Sch�dza �.: 34
D�tum: 26. m�ja 1999
Miesto: Bratislava, �rad vl�dy Slovenskej republiky

Hovorky�a vl�dy SR Miriam Fi�mov�:
D�my a p�ni, dobr� de�, v�tam v�s na tla�ovej konferencii po dne�nej 34. riadnej sch�dzi vl�dy. O jeden�stej hodine u� bola tla�ov� konferencia, na ktorej pani ministerka Schm�gnerov� informovala o t�ch z�konoch, ktor� dnes predkladalo Ministerstvo financi�, medzi nimi o z�kone, o novele z�kona o cenn�ch papieroch a rovnako o novele z�kona, ktor�m sa men� a dop��a Obchodn� z�konn�k, tak�e t�to �as� inform�ci� m�te. Teraz by som, ak dovol�te, poprosila p�na vicepremi�ra Ham��ka o to, aby V�m pribl��il skuto�nos�, �e sa dnes vl�da zaoberala n�vrhom n�rodn�ho programu pre prijatie `acquis communautaire' a rovnako by som potom poprosila p�na ministra hospod�rstva, aby V�m povedal nie�o o n�vrhu foriem podpory orient�cie dopytu na dom�ce v�robky. Nech sa p��i, ml�te slovo.

Podpredseda vl�dy SR Pavol Ham��k:
Dobr� de�, vl�da dnes schv�lila revidovan� n�rodn� program pre prijatie `acquis communautaire', teda komunit�lneho pr�va, teda pr�va Eur�pskej �nie, ide o k���ov� dokument v procese pribli�ovania sa Slovenskej republiky k plnohodnotn�mu �lenstvu v Eur�pskej �nii, ten dokument m� viac ne� 400 str�n, je to tak�to buchla a je rozdelen� - kr�tkodob� a dlohodob� priority: kr�tkodob� priority, to s� priority roku `99 alebo strednodob� priority, to s� priority do roku 2002. Revidovan� n�rodn� program na�rt�va programov� strat�giu vl�dy a� do roku 2002, teda po�as cel�ho volebn�ho obdobia, ��m sa z�rove� st�va indik�torom plnenia programov�ho vyhl�senia vl�dy. Do roku 1998 sa pozornos�, pokia� i�lo o eur�pske pr�vo pr�vo Eur�pskej �nie, upriamovala najm� na n�rodny program pre vn�torn� trh, dne�n� revidovan� n�rodn� program ide �alej, upriamuje sa aj na implement�ciu europskeho pr�va, teda uplatnenie v praxi toho, �o bolo aproximovan� alebo harmonizovan� a na realiz�ciu stanoven�ch opatren�, ktor� maj� zabezpe�i�, aby pr�vo Eur�pskej �nie bolo nielen prijat�, ale aj uplatnen� v praxi. Za v�chodisko tohoto dokumentu bol vzat� dokument Partnerstvo pre vstup uzavret� medzi Slovenskou republikou a Eur�pskou �niou, pri�om sa pou�ili aj �al�ie podporn� materi�ly, predov�etk�m pravideln� spr�va Eur�pskej komisie z novembra minul�ho roku, z�very bilater�lnych screeningov, teda dvojstrann�ch hodnoten� pod�a jednotliv�ch kapitol pr�stupov�ho procesu harmoniz�cie eur�pskeho pr�va, a taktie� z�very zo stretnut� pracovnej skupiny na vysokej �rovni. Ako som u� spomenul, materi�l rozli�uje medzi kr�tkodob�mi a strednodob�mi �lohami a zaober� sa nielen uplatnen�m v praxi, ale aj budovan�m in�tit�ci� potrebn�ch preto, aby aproximovan� pr�vo bolo riadne uplatnen� - budem to ilustrova� na jednom pr�klade: napr�klad v s�vislosti s prijat�m z�kona o verejnom obstar�van� je potrebn� vytvori� �rad pre verejn� obstar�vanie, na vytvorenie tohoto �radu n�m Eur�pska komisia vy�le�uje v r�mci programu PHARE pre 99. rok 2,1 mil. Euro, �o predstavuje dnes takmer 90 mili�nov kor�n. Finan�n� potreby s�visiace s `acquis communautaire' rozli�uj� medzi po�iadavkami na �t�tny rozpo�et a in� extern� zdroje vr�tane prostriedkov PHARE, ISPA, SAPART ISPA, SAPART to s� programy ktor� za�n�, za�ne Eur�pska Komisia vo vz�ahu ku kandid�tskym �t�tom uplat�ova� od za�iatku bud�ceho roku a je to pr�prava vlastne na vyu��vanie �truktur�lnych fondov. Ja by som spomenul v tejto s�vislosti e�te jednu ot�zku, a to potrebu, vzh�adom na hodnotenie, na pr�pravu hodnotenia Slovenskej republiky pred Helsinsk�m summitom prija� z�kony - �es� z�konov, ktor� teraz spomeniem - okrem Z�kona o verejnom obstar�van� je to Z�kon o technick�ch po�aidavkach na v�robky a posudzovan� zhody, Z�kon o �t�tnej pomoci, Z�kon o zodpovednosti za �kodu sp�soben� vadn�m v�robkom, Z�kon o �t�tnej slu�be a Z�kon o jazykoch n�rodnostn�ch men��n, to s� na z�klade v�stupov z poslednej Asocia�nej rady medzi Slovenskou republikou a Eur�pskou �niou z�kony, ktor� by mali by� prerokovan� v najbli���ch t��d�och, v najbli���ch mesiacoch a prijat�. �akujem za pozornos�.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne, nech sa p��i, p�n minister hospod�rstva.

