pros�m v�s, ku koncu tretieho �tvr�roku roku 1998, �rove� priamych zahrani�n�ch invest�ci� bola 1.86 mld. USD. Ja som sa chcela sp�ta�, vlastne kde to vid�te na konci minul�ho roka a kde pomocou t�ch pon�k pre zahrani�n�ch investorov to vid�te na rok 1999?

�udov�t �ern�k:
Je to v rovine odhadu, kde optimista m��e ma� lep�� odhad, pesimista hor��. Hovor�me o tom, �e v roku 1999 by sme chceli zo�tvorn�sobi� pr�lev zahrani�n�ch invest�ci� na Slovensko. 1998 nepoviem v�m presn� ��slo, je to ot�zka jedn�ho telefon�tu a poviem v�m presn� ��slo, preto�e uzavret� bude a� po v�stupe v marci, ale m�me u� predbe�n� spr�vy zo �tatistick�ho �radu na ministerstve, ale nerokovali sme e�te o tom, tak�e nem�m to v hlave.

Miriam Fi�mov�:
�al�ia ot�zka, R.Be�o, TV Mark�za.

Ot�zka: Robo Be�o, TV Mark�za
Ja by som sa chcel sp�ta�. Takto, mysl�m si, �e za to, �e nem�te zatia� pripraven� niejak� podmienky pre dom�cich podnikate�ov, zv�hod�ovanie, za to v�m asi nebud� tlieska�. Ale �i m�te vymyslen� niejak� syst�m kontroly na to, ako chcete skontrolova� ten kapit�l, ktor� sem bude prich�dza�, �i to nie je kapit�l, ktor� odtia�to odi�iel, zo Slovenska, teda slovensk� peniaze, ktor� sa v�m sem bud� obratom, cez zahrani�n� firmy alebo ako zahrani�n� firmy vraca�, napr�klad z Kajmanov?

�udov�t �ern�k:
Je to u� ot�zka konkr�tnej �pravy, konkr�tneho z�kona, v tomto pr�pade z�kona o dani z pr�jmu. Ve�mi prec�zne je rozpracovn� paragraf 35 a/, ktor� hovor� o tom, �e to mus� by� spolo�nos�, ktor� je nov�, ktor� nevznikne f�ziou, delen�m, �tiepen�m a �e to mus� by� strategick� investor. Tak�e ka�d� da�ovn�k, ktor� bude posudzova� mo�nos� da�ov�ch ��av, ve�mi �ahko rozozn� �i sa jedn� o offshore, o Kajmanie ostrovy, dokonca v k�doch s� aj vyzna�ovan� offshores v da�ov�ch k�doch, ke� vid�te niekde Cyprus, Panensk� ostrovy, Kajmenie ostrovy, Delavare �t�t, Virginiu, Kostariku, Panamu a v�etky da�ov� raje, tak ve�mi �ahko rozozn�te, �i sa jedn� o strategick�ho investora alebo o da�ov� offshore. Tak�e bezpe�ne to m�me o�etren�, ale budeme e�te podrobne informova� o tom, lebo toto je r�mcov� materi�l. A podrobne budeme o tom infomova�, mo�no u� bud�ci t��de� ke� vl�da pr�ime novelu z�kona o dani z pr�jmu.

Miriam Fi�mov�:
Pani Grosmannov�, Pr�ca.

Ot�zka: Kl�ra Grosmannov�, denn�k Pr�ca
Chcela by som sa sp�ta�, �i sa vl�da niejak�m sp�sobom zaoberala v�rokmi poslanca Slotu a s ak�m z�merom, po�kodil toti� cel� Slovensko.

Miriam Fi�mov�:
Ako iste viete, vl�da u� v�era prijala vyhl�senie k v�rokom p�na poslanca Slotu. Dnes p�n n�mestn�k gener�lneho prokur�tora p�n Lauko, podal vl�de inform�ciu o tom, �e Krajsk� prokurat�ra v �iline dostala inform�ciu a �e sa bude t�mto pr�padom zaobera�.
Kto sa e�te nep�tal, nech sa p��i, vy ste sa e�te nep�tali.

