Prepis tlačovej konferencie po závere sumitu EÚ v Bruseli

Vážené dámy a páni, dobrý deň, vítam vás na tlačovej konferencii k záverom summitu Európskej únie, dovoľte, aby som privítala predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a ministra financií, pána Jána Počiatka. Pán premiér, nech sa páči.

Robert Fico, predseda vlády

Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, témy tohto zasadnutia sú dostatočne známe a myslím si, že bez nejakej bližšej charakteristiky vás môžem oboznámiť so závermi, pokiaľ ide o ekonomickú a finančnú krízu a pokiaľ ide o energetický a klimatický balíček. Pokiaľ ide o ekonomickú a finančnú krízu, chcel by som podčiarknuť, že naďalej prevládajú v prostredí Európskej únie veľké obavy a opatrnosť. Naozaj sa dnes očakávajú predovšetkým reakcie finančného trhu na kroky jednotlivých členských štátov Európskej únie. Nikto samozrejme nechce, aby miliardy, ktoré sa vynakladajú na rekapitalizáciu, opatrenia, ktoré sa prijímajú na ochranu vkladov, aby neskončili ako nejaké teplé obklady pre mŕtvolu - jednoducho že obkladáme niečo, čomu už niet pomoci. Zdá sa, ako keby išlo o nerovnocenný súboj. Vlády sa správajú zodpovedne, morálne, eticky, trhy čakajú na to, čo urobia vlády a potom si aj tak zväčša urobia, čo chcú, pretože na rozdiel od vlád, trhy nepoznajú ani morálku, ani zodpovednosť, ani etiku. Preto prevládajú veľké obavy a opatrnosť, aký bude ďalší vývoj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Domnievam sa, a povedal som to včera aj vo svojom vystúpení na Európskej rade, že máme právo na najtvrdšie opatrenia proti finančnému a bankovému sektoru, tak na európskej, ako aj domácej úrovni. Ak môžem hovoriť za vládu Slovenskej republiky - ak by k tomu došlo, že by bolo potrebné prijať opatrenia najtvrdšieho charakteru, v žiadnom prípade sa im nebudeme vyhýbať a už vôbec nebudeme hľadieť na to, či niekomu ideologicky vyhovujú alebo nevyhovujú. Je trošku zábavné, a teraz hovorím z pozície mojej hodnotovej výbavy, sledovať, aké obavy majú dnes niektorí o tzv. trhové princípy. Chcem sa spýtať, aké obavy prejavili tieto trhové princípy, keď ide o ľudí, ekonomiku a životnú úroveň - absolútne žiadne. Je potrebné preto prijať tvrdé opatrenia, niektoré z nich boli urobené na úrovni Európskej rady aj včera a dnes, a ja by som vás s nimi teraz v krátkosti oboznámil. Predovšetkým vláda Slovenskej republiky oceňuje, že existuje stále spoločný ťah krajín Európskej únie vo vzťahu k dôsledkom finančnej krízy. Materiál, ktorý Európska rada v tomto ohľade schválila, vychádza zo záverov eurozóny, ktorá sa stretla v nedeľu v Paríži. Predovšetkým sa opakujú záväzky, že Európa nemôže dovoliť taký vývoj finančnej krízy, ako sme ho videli v Spojených štátoch amerických, teda nemôže dôjsť k pádu relevantnej finančnej inštitúcie. Európska rada hovorí o potrebe zabezpečiť likviditu pre banky a finančné inštitúcie, čo naznačuje, že má podstatne opatrnejší prístup k veciam, ktoré sa dejú na finančnom trhu. Európska rada zaviedla osobitný mechanizmus, ktorý nazvala akousi bunkou pre finančnú krízu, v tomto mechanizme budú spoločne pracovať prezident, ktorý je momentálne predsedajúcim Európskej únie, prezident Komisie, ďalej prezident Európskej centrálnej banky a prezident euro-skupiny. Budú si okamžite vymieňať informácie a navrhovať konkrétne opatrenia a odporúčania, či už jednotlivým štátom alebo Európskej únii ako takej. Určitá diskusia, do ktorej sme vstupovali aj my, sa týkala dohľadu. Sú tendencie na pôde Európskej únie podceňovať európsky dohľad nad bankovým a finančný sektorom na úkor domáceho národného dohľadu. Podali sme aj pozmeňujúci návrh, aj som k tomu vystúpil a všetci zobrali na vedomie, že vláda Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s tým, aby posilňovanie európskeho dohľadu bolo na úkor domáceho. My súhlasíme s vytváraním európskych inštitúcií a napríklad nám vyhovuje, že sa národní predstavitelia, ktorí majú na starosti bankový dohľad, budú stretávať minimálne raz za mesiac, aby si vymieňali informácie. Ale pre nás je domáci bankový dohľad