Minister hospod�rstva �udov�t �ern�k:
�akujem pekne, mil� d�my a p�ni, nebudem V�s ve�a za�a�ova� ��slami, ale zrejme je pre V�s zn�my fakt, �e v rokoch `94 a� `95 bol motorom rastu HDP najm� vonkaj�� dopyt. v tomto obdob� dosahoval podie� dom�ceho dopytu na agreg�tnom dopyte 59, respekt�ve 60 %. Od roku 1996 dynamiku rastu HDP generuje predov�etk�m rast dom�ceho dopytu. Je to d�sledok rastu n�ro�nosti HDP na medzispotrebe, vysok�ho rastu vl�dnych invest�ci� a finan�nej situ�cie dom�cnost�. v rokju 1996 sa napr. podiel dom�ceho dopytu na agreg�tnom dopyte zv��il a� na historick�ch 65,1 % v roku to je najvy��ia hodnota od roku 1993, v roku 1997 dosiahol 63 %, v roku 1998 62 %. Preto vl�da neulo�ila uznesen�m a cez hospod�rsku radu a tripartitu sme prerokovali materi�l podpory orient�cie na dom�ce v�robky. v tom obdob� v rokoch 1996 a� `98 napr�klad vzr�stol tuzemsk� odbyt o 20 %, ale dovoz v tom istom obdob� st�pol a� o 40 %. Tak�e dovo�te mi uvies� e�te p�r ��sel, ako asi sa podie�a dom�ca produkcia na uspokojovan� potrieb dom�ceho trhu, je to 9 �tatistick�ch komod�t, tak�e ich pre��tam - vo v�robe potrav�n a n�pojov dom�ca potreba kryje 73 % dom�cej spotreby. v pletiarskom priemysle len 25 %, v odevnom priemysle dom�ca v�roba kryje 65 % dom�cej spotreby. Absol�tne katastrofick� je ��slo v obuvn�ckom priemysle. v obuvn�ckom priemysle dok�eme len siedmymi percentami kry� potrebu dom�ceho trhu, v polygrafickom priemysle 61 %, v skl�rskom priemysle 48 %, v drev�rskom 78 %, celul�zo-papierenskom 46 %, v n�bytku je dom�ci n�bytok 52 % a vo farmaceutickom priemysle je to 13 %. A to aj napriek tomu, �e �asto na�e tovary s� konkurencieschopn�, �o sa t�ka kvality a ostatn�ch ��itkov�ch vlastnost�. V materi�li, ktor� dnes vl�da ods�hlasila, sa uklad� Ministerstvu hospod�rstva, aby od�tartovalo program podpory dopytu po dom�cich v�robkoch. Je to program, ktor� je ods�hlasen� ako program a ktor� sa bude prel�na� v�etk�mi vl�dnymi materi�lmi, pokia� sa n�m podar� zaisti� finan�n� krytie �asti tohto projektu napr�klad z prostriedku --z prostriedkov Fondu na podporu zahrani�n�ho obchodu, budeme podporova� predov�etk�m napr�klad �asopisy a mimovl�dne organiz�cie, ktor� testuj� dom�ce v�robky, zverej�uj� tieto v�sledky, zaoberaj� sa ochranou spotrebite�a, poukazuj� na to, �e kvalita na��ch v�robkov v mnoh�ch komodit�ch je zrovnate�n� s dovozom. Pokia� sa n�m podar� dohodn�� finan�n� krytie aj komunika�nej strat�gie a kampane, radi by sme v r�znych form�ch komunik�cie, v r�znych rel�ci�ch upozor�ovali ob�ana na to, �e sa spr�va presne opa�ne ako ob�an Eur�pskej �nie. Ob�an Eur�pskej �nie sa a� 60 % pri jeho rozhodnut�, po akom tovare siaha -- je to rozhodnutie podmienen� p�vodom krajiny -- teda p�vodom tovaru. A u n�s len 14 % odpovedalo, �e pre nich pri rozhodovan�, po akom tovare siahaj�, hr� �lohu aj krajina p�vodu. Viac ako 70 % op�tan�ch sa orientuje predov�etk�m pod�a ceny a kvality v�robku. Tak�e tam, kde zodpoved� cena a kvalita, nech sa spotrebite� zamysl� aj nad t�m, �e ak siaha po cudzom v�robku, tak vlastne ohrozuje aj svoju vlastn� pracovn� pr�le�itos�. To bude program, ktor� sa bude tiahnu� na�ou politikou v najbli���ch t��d�och, mesiacoch a rokoch. �akujem.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne, nech sa p��i, Va�e ot�zky. Nech sa p��i.

