Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po skončení 113. (mimoriadnej schôdze) vlády SR dňa 20. septembra 2008
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Vítam vás na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, ktorej jediným bodom rokovania bola správa o dôsledkoch svetovej finančnej krízy na vybrané segmenty slovenského ekonomického systému. Na tlačovej konferencii vítam predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka a guvernéra Národnej banky Slovenska, pána Ivana Šramka. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, ďakujem aj vám, že ste prijali naše pozvanie na túto tlačovú konferenciu, ktorá sa koná po zasadnutí vlády Slovenskej republiky v takom netradičnom sobotňajšom termíne. Možno by sa mohlo zdať, že riziká finančnej krízy, ktorú dnes v Európe a vo svete sledujeme, sú pre Slovenskú republiku nie tak akútne, ako to je v prípade iných krajín, vláda Slovenskej republiky je však presvedčená, že je mimoriadne dôležité, aby sme sa dôsledkami, príčinami tejto krízy zaoberali a najmä analyzovali, aký dopad môžu mať tieto krízy na klientov slovenských bánk, klientov rôznych iných finančných segmentov, ktoré na slovenskom trhu máme. Z tohto dôvodu, a v tom je miera zodpovednosti a akčnosti vlády Slovenskej republiky, bolo potrebné zvolať vládu a na základe informácií a správy, ktorú predložil minister financií Slovenskej republiky a ktorú potom doplnil svojím vystúpením aj guvernér Národnej banky, bolo potrebné reagovať a prijať aj konkrétne rozhodnutia. Predovšetkým chcem zdôrazniť, vážené dámy a páni, že finančná kríza ovplyvňuje celý svet a Slovensko nepožíva v tomto duchu žiadnu imunitu. Môže sa nám zdať, že tie riziká nie sú také vysoké, ale imunitu proti kríze určite ako malá krajina s otvorenou ekonomikou, určite nemáme. Sú tu dve také riziká, na ktoré sme najviac reagovali dnes na zasadnutí vlády, a to je predovšetkým skutočnosť, že bankový sektor na Slovensku bol sprivatizovaný za predchádzajúcej vlády a dnes sú tu predovšetkým dcérske spoločnosti, ktoré sú napojené na svoje matky a tieto matky majú sídla nie na Slovensku, ale majú sídla v iných krajinách Európy, predovšetkým Európskej únie. A druhý taký moment, o ktorom sme veľmi intenzívne hovorili, je, že dnes sú obrovské sumy peňazí uložené na fondoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach a sú to práve dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré tieto peniaze používajú na finančnom trhu na to, aby sa ich pokúsili zhodnotiť, aby zabezpečili pre klientov dôchodkových správcovských spoločností zaujímavé výnosy, pokiaľ ide o ich zabezpečenie v starobe. Vláda Slovenskej republiky napriek tomu, že ani neprivatizovala bankový sektor a ani nevytvárala druhý pilier, do ktorého tečú obrovské peniaze, nechce odkazovať len na predchádzajúcu vládu a hovoriť o tom, že je tam nejaká miera zodpovednosti, ak dôjde k určitým dôsledkom finančnej krízy. A preto mi dovoľte, aby som vás informoval o takých základných záveroch dnešnej schôdze vlády a najmä o uznesení, ktoré sme prijali. Predovšetkým sa potvrdilo a ukázalo, že obozretná politika vlády Slovenskej republiky, ktorá je založená na vzťahu štátu a trhu, má predovšetkým v tomto období obrovský význam. Potvrdilo sa rovnako, že je správne odmietať zázračnú ruku, akúsi zázračnú ruku voľného trhu. A rovnako sa potvrdilo, že je veľmi správne posilňovať regulačné a kontrolné funkcie štátu, že takáto politika, kombinácia štátu a voľného trhu, neuznávanie akejsi zázračnej ruky slobodného trhu a súčasne posilňovanie regulačných a kontrolných funkcií štátu je najlepšou nielen prevenciou, ako predchádzať vážnejším dopadom krízy na Slovensku, ale je aj dobrým nástrojom, ako odstraňovať prípadné dôsledky krízy, ktoré na Slovensko môžu prísť. Jednoznačne praskla bublina. Praskla bublina, že slobodný neregulovaný trh bez akýchkoľvek zásahov štátu si poradí so všetkým - no jednoducho nie je to tak. Keď necháme pôsobiť finančný trh slobodne, bez akýchkoľvek zásahov, regulácií a kontroly, tak do popredia sa dostávajú iba záujem na čo najväčšom zisku, na profite - často v krátkodobých obchodoch, nehľadí sa na dlhodobé dôsledky a dnes zrazu sme svedkami toho, že v krajinách, o ktorých by sme to nikdy nepovedali, dochádza k štátnej regulácii, dochádza k znárodňovaniu, dochádza k tvrdým zásahom do finančného sektora. To je jednoducho čosi, čo by možno niekto pred niekoľkými mesiacmi sa neodvážil ani predvídať, nieto ešte konštatovať ako realitu. Pokiaľ ide o slovenské segmenty, vláda Slovenskej republiky je toho názoru, že sprivatizovaný bankový sektor na Slovensku by nemal byť ovplyvnený finančnou krízou nad únosnú mieru. Je to z rôznych dôvodov, my sme si charakterizovali bankový sektor, kde sa nachádza, kto ho privatizoval, napriek tomu však je tu jedna vec, ktorej sa každý prirodzene obáva, že keby došlo k finančnej kríze aj v bankovom sektore v Európe, tak matky, teda tie veľké banky, ktoré sprivatizovali banky na Slovensku, by si svoje finančné problémy mohli riešiť tak, že by dobré a aktívne veci vyťahovali zo Slovenska smerom do vlastných krajín a potom Slovensko by naozaj mohlo mať obrovské ťažkosti. Nehovoriac o tom, že potom by to bol štát Slovenská republika, ktorý by musel ľuďom prípadne nahrádzať spôsobené škody. Z tohto dôvodu sme uložili ministrovi financií Slovenskej republiky v uznesení, aby v spolupráci s guvernérom Národnej banky Slovenska vypracoval analýzu ekonomického a legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia dcérske spoločnosti zahraničných finančných inštitúcií na Slovensku s cieľom prehĺbiť ochranu klientov domácich finančných subjektov a zachovať stabilitu finančného systému Slovenskej republiky. Zjednodušene povedané: chceme dať viac právomocí Národnej banke Slovenska a ďalším kontrolným orgánom, aby mohli preventívne sledovať, či nedochádza k nejakým finančným operáciám, ktorých cieľom by bolo vyťahovanie kladných, dobrých, pozitívnych aktív zo Slovenska na podporu nejakých problémov v zahraničí. Musíme si chrániť domáci sektor. Je to bohužiaľ spôsobené privatizáciou, že matky dnes tu majú dcéry a môžu robiť určité operácie. Verím, že takéto rozhodnutie posilní naše možnosti kontrolovať správanie sa sprivatizovaných slovenských bánk. Pokiaľ ide o druhý segment, ktorý považujeme za mimoriadne citlivý a ten aj považujeme za najohrozenejší, pokiaľ ide o dopady finančnej krízy, je to segment dôchodkových správcovských spoločností. Vážené dámy a páni, ja som sa tiež osobne domnieval, keď sme uzatvárali otvorený druhý pilier po šiestich mesiacoch, že táto vec je za nami, že ľudia, najmä tí, ktorí mali veľa rokov alebo ktorým sa neoplatilo vzhľadom na nízke príjmy šetriť v druhom pilieri, vystúpili z tohto piliera, ten počet bol viac ako, myslím, 100 000 ľudí a že sme mohli nechať tento systém už žiť svojím vlastným životom. Ak sa však pozrieme na niektoré údaje z prostredia dôchodkových správcovských spoločností, musím dnes povedať, že je to absolútne najohrozenejší segment, ktorý prichádza na rad, ak si zoberieme dôsledky finančnej krízy. Dnes viac ako inokedy, vážené dámy a páni, vychádzajú na povrch predovšetkým veľké nedostatky v zabezpečení úspor týchto klientov a myslím, že môžem povedať, že je tu zhoda aj s guvernérom Národnej banky, aj s ministerstvom financií, že je potrebné prísnejšie regulovať dôchodcovské správcovské spoločnosti a prijať aj možno iné opatrenia, ktoré budú chrániť klientov, ktorí si šetria na dôchodky v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Pokiaľ ide však o dôchodkové správcovské spoločnosti, ešte mi pred tým, ako vás budem informovať o zásadnom rozhodnutí, dovoľte povedať niekoľko čísiel, o ktorých sa málo na Slovensku hovorí. Dovoľte mi, aby som vás informoval o medziročnom porovnaní august 2007 – 2008. Ešte raz, aby neboli žiadne pochybnosti, hovorím o medziročnom porovnaní na konci augusta 2008, teda porovnávam august 2007 – 2008. V konzervatívnom fonde alebo v konzervatívnych fondoch boli výsledky mínus 0,53 až mínus 1,07, vo vyvážených fondoch boli výsledky mínus 3,42 až mínus 5,28 a rastové fondy mínus 4,48 až mínus 5,82. Podčiarkujem, ide o reálne výsledky, teda po odpočítaní inflácie 4,5 %, to znamená, že úspory sa dnes absolútne znehodnocujú, pokiaľ ide o vklady v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Chcel by som tu samozrejme dodať aj to, že vysoké straty sa týkajú drvivej väčšiny sporiteľov, pretože iba 4 % sporiteľov majú peniaze v konzervatívnych fondoch, ktoré stratili najmenej. Absolútna väčšina ľudí, ktorá stratila najviac, má práve úspory vo fondoch či už v rastových alebo vo vyvážených. Slabé výsledky týchto fondov potvrdzujú aj oficiálne údaje Národnej banky Slovenska, z jej správy o finančnom sektore je zrejmé, že pád sa začal už pred vyše rokom a pokles bol už vlani taký hlboký, že pohltil aj predošlé zisky, ktoré boli akože vytvorené. Chcel by som preto vás informovať, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že za posledné tri roky sa aktuálna dôchodková hodnota v prvom pilieri, teda v Sociálnej poisťovni, zvýšila o 7,94 %, chcem vás informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky dnes uložila ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby predložila v spolupráci s generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako sme uložili ministerke, aby tento zákon predložila v skrátenom legislatívnom konaní. Čo chceme? Chceme opäť otvoriť druhý pilier a dať možnosť ľuďom, ktorí dnes sledujú, aké dôsledky má finančná kríza, aby sa slobodne rozhodli. Chcem tam zostať a niesť dôsledky, riziká? Zostanem. Nechcem tam zostať? Vystúpim. Pretože dnes taká možnosť po uzatvorení druhého piliera nie je možná. Čiže to je prvá téma, ktorou sa bude tento zákon zaoberať. Prosím, nehovorme dnes ešte o období, na koľko chceme otvoriť pilier, určite to bude minimálne šesť mesiacov, to bude presne v návrhu zákona uvedené a pokiaľ ide o dátum, vidíte, že to dávame do skráteného legislatívneho konania, čiže chceli by sme to urobiť čo najrýchlejšie. Opakujem ešte raz: nejde o žiadny zásah, že niekto niečo musí urobiť. Dávame priestor klientom dôchodkových správcovských spoločností, aby sa slobodne rozhodli či chcú pri týchto mínusových výsledkoch zostať, či chcú znášať riziká spojené s finančnou krízou alebo sa rozhodnú pre iný spôsob šetrenia na svoje vlastné zabezpečenie v starobe. Predpokladám, že súčasťou tohto návrhu zákona budú aj opatrenia, na ktorých sme sa zhodli, že treba viac regulovať dôchodkové správcovské spoločnosti, treba ich viac kontrolovať, pretože to zabezpečenie - poznáte našu rétoriku - je úplne katastrofálne, a som rád, že v tomto má rovnaký názor aj guvernér Národnej banky Slovenska. Úplne na záver: vážené dámy a páni, vláda bude pokračovať v politike kombinácie vysokého hospodárskeho rastu s politikou silných sociálnych programov. My si uvedomujeme, že finančná kríza bude mať dopad na hospodársky rast, že tento rast sa spomaľuje, len pre zaujímavosť – bol som vo Francúzsku v stredu a ma informovali, že menili odhad z 2,5 % na 1 % hospodárskeho rastu a Nemecko v roku 2008 bude mať pravdepodobne recesiu, v roku 2009 ráta s rastom iba 0,5 %. Celkovo sa odhaduje, že v roku 2009 bude rast v rámci Európy iba okolo 0,9 %. my predpokladáme napriek spomaleniu, spomaleniu, že sme schopní udržať hospodársky rast vo výške, ktorá bude patriť k najvyšším v rámci Európskej únie, môžeme hovoriť o odhadoch 7 – 8 %, ale to sú odhady, ktoré sa môžu meniť vzhľadom na dopady finančnej krízy. V každom prípade veríme, že sme schopní udržať Slovensko na špičke Európskej únie aj vďaka tým opatreniam, ktoré robíme vo finančnej politike, ktoré robíme vo všetkých oblastiach života. Z mojej strany toľko k dnešnému rokovaniu vlády, ktoré som považoval za veľmi dôležité, pretože vláda musela reagovať na niektoré opatrenia a udalosti, ktoré sa stali na svetových trhoch. Poprosím teraz pánov kolegov, ak chcú doplniť niektoré veci, nech tak urobia.
