Sch�dza �.: 22
D�tum: 17. marca 1999
Miesto: Bratislava, �rad vl�dy Slovenskej republiky

Hovorky�a vl�dy Miriam Fi�mov�:
Chcem e�te hne� na �vod zopakova�, �e ako iste mnoh� z v�s vedia, v�etky materi�ly, ktor� s� prerokovan� a schv�len�, s� v�m pr�stupn�, pokia� nie s� v�slovne utajen�, ktor�ch je minimum, tak�e u� od r�na prakticky od nejakej 9.00 h je mo�n� aby ste tu fyzicky boli a tie materi�ly si �tudovali. Hovor�m to pr�ve preto, lebo viacer� z v�s sa p�taj� na materi�ly, ktor� boli dnes prerokovan�. Prioritne by som va�u pozornos� dnes upriamila na materi�l, ktor� bol prerokovan� a s�ce na Anal�zu priebehu privatiz�cie a uplat�ovania verejn�ho z�ujmu, ktor� predkladala pani ministerka pre spr�vu a privatiz�ciu pani M�ria Machov�, ktor� t�mto samozrejme v�tam. Okrem nej by medzi n�s mal pr�s� aj prezident Prez�dia Fondu n�rodn�ho majetku, ktor� teraz e�te diskutuje so �tudentami Ekonomickej univerzity, ale je na ceste. Tak�e sk�r, ako odovzd�m na�im hos�om slovo, e�te upozornenie na jeden materi�l, o ktorom dnes vl�da rokovala a to s�ce v bode R�zne. Bol to materi�l, ktor� s�vis� s v�vojom zamestnanosti na Orave a v Turci. Viac v�m o �om povie hovorca premi�ra Martin Lengyel. Nech sa p��i.

Hovorca predsedu vl�dy Martin Lengyel:
D�my a p�ni, vl�da sa dnes zaoberala inform�ciou ministra Magva�iho o situ�cii v tomto regi�ne, najm� v oblasti Martinu. Ako isto viete p�n premi�r dostal otvoren� list od martinsk�ch odbor�rov, odborov�ho zv�zu KOVO, v ktorom maj� nieko�ko konkr�tnych po�iadaviek smerom na viacer� rezorty. Premi�r preto po�iada pr�slu�n�ch ministrov, aby mu �o najsk�r ozn�mili v akom rozsahu je mo�n� t�mto po�iadavk�m pr�padne vyhovie�. Hne� ako p�n premi�r dostane potrebn� inform�cie od ministrov, tak odpovie priamo odbor�rskemu pred�kovi.

Miriam Fi�mov�:
�akujem a e�te jedno mal� upresnenie, d� sa poveda�, �e aj upozornenie v�s na jeden materi�l. Na materi�l, ktor� mo�no zdanlivo vyzer� ako margin�lny, ale ur�ite margin�lny nie je a to s�ce, ako iste viete, pred nami v�etk�mi a samozrejme pred po��ta�mi v tejto krajine stoj� probl�m roku 2000. Ide o to, ako vlastne budeme vedie� tento probl�m d�tumu roku 2000 zvl�dnu�, tak�e aj o tom je materi�l, ktor� m�te k dispoz�cii a ktor� predkladal p�n predseda �tatistick�ho �radu SR. Tak�e nech sa p��i, teraz u� k Anal�ze privatiz�cie.