Ot�zka: p.�p�ni, denn�k Pr�ca
Mal by som dve ot�zky. �i sa uklad� ministerke pre privatiz�ciu pos�di� ponuky na ��as� talianskych subjektov v privatiz�cii SPP a Slovnaftu, mohli by ste nie�o k tomu poveda� viacej, ke�e SPP je zatia� bez zmeny z�kona neprivatizovate�n� a Slovnaft je zatia� sprivatizovan� �plne. Kde by mohli vst�pi�, ako sa to mysl�? A druh� ot�zka, ak sme v minulom volebnom obdob� sa dom�hali transparentnosti pri verejnom obstar�vanie vr�tane deblok�ci�, pam�t�te sa iste na cukor, tak�e tie z�sady by sa mali uplat�ova� aj �alej, ale ja by som t� ot�zku postavil tro�ku inak. Transparentnos� by mala by� aj pri posktovan� inform�ci�. Zaoberala sa vl�da podozren�m pani ministerky Schm�gnerovej, �e iba ur�it� novin�ri boli informovan� priamo od p�na podpredsedu vl�dy Miklo�a o jej liste. To m� dva aspekty. Po prv� verejn� infomovanos�, pre v�etk�ch rovnak� podmienky a po druh� korektnos� medzi �lenmi vl�dy. Mohli by ste k tomu nie�o poveda�?

�udov�t �ern�k:
�akujem pekne, ve�mi r�d zodpoviem na tieto ot�zky. Prv� ot�zku p�n �p�ni, asi ste nepochopili dobre. Alebo je zle nap�san� komunik�, preto�e pr�ve sme ru�ili uznesenie vl�dy z roku 1995, ktor� ukladalo ministerke pre privatiz�ciu zabezpe�i� ��as� talianskych investorov. Ja som napr�klad podobne minul� t��de� ru�il cel� s�riu uznesen� �t�lu, minim�lne dva kr�t do roka zabezpe�i� prezent�ciu zahrai�n�ch firiem, nebolo povedan� koho, kde a ako, kedy, tak�e tak� v�eobecn� r�mcov� uznsenia, ktor� vyskakuj� v po��ta�och, ako neplnen� sme poru�ili. A toto je jedno z nich, preto�e u� nie je aktu�lne.
P�n �p�ni, to �e ja sa nenech�m vyprovokova� k tomu, aby som si vymie�al n�zory cez m�di� s kolegy�ou Schm�gnerovou, to e�te neznamen�, �e proces, ktor� bude pri deblok�cii nebude transparentn�. V�era som povedal a za t�m si stoj�m, �e po stanovisku zmie�anej komisie a ka�d� kto sleduje, vie, �e bude bud�ci t��de�, bude v�berov� konanie. A viacej to nebudem komentova�. �oko�vek bolo doteraz uroben�, je ot�zka pozi�n�ch rokovan�, tak som to v�era nazval, pozi�n� rokovania, �i u� na ruskej strane alebo na slovenskej strane. A �primne v�m hovor�m, �e s� to veci o ktor�ch by sa malo v m�di�ch hovori� a� po definit�vnom uzavret�, po dohod�ch. V��iou doteraz materi�ly, ktor� i�li do vl�dy a rokovali o deblok�cii boli ozna�ovan� ako materi�ly tajn� a preto pros�m re�pektujte moje stanovisko, �e dnes v�m viacej nepoviem. Ale garantujem v�m, �e cel� ten proces bude transparentn�. A za najtransparentnej�� postup ja pova�ujem tender a v�berov� konanie. A to je stanovisko v�etk�ch, ktor� o tomto doteraz rokovali. Predov�etk�m stanovisko p�na premi�ra. V�etko.
E�te som v�m neodpovedal na jednu ot�zku, /ten �nik inform�cii/ nerokovali sme o tom dnes.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e d�me posledn� kolo ot�zok. P�n Filin, pani Volekov�.

Ot�zka: Roman Filin, TA SR
V�era po�as porady ekonomick�ch ministrov p�n podpredseda vl�dy Miklo�, �e dnes sa mal na vl�de objavi� aj bod, ktor� sa dot�kal rozpo�tu Exim Banky, tak sa chcem sp�ta�, �i to tam bolo prerokovan� a s ak�m v�sledkom. A druh� ot�zka. Ak sa m��em vr�ti� k tomu v�eraj�iemu zasadaniu, �i dospeli vlastne, �i dospela t�to skupina ministrov k niejak�m u� odpor��aniam, �o sa t�ka t�ch rozpo�tov�ch riz�k, ktor� boli prerokov�van�, teda �i u� prijali niejak� n�vrh na konkr�tne �pravy niektorej z dan� alebo nie�o, niektorej �al�ej polo�ky?