Ján Počiatek, minister financií
Ja skúsim stručne na to nadviazať, nebudem sa venovať príliš dlho analýze toho, ako táto globálna kríza vznikla, myslím si, že verejnosti je známa väčšina týchto faktov, avšak je dôležité zaujať stanovisko k tomu, aké ekonomické dopady by mohli v súvislosti s týmto postihnúť Slovensko. Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku Slovenska môže pochádzať v princípe podľa nášho názoru z dvoch transmisných kanálov, kde prvý je priamy vplyv finančnej krízy na slovenský finančný sektor cez globálne finančné toky, druhý je nepriamy, a to cez pokles dopytu od našich hlavných obchodných partnerov cez kanál zahraničného obchodu. Čo sa týka finančného sektoru na Slovensku, ktorý sa prevažne orientuje na domácu ekonomiku, a teda má relatívne malý podiel investícií z týchto rôznych rizikových inštrumentov najmä súvisiacich s hypotekárnymi trhmi, to znamená aj to, že straty na týchto trhoch teda priamo neohrozujú hospodárenie a platobnú schopnosť ústavov na našom finančnom trhu a z tohto dôvodu si myslíme, že toto riziko dopadu globálnej finančnej krízy na naše finančné inštitúcie je relatívne malé. Zaujímavá otázka vzhľadom na to, že všetky banky sú privátne a sú vlastnené zahraničnými bankami - je dôležitý vývoj týchto matiek a aký bude ich osud v budúcnosti. Tieto banky sú z väčšej časti tiež - teda sú situované všetky v Európe a z väčšej časti sú tiež pomerne konzervatívne a nemali by byť, podľa našich informácií, do nejakej veľkej miery tiež ovplyvnené priamo produktami súvisiacimi s hypotékami. Stále pretrváva ich likvidita aj vďaka intervenciám Európskej centrálnej banky a likvidita našich domácich bánk je takisto na primeranej úrovni. Ako som už spomínal, väčším rizikom pre slovenskú ekonomiku sa javí ten nepriamy vplyv cez pokles dopytu od našich najväčších obchodných partnerov, kde slovenský export je samozrejme základným pilierom ekonomiky a objemovo dosahuje v súčasnosti až 87 % HDP a smeruje vo väčšej časti práve do krajín Európskej únie, kde sa ten rast spomaľuje, a to až v miere 85,6 %. Finančná kríza by tak mohla zasiahnuť slovenskú ekonomiku práve cez tento transmisný kanál zahraničného obchodu a zvyšuje sa tým pádom riziko práve tohto vplyvu. Ekonomický vývoj v eurozóne v druhom štvrťroku negatívne prekvapil, keď došlo k zníženiu HDP o 0,2 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku a, ako už spomínal pán premiér, avizované sú všetky revízie vyhliadok do budúcna smerom dolu, čo v konečnom dôsledku naozaj zvyšuje riziko toho, že aj náš zahraničný obchod môže zažiť negatívny scenár. Nepriek tomuto zhoršenému výhľadu však naďalej pretrváva presvedčenie, že hoci sa v eurozóne reálna ekonomika spomalila najmä v stavebníctve, finančný sektor bol zasiahnutý oveľa menej ako v Spojených štátoch a reflektujem aj na to, čo je zhoda aj v rámci Komisie, a teda celej Európskej únie, že fundamenty, na ktorých je momentálne Európska únia postavená, sú oveľa zdravšie ako v minulosti a sú schopné odolávať lepšie takýmto šokom, ako dneska celý svet zažíva. Slovenská ekonomika teda zatiaľ výrazne nepociťuje priamy dopad tejto globálnej finančnej krízy, slovenský finančný sektor kvôli svojim špecifikám nevykazuje známky negatívneho vývoja a taktiež reálna ekonomika vrátane stavebného sektoru pokračuje v pozitívnom vývoji. Prognózy ministerstva financií sa k dnešnému dňu nezmenili, aj keď je nutné spomenúť teda fakt, že vnímame riziko dopadu ako zvýšené, čo potvrdzuje aj fakt, že v poslednej dobe boli väčšinou prognózy vždy aktualizované smerom nahor a už je to prvýkrát, keď zaznamenávame skutočnosť, že tieto prognózy zvýšené nebudú. To je asi z mojej strany zatiaľ všetko.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ak by ste dovolili, ja by som teda povedal len čo priniesla na toto rokovanie Národná banka. My sme priniesli informáciu o tom, aké sú expozície jednotlivých subjektov voči subjektom, ktoré teda v tomto čase podliehajú globálnej kríze, predovšetkým sme sa snažili vyčísliť expozície voči Lehman Brothers, keďže vzhľadom na to, že teda viaceré finančné subjekty majú tam expozície a dávali sme teda informáciu o tom, aké sú hodnoty, aké sú z toho vyplývajúce riziká, a samozrejme zároveň sme veľmi intenzívne podporili aj diskusiu o potrebe sprísniť regulačné pravidlá vo vzťahu aj teda – nazval by som to - na celom finančnom trhu vzhľadom na to, že tie problémy, ktoré sa objavili za posledný týždeň v globálnom pohľade - extrémne rýchly pád vysoko ratingových spoločností, kde zrazu za krátku dobu z AAA sa stalo nič, a problémy, ktoré sa nijakým spôsobom neavizovali a neboli ani na najvyšších úrovniach - povedzme naposledy, keď sme boli s pánom ministrom na rokovaní Ecofinu v Nice, nikto neočakával takýto vývoj - ukazujú, že riziká na kapitálovom trhu dostávajú aj novú dimenziu a samozrejme na to treba reagovať aj v oblasti regulácie. Budeme sa snažiť teda spoločne na základe tej úlohy reguláciu zefektívniť tak, aby dala väčšiu bezpečnosť klientom bánk, klientom, ktorí sú v podielových fondoch alebo v penzijných fondoch, a aby sme niektoré mechanizmy, ktoré by som možno nazval kompenzačno-ochranné, ktoré boli dneska nastavené, aby sme ich zlepšili tak, aby reálne fungovali.
pani Maková, TV Joj
Dobrý, ja by som sa chcela opýtať teda, ak hovoríte o tej regulácii a o tých regulačných opatreniach, či môžete povedať niečo konkrétnejšie alebo aspoň nejaké také základné body. A druhá vec teda - keď sa hovorilo o druhom pilieri atď., stanovisko NBS bolo, že tá kontrola Národnej banky je tam dostatočná, že klienti nemajú mať prečo obavy - niečo sa tam zmenilo alebo v čom teda bude tá prísnejšia kontrola teda aj v tomto smere? Či sa tam zmenilo niečo.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
No, ten pohľad z hľadiska našich nástrojov platí ten, čo som povedal aj predtým, to znamená - máme všetky informácie, ktoré máme mať, máme dostatočné kontrolné mechanizmy, ktoré sú nad fungovaním, my sme vždycky upozorňovali, že výnosnosť alebo efektívnosť druhého piliera závisí od toho, akým spôsobom efektívne alebo menej efektívne fungujú alebo menej efektívne fungujú kapitálové trhy, to bolo od začiatku úplne jasné. Čiže to, čo je dneska nové, že sme zistili, že teda v globále existujú ďalšie nové riziká, ktoré nikto neočakával ešte pred krátkym časom, a samozrejme aj v tej regulácii sme analýzami, ale to nie je len výsledkom dnešného rokovania, to je výsledkom dlhšieho pohľadu na to, zistili, že niektoré mechanizmy, ktoré tam sú, ktoré majú ochraňovať klientov, ktoré majú dávať bezpečnosť toho systému, treba ďalej zlepšovať a zefektívňovať. Takže – ale ten základný pohľad sa nezmenil v tom, že prostriedky sú bezpečné, systém v princípe funguje takisto, ako som to povedal minule, je dobre nastavený, s tým, že treba samozrejme zlepšovať reguláciu a efektívnosť týchto vecí, o ktorých som hovoril.
Robert Fico, predseda vlády
S takým dovetkom – len ten systém nezarába.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som ešte doplnil k tomu, keď ste sa pýtali, že čo konkrétne: diskutovali sme napríklad o tom, že je nastavený svojím spôsobom ten benchmarking, čiže dorovnávanie nejakej rozdielnej výnosovosti tých jednotlivých fondov, ktorá je nastavená v dnešnej dobe s takým veľkým rozptylom hodnôt, že v podstate je sama osebe absolútne neefektívna. Čiže napríklad to môže byť jedna z oblastí, ktorej sa určite chceme venovať, ako sprecízniť to nastavenie toho možného dorovnávania podvýkonu tých jednotlivých fondov. Ale taktiež aj samozrejme mechanizmus toho, kedy budú musieť matky vstupovať do toho systému v prípade, že by nejaký z tých fondov prestával vykazovať tie parametre, ktoré budú nastavené.
pani Maková, TV Joj
Ak ešte môžem mať otázku, lebo keď ste hovorili presne o tých matkách a dcérach, v podstate pri Amslicu sa objavila táto presne otázka, či sa môže stať, ak by bol problém, že môže matka siahnuť na peniaze Amslica tu na Slovensku - tak vlastne v stanovisku NBS, ak som to dobre dešifrovala, bolo aj to, že v podstate podľa našich zákonov by nemalo k niečomu takému dôjsť. Je to teda naozaj tak aj pri iných spoločnostiach alebo práve to je to jedno z rizík, ktoré budete aj skúmať, že by tam mohol nastať takýto moment niekde?
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Tam platí to, čo sa hovorilo stále, to znamená - peniaze sú oddelené, to znamená, aj keby – stále hovoríme v hypotézach, pretože AIG bola zachránená, ako hovoril aj pán premiér – to znamená, štát do nej razantne vstúpil, lebo je majoritným vlastníkom, čo je naozaj veľké prekvapenie po toľkých rokoch. To znamená, my dneska neidentifikujeme nejaké veľké riziko z pohľadu ďalšieho vývoja teda toho holdingu, ktorý bol v problémoch. Ale tam platí, že peniaze sú oddelené, nikto nemá žiadne právo siahnuť na peniaze klientov. To znamená - tam je to jasné, ak by teda matka mala teoreticky problémy - ešte raz zdôrazňujem, že sme v teórii – tak samozrejme môže predať tú spoločnosť, ale samozrejme potom vstúpime do toho my, môže sa stať iný vlastník, ale s tým peniaze tých klientov, ktorí majú uložené tieto prostriedky, nemajú žiaden súvis. Samozrejme, je otázka, že to, čo hovoríme, že na pohľad na, by som povedal, perspektívu tých kapitálových trhov sa mení na celom svete z hľadiska toho, čo sa teda udialo za posledné obdobie.
pán Nedavaška, TASR
Ak môžem, bude mať NBS dostatok nástrojov a právomocí na úpravu tých záležitostí, ktoré ste spomínali, po vstupe do eurozóny?
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja si myslím, že áno, treba si ale uvedomiť, že my nemáme nástroje ani povinnosť, aby sme zabezpečovali nejaký typ výnosov. To nie je naša úloha, vynášajú spoločnosti tak, ako vynášajú, to znamená, my v tomto smere kroky nerobíme a po vstupe do eurozóny sa nič na našom postavení nezmení. Naopak, sme dneska diskutovali aj z hľadiska toho, akým spôsobom povedzme prebieha ten prvý teda spôsob vysporiadania problémov Lehman, že treba naozaj urobiť aj ďalšie opatrenia tak, aby sme zaistili dostatočnú likviditu, dostatočný kapitál v našich bankách tak, aby teda banky plnili si dostatočne svoje povinnosti voči klientom a aby neboli nejaké riziká, že v nejakých krízových situáciách na to doplatí tá slovenská dcéra alebo slovenský subjekt, ktorý pôsobí. Čiže v tomto smere musíme samozrejme ďalej robiť, ale myslím si, že táto iniciatíva sa nedeje len u nás, sa robí aj v iných krajinách a samozrejme každá takáto kríza otvorí mnoho tém, ktoré potom sa snažia regulátori riešiť.
Robert Fico, predseda vlády
Ak dovolíte, pán guvernér, stretávame sa s tým, že najmä malé krajiny, ktoré sú členské štáty Európskej únie, veľmi aktívne túto tému otvárajú a pýtajú sa, že či malé štáty Európskej únie majú dostatočné preventívne a kontrolné mechanizmy, ktoré by dokázali odhaliť možný postup matky voči dcére. Matka má nejaký problém v nejakej inej krajine a má dcéru, ktorá je veľmi dobrá z hľadiska aktív, je to nejaká hodnotná dcéra napríklad v novom členskom štáte Európskej únie. Matka si v starom členskom štáte Európskej únie bude riešiť problém tak, že zlikviduje tú dcéru a potom to všetko nechá na ten malý štát, aby to riešil s klientmi. Aj preto sme dali do uznesenia úlohu pre ministra financií, aby sme sa pozreli, že či teraz sme schopní iba ex post, teda keď sa niečo stane, alebo sme schopní mať aj nástroje, ktoré dopredu dokážu odhaliť takéto možné operácie pri prevodoch aktív z dcéry na matku. Všetko chceme urobiť v súlade s pravidlami Európskej únie, ja som ešte dnes požiadal na schôdzi vlády aj pána guvernéra, Národnú banku, ministerstvo financií, aby mi pripravili podklady pre rokovanie Európskej rady, pretože Európska rada sa bude touto témou zaoberať, a malé krajiny sa musia chrániť, pretože po takej masívnej privatizácii, akej sme boli svedkami na Slovensku, by som bol veľmi nerád, keby to dopadlo tak, že niekto si tu vyčistí problémy a my budeme potom platiť zo štátneho rozpočtu škody, ktoré napácha nejaká matka. Tak preto chceme byť v tejto oblasti preventívne pripravení na možné zásahy. Ale znovu, aby sme boli presní, pri dnešnej analýze, ktorú poskytlo ministerstvo financií a Národná banka, sa ukázalo, že bankový sektor nie je finančnou krízou vzhľadom na charakter bánk ohrozený nad mieru únosnú.
