Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie predsedu vlády SR R.Fica pred odletom na mimoriadny summit eurozóny
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujem pekne.
Prajem vám dobrý deň. A prepáčte tento netradičný dátum na zvolanie brífingu, ale dosť netradične bol zvolaný aj summit krajín eurozóny, teda tých štátov, ktoré používajú euro, vrátane aj Slovenska, ktoré euro zavádza k 1. januáru 2009. Summit bol zvolaný do Paríža, ak dobre rátam, len pred štyridsiatimi ôsmimi hodinami, čo potvrdzuje, že vývoj finančnej krízy pokračuje ďalej a je potrebné, aby krajiny, ktoré používajú euro, k nej zaujali konkrétny postoj.
Chcem predovšetkým zdôrazniť, že je to prvýkrát v histórii, čo sa Slovenská republika zúčastní na takomto zasadnutí, pretože, ako som už uviedol, boli prijaté všetky formálne rozhodnutia na zavedenie eura 1. januára 2009; sme v podstate súčasťou eurozóny, a preto som privítal pozvanie na tento veľmi dôležitý summit, ktorý bude pod patronátom francúzskeho prezidenta pána Sarkozyho.
Pokiaľ ide o navrhované závery, ktoré boli distribuované včera večer, myslím si, že z technickej stránky Slovenská republika nebude mať k nim nejaké zásadné pripomienky. Ide o otázku likvidity, ide o otázku ochrany bankového trhu, ide o otázky, ako ďalej nadobudnúť dôveru, pokiaľ ide o bankový sektor. To sú veci, kde vláda Slovenskej republiky určite tieto závery podporí.
Čo ja považujem za najpodstatnejšie a chcel som o tom informovať aj verejnosť aj vás, je, aby sme ako úplne nový členský štát eurozóny na tomto summite v plnej miere presadzovali a podporovali spoločný postup krajín eurozóny, ako aj aby sme presadzovali takýto spoločný postup v rámci celej Európskej únie. Možnože ste pri prvých reakciách na finančnú krízu sledovali na európskom kontinente určitý individualizmus. Boli niektoré rozhodnutia členských štátov, ktoré neboli koordinované. A išlo najmä o rozhodnutia týkajúce sa ochrany jednotlivých bánk, a tento individualizmus spôsobil obrovské množstvo turbulencií a nedôvery. Ja preto vítam, že krajiny eurozóny vrátane Slovenska, ako aj celá Európska únia sa opäť vracia za jeden stôl a majú záujem ponúknuť celej Európe spoločné postupy. Naozaj takto to vnímame aj vo vláde Slovenskej republiky, koordinovaný prístup štátov s eurom a celej Európskej únie má dnes kľúčový význam, aby dopady, riziká a škody spôsobené finančnou krízou, ktorá ako infekt prišla zo Spojených štátov amerických, boli čo najmenšie.
Na druhej strane, a o to budú určite žiadať aj individuálne krajiny, okrem pozície spoločného postupu budú chcieť mať individuálne krajiny určitú mieru voľnosti pri prijímaní individuálnych špecifických rozhodnutí, ktoré sa týkajú domáceho bankového sektora alebo finančného trhu. Avšak nesmie ísť o rozhodnutia, ktoré by nabúravali koordinované akcie Európskej únie ako celku. Summit (a celá situácia, ktorá vznikla okolo finančnej krízy) je pre Slovensko mimoriadne dôležitý, pretože Slovensko si síce naplánovalo vstup do eurozóny k 1. januáru 2009 už pred niekoľkými rokmi, a táto vláda to rešpektovala, dnes však kombinácia aj určitých náhod, teda finančná kríza a zavedenie eura na Slovensku, nás môže tešiť, pretože sa ukazuje, že v týchto komplikovaných časoch môže byť pre Slovensko mimoriadne výhodné, že bude súčasťou eurozóny. Na druhej strane je veľmi ťažko predvídať, ako sa budú vyvíjať ekonomiky krajín, ktoré nie sú veľké a ktoré si zachovali svoju vlastnú národnú menu.
