Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po skončení 118. rokovania vlády SR
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej besede po rokovaní 118. schôdze vlády Slovenskej republiky. O jej priebehu vás budú informovať predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico, minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek a viceguvernér Národnej banky Slovenska pán Viliam Ostrožlík.
Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
sústredil by som sa na tri body z dnešného rokovania vlády.
Chcel by som predovšetkým informovať, že sme schválili návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorý určuje výšku vianočného príspevku na rok 2008, čím napĺňame svoj prísľub, že vianočný príspevok bude v decembri vyplatený v tej istej výške, ako to bolo v roku 2007.
Ďalšie rozhodnutie, ktoré sme veľmi aj diskutovali, ale, myslím, pozitívne a konštruktívne, je rozhodnutie pomôcť pri budovaní 11. ťažobného poľa v Novákoch, kde, viete, že baníci, Hornonitrianske bane sú vo veľkom projekte, v miliardovom, ktorého cieľom je otvoriť nový úsek na ťažbu hnedého uhlia. Ide o projekt, ktorý je zaujímavý aj z technického hľadiska, pretože dochádza pri ňom aj k prekládke rieky Nitra, k prekládke železnice, infraštruktúry, a keďže ide o slovenskú spoločnosť, so slovenským kapitálom, máme záujem aj na tomto príklade ukázať, že podporujeme významné investičné akcie aj slovenského podnikateľského sektora, a preto padlo rozhodnutie, že ešte na rok 2008 podporíme túto spoločnosť investičným stimulom vo výške 109 mil. korún, v roku 2009 to bude 150 mil. korún, aby mohli Hornonitrianske bane úspešne dokončiť toto ťažobné pole, aby vytvorili ďalšie podmienky na pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia. Týmto sa vytvárajú podmienky aj na to, aby tieto bane mohli riešiť krízovú situáciu, ktorá sa stala v Siderite, pretože Hornonitrianske bane prejavujú opakovane záujem o zamestnanie baníkov, ktorí momentálne pracujú v Siderite.
Tretí bod, taký veľmi významný, bola analýza ekonomického a legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia dcérske spoločnosti zahraničných finančných inštitúcií, s cieľom prehĺbenia ochrany klientov domácich finančných subjektov a zachovania stability finančného systému Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som rozdelil tento materiál na dve časti.
Prvá časť: Za prítomnosti pána guvernéra, viceguvernérov, expertov z Národnej banky Slovenska sme hovorili o postavení bánk na Slovensku, kde opätovne, pretože sledujeme to na každodennej báze, konštatujeme, že bankový sektor na Slovensku patrí k tým sektorom, ktoré neboli vo väčšej miere zasiahnuté finančnou krízou, a konštatujeme stabilitu na slovenskom bankovom poli.
Pokiaľ ide o celkovú kvalitu bankového sektora, tak konštatujeme, že na rozdiel od bankového sektora v eurozóne, má dostatok primárnych zdrojov od klientov, čím nie je závislý pri poskytovaní úverov od financovania na medzibankovom trhu. To sú dobré informácie pre ľudí, pretože sledujeme predovšetkým ochranu ľudí. Nechcem opakovať opatrenia, ktoré sme prijali. Prijali sme opatrenie najmä na zvýšenie ochrany vkladov. Ďalej Národná banka Slovenska pripravila návrh opatrenia o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk pod číslom 11 z roku 2007. Dôvodom tohto vydania alebo tohto opatrenia je zabezpečiť riadenie aktív a pasív tak v bankách, aby ich vzájomný pomer zodpovedal nepretržitej likvidite, a to adekvátne podľa okolností a očakávaných ekonomických ukazovateľov. V tomto konzultujeme s Národnou bankou. Ja oceňujem veľmi korektnú spoluprácu, ktorú dnes má vláda Slovenskej republiky s Národnou bankou, pretože je to citlivý segment, ale cítime sa tu dostatočne komfortne.
Vážené dámy a páni,
možno to budete vnímať ako súčasť doterajšej rétoriky vlády Slovenskej republiky, ale radi by sme vám poskytli alarmujúce informácie, pokiaľ ide o druhý pilier, a myslíme to úplne vážne. Zbytočne niektorí vzdycháte a prekrúcate očami, ale ja tieto informácie jednoducho musím poskytnúť slovenskej verejnosti, pretože sú vážne. Ja viem, že mnohí z vás ste platení DSS-kami, ale, ak dovolíte, ako predseda vlády som nútený informovať slovenskú verejnosť o tom, čo sa momentálne v tomto segmente deje.
