Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po skončení 116. výjazdového rokovania vlády SR v Spišskej Novej Vsi
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... štátneho tajomníka ministerstva financií pána Kažimíra, predsedu Košického samosprávneho kraja pána Zdenka Trebuľu. A na záver mi dovoľte, aby som privítala primátora mesta Spišská Nová Ves pána Jána Volného.
Dovoľte, aby som slovo odovzdala p. predsedovi vlády. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujem pekne.
Prajem všetkým dobrý deň.
Vážené dámy a páni,
účel výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky netreba osobitne zdôrazňovať. Padlo rozhodnutie už dávnejšie, že vláda Slovenskej republiky bude mať svoje zasadnutie aj v Spišskej Novej Vsi a že sa bude zaoberať sociálno-ekonomickou situáciou a návrhmi, ktoré môžu viesť k zlepšeniu v sociálnej a hospodárskej oblasti. Z tohto dôvodu sa dnes vláda dominantne zaoberala práve touto problematikou a v prítomnosti hostí na rokovaní vlády, či už išlo o pána primátora, alebo išlo o pána predsedu košického vyššieho územného celku, alebo primátoriek Krompách a Gelnice, ale aj za účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, sme prerokovali sociálno-ekonomickú situáciu a rovnako sme rozhodli o niektorých opatreniach, ktoré sa týkajú tohto okresu.
Verím, že sme prijali rozhodnutia, ktoré sú motivujúce pre daný okres a prinajmenšom sú jasným prejavom záujmu vlády Slovenskej republiky vidieť, ako ľudia žijú aj v iných regiónoch Slovenska, nielen v Bratislave, ale aj záujmu vlády konkrétne reagovať na veci, ktoré sa otvárajú na týchto stretnutiach.
Ako už je pomerne tradičné na Slovensku, dominovala téma infraštruktúry. Toto bola téma, ktorá bola zdôrazňovaná zo všetkých strán, či už išlo o pána predsedu Košického samosprávneho kraja, alebo pána primátora, aj preto ja som veľmi rád, že minister dopravy prišiel s návrhom, ktorý je zrealizovateľný, a to je napojenie Spišskej Novej Vsi na existujúcu diaľničnú sieť, s tým, že by sa uskutočnila výstavba privádzača od D1, teda od diaľnice, až po cestu, ktorá má dnes charakter druhej triedy, a potom by pokračovala táto cesta v kvalite cesty prvej triedy až do Spišskej Novej Vsi vrátane malého obchvatu, čo by znamenalo napojenie tohto regiónu na diaľničnú sieť a obrovskú pomoc. Kto pozná tento región, vie, čo všetko v sebe skrýva. Nie je to iba možnosť priemyselnej výroby, pretože sú tu aj investori, ale je to predovšetkým možnosť spoznávania tohto regiónu z hľadiska turistického, z hľadiska cestovného ruchu; aj o týchto veciach sme veľmi intenzívne na vláde hovorili, a preto toto rozhodnutie, ktoré bude realizovať Národná diaľničná spoločnosť ako vyvolanú investíciu, bude veľmi prospešné pre Spišskú Novú Ves, pre okres, ale aj pre ďalšie okresy, ktoré sú bezprostredne napojené na Spišskú Novú Ves.
Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia, chcel by som vás informovať, že prakticky každý minister, ako to býva aj v prípade iných zasadnutí vlády, dostal konkrétne úlohy.
Chcel by som ešte pripomenúť, že v Spišskej Novej Vsi majú eminentný záujem na podpore projektu tzv. horského parku. Ide o moderné lyžiarske stredisko, kde sme si povedali vo vláde Slovenskej republiky, že tomuto projektu budeme venovať určitú pozornosť, pretože si uvedomujeme, aký je tento projekt významný pre daný región.
Rovnako sme sa sústredili na problematiku nezamestnanosti v tomto regióne a predovšetkým na skupiny obyvateľov, ktoré to majú v živote možno komplikovanejšie a ťažko sa presadzujú, a preto bola veľmi dlhá diskusia na tému tzv. sociálnych podnikov. S potešením som prijal informáciu, že už od januára by mohli fungovať sociálne podniky spišsko-gemerský a potom sociálny podnik v Krompachoch. Ide o sociálne podniky, kde sa vyčlenili finančné prostriedky, napríklad pre spišsko-gemerský 90 miliónov korún, pre krompašský 30 miliónov korún, s tým, že v týchto sociálnych podnikoch sa zamestnajú predovšetkým ľudia s nízkou kvalifikáciou a vôbec ľudia, ktorí majú problém nájsť si prácu. Ide o sociálne podniky, ktoré napríklad v oblasti Spiša sa budú venovať predovšetkým prácam v oblasti lesov, pôjde o podporné práce v drevospracujúcom priemysle, pôjde o práce týkajúce sa napríklad kuchýň, to znamená stravovania. V prípade Krompách ide o podporné činnosti pre strojárenskú výrobu, ako som dostal informáciu od pani primátorky Krompách. Dúfam, že sa podarí tieto projekty rozbehnúť, pretože len v Krompachoch predpokladajú, že v tom záverečnom štádiu by tam mohlo pracovať už viac ako 100 ľudí. Pokiaľ ide o spišsko-gemerský sociálny podnik, hneď na úvod očakávajú nástup päťdesiatich ľudí, ale postupné zvyšovanie. Celkovo ten balíček sociálnych podnikov, ktoré sú podporené zo strany štátu, by mal zamestnať viac ako tisíc ľudí, ktorí, ako som uviedol, sú buď bez kvalifikácie, ale majú iný problém si nájsť prácu.