Ministerka pre spr�vu a privatiz�ciu n�rodn�ho majetku M�ria Machov�:
�akujem pekne, d�my a p�ni, dovo�te, aby som v stru�nosti uviedla materi�l, ktor� bol dneska predmetom rokovania vl�dy a pre�iel predt�m aj rokovan�m porady ekonomick�ch ministrov. Tento materi�l vlastne vych�dza z �loh,ktor� pre n� rezort predstavuje Programov� vyhl�senie vl�dy, kde jeden z t�ch cie�ov, ktor� sme si dali, je aj pozrie� sa vlastne sp�tne na cel� proces privatiz�cie od jeho po�iatku vlastne do s��asn�ch dn�, z r�znych poh�adov. Jedn�m z t�ch poh�adov je vlastne proces privatiz�cie a z�konnos�, �i nez�konnos�, ktor� ho eventu�lne sprev�dzali, ako aj krit�rium privatiz�cie a re�pektovanie verejn�ho z�ujmu. Tento materi�l, ktor� bol predlo�en�, predstavuje tak� prv� materi�l analytick�ho charakteru, ktor� v dvoch �astiach v podstate sleduje tento proces. V tej prvej �asti sk�r z h�adiska ur�itej hist�rie t�ch jednotliv�ch zn�mych krokov, ako je mal� privatiz�cia, ve�k� privatiz�cia. A t� druh� �as� vlastne pojedn�va o tom, ako v jednotliv�ch rokoch v s�vislosti �i s novelou z�kona 92, respekt�ve s in�mi z�konmi, je mo�n� ur�it�m sp�sobom sledova� mo�n� poru�enia z�kona, respekt�ve �pravy z�konov, ktor� smerovali k tomu, �e proces verejnej kontroly, proces ur�itej vyv�enosti medzi jednotliv�mi �l�nkami procesu privatiz�cie po�n�c od zakladate�sk�ch rezortov, cez Ministerstvo privatiz�cie, vl�du a Fond n�rodn�ho majetku, v ur�itom obdob� sa teda za��na vychy�ova� na jednu stranu a cel� rad t�chto d�le�it�ch �l�nkov v podstate z tohto procesu vypad� je sk�r nejak�m administrat�vnym �l�nkom. O tom v�etkom pojedn�va t� druh� �as�. Z�rove� v tej analytickej �asti je pouk�zan� na cel� rad probl�mov, ktor� bud� predmetom samostatn�ch materi�lov predkladan�ch na vl�du v zmysle Pl�nu pr�ce, pr�ce vl�dy. A z�rove� s��as�ou materi�lu s� aj uznesenia, ktor� na jednej strane klad� �lohu, aby skuto�ne sme v tak�ch analytick�ch krokoch pokra�ovali a aby sme i�li po t�ch vecn�ch probl�moch, aby sme sa pok�sili v zmysle Programov�ho vyhl�senia vl�dy naozaj h�ada� odpovede na ot�zky, �o proces privatiz�cie priniesol pre Slovensko, kde sme zav�hali, kde sme vyu�ili, �i naopak nevyu�ili ekonomick� potenci�l, ktor� teda pred privatiz�ciou Slovensko malo. To�ko asi do �vodu. �akujem pekne.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne, nech sa p��i va�e ot�zky. Pa�o Pavl�k, Twist, ako obvykle prv�.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, r�dio TWIST
Pani ministerka n�m povedala, �e o �om ten materi�l je, ale mohla by n�m poveda�, ak� je jeho zmysel a ak� bude zmysel Ministerstva pre spr�vu a privatiz�ciu n�rodn�ho majetku kr�tkodobo aj dlhodobo v bud�cnosti, povedzme v kontexte toho, �e v podstave jeho v�znam v podstate na privatiz�ciu je minim�lny, aj na rev�ziu toho �o sa v minulosti stalo? �akujem pekne.

M�ria Machov�:
Ten v�znam ja si mysl�m, �e som sa ho pok�sila charakterizova�, tohto materi�lu aj v tej �vodnej spr�ve je pozrie� sa tro�ku komplexnej�ie na jednotliv� probl�my, ktor� s procesom privatiz�cie viac, �i menej vn�mame. Z�rove� teda vytvori� ur�it� �al�ie predpoklady, �e ak �no, ak teda vl�da dneska pos�dila, �e sme asi na tie najz�kladnej�ie body v tej anal�ze narazili, �e �no asi toto s� k���ov� veci, od ktor�ch treba odv�ja� �alej analytick� pr�ce, resp. teda rozv�ja� my�lienky nad z�konnos�, �i nez�konnos�ou pri t�ch jednotliv�ch pr�padoch, tak asi splnil svoju �lohu. Pokia� sa t�ka tej druhej �asti ot�zky. Mnoh� probl�my, ktor� s� tu nazna�en� v zmysle teda kompetenci� a postavenia Ministerstva pre spr�vu a privatiz�ciu, ako org�nu �t�tnej spr�vy, ktor� ja st�le tvrd�m, �e m� svoje opodstatnenie a m� svoje miesto v tomto procese, sa dostalo tam, kde sa dostalo, t� spr�va o tom hovor� a v�chodisko rie�enia t�chto probl�mov vid�me napr�klad aj v tom, �e v novele, ktor� onedlho budete ma� k dipoz�cii, ktor� Ministerstvo pre spr�vu a privatiz�ciu pripravuje, budeme rie�i� alebo navrhujeme niektor� rie�enia, ktor� naozaj bud� vies� k posilneniu kompetenci�, ale nemysl�m to tak, len kompetencie pre kompetencie, ale skuto�ne domnievam sa, �e Ministerstvo pre spr�vu a privatiz�ciu m� svoj v�znam v tomto procese. Probl�m privatiz�cie bud�cej bol tak isto dneska predmetom ur�itej �asti diskusie nad t�mto materi�lom. Okrem t�ch uznesen�, ktor� tam m�te uveden� bolo prijat� e�te �al�ie, ktor� zav�zuje Ministerstvo pre spr�vu a privatiz�ciu pripravi� materi�l do konca m�ja, ktor� by nazna�oval kompetencie, ktor� by nazna�oval koncepcie privatiz�cie v jednotliv�ch sektoroch a to na z�klade �loh, ktor� dostali jednotliv� rezorty. Ur�ite ste informovan� o tom, �e na stole jednotliv�ch rezortov je novela z�kona 192 o strategick�ch podnikoch, ktor� teda t�m, �e je koncipovan� tak ako je. Zase teda vytv�ra ur�it� priestor pre privatiz�ciu v re�ime z�kona 92, kde Ministerstvo m� svoje miesto.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne, �al�ie ot�zky. Nech sa p��i.

