Sch�dza �.: mimoriadna
D�tum: 25. marca 1999
Miesto: Bratislava, N�rodn� rada Slovenskej republiky

Hovorky�a vl�dy Miriam Fi�mov�:
/za�iatok nezrozumite�n�/ Viac u� v�m povie �t�tny tajomn�k ministerstva financi� p�n Podstr�nsky, nech sa p��i.

�t�tny tajomn�k ministerstva financi� Vladimil Podstr�nsky:
Dobr� de� prajem. Dovolil by som si, stru�ne v�s poinformova�. Na dne�nom rokovan� vl�da schv�lila N�vrh z�kona, ktor�m sa men� a dop��a z�kon �. 286/1992 Zb. o daniach z pr�jmov v znen� neskor��ch predpisov. Podstatou t�chto zmien, ktor� nastali, alebo ktor� by nastali po schv�len� tohto z�kona aj N�rodnou radou, a predpoklad�m, �e N�rodn� rada tento n�vrh schv�li, by sa zaviedla do praxe aj ur�it� �as� kompenz�cii bal��ka opatren�. V prvom rade t�to novela rie�i ot�zku zn��enia da�ov�ho za�a�enia najni���ch pr�jmov�ch skup�n, teda ob�anov s pr�jmom pod 7 tis�c kor�n. Zav�dza sa takzvan� nov� odpo��tate�n� polo�ka vo v��ke 500 kor�n a valorizuj� sa n�klady na cestovn� v odpo��tate�nej polo�ke. T�to zmena by mala plati� od 1.4.1999. S��asne sa men� takzvan� �upt�kov� novela milion�rska da�, nekoncep�n� opatrenie, ktor� vlastne zav�dzalo zda�ovanie pr�jmov nad ur�it� hranicu od 5 a� 30 %. V s��astnosti sa zaviedol nov� syst�mov� krok, teda pr�jem nad ur�it� hranicu sa bude, ja v�m presne poviem aj ��slo, pr�jem nad hranicu 1 317 600 kor�n plus sa bude st�le doda�ova� teda sadzbou 46 %. �al�ie n�le�itosti, ktor� s� v tejto �prave rie�en�, ktor� je v�znamn� spomen�� je podprora hypotek�rneho �verovania. N�vrh rie�i nezda�ovanie v�nosov hypotek�rnych z�lo�n�ch listov. T�to �prava by mala podpori� ako bankovn�ctva a hypotek�rnych �verov a hlavn�m cie�om rozvoja je podpori� zdroje na rozvoj b�vania. �al�ia �as�, ktor� je ve�mi v�znamn� je ot�zka podpory vstupu zahrani�n�ch invest�ci� , t�to �prava rie�i podporu vstupu zahrani�n�ch investorov v tom takzvanom n�zve da�ov�ho �veru ide o da�ov� pr�zdniny, alebo da�ov� �ver vo v��ke 100 % na obdobie 5 rokov pre investorov zo zahrani�ia, alebo aj zahrani�n�ch investorov a na �al��ch p� rokov 75 % da�ov� �ver. Samozrejme tento n�vrh, ktor� bol vl�dou schv�len� obsahuje aj obmedzenia, alebo teda podmienky poskytnutia tohoto da�ov�ho �veru a ide hlavne o v��ku invest�ci� zo zahrani�ia a samozrejme aj zoh�adnenie regi�nov s vy��ou nezamestnanos�ou. Samozrejme ide o invest�cie do v�roby a do turististick�ho ruchu. To s� podstatn� �asti tejto novely, mus�m tu e�te spomen�� �al�� prvok, ktor� samozrejme podpor� vstup zahrani�n�ch invest�ci�, je to ot�zka �pravy odpisov�ch sadzieb, kde doch�dza k tomu, �e sa men� odpisov� sadzba, ako da�ovo uznate�n� n�klad za stroje a zariadenia v invest�ci�ch na 30 % ro�ne a budov a stavieb na 15 % ro�ne. Ke�e odpisy s� da�ov�m n�kladom, tak aj toto podstatne zni�uje potom z�klad dane pre v�po�et dane zo zisku pre pr�vnick� osoby. Mus�m tu spomen�� e�te jednu vec, �e tento da�ov� �ver sa poskytne pr�vnick�m osob�m a akciov�m spolo�nostiam.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne, nech sa p��i va�e ot�zky. Du�an Dev�n, SME.