Ďalej sme venovali pozornosť podpore projektov, kde mestá a obce sú krátke z hľadiska financovania. Preto, myslím si, že to poteší Spišskú Novú Ves, vláda rozhodla o pridelení 35 miliónov korún na pomoc, pokiaľ ide o rekonštrukciu budovy zimného štadióna. Je tu ambícia mesta premeniť tento zimný štadión na multifunkčné spoločensko-športové centrum. Rovnako 15 miliónov korún chceme dať alebo teda rozhodli sme sa, že dáme (to je rozhodnutie, ktoré je prijaté) na podporu prestavby zimného štadióna v Krompachoch.
Ďalej sme asi dvadsiatim štyrom obciam (z tridsiatich dvoch, tridsaťdva obcí je v okrese Spišská Nová Ves), dvadsiatim štyrom obciam, ale aj Gelnici a Krompachom sme pridelili finančné prostriedky na rôzne programy, ako sú výstavba detských ihrísk, napríklad Spišská Nová Ves 5,5 mil. korún na výstavbu detských ihrísk a na modernizáciu a rozšírenie sociálnych služieb v meste. Krompachy dostali niekoľko miliónov korún na opravu miestnych komunikácií. Dohromady tá suma je 30 miliónov korún, ktorá bola použitá na drobné projekty, o ktoré požiadali mestá a obce v tomto okrese.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, sú to bežné úlohy uložené jednotlivým ministrom, ale dúfam, dúfam teda, že to potvrdí aj pán primátor, cítil som určitú mieru zadosťučinenia, satisfakcie, že toto rokovanie vlády v Spišskej Novej Vsi prebehlo, a preto aj ja budem čakať na určité hodnotenie, ktoré príde zo strany pána primátora a aj pána predsedu samosprávneho kraja.
Vážené dámy a páni,
kým sa k tejto téme vyjadria ďalší zainteresovaní, dovoľte mi, aby som vás informoval aj o ďalších podstatných veciach, o ktorých sme rokovali.
Po prvé, chcem povedať, že vláda dnes schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane vkladov. Chcel by som to povedať veľmi jednoducho, stručne a pokojne, pretože vláda Slovenskej republiky vníma slovenský bankový sektor ako bezpečný. My musíme reagovať na odporúčania ECOFIN-u, teda včerajšieho stretnutia ministrov financií krajín Európskej únie, a najmä musíme reagovať na situáciu, čo sa deje v okolitých krajinách, okolo nás a v Európskej únii. Prevláda a prevládal názor, že spôsob, akým sú vklady na Slovensku zabezpečené, je dostatočný, ale keďže je tu odporúčanie ECOFIN-u, aby sa buď zvýšila hranica ochrany vkladov, alebo aby sa vôbec hranica nedávala, rovnako musíme hľadieť na to, čo robia naši susedia, pretože aj našou povinnosťou je chrániť Slovenskú republiku, vláda rokovala o troch alternatívach. Rokovala o alternatíve, že by sme zvýšili tú náhradu do výšky 50.0000 eur, druhá alternatíva bola 100.000 eur a tretia alternatíva bola, že budeme hovoriť o náhrade v plnej výške existujúceho vkladu.
Základná informácia pre občanov Slovenskej republiky je:
Po prvé: odstraňujeme spoluúčasť, pretože doteraz v platnej právnej úprave je napísané, že sa vklady budú v prípade nejakých problémov nahrádzať len do výšky 20.000 eur, ale je tam stále 10%-ná spoluúčasť vkladateľa. Čiže odstránili sme túto spoluúčasť a budeme hradiť všetko, čo na tom vklade je. Pokiaľ ide o výšku, vláda sa priklonila k tretiemu variantu, teda ísť na náhradu v plnej výške takéhoto vkladu, ak by takáto situácia nastala; ale my to berieme teoreticky, pretože, opakujem, právna úprava je aj teraz dostačujúca, ale ak to robia okolité krajiny, v záujme pokoja a stability finančných trhov v Európe to robíme aj my. Táto právna úprava by mala byť prerokovaná na tejto schôdzi Národnej rady, ktorá sa začína teraz v októbri. Ja predpokladám, že poslanci budú o všetkých troch variantoch rokovať, teda o variante 50.000 eur, 100.000 eur alebo teda vklady nahrádzať v plnej výške, ak by k takejto situácii došlo. Vláda sa priklonila k tretiemu variantu. Chcem vás naozaj požiadať, médiá, pretože je potrebné zabezpečovať pokoj a stabilitu, finančný sektor, mám teraz na mysli banky na Slovensku, sú bezpečné, niet žiadny dôvod na akékoľvek obavy. Verím, že aj toto rozhodnutie, ktoré vychádza z včerajšieho rokovania ECOFIN-u, bude ďalším príspevkom k stabilizácii bankového sektora, nielen teda by som povedal v európskom priestore, ale aj k pokoju, ktorý teraz všetci určite v Európe potrebujeme.