Predovšetkým zástupcovia Národnej banky Slovenska (aby to teda nebolo iba o vláde stále), zástupcovia Národnej banky Slovenska na dnešnom rokovaní vlády potvrdili prudký pokles hodnoty dôchodkových úspor v druhom pilieri a potvrdili aj to, že nikto nevie predpovedať, kedy sa tento pád zastaví a aký hlboký tento pád bude. Chcel by som naozaj potvrdiť, že najnovšie čísla, ktoré poskytujú samotné dôchodkové správcovské spoločnosti, ukazujú, že znehodnocovanie peňazí, ktoré si ľudia ukladajú do druhého piliera, je nielen prudké, ale rýchlo pokračuje doslova z týždňa na týždeň. Nechcem vás teraz zaťažovať číslami, ale môžem si dovoliť vyjadrenie vo všeobecnosti. Ak si zoberieme existenciu týchto fondov od roku 2005, teda asi tri a pol roka, tak ak odrátame od zhodnotenia úspor vývoj inflácie od roku 2005, dochádzame k záveru, že sa reálne znehodnotili tieto úspory už o viac ako 10 %. Ďalej chcem povedať, a to je veľmi vážna informácia, že hodnota dôchodkovej jednotky už v niektorých prípadoch klesla pod jedna celá, čiže laicky povedané, ľudia už na svojich účtoch nemajú ani toľko peňazí, koľko tam vložili. Rovnako sa ukazuje, že je veľká skupina ľudí, ktorí sú dnes v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ktorí si nikdy nenasporia ani toľko, koľko tam vložili, teda nedostanú naspäť ani toľko, koľko tam vložili. To sú reálne čísla, to nie je výmysel vlády Slovenskej republiky. Naozaj odborníci z Národnej banky Slovenska nás dnes upozornili, že celý systém, ako ho nastavila predchádzajúca vláda, je postavený na princípoch, ktoré v krízovej situácii jednoducho nefungujú, a nie sú schopné tieto princípy zabezpečovať ochranu vkladov ľudí. Príkladom je napríklad prudký pád zhodnotenia konzervatívnych fondov. Konzervatívne fondy mali byť tie, ktoré mali fungovať najlepšie, ale je tam prudký pád zhodnotenia aj v týchto fondoch, čo len teda poukazuje, že asi musíme zvážiť novú definíciu toho, čo to je vlastne konzervatívna investícia, ako sa máme k tomu stavať.
Za týchto okolností, vážené dámy a páni, sa domnievam, že opatrenia, ktoré prijímame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, keď sa otvára pilier, aby sa ľudia mohli rozhodnúť, sú veľmi správne, pretože ľudia musia vedieť, čo sa deje, a musia sa rozhodnúť, do akej miery sa ich peniaze zhodnocujú alebo nezhodnocujú. A opäť stará pravda, DSS-ky si šúchajú ruky, lebo sú spokojné, vždycky si zoberú poplatky, to znamená, im sa darí, ale peniaze ľudí sa naďalej katastrofálnym spôsobom znehodnocujú.
Chcel by som požiadať médiá, aby korektne informovali verejnosť o tom, čo sa deje v DSS-kách. Ja chápem, že tam lejú do vás peniaze cez reklamy a cez ďalšie veci – „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš,“ ale nie je možné, aby ste zakrývali podstatu toho, čo sa deje v DSS-kách. Nie je to možné.
Rovnako žiadam týmto spôsobom aj DSS-ky, aby začali hovoriť pravdu o tom, čo sa deje, v akom stave sú fondy, do akej miery sa znehodnocujú peniaze ľudí. My sa budeme teraz veľmi pozorne orientovať vo vyjadreniach DSS-iek v najbližších dňoch. Pokiaľ neuvidíme zmenu v kvalite informovania verejnosti zo strany DSS-iek, teda tých, ktorí za to zodpovedajú, tak budeme túto tému ešte raz preberať na najbližšom rokovaní vlády budúci týždeň v stredu, a ak nebudeme cítiť zmenu v správaní sa DSS-iek, vyvoláme tvrdé rokovania s DSS-kami, kde prídeme, samozrejme, s návrhmi konkrétnych opatrení, ako zachrániť ľudí pred tým, aby prišli o svoje peniaze. O tomto je dnes diskusia, ako ochrániť ľudí pred tým, že ich peniaze budú znehodnocované. O nič iné tu nejde. Preto aj vyhlásenia opozície, ktoré prichádzajú, typu, že ľuďom berieme dôchodky...; ak niekto berie dnes ľuďom dôchodky, tak to je legislatíva a opatrenia, ktoré prijala predchádzajúca vláda, a je to systém sporenia v DSS-kách. Toto je systém, ktorý oberá ľudí o dôchodky. Našou povinnosťou je ľudí v tomto duchu chrániť a budeme to určite robiť pri každej jednej príležitosti.
Toľko z dnešného rokovania.
Poprosím, ak majú záujem doplniť kolegovia; prípadne vaše otázky.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Takže nech sa páči, vaše otázky.
Prvá otázka – Slovenský rozhlas, pán Dobšinský.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Dobrý deň!
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas.
Ja mám vlastne dve otázky.
A len by som dodal, že som platený peniazmi koncesionárov a spievam toho pieseň..., teda tých koncesionárov, takže neviem, či je vhodné hovoriť o tom, že novinári spievajú nejaké piesne DSS-iek.
A prvá otázka, pán premiér: Minister financií, mohli sme tu včera počuť, pripustil revíziu odhadu rastu HDP na budúci rok; takže či sa vy s tým stotožňujete, a v takom prípade logická otázka je, že sa to prejaví aj na rozpočte, sú dve možnosti – zvyšovať deficit, alebo škrtať výdavky. Takže ktorou cestou sa vyberiete a kde vidíte priestor na revíziu toho rozpočtu?
A druhá otázka: Vy ste to opäť zopakovali, že DSS-kám rastú bruchá, hovoríte to často, a preto sa chcem opýtať, prečo táto vláda za dva roky, keď je pri moci, nedokázala zmeniť systém poplatkov v DSS-kách. To je problém, ktorý trápi sporiteľov, nepáči sa im to, systém to umožňuje, pretože je v ňom vyše dvakrát viac ľudí, ako sa pôvodne plánovalo, že do neho vstúpi. Tam sa hovorilo o 300- – 400-tisícoch, je tam teraz jeden a pol milióna, a tie poplatky sú stále vysoké. V tej správe sa už objavuje nejaká úvaha o znížení poplatkov za správu a prípadne zavedenie poplatkov za výnosnosť alebo nevýnosnosť. Takže kedy k tomu vláda pristúpi?
Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády SR
Pán redaktor, na rozdiel od vlády, ktorá vymyslela tento systém, my sme už znižovali poplatky. Už došlo k rozhodnutiu o znížení poplatkov, boli predsa prijaté konkrétne rozhodnutia, a preto, ako som vám naznačil, pokiaľ budeme vidieť naďalej nekorektné správanie DSS-iek, pokiaľ ide o informovanie verejnosti, vyvoláme rokovania, na ktoré prídeme s tvrdými opatreniami. Takže naznačujem čosi, pokiaľ ide o naše správanie sa do budúcnosti.
Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, my sme nikdy nespochybňovali, že existujú riziká, že bude potrebné prehodnotiť hospodársky rast, a povedali sme to aj pri schvaľovaní rozpočtu vo vláde, kde sme konštatovali, že existuje vysoké riziko toho, že hospodársky rast nemusí byť taký, aký je naplánovaný ako východisko pri štátnom rozpočte – vo výške 6,5 %. Akonáhle k tomu príde, že by hospodárska kríza hospodársky rast na Slovensku ovplyvnila, tak sa do toho pustíme, ale máme jasné kritériá. Kritériá spočívajú v tom, že nebudeme ohrozovať parametre rozpočtu, ako sme ich nastavili, pokiaľ ide o deficit, pokiaľ ide o ďalšie ukazovatele, po ďalšie, nebudeme ohrozovať sociálne programy, teda ak budeme robiť určité korekcie, nebudú robené na úkor sociálnych programov, ktoré sme prijali do štátneho rozpočtu na rok 2009. Z toho vyplýva že budeme musieť hľadať rezervy niekde inde. Pôjde predovšetkým o rezervy v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev. Ďalej sa domnievam, že je potrebné, a sme na dobrej ceste urýchliť výstavbu atómovej elektrárne v Mochovciach. Tam predpokladám, že sa bude v krátkom čase už klepať aj základný kameň, čo odštartuje veľmi významnú investičnú aktivitu v hodnote okolo 70 mld. slovenských korún, čo je obrovská investícia, plus ďalej pokračujeme intenzívne na príprave projektov PPP na diaľnice. Aj tam dúfam, že aspoň časť sa nám podarí, hoci je problém s peniazmi. Naozaj to potvrdzujem, že bankový sektor nefunguje tak, ako fungoval, a je problém získať zdroje na takéto projekty.
Pán redaktor, ešte k tomu, čo ste povedali ohľadne toho, aká je dnes mediálna scéna. Pán redaktor, uvedomme si jednu vec, že zakrývaním informácií a popieraním toho, čo hovorí vláda o situácii v DSS-kách, škodíte ľuďom. Nehovorím o vás konkrétne, hovorím o mediálnom priestore, pretože ak my niečo povieme, za päť sekúnd vydáte na nás sedem reakcií vrátane reakcie rôznych 20-ročných analytikov a neviem koho všetkého. Je problém v DSS-kách, je vážny problém so znehodnocovaním peňazí v DSS-kách. Ak teda idete cestou, že nechcete verejnosť o tomto informovať, tak beriete na seba mieru zodpovednosti za to, že ľudia sa nedozvedajú a nevedia, čo sa v DSS-kách deje. My o tom jednoducho musíme hovoriť. A my o tom budeme hovoriť pri každej jednej príležitosti. Preto si dovolím takýto postoj zaujať, pretože neustále sa v médiách vytvára obraz, že v DSS-kách je všetko v poriadku, čo je mimoriadne nebezpečné. A ja očakávam od DSS-iek, že samotné preberú zodpovednosť a začnú hovoriť verejnosti: „Áno, je tu kríza, máme takéto problémy, sú takéto možnosti...“ Ak ste ma dobre počúvali, dnes tam ľudia nemajú ani to, čo tam vložili. Reálne sa tie peniaze znehodnotili. Experti z Národnej banky hovoria, že nikto nevie, ako to bude ďalej pokračovať. Ďalej je úplne evidentné, že tam je veľká kategória ľudí, ktorá tam nemá čo robiť, že ani si nenasporí jednoducho tie peniaze, ktoré tam vkladajú. Vložia tam nejaké peniaze, dostanú potom odtadiaľ menej. Čo toto je za systém?! Ako môžeme tolerovať takýto systém, ako je možné, že všetci nekričíme – „DSS-ky, spamätajte sa, robte s tým niečo, pretože naozaj ohrozujete peniaze ľudí.“? Som povinný tieto veci hovoriť, pretože mediálny priestor nie je na strane vlády, pokiaľ ide o diskusiu o DSS-kách. Nie je. Hádam sa o tomto nebudeme presviedčať. Keď, pán redaktor, aj my sa stretneme v Dialógoch, tak niekedy mám pocit, že ste hovorca DSS-ky; ja vám to vždycky poviem veľmi otvorene, pretože stále to smeruje k tomu, aby to len bolo na podporu DSS-iek. Toto my odmietame. Našou povinnosťou je ľudí chrániť, a preto otvárame pilier. Ľudia musia vedieť, musia vedieť...; dnes to povedal pán guvernér Národnej banky na rokovaní vlády – to je individuálna zodpovednosť a individuálne rozhodnutie človeka. Kto to kedy takto povedal občanom Slovenskej republiky, že „ľudia, keď tam pôjdete, tak je to vaše individuálne rozhodnutie so všetkými rizikami, ktoré sú s tým spojené, pretože nikto za nič nezodpovedá a nikto za nič neručí“? Zrazu hovoríme o individualizme, zrazu hovoríme o individuálnom prístupe. Ja nechcem, aby táto vláda bola niekedy zodpovedná za to, že ľudia prídu o peniaze v DSS-kách. Nechcem. A robíme všetko pre to, čo môžeme, aby to tak bolo. Vysvetľujeme verejnosti, posúvame informácie, a takto sa budeme správať stále.
