Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po skončení 117. rokovania vlády Slovenskej republiky
Dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej besede, ktorá sa koná po rokovaní vlády Slovenskej republiky, ktorej hlavným bodom bolo rokovanie o rozpočte, o priebehu rokovania vás budú informovať predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico a minister financií Slovenskej republiky, pán Ján Počiatek. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, najvýznamnejším bodom dnešného rokovania vlády Slovenskej republiky bolo schvaľovanie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Okrem tohto návrhu sa vláda zaoberala ďalšími asi štyridsiatimi bodmi, niektoré priamo súvisia s návrhom rozpočtu, iné boli štandardné body, ktoré boli zaradené na rokovanie vlády podľa časového harmonogramu. Ak dovolíte, spoločne s pánom ministrom financií by sme sa výlučne sústredili len na problematiku návrhu rozpočtu na roky 2009 až 2011. Na úvod by som urobil krátku charakteristiku tohto rozpočtu, potom by konkrétnejšie údaje uviedol pán minister financií, ktorý návrh tohto rozpočtu vo vláde predkladal a presadzoval. Predovšetkým by som chcel oceniť a podčiarknuť skutočnosť, že prijímanie rozpočtu na rok 2009 prebieha vo veľmi kľudnej a konštruktívnej atmosfére, a oceňujem aj to, že rozpočet bol natoľko pripravený dnes na rokovanie vlády, že v podstate po jeho predložení, jeho charakteristike, pár drobných pripomienkach sme ho schválili všetkými prítomnými ministrami, ktorí sa zúčastnili na rokovaní vlády Slovenskej republiky. Je to potvrdenie, že ak sa správne nastavia priority a ak sa partneri vo vládnej koalícii na týchto prioritách dohodnú, rozpočet a jeho schvaľovanie nemá charakter trhových hádok, ako sme možno videli do roku 2006, ale má charakter solídnych rokovaní a potom aj z toho vyplývajúcich záverov. Rozpočet na rok 2009 by som určite charakterizoval ako rozpočet, ktorý je v prospech ďalšieho rozvoja ekonomiky, ale aj ostatných sfér Slovenskej republiky. Je to rozpočet, ktorý určite rešpektuje aj ťažkú finančnú krízu, ktorou dnes Európa a celý svet prechádza, a my si uvedomujeme, nakoľko je potrebné mať v rozpočte zdroje alokované do rozvoja, pretože bude vyvíjaný obrovský tlak na predikovaný hospodársky rast, s ktorým sme išli pri zostavovaní štátneho rozpočtu na úrovni 6,5 %. O konkrétnych veciach bude hovoriť pán minister financií. Tento rozpočet je určite sociálnym rozpočtom. Dokonca si dovolím povedať, že ak porovnávame výdavky a najmä štruktúru projektov sociálneho charakteru, tak je to jeden z najsociálnejších rozpočtov, aké kedy boli prijaté v histórii Slovenskej republiky. Pokiaľ hovoríme o sociálnosti tohto rozpočtu, na podporu sociálnej oblasti boli vytvorené osobitné zdroje vo výške viac ako 11 mld. Sk a celkovo dochádza k nárastu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o takmer 8 %. Aby sme urobili krátku inventúru, dovolím si zopakovať, že budeme valorizovať dôchodky už od 1. januára 2009. Teda nie až od júla 2009, ako bolo pôvodne navrhnuté. Táto valorizácia bude o 6,95 % a ak to zrátame s valorizáciou, ktorá už bola urobená v polovičke tohto roku, tak dôchodky valorizujeme v priebehu šiestich mesiacov prakticky o viac ako 11 %. Rozširujeme príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa aj na druhé a tretie dieťa, suma zostáva rovnaká - 25 000 Sk. My sme s týmto už raz prišli, pri prvom dieťati sa to stretlo s veľkým ohlasom, preto prichádzame aj s programom pre druhé a tretie dieťa, kde rodičia dostanú počnúc 1. januárom 2009 takú istú sumu ako pri dieťati prvom. Zvyšujú sa prídavky na dieťa od 1. januára 2009, a to na jedno dieťa o 1200 Sk ročne. Zlepšuje sa systém kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, naozaj ak porovnáme roky 2008 a 2009, tak v roku 2009 dochádza v tejto oblasti k nárastu finančných prostriedkov o 16 %. Nedá sa ísť ďalej. My by sme veľmi radi dali viac, ale sme limitovaní určitými finančnými prostriedkami. Podstatná informácia je aj tá, že rozširujeme okruh poberateľov vianočného dôchodku o poberateľov vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku, títo ľudia boli v minulosti vylúčení z možnosti získať vianočný dôchodok. Zavádzame nový adresný nástroj na podporu starostlivosti o maloleté dieťa s cieľom zosúladenia rodinného a pracovného života, zavádzame novú dávku pre dieťa v hmotnej núdzi vo výške 500 Sk mesačne. Ak tieto zmeny zoberieme do jedného komplexu, tak môžeme konštatovať, že