Posledná vec, o ktorej chcem v krátkosti hovoriť, je: minister pôdohospodárstva predložil dnes na rokovanie vlády informatívny materiál o opatreniach na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku. Je to materiál, ktorý vznikol ako iniciatívny, pretože sám som navštívil lokalitu Vysokých Tatier pred niekoľkými dňami, mali ste možnosť tam byť prítomní, chcem vás informovať, že vláda považuje podkôrnikovú kalamitu za kalamitu, ktorá je už dnes väčšia, ako bola kalamita v posledných rokoch spôsobená počasím. Je neuveriteľné, čo sa dnes v lesoch deje, a preto bola uložená na základe informácie, ktorá bola vláde Slovenskej republiky predložená, úloha ministrovi pôdohospodárstva, aby v súčinnosti s ministrom životného prostredia predložil do 31. októbra 2008 na rokovanie vlády návrh konkrétnych legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku. Takže minister pôdohospodárstva s ministrom životného prostredia budú musieť rokovať, pripraviť návrhy, ktoré bude vláda schvaľovať na rokovaní, ktoré bude najbližšie k dátumu 31. 10. 2008.
Pán primátor, veľmi pekne ďakujem za prostredie a podmienky, ktoré ste vytvorili na rokovanie tohto výjazdového zasadnutia vlády Slovenskej republiky. Ministri majú nadväzný program. Ja sa teraz zúčastním na otvorení tzv. banskej veže v Spišskej Novej Vsi, potom otvárame ihrisko s umelou plochou, potom sa presúvam ešte do Štrby, kde takisto pokračujeme v otváraní multifunkčných športovísk.
Ďakujem ešte raz za rokovanie tu v Spišskej Novej Vsi a verím, že naozaj toto rokovanie bolo uspokojujúce pre všetkých, ktorí ho mohli sledovať, ako sa hovorí, v priamom prenose.
Ďakujem veľmi pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...
Ján Volný, primátor Spišskej Novej Vsi
Vážené dámy, vážení páni,
chcem veľmi pekne poďakovať pánovi premiérovi a, samozrejme, aj celej vláde, že prišli na rokovanie do Spišskej Novej Vsi, a nielenže prišli, ale že nás podporili, naše mesto, náš región, spôsobom, akým toto mesto a tento región ešte podporený od žiadnej vlády nebol.
Pán premiér spomenul len niektoré uznesenia, tých uznesení je ešte viacej, všetky budú zverejnené postupne. Ale okrem iného sa vláda zaviazala podporiť aj naše projekty v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica súvisiace s rozvojom environmentálnej infraštruktúry a odstránením environmentálnych záťaží, ktoré nás veľmi trápia. Ďalej sa zaviazala, že bude podporovať vytvorenie senior centra v našom meste, a mnohé ďalšie, ktoré, pokiaľ budete mať záujem, tak, samozrejme, dostanete tieto podrobné údaje.
Zhrniem to asi tak, že dá sa povedať, že všetky naše požiadavky, ktoré boli zo strany mesta, regiónu a aj zo strany starostov a primátorov, čo povie zrejme pán predseda Košického samosprávneho kraja, na spoločnom rokovaní, ktoré vyvolal on, boli splnené. Takže sme veľmi radi, že dnes tu vláda bola, a ešte viac sa tešíme z týchto výsledkov. Verím, že to bude veľký stimul pre rozvoj nášho regiónu vo všetkých oblastiach, ktoré tu už boli načrtnuté – turistický ruch, priemysel atď.
Veľmi pekne ďakujem, pán premiér, vám osobne a, samozrejme, celej vláde a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem pekne.
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...
Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a páni,
dovoľte aj mne zareagovať. Pán primátor ako hlava mesta poďakoval pánu premiérovi aj vláde za toto výjazdové rokovanie a má to určite svoje opodstatnenie.
Ja budem hovoriť len o tých otázkach, ktoré sa týkajú priorít pre kraj, pretože sa dotýkajú podstatne širšieho územia ako otázky len spišskej a následne Gelnice.
