Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

Prepis prejavu predsedu vlády SR R.Fica na VI. zjazde KOZ SR


Robert Fico, predseda vlády SR

Vážení delegáti zjazdu, milí priatelia (pretože poznám vás mnohých osobne, dovolím si aj toto oslovenie),

chcem vám poďakovať za pozvanie. Verím, že vaše rokovanie je úspešné a prináša aj konkrétne výsledky. Ale dovoľte mi, aby som začal najmä blahoželaním k výsledku vašich včerajších rozhodnutí a volieb, a veľmi sa teším, že je tu kontinuita, že budeme môcť pokračovať vo veľmi korektnej a konštruktívnej spolupráci, či už na úrovni Konfederácie odborových zväzov a strany SMER – sociálna demokracia, alebo na úrovni sociálneho dialógu, kde zastupujete zamestnancov a predstavujete nezastupiteľnú súčasť sociálneho dialógu.

Vážené dámy a páni, milí priatelia,

sú to už tri roky, čo sme spoločne podpísali dôležitý dokument – dohodu o spolupráci medzi stranou SMER – sociálna demokracia a Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky. Pri podpise tejto zmluvy pred Vianocami v roku 2005 sme spoločne konštatovali, že uzatvorenie takejto zmluvy vyplýva z programovej blízkosti obidvoch subjektov a zo záujmu o spoluprácu a vzájomnú pomoc. Domnievam sa, že to platí a že to potvrdzujete nielen vy, ale že to potvrdzujeme aj my na úrovni straníckej a na úrovni vládnej, že máme podobný pohľad na funkciu štandardného európskeho sociálneho modelu, kde sociálny dialóg je jedným z prostriedkov pre trvalý a udržateľný rast kvality života všetkých jeho občanov. Chcem aj vás poprosiť, keď hovoríme o sociálnom štáte, o sociálnom modeli, to nie je ani váš výmysel, ani výmysel Smeru, ani výmysel vlády, je to ústavný predpoklad, ktorý garantuje Ústava Slovenskej republiky, pretože hovorí o Slovensku ako o sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike. Nielen teda, že veríme v úspešnosť tohto modelu, a tento model sa ukazuje naozaj ako úspešný v celej Európe, nielenže je to súčasť nášho prirodzeného myslenia, ale máme k tomu ešte aj ústavu, ktorú musíme v praxi reálne napĺňať.

Som veľmi rád, že môžem dnes pred vami vyhlásiť, že základné hodnoty tejto dohody, ako aj hodnoty, ktoré presadzujeme v našej politike, sa napĺňajú. Určite k tomu prispela aj podpora odborárskych organizácií strane SMER – sociálna demokracia v parlamentných voľbách v roku 2006. Som rád, že vláda, ktorá vznikla po voľbách v roku 2006, plne akceptovala spoločné záujmy, ktoré sme nielen premietli do programového vyhlásenia vlády, ale aj do náplne činnosti koaličnej vlády.

Vážení priatelia, ja tu mám teraz vypísané všetko to, čo sme spolu urobili, ale nebudem to čítať, pokúsim sa povedať niečo dôležitejšie a závažnejšie, pokiaľ ide o vzájomnú spoluprácu.

Zhodneme sa určite na tom, že medzi sociálnymi partnermi, medzi odbormi a vládou je úplne nová kvalita v porovnaní s tým, aká bola kvalita do roku 2006. Stretávam sa však v praxi niekedy s takými pokusmi, a priznám sa, z jednej aj z druhej strany, ako keby naštrbiť túto dobrú spoluprácu, ktorá medzi vládou a odbormi od roku 2006 funguje. Uvedomme si, čo všetko sme spolu zvládli od roku 2006. Spomeňme si, ako sme bojovali o Zákonník práce. Spomeňme si, ako sme vyriešili problematiku minimálnej mzdy, keď tu je silná podpora niektorých skupín, že aby sa minimálna mzda nieže nezvyšovala, ale aby sa doslova a do písmena zrušila. My sme sa dostali na úroveň prakticky až k vašim predstavám, vy ste hovorili o 9000, možno o 9100 korunách, my sme pri 8900 korunách nakoniec zakotvili, čo je obrovský posun dopredu. Spomeňme si na naše spoločné postoje k reformám, k poplatkom u lekárov. Spomeňme si na mnohé ďalšie a ďalšie veci. Jednoducho dnes je úplne iná kvalita. Nedovoľme nikomu, aby vracal vzťah pri tejto kvalite medzi odbormi a vládou Slovenskej republiky pred rok 2006. Myslím si, že... ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...  (Potlesk.) Ja vám garantujem, vážení priatelia, že ako predseda vlády Slovenskej republiky vás budem vždy pozorne sledovať z hľadiska vašich návrhov, a ja nemôžem zatiaľ povedať nič nekonštruktívne, nič zlé na adresu vašich predstaviteľov, prakticky ide o tých istých ľudí, ktorých ste si do určitej miery navolili, pokiaľ ide o rokovanie s nimi, vždy to bolo konštruktívne, vždy to bolo vecné z jednej aj z druhej strany, a ja verím, že v tomto duchu budeme pokračovať ďalej. Rovnako nedovoľme, aby nejaká maličkosť, ktorá môže vzniknúť, lebo nemôžeme mať na všetko stopercentne rovnaký názor, predsa len vláda Slovenskej republiky je tu pre široké spektrum občanov Slovenskej republiky, ktorí majú rozdielne názory, ak je tu nejaká maličkosť, kde sa možno nezhodneme, aby niekto nechcel túto maličkosť použiť na to, aby vrátil tú kvalitu vzťahov do roku 2006, to by bola hrubá chyba, ktorá by sa mohla stať, pretože veľa sme spoločne investovali do novej kvality sociálneho dialógu, veľa sme spolu urobili, a ja chcem, aby v tejto kvalite a v tomto duchu pokračovali vzťahy aj do nasledujúceho obdobia.