Ot�zka: Milan Hryc, r�dio Koliba
Ja by som sa chcel op�ta� -- na dne�nom programe malo by� aj -- mali ste rokova� aj o dani z uh�ovod�kov�ch pal�v a maz�v -- �i ste sa zaoberali aj touto ot�zkou a ako dopadli rokovania.

Miriam Fi�mov�:
�no, vl�da sa dnes zaoberala touto ot�zkou, je to u� v komunik�, mrz� ma, �e vzh�adom na to, �e rokovanie vl�dy sa skon�ilo asi pribli�ne pred pol hodinou -- je mo�n�, �e e�te t�to inform�ciu nem�te, ale samozrejme ten materi�l je V�m k dispoz�cii a vl�da sa dnes zaoberala t�mto n�vrhom a tento n�vrh schv�lila. V pr�pade, �e ma chcete doplni�, m��te. Ale toto je z�kladn� inform�cia, ten materi�l je V�m k dispoz�cii. Nech sa p��i, �al�ie ot�zky. Nech sa p��i, pani R��i�kov�, �TK:

Ot�zka: Marta R��i�kov�, �TK:
Ja m�m ot�zku na p�na podpredsedu vl�dy, chcela by som ho poprosi�, keby ste stru�ne charakterizovali, v akom stave pripravenosti je t�ch �es� z�konov, ktor� ste povedali, �e je treba prija� do Helsinsk�ho summitu.

Pavol Ham��k:
�no, t�chto �es� z�konov je v legislat�vnom procese: Z�kon o technick�ch po�iadavk�ch sa finalizuje, predpoklad�m, �e Z�konom o technick�ch po�iadavkach sa bude legislat�vna rada vl�dy -- tak isto ako Z�konom o verejnom obstar�van� -- zaobera� na svojom zasadnut� 1. 6., teda bud�ci pondelok, Z�kon o �t�tnej pomoci, ten u� mal by� na rokovanie legislat�vnej rady vl�dy zaraden�, zatia� nebol zaraden� na program rokovania vl�dy, �i�e legislat�vny proces by mal by� u� ukon�en�. Pokia� ide o n�vrh z�kona o zodpovednosti za �kodu sp�soben� vadn�m v�robkom, legislat�vna rada vl�dy u� tento n�vrh z�kona prerokovala, vr�tila ho na dopracovanie a op�tovn� predlo�enie, predpoklad�m, �e je vo fin�lnom �t�diu, pokia� ide o n�vrh z�kona o �t�tnej slu�be, tam pod�a legislat�vneho pl�nu vl�dy, by tento z�kon mal by� predlo�en� vl�de najnesk�r do 15. septembra, je to ve�mi zlo�it� legislat�vny dokument, ktor� si vy�aduje tento nevyhnutn� �as, chcel by som pritom upozorni� na t� skuto�nos�, �e podklady pre pravideln� hodnotiacu spr�vu -- budeme predklada� prv� podklady na prelome j�na a j�la, alebo do konca j�na, ale budeme ma� mo�nos� e�te do konca septembra predlo�i� dodato�ne podklady k hodnoteniu a n�vrh z�kona o pou��van� jazyka n�rodnostn�ch men��n bude prerokovan� na mimoriadnom zasadnut� vl�dy v pondelok spolu s �al��mi materi�lmi tak hovor� aj politick� dohoda, aj v�voj situ�cie.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i, �al�ia ot�zka.

�udov�t �ern�k:
Ja e�te len dopln�m, z h�adiska vecn�ho -- tie dva z�kony, o ktor�ch hovoril p�n podpredseda Ham��k, vecne pre�li legislat�vnou radou, ale boli vr�ten� preto, preto�e legislat�vna rada vyslovila n�zor, �i by sa nemali len novelizova� pr�slu�n� ustanovenia Obchodn�ho z�konn�ka v r�mci v�eobecnej zodpovednosti v�robcu -- nerie�i� aj teda zodpovednosti za �kody v�robcom sp�soben�, predlo�ili sme kompar�ciu s krajinami Eur�pskej �nie, a p�jdu tie materi�ly ako samostatn� z�kony, tak�e je to ot�zka �al�ieho zasadnutia a u� id� n�sledne potom do vl�dy a do parlamentu.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i, �al�ie ot�zky. A mysl�m, �e vid�m Pa�a Pavl�ka v dia�ke na svojom obvyklom mieste. Nech sa p��i.