Chcel by som rovnako vás informovať, že summit v Paríži by mal byť aj príležitosťou na to, aby sme si vysvetlili niektoré návrhy, ktoré sa objavili napríklad pri stretnutí štyroch najsilnejších krajín Európskej únie – Francúzska, Nemecka, Talianska a Veľkej Británie, keď hovorili o uvoľnení záväzkov Paktu rastu a stability. Ako dobre viete, každá krajina, pokiaľ ide o Pakt rastu a stability, je povinná naďalej konsolidovať verejné financie tak, že každý rok má klesnúť deficit o 0,5 %. My sme to urobili a robíme to. My konsolidujeme verejné financie veľmi rýchlo, ale chceme teda poznať spoločný postup Európskej únie, teda že či to je názor len štyroch štátov, alebo je to názor, ktorý bude plne inštitucionalizovaný, čo umožní jednotlivým krajinám, aby si vytvárali určité predpoklady na riešenie finančných kríz. Rovnako chceme počuť odpoveď na informácie, kedy sa začína hovoriť o revízii prísnych maastrichtských kritérií. Kladieme si otázku, prečo teda od nás niekto vyžadoval v čase 10-percentného hospodárskeho rastu takú nízku infláciu, a teraz zrazu sa ide hovoriť, že už by niektoré veci možno nemali platiť. Sám som zvedavý, ako budú krajiny reagovať na to, že dnes maastrichtské kritériá platia a musia ich jednotlivé štáty aj plniť.
Vážené dámy a páni,
opakujem, z technickej stránky na summite nevidíme nejaké závažné problémy, ale je veľmi dobre, opakujem, veľmi dobre, že tento summit sa zvoláva aj tak narýchlo, čo len potvrdzuje závažnosť krízy.
Chcel by som prejsť od tohto summitu trochu do domáceho vývoja, pretože príležitostí síce je pomerne veľa na hodnotenie finančnej krízy, ale vždy ako keby to najpodstatnejšie, čo dnes v Európe a vo svete je, zatieňujú rôzne vnútropolitické udalosti, šarvátky a turbulencie, ktoré sú nepodstatné. Ja si dovolím pripomenúť jeden výrok, ktorý povedal počas druhej svetovej vojny jeden americký politik, keď naznačil, že na americký kontinent by mohli padnúť aspoň dve bomby, aby si Američania a americkí politici uvedomili, čo sa deje v Európe, a že americké vnútropolitické témy sú úplne odtrhnuté od najpodstatnejších udalostí. Mám trochu pocit, že taká istá situácia je dnes na Slovensku. Dnes sa bavíme o vlastivedných názvoch a považujeme to možno za najdominantnejšiu tému, ale pritom chcem vážne každému povedať, že taká finančná kríza, aká dnes v Európe a vo svete je, prakticky sa začína porovnávať s udalosťami z rokov 1929 a našou povinnosťou je sústrediť sa predovšetkým na túto krízu. Preto chcel by som požiadať celé politické spektrum na Slovensku, opozičné aj vládne, aby sme si povedali, že svetová finančná kríza a jej možný dopad na Slovensko, toto je to najpodstatnejšie a najvýznamnejšie, kde musíme spoločne reagovať a hľadať spoločné riešenia. Nič iné by nás nemalo zaujímať, nič iné, len to, ako zabrániť, aby tento americký infekt, ktorý prišiel, nespôsoboval Slovenskej republike, ktorá je dobre rozbehnutá, žiadne škody, alebo aby sme tieto škody minimalizovali.