Braňo Dobšinský, Slovenský rozhlas
Ak môžem, len doplním. Pán premiér, vy ste ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... nejaké rokovania s DSS-kami; kam to má smerovať, lebo to je také vo všeobecnej rovine, či k tým poplatkom, alebo či vás nebodaj inšpiruje Argentína, aktuálne v Argentíne, čo sa deje? A len tak na margo, že nejaký hovorca alebo nehovorca, ja sa vás spýtam, že prečo máte problém pochopiť, že existujú úplne odlišné názory od vašich, ale sú tie názory úplne legitímne.
Robert Fico, predseda vlády SR
Názor je legitímny vtedy, ja ho beriem, ak dáva priestor aj druhej strane, aby mohla hovoriť, ako vidí DSS-ky, a vláda Slovenskej republiky, pokiaľ ide o jej vyjadrenia a korektné čísla, presné údaje, nedostáva taký priestor, ako dostávajú DSS-ky. Je tu absolútna nerovnováha v prospech DSS-iek. To sa dá ľahko zmerať. Urobte si štruktúru vysielania a dôjdete na to veľmi rýchlo.
Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, ak budeme vidieť, že DSS-ky ďalej ťahajú ľudí za nos a že im neposkytujú relevantné informácie, ako sa znehodnocujú peniaze vo fondoch, v takom prípade bude musieť vláda pristúpiť k tvrdým opatreniam aj legislatívneho a iného charakteru na ochranu ľudí. Určite do tohto by som zaradil aj poplatky, určite, ale môžeme sa baviť aj o iných veciach. Možno..., ja neviem, čo sa bude diať, ale predstavte si, že by sme dali povinnosť DSS-kám, že musia mať super garantovaný fond, ktorý bude garantovať, že všetko, čo tam ľudia vložia, sa im vráti naspäť. No tak ale to potom aký má význam druhý pilier, keď my to máme legislatívou riešiť a chrániť, aby aspoň to vrátili ľuďom, čo si tam ľudia dajú?! Potom o čom je to sporenie? O čom je to zhodnocovanie peňazí?
Ja by som nepoužíval príklad Argentíny, Argentína je príliš ďaleko od Slovenska. My sme v Európe, sme v Európskej únii, našou povinnosťou je hľadať mechanizmy, ktoré fungujú v Európe, a nerád by som teraz strašil tým, čo sa momentálne v Argentíne deje. Toto nie je cesta, ktorou sa chce uberať vláda Slovenskej republiky.
My sme predsa mohli, pán redaktor, pristúpiť hneď na začiatku tohto volebného obdobia k tvrdým opatreniam proti druhému pilieru. Ani sme nezmenili pomery, ani sme neurobili nič, nikoho sme nenútili, aby vystupoval, aby vstupoval, len dávame možnosť cez otvorenie piliera, aby sa ľudia rozhodli, či do toho vstúpia alebo nevstúpia. Inak sa správame k druhému pilieru veľmi korektne. Chceme však, aby ľudia vedeli o rizikách, ktoré sú s tým spojené.
Ján Počiatek, minister financií SR
Ja by som len doplnil, keď už...; mňa zaujalo, keď tu pán premiér načal tému toho štvrtého fondu – garantovaného, ktorý by garantoval aspoň kvázi teda istinu. Tá diskusia už prebehla v podstate v minulom roku na túto tému a vtedy DSS-ky s tým viac-menej aj boli ochotné súhlasiť. Veľmi rád by som teda počul ich stanovisko na tento návrh dnes. A tiež je tu veľká deformácia naozaj v tých informáciách, aj mnohí politici deformujú tie svoje vyjadrenia, pretože prevláda také tvrdenie, že v prípade podvýkonu niektorých fondov budú musieť jednotlivé dôchodcovské spoločnosti dokompenzovávať, kvázi dopĺňať ten výkon tých jednotlivých fondov. Len nikto nehovorí, že to je voči priemeru trhu. A aj nedávno jeden politik spomenul, že v tomto poskytujeme my mylné informácie. Tak to je tiež taká otázka; keď si pozriete tie výsledky zhodnocovania v tých jednotlivých fondoch, tak by som sa spýtal, že ktorý teda fond bude niečo dokompenzovávať alebo ktorá DSS-ka bude naozaj dopĺňať podvýkon niektorých z tých fondov. A už dnes vám poviem odpoveď: žiadna. Čiže to je tiež taká ilúzia, že tá garancia, kvázi garancia kvality toho investovania je v tom, že v prípade, že niektorý z tých fondov akosi nedosahuje výsledky, aké by mal, niekto to tam doplní. Nič také sa nebude diať, lebo je to jednak voči priemeru trhu v tom danom segmente toho daného fondu, a ten rozptyl alebo ten limit, kedy by sa tento mechanizmus spustil, je taký široký, že tento prípad takmer nenastane. Dnes určite nenastáva. A je pravda tá, že naozaj tu už, keď si pozriete..., však to sú verejne dostupné informácie, Národná banka každý deň aktualizuje hodnotu dôchodkovej jednotky, vidieť, že je naozaj menej ako jedna, čo naozaj znamená, že niektorí občania, ktorí sú konkrétne v tomto fonde tejto konkrétnej DSS-ky, už nemajú ani tú sumu na účte, ktorú tam navkladali fyzicky. Čiže je tam menej peňazí, ako tam dali. Čiže nebavme sa vôbec o žiadnom zhodnocovaní.