Ot�zka: Pavol Pavl�k, R�dio Twist:
Ja m�m dve ot�zky. T� prv�, ch�pem, �e t� by sk�r smerovala na pani Schm�gnerov�, ale �ia�, polo��m ju v�m, p�n �ern�k: Ide o akcie na doru�ite�a -- pokia� teda mne je zn�me, alebo ak tomu rozumiem spr�vne, tak t�to novela, respekt�ve tie dve novely, rie�ia bud�cnos�. Nerie�ia v�ak to, �o si v��ina ob�anov od t�chto pr�vnych noriem s�ubovala, to znamen� poodhalenie vlastn�ckych pomerov v mnoh�ch k���ov�ch podnikoch, smerom do minulosti. Ako vysvetl�te teda svoj�m voli�om, �e vlastne ten z�kladn� pr�s�ub poodhalenia tajomstva privatiz�cie prostredn�ctvom akci� na doru�ite�a sa nespln� a sk�ste to teda ob�anom vysvetli�, pre�o. T� druh� ot�zku, ak dovol�te, polo��m potom, ke� odpoviete. �akujem.

�udov�t �ern�k:
Akcie na doru�ite�a a pr�stup vl�dnej koal�cie k nim sa nieko�kokr�t verejne diskutoval, viem aj z porovnania s Ma�arskou republikou, ktor� prijala obdobn� pr�vnu normu, �e dos� dlho trvalo, k�m pr�vnici na�li tak� vyjadrenie, ktor� by nemohlo by� spochybnen� povedzme �stavn�m s�dom alebo zru�en�.V�etky pr�vne normy, ktor� pr�jmame, s� pr�vne normy, ktor� nemaj� v sebe retroaktivitu a m��u plati� len od d�tumu zverejnenia vo vyhl�ke. Ale toto rie�enie, ktor� dnes vl�da schv�lila, jednoducho znamen�, �e po prijat� tohto z�kona nebud� na Slovensku �iadni anonymn� vlastn�ci. A ak aj niekto vyu�il toho obdobia a medzit�m to prehadzoval na nejak�ch in�ch kolegov, alebo na nejak� in� osoby, tie bud� musie� zd�vodni� v r�mci svoj�ch noriem, to znamen� majetkov�ho priznania, da�ov�ch priznan�, �e ak nejak� akcie nadobudli, ��m ich zaplatili a ako sa k tomu dostali. Tak�e touto normou, ktor� je pr�vne �ist�, ktor� ru�� anonymn� vlastn�ctvo, bude sa da� dop�tra� aj k r�znym nekal�m praktik�m, ktor� boli praktizovan� v minulosti.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e e�te d�me jednu ot�zku, Pavol Pavl�k.

Doplnenie ot�zky: Pavol Pavl�k, r�dio Twist
V minulom t��dni vl�da �stami p�na Dzurindu, ale aj pani Schm�gnerovej a p�na Miklo�a prezentovala stopercentn� jednotu pri odhodlan� prija� ozdravn� ekonomick� opatrenia. Kr�tko nato, v podstate bezprostredne nato, to jednoducho vyvr�til minister p�dohospod�rstva Pavel Konco�, ktor� proste poprel, alebo vyjadril n�zor, �e za jedno z k���ov�ch opatren�, ktor� vl�da avizovala prija�, jednoducho nie je. Chcem sa sp�ta�, ako ste dnes diskutovali s p�nom Konco�om o tejto veci a ako to vlastne je, vysvetlite to ob�anom.

Pavol Ham��k:
Ja som to povedal u� v�era na tla�ovej konferencii, chcem to zopakova�, �e pre n�s je d�le�it� -- teda pre z�stupcov koal�cie -- t� dohoda, ktor� bola uzavret� medzi predsedami koali�n�ch str�n, ide o p�somn� dohodu a ako si v�etci pam�t�me, tak p�n Miga� povedal, �e d�le�it� je to, �o hovor� on, a nie jeho podpredsedovia alebo �lenovia vedenia SD� , �i�e my st�le vych�dzame z toho, �o sa pred necel�mi desiatimi d�ami na koali�nej rade dohodlo a podp�salo. �alej o t�chto veciach hlb�ie nep�jdem, preto�e treba po�ka� na rie�enie, ktor� bude prijat� vo vl�de v pondelok.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i, telev�zia Mark�za.

�udov�t �ern�k:
E�te chce p�n Pavl�k, aby som mu ja odpovedal.

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i.