S určitým uspokojením vláda Slovenskej republiky sleduje vývoj na bankovom trhu. Tu naozaj máme pocit pokoja a dôvery v bankový sektor. Chcem poďakovať aj občanom Slovenskej republiky, že takto vnímajú bankový sektor Slovenskej republiky. Na druhej strane, vážené dámy a páni, je trošku nepochopiteľný postoj niektorých politických subjektov k návrhu, ktorý predložila vláda na ochranu vkladov občanov v slovenských bankách. Chcel by som to tu povedať veľmi jasne: my sme neprijali vo vláde rozhodnutie chrániť stopercentne vklady kvôli ľuďom, ktorí majú v bankách vyššie vklady, ako sa pokúša časť opozície alebo aj niektoré médiá interpretovať. My to musíme urobiť ako ochranu celého Slovenska. Jednoducho nemôžeme si dovoliť, aby Slovensko malo nižšiu mieru ochrany vkladov ako okolité krajiny. Ja predpokladám, že je každému jasné, aké riziká z toho vyplývajú, keby napríklad v Rakúsku alebo v iných krajinách v okolí, ktoré sú v Európskej únii, bola miera ochrany vkladov vyššia ako na Slovensku, že by to mohlo spôsobiť určité presuny peňazí, a tým aj nedôveru a nestabilitu. Opakujem preto, toto rozhodnutie, ktoré musia tak či tak schváliť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, bolo prijaté v mene celej krajiny a ochrany tejto krajiny pred možnou nedôverou a pohybmi. Dokonca sa domnievam, že je chyba, že celá Európska únia nebola spôsobilá dohodnúť sa na rovnakom postupe. Takto prišlo iba odporúčanie, na ktoré reagovali jednotlivé štáty rôzne, individuálne.
Napriek tomu platí, sú tri varianty: buď budeme chrániť vklady do výšky 50-tisíc eur, bez spoluúčasti, 100-tisíc eur, bez spoluúčasti, alebo na 100 percent. Vláda sa prikláňa k ochrane vkladov na 100 percent, nech poslanci Národnej rady rozhodnú, čo je najlepšie. Ale nerobme z tohto, prosím, politickú agendu, pretože dnes obviňovať vládu, že týmto rozhodnutím chcela chrániť ľudí s vyššími vkladmi, teda akýchsi milionárov, má asi takú logiku a takú objektívnosť, ako keď túto vládu niekto obviňuje z cenových pohybov v segmente potravín alebo ropy. Chcem naozaj každého požiadať: prestaňme s týmto. Dnes, ak nebudeme spoločne postupovať v týchto principiálnych otázkach, tak to Slovenskej republike môže len uškodiť.
Rovnako chcem požiadať opozíciu a médiá, aby neatakovali plány vlády Slovenskej republiky naštartovať výstavbu diaľnic v rýchlejšom tempe aj cez PPP projekty. Viem, že sú tu rôzne aspekty ľudsko-právne, otázka vlastníckeho práva, sú poprijímané zákony a máme tu inštitúty, ako je Ústavný súd, ktorý môže rozhodnúť, či postup je, alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ale dnes je povinnosťou vlády, a my to budeme robiť, hľadať možnosti, ako nahradiť prípadný útlm hospodárskej výroby na Slovensku a hospodárskeho rastu. Nebola to táto vláda, ktorá koncentrovala automobilový priemysel na Slovensku, a je to práve automobilový priemysel na Slovensku, ktorý môže spôsobiť útlm hospodárskeho rastu. My musíme nájsť nejaké alternatívy; alternatíva nie je, že dotiahneme ďalšiu automobilku. Alternatíva je, že budeme podporovať veľké projekty typu výstavby diaľnic, čo môže významným spôsobom prispieť k hospodárskemu rastu Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni,
preto aj ja budem parafrázovať výrok, ktorý som povedal na úvod, a poviem, že možno by pre niektorých politikov na Slovensku bolo dobré, keby na vlastnej koži zažili to, čo zažívajú politici v iných krajinách, aby pochopili, v čom je závažnosť problému. My sa nemôžeme tváriť, že Slovensko je ostrov niekde v Tichom oceáne, ktorý nie je napojený žiadnymi linkami na svetový finančný, ekonomický rozmer, a že nám sa jednoducho nemôže nič stať. Práve naopak, Slovensko je otvorená ekonomika, sme nadviazaní na krajiny Európskej únie. Našťastie, bankový sektor máme pod kontrolou. Verím, že aj rozhodnutie o ochrane vkladov bude mimoriadne dobré pre stabilitu a dôveryhodnosť. Ale pokiaľ ide o hospodársky rast, nemôžeme sa tváriť, že sa nás to jednoducho nedotýka. A ešte očakávam, že o chvíľku prídu aj obvinenia vo vzťahu k tejto vláde, že táto vláda spôsobila pokles hospodárskeho rastu. Do takýchto absurdít dnes ideme. Tu sa obviňuje vláda z poklesu..., teda z nárastu cien potravín, z pohybov, pokiaľ ide o ropu, tu sa obviňuje vláda, že my prijímame rozhodnutia na ochranu milionárov, pritom ide o ochranu celého Slovenska. O chvíľku prídu obvinenia, že sme my spôsobili pokles hospodárskeho rastu, ak k nemu príde. Toto je najvýznamnejšia téma, tejto sa dnes treba maximálne venovať. Ak to zvládneme, tak spolu s eurom Slovensko môže podstatne rýchlejšie nastúpiť na cestu priblíženia sa ku krajinám Európskej únie. Máme na jednej strane obrovskú šancu, ale na druhej strane sme aj vo veľmi citlivej, prekérnej situácii, na ktorú by sme mali spoločne reagovať.
