Prepis tlačovej konfrencie po stretnutí predsedov vlád krajín V4 a pobaltských krajín vo Varšave

...(prerušený záznam, pozn. prep.)... spoločných požiadaviek tzv. cenový koridor, aby sme zabránili skoku cien, čo sa týka emisií CO2. ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... a že je to veľmi dôležité pre všetky krajiny, ktoré sú v ňom zúčastnené. Chceme, aby sme do decembra ešte do summitu so sebou spolupracovali. ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... že sa budeme vzájomne okamžite informovať, čo sa týka priebehu rokovaní týkajúcich sa klimatického a energetického balíka a dúfame, že budeme zase prezentovať spoločné stanovisko ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... tento balík počas decembrového summitu. Čo sa týka bezpečnosti dodávok, všetci sme zdôrazňovali, že naša skupina môže dnes hovoriť o úspechu, lebo Európska únia ako celok pochopila, že energetická bezpečnosť, to je bezpečnosť dodávok, a že citlivosť tých štátov, ktoré sú dneska zúčastnené, sa už zohľadňuje do veľkej miery a vážne, keď sa rozprávame o riešeniach týkajúcich sa bezpečnosti dodávok. Chceme to tiež šikovne prepojiť s tým klimatickým energetickým balíkom. Nie všetky ponuky z tohto balíka zvyšujú bezpečnosť energetických dodávok z nášho hľadiska a preto budeme hľadať reálne zabezpečenie našich dodávok. Štáty regiónu - pobaltské štáty a Vyšehradská štvorka vo veciach bezpečnosti dodávok - všetci máme dostatočne veľa spoločných názorov a spoločných problémov na to, aby sme mohli formulovať spoločný názor. Teším sa, že čo sa týka východného partnerstva, všetci máme opodstatnený pocit spoločného úspechu. Táto poľsko-švédska iniciatíva by sa nepodarila, keby neboli plne angažovaní všetci predsedovia vlád, ktorí dnes sedia za týmto stolom – a ešte raz za to chcem všetkým vám veľmi srdečne poďakovať, lebo bez vašej pomoci by sme nedosiahli to, čo máme dnes. A dnes je to veľmi zaujímavá súprava ponúk, ktoré pripravila Európska únia. Sú to solídne prostriedky a zdá sa mi, že ambíciou nás všetkých by malo byť rozumné využitie týchto prostriedkov ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... budovania tej novej formy východného partnerstva. V tomto kontexte sme sa rozprávali a všetci ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... sme uznali, že relácie, vzťahy s Bieloruskom by mali zjednodušovať život našich občanov – našich, aj bieloruských. Ide tu najmä o vízový režim - chceli by sme spoločne dosiahnuť povolenie, liberalizáciu toho režimu, čo sa týka schengenských víz a aj čo sa týka národných víz. Minulý týždeň Poľsko znížilo ceny víz na 20 dolárov, prepáčte, na 20 euro - minister Sikorski mi napovedá - ja som ešte starý človek, takže ešte len v dolároch si to všetko vypočítavam – samozrejme 20 euro, išlo mi o 20 euro. Čo sa týka východného partnerstva, spoliehame sa na to, že vznikne aj inštitút koordinátora tak, aby to bolo dobre vedené. Ide aj o získavanie prostriedkov, aj rozumné vydávanie, míňanie tých prostriedkov. So žičlivým záujmom sme prijali aj návrh predsedu vlády Slovenskej republiky, to je práca na inštitút, možno banku regionálneho charakteru, ktorá by mohla začať s určitými investičnými iniciatívami. Všetci sme uznali, že je to návrh, ktorý stojí za zváženie, takže chceli by sme o tom aj v budúcnosti rokovať. Pozval som našich milých hostí na deň 4. júna na zasadnutie Vyšehradskej štvorky, ale ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v súvislosti s dvadsiatym výročím pádu komunizmu. My to v Poľsku oslavujeme 4. júna - prvé slobodné voľby v bývalom komunistickom bloku, ale to bude tak, ako vtedy pred dvadsiatimi rokmi, tak aj teraz pri dvadsiatom výročí to bude vlna rôznych udalostí. Chceme pozvať aj predsedu vlády Rumunska, Bulharska a Slovinska ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... dúfame bude aj pani kancelárka Merkelová, ktorá vtedy bola občiankou NDR ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... a účastníčkou týchto udalostí spred dvadsiatich rokov. Takže tiež srdečne ďakujem za prijatie toho pozvania. Všetci sme s uznaním ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... aj s gratuláciami na adresu predsedu vlády Slovenska – sme prijali pozvanie na 8. januára na Slovensko pri príležitosti zavedenia eura. Z hľadiska našich poľských ašpirácií je to veľmi dôležitý deň a samozrejme tiež som to veľmi prijal. Teraz predám slovo moderátorke, každý z našich hostí bude mať vlastne vystúpenie a potom vám budeme k dispozícii, nie príliš dlho, lebo som sľúbil našim hosťom obed, takže spolieham sa na vašu zhovievavosť. Teraz sa ujme slova predseda vlády Maďarskej republiky, pán Ferenc Gyurcsány.