�udov�t �ern�k:
Stoto��ujem sa s t�m, �o povedal p�n podpredseda vl�dy a dovol�m si pripomen��, �e v situ�cii, v ktorej vl�da prijala rozhodnutie, nem� absol�tne �iadny v�znam hra� sa na konkr�tne politick� strany a u� vonkoncom nie vyt�ka� politick� kapit�l t�m, �e niekto prezentuje svoje osobn� n�zory. Sme na jednej lodi, v�etci sme podporili tieto opatrenia, s� v z�ujme ob�ana, v z�ujme stabiliz�cie �spor na��ch ob�anov, a preto si mysl�m, �e cel� kabinet -- ja som ministrom Dzurindovej vl�dy a to, �o povie premi�r, je pre m�a z�v�zn� a ak m�m s t�m v�ne rozpory, tak si to vykonzultujem s n�m alebo s�m so sebou, ale plne podporujem tieto opatrenia -- pokia� sme dnes vo vl�de hovorili, tak v�etci �lenovia vl�dy sa prikl��ali k tomu, �e je to rie�enie, ktor� je rie�en�m vl�dy a nie konkr�tneho politick�ho subjektu alebo nedajbo�e len �asti �lenov vl�dy.

Pavol Ham��k:
K tomu by som e�te jednu vetu doplnil, �e hovorili sme o t�chto ot�zkach dnes aj vo vl�de a presne tak� z�ver, ako sme ho tu teraz prezentovali, bol akceptovan� vl�dou, nikto vo�i nemu nenamietal.

Miriam Fi�mov�:
Tak�e v prvom kole d�me �ancu t�m, ktor� sa e�te nep�tali. Za�neme Mark�zou a potom pani Grosmannov�.

Ot�zka: Helena Tomkov�, TV Mark�za
Prv� �as� bude smerova� k tomuto - �o na to minister Konco� dnes vo vl�de?

Pavol Ham��k:
Minister Konco� to akceptoval, preto�e neprotestoval, ani dokonca si nepam�t�m, �e by sa vyjadril v rozpore s t�m, �o povedal predseda vl�dy dnes.

Doplnenie ot�zky: Helena Tomkov�
�al�ia moja ot�zka je e�te tie� k t�m akci�m na doru�ite�a..

Miriam Fi�mov�:
Na mikrof�n popros�m V�s.

Doplnenie ot�zky: Helena Tomkov�
... akci�m na doru�ite�a. Chcela by som sa sp�ta� teda p�na �ern�ka, �i tieto akcie na doru�ite�a bud� e�te sk�man� v s�vislosti s minulos�ou, �i budete spolupracova� s finan�nou pol�ciou, popr�pade da�ov�mi �radmi na zis�ovan� b�val�ch majite�ov, preverovan� majetkov�ch priznan�, a tak �alej.

�udov�t �ern�k:
�no, jednozna�ne, pani redaktorka, Vy ste vlastne vo svojej ot�zke na�rtli mechanizmus, ktor� je be�n� vo v�etk�ch demokratick�ch krajin�ch: �iadne ve�k� pre��apy, �iadne ve�k� kauzy, �iadne ve�k� korup�n� af�ry neboli nekone�n�. Julio Andreotti bol s�den� za kauzy a za pre��apy, ktor� boli pred p�tn�stimi rokmi. /Nezrozumite�n�/ ...spadol na z�klade af�ry, ktor� trvala sedemn�s� rokov. Tak�e po tomto in�trumente, ktor� zru�� anonymn� vlastn�ctvo predpoklad�m, vo v�etk�ch sporn�ch pr�padoch a tam, kde sa n�jde opr�vnen� podnet, bud� kona� org�ny za to zodpovedn�: finan�n� pol�cia, da�ov� �rady, dokonca aj org�ny �inn� v trestnom konan�.

Pavol Ham��k:
Ja len d�fam, �e im to nebude to�ko trva�, ko�ko /nezrozumite�n�/. Ja by som chcel poveda�, �e pr�slu�n� org�ny u� konaj� aj v t�ch veciach, ktor� /nezrozumite�n�/.

�udov�t �ern�k:
Mnoho v�sledkov u� je konkr�tnych, a pokia� ja som informovan�, tak u� nieko�ko desiatok potent�tov z minul�ho obdobia m� od�at� cestovn� pasy. A dokonca, ak sa nem�lim, dvaja u� aj sedia vo vy�etrovacej v�zbe, jeden vysoko postaven� �inite� -- mo�no jeden z najvy���ch v �t�tnej finan�nej in�tit�cii. Ale re�pektujeme prezumpciu neviny -- a� po n�leze, po v�roku s�du, budeme publikova� pr�slu�n� zistenia, ale org�ny konaj�, p�n minister vn�tra vl�du informuje ka�d� de�, ka�d� t��de� v tom rannom kole�ku, o niekedy a� nieko�k�ch desiatkach zisten�, ktor� finan�n� pol�cia za ten t��de� zistila, objavila, alebo pri�li nov� podania.