A pravda je aj tá, že všetci stále hovoria, že tie akciové trhy sa spamätajú, čo čisto teoreticky možné je, ale nikto nevie povedať kedy a ešte aký bude hlboký ich prepad, čo tiež znamená, že je tam určite veľká skupina ľudí, ktorí naozaj zďaleka nedosiahnu parametre tých úspor, ktoré si vysnívali, alebo ilúzií..., nedosiahnu tú ilúziu, ktorej uverili na základe naozaj veľmi masívnej kampane na ten vstup. Veľmi dobre viete tiež, že dokonca samotné ministerstvo financií podľa interných dokumentov nesúhlasilo až s takýmto silným nastavením druhého piliera, práve preto, že je príliš veľký, a príliš veľký je preto, že tie informácie boli obyvateľstvu poskytované vo veľkej miere jednostranne, a mnohí ľudia naozaj uverili ilúzii. A teraz je čas, aby sa reálne zamysleli nad tým, čo to naozaj znamená, investovanie takýmto spôsobom alebo sporenie takýmto spôsobom, a zvážili, či v tomto systéme zotrvajú. Mnohí do toho systému boli dokonca násilne vtlačení, takže tí obzvlášť by sa mali nad tým zamyslieť, no a v prípade... Fakt ma napríklad iritujú vyjadrenia, že my kradneme, kradneme dôchodky. To je naozaj absurdné. My len hovoríme, aby si všetci naozaj ešte raz sadli, zvážili. Dúfajme, že naozaj aj tie rokovania s DSS-kami budú určite v prvom kole smerovať k tomu, aby naozaj jednoznačným, zreteľným, jasným, ľahko pochopiteľným spôsobom odkomunikovali tiež tieto najdôležitejšie prvky a atribúty tohto systému. A potom nech sa ľudia rozhodnú. A to ich stále aj nabádame. Dôležité je, aby mali naozaj dostatok objektívnych informácií, nie jednostranných.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďalšia otázka? Pani Raková.
Ľubomíra Raková, Hospodárske noviny
Dobrý deň!
Raková, Hospodárske noviny.
Mám dve otázky. Jedna ešte k tomu rozpočtu: či by ste mohli teda jednoznačne povedať, či budete revidovať odhad rastu ekonomiky ešte v tomto roku, ešte pred schválením rozpočtu v parlamente, teda aby sa ešte v tomto roku stihol zmeniť, alebo až na budúci rok.
A druhá vec, k druhému pilieru: Na jednej strane hovoríte, že ten pokles je prudký, že nikto nevie, kedy sa zastaví, a že ten vývoj sa ťažko dá odhadnúť, na druhej strane ale už dnes ste zhodnotili, že je jasné, že niektorí ľudia si nikdy nenasporia toľko, koľko vložia, tak ma zaujíma, či na to existuje nejaká analýza, či už od pána ministra Počiatka, alebo z Národnej banky, či by ste ju mohli zverejniť, pretože pri tom mimoriadnom zasadnutí vlády, keď ste rozhodli o otvorení druhého piliera, tak verejnosť vlastne žiadnu analýzu nevidela.
Ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií SR
Čo sa týka tej revízie rozpočtu, tiež koluje v médiách množstvo informácií, ktoré tiež skresľujú realitu, pretože ešte raz to len zopakujem: východiská rozpočtu boli urobené na základe aktuálne platnej oficiálnej verzie vygenerovanej výborom pre makroekonomické prognózy. Tá je v rozpočte zohľadnená. Mimochodom, členmi tohto makrovýboru sú, samozrejme, zástupcovia bánk aj iných inštitúcií a tento výbor je otvorený pre vstup akejkoľvek inej inštitúcie za veľmi jednoduchých podmienok, a to len, že sú schopní predkladať sami vlastné makroekonomické analýzy a o nich aj diskutovať. Čiže to je veľmi transparentný spôsob, ako sa generujú tieto makroekonomické čísla. Nechápem preto, prečo sa to spochybňuje. Je to posledná oficiálna verzia.
Teraz k tej otázke: určite tento výbor pre makroekonomické prognózy a následne výbor pre daňové prognózy zasadne tento rok a uvidíme, aké výsledky prinesie. Predikovať, aké budú, je ťažké, na trhu je množstvo analýz a odhadov rôznych bánk, a z bankového sektora, ako som povedal, oni sú tiež z veľkej väčšiny členmi tohto výboru, čiže k nejakej korekcii, predpokladám, že dôjde. Rozpočet je zároveň momentálne v štádiu oficiálne schválenej vládnej verzie a je v parlamente, čiže je to otvorený zákon, ktorý nebol schválený ešte Národnou radou. Udeje sa tak v decembri, ako štandardne každý rok, čiže dovtedy máme čas korigovať a reagovať na vývoj.
Asi toľko k tomu.
Čo sa týka analýz, samozrejme, že situácia sa mení zo dňa na deň a pripravujeme takú komplexnú analýzu, ktorú vygenerujeme v spolupráci s Národnou bankou, ktorá povie väčšinu týchto údajov, ale ináč tie údaje sú samy osebe aj dostupné už dnes, čiže nemyslím si, že na to treba ešte nejakú super zložitú dodatočnú analýzu. Tieto fakty sú zrejmé už z tých bežne dostupných dát.