životne dôležitý. Najmä preto, že všetky banky boli sprivatizované a sú v pozícii dcér voči matkám, ktoré rovnako pôsobia v krajinách Európskej únie. Včera som dokonca vyzval aj na to, že je potrebné vymieňať si informácie, ako hospodária matky. Ak máme sprivatizované banky na Slovensku a sú v pozícii dcér, chceme vedieť, ako hospodária matky, aby sme sa vyhli prípadným nebezpečenstvám, ktoré by z tohto vyplývali. Oznámil som včera aj priamo na zasadnutí Európskej rady, že naši predstavitelia pri rokovaní o rôznych predpisoch Európskej komisie, ktoré sa majú týkať práve európskeho dohľadu, budú prísne dodržiavať túto líniu, neoslabovať domáci slovenský bankový dohľad, ktorý je veľmi efektívny, a určite aj vďaka ktorému dnes slovenský bankový a finančný sektor je ako-tak stabilizovaný. Mňa potešilo, že Európska rada privítala existenciu nových pravidiel na hodnotenie ratingových agentúr. Ratingových agentúr, ktoré krížom-krážom hodnotili napríklad to, akú cenu má nejaká akvizícia, akú hodnotu má nejaký majetok, a preto ak sa stanovia spoločné pravidlá, nemôže dôjsť k tomu, že ratingová agentúra povie, že toto je dobré, ale prax prinesie úplne opačný, negatívny výsledok. Rovnako je dobré, že sa zasadzuje Európska rada za vytvorenie nových účtovných pravidiel, ktoré budú v podstate už v poslednom štvrťroku roku 2008 v účinnosti, aby sme skutočne vedeli, aká je účtovná hodnota a nie iba nejaké umelé čísla, ktoré nezodpovedajú realite. Európska rada volá aj po zodpovednosti bankového sektora. To je veľmi správne, pretože neboli to vlády, neboli to štáty, ktoré spôsobili to, čo sa udialo, zlé veci sa udiali vo finančnom a bankovom sektore, a preto je potrebné, aby aj banky a finančný sektor prevzali časť zodpovednosti napríklad aj v takej podobe, že zmenia pravidlá odmeňovania svojich zamestnancov, ktorí nebudú odmeňovaní len za krátkodobý zisk, za nenažranosť, ale že jednoducho budú odmeňovaní za systémové rozhodnutia, ktoré nebudú ohrozovať stabilitu finančného trhu. Európska rada podobne, ako sme to hovorili na Slovensku, berie na zreteľ to, že táto kríza má dve etapy: prvá etapa je – zastaviť pád finančného sektoru, ktorý je absolútnou podmienkou ďalšieho hospodárskeho rastu. Znovu pripomínam, že je veľká opatrnosť a existujú obavy, či prijaté opatrenia, naliate peniaze, zvyšovanie garancií, pokiaľ ide o vklady, či toto všetko je dostačujúce na to, aby sa finančný sektor stabilizoval, pretože sú signály, ktoré potvrdzujú iný postup. Aj dnes pán predseda maďarskej vlády odišiel do Maďarska, pretože dochádzalo k neuveriteľnému zlému vývoju v Maďarsku za posledné hodiny, prišlo rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktoré na chvíľku ukľudnilo trhy, ale čo bude zajtra ráno, nevie nikto, že či to bude stačiť, alebo nebude stačiť – zoberme si, že len forint oslabil v priebehu jedného dňa skoro o 6 %. Nehovoriac o ďalších pádoch, ktoré zaznamenali v Maďarskej republike. Druhá fáza bude zabezpečiť, aby hospodársky rast neutrpel nad mieru únosnú finančnou krízou. Bol som prekvapený, priznám sa, diskusiou na Európskej rade, kde veľmi dominovali ideologické prístupy. Niektorí hovorili, že nie je možné teraz podporovať európsky priemysel, lebo bolo by to v rozpore s princípmi trhu. Ale v Spojených štátoch amerických idú dať pomoc 25 mld. USD automobilovému priemyslu, aby prežil. Chcem pred vami povedať veľmi jasne, že vláda Slovenskej republiky nebude nikdy hľadieť na ideologické poučky, či niečo je možné, alebo niečo nie je možné. Ak to bude dobré a bude to treba prijať, tak to urobíme a budeme sa držať starej zásady, že je úplne jedno, či je mačka čierna alebo biela, dôležité je, že chytá myši. V tejto situácii musíme používať rozumné prístupy a nie prístupy ideologického charakteru. Vážené dámy a páni, celkovo prevláda v Európskej rade konštatovanie, že trhy, voľné trhy zlyhali a že musia nastúpiť štáty. Musia nastúpiť prísne regulačné a kontrolné opatrenia. Začína sa používať slovné spojenie - prísne regulované sociálne orientované trhové hospodárstvo. Nuž, vitajme na Slovensku! Jednoducho, toto