Miriam Fi�mov�:
Ja teda u� mal� dodatok na t� tretiu ot�zku v porad�, �e dnes pani ministerka Schm�gnerov� poskytla Mark�ze rozhovor, nahr�val ho Daniel Krajcer. Nech sa p��i, pani Grosmannov�.

Ot�zka: Kl�ra Grosmannov�, denn�k Pr�ca
P�n vicepremi�r, ke�e je jasn� a konkr�tny term�n, kedy vl�da mimoriadne prerokuje jeden zo �estice t�ch d�le�it�ch z�konov -- Z�kona o jazyku men��n, chcela by som sa sp�ta�, preto�e tomu by malo predch�dza� prerokovanie v legislat�vnej rade, v rade vl�dy pre n�rodnosti, ako p�n vicepremi�r Cs�ky spomenul, pr�padne e�te aj v koali�nej rade, ak� s� tieto tri z�v�zn� term�ny?

Pavol Ham��k:
Politick� rokovania zajtra, rada vl�dy pre n�rodnostn� men�iny v piatok, legislat�vna rada vl�dy r�no v pondelok, o druhej hodine v pondelok zasadnutie vl�dy.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i, Va�a ot�zka.

Ot�zka: Peter Golia�, agent�ra SITA
Ja sa chcem op�ta� e�te -- vr�ti� sa k tomu z�konu o cenn�ch papieroch, k novele. Pokia� som to ja dobre pochopil, tam sa uklad� emitentovi cenn�ch papierov povinnos� vyzva� majite�ov akci� na doru�ite�a, listinn�ch, k tomu, aby zmenili tieto akcie na zaknihovan�, respekt�ve na listinn� na meno. �o v pr�pade, ak ten emitent akci� nen�jde t�chto majite�ov akci� na doru�ite�a, �i�e vlastne, �e sa mu nepriznaj�, bude aj tak nies� zodpovednos� za to a bude mu hrozi� z�nik, ako to vypl�va z tohto z�kona do t�ch �iestich mesiacov?

Miriam Fi�mov�:
Ob�vam sa, �e Va�a ot�zka je skuto�ne pre pani ministerku Schm�gnerov�, ja V�m poskytnem ten materi�l, ale mysl�m, �e ste boli aj na tej rannej tla�ovke. Ja V�m v tejto chv�li neviem odpoveda�.

�udov�t �ern�k:
Mysl�m, �e je aj dobre informovan�, ak do �iestich mesiacov to neprebehne, tak sa m��e zru�i� ten pr�vny subjekt.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, nech sa p��i, p�n Fillin.

Ot�zka: Juraj Fillin, TA SR:
Ja by som sa chcel sp�ta� p�na ministra �ern�ka -- dneska n�m predseda, pardon prezident FNM, povedal svoju predstavu o vyrie�en� probl�mu dlhopisov asi tak, �e chcel by, aby sa pon�kli za dlhopisy ob�anom akcie niektor�ch bonitn�ch podnikov, medzi ktor�mi by mali by� napr�klad aj Plyn�rensk� priemysel, energetick� podniky, kde spom�nal, �e asi 20 % akci� by mohlo takto sa preda� a podmienil vlastne toto rie�enie alebo �spech v�bec vyrie�enia dlhopisov ochotou rezortn�ch ministrov spolupracova� na tomto rie�en�. Tak�e by som sa chcel sp�ta�, �i vy ste v tomto smere pripraven� pon�knu� tieto akcie t�chto podnikov.

�udov�t �ern�k:
Na tak� jednoduch� odpove� by som mohol da� jednoduch� odpove� a odpovedal by som: �no. Ja by som ale r�d upozornil, �e je to probl�m, ktor� sme zdedili, ktor� budeme musie� rie�i� v bud�com roku a ktor� teda m��e sp�sobi� pohromu, pokia� by 35 mili�rd kor�n bolo vrhnut�ch priamo do spotreby -- a preto napr�klad my na ministerstve sa zaober�me tak�mi formami a tak�mi �vahami, ktor� by v�etk�m pomohli. Ja V�m poviem len jeden pr�klad, aby ste vedeli, ako asi uva�ujeme, ale pros�m, berte to ako ve�mi pracovn� hypot�zu: za zdroje, ktor� sa z�skaj� �as�ou odpredaja lukrat�vnych podnikov, povedzme vrhn�� ich do bytovej v�stavby a majitelia dlhopisov by sa mohli rozhodn��, �i si povedzme vyplatia svoj podiel t�mi dlhopismi, alebo �i si ich bud� nejak�m in�m sp�sobom kapitalizova�, alebo pr�padne, �i vymenia za akcie. Jednoducho, tento krok sprev�dza� aj t�m, aby nastalo o�ivenie dom�cej ekonomiky, aby to neboli jednoducho len stroje, ktor� by i�li do spotreby. T�m, �e by i�li na kapit�lov� trh, samozrejme, d� sa predpoklada�, �e to bude znamena� pr�lev portf�liov�ch investorov a podporujem tak�to rie�enie. Samozrejme, som viazan� rozhodnut�m vl�dy a pr�slu�n�ch z�konov. Dev�desiatdvojka novelizovan�, ktor� bud�ci t��de� ide do vl�dy, predpoklad�m, �e otvor� dvere tomu, aby �as� t�chto podnikov mohla by� pou�it� na spl�canie z�v�zkov z dlhopisovej met�dy, ale o forme e�te sa diskutuje, ale moja odpove� je �no.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. Pani Gottweisov�.