Ot�zka: Ladislav Matu�ka, denn�k N�rodn� obroda
Ja by som t� ot�zku doplnil. Okrem anal�z a hlb��ch anal�z bude Ministerstvo pre spr�vu a privatiz�ciu n�rodn�ho majetku robi� �o?

M�ria Machov�:
Privatiz�cia, ktor� u� dneska je, povedala by som na spadnutie, je teda privatiz�cia v t�ch odvetiach, o ktor�ch sme u� informovali, zdravotn�ctvo, s� do SAD-ky, Slovensk� automobilov� doprava, Vod�rne a kanaliz�cie, ale aj �al�ie. Tak ako som povedala, viacer� podniky, ktor� boli uveden� ako strategick� v z�kone 192 prestan� fungova�, ke� to tak m��em nazva�, v tomto re�ime, tak �as� t�chto podnikov bud� prech�dza� vlastne t�m tradi�n�m re�imom, �i�e to miesto tu je. Ale �loha Ministerstva pre spr�vu a privatiz�ciu by sa mala prejavi� aj v tom, �e vlastne dnes je na stole ve�a zml�v z predch�dzaj�ceho obdobia privatiz�cie, ktor� nov� nadob�datelia majetku vlastne neplnia a s� �plne objekt�vne d�vody od odst�penia od zmluvy a v tom pr�pade, ak napr�klad rozhodnutie o privatiz�cii v tom �ase, ke� bolo vydan� bolo vydan� sp�sobom, �e sa jednalo o priamy predaj vopred ur�en�mu vlastn�kovi a vlastne tak�to zmluva prest�va by� aktu�lna, pr�ve v tej novele toho z�kona 92, ktor� predklad�me je teda ur�it� snaha, aby v tomto pr�pade sa vlastne aj ten rozhodovac� proces neponech�val len na ten v�stupn� �l�nok Fond n�rodn�ho majetku, ale aby znovu aspo� primerane, ako je uveden� primerane pod�a � 10 tohto z�kona, aby do�ho vstupoval aj �t�t aj prostredn�ctvom Ministerstva pre spr�vu a privatiz�ciu. Druhou takou, druh�m okruhom pr�ce, ak sa teda p�tate, �o budeme robi� �alej, s� �lohy, ktor� vypl�vaj� zo z�kona 92, ktor� sa t�kaj� problematiky likvid�cie �t�tnych podnikov. Tento proces, aj ke� mo�no na prv� poh�ad nevyzer�, �e je nejak� v�znamn� v r�mci transform�cie, je a e�te aj dnes m� svoj v�znam a predstavuje zna�n� penzum pr�ce, ktor� prech�dza pr�ve cez ministerstvo. A tak isto e�te existuje zna�n� �as� majetku, ktor� na z�klade osved�enia, na z�klade toho, �e vlastne z ur�it�ch d�vodov, dajme tomu, pri privatiz�cii podniku nebola zahrnut� do tej �pecifik�cie majetku, ktor� prech�dza, teda ost�va spr�ve �t�tu a Ministerstvo pre spr�vu a privatiz�ciu nar�ba s t�mto majetkom. Okrem toho je tu e�te cel� rad probl�mov spojen�ch s re�tit�ciami, spojen�ch s malou privatiz�ciou, kde je cel� rad nedotiahnut�ch s�dnych sporov a vlastne v t�chto �innostiach je nezastupite�n� �loha ministerstva.

Miriam Fi�mov�:
Popros�m, d�me teraz na prestriedanie, aby sa mohli v�etci op�ta�. Nech sa p��i denn�k SME. Tak nech sa p��i doplni�.

Doplnenie ot�zky: Ladislav Matu�ka
Ja by som to chcel len doplni�. Ja by som polo�il konkr�tnu ot�zku, �i je pod�a v�s je vyl��en� v priebehu tohto volebn�ho obdobia, aby do�lo k akejsi f�zii Ministerstva pre spr�vu a privatiz�ciu n�rodn�ho majetka a medzi Fondom n�rodn�ho majetku?