je politika, o ktorej si myslíme, že by sa mala robiť, a my ju v takomto duchu robíme od samého začiatku, ako sme nastúpili do vlády, a budeme v nej pokračovať aj ďalej. Hneď po návrate do Bratislavy sa chcem stretnúť aj s pánom prezidentom Slovenskej republiky, chcem informovať pána guvernéra, pretože z týchto dokumentov vyplývajú pre nás určité povinnosti, predovšetkým pokiaľ ide o dohľad, o kontrolu, musíme začať veľmi vážne sledovať situáciu v okolitých štátoch, najmä v Maďarsku. Pretože ak je vývoj taký, aký je v Maďarsku, je to už krajina, ktorá je bezprostredne s nami spätá a spojená ekonomicky, a preto nemôžeme podceniť negatívne tendencie, ktoré sa v tejto krajine vyskytli. Samozrejme, sú na to príčiny. My takéto príčiny našťastie na Slovensku nemáme, lebo v Maďarsku zanedbali mnohé veci v porovnaní s nami. Ale opatrnosti a prijímania konkrétnych a aj tvrdých opatrení nikdy nebude nadostač. K tej druhej téme budem - prepáčte, ešte poviem jednu myšlienku k tejto téme - finančná a ekonomická kríza. Bolo prijaté také šalamúnske ustanovenie, ktoré sa týka Paktu rastu a stability, pretože závery štvorky, ktorá sa stretla a ktorá hovorila o akomsi uvoľnení týchto záväzkov, vyvolali pomerne významnú nedôveru medzi niektorými ďalšími členskými štátmi, a preto bolo prijaté ustanovenie, že rozpočtové politiky – budem to prekladať z angličtiny, ak tam budú nejaké nepresnosti, prepáčte – rozpočtové politiky musia byť v súlade s revidovaným Paktom stability a rastu, ktorý by však mal byť tiež aplikovaný spôsobom, ktorý reflektuje na súčasné výnimočné okolnosti. Čiže môžete si z toho vybrať, čo chcete, myslím si, že je to šalamúnske ustanovenie, ktoré na jednej strane nám hovorí, že Pakt rastu a stability je síce svätá krava, ale ju za určitých podmienok môžeme zarezať. Toto je asi ustanovenie, ktoré ja vnímam, pokiaľ ide o príslušný odsek 11 záverov. Samozrejme, vytvárajú sa na úrovni Európskej únie rôzne krízové manažmenty, systém včasného varovania, aby nedošlo k tomu, čo sa stalo v Spojených štátoch amerických, a dúfam, že tieto rozhodnutia budú opäť rozhodnutiami, ktoré opäť ukľudnia trhy, hoci opakujem: trhy si z nás robia bláznov. Vlády sú zodpovedné, vlády robia, čo môžu, trhy hovoria – dajte ďalšie miliardy, dajte ďalšie miliardy, dajte ďalšie miliardy - potom zas je kľud a potom na tretí deň je to znovu tam, kde to bolo pred tými miliardami. O to viac aj vláda Slovenskej republiky sa tejto téme bude musieť povenovať. K energetickému a klimatickému balíčku veľmi krátko: nič sa nezmenilo na cieľoch 20 – 20 - 20, ktoré sú nastavené do roku 2020, čiže vlastne do roku 2020 trikrát 20, tak nejako sa z toho stal slogan tu v Európskej únii, najpodstatnejší záver, na ktorom sme veľmi intenzívne pracovali s Poliakmi, Rumunmi, Bulharmi, Maďarmi a baltskými štátmi, je, že sme do určitej miery zastavili predstavu komisie o tom, ako sa bude rozhodovať o emisiách, pretože ak sa nezohľadní úsilie, ktoré Slovenská republika a ďalšie nové členské štáty Európskej únie urobili do roku 2005, tak návrhy, ktoré Európska komisia prináša, nie sú spravodlivé, nie sú fér. Pod tlakom, ktorý sme vyvinuli spoločne sedem štátov, padlo rozhodnutie, že v decembri, keď sa celý tento balíček definitívne bude schvaľovať, pôjde o rozhodnutie Európskej rady, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť. Teda každý jeden hlas bude mať rovnakú váhu a na každý jeden hlas sa bude musieť pozerať ako na rovnocenný. Preto nie je možné, aby povedali veľké štáty malým, že choďte sa hrať na piesoček a dajte pokoj. V tomto prípade budú musieť rešpektovať aj naše pozície, pretože ak by mal byť referenčný rok pri emisiách 2005, tak potom je to pre nás mimoriadne nespravodlivé a spôsobuje nám to obrovské ťažkosti najmä v niektorých druhoch priemyslu. Ostatné ustanovenia z tohto balíčka zodpovedajú doterajším rokovaniam a dosť bola táto téma v úzadí v porovnaní s tým, ako intenzívne sme diskutovali na tému súčasná finančná a ekonomická situácia. Poprosím pána ministra, ak k tomu chce niečo dodať prípadne, nech využije príležitosť.