Toľko pred summitom, na ktorý odchádzam asi o dve hodiny. Myslím si, že pôjde o veľmi dôležité stretnutie, a teším sa na diskusie, ktoré budú nielen otvorené, tam priamo na rokovaní, ale určite bude veľa interných stretnutí, kde jednotliví premiéri budú svoje postoje vysvetľovať, myslím, v tom priateľskom duchu, svojim kolegom, pretože naozaj niektoré veci sme ťažko chápali, a ja verím, že dnes príde z tohto summitu jasný spoločný koordinovaný postup krajín, ktoré majú euro.
Ďakujem vám pekne.
Nech sa páči, vaše prípadné otázky.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči, prvá otázka, pán Zgalinovič.
Marek Zgalinovič, Slovenská televízia
Marek Zgalinovič, Slovenská televízia.
Vy ste hovorili o tom, že už máte určitý návrh záverov toho summitu, aj ste naznačili, že je tam niečo o likvidite, o ochrane trhu, dôvere bankového trhu; ak by ste možno mohli povedať, ktoré z tých opatrení podľa vás, ktoré sú navrhnuté, je možno také najvýznamnejšie, najrazantnejšie.
Robert Fico, predseda vlády SR
Nevidel by som tam nič také, čo by bolo nejaký prevrat, a skôr to vnímam ako technické opatrenia vo vzťahu k nadobudnutiu dôvery v medzibankovom sektore, lebo viete, že ten je stále zamrznutý. Ďalej sa tam veľká úloha kladie, alebo veľký význam sa kladie, pokiaľ ide o úlohu štátu. To je dosť také dominantné, že štát, vlády, štát musia zabrať v tomto okamihu. Popiera sa tam nepochybne predstava o akomsi voľnom trhu, ktorý všetko vyrieši, čiže pokračujú tendencie, ktoré vznikli pred niekoľkými týždňami a mesiacmi, že bez štátu a bez vlád sa táto kríza vyriešiť nedá. Áno, ak ju necháme na voľný trh, tak trh to vyrieši za päť rokov, ale vieme, s akými dôsledkami.
Preto mne skôr pôjde na summite o odpovede na Pakt rastu a stability, ako to teda je s tými 0,5 %. Viete, my ako..., už ani neviem použiť na to výraz, od roku 2006 v jednom kuse znižujeme deficit, aby sme vyhovovali Paktu rastu a stability, a teraz prichádza obdobie, keď hovoria, že to nie je potrebné. A v tomto období prichádza opozícia, ako z iného sveta, s návrhom na vyrovnaný štátny rozpočet. Viete, toto je úplne šialené. Tak celá Európa hovorí o tom, že poďme sa baviť o tom, že konsolidácia deficitu bude pomalšia, aby mali vlády k dispozícii finančné prostriedky na prípadné vyrovnávanie strát a rizík súvisiacich s ekonomickou a finančnou krízou, a naša opozícia, ktorá sa vyváža na vrtuľníku a lyžuje(?) na Kamčatke alebo na Aljaške, príde a povie, že oni teda si myslia, že vyrovnaný rozpočet... To... oni sú z iného sveta. Ja už naozaj neviem, že či aspoň v takýchto principiálnych veciach by..., buď..., nech sú ticho, nech radšej nič nehovoria, ako by mali prichádzať s takýmito postojmi, s ktorými teraz prichádzajú. Čiže nič zvláštne, my, samozrejme, ... nič zvláštne v tom, že my sme si už na ten obrat zvykli, pokiaľ ide o návrat k úlohám štátu a vlády.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Druhá otázka, pani Goldírová.