M�ria Machov�:
Ja nevylu�ujeme �iadne konanie alebo �iadne tak� kroky, ktor� maj� svoj zmysel a svoj efekt. Ako zachov�va� ministerstvo tak� �i on�, len preto, aby existovalo, aby n�s bol ur�it� po�et tak ako to nepova�ujem za racion�lne. Ale ak tu bud� naozaj tak� �lohy, ako som hovorila, ak sa n�m ten proces privatiz�cie nepodar� realizova� v t�ch z�meroch ak� m�me, ja neviem v priebehu najbli���ch dvoch rokov, ale pretiahnu sa ur�it� �innosti a �alej a ak teda je tam t� �loha v zmysle z�kona ministerstva, mo�no v redukovanej podobe v po�te pracovn�kov, ale.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, tak�e nech sa p��i denn�k SME.

Ot�zka: denn�k SME
Pros�m v�s, na �o ste na z�klade anal�zy pri�li a druh� ot�zka je: vl�da prerokovala a schv�lila nov� zlo�enie Licen�nej komisie pre posudzovanie �iadost� o ude�ovanie licenci� na obchodovanie so �peci�lom. M�a zauj�ma �i i�lo len �isto o zlo�enie Licen�nej komisie alebo sa hovorilo aj nie�o konkr�tnej�ie o konkr�tnych obchodoch napr�klad o t�ch Migoch, ktor� teraz boli medializovan�.

Miriam Fi�mov�:
Ak dovol�te ja za�nem. Nehovorilo sa o t�ch konkr�tnych veciach, ktor� spom�nate. Na minulej vl�de bol schv�len� �tat�t tejto komisie, �i�e tentoraz sa hovorilo u� �iste o zlo�en�, �o sa t�ka �ud�, ktor� bud� vlastne obsaden� v tejto komisii, ale respekt�ve �ud� vo funkci�ch, nie mien, ani tak ako �ud�, ktor� s� v ist�ch funkci�ch. Nech sa p��i.

M�ria Machov�:
Domnievam sa, �e som sa sna�ila vysvetli� zmysel toho materi�lu, podrobn� tie z�very s� a opakovala by som to, �o som povedala.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �al�ie ot�zky.Nech sa p��i.

Ot�zka: Ivo Rozs�pal, denn�k Pr�ca
Ja som sa chcel op�ta�, ak�m sp�sobom sa bude rie�i� IRB, konkr�tnej�ie �daje, ak� spl�tkov� kalend�r je navrhnut� o ak� finan�n� objemy sa jedn�? Keby ste mohli bli�ie k tomu poveda�.

Miriam Fi�mov�:
Ako iste viete dnes boli prijat� viacer� veci, ktor� sa t�kali IRB, ale i�lo sk�r o ru�enie uznesen� technick�ho charakteru. �i�e ob�vam sa, �e t�to ot�zka, ktor� d�vate moment�lne, spl�tkov� kalend�r at�., mali by ste ju moment�lne sk�r smerova� na Ministerstvo financi�, ale dnes sa na vl�de o konkr�tnom spl�tkovom kalend�ri at�. nehovorilo.

Martin Lengyel:
Pokia� ide o materi�l t�kaj�ci sa IRB, ten materi�l bol odlo�en� z dne�n�ho rokovnia vl�dy, tak�e mal by by� na programe rokovania op� o t��de�. P�vodn� desiaty bod, ten harmonogram.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �al�ie ot�zky. Jana �it�ansk�, STV.

Ot�zka: Jana �it�ansk�, Slovensk� telev�zia
Dnes sa malo rokova� aj o tom, �e kto bude delegovan� z vl�dy do Bankovej rady NBS, tak�e chcem sa op�ta� �i sa teda rozhodlo, �i to bude ministerka financi� alebo vicepremi�r? �akujem.

Martin Lengyel:
O tejto ot�zke sa nerozhodlo. Ako viete tento materi�l predkladal predseda vl�dy na dne�n� rokovanie, z dne�n�ho rokovania ten materi�l bol stiahnut�, respekt�ve nebol zaraden� do programu. E�te nebola dosiahnut� definit�vna dohoda v tejto veci, bude to o t��de� na programe rokovania.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �al�ie ot�zky.

Martin Lengyel:
Slovensk� Republika.