Ján Počiatek, minister financií

Určite by som k tomu sa pokúsil pridať taký svoj uhol pohľadu, ktorý som ja zachytil. Niektoré tie rokovania boli aj individuálne, my sme mali včera neformálnu večeru ministrov financií, kde bola veľmi zaujímavá pragmatická diskusia na tieto témy, ale najprv trochu vo všeobecnosti. Ja to vnímam tak, že celkom tá atmosféra jasne odzrkadľuje v podstate veľké prebudenie všetkých v tom, ako vnímať súčasnú situáciu. Dnes je prípustné a robia sa úpravy, ktoré ešte donedávna neboli vôbec možné a nebolo o nich možné ani diskutovať, množstvo krajín si vyčítalo navzájom, že kto čo hovoril vtedy, a tá diskusia bola miestami až tragikomická v tom, že množstvo problémov bolo identifikovaných aj v minulosti, ale práve kvôli ideológii častokrát niektoré opatrenia neboli prijaté. Je jasné, že treba jednať jednotne a koordinovane, pretože toto nie je nejaký izolovaný problém jednej krajiny, ale – a ani žiadna krajina izolovane nevie prežiť v bezpečí, čiže vzhľadom na to, že to je naozaj globálna kríza, bude to vyžadovať globálne rozhodnutia a globálne konanie. Ukazuje sa tiež, že častokrát aj netypické - opäť z nejakého ideologického pohľadu - nálepkované opatrenia, ktoré sú nálepkované ako netypické alebo naozaj ideologicky neprípustné, sú dnes možné a správne. Do tejto kategórie určite spadá aj opatrenie o stopercentnom garantovaní vkladov, na čo dnes bola siahodlhá diskusia, kde niektoré krajiny protestovali...

