Prepis spoločnej tlačovej konferencie predsedu vlády SR a predsedu vlády ČR Mirka Topolánka

...(prerušený záznam, pozn. prep.)... na spoločnej konferencii pre tlačové médiá pána Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky a pána Mirka Topolánka, predsedu vlády Českej republiky. Dovoľte mi, aby som tu srdečne privítala pána Roberta Fica a rovnako tiež vítam pána Mirka Topolánka, ktorému týmto odovzdávam slovo.

Dobrý deň, my sme sa bavili, kto má začať – tak pán premiér povedal, že som doma, tak mám začať. Ja som mu ale pri tom privítaní povedal, že on sa tu tiež musí cítiť ako doma, pretože sa stretávame veľmi často - a prekvapivo, a to sme zistili až vlastne podľa protokolu - je to jeho prvá oficiálna návšteva Českej republiky ako premiéra, hoci tu je – bol tu na jadrovom fóre, mali sme tu Visegrádsku štvorku, spoločne so Sarkozym, vídame sa veľmi často. To dokumentuje vzťahy a ja nemienim opakovať to klišé, že vzťahy Českej republiky a Slovenska sú nadštandardné, veľmi priateľské, bezproblémové. Pokiaľ nejaké problémy sú, tak sme schopní ich veľmi efektívne riešiť. Nechcel by som, aby to bolo klišé, chcel by som, aby to bola pravda a ono to je pravda, tie vzťahy sú na všetkých úrovniach veľmi dobré. Prijal som ako dokumentáciu toho kondolenciu Roberta Fica k nešťastiu v Studénke, rovnako my bezprostredne reagujeme na problémy, napríklad na povodne na východnom Slovensku, hovoríme si, či je alebo nie je treba pomôcť, sme v dennom kontakte. Sme - alebo Robert Fico, premiér slovenskej vlády, je v Českej republike na oficiálnej návšteve v deň, ktorý patrí k určitým medzníkom alebo k významným dátumom, hovoríme niekedy k tým fatálnym osmičkovým dátumom minulého storočia. 40. výročie 21. augusta je určite dostatočne dlhá doba na to, aby sme mohli bez nejakých mýtov, špekulácií vyhodnotiť celé to obdobie oteplenia, celé to obdobie demokratizácie až s násilným vpádom bratských armád. Poznamenalo to naše životy, naše osudy, vraciame sa k tomu ako k obdobiu, ktoré bolo veľkou nádejou pre občanov oboch našich národov, máme celý rad aktivít, ktoré spolu absolvujeme dnes práve v Prahe. Myslíme si, že je to dátum, ktorý nám dáva určitú skúsenosť historickú, ktorá by nás mala i pri vedení našich vlád a našich krajín motivovať k tomu, aby sme pracovali pre občanov Českej a Slovenskej republiky, aby sme žili v tom zväzku, keď už sme v jednom štáte, tak v tom zväzku priateľských krajín, nadštandardne priateľských krajín. Bavili sme sa o spolupráci našich dvoch ústavov – Ústavu pamäti národa a Ústavu pre štúdium totalitných režimov, ja mu hovorím tiež Ústav pamäti národa, zdá sa mi to lepšie - i vo vzťahu k tomu dnešnému dátumu viac dávať informácie mládeži, pokúsiť sa identifikovať obeti toho minulého režimu - budeme samozrejme a podporujeme túto spoluprácu. Bavili sme sa o celom rade bilaterálnych otázok, skôr pozitívne. To, čo nás spája, tak je spoločný záujem o energetickú bezpečnosť, bavíme sa o spolupráci v elektro-energetike, bavíme sa o spolupráci v plynárenstve a projekt, ktorý sme už signalizovali, že sme podpísali isté memorandum a teraz dostáva také jasnejšie obrysy - a to je spolupráca v železničnej doprave, špeciálneho slovenského a českého Carga. Dnes sme si vzájomne potvrdili záujem túto vec doriešiť, naši ministri dostali mandát preto, aby paritným spôsobom, to znamená na základe rovnosti oboch partnerov, pripravili vytvorenie spoločného podniku. V tejto chvíli majú obidvaja ministri, ako minister Hřebíček, tak minister Vážny, od nás tento mandát. Bavili sme sa o multilaterálnych problémoch. Narazili sme, samozrejme, na problém Gruzínska. Zhodujeme sa jednoznačne na tom, že v Gruzínsku má byť zachovaná územná integrita. Rovnako sa zhodujeme v tom, že sa nemá bojovať a majú sa stiahnuť tie jednotky na pôvodnú úroveň, takže sme poslali humanitárnu pomoc, prípadne my včera vo vláde schválili. To, že sa bavíme o ďalšej budúcnosti toho regiónu, je evidentné. Ak sa líšime v hodnotení toho historického vývoja, prípadne toho, k čomu tam došlo, tak sú to veci, ktoré nás nerozdeľujú v tých hlavných veciach, a to je práve územie Gruzínska, jeho celistvosť a integrita. Bavili sme sa o Lisabonskej zmluve, čo je problém, ktorý my nepochybne budeme riešiť, myslím, doma v tomto roku, v rámci Európskej únie počas nášho predsedníctva. Vidíme to najviac vo vzťahu k problému, ktorým dnes niektoré krajiny v Európe podmieňujú vstup Chorvátska do Európskej únie. Je to náš spoločný záujem, máme rovnakú zahraničnopolitickú prioritu, to je západný Balkán a špeciálne urýchlené prijatie Chorvátska do Európskej únie a v tomto mienime detailne spolupracovať aj počas českého predsedníctva a berieme to ako úplne zásadnú prioritu v rámci českého predsedníctva od 1. 1. 2009. Riešili sme samozrejme náš program počas predsedníctva. Tu dlhodobo diskutujeme o spolupráci a nemám pocit, že by sme sa líšili v identifikácii tých priorít, ktoré Česká republika predstavuje Európskej únii v prvom polroku 2009. To je odo mňa zhruba všetko, ja som veľmi rád, že Robert Fico prišiel takto oficiálne, aby sme mohli pokračovať v našich diskusiách, a znovu ho vítam v Prahe v tak peknom počasí, ako je dnes.