v porovnaní s rokom 2006 dochádza k nárastu finančných prostriedkov na podporu rodiny až o 21 %. Preto si dovolíme konštatovať, že tento rozpočet je naozaj absolútne sociálny, jeden z najsociálnejších, aké kedy boli prijaté v histórii Slovenska. Chcem k tomu dodať aj to, že robíme tak bez zvyšovania daní, robíme tak bez akejkoľvek privatizácie strategického majetku a robíme tak neustále pri znižovaní deficitu, ktorý na rok 2009 je plánovaný na úrovni 1,7 %, čo dnes ocenil aj guvernér Národnej banky, ktorý povedal, že je veľmi správne, ak vláda sa drží uznesení, ktoré v tejto oblasti prijala. Čiže bez koruny z privatizácie strategického majetku, bez zvyšovania daní a pri významnom znižovaní deficitu verejných financií prinášame najsociálnejší rozpočet v histórii Slovenskej republiky. Tento rozpočet je určite aj vyvážený, ako som už naznačil, zatiaľ nevidíme žiadny dôvod, to by naozaj muselo dôjsť ku kríze, o akej hovoria dnes niektoré európske štáty, kedy by sme mali meniť výšku deficitu. My sa držíme deficitu 1,7 %. Pripomínam však, že veľké štáty Európskej únie volajú po flexibilite, pokiaľ ide o využívanie podmienok Paktu rastu a stability, pokiaľ ide o najmä podmienku, požiadavku stabilizovať, konsolidovať verejné financie každý rok o 0,5 %. 1,7 % deficit je historicky najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Čiže môžeme naozaj používať v súvislosti s týmto rozpočtom často slovíčko naj, pretože ak je najsociálnejší, môžem povedať, že je to aj rozpočet s najnižším deficitom, a v tom je podľa môjho názoru vynikajúca štruktúra tohto rozpočtu, že na jednej strane vieme ľuďom dať a na druhej strane nezadlžujeme túto krajinu, nezvyšujeme deficit. Rozpočet je určite proeurópsky, lebo sa držíme všetkých záväzkov, ku ktorým sme boli zaviazaní alebo ku ktorým sme sa dobrovoľne prihlásili na úrovni Európskej únie, prípadne iných inštitúcií ekonomického a finančného charakteru, ktoré pôsobia v rámci Európy. Vážené dámy a páni, tento rozpočet je plne rozpočtom realizujúcim programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, príjmy zakladáme len na ekonomickom raste a v žiadnom prípade nezakladáme tieto príjmy na predaji najcennejšieho štátneho majetku a ja s veľkým potešením konštatujem, že keďže ide aj o prorozvojový štátny rozpočet, sú v ňom vytvorené dobré podmienky pre rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania, kde dochádza k vysokému nárastu finančných prostriedkov. Ja by som teraz poprosil, aby minister financií prešiel niekoľko ďalších oblastí, ja som charakterizoval sociálnu oblasť, aby naznačil, v čom je tento rozpočet prorozvojový, pretože naozaj je čo povedať za jednotlivé rezorty. Chcem dodať ešte aj to, že pokračujeme vo významných projektoch pre verejnosť, pokračujeme v budovaní športovísk, alokovali sa finančné prostriedky na rok 2009 na výstavbu 200 malých športovísk, multifunkčných športovísk, ktoré dnes sa budujú a majú veľký ohlas, pretože sú vynikajúcim priestorom pre šport. Začnem s pánom ministrom financií veľmi intenzívnu diskusiu na tému výstavby malých zimných štadiónov, ja verím, že by sme mohli vyskúšať už v roku 2009 z usporených zdrojov aspoň jeden na ukážku, ako by to mohlo vyzerať. Nestojí to veľa, pán minister, stojí to iba 45 mil. Sk, jeden, a je to projekt, ktorý podľa môjho názoru takisto potrebuje Slovenská republika ako taká. Ale je tu aj množstvo vecí, ktoré sme podporili, ktoré doteraz na Slovensku sa nepodporovali, znovu sme dali peniaze do archeologického výskumu, viete, že prináša obrovské veci pre Slovensko aj nielen pre naše múzeá, ale aj určitú slávu na medzinárodnom poli. Podporujeme významné aktivity, ktoré sa týkajú rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorá bude pokračovať veľmi významným tempom. Jednoducho, robíme veci tak, aby po tejto vláde v roku 2010, či už táto vláda zostane alebo pôjde do čela niekto iný, to už necháme na voličov, aby zostali naozaj viditeľné veci - viditeľné veci pre každého jedného občana Slovenskej republiky. Držali sme sa filozofie: ľudia štátu a štát ľuďom a táto filozofia absolútne dominovala pri zostavení rozpočtu pri plnom rešpektovaní všetkých záväzkov a pravidiel hry a ukazujeme veľmi jasne, že sme zodpovední hospodári, pretože ani zďaleka sa nenaplnili tie výzvy, ktoré tu boli v roku 2006, že čo všetko my urobíme s rozpočtom a s verejnými financiami. Ako vidíte, robíme s nimi všetko možné, len nie to, čo predpokladali niektorí analytici v roku 2006. Pán minister, nech sa páči.
