Preskočiť navigáciu
Úvodná stránka Verzia pre tlač Mapa stránky RSS English

2.1 Financie


Programové vyhlásenie vlády SR od 13. 12. 1994 do 30. 10. 1998


Dosahované hospodárske výsledky a objavujúce sa signály hospodárskeho oživenia naznačujú, že slovenské hospodárstvo postupne prekonáva transformačnú recesiu. Udržať progresívny trend vývoja a zabezpečiť prechod slovenského hospodárstva do kvalitatívne novej rozvojovej etapy predpokladá prispôsobiť tomu charakter makroekonomickej politiky a spôsob jej uplatňovania.

Vláda bude realizáciu makroekonomických zámerov podporovať prorastovou hospodárskou politikou orientovanou na trvalo udržateľný hospodársky rast. V tejto súvislosti bude zameranie finančnej politiky charakterizovať postupný útlm doteraz zdôrazňovaných reštriktívno-stabilizačných účinkov a presadzovanie účinkov stabilizačno-rozvojových. Vláda má záujem skvalitniť prorastové pôsobenie finančnej politiky zintenzívnením koordinácie a previazanosti opatrení tejto politiky s politikou menovou. Vláda preto iniciatívne zabezpečí sprehľadnenie vzťahov a zlepšenie spolupráce s Národnou bankou Slovenska. Zdokonalí aj legislatívny rámec vzájomných vzťahov.

Vláda prijme finančné a bude iniciovať a podporí menové opatrenia smerujúce k revitalizácii finančnej pozície hospodárskych subjektov ako základne trvalého oživenia a rozvoja hospodárstva. Vláda na druhej strane bude eliminovať impulzy narúšajúce stabilitu a rovnovážnosť vývoja, predovšetkým inflačné impulzy.

Strategickým cieľom finančnej politiky je ozdravenie verejných, najmä štátnych financií.

V tomto kontexte vláda bude presadzovať úspornosť a racionálnosť vynakladania neproduktívnych výdavkov. Formou štátnych investícií s využitím mimorozpočtových zdrojov podporí rozvoj infraštruktúry a progresívnych podnikateľských zámerov.

Vláda vytvorí podmienky na výraznejšie využívanie podnikateľských aktivít Fondu národného majetku SR, čím zabezpečí zvýšenie solventnosti tejto inštitúcie. Získané finančné zdroje budú slúžiť na financovanie vybraných rozvojových projektov. Dôraz sa položí na ich návratnosť a efektívne zhodnotenie s pozitívnym vplyvom na rast rozpočtových príjmov použiteľných na splácanie dlhovej služby.

Pokiaľ to umožnia prostriedky FNM, vláda nevylučuje možnosť ich použitia na stabilizáciu dlhovej služby, najmä tej časti, ktorá sa viaže na štátny dlh z obdobia federácie.

Týmto vláda zakladá aktívny a dlhodobejší prístup k plneniu dlhovej služby. Súčasne bude stabilizovať vnútorný i zahraničný dlh vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, ako aj objemu exportu tovarov a služieb.

Vláda bude dôrazne posudzovať možnosti preberania záväzkov vo vzťahu k zahraničiu, ako aj do vnútra. Umožní prijatie iba takých zahraničných vládnych pôžičiek, resp. podporí prijatie tých podnikateľských pôžičiek, u ktorých sa preukáže schopnosť ich splácania z budúcich príjmov. Vláda bude trvať na tom, aby sa konsolidovalo hospodárenie poistných systémov, pri ktorých garantuje zabezpečenie pomoci v prípade ich prechodnej nesolventnosti. Na tento účel dobuduje kontrolné mechanizmy.

Zámerom vlády bude konsolidovanou rozpočtovou politikou zabezpečiť v nasledujúcich štyroch rokoch postupný pokles podielu deficitu štátneho rozpočtu v metodike MMF na 3 % z HDP, s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. Vyžiada si to uskutočniť niektoré zmeny v prístupoch pri tvorbe štátneho rozpočtu už na rok l995 a zásadnú zmenu na rok l996 tak, aby boli v súlade s rozpočtovými pravidlami, zaužívanými v krajinách Európskej únie. Bude potrebné vrátiť štátnemu rozpočtu pôvodné poslanie, t.j. prednostne zabezpečovať financovanie funkcií štátu (štátna správa, obrana, bezpečnosť, súdnictvo a pod.) a ústavou garantovaných spoločenských potrieb, najmä v školstve, zdravotníctve, kultúre a sociálnej politike. Doteraz uplatňovanú dotačnú politiku voči podnikateľskej sfére pri financovaní investičných aktivít vláda doplní aj využitím prostriedkov FNM, resp. uplatnením foriem nepriamej podpory daňovými nástrojmi vo vymedzených smeroch (podpora investícií, vedy a techniky a exportu).