Nechcem teraz vypočítavať, nebudem to robiť, určite to, čo sme spolu dokázali počnúc júlom 2006. Priznávam, že aj v dialógu, ktorý považujem za kvalitatívne veľmi dobrý, sa môžu niekedy vyskytnúť určité nedostatky. Áno, veď všetci sme ľudia, z jednej aj z druhej strany, ale pripisujme to tomu, že sme len ľudia, že určite ani z jednej ani z druhej strany nie je úmysel, aby sme zaťažovali novú kvalitu vzťahov akýmikoľvek problémami.

Dovoľte mi preto, aby som od nášho vzťahu prešiel k najaktuálnejším veciam, kde by som sa rád vyjadril k zásadným postojom vlády Slovenskej republiky, a to bude do určitej miery reprezentovať aj postoj strany SMER – sociálna demokracia.

Dnes, samozrejme, najviac všetci hovoríme, a to veľmi správne, o dopadoch obrovskej hospodárskej krízy, obrovskej finančnej krízy, ktorá je prakticky porovnateľná s tridsiatymi rokmi minulého storočia, na slovenské hospodárstvo. Chcem vám všetkým veľmi pekne poďakovať za to, ako ste sa postavili k iniciatívam vlády, že ste nenamietali, že je málo času  a že ste nemali dostatok priestoru na pripomienkovanie. Vždy, keď sme vás oslovili, boli ste pripravení o týchto veciach rokovať, priniesli ste vecné pripomienky k daným materiálom a určite ste významnou mierou prispeli k tomu, že vláda mohla schváliť nedávno súhrn opatrení, ktoré je potrebné prijať, aby sme minimalizovali dôsledky hospodárskej a finančnej krízy na slovenské hospodárstvo. Všetci dobre viete, že Slovensko je malá a proexportne orientovaná ekonomika, preto zásadné zhoršenie hlavných ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ..., hlavných obchodných partnerov nemôže ostať bez negatívnych následkov aj u nás. Niekedy sa stretávam s takými postojmi, ako keby Slovensko bolo ostrovom v Tichom oceáne, alebo ako keby Slovensko bolo ohradené 20-metrovým betónovým múrom. Ale ani to by nám nepomohlo. Aj Island je ostrov, a pozrite sa, ako dopadol. Aj najizolovanejšie štáty sú dnes dotknuté tým, čo sa deje na svetových finančných a hospodárskych trhoch. A tým, že sme malá ekonomika, proexportne orientovaná, akékoľvek pohyby v Nemecku, vo Francúzsku, v Českej republike, teda v krajinách, ktoré sú povedzme našimi najvýznamnejšími obchodnými partnermi, budeme pociťovať aj my na Slovensku.

Aj preto dochádza teraz na Slovensku k rozhodnutiu a k prehodnocovaniu východísk štátneho rozpočtu na rok 2009, najmä pokiaľ ide o tempo hospodárskeho rastu. Máme k dispozícii tri odhady. Prvý odhad je odhad Medzinárodného menového fondu, ku ktorému by som právom očakával, že bude najkonzervatívnejší, ale je najoptimistickejší a hovorí, že hospodársky rast v roku 2009 nebude plánovaných 6,5, čo sme všetci predpokladali, ale bude 5,6 %. Potom je to odhad Európskej komisie, ktorá hovorí o 4,9 %, a najkonzervatívnejší odhad prinieslo samotné ministerstvo financií, ktoré hovorí o tempe 4,6 %. Nech je akokoľvek, keď to bude 4,6 %, budeme mať najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európskej únii. Aj to je podľa mňa návrat toho, že od roku 2006 sa robila na Slovensku rozumná politika, že nikto nechcel siahať, ani sme nesiahali na fundamenty ekonomiky, ktoré sú pre nás dôležité z pohľadu silných sociálnych programov.