Ján Počiatek, minister financií
Ďakujem. Po veľmi detailnom úvode by som sa ja v rámci tej tiež úvodnej časti vyjadril len k výške deficitu navrhovaného a, ako iste viete, toto je trojročný rozpočet, čiže zakladá vyhliadky až do roku 2011, kde vláda sa stále drží svojho predsavzatia, aby bol rozpočet verejnej správy v roku 2011 vyrovnaný. Čiže historicky naozaj najnižší deficit v roku 2009 - 1,7 % HDP, vrátane nákladov na kapitalizačný pilier penzijného systému. Keď prejdem z tej sociálnej oblasti, ktorá tu bola veľmi už podrobne popísaná - prečo si myslíme, že je jeden z najprorozvojových, aký kedy bol, je hlavne nárast kapitoly ministerstva školstva, kde celkovo výdavky ministerstva školstva rastú až o 17,8 %, kde celkovo zdroje na vzdelávanie medziročne rastú zhruba o 15 %, čo je skutočne bezprecedentný nárast v histórii rozpočtov. Taktiež celkové verejné zdroje v roku 2009 na regionálne školstvo rastú oproti roku 2008 o 7,8 % a oproti roku 2006 dokonca až o 27,7 %. Verejné výdavky pre vysoké školy medzi rokmi 2009 a 2008 rastú o 33,4 %. Platy učiteľov regionálneho školstva budú rásť alebo sú plánované v náraste o 10,5 %. Platy nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva – plánovaný rast o 7 %. Veľmi dôležitý prvok práve z pohľadu budúcnosti - zmena vo financovaní vedy a dochádza k výraznému medziročnému nárastu, a to až na úrovni 48 % oproti roku 2006. Rezort zdravotníctva, ktorý historicky, vieme, prešiel komplikovaným obdobím, takže naša ultimatívna snaha, ktorá bola deklarovaná v programovom vyhlásení, a to naplniť kritérium platby 5 % za poistencov štátu, je v tomto rozpočte splnené. Nárast objemu verejných zdrojov v roku 2009 sa predpokladá o 15,8 % oproti roku 2008. Poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 - boli zabezpečené: dorovnanie priamych platieb na úroveň 90 % priemeru starých členských krajín, čiže pokračujeme – je to maximálna úroveň, na ktorú sa v tento moment môžeme dostať, a z pohľadu podpory tohto sektoru pokračujeme v správaní sa k nemu ako k prioritnému. Taktiež došlo k zvýšeniu národných zdrojov v tejto oblasti oproti roku 2008 až skoro o 40 %. Veľmi dôležitá pre nás, veľmi prioritná oblasť, ktorá tiež spadá do tej kategórie prorozvojových, je pokračovanie v intenzívnom budovaní primárnej infraštruktúry najmä dopravnej, stále zostáva prioritou snaha zrýchlenia tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry s cieľom pripojenia nadradenej dopravnej infraštruktúry na transeurópsku dopravnú sieť a zlepšenie dostupnosti všetkých regiónov Slovenskej republiky, čo je kľúčové najmä potom v súvislosti s možnosťou vstupu ďalších potenciálnych investorov aj do vzdialenejších oblastí Slovenska. Celkové zdroje na dopravu rastú v porovnaní s rokom 2008 o 21 %, čo je oproti roku 2008, alebo oproti roku 2006 je to nárast dokonca o 33 %. Výdavky samotného ministerstva dopravy rastú oproti roku 2008 o 34,1 %. Na výstavbu cestnej infraštruktúry sa v roku 2009 rozpočtuje v porovnaní s rokom 2008 o 25 % viac finančných prostriedkov a v porovnaní s rokom 2006 dokonca o 36 %. Na železničnú dopravu je v roku 2009 rozpočtovaných v porovnaní s rokom 2006 o 22 % viac finančných prostriedkov. Nemenej dôležitou a pre ekonomiku skutočne významnou časťou je podpora bývania a taktiež regionálneho rozvoja. Oproti roku 2008 dochádza k 4,6-percentnému nárastu výdavkov na túto oblasť, ale tá bola veľmi silno posilnená už aj v minulom roku, kde táto podpora smeruje najmä do výstavby