Robert Fico, predseda vlády

Že vraj to je koniec liberalizmu...

Ján Počiatek, minister financií

Aj z titulu toho, že sa zaoberali detailami, ktoré boli úplne nepodstatné v ten daný moment, čo bola viac-menej celoplošná zhoda, že to je skôr politická a ekonomická nevyzrelosť ako nejaké ratio. Je veľmi dôležité, aby súčasná globálna finančná kríza neprerástla do globálnej politickej krízy, čo by mohlo mať ešte následne oveľa väčšie komplikácie a dopady nielen na krajiny Európskej únie, ale taktiež na krajiny celého sveta, kde sa už ukazuje tiež skomplikovanie stavu. Jasné je, a teraz sa už dostávam do tej fázy, že čo vlastne robiť, a kto ako načo reaguje - je úplne zrejmé, že celá táto kríza vznikla kvôli nedisciplíne a ignorantstvu vo veľkej miere a taktiež sa ukázalo, že je nevyhnutná regulácia určitých segmentov, avšak samozrejme správna. Všetci žili v ilúzii, že finančný sektor je regulovaný dostatočne a správne, avšak jasne sa ukázalo, že tá regulácia bola buď nedostatočná alebo nesprávna. Z toho vyplýva aj množstvo úprav, ktoré budú alebo sú už navrhované, a určite množstvo nových ešte bude navrhnutých najmä v súvislosti s vylepšovaním účtovných štandardov, reguláciou ako takou, dohľadmi nad celým finančným sektorom a už spomínanú reguláciu alebo vylepšovanie ratingových agentúr a vôbec ich prístupu k ohodnocovaniu rizika. Pretože riziko v skutočnosti alebo podcenenie rizika celoplošne je základ a jadro a spúšťací mechanizmus vo finále celej tejto finančnej krízy. Taktiež zaznievajú mnohé hlasy a túžby k návratu k dlhodobým hodnotám a nielen jednorazovým obchodom, ktoré nakoniec spustili tie veľké obrátky práve vo finančnom sektore, kde manažmenty zaujímalo skôr len otáčanie virtuálnych peňazí, ako stavať celý ten biznis na reálnych hodnotách. Tak nakoniec funguje aj celé globálne obchodovanie dnes, kde mnohí to nazývajú, že je to casino-economy. Čiže predstava o tom, ako sa z tohto celého vymotať je, len treba urobiť naozaj koordinované kroky, a najmä v rámci Európskej únie a jednotne. Je nutné vyzdvihnúť aktivitu Európskej centrálnej banky, ktorá zásadným spôsobom zmenila svoj prístup a naozaj vytvorila mechanizmy, ktorými sa pripravila na možnosť dodávania takmer neobmedzenej likvidity do trhu alebo likvidity, ktorá by mala byť dostačujúca na to, aby sa oživil hlavne medzibankový obchod a stabilizovala sa situácia. Naozaj som bol až veľmi milo prekvapený, pretože takúto aktivitu som ja ešte v európskych inštitúciách osobne nezažil, a osobne aj pán prezident Jean-Claude Trichet skutočne 24 hodín denne s celými tými svojimi tímami pracujú na 100 % a tie ďalšie zvyšky komisie, pretože sú nevyhnutné aj notifikácie pri rekapitalizáciách - my tú tému sme nenačali, to je téma štátna pomoc - bolo tiež diskutované, že do akej miery je toto – rekapitalizácie sú aj v kolízii so štátnymi pomocami, ale to sa bude všetko ešte riešiť v najbližších dňoch, týždňoch. Taktiež boli veľmi zaujímavé pre mňa skúsenosti niektorých krajín, ktoré už prešli rekapitalizáciou, ergo teda zoštátnením, kde tiež veľmi rýchlo vytriezveli z toho, ako pristupovať k celej tejto schéme. Napríklad konkrétne príklad Švédska, ktorí veľmi rýchlo zistili, že je naozaj dôležité myslieť na štát a nie myslieť na akcionárov, ktorí by ešte teda mohli mať nejaké optimistické výhľady na to, za čo nakoniec štátu predajú tie akcie, a že teda naozaj s nimi sa nikto babrať nemá a kupovať to všetko za korunu a to potom, čo si odpíšu všetky tie straty a tie toxické aktíva, ktoré majú. Čiže v stručnosti by som to zhodnotil tak, že - veľké prebudenie, všetkých to výrazne naštartovalo, ale myslím si, že plány, ktoré sú, aj tie opatrenia, ktoré už boli prijaté, do veľkej miery vytvárajú predpoklady na to, aby sa upokojila situácia na finančných trhoch. Čo to následne bude znamenať pre všetky ekonomiky a do akej miery prepadnú krajiny do recesie, to je ešte otázka, na ktorú pravdepodobne budeme mať odpoveď v najbližších mesiacoch. Ale tam by som nepredbiehal, pretože by to bola čistá špekulácia.