Racionalizácia výdavkov štátneho rozpočtu sa bude opierať o účelnejšie využitie prostriedkov v rozpočtovej sfére, najmä v štátnej správe, o postupné posilňovanie zodpovednosti miest a obcí za svoj rozvoj s nadväzným posilňovaním vlastnej príjmovej základne a odstraňovaním prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami miest a obcí, o prehodnotenie fungovania štátnych fondov a v prípade účelnosti ich premenu na obrátkové fondy, o uplatňovanie garančnej funkcie štátneho rozpočtu voči poisťovacím fondom na báze návratnej finančnej výpomoci a po dohode s Národnou bankou Slovenska o dosiahnutie priaznivejších podmienok úročenia štátneho dlhu.

Osobitnú pozornosť bude vláda venovať deblokáciám pohľadávok SR v zahraničí tak, aby sa stali výraznejším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu.

Zásadne novým systémovým prvkom v rozpočtovom hospodárení bude zavedenie a vybudovanie štátnej pokladnice podľa vzoru zaužívaného v krajinách Európskej únie.

Rozhodujúcim krátkodobým cieľom vlády je vypracovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok l995 ako sústavy verejných rozpočtov. Treba pritom vychádzať z účinnej koordinácie a zosúlaďovania štátneho rozpočtu s rozpočtami miest a obcí, poistných fondov, Fondu národného majetku SR, ale i bilancie Národnej banky Slovenska tak, aby sa získal celkový prehľad o zdrojoch a potrebách finančného zabezpečenia jednotlivých oblastí v rámci Slovenskej republiky.

Na základe dvojročných skúseností z uplatňovania súčasnej daňovej sústavy bude vláda zabezpečovať jej ďalšie zdokonaľovanie tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, obmedzovala možnosť vzniku daňových únikov a bola pre podnikateľské subjekty aj občanov zrozumiteľná.

Vláda považuje za svoju prioritnú úlohu zdokonalenie systému správy daní, skvalitnenie kontrolnej činnosti vykonávanej územnými finančnými orgánmi a rozvinutie exekutívy. Osobitne sprísni povinnosť uplatňovania už zavedených spôsobov obmedzovania daňových únikov predovšetkým zdokonalením vyhľadávacej činnosti daňových úradov, obmedzovaním predaja spotrebných výrobkov na trhoviskách, kontrolou používania registračných pokladníc, označovania liehovín a tabakových výrobkov kontrolnými známkami.

Vláda bude presadzovať postupné zbližovanie súčasných dvoch sadzieb dane z pridanej hodnoty. Umožní znižovanie daňového zaťaženia podnikateľských subjektov uznaním investovaných prostriedkov ako odpočítateľnej položky zo zdaňovacej základne, pri zachovaní stability súčasných sadzieb dane z príjmov. Podobne daňovým zvýhodnením bude vláda podporovať združovanie prostriedkov podnikateľských subjektov na vytváranie zahraničných obchodných zastúpení a na rozvoj výskumných a vedeckotechnických aktivít.

Ako súčasť projektu nového územného členenia Slovenska a na zvýšenie ekonomického záujmu obcí o vytváranie podmienok na podnikanie vláda navrhne zákonom určenie podielu na výnose z daní.

Vláda nástrojmi colnej politiky vytvorí priaznivejšie podmienky na rozvoj hospodárstva a zapájanie slovenskej ekonomiky do medzinárodného obchodu. Vychádzať pritom bude z plnenia Európskej dohody o pridružení SR k Európskej únii a z podmienok Svetovej obchodnej organizácie (predtým GATT). Naďalej bude uplatňovať systém aktívnej podpory dovozu progresívnych technológií.

Bude pokračovať v realizácii medzivládnej dohody o colnej únii medzi SR a ČR ako základu na spoločný trhový priestor s voľným pohybom tovarov, služieb a spoločnej colnej politiky voči tretím krajinám.

V záujme zvýšenia platobnej disciplíny a zníženia colných a daňových únikov v súvislosti s dovozom, vývozom a tranzitom tovarov vláda príjme opatrenia na plné zabezpečenie colného dlhu v priamom tranzite. V prípade významného prekročenia zabezpečenia colného dlhu na základe medzinárodných dokladov uplatní priamy colný dohľad nad tovarom. Zmení sa miesto prepúšťania vysokozdaniteľných a ďalších citlivých tovarov určených na domáce použitie do voľného obehu ihneď po ich vstupe na colné územie SR s vylúčením tranzitu do vnútrozemia.
Zdokonalia sa materiálno-technické, personálne a priestorové podmienky pre štandardný výkon colníctva a s ním súvisiacich činností. Dobudujú sa hraničné priechody.