Chcem pred vami všetkými vyhlásiť verejne: nech vláda Slovenskej republiky prijme akékoľvek opatrenia, ktoré budú musieť zohľadňovať zníženie hospodárskeho rastu, ktoré je spôsobené svetovou finančnou a hospodárskou krízou, po prvé, nebudeme privatizovať strategický majetok, jednoducho nepredáme ani korunu strategického majetku Slovenskej republiky. Práve naopak, tam, kde to bude možné, tam, kde to bude možné, sa pokúsime tento majetok dostať naspäť do rúk Slovenskej republiky. Napríklad teraz sa intenzívne rokuje o kúpe akcií Transpetrolu, pretože považujeme tento podnik za strategický a myslíme si, že vláda by mala tento podnik do určitej miery kontrolovať. Rovnako vám chcem zagarantovať, že sa budeme správať tam, kde má štát majetkovú účasť, najmä vo firmách, kde máme 51 %, ako suverénna republika. Už som to raz povedal: my si vážime investorov, potrebujeme investorov na území Slovenskej republiky, ale my nepredáme ani štát, ani dušu, ani národné záujmy, ani ľudí za cudzích investorov. My sme slovenská vláda a budeme sa starať o ľudí na Slovensku. Toto je jediný prístup, ktorý môžeme urobiť. Akonáhle bude pre nás prednostnejší záujem zahraničného investora, ako je Slovensko a jeho ľudia, tak to prehráme a stávame sa bábkovou vládou na území Slovenskej republiky. A ja odmietam byť predsedom bábkovej vlády. (Potlesk.) V tomto duchu vás poprosím, keby ste vnímali aj naše veľmi vážne rozhodnutie týkajúce sa postavenia štátu v privatizovaných firmách, kde máme 51 %, kde sme rozhodovacie právomoci o cenových návrhoch preniesli z predstavenstiev na valné hromady, pretože na valných hromadách budeme môcť uplatňovať právo veta. Myslím si, že tento zákon je dostatočne sofistikovane pripravený tak, aby nespôsoboval Slovensku žiadne ťažkosti z hľadiska medzinárodného práva. Sme presvedčení, že tento zákon kedykoľvek obhájime. Čiže nepredáme ani korunu zo strategického štátneho majetku.

Rovnako vám chcem zagarantovať, tak ako tu stojím, že sa nedotkneme ani jednej jedinej koruny v sociálnych programoch, ktoré sme schválili v zákonoch na rok 2009. Idú vianočné príspevky, ide valorizácia dôchodkov od januára 2009, ideme pokračovať v podpore rodín formou zvýšenia rodinných prídavkov, príplatkov pri narodení druhého a tretieho dieťaťa, ideme s finančnými prostriedkami pre postihnutých a pre invalidov, ideme s ďalšími vecami, ktoré sme dohodli na konkrétnej úrovni. Teda ani koruny sa nedotkneme, pretože my nemôžeme problémy pánov z Wall Street alebo z nejakých iných finančných inštitúcií riešiť tak, že za to si budú ľudia uťahovať opasky. Čo majú naši ľudia spoločné s tým, že niekto vymyslel finančnú krízu? Čo s tým ľudia majú spoločné? Preto, ak sa budú robiť určité opatrenia, nikdy nepôjdu na úkor ani štátneho strategického majetku, ani na úkor ľudí. Rovnako vám chcem zagarantovať, že vláda si uvedomuje význam hospodárskeho rastu, a preto sa nedotkneme ani investičných programov, ktoré sú naplánované na rok 2009. Sú tu iné subjekty, sú tu iné sektory, kde sa podľa môjho názoru peniaze dajú skrátiť(?), ale ideme touto cestou.

Vážené dámy a páni,

budú to opatrenia, ktoré určite budú znamenať, že životná úroveň ľudí na Slovensku už nesmie ísť dole. Je šokujúce, hoci sme všetci o tom vedeli, ak sa pozrieme na posledné prieskumy, ktoré hovoria, čo si ľudia myslia o období, ktoré je tu už od roku 1989. Je stále veľká skupina ľudí, ktorá tvrdí, že do roku 1989 bolo na Slovensku lepšie ako za posledných osemnásť alebo devätnásť rokov. To je vážne varovanie pre každého, preto nemôžeme už dovoliť, aby po takom dlhom období od roku 1989 akýmkoľvek spôsobom klesala životná úroveň. A v tomto vás chcem požiadať o podporu. To je najväčšia výzva pre vládu Slovenskej republiky, ktorá tu je, aby udržala tempo rastu životnej úrovne, a nie, aby teraz vďaka nejakým finančným maklérom a podvodníkom sme zase začali ľuďom brať to, čo ľudia naozaj potrebujú. Budeme sa riadiť vždy a všade základným posolstvom vlády Slovenskej republiky „Ľudia štátu – štát ľuďom“. Pokiaľ tu nebude elementárna solidarita medzi štátom a ľuďmi, tak ťažko budeme môcť o takomto cieli hovoriť.