redaktorka, Slovenský rozhlas

Pán premiér, zdá sa, že ten najnovší prepad na akciách na burze skôr súvisí s najnovšími ekonomickými ukazovateľmi a s obavami, že prichádza k útlmu hospodárskeho rastu. Do akej miery sa vy obávate takéhoto negatívneho vývoja na Slovensku, do akej miery to ovplyvní hospodárenie Slovenska a do akej miery podľa vás – už to súvisí aj s obavami, že štáty prisľúbili príliš veľa peňazí, verejných zdrojov a že aj to už by mohlo vlastne negatívne ovplyvniť hospodársky rast v Európe.

Robert Fico, predseda vlády

To je také paradoxné, že najskôr zlyhali bankári a finančné trhy, lebo boli nedisciplinovaní, narábali s fiktívnymi peniazmi a spôsobili pád ekonomiky a ohrozili hospodársky rast. Keď sa to dozvedeli, že čo spôsobili, tak odpadajú ešte raz. To je v podstate neuveriteľný kolotoč, stále dookola. Preto hovorím, že treba si dať pozor, aby to neboli teplé obklady pre mŕtvolu. My vynakladáme stovky miliárd, v Európe teraz hovorím, eur, vynakladáme - rôzne iné opatrenia prijímame a to sa tak za dva dni pozviecha a potom na tretí deň je to znovu úplne niekde inde. Nikdy nebudeme hľadieť na ideologické nálepky. Ja sa vrátim k tomu, čo sa týkalo automobilového priemyslu. Niektorí tvrdili, že pomôcť automobilovému priemyslu v Európe je v rozpore s princípmi trhového hospodárstva v hospodárskej súťaži. Prepáčte mi za výraz, ale kašlem na také princípy, keď nefungujú, teraz ide o zamestnanosť, ide o ľudí, aby ľudia mohli jednoducho robiť, aby tie firmy mohli ďalej fungovať. To ja mám kvôli ideológii teraz neprijímať rozhodnutia, ktoré sú v danej situácii mimoriadne dôležité? My ideme do roku 2009 s rozpočtom, ako sme ho oznámili a odhad hospodárskeho rastu, ktorý Národná banka oznámila vo vláde, sa iba o desatiny percent odlišuje od odhadu, ktorý má vláda k dispozícii. Ale sme pripravení, ak naozaj dôjde obrovský útok na hospodársky rast tým, že takto sa finančná svetová kríza dostala až do Európy, budeme musieť hľadať rozhodnutia vo vnútri štátneho rozpočtu. Musíme myslieť - hľadať rezervy. Ale pred vami všetkými hovorím: ani korunu nezoberieme ľuďom. To, čo sme rozhodli, to, čo sme rozhodli, že dáme v rámci veľkých sociálnych programov, a to chcem pozdraviť toho fešáka lyžiara, ktorý sa chodí na vrtuľníku lyžovať do Ameriky, že to, čo ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... je obyčajné chrapúnstvo, pretože ak niekto zužuje dvanásťmiliardový sociálny program na nejaké zvyšovanie prídavkov pre deti, čo je 1200 Sk na rok, tak to je naozaj politické chrapúnstvo, toto sa jednoducho nerobí. Takýto sociálny program neprijala žiadna vláda ešte v histórii. Zvyšovanie dôchodkov, príspevky pri narodení dieťaťa, najväčšie obnosy peňazí do školstva, vedy a výskumu - to sa nerobí ani v tých najšpinavších politických súbojoch, čo predviedol pán Mikloš vo vzťahu k sociálnemu programu. Čiže ani korunu nezoberieme ľuďom, ak by sme mali prijímať nejaké opatrenia, ale pôjdeme na úkor iných vecí. Poznáte môj názor na armádu napríklad, poznáte môj názor na verejné obstarávanie. No keď to už inak nepôjde a budú nám chýbať peniaze, potom sa už vôbec nebude hľadieť na záujmy jednotlivých ministerstiev, stanoví sa centrálne verejné obstarávanie a pôjdeme do toho úplne centralizovane, ak bude potrebné peniaze. Ale toto je filozofia, ktorej sa budeme držať. Zatiaľ ideme s rozpočtom, ako je nastavený, nemáme dôvody ho meniť v tejto situácii a v priebehu roku 2009 sme pripravení byť maximálne, ale maximálne pružní. Pružnosť vám ukážem zajtra v súvislosti s tým, čo predvádza SPP na Slovensku. Dostanú odo mňa pekný predvianočný darček zajtra v SPP. Nech sa páči.