Robert Fico, predseda vlády SR
Stačí, ak si pozriete najnovšie čísla, ktoré môžete nájsť napríklad na webovej stránke Národnej banky. Tieto čísla ukazujú, ako sme už povedali, že hodnota dôchodkovej jednotky už v niektorých prípadoch klesla pod 1,0, čo teda znamená, laicky, opäť to zopakujem, že ľudia už na svojich účtoch nemajú ani toľko peňazí, koľko tam vložili. Ďalej pri otvorení piliera, v tom prvom, časť ľudí, ktorí si nemôžu nasporiť na svoj dôchodok vzhľadom na ich príjmy alebo na ich vek, odišla, ale stále tam ešte je časť ľudí v druhom pilieri, ktorí si nikdy nenasporia na dôchodok, veď prečo im to nepovieme, že to tak je, že sú tam úplne zbytočne. Zo svojich príjmov a vzhľadom na svoj vek si nikdy nenasporia na svoj dôchodok. To je nekorektné, takúto informáciu, preboha, dávať ľuďom? Ja to považujem za veľmi korektné. A aj za korektné treba povedať, že sa znehodnocujú ich peniaze v druhom pilieri, kým sa zhodnocujú a zvyšujú zisky dôchodkových správcovských spoločností.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pán ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...
Redaktor:
Dobrý deň!
Prosím vás, ja som sa chcel spýtať, že...; pán minister, vy pripúšťate teda, že by sa znížil teda odhad rastu HDP na budúci rok zo 6,5 na menej percent, banky hovoria zhruba v priemere (každá to má trošku inak), zhruba okolo 4,5 %. Tým by tam bol výpadok zhruba 2 %, čo by znamenalo, myslím, nejakých 15 mld. korún, čo je nejakých trištvrte percentuálneho bodu k tým 1,7 % schodku štátneho rozpočtu. Tak som sa chcel spýtať, že v prípade..., kde nájdete tých 15 miliárd, kde budete škrtať. A teda to je otázka aj pre pána ministra, aj pre pána premiéra.
Ján Počiatek, minister financií SR
Ako... v tento moment je to vyslovene v špekulatívnej rovine, to, čo hovoríte. Myslím si, že tá otázka tu už dnes padla a pán premiér na ňu odpovedal. V prvom rade sa budeme snažiť vytvárať úspory v rezortoch, ktoré nesúvisia so sociálnou politikou vlády. A ja by som išiel ešte ináč ďalej a pripustil by som teoreticky aj možnosť flexibility deficitu ako takého, pretože to všetko záleží naozaj na tom, aká bude tá predikcia a celková situácia globálne. A momentálne aj pripravujeme konkrétne opatrenia, ktoré budú priamou reakciou v prípade, že by sa takýto vývoj ukázal ako reálny a od toho aj dosť závisí, že ktorým smerom sa to presne bude uberať. A môže to byť aj zmiešanina úspor, ako aj nejakých úprav deficitu.
Robert Fico, predseda vlády SR
My nesedíme so založenými rukami. Predovšetkým chceme, aby malé a stredné podnikanie malo dostatok zdrojov. Aj preto ministerstvo financií, Národná banka, bankový sektor pripravujú produkt, ktorý by bol k dispozícii pre prípad ďalšieho zmrazenia medzibankových tokov. Dnes popoludní je stretnutie s najväčšími exportérmi, ktorí takisto prídu s určitými návrhmi, ktoré sa týkajú spolupráce štátu a exportérov, aby sa hospodársky rast čo najmenej dotkol tohto dôležitého výkonu pre slovenskú ekonomiku.
Po ďalšie, chcem povedať, spúšťame veľké projekty. Ja som povedal o Mochovciach, hovorím o diaľniciach. Čiže my hľadáme alternatívu k prípadnému poklesu, ktorý by mohol byť spôsobený najmä v automobilovom priemysle, ktorý nás ohrozuje z hľadiska hospodárskeho rastu najviac. Ale viete, pri 430 – 440 miliardách korún, keby aj došlo k takejto krízovej situácii, o ktorej hovoríte vy, 10 – 15 mld. korún, nie je problém pre vládu to vyriešiť. Nie je problém to vyriešiť. Ale dal som jasné kritériá – neohrozovať kvalitu rozpočtu, pokiaľ ide o naše záväzky Maastrichtu, veď sme si nejaké záväzky prijali, čiže musíme vždy byť v rámci Maastrichtu. Po druhé, v žiadnom prípade neohrozovať sociálne programy ľudí. Nepôjde to na úkor ľudí, pôjde to na úkor, ako povedal pán minister financií, rezortov, ktoré z hľadiska sociálnych programov nie sú také dôležité. Ja som už spomínal napríklad armádu. Hovoril som o verejnom obstarávaní a ďalších veciach. Ja si z tohto nejakú veľkú hlavu nerobím, pretože ak by došlo k poklesu hospodárskeho rastu o 1 % - 1,5 %, toto zvládneme bravúrne bez akýchkoľvek ťažkostí, a nikto si to ani nevšimne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Agentúra Reuters.
Martin Šanta, agentúra Reuters
Martin Šanta, Reuters.
Ja by som nadviazal na to, čo ste povedali ohľadom deficitu. Tá flexibilita znamená to, že existuje niečo ako debata o tom, že v rámci zachovania Maastrichtu a zároveň nejakej flexibility Paktu rastu a stability by bolo možné variovať s tým deficitom, ak to správne chápem?