Cca pred troma týždňami sme uskutočnili aj my také výjazdové rokovanie zo samosprávneho kraja, stretli sme sa so starostami a primátormi, s predstaviteľmi mikroregiónu ZMOS-u tu v Markušovciach s tým, že sme venovali skoro pol dňa diskusiám na tú tému, aby sme si povedali, čo je pre nás prioritné. Môžem vám povedať, že tie otázky, ktoré sa objavili aj na rokovaní vlády, vlastne vychádzali z tohto stretnutia, a ako jednoznačnú prioritu sme si povedali, že to bude otázka infraštruktúry, otázka prepojenia mesta Spišská Nová Ves na diaľničný systém, pretože toto by mohla byť brána vlastne pre celé to územie, či je to hladová Hnilecká dolina, alebo je to územie Spišskej Novej Vsi po Krompachy, resp. až dole po Jaklovce. K tomu, aby tí, ktorí majú záujem sem prísť, a nielen podnikatelia, ale predovšetkým aj ľudia, ktorí prídu v rámci turistického ruchu, v rámci cestovného ruchu, aby sem prišli aj druhýkrát, pretože ten, kto sem príde prvýkrát, má niekedy pocit, že si mal zobrať bojové vozidlo pechoty na niektorých cestách, a nie svoje osobné vozidlo. Bohužiaľ, je to pravda. V každom prípade treba povedať, že jeden z vážnych argumentov, ktoré, myslím, a ja si to vysoko vážim, že si aj ministerstvo dopravy aj vláda túto skutočnosť zobrali za svoje, tieto dve územia nemajú ani kilometer cesty prvej triedy. My sme z regiónov(?) v tomto asi jedni z mála na Slovensku, ktorí sa ocitli v takejto situácii. Máme tu cesty druhej a tretej triedy, treba povedať, že financujeme ich z peňazí vyššieho územného celku, z prijatého úveru, ktorý sme v roku 2006 prijali. Dnes sme tú situáciu podstatne zlepšili, ale z dlhodobého výhľadového hľadiska skutočne budeme musieť hľadať ďalšie spoločné riešenia v spolupráci so Slovenskou správou ciest a s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Preto považujem toto rozhodnutie vlády za kľúčové, kľúčové, hovorím znova, nielen pre Spišskú Novú Ves, ale pre celé toto územie vo vzťahu možno z tejto severnej strany až ku Košiciam.
Druhá otázka, ktorú považujem za veľmi dôležitú, je tá, že zaoberala sa vláda otázkou marginalizovaných skupín nielen z toho pohľadu sociálnych podnikov; ja som dával informáciu o projekte Cesta, ktorý je projektom, ktorý v sebe zahŕňa tri kraje – Prešov, Bystricu a Košice, vo vzťahu k marginalizovaným skupinám, kde základ tohto projektu je postavený na spolupráci s mestami a obcami, ktorých sa tieto problémy bytostne dotýkajú, tam, kde je vlastne najväčšia koncentrácia marginalizovaných skupín. Považujeme celý projekt sociálnych podnikov za veľmi dobrý projekt, ktorý môže ukázať to, že práca s marginalizovanými skupinami, pokiaľ bude systémová a bude dlhodobo udržateľná, má šancu v rámci spolupráce hlavne tých krajov, ktoré sú týmto problémom by som povedal najviac zasiahnutí, pretože na ich území sa nachádzajú tie najproblémovejšie momenty, ktoré, pokiaľ pôjdem do analýzy, ktoré tu nájdem. Takže v rámci diskusie, samozrejme, vláda nerozoberala túto otázku do tej miery, ale v rámci diskusie si myslím, že bude priestor v nasledujúcom období na to, aby tento projekt dostal podstatne širší rozmer.
O ostatných otázkach sa tu hovorilo. Pokiaľ bude potrebné konkrétne niečo doplniť, rád to urobím aj ja. V každom prípade ešte raz, myslím si, že ten zámer, ktorý vláda mala, dnes naplnený bol.
Ďakujem za pozornosť.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem.
Nech sa páči, pani Vojteková, TA3.
Anna Vojteková, TA3
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...
Takže ešte raz, dobrý deň!
Ja sa chcem opýtať na návrh novely zákona o ochrane vkladov. Podľa tých informácií, ktoré máme, tak štátny fond na ochranu vkladov má k dispozícii zhruba jednu miliardu, ktorá je v aktívach, a podľa analytikov, ak by vláda navýšila tú hranicu alebo išla do neobmedzenej výšky ochrany vkladov, potrebovala by okolo 500 miliárd. Takže odkiaľ plánuje vláda tieto peniaze zobrať?
Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády SR
My sme reagovali na odporúčanie ECOFIN-u a rovnako sme veľmi intenzívne diskutovali na tému, ako ochrániť slovenské záujmy v tomto prípade, ktoré sú pre nás dôležité. Pravdepodobne tak, ako to urobilo Nemecko, Írsko, urobia to ďalšie krajiny, bude viacero štátov v Európskej únii, ktoré podporujú myšlienku nahrádzať prípadnú stratu vkladov v plnej výške. Pohybujeme sa však vo fiktívnej, teoretickej úrovni, pretože bankový sektor je bezpečný, a my takúto situáciu neočakávame. Urobili sme to len kvôli odporúčaniu ECOFIN-u a kvôli tomu, aby sme upokojili celkový európsky finančný trh.