Ot�zka: Du�an Dev�n, SME
/Ot�zka nezrozumite�n�./

Vladimil Podstr�nsky:
Ja si mysl�m, �e nie ve�k� v�hody by z tohoto mohol ma�, preto�e transfer prostriedkov zo zahrani�ia, zalo�enie pr�vnickej osoby v zahrani�n� a legaliz�cia vstupu a pr�jmov, teda prostriedkov svojich zo Slovenska do zahrani�ia a ich transfer na Slovensko pravdepodobne by ne�inili t�to transakciu v�hodnou, samozrejme nie je vyl��en�, �e aj tak�to �pekul�cie m��u by�. Jednozna�ne treba poveda�, �e s� ur�it� obmedzenia aj vo v��ke vstupu, s� ur�it� obmedzenia aj v oblasti v�roby a never�m, �e kto u� raz nainvestoval do v�roby na Slovensku, �e by tieto peniaze z v�roby vybral, vylial ich do zahrani�ia a znova ich do v�roby na Slovensku do v�roby dal. Tak�e vlastne jednotliv� kroky v tejto novele, teda obmedzenia, �e to m��e by� na v�robu, na turistick� ruch a teda, �e ur�it� �as� objemu produkcie mus� by� proexportn�, napr�klad pri v�robn�ch aktivit�ch 60 %, akosi ani ned�va nejak� z�klad na obavu z toho, �e by niekto tieto prostriedky pres�val vonku a potom ich investoval. Ak mal niekto vo�n� zdroje na invest�cie, na Slovensku pravdepodobne teda tie zdroje investoval. Vych�dzame z toho, �e na Slovensku je m�lo likvidn�ch zdrojov ak t� ot�zka m� znie� v tom smere, �e zdroje, ktor� s� povedzme mimo republiky, tam by som si teda nebol ist� v odpovedi, v takejto forme odpovedi, ale ak by t� ot�zka znela, �e teda zdroje od�du zo Slovenska a vr�tia sa, tam by som nemal �iadne obavy.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �al�ia ot�zka.

Ot�zka: Peter Nedava�ka, TA SR
P�n �t�tny tajomn�k, ale �o s t�mi, ktor� u� investovali na Slovensku /pokra�ovanie nezrozumite�n�/... nie je to nespravodliv� vo�i nim, �e /nezrozumite�n� koniec/.

Vladimil Podstr�nsk�:
Probl�m je jeden, �e pr�jmanie z�konov s retroaktivitou je ve�mi probl�mov�, to je jeden aspekt odpovede na t�to ot�zku. Druh� aspekt je ten, �e stav, v podstate stav slovenskej ekonomiky, firiem a v�roby je v takom stave, v akom je a ��el tohoto z�kona alebo celkov�ho z�kona je vlastne pril�ka�, alebo vytvori� lep�ie podmienky na vstup zahrani�n�ch invest�ci�. Ur�ite, �e v bud�cnosti sa uva�uje s harmoniz�ciou dan� a uva�uje sa aj v kr�tkom horizonte s prehodnoten�m investovania aj dom�cich pr�vnick�ch os�b, teda alebo subjektov by som povedal. V prvom rade hovor�me o tom, �e by sa zrejme mohlo uva�ova� zmenou odpisov�ch sadzieb, preto�e zmena odpisov�ch sadzieb a zr�chlenie odpisov�ch sadzieb p�sobia proinvesti�ne, teda tie zdoje, ktor� vlastne ostan� vo firme, t�m �e sa da�ov� z�klad zn��i zmenou odpisov�ch sadzieb, by sa mohli vo firm�ch reinvestova�, ale toto s� v�etko �vahy na harmoniz�ciu dan�. Druh� ot�zka je ve�k� probl�m a aj teraz sme na�ho nar�ali, zmeni� niektor� da�ov� z�kony v priebehu roka, tak�e budeme sa sna�i� a vl�da m� aj �vahy na podporu mal�ho a stredn�ho podnikania, na podporu podnikania na Slovensku a v tom je zahrnut� aj t� skupina firiem a podnikate�ov, ktor� nainvestovali a podnikaj� na Slovensku. Retroaktivita, �ia� bohu je niekedy probl�m a retroakt�vne z�kony a ich prij�manie je tie� probl�m. Podstata je, e�te raz opakujem, dosta� alebo teda podnieti� investorov zo zahrani�ia, aby investovali na Slovensku.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne, nech sa p��i �al�ia ot�zka.

Ot�zka: R�dio�urn�l
P�n �t�tny tajomn�k, �o je d�vodom, �e vl�da sa zaoberala t�mto bodom na mimoriadnom rokovan�, ke� u� tento t��de� rokovala ... /koniec ot�zky nezrozumite�n�/.