Ferenc Gyurcsány, predseda vlády Maďarskej republiky

Vážení prítomní, pán predseda už vás plne poinformoval ako prebiehali naše rokovania, je vás veľa, bude tu ťažko ...(prerušený záznam, pozn. prep.)... chcel by som spomenúť ...(prerušený záznam, pozn. prep.)... veľmi pekne ďakujem za predsednícku prácu, ktoré ...(prerušený záznam, pozn. prep.)... toto stretnutie, ale ide o tú celú prácu, ktorú vykonalo Poľsko pre zoskupovanie Vyšehradskej skupiny. Druhá vec, to je ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... medzi otázkami, o ktorých sme hovorili. Zdá sa mi, že to, čo sa priamo dotkne občanov v najbližšej budúcnosti, to je finančná kríza a to je zjavné, že aj pre mňa je to absorbujúce, ale naša pozornosť by sa mala sústrediť od krátkodobých otázok na to dlhodobé, teda na zmenšenie, zjemnenie tých následkov finančnej krízy a preto podporujem návrh pána predsedu vlády Slovenskej republiky na zriadenie inštitúcií. Myslím, že je to výborný nápad, veľmi dobrý nápad. Možnože už budúci týždeň 15. novembra sa bude konať stretnutie G20, hlavných svetových krajín, kam má ďalej ísť svet. My sme sa obrátili na pána predsedu vlády Poľskej republiky, ktorá predsedá Vyšehradskej skupine, aby odovzdal na vedomie tejto rade, ktorá tam bude rokovať, že my sa chceme týchto prác zúčastňovať, že chceme hovoriť o tých pravidlách, podľa ktorých funguje ten finančný svet – aby naše záujmy boli v tomto chránené. Nie je dôvod na to, aby bez nás sa rozhodovalo o tých otázkach a chceme ovplyvňovať tieto otázky, pretože ide o život našich občanov, o náš život a máme právo navrhovať, aby stretnutie vo Washingtone bolo len tým východiskovým bodom, ale potom aby sa o tom rozprávalo aj v širšej skupine – ako by mal fungovať Medzinárodný menový fond, ako by mala fungovať Svetová banka, aby ten svet bol bezpečnejší. Pekne ďakujem.

Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky

Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, na úvod chcem poďakovať pánovi premiérovi poľskej vlády za pohostinnosť a za veľmi dobré podmienky na rokovanie, ktoré sme dnes realizovali. Chcel by som veľmi oceniť, že krajiny, ktoré patria do V4 formátu a súčasne aj naši kolegovia z pobaltských štátov mali obrovský záujem na spoločnom postupe. Povedal som dnes na rokovaní ráno, že niekedy sme mali v minulosti pocit frustrácie, pokiaľ ide o obsah rokovania V4. Tento pocit frustrácie dnes nemôžeme mať, pretože hovoríme o témach, ktoré sú životne dôležité pre ľudí a ešte dôležitejšie je, že sa približujeme k rovnakým stanoviskám, čo dáva tomuto zoskupeniu na významnej sile, keď presadzujeme svoje postoje v Európskej únii. Takýmto príkladom bol už náš spoločný postup na Európskej rade, kde sme spoločne bojovali za pozície pri prejednávaní klimaticko-energetického balíčka. Som veľmi rád, že partnerov zaujala myšlienka akejsi nadnárodnej banky, ktorá by mohla byť vytvorená s krajinami V4, plus by sme mohli prizvať Slovinsko, Chorvátsko. Išlo by o finančnú inštitúciu, ktorá by patrila týmto štátom a ktorá by mohla financovať veľmi náročné projekty regionálneho charakteru, napríklad energetické. Pokúsime sa doložiť ďalšie detaily, pracovať na tom, možnože dôjdeme aj k pozitívnemu záveru. Rovnako chcem oceniť postoj kolegov v tom, že si uvedomujeme význam monitoringu, ktorý je na národnej úrovni vo vzťahu k finančnému a bankovému sektoru. Je dnes tendencia na pôde Európskej únie vytvárať monitoring európskeho, nadnárodného charakteru – my s tým súhlasíme, ale nemôže to byť na úkor domáceho monitoringu, ktorý sa napríklad v prípade Slovenskej republiky ukázal ako veľmi efektívny a pomohol pri stabilizácii finančného sektora. Chceme poďakovať za závery, boli dobre pripravené, máme na nich zhodu. Odchádzame všetci s pocitom, že prezentujeme spoločné stanoviská a ja využívam ešte raz túto príležitosť, aby som všetkých pozval 8. januára do Bratislavy na slávnostné zahájenie používania eura. Pripomenul som na stretnutí dnes, že nás často považujú za akéhosi pokusného králika, pokiaľ ide o euro v tomto regióne a ja verím, že pokusný králik prežije a že sa mu bude dobre dariť, že bude v dobrej kondícii a že dáme dobrý príklad všetkým ostatným krajinám, ktoré majú záujem zaviesť euro, že to jednoducho ide aj v štandardných postkomunistických krajinách. Donald, ešte raz veľmi pekne ďakujem za pohostinnosť.

Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky

Ja taktiež ďakujem, je dobré, že sa dokážeme takto stretnúť a ešte lepšie je, že sa dokážeme zhodnúť. Ja nebudem opakovať to, čo povedali moji predrečníci, pretože fakticky vyčerpali tie témy a skôr je to budúca predsednícka krajina alebo jej predstaviteľ – chcem dať do kontextu niektoré konkrétne aktivity, ktoré súvisia s tými závermi. V budúcom roku, alebo už na konci tohto roku a v budúcom roku prebehne celý rad diskusií na tému južného koridoru, produktovodu, nech už to bude konferencia v Baku alebo v Budapešti v januári, pokiaľ sa nemýlim, alebo v Sofii – tak by to mal byť i trojkový summit v Českej republike s krajinami ako zdrojovými, tak krajinami tranzitnými, ktorý by riešil práve spoluprácu východ-západ a prípadné produktovody, ktoré budú diverzifikovať dodávky ropy a plynu a budú tým zvyšovať energetickú bezpečnosť strednej Európy, samozrejme krajín Višegrádskej štvorky. S tým súvisí diskusia o finančnej kríze - nebudem nič opakovať, len to, že sa nám podarilo presadiť i z dôvodov, ktoré tu hovorili kolegovia, že my chceme byť stranou tej diskusie, chceme, aby tá diskusia zasiahla i krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, nie sú členmi euro-group alebo nie sú členmi G20, alebo nie sú členmi G8 - a to je účasť českého zástupcu v predsedníckej delegácii francúzskej na summitu G20 vo Washingtone a to je naša permanentná účasť pri prípadnom zasadnutí euro-group v budúcom polroku. To si myslím, že je dôležité z hľadiska našich informácií a nášho podielu na riešení alebo implementácii záverov, ktoré prijme Európska únia v dôsledku následkov finančnej krízy. To, čo som ponúkol svojim kolegom a čo je dôležité - chceme české predsedníctvo vyskúšať skutočne ako zvýšenie spolupráce a mechanizmu spolupráce, ktorá nám umožní v tomto formáte presadzovať to, čo si myslíme, že je správne a to, na čom sa zhodneme. K energetickej bezpečnosti, čo je jednou z hlavných tém českého predsedníctva, sa budeme vracať permanentne v priebehu toho polroka a chceme, aby toto bola jedna z hlavných otázok po tom, čo sa nám snáď podarí doriešiť klimaticko-energetický balíček, na ktorom sme sa zhodli. Na tých záveroch nechceme nič blokovať, nechceme nič vetovať, chceme na základe rozhodnutí minulej Európskej rady také riešenie, ktoré bude zohľadňovať fakticky tú rolu, ktorú nové krajiny Európskej únie dnes majú, na akom energetickom mixe stojí, to, na akom ekonomickom stupni rozvoja sú. To je možno všetko, ja som sa taktiež pridal k tým, ktorí pogratulovali Barackovi Obamovi ku zvoleniu vo voľbách, myslím si, že pre európsko-americké vzťahy to je dobrá správa i vzhľadom k tomu, že i v budúcom polroku prebehne summit Európska únia – Spojené štáty americké. Dúfam, že tie otázky, ktoré sa týkajú obchodu, Svetovej obchodnej organizácie a doriešenia celého radu problémov, ktoré sa týkajú nás, a to je doriešenie Visa-Waiver programu i na európskej úrovni - to sú všetko veci, ktoré snáď v tom budúcom polroku dostanú významnú akceleráciu. Ďakujem.