a obnovy bytového fondu. Pre podporu bývania vláda ďalej prijala opatrenia v oblasti stavebného sporenia, kde sa rozšírila možnosť čerpania spotrebných úverov aj na zariadenie bytu, súčasne sa rozšíril okruh stavebných sporiteľov o niektoré právnické osoby s možnosťou čerpania štátnej prémie, bola rozšírená možnosť použitia prostriedkov zo stavebného sporenia aj na stavebné účely, ktoré súvisia s bývaním, zvýšila sa percentuálna sadzba štátnej prémie, čím sa znížila ročná výška efektívneho vkladu stavebného sporiteľa. Zvýšenie štátneho príspevku pre mladých, poskytovanému mladému poberateľovi hypotekárneho úveru bola zvýšená na 2 % ročne. Životné prostredie: táto kapitola zaznamenáva tiež výrazný nárast, v porovnaní s rokom 2008 rastú v roku 2009 zdroje o 16 %, a tom predovšetkým na dlhodobo zanedbávané protipovodňové opatrenia, taktiež na dlhodobo zanedbávanú oblasť, a to je odstraňovanie environmentálnych záťaží a majetkových ujem, ktoré vznikli v minulosti. Výdavky samotného ministerstva životného prostredia rastú oproti roku 2008 až o 24,3 %. V rámci ministerstva hospodárstva, čo je tiež veľmi dôležitá vec, podpora investičných stimulov - okrem toho, že rozpočet pokrýva všetky už vládou schválené investičné stimuly, bola alokovaná dodatočná miliarda na ďalšie rozvojové projekty na najbližšie obdobie. Myslím si, že z tých najdôležitejších vecí som asi povedal všetko, ako aj pán premiér už skonštatoval, došlo celkovo k zhode so všetkými rezortnými ministrami, ktorí deklarovali, že s takýmto financovaním sú schopní pokrývať všetky ich základné priority a rozvojové programy, ktoré v rámci jednotlivých ministerstiev majú. Ďakujem.
pani Novotná, Markíza
Dobrý deň, ja mám opäť viacero otázok - najskôr sa chcem pána ministra financií opýtať, s akým deficitom rozpočtu sa ráta v tomto roku. A potom by som položila ďalšie v zápätí. Ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií
Na deficit tohto roku stále ten odhad zostáva rovnaký, zhruba 2,2 %.
pani Novotná, Markíza
A – pýtam sa preto, pretože vláda v apríli v uznesení číslo 217, konkrétne z 9. apríla, schválila zníženie deficitu verejnej správy v roku 2008 z 2,3 % HDP na úroveň 2 % HDP rovných. Tak sa chcem opýtať, kde, kedy nastala nejaká zmena, lebo sme to nezachytili, či by ste to mohli vysvetliť, a potom by som teda položila tie ďalšie otázky k budúcoročnému rozpočtu.
Ján Počiatek, minister financií
Vláda jasne deklarovala snahu znížiť deficit tohto roku na 2 %, tá stále trvá, avšak posledné prognózy, to, čo hovorím - 2,2 % je posledná prognóza, čiže uvidíme, aký bude vývoj v najbližších mesiacoch, a podľa toho na to budeme reagovať. Tá snaha stále trvá. Cieľ je 2 %, avšak samozrejme uvidíme, čo táto súčasná komplikovaná situácia najmä na finančných trhoch a hroziaca recesia v celej eurozóne alebo Európskej únii spôsobí, čiže v prípade, že bude jasné znamenie, že sa otáča cyklus, tak budeme musieť prehodnocovať aj my aj túto našu ambíciu. V každom prípade ten deficit je definovaný v hospodárení všetkých subjektov verejnej správy, čiže nie je to len o tom, čo si štát želá. Spadajú do toho aj samosprávy, čiže – musíme ešte počkať na vývoj najbližších dní a budeme mať teraz novú prognózu a podľa toho budeme reagovať.
pani Novotná, Markíza
Môže to mať rovnako potom vplyv aj na tú ambíciu mať historicky najnižší deficit v roku 2009 - 1,7 % HDP? Rovnako to môže byť iba váš cieľ alebo do akej miery je to potom záväzné, takéto rozhodnutie vlády dnešné?