Pokiaľ ide o výšku deficitu, teraz hovoríme s mnohými našimi partnermi v Európskej únii, pýtame sa, ako ostatné krajiny reagujú na spomalenie hospodárskeho rastu. Môžem potvrdiť, že absolútna väčšina krajín Európskej únie ide do tohto obdobia so zvyšovaním deficitu, s tým, že my ale trváme, pokiaľ ide o Slovensko, že musia byť dodržiavané pravidlá Maastrichtu, teda nesmie deficit prekročiť tri percentá a že je potrebné naďalej pozerať aj na Pakt rastu a stability ako na dokument, ktorý treba v praxi uplatňovať.

Pozerajúc sa na tieto záväzky, vláda Slovenskej republiky predložila návrh rozpočtu, ktorý má plánovaný deficit 1,7 %. Tento deficit obsahuje už aj deficit Sociálnej poisťovne. Preto pripúšťame ako jeden z variantov riešenia, že by sme pristúpili k miernemu navýšeniu deficitu ako jeden z variantov riešenia. To ešte netvrdím, že to urobíme. Poprosím aj médiá o korektné informovanie verejnosti. Jeden z variantov je aj možnosť mierneho navýšenia deficitu pri súčasnom krátení výdavkov v rámci niektorých rezortov. Je to európsky trend. Opakujem, väčšina štátov Európskej únie ide touto cestou. Niektoré krajiny dokonca budú mať deficit na úrovni až 6 alebo 7 percent. Ale budeme patriť medzi krajiny s najvyšším hospodárskym rastom, krajiny, kde bude deficit na úrovni úrovne Európskej únie, krajiny, kde bude naďalej jedna z najnižších inflácií v rámci Európskej únie.

Vážené dámy a páni,

chcem vás rovnako informovať, že veľkú pozornosť venujeme všetkým projektom, ktoré majú nahradiť výpadky v hospodárskom raste. Som veľmi rád, že sa nám podarilo dotlačiť talianskeho vlastníka Slovenských elektrární k rozhodnutiam dokončiť 3. a 4. blok v Mochovciach. Ide o investíciu v hodnote takmer 2,9 mld. eur; keď to vynásobíme krát tridsať, tak sme niekde na úrovni (zhruba rátam) 87 miliárd slovenských korún. Som veľmi rád, že sa nám konečne rozbiehajú PPP projekty, pretože na prvý úsek z Nitry do Zvolena sa prihlásili štyri konzorciá. Teraz skúmame, či tieto konzorciá predložili všetky podmienky, lebo okrem iného potrebujú bankové záruky, v opačnom prípade sa takéto obrovské projekty nedajú financovať. Ale ak to tak bude, tak je to ďalších 30 miliárd korún, ktoré prídu do ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... na cestu medzi Nitrou a Zvolenom. V januári sa rozhodne o D1, to znamená, kto bude stavať D1, za akých finančných podmienok. To by malo byť ďalších 60 – 70 miliárd slovenských korún. V decembri vláda Slovenskej republiky rozhodne o výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Presne povieme, kto bude finančný partner Slovenskej republiky, ako to pôjde. To je investícia za 100 miliárd slovenských korún. Sú to objemy, ktoré sú do určitej miery nevídané, a ak to zrátame všetko, neviem, či sa nachádza nejaká krajina v tomto priestore, ktorá by dokázala na určité časové obdobie akumulovať takéto veľké množstvo finančných prostriedkov.

Veľkú pozornosť musíme venovať aj ďalším projektom. Zachytili ste, že sa napĺňa prísľub vlády Slovenskej republiky, a predpokladám, že ešte v tomto roku by mali začať stavebné práce na novom termináli na bratislavskom letisku, pretože sme zastavili privatizáciu a povedali sme, že pôjdeme vlastným rozvojom. Toto sa napĺňa. Plus veľkú pozornosť venujeme čerpaniu fondov, pretože fondy sú neopakovateľné peniaze a pre Slovenskú republiku môžu znamenať obrovský význam.