Andrej Onufer, Aktualne.sk
Pán premiér, vy ste povedali, že privatizácia bánk bola a je istým spôsobom teraz rizikom – tie sprivatizované banky. Ak tomu správne rozumiem, tak podľa vás mali tie banky zostať v štátnych rukách? Veď len na oddlženie, myslím, 100 mld. Sk išlo do týchto bánk, pokiaľ - potom boli následne sprivatizované.
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor...
redaktor, Aktualne.sk
To je prvá otázka a druhá, ak by som...
Robert Fico, predseda vlády
Odpoviem vám potom.
redaktor, Aktualne.sk
Nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ja som reagoval iba na možné presuny aktív a teraz som to vysvetľoval v súvislosti s matkami a s dcérami, s ničím iným. V tom je riziko, že dnes máme na Slovensku len dcéry bánk, ktoré majú svoje sídla, ktoré matky majú umiestnené v iných krajinách. Jednoducho, zoberme si VÚB, zoberme si Slovenskú sporiteľňu, zoberme si ktorúkoľvek inú banku, pozrime sa, kto ju vlastní, teda komu Dzurindova vláda túto banku predala, a potom sa musíme ísť pozrieť, že kde je matka. Matka sa nachádza vždy v inom štáte, ako je Slovensko. A hovoríme o vzťahu matka a dcéra, aby neriešili si cez dcéry matky svoje problémy, ktoré by mohli vzniknúť vďaka finančnej kríze. Na to ...(prerušený záznam, pozn. prep.)... sektora tak, ako bola ...(prerušený záznam, pozn. prep.)...
redaktor
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... mali zostať v štátnych rukách alebo ako si vy predstavujete nejakú štátnu banku? To je vlastne...
Robert Fico, predseda vlády
Choďte sa pozrieť do Slovinska, aby ste videli, čo je to napríklad sektor štátu v bankách a presne vám môžem povedať, že to je napríklad systém, ktorý by som si na Slovensku vedel predstaviť.
redaktor
No a druhá otázka k tomu druhému pilieru: ste hovorili, že navrhujete, teda pani ministerka Tomanová by mala pripraviť zákon, na základe ktorého by sa opäť otvoril druhý pilier – či by ste mohli k tomu niečo bližšie povedať, že tie podmienky vystúpenia by boli rovnaké, ako boli doteraz, teda v tomto... Nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Do piliera – bude to obdobný návrh zákona, minimálna doba šesť mesiacov, chceme to dať v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme minimalizovali riziká, s tým, že pokiaľ ide o podmienky, tak môže slobodne vystúpiť, ako môže aj slobodne vstúpiť, teda tie isté podmienky. Tie dôchodkové správcovské spoločnosti budú pravdepodobne robiť kampaň, aby nabrali ďalších klientov, a my chceme, aby ľudia mali dostatok informácií a rozhodli sa, či chcú znášať riziká a najmä teda tie straty, ktoré dnes reálne - to sú reálne straty dôchodkových správcovských spoločností. Ja som tie čísla si nevymyslel. Ak naozaj odrátate tú infláciu 4,5 %, tak tá strata je od 0,53 do 5,82 % vo všetkých fondoch a prosím vás ešte - tie výsledky sú horšie preto, lebo od tohto znehodnotenia treba ešte odpočítať aj poplatky, takže tá strata je ešte o to väčšia. Ľudia si musia povedať - chcem v tomto zostať? Verím, že o 30 rokov to bude lepšie? Kto vedel, že v roku 2001 bude útok v Spojených štátoch? Kto očakával, že dnes Spojené štáty budú znárodňovať banky, že budú štáty intervenovať obrovskými finančnými sumami do tohto segmentu? Je to ťažko predvídať, čo sa bude diať. Ľudia sa musia rozhodnúť, či chcú ísť do tohto ťažko predvídateľného segmentu a či si chcú šetriť na dôchodky. Čiže žiadny zásah. Žiadne že - musíte alebo nemusíte, máte možnosť si vybrať.
Ľuboš Jančík, denník Sme
Ja by som sa chcel pána guvernéra spýtať, že či si myslíte, že aj pri súčasných prísnych úverových pravidlách, pravidlách likvidity, ktoré majú banky, je možné, ako hovoril pán premiér, že by si matky presúvali z dcérskych spoločností, teda našich bánk, nejaké aktíva? Ak áno, v čom treba v tejto konkrétnej veci zmeniť zákon o bankách a v čom by sa mala sprísniť dohliadacia funkcia Národnej banky? A druhá otázka k druhému pilieru: myslíte si aj vy, ako už spomínal pán premiér, že druhý pilier je nedostatočne regulovaný a tuším spomínal ešte, že je katastrofálne zabezpečený. Súhlasíte s týmto tvrdením? Ďakujem.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
No, k tej prvej časti by povedal, že predovšetkým by som chcel povedať, že banky, ktoré vlastnia banky na Slovensku, tie kľúčové, my považujeme za veľmi seriózne, konzervatívne inštitúcie, ktoré - ani jedna z nich nemala ten charakter tých bánk, ktoré boli dneska teda predmetom týchto problémov. To nie sú investičné banky, to sú klasické banky, ktoré majú vybilancované aktíva a pasíva a ktoré majú to chovanie a tú kultúru veľmi blízku našim. Nie je to teda tá kultúra, ktorá spôsobila – a tá kultúra sa používa bežne ako v bankovníctve, ako nie je to teda tá americká, je to tá európska, to znamená, že my vôbec nevidíme žiadne z hľadiska tohto vývoja problémy, z hľadiska ani matiek vo vzťahu k dcéram. Toto je diskusia o tom, ktorá sa otvorila v celej Európskej únii, že či teda malé krajiny majú dostatočné mechanizmy na to, aby zabránili – a znovu zopakujem: ja si nemyslím, že toto sú banky, ktoré tu vlastnia, ktoré by sa takýmto spôsobom chovali, ale kríza môže doniesť hocijakú situáciu – aby zabránili...
Robert Fico, predseda vlády
Možné to je.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
...aby zabránili tomu, aby sa na úkor jednej krajiny povedzme sanovali problémy niekde inde u tej materskej inštitúcie. My sme viackrát hovorili o tom, ale ideme už do veľmi odbornej témy, že je potrebné, aby malo na národnej úrovni, aby boli nástroje v rukách napríklad riadenia likvidity alebo v kapitálových požiadavkách, ktoré zabezpečia, že tá banka bude solídne kapitálovo vyzbrojená a že bude mať štát alebo Národná banka alebo regulátor dostatočné nástroje na to, aby tá likvidita nemohla len tak pendlovať a aby nemohli odísť také rozsahy likvidity, ktoré by potom mohli zase ohroziť tú samotnú banku, ktorá pôsobí na Slovensku. Toto je smer, ktorým chceme ísť, toto je smer, ktorým idú viaceré krajiny, a ak teda hovoríme odborne na tú tému, tak posledné návrhy v direktíve, ktorá sa má zaoberať týmto a blíži sa veľmi k celej atmosfére ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... hovoria o tom, že je potrebné – okrem iného, že sa presúvajú kompetencie do tých tzv. dohliadacích college, ale nechcel by som teda moc zdržovať, ale okrem iného hovoria aj o tom, akým spôsobom by sa mal kreovať kapitál, a my hovoríme o tom, že mal by sa kreovať tak, že tá matka by mala mať to, čo je súčtom potreby dcér, a je taký názor, ktorý hovorí, že matka si určí kapitál a tá dcéra potom nemusí dostať dostatočnú kapitálovú vyzbrojenosť, aby dokázala reagovať aj na nejaký problém. Čiže o tomto hovoríme, že v tomto musia sa posilniť naše regulačné právomoci, samozrejme harmonizované s tým, akým spôsobom k tomu pristupuje Európa. A toto je aj náš príspevok do diskusie aj na európskych fórach a toto sme dneska aj požiadali pána premiéra, pokiaľ teda budú na jeho úrovni diskutovať, aby povedal, že takýto pohľad je, aby sa nestalo, že nejakými mechanizmami vznikne systém, ktorý nezabezpečí dostatočný kapitál alebo to umožní odliv veľkej likvidity v prípade, kedy teda niekto iný mal zodpovednosť za rozhodovanie. To je táto téma. K tomu – tá druhá otázka...
Ľuboš Jančík, denník Sme
Že či zdieľate názor pána premiéra, že systém - druhý pilier je slabo regulovaný a katastrofálne zabezpečený.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja som to až takto nepočul, my hovoríme stále, že druhý pilier je dobre regulovaný, máme dostatočné nástroje, samozrejme treba ich zlepšovať, pretože napríklad to, čo hovoril pán minister, ten tzv. benchmarking je treba naozaj nastaviť tak, aby bol reálne vykonateľný, ale to neznamená, že ja som zmenil názor, že systém nie je dobre regulovaný a že systém nejakým spôsobom by mohol nefungovať. Ešte raz hovorím, ja nehovorím o výkonnosti, my nie sme na to, aby sme zabezpečovali, ako ktorá DSS - akú bude mať výkonnosť, takže to nie je našou úlohou, ale myslím, my sme názoru, že máme dostatočné nástroje, samozrejme treba ich stále zlepšovať tak, aby ten systém bol stále efektívnejší. Ale to je permanentná úloha, to neskončí nikdy. A reakcia na vývoj vo svete musí pokračovať aj o päť rokov, aj o desať rokov ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Táto diskusia vznikla preto, táto diskusia vznikla preto, pán redaktor, pretože považujeme dôchodkové správcovské spoločnosti za najohrozenejší segment, a je zhoda medzi nami v tom, že v téme, o ktorej hovoril pán minister financií, je treba urobiť pravdepodobne aj zákonné úpravy, teda je treba ďalej regulovať iným spôsobom dôchodkové správcovské spoločnosti. Pokiaľ ide o ešte tú otázku, ktorú ste postavili predtým, poviem to veľmi tak otvorene – ak by náhodou vznikol v nejakej členskej krajine Európskej únie finančný problém v banke, ktorá je matkou voči dcére, ktorá je na Slovensku, tak sa každý vykašle na Slovensko. Dúfam, že v tomto máme rovnaký názor. A našou povinnosťou je byť na to pripravený. To je celá filozofia za úvahami a za diskusiou, ktorú sme dnes mali a ktorú my budeme veľmi aktívne otvárať na európskych radách, pretože potom prestanú platiť akékoľvek pravidlá. Silní si budú chrániť svoje a malých budú odstrkávať nabok. Toto sa môže veľmi rýchlo stať, keby takáto situácia nastala, vychádzame však z tých pozitívnych správ, že sú to banky, ktoré podľa všetkého nerobili operácie, ktoré by ich ohrozovali na finančnom trhu, a preto aj slovenský bankový sektor považujeme za stabilizovaný a ohrozený len v miere, ktorá nie je neúnosná. Čiže je to jednoducho štandardný dopad finančnej krízy.
Rado Tomek, Bloomberg
Pán premiér, ak by niekto investoval napríklad do českých akcií pred rokom, tak by mal anualizovanú stratu 36 %, ak pred šiestimi rokmi, stále by mu to vychádzalo na + 17 % ročne v priemere. Neveríte, že tie finančné trhy majú nejakú tendenciu na nejaký error correction mechanizmus, že sa dokážu nakoniec zotaviť z takýchto aj silných kríz, ako je terajšia alebo ako bola kríza v roku 87 alebo .com bublina na prelome tisícročí a že ako to aj ekonomická veda doterajšia ilustruje, že proste z toho dlhodobého hľadiska napríklad akciové trhy vždy poskytujú nejaký výnos, ktorý je väčší ako pri iných aktívach?