Ján Počiatek, minister financií
No, do veľkej miery, samozrejme, že je to vládny dokument a s týmto ideme aj do parlamentu, ale dokým nebude schválený samozrejme v parlamente, je to otvorený dokument a pripomenul by som, že naozaj v prípade – to je totižto dosť zložitá téma a dlhá a súvisí aj s tým návrhom, návrh na vyrovnaný rozpočet vo forme ústavného zákona z roku 2001, ale to by som tu dlhšie musel vysvetľovať, že to je ekonomicky nezmyselné dnes sa o tom baviť. V prípade, že bude zreteľné, že dochádza naozaj k recesii a k celkovému spomaleniu, jedna z možností, ako si vie štát pomôcť, je práve deficit, takže určite ste zachytili aj vyjadrenia pána Barrosa, ktorý jasne deklaroval, že Komisia bude veľmi flexibilná z pohľadu jednak reformovaného Paktu stability a rastu, ale to súvisí hlavne s výškami deficitov v jednotlivých členských krajinách. Čiže budeme si musieť počkať na vývoj v najbližších mesiacoch a podľa toho budeme reagovať, to zároveň bude aj odpoveď určite na otázku, ktorá tu padne, že 6,5-percentný rast, ktorý - predpokladám, že ste ju chceli hneď položiť – 6,5-percentný rast HDP či to nie je ako príliš optimistické. Treba upozorniť na to, že rozpočet nie je alchýmia, ktorú môžu aplikovať mnohí analytici, ktorí majú tie svoje krištáľové gule naleštené, a z nich ťahajú dnes prognózy ľubovoľného typu. Rozpočet sa skladá na základe výsledkov výboru pre makroekonomické prognózy, ktorý zasadá v pravidelných cykloch alebo aj výnimočne, kde participujú jednak ministerskí pracovníci, ale aj účastníci trhu, a nakoniec vygenerujú nejakú prognózu. Rozpočet vychádza z tejto prognózy, ktorá bola naposledy aktualizovaná koncom septembra. V prípade, že vznikne nová, čo s veľkou pravdepodobnosťou vznikne, uvidíme, aké výsledky prinesie, a podľa toho budeme opäť na to reagovať. Ale my nemôžeme skladať rozpočet na báze nejakých hypotetických, fiktívnych analýz niekoho cudzieho. Na to je tu proste ustanovená inštitúcia, ktorá dáva základné parametrické vstupy pre rozpočet. Dnes sú také, aké sú. To, či sú príliš optimistické, alebo realistické, alebo pesimistické, to dnes nevie nikto úplne so stopercentnou istotou povedať, ale práve preto hovorím - vývoj v najbližších troch mesiacov, ktorý plus-mínus zostáva do schvaľovania rozpočtu, alebo dvoch mesiacov, naznačí prípadné modifikácie jednotlivých parametrov.
Robert Fico, predseda vlády
Ja by so to doplnil, ak môžem, lebo možno to bolo povedané komplexnejšie, a dá sa to povedať aj takto: my sme schválili na rok 2008 deficit vo výške 2,3 %. Toto je záväzný ukazovateľ - 2,3 % je deficit na rok 2008, keď sme schvaľovali štátny rozpočet v roku 2007. A prijali sme vnútorné rozhodnutie, že chceme konsolidovať verejné financie rýchlejšie ako 2,3 %, dosiahnuť nižší deficit. Ak hovorí dnes pán minister o 2,2, no tak sme úspešní. Všetko, čo bude menej ako 2,3 je obrovský úspech tejto vlády pri tom, čo sa momentálne deje. Pokiaľ ide o rozpočet na rok 2009, naplánovali sme deficit 1,7 % a my nevidíme dôvod to spochybňovať, ani to nikto nespochybňuje. Ideme ďalej, konsolidujeme, znižujeme deficit verejných financií. Pokiaľ ide o hospodársky rast, mňa dnes potešil guvernér Národnej banky, ktorý povedal, že odhady, ktoré sú aké-také dnes a ktoré sa pripravujú, sa iba v desatinných číslach menia alebo odlišujú od toho, čo hovorí vláda. Čiže nikto nehovorí o celých percentuálnych bodoch. Hovoríme o desatinných číslach, ktoré sa možno bude meniť, možno - ale to je odhad niekoho iného, my ideme s odhadom 6,5 %. Ale nikto netvrdí, že 6,5 % je úplný nezmysel. Robíme všetko pre to, hľadáme teraz produkty pre malé a stredné podnikanie, aby mali prístup k peniazom, chceme naliať cez PPP projekty, ak sa nám to podarí, lebo finančná kríza robí naozaj problémy pri získavaní peňazí, peniaze do hospodárskeho rastu aj touto cestou. Čiže 2,3 % je plánovaný deficit na rok 2008. Ak hovorí minister financií, že sme na 2,2, tak sme na dobrej ceste. Plníme to, čo sme chceli - znižovať deficit v takom rýchlom tempe. Aj tak viem, že to budú 2 %, pretože minister je vždycky naozaj lakomý v mnohých veciach, takže vám garantujem, že to budú 2 %, ako ho poznám. Obávam sa, aby to nebolo ešte menej ako 2 %. Potom bude krik.
pani Novotná, Markíza
Ja len teda ako si dovolím citovať z toho uznesenia. „Vláda schvaľuje zníženie deficitu v roku 2008 na 2 %.“ Čiže toto uznesenie nie je záväzné?
Ján Počiatek, minister financií
To nie je zákon.