Ot�zka: Dobroslava Kraja�i�ov�, denn�k Slovensk� Republika
Chcela by som sa op�ta� pani ministerky Machovej. Vy ste spom�nali, �e ten materi�l, ktor� ste dnes predkladali je sp�tnou anal�zou, tak�e zauj�malo by ma, �i to je aj za roky vl�dy p�na �arnogursk�ho a p�na Morav��ka alebo �i sa to t�ka len obdobia vl�d p�na Me�iara? Potom by som mala ot�zku na p�na hovorcu. Iste dobre viete �o sa tu deje pred �radom vl�dy. �dajne ochrank�ri mali tak� in�trukcie, �e nem��u vpusti� do are�lu �radu vl�dy z�stupcov peti�n�ho v�boru, ktor� pri�li odovzda� premi�rovi Dzurindovi peti�n� h�rky s takmer 60 tis�cimi podpismi ob�anov Slovenskej republiky. Tak�e keby ste to mohli nejako vysvetli�. �akujem.

M�ria Machov�:
Ve�mi jednoduch� odpove�. Cel� obdobie od za�iatku privatiz�cie, nielen posledn� �tyri roky.

Martin Lengyel:
Budem tie� stru�n�. Pokia� viem, �iadny tak�to pokyn nebol vydan� a mysl�m si, �e ka�d� m� pr�vo odovzda� pet�ciu v s�lade so z�konom, tak ako to z�kon upravuje.

Doplnenie ot�zky: Dobroslava Kraja�i�ov�
P�n premi�r Dzurinda bude nejako reagova�.

Martin Lengyel:
Ako hovor�m, ka�d� m��e odovzda� pet�ciu, e�te sme pet�ciu nedostali.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �al�ie ot�zky. Jana �it�ansk�, STV.

Ot�zka: Monika Volekov�, denn�k Ro�n�cke noviny:
Pani ministerka, povedali ste doslova, je na spadnutie okrem in�ho privatiz�cia vod�rn� a kanaliz�ci�. T�to privatiz�cia zasiahne ur�ite hospod�renie miest a obc�, �ivotn� prostredie ob�anov. Mohli by ste bli��ie poveda�, ako si to predstavujete?

M�ria Machov�:
K tejto ot�zke by som asi povedala to�ko. Ministerstvo pre spr�vu a privatiz�ciu nepripravuje koncepciu, nie je povolan� ani zo z�kona mu nevypl�va povinnos� urobi� koncepciu privatiz�cie ur�it�ho rezortu. Na t�to ot�zku si mus� odpoveda� predov�etk�m rezort a ministerstvo je na to, aby realizovalo vlastne t� str�nku, ktor� predstavuje samotn� proces transform�cie. To znamen�, �e ot�zky o tom, ako, ak�m sp�sobom, niektor� veci, niektor� privatiza�n� projekty s� na ministerstve u� dlh�iu dobu a znamenaj� vlastne zdokladova� majetok, ktor� bude preveden� bezpatn�m sp�sobom na obce. Ale tu e�te zost�va majetok v rozsahu skoro 30 mld. kor�n, ktor� predstavuj� vod�rne a kanaliz�cie, kde skuto�ne, m�te pravdu, je potrebn� teda s��innos� aj n�zorov� aj vecn� zainteresovan�ch in�tit�ci�, predov�etk�m obc� a mus�me si uvedomi� aj to, �e koncepcia privatiz�cie v takomto d�le�itom odvetv�, z ktor�ho �as� vlastne predstavuj� verejn� slu�by, ktor� mus� ka�d� �t�t zabezpe�ova�, �e t�to koncepcia by mala by� v s�lade a teda aj tak je tvoren�, aby zodpovedala ur�it�m krit�ri�m pre verejn� slu�by, ktor� s� �tandardn� v krajin�ch Eur�pskej �nie, kde s� ur�it� krit�ri�, ur�it� po�iadavky, ktor� teda aj tento typ verejn�ch slu�ieb m� zabezpe�ova�. A teda �o zost�va nevyhnutne z�le�itos�ou �t�tu respekt�ve obce, �o mus� v tejto oblasti zabezpe�ova� a kde je mo�n� aj v s�lade s koncepciami, ktor� s� v Eur�pskej �nii realizovan�, kde je mo�n� aby vst�pili in� podnikate�sk� subjekty, preto�e mus�me si uvedomi�, �e vlastne tak�to typ slu�ieb a tak�to typ �innost� je nesmierne n�ro�n� na invest�cie, ktor� tak isto, ako v in�ch odvetviach v na�ej krajine ch�baj� a bude potrebn� naozaj pristupova� ve�mi citlivo a ve�mi zodpovedne z poh�adu toho, ako pripravi� vlastne podklady pre to, alebo kroky k tomu, aby aj tento ty verejn�ch slu�ieb a tento typ infra�trukt�ry vlastne zodpovedal ur�it�m po�iadavk�m doby.