V súčasnosti sa v plnej miere ukazuje i význam a správnosť vstupu Slovenska do eurozóny od januára 2009. Povedal som to aj na poslednom stretnutí, znovu to poviem tu. Mali ste viacej rozumu ako celá pravicová opozícia. Vy ste mohli byť prví, ktorí mohli prísť a povedať, že „no, pozor, euro nie je také jednoduché pre nás, pretože zastupujeme zamestnancov, zastupujeme ľudí, ktorí často majú nízke mzdy, a bojíme sa toho, že euro ako v nejakých iných štátoch môže znamenať predovšetkým rast inflácie a nárast cien.“ Ale vy ste prišli a podpísali ste ako sociálni partneri spolu so zamestnávateľmi, vládou a ZMOS-om Deklaráciu celospoločenskej zhody zaviesť a používať euro a ukázali ste podstatne viac zodpovednosti za túto republiku, za tento štát ako pravicová opozícia. Vy nemáte problém, hoci zastupujete zamestnancov, ktorí možno niekedy zarábajú jedenásť-, dvanásť-, trinásťtisíc korún, ale tí páni, čo sedia v parlamente za stotisíc korún, tí majú problém sa podpísať pod celospoločenskú zhodu, lebo neustále vytĺkajú nejaký politický kapitál. Najprv si mysleli, že euro nezvládneme, jednoducho, že nesplníme podmienky na zavedenie eura. Zvládli sme, lebo sme sa na niečom dohodli aj spolu s vami. Teraz si myslia, že keď euro bude zavedené  1. januára, že zase nezvládneme infláciu, že príde prudký nárast cien. Presne opak je pravda. Ukazuje sa, že inflácia sa stabilizuje a že ceny skôr pôjdu dole ako hore. Je to určite spôsobené aj tým, aká hospodárska a finančná kríza tu nastala. Ale viete, čo je najpodstatnejšie? Prestávame byť malou otvorenou ekonomickou s ľahko zraniteľnou národnou menou v týchto ťažkých časoch. Maďarsko, Poľsko – čo by teraz dali, aby boli v rovnakom postavení, ako je Slovenská republika. Dokonca Česká republika, ktorá vždy odmietala povedať akýkoľvek dátum na zavedenie eura, hovorí, že treba tak urobiť. Poľský premiér dáva každému za vzor Slovensko, chce prísť sem 8. januára; budete všetci vítaní, ktorých pozývame na slávnostné začatie používania eura 8. januára v budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Preto o to viac treba vidieť význam tohto rozhodnutia vo svetle finančnej a hospodárskej krízy. Myslím si, že ak sa pozriete aj na kurz slovenskej koruny, je zastabilizovaná, sme nafixovaní na euro. To sú desať-, dvadsať-, tridsaťhalierové rozdiely, ale my 1. januára meníme slovenskú korunu v pomere 30,126, tak jednoducho sú dohodnuté veci a nijako inak to už nebude.

Som veľmi rád, že ste sa v tomto dokumente, tak ako aj vláda, ako aj zamestnávatelia zaviazali, že budeme rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pri raste miezd, toto sa do určitej miery rešpektuje, a chcem vám poďakovať ešte raz za aktívny prístup k tejto dohode. (Potlesk.)

Vláda Slovenskej republiky považuje odbory nielen za svojho partnera, ale aj za blízkeho spolupracovníka. Aj v týchto nepríjemných časoch sa potvrdzuje nezastupiteľná úloha odborov ako ochrancov záujmov zamestnancov. Na jednej strane kríza si berie svoju daň; veď to sledujeme, že najmä podniky, ktoré sú ponapájané na automobilový priemysel, ale potom sú tu dlhodobo z iných dôvodov niektoré odvetvia – textilný priemysel, obuvnícky priemysel, ktoré prichádzajú o zamestnancov. Na druhej strane ale prichádzajú aj správy o príchode nových investorov, teraz hovoríme o Trenčíne, teraz hovoríme o logistickom parku na východnom Slovensku. Preto ak porovnáme počet ohrozených pracovných miest s počtom miest, ktoré máme k dispozícii, a s nárokmi(?), ktoré prinesie pomerne nová veľká vlna investorov, zdá sa mi, že aj tento náročný a citlivý proces spoločne zvládneme. Len pre zaujímavosť, k dispozícii podľa údajov úradu práce a ministerstva práce je viac ako 18-tisíc disponibilných pracovných miest. Viem, že miera mobility pracovnej sily na Slovensku je veľmi nízka. To má svoje historické korene, určite by o tom napríklad dnes vedeli rozprávať  baníci, že aké ponuky dali Hornonitrianske bane Sideritu Nižná Slaná a aký je problém dostať ľudí z Nižnej Slanej pracovať za pomerne zaujímavých podmienok do bane v Prievidzi a v Novákoch. Ale mobilita, bohužiaľ, je nízka, a je to spôsobené, ako som uviedol, mnohými faktormi.