Robert Fico, predseda vlády
Pani redaktorka, chcem vás poprosiť - už som vám včera povedal, že máte v mnohých veciach hokej.
pani Novotná, Markíza
Tak ako všetci ostatní, áno.
Robert Fico, predseda vlády
Viete, čo je zákon, pani redaktorka? Zákon o štátnom rozpočte?
pani Novotná, Markíza
Áno.
Robert Fico, predseda vlády
Zákon o štátnom rozpočte je prijímaný v Národnej rade Slovenskej republiky. Zákon je záväzný. Je to všeobecne platný právny predpis - zákon. Zákon hovorí: 2,3 %. Vláda má interné, vnútorné rozhodnutie - chceme rýchlejšie konsolidovať, ako hovorí zákon. Ak máme v zákone 2,3 a minister financií už teraz vám hovorí, že máme 2,2, no tak sme na dobrej ceste. Nehovoriac o tom, že to je uznesenie vlády a to je zákon. To je naše interné rozhodnutie, že chceme rýchlejšie konsolidovať, ako hovorí zákon. A je rozdiel medzi zákonom a uznesením vlády Slovenskej republiky asi taký ako medzi jednoposchodovým činžiakom a mrakodrapom v New Yorku, ktorý má 75 poschodí. Aby sme si teda uvedomili, v čom je význam právnych predpisov.
pani Novotná, Markíza
Iste.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som ešte doplnil, i keď vidím, že veľmi intenzívne sa snažíte dopracovať k vami očakávanej odpovedi, avšak pýtate sa na to predčasne. Pretože nie je možné v tento moment definitívne s určitosťou povedať, aký ten deficit bude. Pretože som hovoril - to obsahuje hospodárenie veľa subjektov, na ktoré my čiastočne ani dosah nemáme, ako je napríklad samospráva. Robíme všetko pre to, aby sme dosiahli naozaj ten dvojpercentný finálny deficit. Ale to je všetko, čo v tento moment môžeme povedať. A to, že je dnes podľa našich odhadov 2,2, to ešte stále vôbec nič neznamená.
pani Novotná, Markíza
Okej, prejdem k ďalším otázkam, ak môžem - včera na tej koaličnej rade sa dohodlo ešte 800 mil. Sk pre poľnohospodárov, pokiaľ viem, tak v tom materiáli táto zmena ešte nebola urobená. Čo sa nám dostala naozaj do uší informácia - tento materiál bol schválený bez pripomienok, len si to chcem upresniť, či bolo tých 800 mil. pre poľnohospodárov pridaných alebo nie, to je jedna otázka, druhá otázka...
Robert Fico, predseda vlády
Budeme odpovedať, ak môžeme, otázku za otázkou, aby sme presne odpovedali. Je to súčasťou uznesenia k návrhu rozpočtu na roky 2009 až 2011, kde sa navyšuje výdavková časť ministerstva pôdohospodárstva o už avizovaných 800 mil. Sk, ale chcem podčiarknuť, všetko ide o viazané výdavky, to znamená - musia si na to získať zdroje samotné ministerstvá, v tomto prípade ministerstvo pôdohospodárstva. Keď získa tieto zdroje, tak môže ich použiť. Ak ich nebude mať, tak ich nebude môcť použiť. Je na ňom, na ministerstve pôdohospodárstva, ako tieto zdroje chce získať.
pani Novotná, Markíza
A ešte teraz k inému bodu rokovania: schválili ste aj z rezervy vlády, myslím, 60 mil. na dokončenie rekonštrukcie Národného domu v Martine – keby ste mohli povedať nejaké podrobnosti, prečo, odkiaľ, koľko a podobne. Len to potrebujem mať teraz nahraté, ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
To už je dávne rozhodnutie. To je rozhodnutie, ktoré padlo už dávnejšie, ja si teraz nepamätám, myslím, že je zo začiatku tohto roku, ide o urýchlené dokončenie tejto národnej kultúrnej pamiatky a my sme prisľúbili, pretože nie je možné to zvládnuť z finančných prostriedkov mesta a vyššieho územného celku - aspoň takto ja rozumiem tejto problematike - a chceme to dokončiť, myslím, že to bude do konca tohto roku zrealizovaná stavba. Tých 61 mil. Sk ide zo štátneho rozpočtu ako pomoc. Robíme takéto kroky, keď vidíme, že niečo je rozostavané a chýba k tomu pár korún, tak sme sa rozhodli mestu Martin v tomto pomôcť. Aspoň takto ja chápem celý problém. Neviem...
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som možno ešte doplnil informáciu, že tá stavba bola zahájená niekde v roku 2002, ak si dobre pamätám, a bolo už preinvestovaných zhruba 274 miliónov - čiže tá posledná míľa. Bolo by oveľa nákladnejšie nedokončiť to a nedokončiť to v reálne v čo najkratšom čase, ako to proste nechať len tak rozostavané naďalej a nevyužiť už tú investíciu, ktorá do toho bola. Čiže jednak tá logika je, že to divadlo potrebujú a druhá vec je, že aj z ekonomického pohľadu, ako viete, nejaká sanácia stavby alebo zastavenie výstavby potom predražuje tie finálne náklady.