Ján Počiatek, minister financií

Ja by som ešte rád doplnil, aby bolo ešte zrejmé, že rozpočet má - proces vytvárania rozpočtu má svoje pravidlá. Je tu veľa šumu a dezinformácií na tému, aký rast je zarátaný vlastne vo východiskách pre rozpočet a alchymisti, niektorí analytickí alchymisti proste vyčítali zo svojich krištáľových gulí úplne iné fakty, čo ja nespochybňujem, ale rozpočet sa nedá takým spôsobom skladať, má presne svoju metodiku a tá metodika vychádza z toho, že východiská rozpočtu čerpajú tieto makro-dáta z aktuálnej a oficiálne platnej makroekonomickej prognózy, ktorú zostavuje Výbor pre makroekonomické prognózy a následne sa tomu venuje aj Výbor pre daňové prognózy. Toto je postup, ktorý je proste veľmi transparentný, vstupuje do toho celý trh, nakoniec v týchto výboroch sú členmi práve aj zástupcovia jednotlivých bánk a iných inštitúcií. Je nakoniec úplne otvorený tento výbor, môže v ňom sedieť ktokoľvek, kto je schopný predkladať vlastné analýzy a mať kapacitu zmysluplnej diskusie. Čiže tie kritériá sú naozaj veľmi mierne na to, aby ktokoľvek do toho mohol vstúpiť a mohol vidieť, ako transparentne tieto makročísla, ktoré sa potom v rozpočte používajú, vznikajú. Chcem tým povedať len to, že my nemáme ani inú možnosť - vychádzať len z týchto posledných aktuálnych oficiálnych dát a tak bol rozpočet zložený. A ako už pán premiér povedal, to je otvorený dokument, to nie je zákon, je to len návrh zákona, ktorý prijala vláda, je nekonečne veľa možností, ako ho môžeme zmeniť. Čiže budeme určite reagovať na akékoľvek nové fakty, ktoré v najbližších mesiacoch prídu.

pani Miháliková

Dobrý deň, pán premiér, hovorili ste, že Slovensko alebo vlastne európske štáty majú právo na najtvrdšie opatrenia proti bankám a že sa im nebudete v žiadnom prípade vyhýbať - ako by ste vlastne takéto opatrenia si predstavovali na Slovensku, pretože vieme, že na Slovensku banky problémy nemajú, čo konkrétne si pod tým vy predstavujete? A ešte k tej pomoci: napríklad európske automobilky žiadajú Úniu o pôžičku 40 miliárd na vývoj ekologických technológií, ale aj kvôli finančnej kríze, že či si aj takýmto spôsobom viete predstaviť ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády

Určite - na druhú otázku hneď odpoviem - že nemôžem nechať priemysel, ktorý sa dostal do toho nevinne, na holičkách len preto, že bankový a finančný sektor zlyhal a momentálne sú zmrazené toky peňazí. Ak je taká možnosť a Európska únia vie takto pomôcť, tak to určite si viem predstaviť. Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, my len naznačujeme – ja sa stále spolieham na informácie, ktoré dostávam z bankového dohľadu a od konkrétnych bánk, že bankový sektor je stabilný na Slovensku a niet dôvod na žiadne obavy. Len pripomínam, že keby došla nejaká krízová situácia, povedzme, že naozaj niektorý sektor priemyslu sa dostane do takých problémov, že mu bude treba pomôcť, no tak potom nebudeme hľadieť na to, či sa to páči tým, čo uznávajú voľný trh a hospodársku súťaž a súťaživosť a konkurencieschopnosť, pôjde nám v tom prípade o ľudí. Ak bude nejaký segment priemyslu potrebovať finančnú výpomoc, nehovorím o daroch, hovorím naozaj o veciach, ktoré boli založené na ekonomickej báze, tak sa k tomu takto postavíme. Najtvrdšie opatrenia, mám na mysli, ak – teraz nehovorím o Slovensku, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu – aj včera to niekto povedal, že či máme teda znárodniť banky. Ja odpovedám: ak je krízová situácia a je to dobré riešenie, no tak sa znárodní aj banka. Prečo by sme to nemali urobiť? Len preto, že to nie je ideologické vybavenie niekoho? Ale to nehovorím o Slovensku. Preto máme právo prijímať tvrdé opatrenia - ich budeme prijímať tak, ako sa jednoducho v danej situácii dá. Ale myslím si, že zajtra bude jeden z takých typických príkladov tvrdého rozhodnutia.

redaktor, TA3

Ja by som sa chcel spýtať ešte k tomu SPP – myslím, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v prípade súdnej dohry – aké budú ďalšie kroky.

Robert Fico, predseda vlády

Je na Slovensku nezávislý regulátor alebo nie je? Ja tvrdím, že je. Vytvorili sme regulátor alebo vytvorili sme úrad, ktorý má na starosti rozhodovanie o cenách a tento úrad je stanovený presne podľa pravidiel Európskej únie. Máme nezávislého regulátora. Ak si myslí SPP, že niekto riadi regulátora politicky a na kvalifikované rozhodnutia regulátora odpovedá hrozbami, že pôjde na súd, že sa bude súdiť, panebože, veď zarobili 16 alebo 17 mld. Sk! Čo majú málo? Koľko ešte chcú zarobiť? To chcú ešte na tých domácnostiach tých 200 miliónov urobiť? Aby teda nemali ten zisk 17 miliárd, ale mali 17,2 - no chudáci! Poďme im všetci pomôcť, aby teda ten zisk nebol 17 miliárd, ale 17,2 mld. Sk. Je to regulátor, ktorý si kvalifikovane plní svoje úlohy zo zákona a ak raz regulátor odmietne žiadosť SPP na zvyšovanie cien plynu, no tak treba to asi rešpektovať. A nie biť sa za každú cenu, aby len zisk, zisk a zisk bol potrebný. Ak sa takto správa SPP k regulátorovi a k tomuto štátu, lebo tu nejde o SPP ako slovenský podnik, teraz hovorím o nemeckých a francúzskych majiteľoch, to nie je problém štátu. Ak sa nemeckí a francúzski majitelia chcú takto správať na území suverénneho štátu Slovenskej republiky, ak si myslia, že sa roztrasieme, keď nám povedia, že nás dajú na súd, ak si myslia, že budú zdierať ešte ľudí o tie posledné koruny len preto, aby si naplnili nejaké tabuľky, ktoré si namaľovali v Berlíne alebo v Paríži alebo ja neviem kde majú sídla tieto inštitúcie, tak sú na veľkom omyle. Zajtra bude mimoriadna tlačová konferencia k tejto téme, kde navrhnem prijať jedno dôležité opatrenie.

Silvia Glendová, hovorkyňa vlády

Ak nie sú ďalšie otázky, tak ďakujeme za účasť. Dovidenia.

Prehrať audio