Robert Fico, predseda vlády
Verili by ste pred mesiacom, že 158-ročná banka padne? Keby som vám túto otázku postavil na tlačovej konferencii, poviete, že to je prakticky nemožné. Verili by ste, že Spojené štáty budú investovať z vlastných peňazí desiatky miliárd korún, aby zachránili finančný trh v Spojených štátoch amerických? Tie pohyby sú naozaj ťažko predvídateľné a môžeme sa baviť aj v tejto rovine, že je tu nejaká možno vnútorná schopnosť finančného trhu sa vnútorne konsolidovať. Ale za tých tridsať rokov môžu byť také pády a také výstupy, že tí ľudia po tridsiatich rokoch tam nebudú nič mať alebo tam budú mať takú malú sumu peňazí, ktorá im nezabezpečí dôstojnú starobu. Jednoducho my sme opatrní k tomuto spôsobu šetrenia v druhom pilieri. Ale keď sa ľudia rozhodnú, nech sa rozhodnú. My nikomu nejdeme ubližovať. Len nech si toto všetko zvážia, nech sa pozrú na to, ako 160-ročné banky zanikajú, ako zrazu Spojené štáty regulujú trhy, ako znárodňujú, že či je to to, čo chcú a že či tomu naozaj veria. Ak tomu veria, no tak tam zostanú a vôbec ich nebude vyrušovať, že vláda ide otvoriť na šesť mesiacov druhý pilier. Možno sa nájdu takí, ktorí povedia - skúsim niečo iné, že pôjdem radšej cez prvý pilier alebo nájdem si iný spôsob zabezpečenia staroby. Ja neverím v zázračnú ruku slobodného trhu, to je aj moje presvedčenie. Som presvedčený, že štát musí do určitej miery vstupovať a regulovať a intervenovať. Ale nie ako následok, nie ex post, aktívne. My sme etatistická vláda, my uznávame úlohu štátu a z tohto pohľadu aj pristupujeme k všetkým tendenciám - veď prečo vznikla diskusia napríklad o regulačných mechanizmoch v súvislosti so zavádzaním eura? No keby sme neverili v aktívnu úlohu štátu, tak to necháme tak a povieme, že trh to nejako vyrieši. Trh nevyrieši nič. Trh len prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi a medzi regiónmi, ak ho necháte ako taký - samostatný, bez akýchkoľvek zásahov. A dnes sa ukázalo, že definitívne padla akákoľvek vízia, že zázračná ruka trhu všetko vyrieši. No, videli sme, čo vyriešila. Padla banka, o ktorej by nikto z nás nepovedal, že takáto banka v Spojených štátoch môže vôbec niekedy padnúť.
pán Linhart, TV TA3
Ja by som mal niekoľko otázok, ak dovolíte: prvá na pána guvernéra – či máte nejaké informácie o tom, či niektoré finančné inštitúcie investovali do tých skrachovaných a problematických inštitúcií v Spojených štátoch. Na pána ministra Počiatka – či táto finančná kríza bude mať aj nejaký dopad na PPP projekty, ktoré sa chystajú alebo už sú nejakým spôsobom rozbehnuté. A na pána premiéra dve otázky – kedy by ste teda chceli, aby bol ten druhý pilier, odkedy? A potom, ak by som vás mohol poprosiť takú reakciu – SDKÚ má dnes programovú konferenciu, kde teda hovorili o tom, že vláda nepriniesla nič nové, že rozdáva, čo nevytvorila, a že tým, že kritizuje alebo ohovára podnikateľov, škodí záujmom Slovenska, takže keby ste mohli na to zareagovať.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Takže ak by som ja mohol – v tej našej správe je uvedené, že priame expozície bánk voči Lehman Brothers sú v podstate 0, existujú tam nepriame expozície voči tejto spoločnosti, pretože to je jediná, ktorá dneska reálne je pod ochranou veriteľov. To znamená, že tam je nepriama expozícia 123 mil. Sk, čo je teda veľmi nízka expozícia. Na poistnom trhu - celková hodnota majetku všetkých poisťovní je dneska 167 mld. Sk, celková expozícia voči Lehman predstavuje 203 mil. Sk, 0,12 %. Na kapitálovom trhu, v podielových fondoch máme 138 mld. Sk, celková expozícia predstavuje 346 mil. Sk, 0,25 %, a v oblasti starobného dôchodkového sporenia v druhom pilieri 62 mld. Sk, celková expozícia voči Lehman bola 557 mil. Sk, čo je 0,9 %. A v treťom pilieri, aby som to teda doplnil, čistá hodnota majetku je 27 mld. Sk, objem majetku investovanom napríklad v dlhopisoch spoločnosti Lehman bol 208 miliónov, čo predstavuje 0,76 % z tohto trhu. Toľko ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Ján Počiatek, minister financií
Na mňa bola otázka o tom, že či si nemyslím, že či to ovplyvní reálnosť tých PPP projektov. Ako – celkovo dôležitým dôsledkom tej hypotekárnej krízy na finančný sektor je zníženie prístupnosti k tým úverovým linkám, čiže ten kapitál sa bude v niektorých najmä rizikovejších projektoch získavať ťažšie. Čiže určite to bude mať priamy vplyv na nejaké veľké developerské projekty, ktoré majú nejaký rizikovejší základ. V každom prípade, myslím si všeobecne, banky budú oveľa – oveľa pedantnejšie a precíznejšie v reálnom kvantifikovaní rizika tých jednotlivých projektov. Konkrétne na to PPP – to samozrejme je trošku iný projekt vzhľadom na to, že je veľmi aktívny v tom priamo štát, čiže nemyslím si, že toto by bolo možné kategorizovať ako projekt rizikový z toho pohľadu, z bankového pohľadu a z pohľadu ich financovania. Samozrejme, nejaký vplyv to samozrejme má, pretože je nedostatok tej likvidity globálne, a tu sa bavíme o tak veľkom projekte, kde pravdepodobne budú vstupovať nadnárodné konzorciá bánk, čiže nielen lokálne banky, a z toho pohľadu by to mohlo malý vplyv mať, ale nepredpokladám, že nejaký zásadný. Čiže skôr v tom PPP budú rozhodovať iné faktory ako práve tento.
Robert Fico, predseda vlády
Návrh zákona by sme chceli predložiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemáme inú možnosť ako na nasledujúcu schôdzu Národnej rady. Táto schôdza, ktorá prebieha v septembri, by mala skončiť budúci týždeň niekedy v utorok alebo v stredu, preto až v októbri, ale podľa toho, ako sa nám to podarí zaradiť a presadiť, predpokladám, že by účinnosť tohto zákona mohla byť ešte pred začiatkom roku 2009. Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, možno mi budete, možno mi nebudete veriť, ale ja som nevedel, že je nejaká programová konferencia SDKÚ, dozvedel som sa o tom až dnes, keď mi tlačový odbor dával nejaké prvé informácie, že sa niečo deje. Z toho, čo som videl, nič nové nebolo povedané, takže ja nemám sa moc k čomu vyjadrovať a nejaké pokusy hovoriť o sociálnej politike - viete, to je tak dôveryhodné, že SDKÚ a sociálna politika ako vrúcne objatie prezidenta Busha a bin Ladína, takže ja sa k tomuto nebudem vyjadrovať, nehnevajte sa, to je trápne, trápne divadlo.
Tomáš Velecký, TV Markíza
Mohli by ste naznačiť, akým smerom by sa mala vyvíjať nová regulácia alebo vynovená regulácia v druhom pilieri, či pôjde o zmenu investičných limitov jednotlivých typov fondov? A druhá otázka na pána premiéra – či odporúčate ľuďom pri súčasnej situácii z druhého piliera vystúpiť alebo tam zostať.
Robert Fico, predseda vlády
Môj názor na druhý pilier poznáte a teraz to nehovorím ako dôsledok finančnej krízy. Povedal som to už aj dávno predtým, že ja v druhom pilieri nie som ani tam nemám žiadne peniaze, ani by som tam ani korunu nedal. Ja druhému pilieru neverím. Ale každý sa musí rozhodnúť, čo urobí. Ja mu neverím. A čísla, ktoré dávam na stôl, sú v tomto úplne zreteľné, úplne jasné. Pokiaľ ide o možné úpravy, tak je to predovšetkým to, čo spomínal pán minister financií, to sú tie výkyvy vo výnosnosti, že ak povedzme jedna spoločnosť je niekde inde ako ostatné, používa sa na to ten cudzí výraz benchmarking, ale to je naozaj profesionálna téma. A potom, ja by som sa chcel vrátiť aj k zabezpečeniu celkovo týchto úspor, pretože ak sa pozrieme na príslušné ustanovenia zákona, tak tu je jasne povedané, že ak by takáto firma skrachovala, tak v podstate ľudia nedostanú nič. Dostanú peniaze iba vtedy, ak by úmyselne niekto spreneveril peniaze. Ak by išlo o zlú investíciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, tak musí byť podaný návrh na súd - dlhé roky. Súd môže rozhodnúť len vtedy, ak by išlo o sumu, ktorú vieme pokryť zdrojmi zo Sociálnej poisťovne. Sú tam obrovské prekážky. Úprimne odpovedám - ak by niekto dostal dôchodkovú správcovskú spoločnosť do stavu, že skrachuje, lebo zle zainvestuje na finančných trhoch, tak právna možnosť, ako by ľudia tieto peniaze mohli dostať naspäť, je prakticky nulová. To je moja právna analýza, nič nové neprinášam, stále hovorím to isté. Pozrime sa na to aj na ochranu, ale pozrime sa aj na reguláciu. Zhoda je, že reguláciu treba sprísniť najmä ako dôsledok toho, čo sa dnes deje na finančných trhoch a vzhľadom na to, aké riziká to môže pre sporiteľov priniesť. A prosím, skúste tie čísla zopakovať, sú úplne katastrofálne po troch rokoch.
pán Jančík, denník Sme
Ďakujem pekne, ja len doplním svojho kolegu - ja by som sa chcel opýtať na názor pána ministra financií aj pána guvernéra, že či aj oni odporúčajú ľuďom, aby vystupovali z druhého piliera. Teda aj pána guvernéra, aj pána ministra financií.
Ján Počiatek, minister financií
No, to je dobrá otázka. Viete, že ja tiež v druhom pilieri nie som, ale to nie je nijako - nemá to žiadny zásadný význam v tomto. Čo ja si myslím o tom, a ja som to viackrát už opakoval, treba si naozaj uvedomiť, že žiadny výnos v týchto systémoch garantovaný nie je. Je to jednoduchá veta, ale častokrát bola všelijakým spôsobom prekrútená a dezinterpretovaná, ale je to holý fakt - žiadny výnos ako taký garantovaný nie je. Aj keď sa veľa hovorilo o tom, že však je tam ten benchmarking, ktorý zabezpečí práve to, že pri nejakej disproporcii alebo keď nejaký z tých fondov bude zaostávať, že to bude doplnené. Pozrite si to presne, ako je to v zákone, a budete veľmi prekvapení, ako je to na tej plusovej strane a na mínusovej strane a aký je rozptyl tých hodnôt, kedy vlastne vôbec tá spoločnosť musí dokompenzovávať výpadky vo výkone tých fondov. Čiže zhrnuté v globále, v jednoduchosti - naozaj žiadny výnos tam garantovaný nie je. Teória o tom, že posledných 50 rokov hovorí štatisticky, to je aj tu reflexia na kolegu z Bloombergu, že tie akciové trhy sa vždy nejako z tej zlej situácie pozviechajú a že to dlhodobo rastie, to je fakt. Štatistika ex post to hovorí, ale dnes hovoriť o tom, ako to bude naozaj ex ante v budúcnosti, si netrúfa takmer nikto. Ja nevylučujem, že to bude tak, ako to bolo za posledných 50 rokov, a nikto nemá právo v skutočnosti povedať, čo sa vlastne udeje. V čom ja vidím problém, je, že dnes došlo naozaj k nejakému naštrbeniu tých starých fundamentov. Čiže zmenila sa situácia, keď naozaj tieto super-komplikované, sofistikované finančné inštrumenty, ktoré sa cez poisťovacie spoločnosti a ratingové agentúry dostávali na trh a rôznym spôsobom sa obchodovali bez skutočnej, reálnej hodnoty, a dnes sme v stave, že niektoré banky ani nie sú schopné vyhodnotiť samotné straty, keďže nie sú ani schopné tieto inštrumenty, ktoré nakúpili vyhodnotiť z pohľadu ich hodnoty, tak je ťažko hovoriť o tom, že ako tento globálny trh bude vyzerať v najbližších rokoch. Z toho titulu je to naozaj len na rozhodnutí každého a nakoniec v tých pôvodných brožúrkach marketingových to aj písané jasne bolo. A tá veta tiež znie veľmi jednoducho - ak veríte, že výkon toho fondu bude v budúcnosti taký a taký, tak si toľkoto a toľkoto našporíte. Niekto verí, niekto neverí.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
No, ja som v rozpakoch, či mám vôbec reagovať na takúto otázku. V poslednom čase mám len problémy s tým, keď niečo hovorím verejne a ja by som to nechcel ďalej rozširovať a myslím si, že to, čo som teda uviedol, tak platí. Možnože taký všeobecný názor: ja som si istý, že z hľadiska najmä teda toho demografického vývoja penzijná reforma bola potrebná a musí byť. Na to, akým spôsobom sa kto rozhodne, sme povedali x-krát, že výnos alebo efekt pre toho individuálneho človeka, či je v druhom a v prvom pilieri, závisí, alebo v druhom alebo v prvom v tom druhom prípade, od toho, ako budú fungovať dobre kapitálové trhy. O tom tu dneska diskutujeme, že sa objavujú nové, predtým ešte, povedal by som, neočakávané možné tendencie v tom vývoji, a samozrejme ak zostane niekto v prvom pilieri, tak musí dôverovať tomu, že štát bude ďalej dobre hospodáriť, že dokáže pokrývať nárast miezd, tam je to skôr postavené na ekonomickom raste, na vývoji inflácie, na raste miezd, ekonomiky, takže to si naozaj každý musí zvážiť a my sme v tomto smere takéto vybilancované stanovisko dávali a opäť opakujem, že myslím si, že z hľadiska zodpovednosti Národnej banky máme nástroje v rukách tak, aby sme mali dostatočný dohľad nad týmito inštitúciami, dokázali prijímať opatrenia a mali informácie, ale samozrejme je to treba stále zefektívňovať.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujeme pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujeme pekne za účasť, dovidenia.