Robert Fico, predseda vlády
Napríklad na opravu Bratislavského hradu na rok 2009 bolo vyčlenených ďalších 300 mil. Sk, čiže postupne každý rok chceme dávať sumu peňazí, ktorá umožní plynulé stavebné práce tak, aby hrad bol zrekonštruovaný v čo najkratšom čase.
redaktorka, TA3
Dobrý deň, ja sa chcem opýtať – proste na obidvoch je to otázka: výdavky sa navýšili o 17 miliárd, z čoho sa to bude kryť? Z čoho to bude kryté?
Ján Počiatek, minister financií
Takisto, ako to platí pre celkové hospodárenie, je to rozpočet verejnej správy, čiže to je množstvo komponentov, ktoré nakoniec vyskladávajú tie celkové príjmy a celkovú bilanciu, čiže nedá sa povedať, že z niečoho konkrétneho sa to naskladáva. Je to výsledok množstva operácií a aktualizácií jednotlivých parametrov rozpočtu, ktoré otvárajú ten rámec v takom množstve, v akom je aj využitý.
Robert Fico, predseda vlády
Napríklad navýšenie výberu dividend, reálne veci cez Fond národného majetku a ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré sme v tejto súvislosti urobili.
Ján Počiatek, minister financií
Predaj nejakého majetku, tak ako bolo spomenuté aj v prípade pôdohospodárstva, aj v niektorých...
Robert Fico, predseda vlády
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... presunutých peňazí z roku na rok.
Ján Počiatek, minister financií
To ešte úplne nie.
redaktorka, TA3
Ešte jednu, ak môžem, by som sa rada opýtala, pán premiér, vy ste už spomínali, že teda bude vianočný príspevok pre siroty a dôchodcov, ja by som sa ešte pána ministra financií spýtala, že vlastne koľko sa im vyčlení alebo teda koľko pôjde na to z rozpočtu, prípadne či to bude vyplácané rovnako ako dôchodcovské vianočné príspevky.
Robert Fico, predseda vlády
To sú peniaze, ak môžem, to sú peniaze ešte z tohto rozpočtu, ministerstvo práce má na to zdroje. Myslím, že celkovo vianočný príspevok predstavuje sumu 1,7 mld. Sk a toto navýšenie, ktoré sme teraz schválili, nie je podstatné. Čiže budeme sa pohybovať v sume do 2 mld. Sk - celkovo, aby sme pokryli všetky kategórie dôchodcov, ktorí prichádzajú do úvahy.
Ľuboš Jančík, denník Sme
Dobrý deň, ja mám jednu otázku na pána ministra financií a dve alebo tri na pána premiéra. Prvá otázka pre pána ministra je, že či vám nevadí, že vás koaličná rada občas tlačí do takých rizikových projektov, že schváli si nejaké výdavky a vy potom musíte nájsť napríklad v Sociálnej poisťovni také príjmy, na základe ktorých potom môžete presúvať kôpky v rámci verejných financií a zvýšiť deficit štátneho rozpočtu, a to aj v čase, kedy vlastne aj na Slovensku hrozia dosahy finančnej krízy.
Robert Fico, predseda vlády
Čo máte presne na mysli, aby sme ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Ľuboš Jančík, denník Sme
Mal som na mysli to, že na základe koaličnej rady vláda mohla zvýšiť deficit štátneho rozpočtu zhruba asi o 13 mld. Sk. Pri zachovaní deficitu celkových verejných financií 1,7 % musela urobiť presuny a tie presuny boli napríklad v rámci Sociálnej poisťovne, kde je, obrazne povedané, troška rizikový projekt, že je otázne, že či na základe prechodu 150 000 ľudí, že či naozaj prejde tých 150 000 ľudí, či naozaj bude 7 miliárd - potom bude problém aj s celkovým deficitom verejných financií. No a otázka na pána premiéra, prvá taká trošku provokatívna je, že trhy finančné sa trošku zobudili a začali rásť, že či neuvažujete o zatvorení druhého piliera. Druhá trochu taká vážnejšia - vývoj finančných trhov potvrdzuje, že raz klesajú a raz rastú. Neuvažujete aj na základe tohto urobiť také opatrenie, že ten deficit otvoríte nastálo, aby v čase, keď si poviete, že potrebujeme peniaze v štátnom rozpočte, potrebujeme zlepšiť bilanciu verejných financií, tak ho zas otvoríme a potom zavrieme, otvoríme? Či podľa vás by nebolo korektnejšie, keby bol stále otvorený druhý pilier. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, my sa asi nie celkom porozumieme, ale my neotvárame druhý pilier kvôli tomu, že potrebujeme peniaze do štátneho rozpočtu.