Vážený pán predseda vlády Českej republiky, vážené dámy a páni, pre mňa je takisto veľkou cťou, že môžem navštíviť Českú republiku, hlavné mesto Českej republiky v období, ktoré je symbolicky také dôležité pre nielen Slovákov, ale predovšetkým pre Čechov. Pred štyridsiatimi rokmi došlo k udalosti, ktorá úplne zlikvidovala jeden veľký sen, ktorý ľudia žijúci vtedy v spoločnom Československu mali, sen, ktorý začala éra tzv. bratislavského predjaria a potom Pražskej jari, sen demokratizácie spoločnosti, sen vážnych diskusií o tom, ako spojiť vážne ekonomické reformy so sociálnym ponímaním, sen o tom, ako sa intenzívnejšie zaoberať ľudskými právami. Preto pre mňa ako pre politika, ktorý v tom čase mal iba štyri roky, sú odkazy tohto obdobia veľmi silné a som veľmi rád, že aj dnešné naše stretnutie, slovenského a českého premiéra, je práve pokryté touto udalosťou spred štyridsiatich rokov a najmä možnosťou nadviazať na mnohé zaujímavé veci z toho obdobia. My sme s pánom premiérom naozaj rozdelili diskusiu na dve časti, a to je diskusia ohľadne vzájomných bilaterálnych vzťahov a potom diskusia na tému medzinárodných otázok, pretože sme spoločne vo všetkých medzinárodných inštitúciách, a preto mi dovoľte iba niektoré veci v krátkosti potvrdiť, ako ich naznačil pán premiér a možno o niektorých povedať pár slov naviac. Pokiaľ ide o spoluprácu Českej a Slovenskej republiky, dominuje v našich diskusiách v poslednom období predovšetkým téma energetiky. Som rád, že ministri hospodárstva podpísali počas jadrového fóra memorandum o spolupráci medzi ČEZ a SEPS, čo umožňuje vytvorenie spoločného energetického trhu, ale sú tu ďalšie projekty a najmä v oblasti atómovej energie, pretože Slovensko ide do výstavby ďalších blokov a nemôžeme v tomto prípade - ani nechceme vylučovať spoluprácu predovšetkým s ČEZ, kde vidíme veľké kapacity, veľké skúsenosti, veď Česká republika samotná prevádzkuje atómové elektrárne a má obrovské skúsenosti, podobne ako republika slovenská. Veľmi otvorene, dúfam, že som bol dostatočne konkrétny, som pána predsedu českej vlády informoval o krokoch, ktoré Slovenská republika v oblasti energetiky robí. Informoval som ho o určitých ťažkostiach, ktoré vnímame pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach, o našich plánoch ohľadne Jaslovských Bohuníc, ale povedal som mu veľmi otvorene aj o ambícii vlády Slovenskej republiky, ak by pokračovala energetická politika monopolov, ktoré sprivatizovali energetické podniky na Slovensku, voči slovenským ľuďom, pristúpiť k vyvlastneniu, prípadne týchto podnikov, ktoré by prichádzali do úvahy. To nie je žiadna falošná hrozba, je to reálna vec, na to existujú konkrétne zákony, je to inštitút, ktorý pozná celá Európa, a ak niekto pôjde proti záujmom Slovenskej republiky v energetickej oblasti, tak slovenská vláda je pripravená takéto možnosti v plnej sile použiť. Informoval som pána premiéra aj o iných regulačných opatreniach, ktoré vláda Slovenskej republiky prijíma, pretože naša politika bola a bude založená na tom, že akékoľvek cenové opatrenia na Slovensku musia zodpovedať kúpyschopnosti slovenského obyvateľstva. Sme ešte ďaleko od priemernej životnej úrovne Európskej únie a je povinnosťou vlády Slovenskej republiky sa takto k veciam postaviť. Dúfam, že naši českí partneri ocenili otvorenosť a predovšetkým hĺbku informácií, ktorú v tomto ohľade dostali. Rovnako ako český premiér, aj ja mimoriadne vítam to, že sme sa dohodli na zásadách, na ktorých by mohlo dôjsť k vzniku spoločného československého podniku v oblasti železničného Carga. Tie zásady spočívajú predovšetkým na tom, že chceme vytvorenie silného podniku, ktorý by pôsobil v Európe a bol by konkurencieschopný iným Cargám, ktoré na území Európy pôsobia, a