Prehrať video
Vítam vás na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, ktorej jediným bodom rokovania bola správa o dôsledkoch svetovej finančnej krízy na vybrané segmenty slovenského ekonomického systému. Na tlačovej konferencii vítam predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ministra financií Slovenskej republiky, pána Jána Počiatka a guvernéra Národnej banky Slovenska, pána Ivana Šramka. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, ďakujem aj vám, že ste prijali naše pozvanie na túto tlačovú konferenciu, ktorá sa koná po zasadnutí vlády Slovenskej republiky v takom netradičnom sobotňajšom termíne. Možno by sa mohlo zdať, že riziká finančnej krízy, ktorú dnes v Európe a vo svete sledujeme, sú pre Slovenskú republiku nie tak akútne, ako to je v prípade iných krajín, vláda Slovenskej republiky je však presvedčená, že je mimoriadne dôležité, aby sme sa dôsledkami, príčinami tejto krízy zaoberali a najmä analyzovali, aký dopad môžu mať tieto krízy na klientov slovenských bánk, klientov rôznych iných finančných segmentov, ktoré na slovenskom trhu máme. Z tohto dôvodu, a v tom je miera zodpovednosti a akčnosti vlády Slovenskej republiky, bolo potrebné zvolať vládu a na základe informácií a správy, ktorú predložil minister financií Slovenskej republiky a ktorú potom doplnil svojím vystúpením aj guvernér Národnej banky, bolo potrebné reagovať a prijať aj konkrétne rozhodnutia. Predovšetkým chcem zdôrazniť, vážené dámy a páni, že finančná kríza ovplyvňuje celý svet a Slovensko nepožíva v tomto duchu žiadnu imunitu. Môže sa nám zdať, že tie riziká nie sú také vysoké, ale imunitu proti kríze určite ako malá krajina s otvorenou ekonomikou, určite nemáme. Sú tu dve také riziká, na ktoré sme najviac reagovali dnes na zasadnutí vlády, a to je predovšetkým skutočnosť, že bankový sektor na Slovensku bol sprivatizovaný za predchádzajúcej vlády a dnes sú tu predovšetkým dcérske spoločnosti, ktoré sú napojené na svoje matky a tieto matky majú sídla nie na Slovensku, ale majú sídla v iných krajinách Európy, predovšetkým Európskej únie. A druhý taký moment, o ktorom sme veľmi intenzívne hovorili, je, že dnes sú obrovské sumy peňazí uložené na fondoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach a sú to práve dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré tieto peniaze používajú na finančnom trhu na to, aby sa ich pokúsili zhodnotiť, aby zabezpečili pre klientov dôchodkových správcovských spoločností zaujímavé výnosy, pokiaľ ide o ich zabezpečenie v starobe. Vláda Slovenskej republiky napriek tomu, že ani neprivatizovala bankový sektor a ani nevytvárala druhý pilier, do ktorého tečú obrovské peniaze, nechce odkazovať len na predchádzajúcu vládu a hovoriť o tom, že je tam nejaká miera zodpovednosti, ak dôjde k určitým dôsledkom finančnej krízy. A preto mi dovoľte, aby som vás informoval o takých základných záveroch dnešnej schôdze vlády a najmä o uznesení, ktoré sme prijali. Predovšetkým sa potvrdilo a ukázalo, že obozretná politika vlády Slovenskej republiky, ktorá je založená na vzťahu štátu a trhu, má predovšetkým v tomto období obrovský význam. Potvrdilo sa rovnako, že je správne odmietať zázračnú ruku, akúsi zázračnú ruku voľného trhu. A rovnako sa potvrdilo, že je veľmi správne posilňovať regulačné a kontrolné funkcie štátu, že takáto politika, kombinácia štátu a voľného trhu, neuznávanie akejsi zázračnej ruky slobodného trhu a súčasne posilňovanie regulačných a kontrolných funkcií štátu je najlepšou nielen prevenciou, ako predchádzať vážnejším dopadom krízy na Slovensku, ale je aj dobrým nástrojom, ako odstraňovať prípadné dôsledky krízy, ktoré na Slovensko môžu prísť. Jednoznačne praskla bublina. Praskla bublina, že slobodný neregulovaný trh bez akýchkoľvek zásahov štátu si poradí so všetkým - no jednoducho nie je to tak. Keď necháme pôsobiť finančný trh slobodne, bez akýchkoľvek zásahov, regulácií a kontroly, tak do popredia sa dostávajú iba záujem na čo najväčšom zisku, na profite - často v krátkodobých obchodoch, nehľadí sa na dlhodobé dôsledky a dnes zrazu sme svedkami toho, že v krajinách, o ktorých by sme to nikdy nepovedali, dochádza k štátnej regulácii, dochádza k znárodňovaniu, dochádza k tvrdým zásahom do finančného sektora. To je jednoducho čosi, čo by možno niekto pred niekoľkými mesiacmi sa neodvážil ani predvídať, nieto ešte konštatovať ako realitu. Pokiaľ ide o slovenské segmenty, vláda Slovenskej republiky je toho názoru, že sprivatizovaný bankový sektor na Slovensku by nemal byť ovplyvnený finančnou krízou nad únosnú mieru. Je to z rôznych dôvodov, my sme si charakterizovali bankový sektor, kde sa nachádza, kto ho privatizoval, napriek tomu však je tu jedna vec, ktorej sa každý prirodzene obáva, že keby došlo k finančnej kríze aj v bankovom sektore v Európe, tak matky, teda tie veľké banky, ktoré sprivatizovali banky na Slovensku, by si svoje finančné problémy mohli riešiť tak, že by dobré a aktívne veci vyťahovali zo Slovenska smerom do vlastných krajín a potom Slovensko by naozaj mohlo mať obrovské ťažkosti. Nehovoriac o tom, že potom by to bol štát Slovenská republika, ktorý by musel ľuďom prípadne nahrádzať spôsobené škody. Z tohto dôvodu sme uložili ministrovi financií Slovenskej republiky v uznesení, aby v spolupráci s guvernérom Národnej banky Slovenska vypracoval analýzu ekonomického a legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia dcérske spoločnosti zahraničných finančných inštitúcií na Slovensku s cieľom prehĺbiť ochranu klientov domácich finančných subjektov a zachovať stabilitu finančného systému Slovenskej republiky. Zjednodušene povedané: chceme dať viac právomocí Národnej banke Slovenska a ďalším kontrolným orgánom, aby mohli preventívne sledovať, či nedochádza k nejakým finančným operáciám, ktorých cieľom by bolo vyťahovanie kladných, dobrých, pozitívnych aktív zo Slovenska na podporu nejakých problémov v zahraničí. Musíme si chrániť domáci sektor. Je to bohužiaľ spôsobené privatizáciou, že matky dnes tu majú dcéry a môžu robiť určité operácie. Verím, že takéto rozhodnutie posilní naše možnosti kontrolovať správanie sa sprivatizovaných slovenských bánk. Pokiaľ ide o druhý segment, ktorý považujeme za mimoriadne citlivý a ten aj považujeme za najohrozenejší, pokiaľ ide o dopady finančnej krízy, je to segment dôchodkových správcovských spoločností. Vážené dámy a páni, ja som sa tiež osobne domnieval, keď sme uzatvárali otvorený druhý pilier po šiestich mesiacoch, že táto vec je za nami, že ľudia, najmä tí, ktorí mali veľa rokov alebo ktorým sa neoplatilo vzhľadom na nízke príjmy šetriť v druhom pilieri, vystúpili z tohto piliera, ten počet bol viac ako, myslím, 100 000 ľudí a že sme mohli nechať tento systém už žiť svojím vlastným životom. Ak sa však pozrieme na niektoré údaje z prostredia dôchodkových správcovských spoločností, musím dnes povedať, že je to absolútne najohrozenejší segment, ktorý prichádza na rad, ak si zoberieme dôsledky finančnej krízy. Dnes viac ako inokedy, vážené dámy a páni, vychádzajú na povrch predovšetkým veľké nedostatky v zabezpečení úspor týchto klientov a myslím, že môžem povedať, že je tu zhoda aj s guvernérom Národnej banky, aj s ministerstvom financií, že je potrebné prísnejšie regulovať dôchodcovské správcovské spoločnosti a prijať aj možno iné opatrenia, ktoré budú chrániť klientov, ktorí si šetria na dôchodky v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Pokiaľ ide však o dôchodkové správcovské spoločnosti, ešte mi pred tým, ako vás budem informovať o zásadnom rozhodnutí, dovoľte povedať niekoľko čísiel, o ktorých sa málo na Slovensku hovorí. Dovoľte mi, aby som vás informoval o medziročnom porovnaní august 2007 – 2008. Ešte raz, aby neboli žiadne pochybnosti, hovorím o medziročnom porovnaní na konci augusta 2008, teda porovnávam august 2007 – 2008. V konzervatívnom fonde alebo v konzervatívnych fondoch boli výsledky mínus 0,53 až mínus 1,07, vo vyvážených fondoch boli výsledky mínus 3,42 až mínus 5,28 a rastové fondy mínus 4,48 až mínus 5,82. Podčiarkujem, ide o reálne výsledky, teda po odpočítaní inflácie 4,5 %, to znamená, že úspory sa dnes absolútne znehodnocujú, pokiaľ ide o vklady v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Chcel by som tu samozrejme dodať aj to, že vysoké straty sa týkajú drvivej väčšiny sporiteľov, pretože iba 4 % sporiteľov majú peniaze v konzervatívnych fondoch, ktoré stratili najmenej. Absolútna väčšina ľudí, ktorá stratila najviac, má práve úspory vo fondoch či už v rastových alebo vo vyvážených. Slabé výsledky týchto fondov potvrdzujú aj oficiálne údaje Národnej banky Slovenska, z jej správy o finančnom sektore je zrejmé, že pád sa začal už pred vyše rokom a pokles bol už vlani taký hlboký, že pohltil aj predošlé zisky, ktoré boli akože vytvorené. Chcel by som preto vás informovať, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že za posledné tri roky sa aktuálna dôchodková hodnota v prvom pilieri, teda v Sociálnej poisťovni, zvýšila o 7,94 %, chcem vás informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky dnes uložila ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby predložila v spolupráci s generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako sme uložili ministerke, aby tento zákon predložila v skrátenom legislatívnom konaní. Čo chceme? Chceme opäť otvoriť druhý pilier a dať možnosť ľuďom, ktorí dnes sledujú, aké dôsledky má finančná kríza, aby sa slobodne rozhodli. Chcem tam zostať a niesť dôsledky, riziká? Zostanem. Nechcem tam zostať? Vystúpim. Pretože dnes taká možnosť po uzatvorení druhého piliera nie je možná. Čiže to je prvá téma, ktorou sa bude tento zákon zaoberať. Prosím, nehovorme dnes ešte o období, na koľko chceme otvoriť pilier, určite to bude minimálne šesť mesiacov, to bude presne v návrhu zákona uvedené a pokiaľ ide o dátum, vidíte, že to dávame do skráteného legislatívneho konania, čiže chceli by sme to urobiť čo najrýchlejšie. Opakujem ešte raz: nejde o žiadny zásah, že niekto niečo musí urobiť. Dávame priestor klientom dôchodkových správcovských spoločností, aby sa slobodne rozhodli či chcú pri týchto mínusových výsledkoch zostať, či chcú znášať riziká spojené s finančnou krízou alebo sa rozhodnú pre iný spôsob šetrenia na svoje vlastné zabezpečenie v starobe. Predpokladám, že súčasťou tohto návrhu zákona budú aj opatrenia, na ktorých sme sa zhodli, že treba viac regulovať dôchodkové správcovské spoločnosti, treba ich viac kontrolovať, pretože to zabezpečenie - poznáte našu rétoriku - je úplne katastrofálne, a som rád, že v tomto má rovnaký názor aj guvernér Národnej banky Slovenska. Úplne na záver: vážené dámy a páni, vláda bude pokračovať v politike kombinácie vysokého hospodárskeho rastu s politikou silných sociálnych programov. My si uvedomujeme, že finančná kríza bude mať dopad na hospodársky rast, že tento rast sa spomaľuje, len pre zaujímavosť – bol som vo Francúzsku v stredu a ma informovali, že menili odhad z 2,5 % na 1 % hospodárskeho rastu a Nemecko v roku 2008 bude mať pravdepodobne recesiu, v roku 2009 ráta s rastom iba 0,5 %. Celkovo sa odhaduje, že v roku 2009 bude rast v rámci Európy iba okolo 0,9 %. my predpokladáme napriek spomaleniu, spomaleniu, že sme schopní udržať hospodársky rast vo výške, ktorá bude patriť k najvyšším v rámci Európskej únie, môžeme hovoriť o odhadoch 7 – 8 %, ale to sú odhady, ktoré sa môžu meniť vzhľadom na dopady finančnej krízy. V každom prípade veríme, že sme schopní udržať Slovensko na špičke Európskej únie aj vďaka tým opatreniam, ktoré robíme vo finančnej politike, ktoré robíme vo všetkých oblastiach života. Z mojej strany toľko k dnešnému rokovaniu vlády, ktoré som považoval za veľmi dôležité, pretože vláda musela reagovať na niektoré opatrenia a udalosti, ktoré sa stali na svetových trhoch. Poprosím teraz pánov kolegov, ak chcú doplniť niektoré veci, nech tak urobia.