Ľuboš Jančík, denník Sme
Tak ale ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... využívate.
Robert Fico, predseda vlády
A čo ich nechám niekde ako na – kde ich mám dať?
Ľuboš Jančík, denník Sme
Splatiť štátny dlh napríklad.
Robert Fico, predseda vlády
Veď my ich vieme použiť hoci – a prečo, veď my konsolidujeme verejné financie prudkým tempom. Ukážte mi, ktorá vláda na Slovensku konsolidovala tak verejné financie ako my – povedzte ktorá vláda? Ani jedna. Táto vláda konsoliduje verejné financie najrýchlejším tempom. Čiže rozdiel je v tom, že my neotvárame druhý pilier preto, lebo potrebujeme peniaze do štátneho rozpočtu, my otvárame druhý pilier preto, lebo tento produkt považujeme za najohrozenejší v súčasnej situácii. A prejdem k tomu vášmu hodnoteniu, že je to niečo, čo nemusí byť celkom reálne – nielenže to robíme, pán redaktor, kvôli ochrane týchto ľudí aby neprišli o peniaze ako sporitelia v druhom pilieri. To chcete od nás – ak to chcete, povedzte to – chcete od nás, aby sme urobili takú istú špinavú a klamlivú kampaň, akú urobili DSS-ky, keď naháňali ľudí do tohto piliera? Máme to urobiť? Máme vynaložiť, pán redaktor, máme vynaložiť 800 mil. až miliardu korún na kampaň – ja vám garantujem, že dostaneme z toho piliera 800 tisíc ľudí až milión ľudí, keby o toto išlo, ale my to nechceme. My nenaháňame tých ľudí kvôli peniazom. Chceme jednu korektnú kampaň...
Ľuboš Jančík, denník Sme
Práve ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Ak dovolíte, dokončím – my chceme jednu korektnú informačnú kampaň v čom sú riziká sporenia v druhom pilieri, nech majú ľudia reálnu šancu sa rozhodnúť, či v tomto pilieri zostanú alebo nezostanú. Naďalej považujeme tento produkt za najohrozenejší a nebudeme robiť takú špinavú a podvodnú kampaň, ako robili DSS-ky, keď tam týchto ľudí dostávali dovnútra. Druhá vec – pýtate sa ma, že trhy sa ukľudnili – vy ste už ako pani Radičová, ktorá povedala už pred dvoma týždňami, že kríza je za nami. Zdá sa, že možnože kríza skončila vo vnútri v SDKÚ, ale nie určite na finančných trhoch a niekde vo svetových bankách. Prečo sa utlmili teraz tie obrovské výkyvy? Tak to priznajte – lebo zabrali štáty a vlády. Keby neboli bývali štáty a vlády zabrali, tak kríza má také rozsahy, že sa z toho nespamätáme nikdy. Čiže úplne padli všetky poučky o neoliberalizme, že trh všetko vyrieši, všetko bude perfektné. Keby sa nepostavila celá Európska únia a nepovedala to, čo povedala, keby neboli jednotlivé štáty pripravené investovať do rekapitalizácie bánk obrovské miliardy, keby sme neprijímali rozhodnutia o ochrane vkladov, tak sa nám to úplne rozsype pod rukami. Čiže preto sa ako-tak ukľudňujú trhy, lebo vlády a štáty zabrali, ale ja sa obávam, že ešte budeme musieť veľmi veľa zabrať, aby sme túto krízu vyriešili definitívne, preto dávať to teraz do súvislosti s nejakým pilierom alebo niečím iným – my sa bojíme krízy ďalej, veľmi sa jej bojíme. Aj preto sme veľmi opatrní, aj preto ani zďaleka nie sme takí optimistickí, ako sa možno ukazuje po nejakom jedno- alebo dvojdňovom pozitívnom obchodovaní na burzách. Preto zostávame v tejto polohe, na šesť, sedem mesiacov otvárame pilier, aby sa ľudia rozhodli. Naozaj to robíme kvôli tomu, lebo tento produkt považujeme za najohrozenejší.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som ešte tiež doplnil, pretože pôvodne ste na mňa smerovali tú otázku – chcel by som len povedať, že akciové trhy padajú, stúpajú – to je síce všetko fakt, ale na báze štatistiky historickej. Čo prinesie budúcnosť, to naozaj dnes nikto úplne presne nevie a určite sa tu nebudeme sporiť o to, že došlo k výraznému otraseniu všetkých fundamentov, ktoré dodnes fungovali a množstvo vecí sa určite zmení. Jedna vec je však istá – aj keby teoreticky tie trhy nejakým spôsobom stúpali v budúcnosti, čo ja ani nevylučujem, ale ani sa nesporím o to
Prehrať video