Ot�zka: Alena Gottweisov�, denn�k SME
Ja by som sa chcela op�ta� jednu vec. Vy ste, p�n minister, povedali, �e sa sprieh�adn� vlastn�ctvo, �e nebude anonymn�ho vlastn�ka. Probl�m je v tom, pre koho nebude anonymn�ho vlastn�ka. v tejto s�vislosti sa p�tam, �i sa vytvor�, alebo �i sa uva�uje s vytvoren�m nejak�ho registra vlastn�kov, teda -- alebo kto vlastn� - �o vlastn� a �i to bude verejne pr�stupn�, treb�rs na internete, alebo �i to zostane len v SCP.

�udov�t �ern�k:
Pani Alenka, je to u� ot�zka, ktor� by viac pr�slu�ala predkladate�om tejto novely, pokia� ja som ��tal z�kon a pripravoval sa na dne�n� zasadnutie, bude to len na SCP, ale bude to pr�stupn� v�etk�m t�m, ktor� bud� ma� opr�vnen� d�vod zisti� prav�ch vlastn�kov. �i to p�jde aj na internet, o tom m��u rozhodn�� poslanci, n�vrh vl�dy, ktor� horko-�a�ko pre�iel legislat�vnou radou vl�dy je tak�to, ale mo�no�e e�te poslanci ho vylep�ia, to rie�enie, �e by to i�lo na internet, sa mi ve�mi pozd�va. Ke� budem diskutova� s na�imi poslancami, budem ich k tomu povzbudzova�.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, denn�k SME.

Ot�zka: Richard Filipko, denn�k SME:
Tak pros�m V�s, pre�o neboli dnes na vl�de prerokovan� �al�ie opatrenia avizovan� opatrenia, ktor� maj� ozdravi� ekonomiku. �ak� sa na nie�o, alebo skon�ili ste dnes o pol �tvrtej rokovanie vl�dy? �ak� sa e�te na nie�o, alebo sa �ak� iba na vo�bu prezidenta? Je potrebn� v�bec na nie�o e�te �aka� v tej situ�cii, v akej je ekonomika?

�udov�t �ern�k:
Takto, je politick� dohoda, �e tieto opatrenia bud� prerokovan� naraz, ich pr�prava potrebuje ur�it� �as, dohodli sme sa na mimoriadnom zasadnut� v pondelok, nem� to s ni��m in�m s�vis, len s t�m, �e minul� t��de� prudko klesala koruna a jedine tieto opatrenia -- ktor� sa st�le pripravuj� a bud� finalizovan� do pondelka. Avizovanie t�chto opatren� p�d koruny zastavil. �i�e osta�me v tejto polohe a ja by som r�d sa vyhol nejak�m �pekul�ci�m.

Miriam Fi�mov�:
Doplnkov� e�te jedna, nech sa p��i.

Doplnenie ot�zky: Richard Filipko
M��em e�te raz?

Miriam Fi�mov�:
Nech sa p��i.

Doplnenie ot�zky: Richard Filipko
P�n premi�r hovoril, �e �o sa stihne, to sa stihne do j�na, �o nie, bude v j�li. �o chcete stihn�� do j�na?

�udov�t �ern�k:
P�n redaktor, z�aleka to nebolo tak, �e sa na nie�o �ak�, �e vl�da si tu veselo zasadala a hovorila o dopyte po dom�cich v�robkoch a pritom vonku z�ri kr�za. Materi�ly, ktor� bolo potrebn� prerokova� -- vyjedn�va�i potrebovali mand�t -- sme prerokovali, rokuje sa intenz�vne �tvrtok, piatok, sobotu, nede�u, preto�e mnoh� rozhodnutia nem��u by� len rozhodnut�m slovenskej vl�dy, v pondelok sa prijm� z�vere�n� rozhodnutia na zasadnut� vl�dy, po ktorej budete informovan� o konkr�tnych ��slach a konkr�tnych krokoch.