ďalej je to zásada rovnocenného partnerstva, pokiaľ ide o paritné zastúpenie vo všetkých orgánov spoločnosti a pokiaľ ide aj o celkové postavenie Slovenskej a Českej republiky. Dnes je na ministroch dopravy, ako tieto princípy, na ktorých sme sa dohodli, pretavia do konkrétnych projektov. Možnože narazia na technické ťažkosti, ktoré dnes nevieme predvídať, ale je záujem baviť sa o spájaní síl, pretože len vtedy, ak podniky takéhoto typu budú silné, budú konkurencieschopné, môžu garantovať nielen výkony, ale môžu garantovať aj sociálny zmier, zamestnanosť a príjmy do štátnych rozpočtov obidvoch republík. Poďakoval som dnes pánovi premiérovi za starostlivosť, ktorú Česká republika neustále prejavuje v oblasti vysokoškolských študentov, kde počet Slovákov študujúcich na vysokých školách v Českej republike je niekoľkonásobne vyšší, ako je to opačne, a chcem naozaj poďakovať, pretože tie reakcie Slovákov študujúcich tu v Českej republike sú len a len pozitívne, dúfam, že to naďalej bude posilňovať naše vynikajúce vzťahy. Pokiaľ ide o veci týkajúce sa medzinárodnej politiky, postoje slovenskej vlády ku Kosovu, ku Gruzínsku, k ďalším témam, sú dostatočne jasné a zrejmé. My sme si tieto názory vymenili, ale sústredili sme sa najmä na české predsedníctvo v Európskej únii. Ďakujem českému premiérovi za možnosť, aby dvaja pracovníci zo Slovenskej republiky mohli počas šiestich mesiacov pôsobiť v orgánoch Českej republiky, predovšetkým to bude na Úrade vlády Českej republiky, aby sme pozorovali, naberali skúsenosti, pretože predsedníctvo je mimoriadne vážna úloha a do určitej miery nezávidím pánovi premiérovi Českej republiky povinnosti, ktoré mu od 1. januára 2009 v tomto ohľade nastanú. Posledná vec, ktorú chcem povedať, sa týka Lisabonskej zmluvy, kde naďalej pretrvávajú určité ťažkosti, ktoré sú spôsobené najmä výsledkom referenda v Írsku. Máme ale rovnaký názor s pánom premiérom v tom, že tieto formálne prekážky nesmú zabrániť ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, a to predovšetkým o Chorvátsko. Máme na to absolútne rovnaký názor a pri každej jednej príležitosti budeme zdôrazňovať aj veľkým krajinám, ktoré sú v Európskej únii, že nie je možné brániť štátom, ktoré spĺňajú podmienky na vstup do Európskej únie, aby vstúpili do Únie, len preto, že existujú nejaké iné prekážky formálneho charakteru, s ktorými Chorvátsko alebo ďalší významní adepti nemajú nič spoločné. Toto je teda náš spoločný postoj, ktorý chceme dnes prezentovať, aby dostatočne aj ostatné členské štáty Európskej únie vedeli, aký je náš postoj k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie. Myslím si, že ostatné veci pomenoval veľmi presne pán predseda vlády, nás ešte čaká teraz ďalšie spoločné stretnutie. My sa chceme informovať predovšetkým o ekonomickom a sociálnom vývoji v obidvoch krajinách, pretože trošku sa teraz rozchádzame - Slovenská republika nastupuje 1. januára 2009 s novou menou, ja som chcel pánovi premiérovi priniesť slovenské euro, ale mi to nedovolili. Jednoducho nebolo to možné, pretože vraj existuje nejaký precedens. Tak pán premiér budem ti môcť euro dať do ruky, až keď prídeš na Slovensko ako predsedajúci Európskej únie - 7. januára ťa už touto cestou pozývam, pretože bude ceremónia zavádzania eura na Slovensku a budeme hovoriť ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... ešte aj o vývoji inflácie, hospodárskom raste – to sú témy, ktoré sú pre slovenskú a českú verejnosť určite veľmi, veľmi dôležité. Pán premiér, ďakujem za nádherné privítanie, za nádherné prostredie, ktoré bolo vytvorené na toto naše stretnutie a verím, že celý priebeh dnešného dňa opäť preukáže, aké nadštandardné sú vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Ďakujem pekne.