Chcem vás veľmi požiadať o spoluprácu, pretože máte obrovskú šancu v posilňovaní svojej spoločenskej váhy, ale aj miery zodpovednosti slovenskej spoločnosti práve v týchto citlivých časoch, kedy dochádza k rozhodnutiu niektorých zamestnávateľov znižovať stavy, ale rovnako ste veľmi rozhodujúci, aj keď dochádza k náboru pracovníkov na nové pracoviská. Som presvedčený, že budete naďalej ochrancami dobrých pracovných podmienok zamestnancov a že budete stáť za nefalšovanou solidaritou. Tu by som chcel pripomenúť, že (ako obyčajne médiá prekrútili...) je veľký tlak niektorých zamestnávateľov začať dovážať na územie Slovenskej republiky zamestnancov zo zahraničia. Dajme si na to spoločne pozor. Ja všade opakujem to isté: Nech sa páči, ale za tých istých mzdových, pracovných a sociálnych podmienok, ako sú slovenskí zamestnanci. Nech sa teda ukáže, že kto potom má alebo nemá... (Potlesk.) Samozrejme, médiá napísali, že podporujem dovoz pracovníkov zo zahraničia; nemajú ani toľko rozumu, aby pochopili, že hovorím o sociálnom dumpingu, ktorý by niektorí zamestnávatelia na Slovensku mohli cez nižšie mzdy, horšie pracovné podmienky, horšie sociálne podmienky na Slovensku realizovať. Nesmieme to dovoliť. Nesmieme. Ak má nejaká firma na Slovensku problémy so zamestnancami, a vieme, že sú také firmy...; navštívili sme teraz nedávno jednu spoločnosť vo Voderadoch, ktorá má vážny problém so získaním zamestnancov, vážny problém, a do určitej miery to ovplyvňuje aj jej ďalšie úvahy, pokiaľ ide o rozširovanie kapacít, a uvažuje o dovoze zamestnancov zo zahraničia. Nech sa páči, ak nie sú zamestnanci v danom regióne k dispozícii, nech prídu, ale len vtedy, ak budú za tých istých podmienok ako slovenskí zamestnanci. Nemôžeme dovoliť ani tam, kde je nedostatok pracovnej sily, sociálny dumping, ktorý by potom ohrozoval našich zamestnancov ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... Toto je napríklad téma, ktorej odbory musia venovať obrovskú pozornosť.

Rovnako vás chcem požiadať, ak ste aktérmi a svedkami znižovania stavu pracovníkov z dôvodu hospodárskej krízy, aby ste, ak na to budeme dbať, aby ste aj vy dbali, aby sa tak dialo citlivo, aby sa nezabúdalo na to, že ľudia majú nejaké práva, aby sme tieto práva vždy v plnom rozsahu rešpektovali, aby ľudia dostali to, čo majú dostať podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky. Jednoducho, aby si niektorí manažéri a majitelia nechceli riešiť svoje ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...  chyby na úkor svojich zamestnancov. Vy dobre viete rozlíšiť, aký je dôvod, ak dôjde k znižovaniu stavu pracovníkov v niektorej oblasti.

Určite toto je téma, ktorá vám dáva obrovský priestor, aj v štruktúrach Medzinárodnej organizácie práce či Hospodárskeho a sociálneho výboru Európskej únie. Ak sme krajina, ktorá je vnímaná ako štát, ktorý bude mať najvyšší hospodársky rast v roku 2009, ak sme krajina, ktorá ide do eura, čiže stávame sa súčasťou veľmi zaujímavého klubu krajín, ktoré budú používať euro, potom viac budú chcieť počúvať naše návrhy a stanoviská – „ako to robíte, ako to zvládate, ako je možné, že niekde inde je to tak, a u vás na Slovensku sa držíte tak, ako sa momentálne držíte?“. Slovensko potrebuje hrdých a sebavedomých zamestnancov, ktorí majú kompetencie a rozhodnosť obstáť v globálnom konkurenčnom prostredí. Určite je potrebné takúto zdravú sebadôveru vlievať medzi zamestnancov, je potrebné vlievať takúto sebadôveru aj medzi vás, členov odborov. Nástrojom k tomuto musí byť aj kvalifikovaný a systematický sociálny dialóg na všetkých úrovniach. Opakujem, ja viem, že to je niekedy problém. Je to ale ľudský problém. Keď už šesťkrát sa ten istý materiál preberal na rôznych úrovniach, tak niekedy pochopte, takisto ako to aj my chápeme, že môže tam taká mierna nervozita nastať, ľudská nervozita, že už sme o tom päťkrát hovorili, tam, tam, tam, a ešte znovu musíme hovoriť na nejakom inom fóre. Ja presviedčam ministrov, štátnych tajomníkov a všetkých ostatných, že bez sociálneho dialógu nemôže existovať sociálny štát. Jednoducho to nejde. Musia to strpieť, napriek tomu, že sú zamestnaní, majú obrovské množstvo povinností, vidíte, že táto vláda je mimoriadne aktívna. Ja neverím, že nám môže niekto vyčítať, že chodíme hrávať v pracovnom čase golf, ako sa to stalo niektorým ministrom za predchádzajúcej vlády. Nám nemôže nikto vyčítať, ako sa stalo za predchádzajúcej vlády, že, nechcem povedať kto, pravidelne trávil čas v Trenčianskych Tepliciach, a veľmi často a veľmi dlho, päť(?) týždňov. Preto sme aktívni a pri tejto aktivite niekedy robíme aj chyby, ale je to dané len tým, že tých aktivít je obrovské množstvo a naviac prichádzajú aj citlivé politické otázky. Zajtra nás čaká veľmi vážne stretnutie s maďarským premiérom pánom Gyurcsányom, na ktorom mi veľmi záleží, aby boli konkrétne výsledky, zastavili sme jednoducho export nacionalizmu a radikalizmu z Maďarska na územie Slovenskej republiky. Tak ako my budeme robiť všetko pre to, aby sa na Slovensku neobjavovali žiadne rozhodnutia a žiadne kroky, ktoré by poškodzovali národnostné menšiny na Slovensku. My máme záujem, aby ľudia na Slovensku žili dobre a pokojne, či sú to Maďari, Poliaci, Česi, Slováci. ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... Musí tu byť na Slovensku pokoj. Ale nebudeme rešpektovať, aby nám nejakí náckovia v uniformách prekračovali hranice a ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...  v meste, v slovenskom meste, hoci v tom meste žijú príslušníci maďarskej národnosti. Jednoducho, nebudeme to tolerovať. A ja poviem aj pánovi Gyurcsánymu teraz v sobotu, že my sme nielen vyzliekli Slovenskú pospolitosť z uniforiem, ale dnes uverejníme rozhodnutie, že sme túto stranu definitívne zakázali a rozpustili. Tak sa teda pýtam, aké rozhodnutia prijme maďarská strana vo vzťahu k maďarským gardám. Jedna vec je odsúdiť všetky ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ..., ale druhá vec je konkrétne niekoho odstíhať, zatvoriť a potrestať za to, že robí to, čo robí. My sme reálne potrestali a odsúdili človeka, ktorý vyšľapal v snehu hákový kríž. A my tu máme dnes ľudí, ktorí nám hajlujú, ktorí chodia v nacistických uniformách, a ak si niekto myslí, že stačí to odsúdiť, že to je všetko, tak to je naozaj málo. Budeme trvať na akčných krokoch, a vláda Slovenskej republiky určite aj rozhodnutím, pokiaľ ide o Pospolitosť, urobila ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ...  (Potlesk.) Preto ešte raz naozaj prosím o to, aby ste pochopili niekedy malé ľudské zlyhanie, ku ktorému môže dôjsť práve vzhľadom na takúto obrovskú aktivitu a iniciatívy, ktoré momentálne robíme.