Renáta Goldírová, TV Markíza
Markíza. Dobrý deň!
Pán premiér, ja by som trošičku nadviazala na kolegu; predsa len ak by ste mohli viacej špecifikovať, akým spôsobom by mala eurozóna, a neskôr – v stredu budete mať summit Európskej únie, aj Európska únia postupovať, pretože to, čo sa doteraz prijímalo na európskej úrovni, naozaj neupokojilo ani trhy, a verejnosť možno do istej miery, ale predsa len tie trhy stále reagujú tak, ako reagujú, čiže kde vidíte tú cestu ďalej.
K tomu Paktu rastu a stability: predsa len tá flexibilita sa nechápe ako porušovanie Paktu rastu a stability, čo sa týka deficitu alebo dlhu. Čiže kde je postoj Slovenska, kde vy chcete možnože otvoriť ten Pakt stability a rastu, alebo akým spôsobom vnímate vy tú flexibilitu?
A keď hovoríte o úlohe štátu v rámci finančného sektora, predpokladám, tak, kde vidíte vlastne úlohu Slovenska alebo vlády Slovenska v tomto kontexte. Objavili sa tie úvahy z HZDS, aby štát teda prevzal nejakým spôsobom väčší vplyv v bankách. Čiže, ak môžem, váš postoj...
Robert Fico, predseda vlády SR
Pokiaľ ide o návrh koaličného partnera, ja tento návrh v plnom rozsahu rešpektujem, len si myslím, že naše rozhodnutie chrániť vklady nemá dnes nič spoločné s bankovým sektorom a jeho vnútornou štruktúrou. Nám išlo o ochranu Slovenska, aby Slovensko nebolo znevýhodnené v porovnaní s inými krajinami. Preto ja by som teraz nevnášal stranícke a politické pohľady do ochrany vkladov. My sme to museli urobiť, a nech poslanci rozhodnú, v akej výške tá ochrana bude, hoci my podporujeme vo vláde stopercentnú ochranu, aby Slovensko nebolo znevýhodnené. Pokiaľ ide o úlohu štátu, no sú to práve rozhodnutia, ja som to naznačil, v prípade výstavby diaľnic. Pani redaktorka, ak si zoberieme programové vyhlásenie vlády, tak ja môžem pokojne skonštatovať na budúci rok, že programové vyhlásenie vlády je totálne naplnené, pokiaľ ide o záväzky, ktoré sme prijali v oblasti diaľnic, keď si zoberieme formulácie, kilometre, ktoré sme si tam dali. Ale my sme povedali, chceme viac. A teraz prichádza aktívna úloha štátu. Prijali sme osobitné návrhy zákonov, ktoré uľahčujú postup napríklad pri vyvlastňovaní, uľahčujú stavebné konanie, lebo ak by sme išli podľa doterajších právnych predpisov, tak diaľnica sa bude stavať dvadsať rokov a postavíme osem kilometrov diaľnic do roka. Tu vidím úlohu štátu, že bude aktívne otvárať projekty, tak ako sú momentálne PPP projekty, ktoré môžu znamenať pomoc hospodárskemu rastu v čase, keď sa očakáva recesia v automobilovom priemysle. V tom je význam štátu, obrovský význam.
Ďalej si myslím, že štát by mal byť podstatne aktívnejší, pokiaľ ide o reguláciu a monitoring bankového sektora. Určite áno. A prijímať by mali mať možnosť štáty aj tie najextrémnejšie rozhodnutia, najmä vtedy, ak by si majitelia bánk, teda matky, chceli riešiť svoje ekonomické problémy a finančné problémy na úkor dcérskych bánk, ktoré pôsobia na území iných štátov. Slovensko je typický príklad. Na Slovensku máme len dcéry. Všetko predchádzajúca vláda sprivatizovala; matky sú v zahraničí, dcéry sú na Slovensku. Našťastie, ukazuje sa, ukazuje sa, že s malými výnimkami matky, teda tie veľké banky, neinvestovali do rizikových operácií. Aj preto môžeme povedať, že likvidita, banky na Slovensku sú v dobrej kondícii, a toto je segment, ktorý nás mimoriadne uspokojuje.
