Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

2. Stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja


Programové vyhlásenie vlády SR od 13. 12. 1994 do 30. 10. 1998


Vláda prvýkrát od vzniku samostatnej Slovenskej republiky definuje rámce hospodárskej stratégie a stanovuje hlavné ciele v dlhodobom horizonte.

Strategickým cieľom vlády je položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročínajneskôr do roku 2010. Umožní to plnohodnotnú integráciu Slovenska do európskych štruktúr.

V záujme toho vláda považuje za svoju prioritu urýchľovanie postupu transformačného procesu. Vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva predpokladá dlhodobú spoločenskú transformáciu spojenú s veľkým úsilím všetkých občanov i generácií. Vláda si je vedomá toho, že ide o zložitý historický, obrodný proces vo vedomí každého člena spoločnosti. Toto úsilie chce vláda využiť na urýchlenie transformačného procesu a upevnenie pozície Slovenskej republiky v medzinárodných súvislostiach.

Vláda sa bude usilovať predovšetkým o efektívnejšie využitie domácich zdrojov, a to najmä:

  • ľudského potenciálu, jeho kvalifikačnej úrovne, tvorivosti, invenčnosti a spôsobilosti adaptácie na nové podmienky,
  • produkčného potenciálu s podstatne vyšším využitím vlastnej základne vedy, výskumu a vývoja a špecifickosti jednotlivých regiónov,
  • geografických daností k teritoriálne vyváženému rozvoju a expanzii zahraničnoekonomických aktivít Slovenska.

Postupné začleňovanie SR do procesov európskej integrácie predpokladá upevniť v hospodársko-politickom systéme základné hodnoty Európskej únie, akými sú trvalý mier, jednota, sloboda, rovnosť, solidarita, hospodárska a sociálna istota.

Pre ekonomickú integráciu to v dlhodobom horizonte znamená:

  • postupne prispôsobovať legislatívne a technické normy smerom k Európskej únii,
  • formovať hospodársku stratégiu a tomu prispôsobovať nástroje menovej, fiskálnej, rozpočtovej a colnej politiky v súlade s podmienkami a kritériami Európskej únie,
  • uskutočňovať aktívnu liberalizáciu zahraničného obchodu v zmysle Svetovej obchodnej organizácie (predtým GATT),
  • zabezpečiť konvertibilitu meny,
  • postupne sa pripravovať na spoločnú menovú úniu s EÚ.
Vláda zabezpečí urýchlené dokončenie transformácie hospodárskeho systému, najmä vlastníckych vzťahov tak, aby sa vytváral systém postindustriálnej spoločnosti.

Na dosiahnutie svojich zámerov vláda vypracuje a bude realizovať prorastovo orientovanú makroekonomickú politiku. Jej realizáciu podporí čiastkovými politikami, najmä finančnou, zahraničnoekonomickou, priemyselnou, poľnohospodárskou, surovinovou, vrátane regionálnej a sociálnej politiky.

Vláda počas svojho funkčného obdobia sa bude usilovať, aby svojou politikou vytvorila podmienky na naplnenie nasledovných makroekonomických zámerov:

  • udržať a postupne ďalej dynamizovať výkonnosť ekonomiky tak, aby sa priemerné medziročné tempo rastu HDP v stálych cenách blížilo k 5 %,
  • postupne znížiť mieru nezamestnanosti pod úroveň lO %,
  • neprekročiť medziročnú mieru inflácie lO % a vytvárať predpoklady na jej postupné znižovanie,
  • udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie a rastom devízových rezerv vytvárať podmienky prechodu na úplnú konvertibilitu slovenskej koruny,
  • podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP podľa metodiky Medzinárodného menového fondu (MMF) udržať do 3 % s klesajúcim trendom,
  • celkovú zadĺženosť štátu udržať v rozpätí porovnateľnom s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

Už v roku l993 sa podarilo položiť základy oživovania ekonomiky, čo sa začalo prejavovať v roku l994 v pozitívnych trendoch rastu HDP, najmä vplyvom exportnej expanzie. Tento vývoj však vláda nepreceňuje.