Vladimil Podstr�nsk�:
D�vodov je viacej. Toti� jednotliv� �asti tejto novely boli prerokovan� v Legislat�vnej rade, potom sa postupne prerokovali niektor� �asti, ktor� legislat�vne neboli do�isten� a tento materi�l bol v takomto stave upraven� a� v tomto �ase, a ke�e m� s�vis vlastne s procesom, ktor� sa deje teraz zo �t�tnym rozpo�tom, teda z ekonomikou krajiny a celkove s re�trukturaliz�ciou, tak sa rozhodlo tak a teda vl�da sa rozhodla tento z�kon prerokova� dnes a pr�padne ho prerokova� alebo ho navrhn�� prerokova� v N�rodnej rade Slovenskej republiky. S�viselo to s procesom pr�pravy tohoto z�kona.

Doplnenie ot�zky:
/Nezrozumite�n�/

Vladimil Podstr�nsk�:
K tomu je �a�ko sa vyjadri�, pravdepodobne o tom mus� rozhodn�� predseda N�rodnej rady.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i va�a ot�zka.

Ot�zka:
/Nezrozumite�n�/

Vladimil Podstr�nsk�:
Nie. Nie nehovorili sme o tom.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i �al�ia ot�zka.

Ot�zka: denn�k Pravda
/Nezrozumite�n�/

Vladimil Podstr�nsk�:
Moment�lne nie, samozrejme. Ja si mysl�m, �e t�to novela nie je definit�vna. Ja som hovoril, pred chv��ou, �e sa po��ta s harmoniz�ciou dan� s harmoniz�ciou syst�mu, ale v s��asnosti nie je obsahom.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i va�e ot�zky. STV.

Ot�zka: STV
/Nezrozumite�n�, t�kala sa odpo��tate�nej polo�ky/

Vladimil Podstr�nsk�:
T�ch 500 kor�n, to je odpo��tate�n� polo�ka zo z�kladu dane. Teda z�klad dane sa zni�uje o t�chto 500 kor�n. A �o sa t�ka kompenz�cie cestovn�ho tam sa valorizuje t� odpo��tate�n� polo�ka zo z�kladu dane z 300 na 380 a zo 700 na 800 kor�n. T�m sa vlastne upravuje z�klad dane, teda ak sa uprav� z�klad dane, samozrejme kles� aj da�. Zo 700 na 800.

Doplnenie ot�zky:
/Nezrozumite�n�/

Vladimil Podstr�nsk�:
Tam je da�, tam s� da�ov� p�sma a s� zaveden�, teda v tom da�ovom p�sme s� zaveden�, z�klady dane a pr�ve tie z�klady dane sa potom zni�uj�.

Doplnenie ot�zky:
�i�e to je pre ka�d�ho?

Vladimil Podstr�nsk�:
�no.

Miriam Fi�mov�:
Pani R��i�kov�, �TK.

Ot�zka: Marta R��i�kov�, �TK
Ja som sa chcela op�ta� na t� ot�zku odpisov... /nezrozumite�n�/ A druh� ot�zka, ak� bola doteraz t� odpisov� sadzba, lebo navrhuje sa 5 a 30, ste hovorili?

Vladimil Podstr�nsk�:
�no, toto sa t�ka skuto�ne len zahrani�n�ch investorov a �o sa t�ka teda v��ky odpisov�ch sadzieb, nepozn�m ja v�etky sadzby zhlavy, mysl�m spam�ti, viem �e u strojov a zariaden� je to 8 %, teda odpisuj� sa 12 rokov, budovy a stavby s� to 2 %, odpisuj� sa 50 rokov a s� teda e�te r�zne technologick� celky a r�zne skupiny strojov maj� r�znu odpisov� sadzbu, tak, �e ke� to porovn�me,�e bolo doteraz, alebo platn� vyhl�ka, alebo platn� z�kony hovoria o 8 % a teraz je �prava na 30 % a budov a stavieb 2 % a teraz hovor�me o 5 %, to je teda podstatn� zmena zv��enia odpisov a ke� hovor�me, �e odpis je da�ovo uznate�n� n�klad, t�m p�dom teda kles� z�klad dane, preto�e sa zvy�uje v��ka odpisov a v tom sa tvoria zase zdroje na obnovu vo firme, teda vo�ne disponabiln� prostriedky na investovanie.

Doplnenie ot�zky: Marta R��i�kov�
Je to teda len pre t�ch zahrani�n�ch?

Vladimil Podstr�nsk�:
Zatia� �no. Ale som uviedol, �e sa zam���ame, ak�m sp�sobom harmonizova� tieto veci v�eobecne, tak�e ale treba po�ka�, preto�e nie je mo�n� v�etky veci robi� naraz. Je nutn� kvantifikova� dopady, samozrejme obmedzenia rozpo�tu s� dan� a nie je mo�n� urobi� kroky ihne� bez kvantifik�cie dopadov, do makrosf�ry, do mikrosf�ry. Samozrejme tieto kroky sa zva�uj�, prepo�ty sa robia, ich uplatnenie bude z�visie� od kvantifik�cie, �asov�ho hladiska.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. �al�ie ot�zky.