Pokiaľ ide o prípadné teoretické modely, na ktoré sa pýtate, tak ja som o tomto hovoril s pánom guvernérom Národnej banky, Slovenská republika na rozdiel od veľkých štátov je jeden z mála štátov, ktorý by to zvládol. To je ten podstatný rozdiel oproti veľkým štátom, ktoré povedali, že všetko zaplatia. Zoberte si teraz vklady v krajine, ktorá má 70 alebo 80 miliónov obyvateľov, zoberte si ekonomicky silné obyvateľstvo, čo to môže spôsobiť. Ale ja by som bol nerád, keby toto mala byť dominantná správa z dnešného rokovania. My sme jednoducho reagovali na včerajšie rokovanie ECOFIN-u, my sa cítime komfortne, pokiaľ ide o terajšiu právnu úpravu, o tejto úprave sa bude rokovať až na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Sú k dispozicii tri varianty – 50 tisíc, 100 tisíc alebo teda neohraničene. Vláda hovorí, ak to máme urobiť a máme hľadieť aj na vlastné záujmy Slovenskej republiky, tak najvýhodnejší model pre Slovenskú republiku je ísť neohraničene, pokiaľ ide o túto sumu. Čiže Slovenská republika by tento problém zvládla, keby nastal, ale je to pre nás teoretická otázka. Vôbec sa takouto témou nezaoberáme.
Peter Kažimír, štátny tajomník, Ministerstvo financií SR
Ak môžem, ja by som doplnil.
Chcel by som vás informovať o tom, že podľa terajšej platnej právnej úpravy chránime vklady v celkovej výške 570 mld. korún, a na to platí tá istá situácia. To znamená, že ak hovoríte, že v aktívach fondu je jedna miliarda korún, to znamená, keby sme nič dnes neurobili, tak stále máme teoreticky kryť 570 mld. korún. A tu chcem v podstate nadviazať na slová pána premiéra v tom duchu, že ja som sa zúčastnil na dvojdňovom rokovaní aj zasadnutia Eurogroup aj ECOFIN-u a hlavným posolstvom je koordinácia krokov členských krajín Európskej únie a vyslanie signálu na obnovenie dôvery. Lebo to, čo sa deje na globálnych finančných trhoch v posledných hodinách a dňoch, nemá racionálne základy, ale spočíva v strate dôvery trhov, ale aj dôvery bánk medzi sebou. Čiže my sme pristúpili k tomuto kroku aj na základe hlbokého poznania situácie bankového sektora na Slovensku, na základe denného kontaktu s regulátorom – s Národnou bankou, a je to svojím spôsobom aj prejavenie dôvery v bankový sektor, to znamená, my vysielame ten signál, že si môžeme dovoliť vyhlásiť, že garantujeme bez akéhokoľvek limitu vklady, a ešte za podstatnejšie považujem to, že sme zrušili spoluúčasť, ktorá platila doteraz, tú 10-percentnú spoluúčasť, ktorá by sa najviac týkala tých najzraniteľnejších, to znamená tých vkladateľov s najmenšou hodnotou peňazí.
Robert Fico, predseda vlády SR
Nezmenilo sa teda nič zvláštne, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam. Dnes je 20 tisíc eur spoluúčasť. Spoluúčasť sme dali preč, sú tri varianty – 50 tisíc, 100 tisíc eur alebo neobmedzene. My sa kloníme k tomu tretiemu variantu, s tým ale, že sa nerozširuje okruh oprávnených subjektov. Zostali presne tie isté subjekty, ako platia dnes podľa zákona o ochrane vkladov.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...
Jozef Slivenský, TA3
Slivenský, TA3.
Pán premiér, starostovia obcí z okolia Slovenského raja považujú za veľký problém aj výstavbu podľa nich kontroverzných rómskych bytov neďaleko Spišského Štvrtka, vlastne pri ceste, ktorá je jednou zo vstupných brán do Slovenského raja. Niekoľkokrát žiadali, aby to bolo na rokovaní vlády, vlastne žiadali to aj na tom stretnutí s pánom predsedom. Chcem sa opýtať, či to bolo na stole vlády.
A ďalší problém, ktorý vyvstal len pred niekoľkými dňami, je vlastne banská voda, ktorá veľkou silou vyrazila vlastne na povrch, a podľa starostov aj podľa pána primátora je vlastne tento problém akousi časovanou bombou pre tento región. Takže chcem sa opýtať, či ste aj o tom rokovali.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ja som bol pri príprave rokovania tejto vlády. Takáto požiadavka nebola na nás vznesená, pokiaľ ide o byty, o ktorých hovoríte. Keby taká požiadavka bola vznesená, určite by sme k tomu nejaký postoj zaujali. Takže nie som spôsobilý sa teraz kvalifikovane k tejto téme vyjadriť.