Úlohou vlády zostáva dynamizovať hospodársky rozvoj na báze efektov investičných aktivít. Dynamizácia hospodárstva predpokladá prejsť od reštriktívne zameranej politiky k politike expanzívnej a vytvoriť rámec podnetov na povzbudenie proinvestičnej klímy a aktivít v podnikateľskej sfére. Motivačné prostredie vláda dotvorí i rastúcim tlakom a podnecujúcimi opatreniami na zintenzívnenie ozdravných a reštrukturalizačných procesov podnikov.

S týmto cieľom vláda taktiež zabezpečí, aby bola uvedená do života široko chápaná priemyselná politika, ktorou podporí využitie pracovného potenciálu, domácej surovinovej základne a rozvoj cestovného ruchu. Podporí investície do moderných a pokrokových technológií, šetriace energiu a životné prostredie a zvyšujúce konkurencieschopnosť domácej produkcie. Vláda vypracuje a bude uskutočňovať program verejných investícií. Vzhľadom na rozdielny multiplikačný efekt investícií vláda určí priority ich realizácie. Osobitnú pozornosť bude venovať štátnym objednávkam tak, aby pri dodržiavaní zásad konkurencie neboli domáci výrobcovia a dodávatelia znevýhodnení.

Vláda podporí pokračujúci proces transformácie družstevníctva na princípoch demokracie, solidarity a dobrovoľnosti členstva ako významnej súčasti ekonomického, výrobného a spoločenského potenciálu Slovenska.

Vláda vychádza z predpokladu a skúseností, že kombináciou účelnej makroekonomickej regulácie s priemyselnou politikou vytvorí základ rozvojovo-stabilizačnej politiky, schopnej jej zabezpečiť prechod hospodárstva do fázy trvalého oživenia a rastu.

Rozpočtovú politiku vláda založí na princípe nezvyšovania daňového zaťaženia. Postupne ho bude znižovať. Potrebné zdroje budú akumulované na báze racionálneho vynakladania verejných výdavkov a využitia mimorozpočtových zdrojov.

Vláda v čo najkratšom možnom čase prijme opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť. Bude sa zaoberať aj finančnými vzťahmi a finančným hospodárením v štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach s výrazným podielom majetkovej účasti Fondu národného majetku SR a v ďalších spoločnostiach nimi založených.

V záujme mobilizácie rozpočtových zdrojov položí dôraz na sprísnenie systému plnenia odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu. Zdokonalí legislatívu, zvýši odbornosť a skvalitní kontrolu. Upraví vzájomné finančné väzby medzi obchodnými spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami, ktoré predstavujú mimoriadny zdroj únikov príjmov štátneho rozpočtu.

Vážnym ekonomickým a sociálne citlivým dôsledkom transformácie je vysoká miera nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť a nízka tvorba nových pracovných miest. Vláda považuje riešenie problémov trhu práce a politiku zamestnanosti za prioritu hospodárskej politiky.

Problém nezamestnanosti presahuje rámec opatrení a programov, ktoré sa môžu uskutočňovať len v rámci trhu práce. Prenáša sa do oblasti makroekonomickej politiky a programov, ktoré povedú k tvorbe nových, dlhodobo konkurencieschopných pracovných miest na báze investovania a reštrukturalizácie ekonomiky.

Na elimináciu vypuklých regionálnych problémov nezamestnanosti vláda vypracuje v rámci svojej regionálnej politiky také systémové riešenie, ktoré bude kompatibilné s prístupmi krajín EÚ. To bude zahŕňať systematické monitorovanie regionálnych problémov nezamestnanosti a zaviaže všetky rezorty SR na prioritnú podporu vopred určených regiónov.