Dnešné stretnutie, a veľmi rád som prijal pozvanie, považujem takisto za vzájomný rozhovor založený na dôvere, otvorenosti a rešpektovaní názorov iného. Ja to tak cítim, pán prezident. Myslím si, že naše rozhovory sú veľmi korektné, povieme si veci vážne, to nie je taký ten formálny rozhovor medzi dvoma ľuďmi, ktorí majú ďaleko od seba. Často riešime aj aktuálne problémy, veď chceme pomôcť aj niektorým podnikom, teraz riešime napríklad pomoc Hornonitrianskym baniam, pokiaľ ide o otvorenie ďalšieho ťažobného úseku. Riešime problém sociálneho zabezpečenia baníkov, kde dochádza k určitým nezhodám, musíme nájsť návrh zákona, ktorý bude vyhovovať všetkým. Ja si veľmi vážim, ako k sebe pristupujeme, a budem veľmi podporovať, aby táto kvalita dialógu so všetkými, či to je pán prezident, alebo ďalší ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ..., myslím, že akékoľvek nedorozumenie, ktoré sa medzi nami stane, aj to najmenšie, bude na titulných stranách novín, pretože na nič iné nečakajú, len urobiť rozkol medzi vládou a odbormi. Toto je strategický cieľ médií a opozície. Takže dávajme si na to pozor, záleží mi, aby sme išli ďalej v tej štruktúre a v tej kvalite, ako sme išli doteraz.

Som za dialóg, a ten je pre mňa veľmi dôležitý, o dôstojnej práci, ktorou je podľa Medzinárodnej organizácie práce iba taká práca, ktorá napĺňa ašpirácie ľudí adekvátnym príjmom, právami, uznaním, možnosťami vyjadriť svoj názor, rodinnou stabilitou a osobným rozvojom a, samozrejme, spravodlivosťou a s rovnosťou medzi mužmi a ženami. Pre mňa a pre vládu Slovenskej republiky dôstojná práca to nie sú len čísla a ukazovatele, naozaj to nie sú len čísla a ukazovatele. Myslím si, že ľudské šťastie a kvalitný život ľudí na Slovensku určite nespočíva len v honbe za prehnaným ziskom a majetkami.