Andrus Ansip, predseda vlády Estónskej republiky

Ďakujem, mám teraz možnosť, aby som stručne niečo povedal, ako moji kolegovia. Tentokrát by som chcel zablahoželať Poliakom v súvislosti s 90. výročím znovunadobudnutia, znovuzískania nezávislosti. Zo srdca vám prajem zdravie a pohodu – celému poľskému národu. Ďakujem svojmu poľskému kolegovi za to, že vždy dbal na to, aby stanoviská našich krajín, krajín nášho regiónu boli spoločné, keď vystupujeme v rámci Európskej únie, je to veľmi dôležité. Tá naša jednota nám pomáha – je vďaka tomu pre nás jednoduchšie, aby sme dosahovali spoločné stanoviská aj v rámci celej únie. Pre nás je dôležitá jednota aj v našom regióne, ale jednota aj na úrovni Európskej únie. Ďakujem.

Gedimionas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky

Ďakujem, vážení páni, chcel by som predovšetkým pozdraviť pána predsedu vlády Donalda Tuska. Dneska prijímal pobaltské krajiny a predsedovia vlád týchto krajín sa stretnú s predsedami vlád Vyšehradskej štvorky. Je to veľmi dôležitý formát a dúfam, že na budúci rok, keď bude Maďarsko predsedať vo V4, že sa v tejto tradícii bude pokračovať. Nepochybne už dnes tie problémy, ktoré sa uviedli – už sme sa zapojili do riešenia týchto problémov, ale máme možnosť spolupracovať pri otázkach klimatického balíka a energetickej bezpečnosti, aj pri riešeniach otázok súvisiacich so susedstvom. Sú to nielen problémy, ale aj možnosti pre všetkých našich sedem krajín, ktoré spolupracujú v oblasti ekonomiky. Je to výhodné aj pre celú Európsku úniu.

Ivars Godmanis, predseda vlády Lotyšskej republiky

Chcel by som srdečne poďakovať pánovi predsedovi Tuskovi za pozvanie a tiež za tú úlohu, ktorú zohráva Poľsko v našej spoločnej politike - podobne, ako na úrovni Európskej únie a vedenie v skupinách. Chcel by som ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... gratulovať, že Poľsko má také veľmi dobré, stále ekonomické ukazovatele v tej situácii, keď väčšina našich krajín má veľmi dobré ukazovatele, tu ide o nízku infláciu, máme dobrý ukazovateľ rastu hrubého domáceho produktu ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... A chcel by som aj dodať, že ak hovoríme o finančných otázkach, tu skôr alebo neskôr iniciatíva – nám patrí iniciatíva, ak všetci by sme boli v eurozóne, to by znížilo i zmenšilo tých nepriaznivých faktorov, ktoré sa teraz týkajú krajín, ktoré nie sú v eurozóne. Svetová situácia sa menila a vidíme, že krajiny, ktoré nemajú zavedené euro majú horšiu situáciu a možnože iné krajiny by nám mohli v tom pomôcť. Je to jasné, že máme dobrú, jasnú finančnú politiku. Ďakujem pekne.

redaktorka, litovská televízia

...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... či stanovisko Litvy voči Rusku sa zmenilo a ako sa menilo Litovské stanovisko na tému vzťahov s Ruskom a či sa podarilo Litve vyjadriť svoj názor v oblasti energetickej bezpečnosti a či toto stanovisko bolo zohľadnené.