A ani druhá téma nebola predmetom rokovania vlády.
Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja
Môžem ešte ja zareagovať?
Na tom stretnutí (bol si prítomný aj ty, pán primátor) táto otázka zo strany týchto starostov vznesená nebola, pretože to nebolo fórum na to, aby sme diskutovali na túto tému; diskutovať môžeme, ale nie na to, aby sme to aj vyriešili na tomto mieste. Takže to malo iný rozmer. Skôr sme sa bavili o tom, ako vstúpiť do toho procesu výstavby tej komunikácie prepojovacej, ktorá by tam mala vzniknúť medzi Spišskými Tomášovcami a ...
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pán primátor.
Ján Volný, primátor Spišskej Novej Vsi
Ja to ešte trošku doplním, že pokiaľ ide o výstavbu tej osady, tak je to také dedičstvo z predchádzajúceho obdobia, keď sa dosť veľa investovalo, postavila sa tá osada, a je neobývaná, takže sa tam vyhodilo dosť veľa peňazí, a nebolo to dobre dohodnuté. Je to otázka veľmi ťažká, ťažko riešiteľná, lebo tých Rómov treba niekde umiestniť, a, samozrejme, že nikto nie je nadšený, keď sú práve tam, kde je tá turistická cesta alebo blízko jeho obce, takže je to veľmi delikátna záležitosť. Ale potvrdzujem, že to nebolo na programe rokovania.
Pokiaľ ide o tie environmentálne záťaže, tak vláda sa zaviazala, čo som aj čítal v uznesení, že bude podporovať projekty, samozrejme, musia to byť projekty, ktoré vypracuje špecializovaná štátna správa, majitelia baní alebo týchto objektov. Väčšinou to nie je samospráva, sú to banské úrady a, samozrejme, potom sa tieto veci podporia. Ale chcem povedať, že je tam dosť stav taký, nie veľmi prehľadný, a zrejme najprv bude treba zmapovať vôbec tie objekty, v akom stave sú. Takže to je úloha pre štátnu správu, pre banské úrady.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pán Tribula, nech sa páči.
Ján Tribula, TV Markíza
Tribula, TV Markíza. Dobrý deň!
Ja mám dve otázky. Chcem sa opýtať prvú vec ešte k tým banským dielam. Starostovia, aj Rudnian, aj pán primátor, vy, tu v Spišskej Novej Vsi, po posledných udalostiach ste tak vážne bili na poplach, že vlastne keď sa to začne rúcať, keď tá voda začne vyplavovať sa, takže to môže byť vážne ohrozenie týchto miest a dedín; čiže čo konkrétne by sa dalo urobiť, alebo budete čakať na projekty, ktoré predložia tieto úrady?
Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva SR
Čo sa týka tých banských diel, my monitorujeme cez obvodný banský úrad túto problematiku. Zatiaľ nemáme nahlásený stav núdze alebo vážny stav. Pokiaľ takáto situácia nastane, budeme hľadať riešenie, ale zatiaľ hovoríme len v hypotetickej podobe. Zatiaľ sa nič vážne nedeje.
Ján Tribula, TV Markíza
Ešte mám teda jednu otázočku, že či ste sa dnes na vláde..., alebo teda nie na vláde, či sa neuvažuje náhodou o zvýšení príspevkov do fondu na ochranu vkladov pre banky. To ešte v súvislosti s tým ECOFIN-om.
Peter Kažimír, štátny tajomník, Ministerstvo financií SR
Na túto otázku platí to isté, čo som povedal pred chvíľou, to znamená, tá situácia, opakujem, pri dnešnej schéme je to 570 miliárd a stále ešte vlastne z fondu doplácame do Devín banky, ak si pamätáte, z fondu ochrany vkladov bol posledne riešený krach Devín banky pred niekoľkými rokmi. Toto je rozhodnutie, to by bolo rozhodnutie Národnej banky, to znamená, táto otázka je namieste pre Národnú banku. Ale musím priznať, že v tomto momente by sme nepovažovali za rozumné zaťažovať bankový systém nejakými ďalšími poplatkami. Hovorím o týchto dňoch a hodinách, lebo situácia sa vyvíja v dňoch a hodinách.
Ďakujem.
Ján Tribula, TV Markíza
Ešte mám poslednú otázku, ale to chcem počuť možno váš názor, lebo proste neviem, ako by to asi vláda vyriešila. Určite ste..., zarezonoval v spoločnosti ten problém tých fetujúcich rómskych detí, že ako s týmto problémom ďalej, pretože zdá sa, že je to vážny problém, aj rómski lídri avizovali, že budú písať premiérovi a na vládu otvorený list, že je to naozaj časovaná bomba, nevedia si s tým rady, už oni hovoria o tisícoch detí, ktoré takto fetujú po rómskych osadách. Čo s týmto problémom?