A ešte len krátka otázka k tým DSS-kám: Aká je vlastne potom vaša všeobecná predstava o tom systéme, keďže je, samozrejme, známe, že investovanie ako také nie je bez rizika nikdy, a aká je tá vaša predstava o tom systéme, či ten systém napríklad otvoriť nadobro a odkomunikovať to s ľuďmi jednoducho, že je každého osobné rozhodnutie investovať za predpokladu, že nesie sám vlastné riziko za to, alebo ako to potom vo všeobecnosti fundamentálne vidíte do budúcnosti?
Ďakujem pekne.
Robert Fico, predseda vlády SR
Pokiaľ ide o druhý pilier, nespochybňujeme jeho existenciu. To sme vždy povedali. Postupne naprávame jeho parametre tak, aby bol čo najmenej rizikový pre ľudí, ale našou povinnosťou, keďže je tam vždy vysoká miera individuálnej zodpovednosti sporiteľa, je informovať verejnosť o tom, čo to vlastne znamená, sporiť si v DSS-ke. Toto je veľmi dôležité pre nás v danom okamihu. A pokiaľ ide o trvalé otvorenie piliera, tak to je agenda DSS-iek a opozície, pretože opozícia vždy rozpráva len to, čo hovoria DSS-ky. Ešte som od nich nepočul nič iné. Ja som nepočul jeden originálny názor opozície, pokiaľ ide o DSS-ky. Vždy je to dôsledne to, čo povedia DSS-ky. To vyzerá, ako keby ráno mali redakčnú poradu, stretli sa niekde, a potom všetci opoziční poslanci kvákajú celý deň to, čo chcú DSS-ky. Myslíme si, že je lepšie v danom prípade otvoriť pilier na určité obdobie, zintenzívniť kampaň a vysvetľovať ľuďom v tomto období, v čom my vidíme závažné problémy.
Pokiaľ ide o vašu otázku prvú, my sme viazaní Maastrichtom a sme viazaní Paktom rastu a stability. Počas rokovania Európskej rady bolo prijaté jedno rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské štáty Európskej únie, kde na jednej strane sa hovorí, že treba rešpektovať Pakt rastu a stability, a na druhej strane sa hovorí, že dá sa to flexibilne aplikovať na mimoriadne okolnosti, ku ktorým dochádza teraz v tejto krízovej situácii. Použil som na to taký výraz, že na jednej strane povedala Európska únia, že Pakt rastu a stability je svätá krava, ale že niekedy ju môžeme zarezať. Asi toto je stanovisko, ktoré prijala Európska rada k danej téme.
Ja by som nechcel ísť, pán redaktor, cestou pohrávania sa s deficitom. Nechcel by som ísť, pretože my musíme mať takýto variant na stole pripravený z teoretickej stránky, pretože kríza sa môže vymknúť úplne z rúk. A v tejto situácii naši priatelia z opozície prišli s návrhom na zníženie daní. Ako keby práve spadli z Marsu alebo odkadiaľ. Všetky krajiny sveta si robia zásoby, organizujú, mobilizujú, a oni prídu, že treba znížiť dane na 15 alebo na 16 percent, čo je už sabotáž, to nie je konštruktívny..., alebo to nie je ani opozičný populistický návrh, to je vyslovene sabotáž, keď niekto príde s takýmto nezmyslom v tomto období. Čiže teoreticky buďme na to pripravení, ale nešiel by som touto cestou. Išiel by som cestou udržania plánovaného deficitu, ale predovšetkým cestou škrtov tam, kde my stále vidíme rezervy. Na niečo to je dobré, pán redaktor, pretože keď teraz tlačíme na ministrov, že „šetrite, znižujte výdavky“, tak každý má milión argumentov a povie nám, že to nejde, že on to nevie, keby sme mu zobrali nejaké percentá tých peňazí, urobiť. A takto príde jednoduché rozhodnutie a povie sa: „V rezorte, ktorý nie je napojený na sociálny režim, pán minister, je nám ľúto, 15 % dole, a je na tebe, ako to zvládneš.“ To sa bude týkať možno mnohých rezortov, ale to sú krízové stavy. Preto nepociťujem to ako nejakú veľkú traumu, ktorá by bola pred nami, aj preto, lebo viem, že sa na tom dohodneme v koalícii. To je pre mňa veľmi dôležitá vec, že nemám koaličných partnerov, ktorí by nás tlačili, že „vykašlite sa na deficit, vykašlite sa na Pakt rastu a stability“. Naopak, majú záujem na týchto parametroch štátneho rozpočtu, ako bol nastavený na rok 2009, a ja verím, že to nakoniec zvládneme už len tým, že urobíme určité rozpočtové opatrenia, ktoré sa budú týkať výdavkov.
Ján Počiatek, minister financií SR
Ja by som to ešte doplnil.
Samozrejme, veľmi dôležité je, ale to už je naozaj analytická práca, porovnanie rastu a hodnoty potenciálneho produktu ekonomiky, v prípade, že bude rast pod úrovňou potenciálneho produktu, budeme sa zamýšľať nejakým smerom. Uvidíme, aké presné tie čísla budú, a ako iste viete, Pakt stability a rastu hovorí o štrukturálnom salde, čiže očistenom o cyklickú zložku. V prípade, že bude zrejmé, že ten cyklus je otočený, tak tiež nám to dáva možnosti v iných úvahách. Čo je veľmi dôležité, je, že keby naozaj prišlo k úplne kritickému scenáru, tak vláda, samozrejme, má páky, tým, že má pod kontrolou všetkých svojich ministrov, že môžeme prijať extrémne opatrenia na úspory, a budeme musieť ísť v havarijnom, kvázi bezpečnom režime, kde jednotlivé rezorty nesúvisiace so sociálnou oblasťou budú musieť ísť na minimálny režim a odložiť určité plánované aktivity do budúcna. Však to je jednoduchý príklad, proste nebudete si kupovať nové auto, keď nemáte čo jesť. Takže, myslím si, že v tomto máme úplne jasno, ale je to predčasné ešte to uzatvárať dnes, a naozaj otázka najbližších mesiacov nám odpovie na tieto nevyjasnené veci.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Posledná otázka, pani Jancová, SITA.