Gedimionas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky

Myslím si, že na obidve otázky máme odpovede, máme spoločné názory, čo sa týka – aj Poľsko, aj Litva má spoločné názory týkajúce sa udalostí v Gruzínsku. Znamená to, že Rusko by malo dodržovať svoje podmienky, na ktorých sa dohodlo, čo sa týka sťahovania vojsk z území, ktoré sú okupované. Ďalšia otázka - či teraz by sa mali začať obnovovať rokovania na tému strategického partnerstva s Ruskom – v tomto bode sa naše názory trošku líšia. Myslím si, že to je otázka týkajúca sa hodnôt, ale na to sú takéto stretnutia, aby sa naše názory zbližovali, pretože Litva uvažuje o tom – myslí na to, že zdôrazňuje dôležitosť tých vzťahov Ruska s Európskou úniou. Pre Litvu vzťahy s Ruskom sú dôležité, máme určité spoločné otázky a by sme chceli, aby naše vzťahy sa zakladali na civilizovanom medzinárodnom práve, ale som presvedčený, že aj tých sedem krajín, ktoré sú zastúpené dnes vo Varšave a aj Európska únia, že budú vedieť nájsť spoločný názor. Čo sa týka ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... Európska komisia teraz pripravuje plán, Baltic interconnection plan, Litva sa ho zúčastňuje. My sme teraz poslali svojho zástupcu, ktorý pracuje na tomto projekte. Mal by byť spracovaný tento problém do 10. decembra. Pozval som aj Poľsko na tieto rokovania, naša krajina sa bude aktívne zúčastňovať tohto projektu. Energetická bezpečnosť je pre nás veľmi dôležitá a je zvlášť dôležitá pre Litvu, pretože v Ignaline v elektrárni budeme musieť zatvoriť druhý blok a spolu s komisiou pripravujeme jeden akčný plán a myslím, že tie krajiny, ktoré sú dnes tu zúčastnené, že tento plán podporujú. A Litva, Lotyšsko a Estónsko majú spoločné projekty, spoločné návrhy – je to výstavba novej elektrárne – poľsko-litovský energetický most, ktorý by mal pobaltské krajiny – mal by odstrániť tú izoláciu a pripojiť tie krajiny k európskemu energetickému trhu.

redaktorka

Teraz energetická otázka – po tomto stretnutí je tá koalícia konsolidovaná, ale či máme ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... máme určitý kompromis, určitá zmluva, ktorá by pomohla presadiť naše požiadavky týkajúce sa energetického balíku. Čo by to malo byť – či by to boli peňažné prostriedky alebo napríklad ten energetický koridor. Ďalšia otázka na predsedu vlády Estónska – dostali sme informáciu, že z tejto koalície Estónsko chce vyjsť – či môžete to potvrdiť, nech sa páči.