Miriam Fi�mov�:
M��em, s dovolen�m, odpoveda� na prv� ot�zku. �o sa t�ka n�vrhu rozpo�tu Exim banky, u� je to aj v komunik�, ktor� sme vydali kr�tko pred za�iatkom tejto tla�ovej konferencie, tak�e �no, bol schv�len� n�vrh rozpo�tu Exim banky, m��te samozrejme aj ten materi�l dosta� k dipoz�cii.

�udov�t �ern�k:
M��em v�m odpoveda�, �e �no, v��ina �lenov vl�dy u� dospievala k niejak�mu jednozna�n�mu stanovisku, dokonca by som povedal drviv� v��ina �lenov, ktor� sa z��astnili porady ekonomick�ch ministrov. Nechali sme si e�te vypracova� kvantifik�cie, ktor� by presne pos�dili jednotliv� opatrenia. A� po kvantifik�cii sa budeme vyjadrova�, ktor� opatrenie, bude porada ekonomick�ch ministrov odpor��a� vl�de Slovenskej republiky.

Miriam Fi�mov�:
Pani Volekov�.

Ot�zka: Monika Volekov�, Ro�n�cke noviny
Pani hovorky�a povedali ste, �e p�n �t�tny tajomn�k Ministerstva p�dohospod�rstva p�n Rosival je odvolan� z funkcie k 16. marcu 1999. Mohli by ste poveda�, kto nast�pi na jeho miesto, ak� bude �al�� osud ..

Miriam Fi�mov�:
Nie, dnes vl�da o tomto nerokovala. Neviem kto nast�pi na jeho miesto, v tejto chv�li.

Martin Lengyel:
Ja len dod�m, �e to bolo na jeho vlastn� �iados� a na n�vrh ministra p�dohospod�rstva.

�udov�t �ern�k:
Dovo�te mi, h�dam jednou vetou upresni�, �e pre�o k 16. marcu, pod�a mojich inform�ci� p�n minister Konco� je na dlhodobej zahrani�nej ceste v R�me, vo FAO s� d�le�it� rokovania a ke�e poveril zastupovan�m p�na Rosivala, p�n Rosival po�iadal vl�du, �e odstupuje na z�klade vlastn�ho rozhodnutia k tomuto d�tumu, preto�e dovtedy chce zastupova� p�na ministra.

Miriam Fi�mov�:
Pani L�rinczov�, VTV.

Ot�zka: Andrea L�rinczov�, VTV
Ja som sa chcela sp�ta�, �i sa vl�da zaoberala s��asnou finan�ou situ�ciou �t�tneho podniku Vodohospod�rska v�stavba, v s�vislosti so spl�can�m finan�n�ch z�ruk, to je jedna ot�zka. A druh� ot�zka, pod�a na�ich inform�ci� �dajne predstavite�ka Greenpeace, pani Trub�niov� poslala vlastne v predve�er n�v�tevy p�novi Schr�derovi list o tom, v ktorom sa zasadzuje, aby teda p�n Schr�der po�iadal p�na Dzurindu o pozastavenie, zatvorenie obidvoch jadrov�ch elektr�rn�. �i pl�nuje p�n premi�r sa rozpr�va� s p�nom Schr�derom o tom?

Miriam Fi�mov�:
V s�vislosti s tou prvou ot�zkou, ktor� sa t�ka Vodohospod�rskej v�stavby, ten bod bol odlo�en�. Tak�e dnes sa �om nehovorilo.