Pokiaľ ide o Pakt rastu a stability, my ideme ďalej s konsolidáciou verejných financií. Štátny rozpočet, na ktorom sme dohodnutí (to tu môžem nakoniec teraz povedať) v koalícii, definitívne, ide do vlády Slovenskej republiky v stredu, plánuje s deficitom 1,7 % vrátane teda deficitu Sociálnej poisťovne. Je to historicky najnižší deficit, aký kedy Slovenská republika mala. Zdôrazňujem, bez toho, aby sme privatizovali čo i len jednu korunu zo strategického majetku, a bez toho, aby sme zdvíhali dane. A ešte, naopak, práve pri tomto deficite sme prijali významné sociálne programy. My chceme len vedieť, aby bola jasná pozícia Európskej únie ako celku: znamená to, že nebude záväzok konsolidovať verejné financie o 0,5 % každý rok? Pretože my máme zase na rok 2010 ďalší plán, potom máme ďalší plán na rok 2011 a veľmi by sme privítali, keby postupne v určitých rokoch prišla aj otázka vyrovnaného štátneho rozpočtu. Ale my nemôžeme dnes predvídať, čo bude. My si takýto plán môžeme urobiť, a to bol pravdepodobne aj dôvod, prečo veľké európske krajiny došli s týmto návrhom – dať priestor štátom, aby si ten deficit nechali na úrovni, ktorý by však nemal byť vyšší ako tri percentá, lebo tri percentá je maastrichtské kritérium. A zaujíma nás aj to, ako sa postavíme k Maastrichtu, znamená to, že Maastricht už teraz nebude platiť, že krajiny budú môcť prekračovať 3-percentný deficit? Lebo máme aj také krajiny, ktoré nerešpektujú túto hranicu. Toto nás zaujíma. My konsolidujeme ďalej. My si uvedomujeme, aké je to pre nás dôležité, mimoriadne dôležité. Ale nikto nevie predvídať, čo sa môže stať do budúcnosti. Preto určitá miera voľnosti je pre nás veľmi podstatná. A v tomto vnímam návrh opozície ako sabotáž, keď tvrdí, že teraz treba prijať ústavný zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte. Takýto ústavný zákon ide úplne proti tomu, čo hovorí celá Európa. Znovu opakujem, to, čo sa deje na Slovensku dnes, a tie riziká, tá nervozita, to nie je výmysel tejto vlády, alebo to nie je spôsobené touto vládou. To je celoeurópsky, celosvetový problém, a privítal by som, keby to opozícia konečne pochopila; ona to chápe, len si myslí, že na tom vytlčie nejaké politické body, keď bude obviňovať vládu Slovenskej republiky, dobreže nie z toho, že padol celý americký finančný systém.
Pokiaľ ide o otázku prvú, ktorú ste mi dali, nechcem ísť do detailov z toho dôvodu, že my sme dali posúdiť tie závery včera ministerstvu financií, Národnej banke Slovenska, dal som to posúdiť mojim poradcom, a zatiaľ pracujeme na vcelku, aj pokiaľ ide o návrhy, ktoré prišli včera z Francúzska, dôvernej báze. Nemôžem predvídať, aké závery budú úplne prijaté, iba konštatujem, že to, čo je navrhnuté, vcelku vyhovuje predstavám Slovenskej republiky, pretože je tam jasne zakomponovaný spoločný postup eurozóny. Spoločný postup, pani redaktorka, ja ho nevnímam ako problém technický alebo finančný; tak ako je dnes problém vo finančnom sektore spôsobovaný najmä nedôverou, tak návrat dôvery môže znamenať aj návrat dôvery do finančného sektora. Ja kladiem na spoločný postup eurozóny, Európskej únie, obrovský dôraz, pretože si myslím, že ak sa budú objavovať tieto vyhlásenia, tak sa budú aj upokojovať finančné trhy a bude to znamenať návrat k dôvere. V tomto ja vidím podstatne väčší význam ako v nejakom technickom riešení, ktoré navrhuje summit eurozóny, ktorý bude dnes poobede.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďalšia otázka, nech sa páči.