Donald Tusk, predseda vlády Poľskej republiky

Čo sa mi zdá kľúčové, to je zdôraznenie pripravenosti k permanentnej spolupráci všetkých štátov. Prepáčte, ale teraz zase mám tu litovského kolegu – najdôležitejším naším záverom je to, že sme sa zriekli pokušenia o to, aby sme individuálne rokovali. Nebudeme hľadať inú vhodnú, podľa mňa, nádej na to, že jednotlivý štát, najmä medzi našimi štátmi, ktoré sú chudobnejšie v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ, že jednotlivý štát bude schopný vyjednať taký balík, ktorý by nás uspokojil. Je to veľmi dôležitý záver, lebo všetci, ktorí sme tu, vieme, že nemáme všetky záujmy spoločné a tým skôr si zaslúži zdôraznenie skutočnosť, že stále hľadáme to, čo máme spoločné tak, aby každý z nových členských štátov Európskej únie sa cítil bezpečný. Za veľmi dôležitú vec považujeme takzvaný finančný koridor, to znamená – formálne obmedzenie cenových odchýlok emisií v budúcnosti, čiže toho, čo bude potrebné zaplatiť za dodatočné emisie CO2. Zo spoločného hľadiska našich štátov je to dôležité, ale my si myslíme, že je to dôležité aj pre úniu ako celok, lebo my sme prežili nielen ako tento región, ale celý svet v posledných mesiacoch veľmi bolestne zvažuje špekulačné útoky proti menám a predstavme si situáciu, keď v budúcnosti bude príliš slobodný pohyb cien, čo sa týka emisií CO2. Bol by to systém, na ktorý by bolo veľmi jednoduché špekulačne zaútočiť a to by mohlo zapríčiniť zvýšenie cien. My sme ešte ďaleko od toho, by sme dosiahli úspech, ale sme radi, že sa to stalo predmetom rokovaní celej Európskej únie a je to pre nás krok vpred. Hovoríme o niečom, čo sa volá specification-benchmark, čiže je to systém, ktorý bude zohľadňovať charakteristiku energetických priemyslov rôznych krajín. Je to dôležité najmä pre krajiny spojené s uhlím, ale nielen pre ne, takým spôsobom, aby boli zvýhodnené tie podniky, ktoré sa angažujú do obmedzenia emisií CO2 vo svojej kategórii. To znamená – by sme chceli „odmeňovať,“ teda zavádzať maximálne úhrady nie pre tých, ktorí emitujú najmenej, ale pre tých, ktorí v rámci konkrétneho odvetvia maximálne investujú do obmedzenia CO2 tak, aby sme zachránili pred kolapsom jednotlivé odvetvia energetického priemyslu. Sú to dva príklady, o ktorých hovoríme, ktoré sú dôležité tiež z poľského hľadiska, ale vo všeobecnosti formulujeme postuláty, požiadavky, ktoré budú zohľadňovať skutočnosť, že štáty, ktoré sú zastúpené pri tomto stole, už vynaložili gigantické, obrovské úsilie v deväťdesiatych rokoch pri znižovaní emisií CO2 oveľa viac, než vyvinuté krajiny Európskej únie. Očakávame ako celok len to, aby sa zohľadnili úctivo rozdiely v bode štartu a aby sa zohľadnilo to, koľko naše krajiny vložili práce a potu do toho, aby obmedzili emisie CO2 a stručne povedané – aby pri tom štarte k čistým technológiám, aby sa nepristupovalo k Poľsku, Lotyšsku, Maďarsku takisto, ako napríklad k Francúzsku alebo Dánsku. To je tá kostra toho nášho spoločného projektu. Či sa to nakoniec premietne do konkrétnych peňazí – chceli by sme, aby výsledok týchto rokovaní nespočíval v tom, že niekto dá niekomu z nás, niektorej z našich krajín, nejaký virtuálny darček, prísľub, že bude viac prostriedkov, ale v dobe finančnej krízy nie je isté, že sa nájdu tieto prostriedky. Nám ide v zásade o pravidlá, ktoré budú fungovať dlhé roky a ktoré harmonickým spôsobom prispôsobia možnosti našich ekonomík tomuto ambicióznemu energetickému plánu, ktorý je zahrnutý v cieľoch balíka. Žiadna z krajín, ktorá je tu zúčastnená, nespochybňuje ciele toho balíka, chceme ho spolu vytvárať zodpovedným spôsobom a nie blokovať, ale rozumne, to znamená realisticky. Druhá otázka bola na pána predsedu vlády Estónska asi.

Andrus Ansip, predseda vlády Estónskej republiky

Ďakujem za otázku, možnože nie celkom dobre som pochopil túto otázku týkajúcu sa Estónska – ak ide o ten projekt týkajúci sa Ignaliny, či my odstupujeme od toho projektu – odpoveď je - nie. Tento projekt je pre nás veľmi dôležitý. Je pre nás aj veľmi dôležité, aby sa aj Poľsko zúčastnilo tohto projektu, pretože pokiaľ Poľsko sa toho zúčastňuje, v takom prípade existuje príležitosť, možnosť, že bude zbudovaný energetický most cez Poľsko a Litvu a to bude znamenať pre naše krajiny, že my nebudeme izolovaní a že naše energetické systémy budú prepojené s energetickým systémom európskych krajín. Ja som viackrát zdôrazňoval, že nie sme spokojní s rýchlosťou, akou pokračuje ten projekt. Vo Francúzsku – ja som počul – že vo Francúzsku od rozhodnutia o výstavbe elektrárne do výstavby je sedem rokov a my sme už stratili tri roky na to, aby sme sa dohodli na začatí tohto projektu. Súhlasím s mojím poľským kolegom, že naše krajiny, ktoré sa zúčastňujú dnes týchto stretnutí od deväťdesiatych urobili veľa pre to, aby sa znížila emisia CO2 v našich krajinách. Od roku 1990 do 2005 Estónsko znížilo emisiu CO2 o 52 % a toto úsilie treba brať do úvahy. To je ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... CO2. Musím povedať, že Európska komisia, ktorá podľa mňa urobila veľa už v tejto téme, začala teraz počúvať a obracať pozornosť na naše problémy a berie do úvahy naše problémy. Estónsko podporuje navrhovaný energetický balík.

