Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

2.7 Pôdohospodárstvo


Programové vyhlásenie vlády SR od 13. 12. 1994 do 30. 10. 1998


Pôdohospodárstvo patrí medzi priority vlády Slovenskej republiky. V tomto funkčnom období bude vláda pokračovať v napĺňaní strategických cieľov vyznačených v odvetvových koncepciách rozvoja poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, schválených v Národnej rade Slovenskej republiky. Tieto vytyčujú základné smery a nástroje na dosiahnutie koncepčných cieľov do roku 2005.

V agropotravinárskej koncepcii sú založené podmienky na udržanie rovnovážnosti a stability potravinového trhu, potravinovej bezpečnosti štátu, ekonomickej a ekologickej stability, regionálnej vyváženosti podnikania v poľnohospodárstve a udržania vidieckeho osídlenia. Kľúčovým bodom je hospodárne využívanie existujúceho technologického a stavebného potenciálu, poľnohospodárskej pôdy a ľudských zdrojov v podmienkach podnikateľskej súťaže rovnako pre všetky formy podnikania na pôde. Koncepcia ráta s prepájaním poľnohospodárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom.

V lesníckej politike ide o zachovanie, ochranu a zveľaďovanie lesov na princípe trvalo udržateľného rozvoja prírodných zdrojov. Zvýraznia sa verejnoprospešné funkcie lesa uskutočňovaním ekologických foriem obhospodarovania, pri rešpektovaní rovnoprávnosti vlastníckych vzťahov k lesom a demokratického princípu všeobecného užívania lesov.

Vodohospodárska politika je v koncepcii orientovaná na ochranu zdrojov povrchových a podzemných vôd so zreteľom na plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitkovej vody.

Ochranu, zveľaďovanie a hospodárne využívanie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, lesov a vodných zdrojov považuje vláda za trvalú úlohu. O privatizácii štátnej pôdy sa neuvažuje.

V prvej fáze realizácie princípov koncepcie spolu s pragmatickými opatreniami a krokmi vlády v rokoch 1993 a 1994 sa darí zastaviť hospodársky rozklad predovšetkým poľnohospodárstva, naštartovaný v roku 1991. Svedčí o tom i skutočnosť, že kým v roku 1992 až 90 % podnikov bolo na pokraji bankrotu, za rok 1994 takmer polovica poľnohospodárskych družstiev a tretina štátnych majetkov hospodári so ziskom. Sledujeme cieľ, aby podobne ako v najvyspelejších štátoch Európskej únie, bol aj v našich podmienkach minimálne 70 - 80 percentný podiel subjektov hospodáriacich na pôde schopných reprodukcie. Neneplnili sa politicky presadzované zámery násilnej likvidácie veľkovýroby. Tradície slovenského družstevníctva majú 150. výročie práve v roku 1995 a v perspektíve predstavujú jednu z vhodných foriem hospodárenia na pôde. Rozvíjať chceme aj ďalšie formy obchodných spoločností a individuálneho hospodárenia.

V ďalšej fáze bude potrebné v záujme konsolidácie a postupnej stabilizácie hospodárenia v pôdohospodárstve dôsledne pokračovať v aplikácii zásad schválených koncepcií. Vyžaduje to nielen zavŕšenie transformácie a privatizácie, ale aj relatívnu stabilitu ekonomických a obchodných nástrojov, harmonizovaného legislatívneho rámca a obnovu investovania. Stabilizácia hospodárenia v pôdohospodárstve je podmienená zavŕšením zásadných transformačných pohybov a harmonizáciou ekonomických, obchodných, legislatívnych, inštitucionálnych a ďalších riešení s Európskou úniou.

V tomto duchu má vláda ambíciu pripraviť v tzv. Zelenej správe v roku 1998 aj aktualizáciu celej dlhodobej koncepcie a stanoviť tak princípy trvalej stabilizácie rezortu. To si žiada neodkladné organizačné opatrenia na získanie podmienok a kvantifikáciu dopadov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v tejto najcitlivejšej oblasti integrácie v Európe vôbec - v agropotravinárstve.