Včera sme mali veľmi vážne rokovanie s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Skoro ma išlo roztrhnúť od jedu. Tak vysvetľujem dôchodkovým správcovským spoločnostiam, že v čom vidíme problém my ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... , oni mi pokojne povedia, že „áno, to je úplne jedno, že u nás je človek, ktorý má 10.000 korún príjem, je pravda, že potom bude mať veľmi nízky dôchodok, keď odíde z druhého piliera, veď vy sa o neho postaráte, štát“. Ale potom načo ten človek platí 20 rokov poplatky dôchodkovým správcovským spoločnostiam? Úplné nepochopenie, je dnes úplne evidentné, že dôchodkové správcovské spoločnosti, a včera to potvrdili, prišli sem len a len kvôli poplatkom, kvôli ničomu inému. Nič iné ich nezaujíma. Poplatky. A nie málo, 1,6 mld. za tri a pol roka už na poplatkoch vybrali od ľudí, teda z peňazí, ktoré do druhého piliera idú. My nechceme rušiť druhý pilier. Ak sa ľudia rozhodnú investovať svoje peniaze do rizikových operácií na akciových trhoch a takto si získať nejaký dôchodok, nech tak robia, ale musia vedieť tí ľudia, aké sú s tým spojené riziká. Včera DSS-ky nepovedali ani slovo, keď som povedal, že nikto negarantuje výnosy. No veď to bolo napísané na reklamných pútačoch. Nikto negarantuje výnosy. Včera nepovedali DSS-ky ani pol slova, keď som povedal, že priemerný investor, priemerný sporiteľ má na účte menej, ako tam vložil. Ani pol slova nepovedali. Rovnako nenamietali, keď sme tvrdili, že sú tu kategórie ľudí vekové, ktoré si už nenasporia na slušný dôchodok. Samozrejme, že keď má niekto nízky plat, tak aj cez Sociálnu poisťovňu dostane k tomu primeraný dôchodok. Ale štát sa o neho potom postará. Ale prečo by sa mali kŕmiť DSS-ky pri ľuďoch, ktorí majú nízke príjmy, poplatkami? Oni o dvadsať rokov budú poplatky..., zrejme potom ho hodia štátu, že teda „štát, staraj sa o neho, lebo on mal, chudák, nízky príjem, tak sme mu nemohli dať vyšší dôchodok“. Toto bude ešte jedna vážna téma, ktorou sa musíme zaoberať, pretože dôchodkový pilier dnes obsahuje ľudí, ktorí sú ohrození na svojich dôchodkoch.

A znovu opakujem, sú dva dôvody, pre ktoré sme otvorili pilier. Prvý dôvod: preto, že sú tam ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo si nikdy nenasporia na slušný dôchodok, a po druhé, že výnosy sú katastrofálne. Katastrofálne. Sľubovali výnosy 5 až 7 percent; áno, sú, len teraz je tam mínus pred tou päťkou aj pred tou sedmičkou, čo je trochu teda rozdiel v porovnaní s tým, aké boli prísľuby. Sľubovali švajčiarske dôchodky. Videli sme reklamné pútače, ako naši dôchodcovia chodia na ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ..., videli sme, ako skáču na padákoch a ako sa prechádzajú na Havajských ostrovoch. To bolo nekorektné. Máme my urobiť takú kampaň teraz? Máme my teraz dať pol miliardy korún do kampane reklamnej a presvedčiť verejnosť, a to ... (Nekvalitný záznam, pozn. prep.) ... na Slovensku? To by ste videli, akým spôsobom by sme tú kampaň teda vedeli zvládnuť. Však novinári to stále hovoria, že sme populisti, tak teda im to ukážeme(?). Ale nebudeme to robiť. My budeme iba vysvetľovať verejnosti dve veci, že sú tam ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, a že ich výnosy ani zďaleka nie sú také, práve naopak, ich peniaze sa znehodnocujú. A nech sa ľudia v nasledujúcich šiestich mesiacoch rozhodnú, či tam zostanú, alebo nezostanú. Je to férová ponuka. Nikto nikoho nevyháňa, nikto nikoho nikam netlačí, ale ľudia musia vedieť, v akom systéme sú a do akého systému všetky tieto peniaze investujú.

Vážení priatelia,

vytvorenie podmienok na dôstojnú prácu, dôstojnú prácu, vytvorenie podmienok na normálny dôstojný život v krajine, ktorá je v Európskej únii, v krajine, ktorá bude mať od 1. januára 2009 spoločnú európsku menu, to je moja predstava o budúcnosti Slovenska. Ja nechcem stavať nejaké vzdušné zámky, nechcem hovoriť o dvojnásobných platoch a o podobných veciach. Chcem hovoriť o dôstojnom živote, chcem hovoriť o dôstojnej práci. Toto sú podľa mňa hodnoty, od ktorých sa potom odvíja aj spokojnosť a dôstojnosť elementárneho ľudského života.

Verím, že aj odborové zväzy (a ešte raz vám všetkým ďakujem za spoluprácu), združené v Konfederácii odborových zväzov, veria v takúto budúcnosť našej vlasti Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne.


prehrať audio Prehrať audio