Martin Lengyel:
Pokia� ide o ot�zku t�kaj�cu sa jadrov�ch elektr�rn�, tento bod nie je na program rokovania, zajtraj�ieho rokovania, ktor� bude v Bone.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e d�me posledn� tri ot�zky. Pa�o Pavl�k, Maro� S�kora, So�a Bulov�.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, r�dio Twist
Ja m�m dve ot�zky. Prv�, �i by p�n minister mohol podrobnej�ie vysvetli� �dajn� ponuku od nemenovan�ho rusk�ho podnikate�a na odk�penie slovensk�ho dlhu vo�i Ruskej feder�cii za 47 % celkovej hodnoty. A druh� ot�zka, p�n minister neberte to osobne a nemus�te ani uv�zda� konkr�tne �daje, ale sk�ste vysvetli� na�im posluch��om a teda, alebo konzumentom na�ich m�di� logiku va�ich tvrden�, �e v�berov� konania sa len uskuto�nia na firmy, ktor� sa bud� podie�a� na deblok�ci�ch. Ak je ofici�lne k dipoz�cii inform�cia, �e Slovensk� elektr�rne si u� 16.2. vybrali priamym zadan�m, len logiku tejto �vahy, nemus�te hovori� ni� tajn�, len ak� je to logika, pod�a akej logiky toto m��e plati�?

�udov�t �ern�k:
Na prv� ot�zku v�m odpoviem ve�mi stru�ne. Nie nestretol som sa e�te s takou ponukou a pova�oval by som ju za ve�mi atypick�, ak by sa objavil niekto, kto by chcel odk�pi� cel�, cel� poh�ad�vku, preto�e je to obrovsk� bal�k. Keby sa zjavila ofic�lna konkr�tna, ja som sa nestretol ani z neofci�lnou, ani so �iadnou, pritom som v Moskve bol. Z h�adiska logiky mojich tvrden�, jednozna�ne bodom, od ktor�ho sa v�etko za�ne odv�ja�, preto�e doteraz to boli rokovanie slovenskej strany, ruskej strany, jednej spolo�nosti, druhej spolo�nosti, tretej spolo�nosti, t�m bodom je spolo�n� zasadnutie zmie�anej komisie. Tam sa predostrie n�vrh. V��inou by mal u� by� prerokovan� z jednej i druhej strany a ke� ho zmie�an� komisia ods�hlas�, potom m��e od�tartova� ofici�lny, kone�n� proces v�beru mandat�ra, v�beru sp�sobu, v�beru organiz�cie, ktor� t�m bude poveren�. V�etko, �o doteraz prebehlo a kdeko�vek prebehlo, m� �rove� predbe�n�ch rokovan�. Nikoho nezavezuje k ni�omu a cel� ten postup bude ma� ve�mi r�chly sp�d behom dvoch t��d�ov po 17. marci, to je logika mojich tvrden�.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i denn�k Pravda.

Ot�zka: Maro� S�kora, denn�k Pravda
O tej ponuke ste hovorili, �e ste neboli infomovan�, prv� ot�zku teda len dopln�m kolegu Pavl�ka. O tej ponuke na t�ch 47 % predsa informoval, pokia� viem p�n minister obrany p�n Kanis, ktor� tvrdil, �e ide o ur�it�ho rusk�ho ex-politika, m�di� o tom informovali, tak�e som prekvapen�, �e o tom neviete. Tak�e chcel by som sa sp�ta�, �i naozaj ste o tom nepo�uli. A druh�, hovorili ste, �e to ��tanie, �e protokol z kontroly v Slovensk�ch elektr�r��ch bude ve�mi zauj�mav� ��tanie. Chcem sa len sp�ta�, �i sa neob�vate, �e Dozorn� rada, ktorej predsedom je b�val� riadite� SE, teda predt�m Slovensk�ho elektrick�ho priemyslu alebo takto niejako sa to volalo, �e t� Dozorn� rada urob� v tej spr�ve z�sahy, ktor� by mohli jej hodnotu povedzme zn��i� ?

�udov�t �ern�k:
�akujem pekne, P�n S�kora. Ak som presne po��val ot�zku p�na Pav�ka, p�tal sa �i ja som sa stretol s takou ponukou ofici�lne alebo neofici�lne. P�tal sa m�a, ja som odpovedal, nestretol som sa. Ani ofici�lne doteraz sa vo vl�de tak�to po�iadavka nezjavila. Ak ja samozrejme z m�di� sa dozvedel o stanovisku p�na ministra Kanisa, ale mus�te sa p�na ministra Kanisa op�ta�, �e kto mu to dal. Ja nem��em za�ho hovori�. Druh� ot�zka, p�n S�kora, pod�a s��asn�ho z�kona sa vyjadruje k tomu, ona nem� pr�vo ni� zmeni�, ani riadok, ona d� k tomu stanovisko, pre�o. Bu� d�, alebo ned�, hej. Ale ja mus�m dodr�a� z�kon, �e im to d�m na vyjadrenie, predpoklad�m, �e sa k tomu vyjadr�, aj predstavenstvo, repekt�ve teda predstavenstvo sa u� vyjadrilo, aby som bol presn� a Dozorn� rada tie� sa vyjadr�. Nem� pr�vo zasahova� do kontroln�ho protokolu.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e posledn� ot�zka, So�a Bulov�, Mark�za.