Otázka na oboch pánov premiérov – obyvatelia veľmi často – Česka aj Slovenska – porovnávajú inváziu v šesťdesiatom ôsmom k tej situácii, ktorá teraz nastala v Gruzínsku. Podľa vás – dá sa to porovnať, dá sa to – je tam nejaká paralela? A potom – ako vidíte budúcnosť Gruzínska v NATO a prípadne potenciálne účasť obidvoch krajín v mierovej misii v tejto krajine? Ďakujem.

Tak tá paralela tam je nepriama. Možnože existujú aj iné paralely, ale tie by som už vôbec nechcel pripomínať. Každopádne by som povedal – tá paralela je v tom, že či už sovietsky imperializmus alebo dnešná Ruská federácia hodlajú chrániť svoje sféry vplyvu, svoje nárazníkové pásmo, svoje okolie a mienia pre to použiť i neštandardné prostriedky, prípadne vojenská paralela sa tu ponúka a možnože nie je úplne pritiahnutá za vlasy. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo vtedajšie Československo bolo stále totalitným štátom i napriek tomu procesu, ktorý tu prebiehal, Gruzínsko je dnes krajina slobodná a zvrchovaná, mieriaca do NATO a prípadne do ďalších štruktúr a v tomto zmysle – a v tom sa možno líšime – mi pripadá tá súčasná odpoveď ešte menej adekvátnejšia ako ten bratský internacionálny vstup tých spriatelených armád v roku 1968. Čo sa týka vstupu Gruzínska do NATO, Gruzínsko nedostalo v Bukurešti pozvánku do MAP programu a to pokladám za jeden z dôvodov vyeskalovania tej krízy na Kaukaze. Určite bude tendencia v decembri tento krok vykonať, ale rovnako, ako to nebolo jednoduché v Bukurešti, nemyslím, že to bude jednoduché v decembri 2008, to znamená v tomto roku. Česká republika bude podporovať vstup Gruzínska do NATO a pokiaľ vzniknú medzinárodní pozorovatelia a medzinárodné mierové sily, tak my zatiaľ zisťujeme tak na ministerstve zahraničia i obrany, či by sme boli schopní kapacitne, finančne, z hľadiska rotácií účasť na takejto misii zabezpečiť. Politická vôľa pre toto riešenie existuje.