Ján Počiatek, minister financií
Ja skúsim stručne na to nadviazať, nebudem sa venovať príliš dlho analýze toho, ako táto globálna kríza vznikla, myslím si, že verejnosti je známa väčšina týchto faktov, avšak je dôležité zaujať stanovisko k tomu, aké ekonomické dopady by mohli v súvislosti s týmto postihnúť Slovensko. Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku Slovenska môže pochádzať v princípe podľa nášho názoru z dvoch transmisných kanálov, kde prvý je priamy vplyv finančnej krízy na slovenský finančný sektor cez globálne finančné toky, druhý je nepriamy, a to cez pokles dopytu od našich hlavných obchodných partnerov cez kanál zahraničného obchodu. Čo sa týka finančného sektoru na Slovensku, ktorý sa prevažne orientuje na domácu ekonomiku, a teda má relatívne malý podiel investícií z týchto rôznych rizikových inštrumentov najmä súvisiacich s hypotekárnymi trhmi, to znamená aj to, že straty na týchto trhoch teda priamo neohrozujú hospodárenie a platobnú schopnosť ústavov na našom finančnom trhu a z tohto dôvodu si myslíme, že toto riziko dopadu globálnej finančnej krízy na naše finančné inštitúcie je relatívne malé. Zaujímavá otázka vzhľadom na to, že všetky banky sú privátne a sú vlastnené zahraničnými bankami - je dôležitý vývoj týchto matiek a aký bude ich osud v budúcnosti. Tieto banky sú z väčšej časti tiež - teda sú situované všetky v Európe a z väčšej časti sú tiež pomerne konzervatívne a nemali by byť, podľa našich informácií, do nejakej veľkej miery tiež ovplyvnené priamo produktami súvisiacimi s hypotékami. Stále pretrváva ich likvidita aj vďaka intervenciám Európskej centrálnej banky a likvidita našich domácich bánk je takisto na primeranej úrovni. Ako som už spomínal, väčším rizikom pre slovenskú ekonomiku sa javí ten nepriamy vplyv cez pokles dopytu od našich najväčších obchodných partnerov, kde slovenský export je samozrejme základným pilierom ekonomiky a objemovo dosahuje v súčasnosti až 87 % HDP a smeruje vo väčšej časti práve do krajín Európskej únie, kde sa ten rast spomaľuje, a to až v miere 85,6 %. Finančná kríza by tak mohla zasiahnuť slovenskú ekonomiku práve cez tento transmisný kanál zahraničného obchodu a zvyšuje sa tým pádom riziko práve tohto vplyvu. Ekonomický vývoj v eurozóne v druhom štvrťroku negatívne prekvapil, keď došlo k zníženiu HDP o 0,2 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku a, ako už spomínal pán premiér, avizované sú všetky revízie vyhliadok do budúcna smerom dolu, čo v konečnom dôsledku naozaj zvyšuje riziko toho, že aj náš zahraničný obchod môže zažiť negatívny scenár. Nepriek tomuto zhoršenému výhľadu však naďalej pretrváva presvedčenie, že hoci sa v eurozóne reálna ekonomika spomalila najmä v stavebníctve, finančný sektor bol zasiahnutý oveľa menej ako v Spojených štátoch a reflektujem aj na to, čo je zhoda aj v rámci Komisie, a teda celej Európskej únie, že fundamenty, na ktorých je momentálne Európska únia postavená, sú oveľa zdravšie ako v minulosti a sú schopné odolávať lepšie takýmto šokom, ako dneska celý svet zažíva. Slovenská ekonomika teda zatiaľ výrazne nepociťuje priamy dopad tejto globálnej finančnej krízy, slovenský finančný sektor kvôli svojim špecifikám nevykazuje známky negatívneho vývoja a taktiež reálna ekonomika vrátane stavebného sektoru pokračuje v pozitívnom vývoji. Prognózy ministerstva financií sa k dnešnému dňu nezmenili, aj keď je nutné spomenúť teda fakt, že vnímame riziko dopadu ako zvýšené, čo potvrdzuje aj fakt, že v poslednej dobe boli väčšinou prognózy vždy aktualizované smerom nahor a už je to prvýkrát, keď zaznamenávame skutočnosť, že tieto prognózy zvýšené nebudú. To je asi z mojej strany zatiaľ všetko.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ak by ste dovolili, ja by som teda povedal len čo priniesla na toto rokovanie Národná banka. My sme priniesli informáciu o tom, aké sú expozície jednotlivých subjektov voči subjektom, ktoré teda v tomto čase podliehajú globálnej kríze, predovšetkým sme sa snažili vyčísliť expozície voči Lehman Brothers, keďže vzhľadom na to, že teda viaceré finančné subjekty majú tam expozície a dávali sme teda informáciu o tom, aké sú hodnoty, aké sú z toho vyplývajúce riziká, a samozrejme zároveň sme veľmi intenzívne podporili aj diskusiu o potrebe sprísniť regulačné pravidlá vo vzťahu aj teda – nazval by som to - na celom finančnom trhu vzhľadom na to, že tie problémy, ktoré sa objavili za posledný týždeň v globálnom pohľade - extrémne rýchly pád vysoko ratingových spoločností, kde zrazu za krátku dobu z AAA sa stalo nič, a problémy, ktoré sa nijakým spôsobom neavizovali a neboli ani na najvyšších úrovniach - povedzme naposledy, keď sme boli s pánom ministrom na rokovaní Ecofinu v Nice, nikto neočakával takýto vývoj - ukazujú, že riziká na kapitálovom trhu dostávajú aj novú dimenziu a samozrejme na to treba reagovať aj v oblasti regulácie. Budeme sa snažiť teda spoločne na základe tej úlohy reguláciu zefektívniť tak, aby dala väčšiu bezpečnosť klientom bánk, klientom, ktorí sú v podielových fondoch alebo v penzijných fondoch, a aby sme niektoré mechanizmy, ktoré by som možno nazval kompenzačno-ochranné, ktoré boli dneska nastavené, aby sme ich zlepšili tak, aby reálne fungovali.
pani Maková, TV Joj
Dobrý, ja by som sa chcela opýtať teda, ak hovoríte o tej regulácii a o tých regulačných opatreniach, či môžete povedať niečo konkrétnejšie alebo aspoň nejaké také základné body. A druhá vec teda - keď sa hovorilo o druhom pilieri atď., stanovisko NBS bolo, že tá kontrola Národnej banky je tam dostatočná, že klienti nemajú mať prečo obavy - niečo sa tam zmenilo alebo v čom teda bude tá prísnejšia kontrola teda aj v tomto smere? Či sa tam zmenilo niečo.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
No, ten pohľad z hľadiska našich nástrojov platí ten, čo som povedal aj predtým, to znamená - máme všetky informácie, ktoré máme mať, máme dostatočné kontrolné mechanizmy, ktoré sú nad fungovaním, my sme vždycky upozorňovali, že výnosnosť alebo efektívnosť druhého piliera závisí od toho, akým spôsobom efektívne alebo menej efektívne fungujú alebo menej efektívne fungujú kapitálové trhy, to bolo od začiatku úplne jasné. Čiže to, čo je dneska nové, že sme zistili, že teda v globále existujú ďalšie nové riziká, ktoré nikto neočakával ešte pred krátkym časom, a samozrejme aj v tej regulácii sme analýzami, ale to nie je len výsledkom dnešného rokovania, to je výsledkom dlhšieho pohľadu na to, zistili, že niektoré mechanizmy, ktoré tam sú, ktoré majú ochraňovať klientov, ktoré majú dávať bezpečnosť toho systému, treba ďalej zlepšovať a zefektívňovať. Takže – ale ten základný pohľad sa nezmenil v tom, že prostriedky sú bezpečné, systém v princípe funguje takisto, ako som to povedal minule, je dobre nastavený, s tým, že treba samozrejme zlepšovať reguláciu a efektívnosť týchto vecí, o ktorých som hovoril.
Robert Fico, predseda vlády
S takým dovetkom – len ten systém nezarába.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som ešte doplnil k tomu, keď ste sa pýtali, že čo konkrétne: diskutovali sme napríklad o tom, že je nastavený svojím spôsobom ten benchmarking, čiže dorovnávanie nejakej rozdielnej výnosovosti tých jednotlivých fondov, ktorá je nastavená v dnešnej dobe s takým veľkým rozptylom hodnôt, že v podstate je sama osebe absolútne neefektívna. Čiže napríklad to môže byť jedna z oblastí, ktorej sa určite chceme venovať, ako sprecízniť to nastavenie toho možného dorovnávania podvýkonu tých jednotlivých fondov. Ale taktiež aj samozrejme mechanizmus toho, kedy budú musieť matky vstupovať do toho systému v prípade, že by nejaký z tých fondov prestával vykazovať tie parametre, ktoré budú nastavené.
pani Maková, TV Joj
Ak ešte môžem mať otázku, lebo keď ste hovorili presne o tých matkách a dcérach, v podstate pri Amslicu sa objavila táto presne otázka, či sa môže stať, ak by bol problém, že môže matka siahnuť na peniaze Amslica tu na Slovensku - tak vlastne v stanovisku NBS, ak som to dobre dešifrovala, bolo aj to, že v podstate podľa našich zákonov by nemalo k niečomu takému dôjsť. Je to teda naozaj tak aj pri iných spoločnostiach alebo práve to je to jedno z rizík, ktoré budete aj skúmať, že by tam mohol nastať takýto moment niekde?
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Tam platí to, čo sa hovorilo stále, to znamená - peniaze sú oddelené, to znamená, aj keby – stále hovoríme v hypotézach, pretože AIG bola zachránená, ako hovoril aj pán premiér – to znamená, štát do nej razantne vstúpil, lebo je majoritným vlastníkom, čo je naozaj veľké prekvapenie po toľkých rokoch. To znamená, my dneska neidentifikujeme nejaké veľké riziko z pohľadu ďalšieho vývoja teda toho holdingu, ktorý bol v problémoch. Ale tam platí, že peniaze sú oddelené, nikto nemá žiadne právo siahnuť na peniaze klientov. To znamená - tam je to jasné, ak by teda matka mala teoreticky problémy - ešte raz zdôrazňujem, že sme v teórii – tak samozrejme môže predať tú spoločnosť, ale samozrejme potom vstúpime do toho my, môže sa stať iný vlastník, ale s tým peniaze tých klientov, ktorí majú uložené tieto prostriedky, nemajú žiaden súvis. Samozrejme, je otázka, že to, čo hovoríme, že na pohľad na, by som povedal, perspektívu tých kapitálových trhov sa mení na celom svete z hľadiska toho, čo sa teda udialo za posledné obdobie.
pán Nedavaška, TASR
Ak môžem, bude mať NBS dostatok nástrojov a právomocí na úpravu tých záležitostí, ktoré ste spomínali, po vstupe do eurozóny?
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja si myslím, že áno, treba si ale uvedomiť, že my nemáme nástroje ani povinnosť, aby sme zabezpečovali nejaký typ výnosov. To nie je naša úloha, vynášajú spoločnosti tak, ako vynášajú, to znamená, my v tomto smere kroky nerobíme a po vstupe do eurozóny sa nič na našom postavení nezmení. Naopak, sme dneska diskutovali aj z hľadiska toho, akým spôsobom povedzme prebieha ten prvý teda spôsob vysporiadania problémov Lehman, že treba naozaj urobiť aj ďalšie opatrenia tak, aby sme zaistili dostatočnú likviditu, dostatočný kapitál v našich bankách tak, aby teda banky plnili si dostatočne svoje povinnosti voči klientom a aby neboli nejaké riziká, že v nejakých krízových situáciách na to doplatí tá slovenská dcéra alebo slovenský subjekt, ktorý pôsobí. Čiže v tomto smere musíme samozrejme ďalej robiť, ale myslím si, že táto iniciatíva sa nedeje len u nás, sa robí aj v iných krajinách a samozrejme každá takáto kríza otvorí mnoho tém, ktoré potom sa snažia regulátori riešiť.
Robert Fico, predseda vlády
Ak dovolíte, pán guvernér, stretávame sa s tým, že najmä malé krajiny, ktoré sú členské štáty Európskej únie, veľmi aktívne túto tému otvárajú a pýtajú sa, že či malé štáty Európskej únie majú dostatočné preventívne a kontrolné mechanizmy, ktoré by dokázali odhaliť možný postup matky voči dcére. Matka má nejaký problém v nejakej inej krajine a má dcéru, ktorá je veľmi dobrá z hľadiska aktív, je to nejaká hodnotná dcéra napríklad v novom členskom štáte Európskej únie. Matka si v starom členskom štáte Európskej únie bude riešiť problém tak, že zlikviduje tú dcéru a potom to všetko nechá na ten malý štát, aby to riešil s klientmi. Aj preto sme dali do uznesenia úlohu pre ministra financií, aby sme sa pozreli, že či teraz sme schopní iba ex post, teda keď sa niečo stane, alebo sme schopní mať aj nástroje, ktoré dopredu dokážu odhaliť takéto možné operácie pri prevodoch aktív z dcéry na matku. Všetko chceme urobiť v súlade s pravidlami Európskej únie, ja som ešte dnes požiadal na schôdzi vlády aj pána guvernéra, Národnú banku, ministerstvo financií, aby mi pripravili podklady pre rokovanie Európskej rady, pretože Európska rada sa bude touto témou zaoberať, a malé krajiny sa musia chrániť, pretože po takej masívnej privatizácii, akej sme boli svedkami na Slovensku, by som bol veľmi nerád, keby to dopadlo tak, že niekto si tu vyčistí problémy a my budeme potom platiť zo štátneho rozpočtu škody, ktoré napácha nejaká matka. Tak preto chceme byť v tejto oblasti preventívne pripravení na možné zásahy. Ale znovu, aby sme boli presní, pri dnešnej analýze, ktorú poskytlo ministerstvo financií a Národná banka, sa ukázalo, že bankový sektor nie je finančnou krízou vzhľadom na charakter bánk ohrozený nad mieru únosnú.