redaktorka

...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... k vyostreným slovensko-maďarským vzťahom, tá smeruje hlavne na pána Gyurcsánya – viem, že ste mali neoficiálne stretnutie aj s pánom Ficom – rozprávali ste sa aj o kontroverznom zápase v Dunajskej Strede a o posledných incidentoch? Dozvedeli sme sa, že toto stretnutie bolo pomerne argumentačné – zaujíma ma, v ktorých otázkach ste sa nezhodli – prečo? Ako hodnotíte vy tento zápas? Ďalšia otázka sa týka toho, čo plánuje Maďarsko v legislatívnej forme robiť proti tomu vyostrovaniu tohto extrémizmu - v poslednom týždni to vyvrcholilo až pálením slovenskej vlajky. A úplne posledná časť otázky sa týka včerajšieho uznesenia parlamentu – slovenský parlament prijal uznesenie voči poslancom Strany maďarskej koalície kvôli tomu, že sa zúčastnili na Fóre Karpatskej kotliny – vy ste označili toto uznesenie za poľutovaniahodné – prečo?

Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky

Na prvú časť otázky odpoviem prekvapivo pre vás ja, pretože vandalizmus na štadiónoch, chuligánstvo a agresivita nestúpa len vo vašej krajine, ale vo všetkých ostatných. Povedal by som, že je to problém, ktorý stojí za diskusiu medzi ministrami vnútra jednotlivých krajín Vyšehradskej štvorky, možno v širšom regióne. Po vyvádzaní chorvátskych fanúšikov v centre Prahy, českých fanúšikov v Chorzówe  a – ja by som povedal – slovenských a maďarských fanúšikov v Dunajskej Strede - to začína byť problém, ktorý musíme veľmi vážne riešiť a ja by som tomu nedával žiadne iné konotácie, než sú tie, ktoré som práve naznačil.

Ferenc Gyurcsány, predseda vlády Maďarskej republiky

Je potrebné k tomu niečo doplniť, predsa len, lebo neexistuje spor medzi nami v tejto otázke čo sa týka zadržania pseudo-fanúšikov, nad tým verejné služby majú svoju úlohu, ktorú musia vykonať, ale jedno je isté – ak štát používa násilie, tak daný štát musí potvrdiť, že použitie násilia malo právny základ, bolo nevyhnutné a bolo úmerné činom. Vo vzťahoch dvoch takýchto štátov, ako Maďarsko a Slovensko je to zvlášť dôležité, aby nebol aspoň tieň pochybností pri zásahu polície, aby neboli domnienky, že táto akcia bola zameraná nielen na poľovanie proti pseudo-fanúšikom, ale že bol tam aj sledovaný nejaký politický cieľ. Myslím si, že politické spory by sme nemali riešiť policajnou palicou – o tom sme sa rozprávali s pánom predsedom vlády. Ja som povedal, že sa u nás narodilo viac obáv v súvislosti s týmto zásahom tých poriadkových síl. My sme mali z toho zlý pocit a poprosil som pána predsedu vlády, aby to preskúmal, či tieto brutálne aktivity polície boli skutočne opodstatnené, lebo si myslím, že my to nemôžeme nechať len tak samo osebe.

redaktor

Teraz mám otázku na pána predsedu vlády Tuska a Topolánka – hodnotenie voľby Baracka Obamu na prezidenta Spojených štátov v kontexte protiraketového štítu a chcela by som požiadať aj o komentár k vyjadreniu prezidenta Medvedeva, ktorý dnes povedal, že v Kaliningrade budú nainštalované rakety usmernené proti nášmu regiónu. Druhá otázka na pána premiéra Tuska – či všetci ostávajú vo svojich pozíciách čo sa týka svetovej finančnej krízy. Ďakujem.

Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky

Barack Obama ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... jasne signalizoval, že jeho postoj k budovaniu tretieho piliera protiraketovej obrany nie je významne odlišný od tej predchádzajúcej Bushovej administratívy. Otázkou sú skôr ratifikačné procesy jednotlivých štátov – kedy k tomu skutočne príde. To je myslím k tomu, čo by som k tomu povedal ja. Inak, my sme v Brdoch už rakety mali, boli to rakety SS, ktoré boli namierené na západoeurópske krajiny, boli rakety s jadrovými hlavicami a boli to rakety sovietske. Pokiaľ niekto proti obranným radarom a proti raketám, proti jednotlivým balistickým strelám ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... harašiť závery svojho vlastného jadrového arzenálu, tak to súvisí s istou mierou asertivity ruskej zahraničnej politiky, s ktorou ja nemôžem súhlasiť. Ja si nemyslím, že by radar v Brdoch akokoľvek ohrozoval ruskú svojbytnosť, zvrchovanosť a ich hodnoty.