Ot�zka: TV Mark�za
Ot�zka nezrozumite�n�.

Vladimil Podstr�nsk�:
Pros�m, aby som nemusel poveda� toto �asov� obdobie. Pravdepodobne to bude v kr�tkom �asovom obdob�, do pol roka sa pripravuj� niektor� kroky. Je �a�ko poveda� teraz �asovo presne. Ur�ite, �e niektor� �pravy v priebehu roka bud�, ale t� v��ia zmena, teda cel� haramoniz�cia, vzh�adom na to, �e niektor� dane s� ro�n�ho, teda rozsahu ro�n�ho zapo��tania, niekde to nar�a na probl�my administr�cie, v�konu spr�vy dan� a podobne. Uva�uje sa s t�m, �e t� harmoniz�cia a jej dosah bude v��� po roku 2000 a �alej.

Doplnenie ot�zky: TV Mark�za
/Nezrozumite�n�/

Vladimil Podstr�nsk�:
Toto nebolo prerokov�van� vo vl�de. Pripravuj� sa tieto kroky, teda rokuje sa o t�chto krokoch. Pravdepodobne ak teda bud� prepo�ty hotov� v�as, teda vl�da bude ma� z�ujem nekak� kroky v tomto ur�ite spravi�.

Doplnenie ot�zky: TV Mark�za
/Za�iatok nezrozumite�n�/ ...to je jasn�, �e tie da�ov� pr�zdniny sa bud� t�ka� len nov�ch podnikate�ov a spolo�nost�. Ale tie odpisy, pokia� si niejak� zahrani�n� spolo�nos�, ktor� tu u� podnik� k�pi niejak� nov� zariadenie, nem� n�rok na toto ...? nov� ? odpisovanie?

Vladimil Podstr�nsk�:
Tam je to obmedzen� t�m, �e teda vstup, teda t� invest�cia mus� by� vo v��ke 5 mil. EURO, teda ide o t� invest�ciu, a ke� je to, ke� je minim�lna invest�cia 5 mili�nov EURO, a ke� ide o regi�n s nezamestnanos�ou vy��ou, tak sa t�to hranica zni�uje na 2,5 mili�na EURO, teda mus� t� invest�cia by� zo zahrani�ia, a ja by som poprosil, aby sme to vn�mali tak, �e tu ide o podporu vstupu zahrani�n�ch invest�ci�. Ten materi�l, ktor� bol prerokovan�, v s�vislosti s touto �as�ou, ktor� sa dostala do novely tohto z�kona sa volal ako strat�gia podpory zahrani�n�ch invest�ci�. Tak�e t�to �as� tejto da�ovej �pravy sa vz�ahuje na toto a skuto�ne ide o to, aby sa podporil vstup zahrani�n�ch investorov. Nie je to v�eobecn� �prava.

Doplnenie ot�zky:
/Nezrozumite�n�/

Vladimil Podstr�nsk�:
Nie tam je �al�ie obmedzenie, ako �a�ko je pre��ta� cel� novelu. Mus� to by� spolo�nos� so zahrani�nou majetkovou ��as�ou, maxim�lny podiel dom�ceho subjektu je 25 %, mus� �s� o zalo�en� spolo�nos� zahrani�n�m subjektom a invest�cia mus� by� v takejto v��ke, tam je jednozna�ne povedan�, �e to mus� by�, musia by� nov� zdroje, ktor� do�li do ekonomiky, ktor� pri�li a vytvorili ak�si kapacity, v�robn� a in�, ktor� do tohoto spadaj� a z tejto v�roby sa dostane na trh mimo Slovenska 60 %, s� tu na r�zne obmedzenia teda. Ide skuto�ne o vstup zahrani�n�ch invest�ci�, ktor�ho cie�om je jednak zv��i� v�konnos� ekonomiky a samozrejme zmen�enie nezamestnanosti a �al��ch vplyvov, ktor� t�to ekonomika potrebuje.

Doplnenie ot�zky:
/Za�iatok nezrozumite�n�/ ...Ten zahrani�n� investor, ktor� spln� v�etky podmienky, ktor� ste tam stanovili, bude ma� prv�ch p� rokov absol�tne 100 % ��avy na dani a t�ch �al��ch p� rokov... /dokon�enie nezrozumite�n�/.

Vladimil Podstr�nsk�:
�no.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne za va�e ot�zky. Pre va�u inform�ciu, vzh�adom na to, �e v tom materi�li e�te do�lo k nejak�m zmen�m, popros�m, aby ste si ho potom �iadali na Ministerstve financi�.