Redaktorka, TA3
... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... TA3.
Poprosím vás, keď sme už pri zásahoch vlády, tak čo hovoríte na odporúčania tridsiatich ôsmich analytických skupín na to, že vlády by nemali zasahovať do tejto krízy, nemali by pristupovať k tejto kríze zasahovaním do... alebo reguláciou cien.
Robert Fico, predseda vlády SR
Neviem..., my teraz neprijímame žiadne opatrenie takéhoto charakteru. My sa snažíme v prípade cien energií vysvetľovať monopolom, že musia zohľadňovať kúpyschopnosť slovenského obyvateľstva a najmä musia brať na zreteľ miliardové zisky, ktoré majú k dispozícii. Toto nie je cenová regulácia. My jednoducho tvrdíme, že nie je dôvod na nárast cien energií, ako to napríklad navrhol Slovenský plynárenský priemysel. A pokiaľ ide o prípadnú reguláciu, my o nej hovoríme iba ako o krajnom prostriedku v prípade, že by niekto zneužil prechod na euro. Je cenová rada, na čele ktorej stojí pán Mihók, má sledovať vývoj cien a konštatovať: „Je toto otázka napríklad navýšenia ceny vstupov? Ak áno, potom to musíme rešpektovať. Ale je to len dôvod, je to dôvod špekulácie, niekto chcel zbohatnúť na tom, že sa mení koruna za euro?“ Vtedy zasiahne cenová rada, dá odporúčanie jednotlivému ministerstvu a ministerstvo potom môže pristúpiť až k takémuto riešeniu.
Ale celkovo na vašu otázku odpoviem inak: To mi trošku pripomína, pani redaktorka, situáciu v Tichej a v Kôprovej doline. To je presne takto isto. Bola tam kalamita, ktorú sme vedeli vyriešiť za dva alebo za tri týždne. Bolo tomu zabránené. Choďte sa tam dnes pozrieť, čo tam je, ako sa tá rakovina rozšírila do lesov tak, že dnes všetci hovoria, že centrálne Tatry nám o chvíľku vyschnú kvôli infekcii, ktorá tam je. To isté platí tu. Áno, pokojne môžeme nechať celú toto krízu na trh. Môžeme to nechať. Ale prežijú, prežijú, garantujem vám, len tí, čo budú mať najostrejšie lakte, len tí, ktorí budú najsilnejší, prežijú len tí, ktorí budú môcť použiť silu. A Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré môžu použiť silu, a nepatrí ani medzi krajiny, ktorá má ostré lakte, lebo nemáme mať čím ostré lakte, pokiaľ ide o Slovenskú republiku ako takú.
Preto my musíme do toho aktívne vstupovať, a vláda veľkú pozornosť finančnej kríze venuje od samého začiatku, pretože bola by veľká škoda, keby takto naštartovaná Slovenská republika, s dobrým postavením na medzinárodnom poli, s dobrým hospodárskym rastom, s udržateľnou infláciou... Všimnite si, všetci pozerajú ako puci, prepáčte za výraz, aká inflácia je predikovaná na rok 2009. My sme naozaj dosiahli stabilitu v tejto oblasti, čo znamená, že nedôjde k javu, ktorý každý hovoril, že po zavedení eura okamžite nám vyletia ceny hore, pretože na to už dnes neexistuje žiadny dôvod. Ja som za aktívny prístup vlád a štátov do tejto finančnej krízy. Za veľmi aktívny prístup.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči, ďalšia otázka.
Daniela Krajanová, denník SME
Daniela Krajanová, denník SME.
Pán premiér, ja sa chcem spýtať ešte k tomu Maastrichtu, že akú formu vlastne zmeny Slovensko podporí, pokiaľ ide o to, či sa to má týkať len tých štátov, ktoré budú sanovať..., ktoré sanovali banky, alebo všetkých, teda aj Slovenska.