Donald Tusk, predseda vlády Poľskej republiky

V Poľsku sa uskutočnil proces, ktorý nás približuje ku konečnému výsledku – výstavbe tej protiraketovej obrany. Máme problémy – ratifikácia – už sme skončili rokovania, to je americký projekt, ktorý má poslúžiť globálnej bezpečnosti, ale krajina, ktorá financuje tento projekt, to sú Spojené štáty. A nie som názoru, že by sme mali spolu s Českou republikou významne ovplyvňovať rozhodovanie nového prezidenta. Nič nepoukazuje na to, že by nový prezident Spojených štátov chcel odstúpiť od tohto projektu. Možnože ak sa vyskytne taká situácia, že budú tam zavedené zmeny, ktoré nebudú v súlade s tým, čo sme chápali ako našu dohodu, v takom prípade zastavíme ratifikáciu, ale teraz nemáme takú potrebu. Chcel by som zdôrazniť, že my ako krajina sme boli veľmi opatrní, rozhodne opatrní, čo sa týka kontextu a obsahu tohto projektu bez naivného entuziazmu a sme si zvážili, uvažovali o všetkých pozitívnych a negatívnych výsledkoch. A teraz – ak to budeme považovať, že opodstatnený je skeptický prístup – v takom prípade by sme neratifikovali túto zmluvu, ale veríme, že bude finalizovaný tento projekt. Čo sa týka deklarácií prezidenta Medvedeva – ja som ich nepočul, ale ako všetci viete, raz má určité obdobie náš ruský sused, formuluje určité vety týkajúce sa plánov rozmiestnenia rakiet na rôznych miestach a my reálne hodnotíme bezpečnosť našich krajín a Európskej únie za nezávislú od podobných prejavov. A ten náš potenciál je nezávislý a nezávisle od toho, kde sú inštalované práve teraz rakety. V prípade, keby sa situácia vyvíjala zlým smerom, existujú tu určité proporcie našich síl a myslím, že by sme mali považovať tieto slová ako politickú udalosť a nie militárnu. Ja by som nepovažoval za veľmi významné to, čo povedal pán Medvedev. A ešte čo sa týka eura – poznáte názory moje a mojej vlády – ja som pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky gratuloval. Ja ako predseda, ako priateľ som mu gratuloval k odvahe, že sa rozhodli vykonať takýto pioniersky krok a som presvedčený, že budú mať z toho výhody. Pán predseda Fico zdôraznil v rozhovore so mnou, že tá bilancia je teraz pozitívna a že Slovensko očakáva ďalej tú pozitívnu bilanciu a to sa týka aj toho, o čom hovoril predseda vlády Lotyšska, že výhody plynúce z toho systému v čase krízy sú ešte výraznejšie. Ja sa zúčastním 8. januára tých osláv, slávností týkajúcich sa zavedenia eura a myslím si, že prospekty slovenskej skúsenosti presvedčia aj tých ľudí v Poľsku, že to sú veľmi dobré výsledky a myslím, že každý z nás ešte neraz bude gratulovať Slovensku k tejto odvahe.

Gedimionas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky

Chcel by som vyjadriť podporu svojmu kolegovi – bola taká otázka týkajúca sa vzťahov Litvy a Ruska a vyzeralo to tak, ako keby tieto vzťahy neboli teraz dobré – ako je možné zmerať, či sú tie vzťahy dobré alebo zlé? Napríklad či podľa obchodnej výmeny, potom podiel ruského exportu, vývozu do Litvy – to je skoro 40 %, v Estónsku je to iba 12 %, čo sa týka fínskeho vývozu - 10 %. Takže tu nie je asi ani jedna osoba, ktorá by mohla povedať, že napríklad Fínsko má najhoršie vzťahy s Ruskom, keď to budeme hodnotiť podľa tých percent. Rozdiel medzi hodnotami a záujmami – to je dosť problematické, aby sme práve týmto merali vzťahy. My nemôžeme odstúpiť od svojich hodnôt preto, aby sme dosiahli dobré ekonomické vzťahy. Využitie sily, násilia zo strany jedného štátu nás nemusí strašiť, musíme sa postaviť skôr za naše hodnoty a vychádzajúc z týchto hodnôt by sme museli konať. Ďakujem vám.

Prehrať audio