Andrej Onufer, Aktualne.sk
Pán premiér, vy ste povedali, že privatizácia bánk bola a je istým spôsobom teraz rizikom – tie sprivatizované banky. Ak tomu správne rozumiem, tak podľa vás mali tie banky zostať v štátnych rukách? Veď len na oddlženie, myslím, 100 mld. Sk išlo do týchto bánk, pokiaľ - potom boli následne sprivatizované.
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor...
redaktor, Aktualne.sk
To je prvá otázka a druhá, ak by som...
Robert Fico, predseda vlády
Odpoviem vám potom.
redaktor, Aktualne.sk
Nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ja som reagoval iba na možné presuny aktív a teraz som to vysvetľoval v súvislosti s matkami a s dcérami, s ničím iným. V tom je riziko, že dnes máme na Slovensku len dcéry bánk, ktoré majú svoje sídla, ktoré matky majú umiestnené v iných krajinách. Jednoducho, zoberme si VÚB, zoberme si Slovenskú sporiteľňu, zoberme si ktorúkoľvek inú banku, pozrime sa, kto ju vlastní, teda komu Dzurindova vláda túto banku predala, a potom sa musíme ísť pozrieť, že kde je matka. Matka sa nachádza vždy v inom štáte, ako je Slovensko. A hovoríme o vzťahu matka a dcéra, aby neriešili si cez dcéry matky svoje problémy, ktoré by mohli vzniknúť vďaka finančnej kríze. Na to ...(prerušený záznam, pozn. prep.)... sektora tak, ako bola ...(prerušený záznam, pozn. prep.)...
redaktor
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... mali zostať v štátnych rukách alebo ako si vy predstavujete nejakú štátnu banku? To je vlastne...
Robert Fico, predseda vlády
Choďte sa pozrieť do Slovinska, aby ste videli, čo je to napríklad sektor štátu v bankách a presne vám môžem povedať, že to je napríklad systém, ktorý by som si na Slovensku vedel predstaviť.
redaktor
No a druhá otázka k tomu druhému pilieru: ste hovorili, že navrhujete, teda pani ministerka Tomanová by mala pripraviť zákon, na základe ktorého by sa opäť otvoril druhý pilier – či by ste mohli k tomu niečo bližšie povedať, že tie podmienky vystúpenia by boli rovnaké, ako boli doteraz, teda v tomto... Nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Do piliera – bude to obdobný návrh zákona, minimálna doba šesť mesiacov, chceme to dať v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme minimalizovali riziká, s tým, že pokiaľ ide o podmienky, tak môže slobodne vystúpiť, ako môže aj slobodne vstúpiť, teda tie isté podmienky. Tie dôchodkové správcovské spoločnosti budú pravdepodobne robiť kampaň, aby nabrali ďalších klientov, a my chceme, aby ľudia mali dostatok informácií a rozhodli sa, či chcú znášať riziká a najmä teda tie straty, ktoré dnes reálne - to sú reálne straty dôchodkových správcovských spoločností. Ja som tie čísla si nevymyslel. Ak naozaj odrátate tú infláciu 4,5 %, tak tá strata je od 0,53 do 5,82 % vo všetkých fondoch a prosím vás ešte - tie výsledky sú horšie preto, lebo od tohto znehodnotenia treba ešte odpočítať aj poplatky, takže tá strata je ešte o to väčšia. Ľudia si musia povedať - chcem v tomto zostať? Verím, že o 30 rokov to bude lepšie? Kto vedel, že v roku 2001 bude útok v Spojených štátoch? Kto očakával, že dnes Spojené štáty budú znárodňovať banky, že budú štáty intervenovať obrovskými finančnými sumami do tohto segmentu? Je to ťažko predvídať, čo sa bude diať. Ľudia sa musia rozhodnúť, či chcú ísť do tohto ťažko predvídateľného segmentu a či si chcú šetriť na dôchodky. Čiže žiadny zásah. Žiadne že - musíte alebo nemusíte, máte možnosť si vybrať.
Ľuboš Jančík, denník Sme
Ja by som sa chcel pána guvernéra spýtať, že či si myslíte, že aj pri súčasných prísnych úverových pravidlách, pravidlách likvidity, ktoré majú banky, je možné, ako hovoril pán premiér, že by si matky presúvali z dcérskych spoločností, teda našich bánk, nejaké aktíva? Ak áno, v čom treba v tejto konkrétnej veci zmeniť zákon o bankách a v čom by sa mala sprísniť dohliadacia funkcia Národnej banky? A druhá otázka k druhému pilieru: myslíte si aj vy, ako už spomínal pán premiér, že druhý pilier je nedostatočne regulovaný a tuším spomínal ešte, že je katastrofálne zabezpečený. Súhlasíte s týmto tvrdením? Ďakujem.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
No, k tej prvej časti by povedal, že predovšetkým by som chcel povedať, že banky, ktoré vlastnia banky na Slovensku, tie kľúčové, my považujeme za veľmi seriózne, konzervatívne inštitúcie, ktoré - ani jedna z nich nemala ten charakter tých bánk, ktoré boli dneska teda predmetom týchto problémov. To nie sú investičné banky, to sú klasické banky, ktoré majú vybilancované aktíva a pasíva a ktoré majú to chovanie a tú kultúru veľmi blízku našim. Nie je to teda tá kultúra, ktorá spôsobila – a tá kultúra sa používa bežne ako v bankovníctve, ako nie je to teda tá americká, je to tá európska, to znamená, že my vôbec nevidíme žiadne z hľadiska tohto vývoja problémy, z hľadiska ani matiek vo vzťahu k dcéram. Toto je diskusia o tom, ktorá sa otvorila v celej Európskej únii, že či teda malé krajiny majú dostatočné mechanizmy na to, aby zabránili – a znovu zopakujem: ja si nemyslím, že toto sú banky, ktoré tu vlastnia, ktoré by sa takýmto spôsobom chovali, ale kríza môže doniesť hocijakú situáciu – aby zabránili...
Robert Fico, predseda vlády
Možné to je.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
...aby zabránili tomu, aby sa na úkor jednej krajiny povedzme sanovali problémy niekde inde u tej materskej inštitúcie. My sme viackrát hovorili o tom, ale ideme už do veľmi odbornej témy, že je potrebné, aby malo na národnej úrovni, aby boli nástroje v rukách napríklad riadenia likvidity alebo v kapitálových požiadavkách, ktoré zabezpečia, že tá banka bude solídne kapitálovo vyzbrojená a že bude mať štát alebo Národná banka alebo regulátor dostatočné nástroje na to, aby tá likvidita nemohla len tak pendlovať a aby nemohli odísť také rozsahy likvidity, ktoré by potom mohli zase ohroziť tú samotnú banku, ktorá pôsobí na Slovensku. Toto je smer, ktorým chceme ísť, toto je smer, ktorým idú viaceré krajiny, a ak teda hovoríme odborne na tú tému, tak posledné návrhy v direktíve, ktorá sa má zaoberať týmto a blíži sa veľmi k celej atmosfére ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... hovoria o tom, že je potrebné – okrem iného, že sa presúvajú kompetencie do tých tzv. dohliadacích college, ale nechcel by som teda moc zdržovať, ale okrem iného hovoria aj o tom, akým spôsobom by sa mal kreovať kapitál, a my hovoríme o tom, že mal by sa kreovať tak, že tá matka by mala mať to, čo je súčtom potreby dcér, a je taký názor, ktorý hovorí, že matka si určí kapitál a tá dcéra potom nemusí dostať dostatočnú kapitálovú vyzbrojenosť, aby dokázala reagovať aj na nejaký problém. Čiže o tomto hovoríme, že v tomto musia sa posilniť naše regulačné právomoci, samozrejme harmonizované s tým, akým spôsobom k tomu pristupuje Európa. A toto je aj náš príspevok do diskusie aj na európskych fórach a toto sme dneska aj požiadali pána premiéra, pokiaľ teda budú na jeho úrovni diskutovať, aby povedal, že takýto pohľad je, aby sa nestalo, že nejakými mechanizmami vznikne systém, ktorý nezabezpečí dostatočný kapitál alebo to umožní odliv veľkej likvidity v prípade, kedy teda niekto iný mal zodpovednosť za rozhodovanie. To je táto téma. K tomu – tá druhá otázka...
Ľuboš Jančík, denník Sme
Že či zdieľate názor pána premiéra, že systém - druhý pilier je slabo regulovaný a katastrofálne zabezpečený.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja som to až takto nepočul, my hovoríme stále, že druhý pilier je dobre regulovaný, máme dostatočné nástroje, samozrejme treba ich zlepšovať, pretože napríklad to, čo hovoril pán minister, ten tzv. benchmarking je treba naozaj nastaviť tak, aby bol reálne vykonateľný, ale to neznamená, že ja som zmenil názor, že systém nie je dobre regulovaný a že systém nejakým spôsobom by mohol nefungovať. Ešte raz hovorím, ja nehovorím o výkonnosti, my nie sme na to, aby sme zabezpečovali, ako ktorá DSS - akú bude mať výkonnosť, takže to nie je našou úlohou, ale myslím, my sme názoru, že máme dostatočné nástroje, samozrejme treba ich stále zlepšovať tak, aby ten systém bol stále efektívnejší. Ale to je permanentná úloha, to neskončí nikdy. A reakcia na vývoj vo svete musí pokračovať aj o päť rokov, aj o desať rokov ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Táto diskusia vznikla preto, táto diskusia vznikla preto, pán redaktor, pretože považujeme dôchodkové správcovské spoločnosti za najohrozenejší segment, a je zhoda medzi nami v tom, že v téme, o ktorej hovoril pán minister financií, je treba urobiť pravdepodobne aj zákonné úpravy, teda je treba ďalej regulovať iným spôsobom dôchodkové správcovské spoločnosti. Pokiaľ ide o ešte tú otázku, ktorú ste postavili predtým, poviem to veľmi tak otvorene – ak by náhodou vznikol v nejakej členskej krajine Európskej únie finančný problém v banke, ktorá je matkou voči dcére, ktorá je na Slovensku, tak sa každý vykašle na Slovensko. Dúfam, že v tomto máme rovnaký názor. A našou povinnosťou je byť na to pripravený. To je celá filozofia za úvahami a za diskusiou, ktorú sme dnes mali a ktorú my budeme veľmi aktívne otvárať na európskych radách, pretože potom prestanú platiť akékoľvek pravidlá. Silní si budú chrániť svoje a malých budú odstrkávať nabok. Toto sa môže veľmi rýchlo stať, keby takáto situácia nastala, vychádzame však z tých pozitívnych správ, že sú to banky, ktoré podľa všetkého nerobili operácie, ktoré by ich ohrozovali na finančnom trhu, a preto aj slovenský bankový sektor považujeme za stabilizovaný a ohrozený len v miere, ktorá nie je neúnosná. Čiže je to jednoducho štandardný dopad finančnej krízy.
Rado Tomek, Bloomberg
Pán premiér, ak by niekto investoval napríklad do českých akcií pred rokom, tak by mal anualizovanú stratu 36 %, ak pred šiestimi rokmi, stále by mu to vychádzalo na + 17 % ročne v priemere. Neveríte, že tie finančné trhy majú nejakú tendenciu na nejaký error correction mechanizmus, že sa dokážu nakoniec zotaviť z takýchto aj silných kríz, ako je terajšia alebo ako bola kríza v roku 87 alebo .com bublina na prelome tisícročí a že ako to aj ekonomická veda doterajšia ilustruje, že proste z toho dlhodobého hľadiska napríklad akciové trhy vždy poskytujú nejaký výnos, ktorý je väčší ako pri iných aktívach?