Napriek tomu, že túto otázku vnímam ako jasný pokus vraziť klin medzi nás, tak sa to určite nepodarí, pretože pokiaľ ide o postoj ku Gruzínsku, dovoľte mi povedať nasledujúce zásady, ktorých sa drží vláda Slovenskej republiky. Prvá zásada je – musia okamžite skončiť, veď nakoniec už aj k tomu dochádza, akékoľvek boje. Nesmie byť ohrozované civilné obyvateľstvo a je našou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorí trpia akýmikoľvek vojnovými konfliktami. Po druhé, druhý princíp, druhá zásada je územná integrita a celistvosť Gruzínska. Hovorím to za vládu Slovenskej republiky o to oprávnenejšie, lebo poznáte názor vlády Slovenskej republiky vo veci Srbska a Kosova. Opakujem ešte raz – územná celistvosť, územná integrita Gruzínska je čosi, čo vláda Slovenskej republiky presadzuje tak, ako sme to presadzovali v prípade Srbska, kde bolo potom hrubo porušené medzinárodné právo a došlo k tomu, k čomu došlo. Pokiaľ ide o ďalšie aspekty, ja by som sa nimi nezaoberal, pretože naším cieľom je, aby nikde v priestore, kde ľudia žijú nedochádzalo k takým aktivitám, k akým dochádzalo, ale ja som vždy za to, aby sa povedala pravda – čo bolo na začiatku konfliktu, ako to celé prebiehalo. Hodne je tam čierno-biele videnie, veď toto je ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... dostatočne známe. Pokiaľ ide o členstvo v medzinárodných organizáciách – bez ohľadu na to, či teraz ide o členstvo Gruzínska v NATO alebo ide o členstvo iných štátov v iných organizáciách – každá medzinárodná organizácia má svoje pravidlá hry a má podmienky členstva. Preto ak ktorákoľvek krajina splní podmienky členstva, bude to vyhovovať ostatným členským krajinám, tak daná krajina v tej organizácii bude. Ak nebude plniť podmienky a nebude to vyhovovať, tak tam nebude. Takto vnímam aj možnú účasť Gruzínska na aktivitách Severoatlantickej aliancie.

Ja by som sa chcel spýtať – pripomíname si výročie šesťdesiateho ôsmeho – existuje podľa vás dnes nejaká poistka, aby sa niečo podobného, taká okupácia, už neopakovalo? Mám na mysli – Poľsko pri tej príležitosti podpísalo zmluvu o radare s americkou stranou, tak či konkrétne toto môže tomu zabrániť nejakým spôsobom.

Tak my sme podobnú zmluvu podpísali už pred nejakým časom, nemám pocit, že by to bola tá zásadná poistka. Ja si myslím, že sloboda – a nechcel by som, aby to znelo ako fráza – nie je automatická, sloboda sa nededí, to nie je súčasť nejakej zmluvy. Je to zabezpečenie určitých procesov slobodných volieb, a ak máme nejakú zodpovednosť, a to sa nedá ničím garantovať, tak je oprašovať a polievať tú kvetinku zvanú slobodou – a to vám nikto garantovať nevie, ani, povedal by som, obranný pakt NATO a členstvo v tomto pakte, pretože pokiaľ by slobodná vôľa tak, ako v roku1946, nech si o tom myslím čo chcem, bola taká ako bola, tak v slobodných voľbách komunisti vyhrali – tak nemáte nikdy garantované, že sa nevráti to, čo bude. V tomto to memento roku 1968 je významné aj pre dnešok a tá zmarená nádej – a toto ja pokladám za hlavné posolstvo, to je nereformovateľnosť toho režimu zvnútra – tak to je dodnes a v tomto zmysle žiadne poistky pre zachovanie slobody a demokracie okrem obrany slobody a demokracie neexistujú.

Považujem európsky priestor za mimoriadne stabilný a myslím si, že či je to Európska únia alebo členstvo európskych krajín v Severoatlantickej aliancii, sú dostatočné záruky, aby tento priestor zostal zónou stability, pokoja, zónou veľmi dobrého a zaujímavého hospodárskeho rastu a dobrého života ľudí. Veď pravdepodobne to je to najcennejšie, čo si ľudia na Európe vážia. Ak však na vašu otázku mám odpovedať z celosvetového pohľadu, no tak sa pozrime iba na Irak a dostali ste okamžite odpoveď na svoju otázku.

Prehrať audio