Miriam Fi�mov�:
�akujem. Ak dovol�te ja teraz na mal� chv��u preru��m toto kolo ot�zok, aby som priv�tala medzi nami prezidenta Prez�dia Fondu n�rodn�ho majetku p�na Kan�ka, ktor�ho by som poprosila, aby n�m povedal zop�r slov o v�era ohl�senom pohybe s�viasiacom s akciami Nafty Gbely.

Prezident prez�dia Fondu n�rodn�ho majetku SR �udov�t Kan�k:
�akujem ja v�s asi nepote��m ve�mi, lebo nepoviem o mnoho viac, ako viete alebo nepoviem vlastne ni� viac, lebo ni� viac sa ani poveda� ned� e�te dneska. Uvediem to tak, �e n�m pr�padn� va�u nespokojnos� s t�m, �e nie s� zn�me detaily, ale nie s� zn�me preto, lebo ani my sami ich nevieme. Asi to�ko, �e mali sme v z�sade dve mo�nosti, ke� sme po ukon�en� rokovania sa rozhodovali �i d�me t� inform�ciu alebo ned�me. �e �iadnu inform�ciu neuvedieme a mesiac mo�no v�m budeme na va�e ot�zky okolo Nafty Gbely odpoveda�, �e e�te sa rokuje a po�kajte alebo v�m povieme, �e sme si dohodli r�mec, ktor� pozn�te, ale tu n�s zas mus�te, alebo pros�m v�s o pochopenie, �e to �o sme dohodli, to znamen�, aby som to zopakoval, �e 40,9 % akci� sa vr�ti FNM a 5 % akci� si vlastne k�pila Druh� obchodn� za t� sumu, ktor� zaplatila, pred t�m �asom, ke� sa realizovala, alebo v tom �ase, ke� sa realizovala privatiz�cia Nafty Gbely. To e�te znamen�, �e hlavne pr�vnici musia vykona� kus pr�ce, aby t�to dohodu dali do pr�vnych s�vislost� a vecn�ch s�vislost� a aby ju pripravili tak, aby mohla by� po pr�vne str�nke realizovan�. Ja s�ce nie som pr�vnik, ale oni tvrdia, �e to nebude ani jednoduch� ani �ahk�, ale ver�m, �e s� dostato�ne kvalifikovan� na to, aby to zvl�dli. Tak�e ni� �al�ie, podrobnej�ie, neexistuje zatia� len to, �o sme v�m povedali a dnes ani viac nebudem vedie� poveda�.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, tak�e nech sa p��i VTV.

Ot�zka: Juraj Martiny, VTV
P�n Kan�k, napriek tomu, �e ste t�ch inform�ci� naozaj poskytli m�lo, je tu inform�cia, �e tento prevod akci� z Druhej obchodnej na Fond n�rodn�ho majetku ide bez finan�n�ho vyrovnania. Ak� bol teda d�vod, �e sa k tejto transakcii pristupuje bez finan�n�ho vyrovnania a �alej by som sa zauj�mal o tie tri z�sobn�ky, ktor� s� vo vlastn�ctve spolo�nosti ARAD, ktorej 75 % majite�om je p�n Po�r, �i aj o t�chto z�sobn�koch mieni nejak FNM ich z�ska�? Sebe.

�udov�t Kan�k:
Ja som povedal, u� pred �asom alebo pred t��d�om, �e prijate�n� dohoda pre Fond n�rodn�ho majetku a mysl�m si, �e aj pre t�to krajinu m��e vych�dza� z predpokladu, �e za 500 mil., ktor� zaplatila Druh� obchodn�, z�ska tak� objem akci�, ak�ch by z�skalala za t�to cenu na vtedaj�om trhu, to mysl�m �e je 8 %, dohodli sme 5. Ako mysl�m, �e nem��me by� nespokojn�, pre�o je to tak, lebo je to tak. Neni d�le�it�, ako sme k tomu dospeli, nikoho sme nen�tili do ni�oho, jednoducho sme sa takto dohodli. A �o sa t�ka z�sobn�kov, v Nafte za tie roky samozrejme sa hospod�rilo niejako, ako sa hospod�rilo, o tom my dokonal� preh�ad nem�me, preto�e nie sme majitelia, ani �iasto�n�, ani nijak� a zist�me to a� n�sledne. A vykon�vali sa aj samozrejme oper�cie, ktor� vlastn�k mal pr�vo vykona� a tie tie� u� dneska my nem��me na�im rozhodnut�m meni�. Ale uvedomujeme si t�to z�le�itos� a dnes by som to nazval, ako otvorenou ot�zkou, �i sa s t�m bude da� alebo nebude da� nie�o robi�. Ja by som bol r�d, keby sa s t�m dalo nie�o robi�. Faktom v�ak je, �e my m�me predov�etk�m vz�ah Fond n�rodn�ho majetku s Druhou obchodnou, ktorej predal akcie Nafty Gbely.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i p�n Nedava�ka, TA SR.