Ot�zka: So�a Bulov�, TV Mark�za
P�n minister ja sa e�te vr�tim k t�m investorom. Pros�m v�s pekne, mohli by ste mi �pecifikova� strategick�ho investora zahrani�n�ho?

�udov�t �ern�k:
Mohol by som a dokonca ve�mi presne, preto�e v materi�ly ho presne definujeme. Za strategick�ho investora nepova�ujeme tak�ho investora, ktor� pr�de preto, aby robil povedzeme pr�cu vo mzde. Typick�m pr�kladom na Slovensku bol Adidas v JAS-e Bardejov. �il v JAS-e Bardejov dovtedy, k�m v �zii nena�iel lacnej�ie �itie a pres�ahoval sa tam. Zobral v�robn� zariadenia za p�r desa�tis�c dol�rov, pres�ahoval tam cel� v�robu. Strategick� investor je tak�, ktor� prich�dza a investuje. Typickou uk�kou strategick�ho investora je napr�klad Volkswagen Bratislava, ktor� investuje do zariaden�, do nehnute�nost�, vytv�ra pracovn� pr�le�itosti. Na Slovensko, ktor� je mal�, neprich�dza preto, aby dobyl slovensk� trh, ale prich�dza preto, aby na Slovensku vyr�bal a exportoval. Doteraj�� strategick� investori Whirpool, Volkswagen, Siemens, exportuj� viac ako 90 % toho �o vyrobia. Tak�e zhrunut� a pod�iarknut�, strategick� investor je tak�, ktor� so sebou prin�a exportn� mo�nosti. Vo v�eobecnosti, strategick� investori, priame zahrani�n� invest�cie, je najlep�� proexportn� prvok, je to najlep�ia podpora exportu tej danej konkr�tnej krajiny.

Miriam Fi�mov�:
Definit�vne posledn� ot�zka Slobodn� Eur�pa.

Ot�zka: r�dio Slobodn� Eur�pa
P�n minister hovor�te o tom, �e bude ten proces pri v�bere deblok�tora pre SE transparentn� a jasn�. V s�vislosti s t�m, �o sa v�etko odohralo a �o kolegovia hovorili, je pre v�s z�va�n� inform�cia, �e p�n Ko�ovan p�sobil v Dozornej rade Dev�n banky, pred t�m ne� sa stal gener�lnym riadite�om Slovensk�ch elektr�rn�?

�udov�t �ern�k:
E�te raz ve�mi stru�ne zopakujem, �e vecne pr�slu�n� a kompeten�n� je Ministerstvo financi�, organiz�cia, kde je poveren� v�konom vlastn�ckych pr�v Ministerstvo hospod�rstva s� Slovensk� elektr�rne. Mojou �lohou aj celej svojej doteraj�ej praxi sa vystr�ham prakt�k HZDS. Ja nebudem ur�ova� politicky, ktor� firma je dobr�, ktor� je zl�, ktor� �lovek je dobr� a ktor� je zl�. Ja budem str�i� syst�m. Ak cez nastaven� latku syst�mov�ch opatren�, ktor� musia by� transparentn�, �ist� a prieh�adn� presko�� spolo�nos�, ktor� spln� v�etky krit�ri�, nebudem hodnoti�, �i je priaznivcom toho alebo onoho. Podobne aj pri �loveku, ktor� vstupuje do niejakej funkcie. Mojou �lohou je v�ekt�mi z�konn�mi opatreniami zabr�ni� mo�nosti konfliktu z�ujmov. Pokia� by p�n Ko�ovan v svojom po��nan� urobil kroky na z�klade ktor�ch po�kod� Slovensk� elektr�rne a zv�hodn� svojho predch�dzaj�ceho zamestn�vate�a, okam�ite zasiahnem. To je v�etko.

Miriam Fi�mov�:
�akujeme pekne, �akujeme za va�e ot�zky.