Robert Fico, predseda vlády SR
Nech sa páči, pán...
Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja
Môžem aj ja, pretože sme iniciovali mimo zasadnutia vlády, ja to vnímam tak, že tá otázka nesúvisí úplne s tým, čo sme diskutovali. Ale ja som dnes ráno aj konzultoval túto otázku s ministrom zdravotníctva pánom Rašim v tej pozícii, že dnes jednak Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prijíma určité opatrenia, na druhej strane my sme sa k tomuto problému prihlásili a cez systém, ktorý máme my vytvorený u nás (škoda, že o ňom neviete viac, že viac aj o pozitívnych veciach sem-tam nepoviete, napríklad ako je ten projekt Cesta), v každom prípade je tu možnosť, aby sme komunitných pracovníkov a ľudí, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú a sú ochotní takúto prácu robiť, aby sme ich do tohto procesu zapojili. Toto nie je len problém Slovenska, a vy to dobre viete, dnes je to problém európsky a v každom prípade si osobne myslím, aj po tých skúsenostiach za uplynulé roky, keď som pôsobil v Košiciach, že to sa nedá vyriešiť jednorazovým opatrením. Samozrejme, že sú tu mnohé iné opatrenia, ktoré by mohli doviesť tú situáciu do iného konca, ale to je práca na dlhé roky. Práve preto sme naštartovali ten projekt, ktorý sme naštartovali, a musia všetci, ktorí sa v oblasti riešenia marginalizovaných skupín a rómskeho obyvateľstva pohybujú, musia sa do tohto procesu zapojiť.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...
Mikuláš Jesenský, denník SME
Jesenský, denník SME.
Otázka na pána premiéra, poprípade na pána štátneho tajomníka: Aké motívy viedli vládu k zrušeniu spoluúčasti pri ochrane vkladov a k ochrane bankových vkladov v plnej výške?
Robert Fico, predseda vlády SR
Odporúčanie ECOFIN-u predovšetkým a aj vlastné záujmy Slovenskej republiky, pretože niekde by sa mohlo vyskytnúť medzi štátmi Únie, že ľudia budú prebiehať kvôli tomu, kde sú výhodnejšie podmienky ochrany vkladov, a Slovenská republika je veľmi malý štát a musí myslieť na svoje záujmy. Čiže išlo nám o ochranu finančného trhu ako takého, o nič iné, v tejto situácii to bola hlavná motivujúca idea, ktorá nás viedla – upokojovať, ochraňovať celkový bankový a finančný trh nielen na území Slovenska, ale prispievať týmto rozhodnutím k pokoju v celej Európe. Nič iné sme na mysli nemali. To sa týka aj pokiaľ ide o zrušenie spoluúčasti, pretože, nakoniec náš názor poznáte, že nevidíme nijaký dôvod, prečo by niekto mal niesť spoluúčasť za to, že padne banka.
Ivana Ratkovská, Slovenská televízia
Ratkovská, Slovenská televízia.
Pán premiér, ja by som sa vás chcela opýtať v nadväznosti na región, v ktorom sa nachádzame, na vašu reakciu možno na tie odporúčania alebo hrozby Svetovej organizácie ochrany prírody, čo sa týka Tatranského národného parku v nadväznosti na podnikateľský boom, ktorý tam bol, keďže to súvisí možno aj..., nie priamo s lykožrútovou kalamitou, ale týka sa to regiónu.
A ešte jedna otázka, čo sa týka armády. Včera ste sa vyjadrili pre Slovenský rozhlas, že teda rozpočet 31 miliárd pre armádu, je veľmi veľký; možno v akom rozsahu by ste to videli, koľko by teda mohla mať armáda?
Ďakujem pekne.
Robert Fico, predseda vlády SR
Začnem armádou, potom bude určite hovoriť pán minister pôdohospodárstva.
Pokiaľ ide o armádu, asi sa budú na mňa hnevať predovšetkým vojaci z povolania, keď to poviem, ale pri dnešnom spôsobe vedenia vojenských akcií udržiavať armádu, ktorá nás stojí 31 mld. korún, s takým technickým vybavením, ako máme, je naozaj veľký luxus. Ja si myslím, že krajina by mala mať profesionálne jednotky na využitie doma, na využitie pre účely OSN, v prípade ak Európska únia bude požadovať spoluprácu Slovenskej republiky, a pochopiteľne aj pri vojenských aktivitách Severoatlantickej aliancie, ktorej sme členmi. Čiže mať profesionálne jednotky, ktoré sú pripravené ísť, ako ich napríklad teraz máme v Afganistane, alebo ako máme vojakov na Cypre, alebo v iných častiach sveta. Preto som veľmi rád, že minister obrany sám prichádza s návrhmi na ďalšiu racionalizáciu v oblasti armády. Je to oblasť, kde sa budeme musieť maximálne profesionalizovať, hoci armáda je profesionálna, ale ešte vidím priestor na to, aby sa do budúcnosti prijali rozhodnutia. Ja sa teraz neodvážim hovoriť o rozpočtoch. Chcel by som, aby to bolo uvážlivé rozhodnutie, o ktorom sa bude dlhodobo diskutovať, a prijmem aj argumenty opačného charakteru, že to jednoducho nie je možné urobiť, ale takéto, prinajmenšom politické videnie tu je a začíname o ňom intenzívnejšie hovoriť.
