Prepis prejavu predsedu vlády SR Roberta Fica na oslavách 64. výročia SNP na Zvonici pri Strečne

Drahí priami účastníci Slovenského národného povstania, drahé Slovenky, drahí Slováci. Rozmýšľal som, kto vlastne dal tomuto krásnemu miestu s výhľadom na rieku Váh názov Zvonica. Zvonica má v slovenskom aj slovanskom svete výnimočné miesto, lebo ak niekto pribehol k zvonici a chcel rozhojdať zvony, celkom iste sa blížila buď veľká tragédia alebo bolo treba zvestovať významnú radostnú novinu. Nie je to nijaké odbočenie od témy, ak poviem, že medzi najvzácnejšie objavy slovenských archeológov pod vedením Karola Pietu z kniežacieho dvorca v Bojnej patrí práve vykopaný zvon, ktorý starí Slováci používali ešte pred kniežaťom Pribinom. Už vtedy zvony zvolávali ľudí, aby v nich vzbudzovali pocity veľkej ľudskej spolupatričnosti. My sme sem dnes prišli na pozvanie Žilinského samosprávneho kraja preto, aby sme si v mene celého Slovenska uctili pamiatku 64. výročia Slovenského národného povstania. Ale v tomto záseku, v tejto strečnianskej úžine, kde Váh doslova vrezal do hôr, sa odohrala povstalecká bitka, v ktorej hrali hlavné úlohy naši bratia Francúzi. Presnejšie francúzski partizáni kapitána Georgesa de Lannuriena. Priatelia mi rozprávali, ako sa jednotka žijúcich veteránov francúzskych partizánov pri 60. výročí Povstania v roku 2004 zúčastnila na odhaľovaní pamätnej tabule ich kamarátovi Michelovi de la Roncierovi v Galante. Dozvedel som sa, že bolo dojemné vidieť francúzsku zástavu, bielo-modro-červenú trikolóru, cez ktorú bolo zlatými písmenami vyšité jediné slovíčko – Strečno. A keď začali hrať slovenskú hymnu, všetci tí prešedivelí dôstojní starci spustili Nad Tatrou sa blýska z plných hrdiel, ako by spievali vlastnú Marseillaise. Drahí francúzski bratia, príbeh obrany Strečna možno ukázať na príklade Francúza, ktorý tu bojoval a zahynul. Je to príbeh francúzskeho novinára Jeana Tomasiho. Na konci 30. rokov minulého storočia pracoval v parížskom denníku. Keď Daladierovo Francúzsko zradilo Československo a podpísalo hanebnú Mníchovskú dohodu s Hitlerom, Jean Tomasi verejne v ostrých článkoch odsúdil túto morálnu nízkosť. V roku 1944 sa práve tento novinár ocitol v tejto úžine. Tu pri Strečne držali francúzski partizáni spolu so slovenskými vojakmi v šachu nemecké tanky a nemeckú armádu. Jean zavelil jednotke do útoku a zasiahla ho smrteľná guľka. Čo môže povedať predseda slovenskej vlády našim francúzskym bratom v takomto dojemnom okamihu, keď stojím na historickom mieste s výhľadom na Hrad Strečno, kde boli v roku 1944 rozostavené protitankové pušky a guľomety francúzskych partizánov? Môže vysloviť jediné slovíčko, ktoré vyjadruje lásku a vďačnosť Slovákov. To slovíčko je veľmi prosté a preto také úžasné – merci. Ďakujeme drahí francúzski bratia, ďakujeme za solidaritu vyjadrenú v skutkoch, v najťažších skúškach, keď Slováci v povstaní zastavili hnedý mor nacizmu. Na takú spolupatričnosť sa nikdy nezabúda. Nezabúdame ani na nakreslené južné hranice na Dunaji vtedy ešte spoločnej Československej republiky v roku 1919, ani na pomoc československým légiám, na to, ako Francúzsko prijalo neskoršieho generála Milana Rastislava Štefánika. To všetko sa zlieva ako potôčiky sympatií do jednej rieky, ktorá potom mohutne, ale najmä slobodne tečie ako Váh dolu pod nami. V slovenskom prísloví sa vraví – ľudia s ľuďmi a hory s horami. Vtedy, keď sa bojovalo za demokratickú a antifašistickú orientáciu Slovenska, aj za to, aby sme si raz slobodne mohli vytvoriť vlastný nezávislý štát, vtedy opäť a znova stáli pri nás ľudia, ktorí boli občanmi Francúzska. Teraz sme sa s nimi po rokoch opäť stretli v Európskej únii. Ak by som bol povolaním architekt, a ak by mi dovolili dotvoriť tento pamätník francúzskych partizánov, tak by som na vrch Zvonica postavil malú symbolickú zvoničku s jediným zvonom, aby si každý slobodný slovenský občan mohol zazvoniť na slávu hrdinom, ktorí tu padli, ale najmä na večné trvanie slovenskej slobody v slobodnom a nezávislom štáte – Slovenskej republike. Ako slobodný občan volám – sláva partizánom a tu najmä sláva francúzskym partizánom! Ďakujem pekne.