Robert Fico, predseda vlády
Verili by ste pred mesiacom, že 158-ročná banka padne? Keby som vám túto otázku postavil na tlačovej konferencii, poviete, že to je prakticky nemožné. Verili by ste, že Spojené štáty budú investovať z vlastných peňazí desiatky miliárd korún, aby zachránili finančný trh v Spojených štátoch amerických? Tie pohyby sú naozaj ťažko predvídateľné a môžeme sa baviť aj v tejto rovine, že je tu nejaká možno vnútorná schopnosť finančného trhu sa vnútorne konsolidovať. Ale za tých tridsať rokov môžu byť také pády a také výstupy, že tí ľudia po tridsiatich rokoch tam nebudú nič mať alebo tam budú mať takú malú sumu peňazí, ktorá im nezabezpečí dôstojnú starobu. Jednoducho my sme opatrní k tomuto spôsobu šetrenia v druhom pilieri. Ale keď sa ľudia rozhodnú, nech sa rozhodnú. My nikomu nejdeme ubližovať. Len nech si toto všetko zvážia, nech sa pozrú na to, ako 160-ročné banky zanikajú, ako zrazu Spojené štáty regulujú trhy, ako znárodňujú, že či je to to, čo chcú a že či tomu naozaj veria. Ak tomu veria, no tak tam zostanú a vôbec ich nebude vyrušovať, že vláda ide otvoriť na šesť mesiacov druhý pilier. Možno sa nájdu takí, ktorí povedia - skúsim niečo iné, že pôjdem radšej cez prvý pilier alebo nájdem si iný spôsob zabezpečenia staroby. Ja neverím v zázračnú ruku slobodného trhu, to je aj moje presvedčenie. Som presvedčený, že štát musí do určitej miery vstupovať a regulovať a intervenovať. Ale nie ako následok, nie ex post, aktívne. My sme etatistická vláda, my uznávame úlohu štátu a z tohto pohľadu aj pristupujeme k všetkým tendenciám - veď prečo vznikla diskusia napríklad o regulačných mechanizmoch v súvislosti so zavádzaním eura? No keby sme neverili v aktívnu úlohu štátu, tak to necháme tak a povieme, že trh to nejako vyrieši. Trh nevyrieši nič. Trh len prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi a medzi regiónmi, ak ho necháte ako taký - samostatný, bez akýchkoľvek zásahov. A dnes sa ukázalo, že definitívne padla akákoľvek vízia, že zázračná ruka trhu všetko vyrieši. No, videli sme, čo vyriešila. Padla banka, o ktorej by nikto z nás nepovedal, že takáto banka v Spojených štátoch môže vôbec niekedy padnúť.
pán Linhart, TV TA3
Ja by som mal niekoľko otázok, ak dovolíte: prvá na pána guvernéra – či máte nejaké informácie o tom, či niektoré finančné inštitúcie investovali do tých skrachovaných a problematických inštitúcií v Spojených štátoch. Na pána ministra Počiatka – či táto finančná kríza bude mať aj nejaký dopad na PPP projekty, ktoré sa chystajú alebo už sú nejakým spôsobom rozbehnuté. A na pána premiéra dve otázky – kedy by ste teda chceli, aby bol ten druhý pilier, odkedy? A potom, ak by som vás mohol poprosiť takú reakciu – SDKÚ má dnes programovú konferenciu, kde teda hovorili o tom, že vláda nepriniesla nič nové, že rozdáva, čo nevytvorila, a že tým, že kritizuje alebo ohovára podnikateľov, škodí záujmom Slovenska, takže keby ste mohli na to zareagovať.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Takže ak by som ja mohol – v tej našej správe je uvedené, že priame expozície bánk voči Lehman Brothers sú v podstate 0, existujú tam nepriame expozície voči tejto spoločnosti, pretože to je jediná, ktorá dneska reálne je pod ochranou veriteľov. To znamená, že tam je nepriama expozícia 123 mil. Sk, čo je teda veľmi nízka expozícia. Na poistnom trhu - celková hodnota majetku všetkých poisťovní je dneska 167 mld. Sk, celková expozícia voči Lehman predstavuje 203 mil. Sk, 0,12 %. Na kapitálovom trhu, v podielových fondoch máme 138 mld. Sk, celková expozícia predstavuje 346 mil. Sk, 0,25 %, a v oblasti starobného dôchodkového sporenia v druhom pilieri 62 mld. Sk, celková expozícia voči Lehman bola 557 mil. Sk, čo je 0,9 %. A v treťom pilieri, aby som to teda doplnil, čistá hodnota majetku je 27 mld. Sk, objem majetku investovanom napríklad v dlhopisoch spoločnosti Lehman bol 208 miliónov, čo predstavuje 0,76 % z tohto trhu. Toľko ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Ján Počiatek, minister financií
Na mňa bola otázka o tom, že či si nemyslím, že či to ovplyvní reálnosť tých PPP projektov. Ako – celkovo dôležitým dôsledkom tej hypotekárnej krízy na finančný sektor je zníženie prístupnosti k tým úverovým linkám, čiže ten kapitál sa bude v niektorých najmä rizikovejších projektoch získavať ťažšie. Čiže určite to bude mať priamy vplyv na nejaké veľké developerské projekty, ktoré majú nejaký rizikovejší základ. V každom prípade, myslím si všeobecne, banky budú oveľa – oveľa pedantnejšie a precíznejšie v reálnom kvantifikovaní rizika tých jednotlivých projektov. Konkrétne na to PPP – to samozrejme je trošku iný projekt vzhľadom na to, že je veľmi aktívny v tom priamo štát, čiže nemyslím si, že toto by bolo možné kategorizovať ako projekt rizikový z toho pohľadu, z bankového pohľadu a z pohľadu ich financovania. Samozrejme, nejaký vplyv to samozrejme má, pretože je nedostatok tej likvidity globálne, a tu sa bavíme o tak veľkom projekte, kde pravdepodobne budú vstupovať nadnárodné konzorciá bánk, čiže nielen lokálne banky, a z toho pohľadu by to mohlo malý vplyv mať, ale nepredpokladám, že nejaký zásadný. Čiže skôr v tom PPP budú rozhodovať iné faktory ako práve tento.
Robert Fico, predseda vlády
Návrh zákona by sme chceli predložiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemáme inú možnosť ako na nasledujúcu schôdzu Národnej rady. Táto schôdza, ktorá prebieha v septembri, by mala skončiť budúci týždeň niekedy v utorok alebo v stredu, preto až v októbri, ale podľa toho, ako sa nám to podarí zaradiť a presadiť, predpokladám, že by účinnosť tohto zákona mohla byť ešte pred začiatkom roku 2009. Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, možno mi budete, možno mi nebudete veriť, ale ja som nevedel, že je nejaká programová konferencia SDKÚ, dozvedel som sa o tom až dnes, keď mi tlačový odbor dával nejaké prvé informácie, že sa niečo deje. Z toho, čo som videl, nič nové nebolo povedané, takže ja nemám sa moc k čomu vyjadrovať a nejaké pokusy hovoriť o sociálnej politike - viete, to je tak dôveryhodné, že SDKÚ a sociálna politika ako vrúcne objatie prezidenta Busha a bin Ladína, takže ja sa k tomuto nebudem vyjadrovať, nehnevajte sa, to je trápne, trápne divadlo.
Tomáš Velecký, TV Markíza
Mohli by ste naznačiť, akým smerom by sa mala vyvíjať nová regulácia alebo vynovená regulácia v druhom pilieri, či pôjde o zmenu investičných limitov jednotlivých typov fondov? A druhá otázka na pána premiéra – či odporúčate ľuďom pri súčasnej situácii z druhého piliera vystúpiť alebo tam zostať.
Robert Fico, predseda vlády
Môj názor na druhý pilier poznáte a teraz to nehovorím ako dôsledok finančnej krízy. Povedal som to už aj dávno predtým, že ja v druhom pilieri nie som ani tam nemám žiadne peniaze, ani by som tam ani korunu nedal. Ja druhému pilieru neverím. Ale každý sa musí rozhodnúť, čo urobí. Ja mu neverím. A čísla, ktoré dávam na stôl, sú v tomto úplne zreteľné, úplne jasné. Pokiaľ ide o možné úpravy, tak je to predovšetkým to, čo spomínal pán minister financií, to sú tie výkyvy vo výnosnosti, že ak povedzme jedna spoločnosť je niekde inde ako ostatné, používa sa na to ten cudzí výraz benchmarking, ale to je naozaj profesionálna téma. A potom, ja by som sa chcel vrátiť aj k zabezpečeniu celkovo týchto úspor, pretože ak sa pozrieme na príslušné ustanovenia zákona, tak tu je jasne povedané, že ak by takáto firma skrachovala, tak v podstate ľudia nedostanú nič. Dostanú peniaze iba vtedy, ak by úmyselne niekto spreneveril peniaze. Ak by išlo o zlú investíciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, tak musí byť podaný návrh na súd - dlhé roky. Súd môže rozhodnúť len vtedy, ak by išlo o sumu, ktorú vieme pokryť zdrojmi zo Sociálnej poisťovne. Sú tam obrovské prekážky. Úprimne odpovedám - ak by niekto dostal dôchodkovú správcovskú spoločnosť do stavu, že skrachuje, lebo zle zainvestuje na finančných trhoch, tak právna možnosť, ako by ľudia tieto peniaze mohli dostať naspäť, je prakticky nulová. To je moja právna analýza, nič nové neprinášam, stále hovorím to isté. Pozrime sa na to aj na ochranu, ale pozrime sa aj na reguláciu. Zhoda je, že reguláciu treba sprísniť najmä ako dôsledok toho, čo sa dnes deje na finančných trhoch a vzhľadom na to, aké riziká to môže pre sporiteľov priniesť. A prosím, skúste tie čísla zopakovať, sú úplne katastrofálne po troch rokoch.
pán Jančík, denník Sme
Ďakujem pekne, ja len doplním svojho kolegu - ja by som sa chcel opýtať na názor pána ministra financií aj pána guvernéra, že či aj oni odporúčajú ľuďom, aby vystupovali z druhého piliera. Teda aj pána guvernéra, aj pána ministra financií.
Ján Počiatek, minister financií
No, to je dobrá otázka. Viete, že ja tiež v druhom pilieri nie som, ale to nie je nijako - nemá to žiadny zásadný význam v tomto. Čo ja si myslím o tom, a ja som to viackrát už opakoval, treba si naozaj uvedomiť, že žiadny výnos v týchto systémoch garantovaný nie je. Je to jednoduchá veta, ale častokrát bola všelijakým spôsobom prekrútená a dezinterpretovaná, ale je to holý fakt - žiadny výnos ako taký garantovaný nie je. Aj keď sa veľa hovorilo o tom, že však je tam ten benchmarking, ktorý zabezpečí práve to, že pri nejakej disproporcii alebo keď nejaký z tých fondov bude zaostávať, že to bude doplnené. Pozrite si to presne, ako je to v zákone, a budete veľmi prekvapení, ako je to na tej plusovej strane a na mínusovej strane a aký je rozptyl tých hodnôt, kedy vlastne vôbec tá spoločnosť musí dokompenzovávať výpadky vo výkone tých fondov. Čiže zhrnuté v globále, v jednoduchosti - naozaj žiadny výnos tam garantovaný nie je. Teória o tom, že posledných 50 rokov hovorí štatisticky, to je aj tu reflexia na kolegu z Bloombergu, že tie akciové trhy sa vždy nejako z tej zlej situácie pozviechajú a že to dlhodobo rastie, to je fakt. Štatistika ex post to hovorí, ale dnes hovoriť o tom, ako to bude naozaj ex ante v budúcnosti, si netrúfa takmer nikto. Ja nevylučujem, že to bude tak, ako to bolo za posledných 50 rokov, a nikto nemá právo v skutočnosti povedať, čo sa vlastne udeje. V čom ja vidím problém, je, že dnes došlo naozaj k nejakému naštrbeniu tých starých fundamentov. Čiže zmenila sa situácia, keď naozaj tieto super-komplikované, sofistikované finančné inštrumenty, ktoré sa cez poisťovacie spoločnosti a ratingové agentúry dostávali na trh a rôznym spôsobom sa obchodovali bez skutočnej, reálnej hodnoty, a dnes sme v stave, že niektoré banky ani nie sú schopné vyhodnotiť samotné straty, keďže nie sú ani schopné tieto inštrumenty, ktoré nakúpili vyhodnotiť z pohľadu ich hodnoty, tak je ťažko hovoriť o tom, že ako tento globálny trh bude vyzerať v najbližších rokoch. Z toho titulu je to naozaj len na rozhodnutí každého a nakoniec v tých pôvodných brožúrkach marketingových to aj písané jasne bolo. A tá veta tiež znie veľmi jednoducho - ak veríte, že výkon toho fondu bude v budúcnosti taký a taký, tak si toľkoto a toľkoto našporíte. Niekto verí, niekto neverí.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
No, ja som v rozpakoch, či mám vôbec reagovať na takúto otázku. V poslednom čase mám len problémy s tým, keď niečo hovorím verejne a ja by som to nechcel ďalej rozširovať a myslím si, že to, čo som teda uviedol, tak platí. Možnože taký všeobecný názor: ja som si istý, že z hľadiska najmä teda toho demografického vývoja penzijná reforma bola potrebná a musí byť. Na to, akým spôsobom sa kto rozhodne, sme povedali x-krát, že výnos alebo efekt pre toho individuálneho človeka, či je v druhom a v prvom pilieri, závisí, alebo v druhom alebo v prvom v tom druhom prípade, od toho, ako budú fungovať dobre kapitálové trhy. O tom tu dneska diskutujeme, že sa objavujú nové, predtým ešte, povedal by som, neočakávané možné tendencie v tom vývoji, a samozrejme ak zostane niekto v prvom pilieri, tak musí dôverovať tomu, že štát bude ďalej dobre hospodáriť, že dokáže pokrývať nárast miezd, tam je to skôr postavené na ekonomickom raste, na vývoji inflácie, na raste miezd, ekonomiky, takže to si naozaj každý musí zvážiť a my sme v tomto smere takéto vybilancované stanovisko dávali a opäť opakujem, že myslím si, že z hľadiska zodpovednosti Národnej banky máme nástroje v rukách tak, aby sme mali dostatočný dohľad nad týmito inštitúciami, dokázali prijímať opatrenia a mali informácie, ale samozrejme je to treba stále zefektívňovať.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujeme pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujeme pekne za účasť, dovidenia.
Prehrať video 