V oblasti legislatívy sa preto vo fáze konsolidácie budú riešiť najmä čiastkové zákony, ako zákon o usporiadaní pozemkového vlastníctva a zákonné zavŕšenie transformácie poľnohospodárskych družstiev. Ďalšie legislatívne normy závažného charakteru /kódexy/ ako napr. zákon o poľnohospodárstve sa vypracujú vo vecnom a časovom súlade s prácami na harmonizácii našej legislatívy a hospodárskych kritérií s normami Európskej únie.

Vláda bude venovať zvýšenú pozornosť konsolidácii vidieckeho života, predovšetkým týmito aktivitami:

  • oživením základnej poľnohospodárskej výroby, najmä chovom hovädzieho dobytka a oviec,
  • rozvojom výroby produktov náročnejších na prácu a spracovanie ako ovocie, zelenina, hrozno, technické a liečivé rastliny,
  • podporou spracovania poľnohospodárskej produkcie pre miestne trhy a výroby miestnych špecialít,
  • podporou aj nepoľnohospodárskych ekonomických činností a aktivít, ako sú tradičné remeslá, kooperácie s priemyslom, regionálne služby,
  • rozvojom všetkých foriem vidieckej turistiky.

V záujme stabilizácie podmienok hospodárenia vláda bude riešiť oživenie finančných tokov aj rozvojom špecifických agrárnych foriem financovania, vrátane hypotéky, zálohových nákupov úrody, rozvojom zmenkových obchodov, s využitím špecifických finančných inštitútov predovšetkým Fondu trhovej regulácie a Podporného fondu.

Stabilizáciou nástrojov hospodárskej politiky v agropotravinárskom komplexe bude vláda garantovať predpoklady na perspektívnu poľnohospodársku výrobu a realizáciu spoločensky významných funkcií poľnohospodárstva. Nástrojmi hospodárskej politiky sa budú dotvárať predpoklady na zabezpečenie trhu potravín v kvalite, sortimente a cenovej dostupnosti prednostne z domácej produkcie. V súlade s medzinárodnými dohovormi sa zabezpečí primeraná ochrana a podpora domácich výrobcov. Ochrana spotrebiteľa sa zameria najmä na výrobky, ktoré nezodpovedajú kvalitatívnemu štandardu.

V spracovateľskom priemysle bude vláda podporovať realizáciu odborových rozvojových koncepcií spracovaných podľa kritérií konkurencieschopnosti v Európskej únii.

Opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky ako súčasti celkovej politiky vlády budú smerovať k založeniu trvalého trendu poklesu výdavkov obyvateľstva za potraviny na celkových spotrebných výdavkoch, ktoré v súčasnosti dosahujú 38 %, dlhodobo minimálne o 1 % ročne.

Vláda spoluzodpovedá za efektívny rezortný výskum a budovanie nevýrobného rezortného servisu konkurencieschopného s Európskou úniou.

Vláda urýchli proces privatizácie štátnych majetkov, podnikov služieb a potravinárskych podnikov. Na to sa príjmu opatrenia v usporiadaní pozemkového vlastníctva tak, aby sa v identifikácii vlastníctva a v evidencii pôdy vytvorili podmienky na rozvoj trhu s pôdou.

V lesnom hospodárstve vláda vo fáze konsolidácie položí dôraz na realizáciu ozdravných opatrení lesov poškodených emisiami. Spolu s konsolidáciou rozsahu a kvality pestovateľskej činnosti a obnovy porastov vláda bude podporovať aj zalesňovanie vhodných nelesných pôd. V rámci transformácie v lesnom hospodárstve sa predpokladá v zásade ukončiť reprivatizáciu lesov a privatizáciu štátnych podnikovLesostavov.

V oblasti vodného hospodárstva sa bude pokračovať vo výstavbe potrebných nadradených vodárenských sústav pre regióny a obce. Vláda považuje za nevyhnutné pokračovať v dostavbe Vodného diela Gabčíkovo pri zvýšenom ohľade na ekologické potreby priľahlého územia. S podporou vlády sa ráta pri ďalšom využívaní hydroenergetického potenciálu riek a pri dopravnom využití rieky Váh. Prevodom vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd do majetku obcí a privatizáciou štátnych podnikov vodární a kanalizácií sa vytvoria stabilné predpoklady rozvoja tohoto odvetvia.