Ot�zka: Peter Nedava�ka, TA SR
P�n prezident v pr�pade, �e sa uk�u tieto akcie v portf�liu na ��te FNM, bud� dan� znovu na predaj alebo v r�mci niejakej tej kup�novej privatiz�cie, ako sa s nimi nalo��? Alebo zas vybran�mu z�ujemcovi?

�udov�t Kan�k:
My sme neust�le podozrievan�, �e chyst�me �al�ie nekalosti a neviem z �oho vypl�va toto podozrenie, �e sa n�m tak nen�padne pods�va, �e zasa nie�o sprav�me. Ni� zasa nebude. Ke� sa n�m akcie vr�tia na ��et, bude sa h�ada� najvhodnej�� sp�sob, ako s nimi nalo�i�. M�j osobn� n�zor, ale osobn� n�zor je, �e treba ich privatizova�, preto�e Nafta Gbely naliehavo potrebuje invest�cie a tie predpoklad�m sa najr�chle�ie k nej dostan� cez strategick�ho partnera. Ale o tom, ako to bude, ako som u� stokr�t zopakoval, bude rozhodova� vl�da. Tak�e nemus�te ma� obavu, �e si fond za nejakej noci tajomnej nie�o tam spytlikuje.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, tak teraz Palo Pavl�k, r�dio TWIST.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, r�dio TWIST
P�n Kan�k, pod�a inform�ci�, ktor� s� u� zn�me na tom rokovan� bol pr�tomn� p�n Po�r, av�ak nevedel sa preuk�za� konkr�tnymi akciami, keby ste nejak komentovali t�to skuto�nos� a kto tam e�te bol s n�m. Druh� �as�, do akej miery t�to dohoda rie�i vz�ah FNM k jednej z dc�rskych spolo�nost� Nafty Gbely, konkr�tne Nafta Trade, kde m�, to asi mal na mysli kolega, kde m� ARAD 75 % a Nafta Gbely len 25 %, �i�e sprostredkovane cez Druh� obchodn� tam je minim�lny vplyv. A e�te jedna drobnos�, �dajne s��as�ou tej dohody boli aj inform�cie, ktor� sa t�kaj� rozsiahleho �verov�ho za�a�enia, alebo r�znych zml�v uzatvoren�ch na Naftu Gbely a mali by toto nejak akceptova�. �akujem.

�udov�t Kan�k:
My sme ne�iadali od p�na Po�ra, aby sa preukazoval akciami ani v�bec sme tak�to ot�zku nepolo�ili. Vych�dzali sme z predpokladu, �e rokujeme s t�mi spr�vnymi. A p�n Po�r tam mal svoj pr�vno-ekonomick� t�m, nazvime to. Tak�e to�ko na t� prv� �as� ot�zky. Ako som povedal Nafta Trade je otvoren� probl�m, ktor� neviem ako sa bude alebo nebude da� rie�i�. Tak�e na to nemus�me by� ani nejak� pr�vni �pecialisti, ale jednoducho sa d� pochopi�, �e Fond n�rodn�ho majetku m��e rekon�truova� len to, �o urobil a urobil predaj akci� Nafty Gbely. M��me my ako samozrejme h�ada� sp�soby a vym���a� alebo prem���a�, ako by sa to dalo vylep�i� a ako by sa dal do toho zatiahnu� Nafta Trade, �o sa samozrejme aj deje, ale neviem v�m odpoveda� na t�to ot�zku a znovu len opakujem, je to otvoren�.
�verov� za�a�enie, �no, Nafta Gbely mimo in�ho mimo toho, �e �as� majetku je v dc�rskych spolo�nostich je zna�ne �verovo za�a�en� od r�znych b�nk. Na to nem��em op� ni� in� dpoveda�, to je da�, ktor� budeme v�etci plati�,nielen Fond n�rodn�ho majetku, ale cel� t�to krajina za to, ak�m sp�sobom sa privatizovalo. A nech sa tu aj rozkr�jame a budeme rekon�truova� alebo vylep�ova� alebo odstupova� alebo �oko�vek robi�, proste t� ekonomick� situ�ciu v t�ch dan�ch spolo�nostiach nevr�time �iadnym �asostrojom ani ni��m do p�vodn�ho stavu. Je tak�, ak� je. A kto za �u nesie zodpovednos� samozrejme tie ot�zky treba kl�s�, aj sa bud� kl�s� a bud� sa sk�ma�, ale op� sa z nich bude da� len vyvodzova� zodpovednos� v zmysle platn�ch z�konov a pr�va, �o sa s t�m d� robi�.