Vláda bude pokračovať v postupnej deregulácii cien vo väzbe na demonopolizáciu podnikateľského prostredia, pričom zohľadní nevyhnutnosť udržania sociálneho zmieru. Novou legislatívnou úpravou v oblasti cien vytvorí regulačné pravidlá, ktoré umožnia účinnejšie pôsobiť proti inflačným tlakom a proti špekulatívnemu konaniu podnikateľských subjektov. Vláda sprísni uplatňovanie nástrojov cenovej regulácie a kontroly ako organickej súčasti systému ochrany spotrebiteľa, osobitne pri poruchách konkurenčného prostredia. Na druhej strane bude vláda citlivo, avšak dôsledne riešiť i niektoré závažné disproporcie v oblasti cien, najmä potravín, palivoenergetického komplexu, dopravy, telekomunikácií a niektorých služieb. Osobitne upraví režim oceňovania verejných investícií a rozhodujúcich vstupov do nich.

Vláda v spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi bude vytvárať vhodné prostredie na rozvoj podnikania na báze domáceho a zahraničného kapitálu prostredníctvom ucelenej sústavy finančno-ekonomických nástrojov. Prijme účinné opatrenia na riešenie pretrvávajúcej platobnej neschopnosti podnikateľskej a rozpočtovej sféry predovšetkým zásadnými krokmi na zvýšenie finančnej disciplíny subjektov, s osobitným zameraním na štátne podniky a obchodné spoločnosti s majoritnou účasťou štátu.

Kapitálovým posilnením a dobudovaním inštitucionálnych predpokladov špecializovanej inštitúcie na exportné poisťovacie služby vláda podporí rozvoj exportných aktivít podnikateľskej sféry.

Vláda v súčinnosti s NBS podporí založenie osobitnej bankovej inštitúcie, zameranej na úverovanie malých a stredných podnikov, vybraných infraštruktúrnych projektov a ďalších prioritných programov.

Na rozšírenie trhového priestoru pre domáce podnikateľské subjekty vláda skvalitní doterajší postup v uzatváraní medzištátnych zmlúv o vzájomnej ochrane a podpore investícií a zmlúv o zabránení dvojakého zdanenia. Podnieti sa tým i záujem zahraničných investorov o podnikaní na Slovensku.

Vláda bude podporovať ďalší rozvoj kapitálového trhu tak, aby sa stal transparentným, aby kvalitou svojich služieb zodpovedal štandardu v krajinách Európskej únie a aby sa stal akcelerátorom oživenia slovenskej ekonomiky a zároveň jedným zo stabilizátorov proinvestične orientovaného ekonomického prostredia na Slovensku pre domácich aj zahraničných investorov.

Vláda postupne vytvorí legislatívny rámec, ktorým sa zabezpečí kompatibilita s kapitálovými trhmi krajín Európskej únie. Stabilizáciou ekonomického a politického prostredia v SR vláda vytvorí podmienky na zvýšenie záujmu zahraničných investorov o slovenský kapitálový trh a na podstatné zvýšenie záujmu domácich investorov o využívanie výhod tejto formy podnikania.

Vláda postupom privatizácie vytvorí podmienky na ďalší rast a rozvoj kapitálového trhu. Vytvorí predpoklady spriehľadnenia činnosti investičných fondov a investičných spoločností na kapitálovom trhu a zdokonalí zákonný rámec ochrany práv drobných investorov.

Vláda zabezpečí účinný a efektívny výkon regulačnej funkcie štátu na kapitálovom trhu vytvorením príslušných organizačných a vecných predpokladov.

Vláda sa sústredí na urýchlené dosiahnutie koncentrácie obchodovania s cennými papiermi na organizovaných verejných trhoch, na organizačné zjednotenie organizátorov verejných trhov, dematerializáciu cenných papierov, skvalitnenie služieb poskytovaných organizátormi trhov, Strediskom cenných papierov a ďalšími inštitúciami poskytujúcimi služby účastníkom kapitálového trhu a na realizáciu ďalších úloh, vyplývajúcich z takto poňatej koncepcie rozvoja kapitálového trhu.

Vláda podporí ďalší rozvoj bankovej infraštruktúry. Osobitnú pozornosť upriami na dosiahnutie kapitálovej primeranosti rozhodujúcich bánk. V súčinnosti s bankovým dohľadom podporí reštrukturalizáciu úverového portfólia týchto bánk. Vláda v spolupráci s NBS urýchlene predloží novelizáciu zákonov v oblasti bankových a poisťovacích služieb, tvorby rezerv, poistenia vkladov.

S cieľom posilniť a udržať dôveru v ekonomiku Slovenska a vytvoriť optimálne podmienky na udržateľný rozvoj a rast vláda bude spolupracovať s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou, skupinou štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, Európskou investičnou bankou, ako aj s ďalšími medzinárodnými, resp. zahraničnými finančnými inštitúciami. V tejto oblasti je žiadúci presun ťažiska spolupráce z verejného sektoru na sektor súkromný, za účelom rozširovania priamych kontaktov medzinárodných inštitúcií s podnikmi.