Daniela Jancová, SITA
Dobrý deň!
Pán premiér, chcem len kratučko, ak by ste chceli reagovať na návrhy prezidenta Sarkozyho na vytvorenie nejakých fondov, ktoré by regulovali vlastne nákup akcií štátnych firiem v čase krízy, a vytvorenie tej nejakej ekonomickej vlády Európskej menovej únie.
A potom ďalšia otázka: Dnes vláda rokovala alebo teda vzala na vedomie správu o rokovaní Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre menšiny z 10. júna. A chcem sa spýtať: v tej zápisnici z rokovania aj slovenská strana potvrdila, že v prípade vzniku otvorených otázok východiskom ich riešenia pre obe strany je zachovanie dosiahnutej úrovne ochrany práv osôb patriacich k menšinám. A strany sa zhodli, že vyvinú úsilie na zabránenie narušenia status quo v živote menšín. Prečo potom presadzujete, aby v učebniciach pre maďarské školy boli zemepisné názvy uvádzané v maďarskej vete v slovenčine? Prečo nie je možné ponechať tie učebnice tak, ako boli doteraz, a nechávať slovenský názov v zátvorke za maďarským názvom?
A posledná otázka: Chystáte sa na návštevu Vietnamu. Či máte nejaký plán, ako zvrátiť negatívne obchodné saldo, alebo aké tam budete mať teda hlavné ciele tejto návštevy?
Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády SR
Bol by som rád, keby ste informovali verejnosť, že predchádzajúca vláda zrušila veľvyslanectvo vo Vietname. Jednoducho zrušila toto veľvyslanectvo, hoci ide o krajinu, ktorá má zaujímavý hospodársky rast a veľký potenciál na spoluprácu, nehovoriac o tom, že veľa ľudí je schopných hovoriť po slovensky alebo po česky vo Vietname, keďže mnohí tu pracovali alebo chodili na stredné školy a niektorí na vysoké školy ešte v bývalom Československu, čo nám dáva priestor... Ďalej podpisujeme zmluvu o zabránení dvojitého zdanenia, vytvárame teda priestor na spoluprácu. Viete, že z Vietnamu začína prichádzať aj pracovná sila do Európy, musíme sa pripraviť aj na túto situáciu. Česká republika má s tým väčšie ťažkosti, ako má Slovenská republika. Pripisujem teda tejto ceste veľký význam vzhľadom na obrovský potenciál v oblasti spolupráce.
Pokiaľ ide o vašu otázku týkajúcu sa učebníc, ja by som to povedal inak. V tej učebnici je vždy aj ten slovenský názov v maďarskom názve aj v tom slovníku, ktorý je súčasťou knihy. Tohto by som sa neobával. Pani redaktorka, nie je problém učebníc. Problém je, že deti našich spoluobčanov maďarskej národnosti nevedia dobre po slovensky. Toto je problém. A na toto by som sa sústreďoval, aby sme vytvárali také podmienky, že perfektná znalosť štátneho slovenského jazyka je niečo, čo bude patriť do prirodzenej výbavy každého občana Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, či to bude Maďar, Poliak, Nemec alebo príslušník inej národnostnej menšiny. Toto by malo byť cieľom spolužitia Slovákov a Maďarov. Nevidím žiadne porušenie status quo, absolútne žiadne porušenie status quo nevidím, pretože v učebnici, ako som uviedol, je slovník, kde sú tieto výrazy potom popísané aj v maďarskom aj v slovenskom jazyku.
Ja som dnes zachytil zase nejaké vyjadrenia pani ministerky zahraničných vecí Gönczovej. Odpovedám na to, že už to nikoho nezaujíma, čo hovorí pani Gönczová, najmä v tomto období to už naozaj nikoho nezaujíma.
A pokiaľ ide o vašu prvú otázku, prezident Sarkozy je jeden z prvých pravicových politikov, pretože o ňom asi netreba predpokladať, že by to bol prezident, ktorý mal ľavicové zázemie, ktorý potvrdil, že zlyhal neoliberalizmus. On to aj dosť otvorene pomenúval na zasadnutí Európskej rady. Uvedomuje si, že len silné štáty s reguláciou, s kontrolou sú schopné v rámci trhového hospodárstva zagarantovať, že nebude dochádzať k takýmto výkyvom. Preto jeho návrhy, hoci sú v takej podobe, v akej sú, a treba o nich ešte veľa diskutovať, sú pre mňa ako pre predsedu vlády Slovenskej republiky veľmi zaujímavé, pretože táto vláda je vláda, ktorá podporuje silný štát, úlohu štátu, regulačné a kontrolné úlohy. A my sme neprišli s touto myšlienkou teraz, keď táto kríza vznikla, my sme s touto myšlienkou a s touto filozofiou nastúpili do vládnutia, a myslím si, že sa aj takto primerane správame. Preto v tejto oblasti návrhy pána prezidenta Sarkozyho sú určite dobré na diskusiu a treba o nich hovoriť.
Ďakujeme veľmi pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujeme vám za účasť.
Dovidenia.
x x x
Prehrať video 