Doplnenie ot�zky: Pavol Pavl�k
/Za�iatok nezrozumite�n�/ ...v�znamnej kanadskej spolo�nosti, kde hrozia nejak� ve�k� sankcie, keby ste toto mohli nejak komentova�. A e�te prep��te jednu drobnos�, �pecifikova� postavenie alebo fungovanie p�na Majsk�ho v celej tejto transakcii ?

�udov�t Kan�k:
Na t� ot�zku okolo kanadskej spolo�nosti �primne v�m poviem, �e nepozn�m t�to inform�ciu, alebo je pre m�a nov�,tak�e za �u svojim sp�sobom �akujem, ale neviem na �u v�bec reagova�. O tomto sme sa v�era nebavili, ani neviem o tom, respekt�ve tak�to inform�cia tam nepadla.
�o sa t�ka p�na Majsk�ho, jeho sa treba sp�ta�, ako som tie� mnohokr�t povedal, to nie s� pre n�s podstatn� n�le�itosti, ak� vz�ah m� p�n Majsk� s p�nom P�rom.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i d�me posledn� ot�zky, p�n Martiny.

Ot�zka: Juraj Martiny, VTV
E�te sa chcem jednu ot�zku sp�ta�, vy ste v�era uviedli, �e Fond n�rodn�ho majetku v s�vislosti s t�mto navr�ten�m akci� zoberie sp� �aloby, ktor� podal na Druh� obchodn�. Kedy sa to bude realizova�, �i u� sa to form�lne realizovalo?

�udov�t Kan�k:
Ke� budeme ma� akcie na ��te, to je logick�.

Doplnenie ot�zky: Juraj Martiny
/nezrozumite�n�/

�udov�t Kan�k:
Z�ska tak� ist�, ako by z�skal �alobou. Ako, t� sa nezmen�, �i vyhr�me s�dny spor alebo sa dohodneme, t� spolo�nos� je proste tak�, ak� je a ju u� nikto nezmen�, len nov� vlastn�k.

Miriam Fi�mov�:
Jan�k, SME, posledn� ot�zka.

Ot�zka: p. Jan�k, denn�k SME
Premi�r Dzurinda povedal jednozna�ne, �e sa poru�il pri privatiz�cii Nafty Gbely z�kon. Je teda mo�n�,�e namiesto nejak�ch s�dnych rozhodnut� sa tu bud� na Slovensku robi� nejak� dohody? M� to by� nejak� nov� trend v pr�ve? Proste raz sa poru�il z�kon, tak sa to bude rie�i�, mysl�m si, s�dnou cestou.

�udov�t Kan�k:
Poru�enie z�kona m�, z�kon, alebo zlo�ky z�kona, aj ke� nie som pr�vnik, maj� nieko�ko z�konn�kov. Nevyjadrujem sa spr�vne z pr�vneho h�adiska, ale nezamie�ajme si, nepremie�avajme Obchodn� z�konn�k a Z�kon o ve�kej privatiz�cii s Tresn�m z�konom. Ako, pokia� sa to, �o hovoril p�n premi�r, hovoril na z�klade pr�vnej anal�zy, ktor� bola vykonan�, a tam hovoril o poru�en� Z�kona o ve�kej privatiz�cii a �al��ch z�konov, ale nie o Trestnom z�kone. A pokia� sa uk�e, �e boli poru�en� Trestn� z�kony a bude sa da� konkr�tne alebo aj na nezn�meho p�chate�a poda� ozn�menie o sp�chan� nejak�ho trestn�ho �inu, treba to vykona� a vykon�me to alebo ka�d� by to mal vykona�, kto o tom vie, to je povinnos� ka�d�ho ob�ana. My ale hovor�me o n�prave nez�konnosti a n�prava nez�konnosti dohodou nespo��va v tom, lebo existuje aj mimos�dne vyrovnanie mysl�m, �e v celom svete, to neni nov� trend na Slovensku, nespo��va v tom, �e sa dohodneme a bez toho, �e by sa �oko�vek zmenilo v zmluvnom vz�ahu, ako za�m�rime o�i a budeme sa tv�ri�, �e to �o v�era bolo poru�en�m z�kona, dnes nie je z�kon. Samozrejme, �e zmluva, ktor� poru�ovala z�kon mus� by� zru�en� a nahraden� novou zmluvou, ktor� z�kon nebude poru�ova�. A to je t� pr�ca pre pr�vnikov.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne za va�e ot�zky.