Miriam Fi�mov�:
Pani R��i�kov�, �TK.

Ot�zka: Marta R��i�kov�, �TK:
Ja by som e�te poprosila -- vl�da prerokovala, s pripomienkami vzala na vedomie, schv�lila �t�tny z�vere�n� ��et. Mohli by ste n�m nieko�k�mi ��slami pribl��i�, ako skon�ilo hospod�renie za minul� rok?

Miriam Fi�mov�:
Pani R��i�kov�, ja ak dovol�te tro�ku to zjednodu��m. Cel� ten materi�l je V�m k dispoz�cii aj s predkladacou spr�vou. Ja V�m samozrejme m��em teraz z nej ��ta�, ale nepredpoklad�m, �e by to bolo zauj�mav�. Nech sa p��i, tam vzadu e�te Dana Jancov�, SITA.

Ot�zka: Dana Jancov�, SITA:
Chcem sa sp�ta�, p�n Ham��k, V�s, kto a kedy rozhodne do pondelka, ktor� je u� o p�r dn�, kedy m� rokova� o Z�kone o jazykoch men��n vl�da, kto a kedy rozhodne, ktor� z t�ch alternat�v, ktor� ste vypracovali v tej pracovnej skupine, bud� vlastne s��as�ou toho z�kona, ke�e u� vy�e pol roka, alebo pol roka vlastne, experti koal�cie nie s� schopn� sa dohodn��, ako zosumarizova� tie jednotiv� alternat�vy do konkr�tnej podoby n�vrhu z�kona. �i�e proste: kedy a kto o tom rozhodne, lebo zost�va u� len p�r dn�.

Pavol Ham��k:
Existuje len jedna alternat�va, teda existuje jeden n�vrh, ale pri niektor�ch paragrafoch m� alternat�vne rie�enia, ktor� treba rozsekn�� na politickej �rovni. My sme ni� nezme�kali, nebol d�vod sa pon�h�a�, proste t� politick� dohoda niekedy mus� dozrie� a niekedy dozrieva aj nieko�ko mesiacov, �i�e zajtra na politickej �rovni -- mysl�m si, �e je tam �es� alternat�v k jednotliv�m paragrafom, ale nie s� to u� z�sadn� ot�zky, mo�no v jednom, v dvoch bodoch -- bude rozhodnut� na politickej �rovni; materi�l, ktor� vz�de zo zajtraj�ieho rokovania bude na Rade vl�dy pre n�rodnostn� men�iny a v pondelok v Legislat�vnej rade vl�dy a vo vl�de. �i�e nepos�val by som to do dramatickej polohy, sn�� len to by som pripomenul, �e ide o politicky mimoriadne citliv� dokument a tento dokument -- my sme v�dy vych�dzali z toho, �e potrebuje podporu v�etk�ch �tyroch koali�n�ch partnerov, a vych�dzali sme z toho, �e by mal ma� podporu - a budeme sa o to sna�i� - v preva�nej v��ine na�ich ob�anov, a to bez oh�adu na to, akej s� n�rodnosti.

Miriam Fi�mov�:
�akujem pekne. Priestor na posledn� ot�zku. Nech sa p��i.

�udov�t �ern�k:
Ja by som len jednou vetou doplnil, �e skuto�ne be�ia teraz rokovania na politickej �rovni, napr�klad na predsedn�ctve SDK sme ve�mi podrobne prebrali v�etky ustanovenia, zvolili sme dva jednoduch� princ�py, ktor� hovoria o tom, �e rie�i� z�kon je v�etko, �o je �tandardn� a nikde nenahr�dza� povedzme s��astn� diskrimin�ciu nejakou �al�ou diskrimin�ciou, poviem pr�klad: keby bolo vysielanie len v jednom jazyku, tak potom by zase t� druh� men�ina bola diskriminovan�, preto�e by nerozumela, keby vyhlasovali miestnym rozhlasom poplach napr�klad. Tak�e my to m�me u� jasne pripraven�, na politick�ch �rovniach dobehn� rokovania a t�m procesom, o ktorom hovoril p�n podpredseda vl�dy Ham��k, mysl�m, �e dospejeme k zhode. Je to z�kon, z ktor�ho op�tovne by sa nemal vyt�ka� politick� kapit�l. My sme mali t� odvahu a podp�sali sme vz�jomn� vyhl�senie �aleko pred vo�bami, kde sme ve�mi presne definovali, ktor� s� na�e mantinely, odkia�-pokia� a to dodr��me aj pri z�kone o pou�ivan� jazyka n�rodnostn�ch men��n.

Miriam Fi�mov�:
�akujem, tak�e ak je nevyhnutn�, tak poskytneme priestor na posledn� ot�zku, ale zd� sa, �e nikto sa nehl�si. Tak�e v tejto chv�li V�m �akujem v�etk�m za pozornos�.