Pokiaľ ide o Tatry, tu poprosím o vyjadrenie pána ministra pôdohospodárstva, ale chcem zdôrazniť, pani redaktorka, že to, čo sa deje v Tatrách, je úplná katastrofa, a my naozaj dnes stojíme pred reálnou hrozbou, že nám centrálne Tatry vyschnú kvôli lykožrútovi. Dúfam, že tú hrozbu pomenovávam veľmi jasne. Keby ste chceli vidieť, ja vám tu ukážem fotodokumentáciu, čo sa stalo po tom, ako bolo zabránené vyčistiť tie malé doliny, ktoré bolo možné vyčistiť možno za pár týždňov, dnes ako rakovina sa to šíri po svahoch a vážne je tu nebezpečenstvo, že Tatry vyschnú len a len kvôli tomu, že sú tu radikálni ochrancovia, ktorí nechcú umožňovať vstup do tohto prostredia a prijímanie zásadných opatrení. Ja dnes vôbec nevidím problém, ako prioritný číslo 1 to, na čo sa pýtate vy, hoci je dôležitý, ja to rešpektujem, že sa možno o to zaujímajú niektorí iní ľudia, ale zásadný problém vidím v záchrane Tatier, pokiaľ ide o kalamitu lykožrúta, ktorá je väčšia, rozsiahlejšia, nebezpečnejšia a s väčšími škodami, ako bola veterná kalamita (v roku 2004 to bolo?) v roku 2004.
Ale poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva.
Stanislav Becík, minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Ďakujem za slovo.
Ak dovolíte, k lesom: Slovensko je štvrtou najzalesnatejšou krajinou, 41 % územia Slovenskej republiky pokrývajú lesy. Kalamity boli, kalamity sú, aj kalamity budú, myslím kalamity veterné, kalamity smršťové. Žiaľ, po kalamite z novembra roku 2004, keď ľahlo asi 5,5 mil. m3 dreva, s ktorou by si boli lesníci poradili, nastúpil fenomén úrad životného prostredia a úrad štátnej ochrany, ktorý zabránil vykonať ťažbu, a dôsledok je taký, že tento problém z kalamity smršťovej prerástol do kalamity podkôrnikovej a v roku 2009 očakávame, že z podkôrnikovej kalamity nám bude potrebné vyťažiť za finančne veľký obnos vyše 5 mil. m3 dreva kvality
Chcem povedať jednu vec, že demokracia nie je sloboda bez hraníc. Demokracia nie je sloboda bez zodpovednosti. Budú si aj NGO musieť uvedomiť, že pokiaľ vlastne bude siahať ich zodpovednosť, pretože ak sa bude využívať len demokracia živej reťaze, bez zodpovednosti, ako to vlastne dopadne...; pozrime sa dnes na Šumavu, kde si tiež dovolili takýto „experiment“ urobiť, a na druhej strane je tu stanovisko súkromných vlastníkov Nemecka, súkromných vlastníkov Rakúska, ktorí sa jednoznačne postavili proti takémuto spôsobu samoobnoviteľnosti a žiadajú ekonomické náhrady, na ktoré Česká republika nemá peniaze. Na šťastie naše, ale aj na naše nešťastie, že nemáme zatiaľ chrobačiar, to je by som povedal strom, ktorý je nositeľom lariev a nositeľom podkôrnikového hmyzu, nie sú po úrovni hraníc Slovenskej republiky, ale nič k tomu nevedie, aby sme sa postupom času, ak k tomu nezaujmeme stanovisko, nedopracovali k tomu, že tento problém bude mať ďaleko vážnejší rozmer. A treba si uvedomiť jednu vec, že tento problém už má dnes rozmer aj v nadväznosti požiadavky na rozpočet, pretože tento problém bude treba riešiť. Kým by sa v roku 2004, po kalamite v roku 2004 boli s touto problematikou vysporiadali lesníci, dnes sa budú musieť s ňou vysporiadať znovu lesníci a drevorubači, budú, samozrejme, musieť túto hmotu realizovať za polovičnú cenu, plus máme napadnuté veľké enklávy (o výmere nechcem hovoriť) a, samozrejme, bude nás to stáť aj nemalé peniaze, aby sme zachránili tieto lesy alebo aby sme zachránili lesy.
Ďakujem.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem pánu ministrovi.
A ďakujem takisto vám za účasť.
Dovidenia.
x x x
Prehrať audio 