A druhá moja otázka: Povedali ste, že podstatný je spoločný postup krajín eurozóny, ale ak som správne pochopila, tak predsa len podľa vás by niektoré veci mali zostať v kompetencii jednotlivých štátov. Ak môžete povedať ktoré, ktoré sú to oblasti.
Robert Fico, predseda vlády SR
Sú niektoré krajiny, ktoré majú úplne iný bankový sektor, ako má napríklad Slovenská republika. Sú múdrejšie krajiny, ktoré si nechali aj vlastné banky, na rozdiel od Slovenska, v minulosti. Preto, ak trebárs na území krajiny fungujú len banky, ktoré sú buď štátne, alebo ktoré ovláda domáci kapitál, je to rozdiel oproti krajinám, kde fungujú iba dcéry. Mám na mysli tieto špecifiká, že v takomto prípade by mali mať štáty možnosť individuálneho prístupu. Na druhej strane, opakujem, je mi ľúto, že Európska únia nebola schopná prijať jedno rozhodnutie, pokiaľ ide o ochranu vkladov. Mali sme sa dohodnúť, všetky krajiny mohli mať rovnakú ochranu vkladov, a mohla nastať absolútna dôvera. Takto sa ešte aj toto stáva predmetom určitých ťahaníc.
Pokiaľ ide o Maastricht, my nie sme za zmenu Maastrichtu. Práve naopak, príliš dobre by nám to nepadlo. Ak nás nútili pri takom veľkom hospodárskom raste držať nízku infláciu; každý ekonóm vám potvrdí, že mať 10-percentný hospodársky rast a pritom 2,5-percentnú infláciu je prakticky nemožné, hoci my sme to za určitých podmienok dokázali. Preto pokiaľ ide o 3-percentný deficit ako maximálny, toto budeme určite podporovať. Budeme podporovať naďalej zachovanie ďalších maastrichtských kritérií. Jediná vec, o ktorej sme pripravení sa baviť, a to sme naznačovali už v súvislosti s príchodom rokovaní o eure na Slovensko, je, že ako sa má vypočítavať miera inflácie, ktorá je rozhodujúca pre členský štát, ktorý sa uchádza o euro, pretože dnes je to tak, že sú to tri krajiny, ktoré majú najnižšiu infláciu, k tomu sa niečo priráta, a potom majú s tým mnohé krajiny problém. Ale pokiaľ ide o 3-percentný deficit, myslím si, že toto by určite malo zostať kvôli konsolidácii verejných financií. A my s tým problém nemáme; 1,7 % – historicky najnižší deficit.
Ešte raz prosím všetkých, situácia je vážna, my ju máme, samozrejme, pod kontrolou v rámci slovenských možností. Jediné, čo nás môže prekvapiť, je útlm hospodárskeho rastu kvôli recesii automobilového priemyslu. Na toto sa teraz sústreďujem, a preto prosím ešte raz, nech opozícia nevybíja z týchto vecí politický kapitál, je to úplne zbytočné.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Posledná otázka, televízia JOJ.
Anton Adamčík, TV JOJ
Adamčík, televízia JOJ.
Ja som sa chcel opýtať; pán premiér, spomínali ste, že očakávame recesiu automobilového priemyslu, myslíte si, a otázka moja je, že súčasná finančná kríza môže nejako výrazne urýchliť vlastne túto recesiu?
Robert Fico, predseda vlády SR
Sú odhady, že je to práve automobilový priemysel, ktorý môže najviac trpieť tým, čo sa momentálne deje vo svete a v Európe. Pokiaľ ide o Slovensko, o koncentrácii tohto druhu priemyslu netreba hovoriť. Treba sa na to pripraviť. Treba sa na to pripraviť, že ak by k takému niečomu došlo, zatiaľ tie výchylky, ktoré sú, sú nie také dôležité, aby nás to povedzme alarmovalo, ale treba sa na to pripraviť, že je to jeden z rizikových faktorov, a my ponúkame tie riešenia, ktoré ponúkame. Preto skôr by som očakával, že PPP projekty a ďalšie veci, budú priamo podporované všetkými a nieže „budem im hádzať pod nohy rôzne polená“.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem predsedovi vlády a ďakujem aj vám za účasť.
Dovidenia.
x x x
Prehrať audio 
