Prepis prejavu predsedu vlády SR Roberta Fica na V. zjazde Odborového zväzu STAVBA

 Robert Fico, predseda vlády

Vážený pán predseda, vážení odborári, vážení priatelia, chcem vám poďakovať za pozvanie na vaše rokovanie, ktoré som veľmi rád prijal, pretože nevynechávam žiadnu príležitosť, aby sme mohli spoločne a veľmi otvorene hovoriť o veciach, ktoré nás spájajú a ktoré nás často aj spoločne trápia. Minulý týždeň som na zjazde Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky ocenil uzatvorenie dohody o spolupráci medzi vládnou stranou Smer – sociálna demokracia a Konfederáciou odborových zväzov, ako aj podpísanie ďalších rámcových dohôd, ktoré spomínal aj váš pán predseda vo vystúpení. Nielenže oceňujem uzatvorenie týchto dohôd, ale chcem zvýrazniť, že oceňujem úroveň a kvalitu vzťahov, ktorú sme dosiahli za posledné dva roky. A zopakujem to isté, čo som povedal aj na poslednom stretnutí Konfederácie odborových zväzov - nedovoľme, aby niekto zneužíval prípadný rozdielny názor, ktorý môžeme mať na nejakú tému, na to, aby vrátil kvalitu vzťahov medzi vládou a odbormi pred rok 2006, lebo hlbšie sa už – pokiaľ ide o kvalitu vzťahov medzi vládou a odbormi za predchádzajúcej vlády - hlbšie sa už klesnúť nedalo a my postupne krok za krokom robíme všetko pre to, aby tu bol vyrovnaný sociálny dialóg a aby výsledky, ktoré spoločne dosahujeme, boli na prospech zamestnancov, boli na prospech celej Slovenskej republiky. Vážim si, že delegáti 6. zjazdu KOZ sa rozhodli v tomto strategickom partnerstve ďalej pokračovať. Je to pre nás veľká výzva, veľký záväzok a veľmi pozorne sme sledovali závery tohto vysokého fóra slovenských odborov. Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky si toto partnerstvo nielen váži, ale chceme, aby sa stalo aj platformou pre vytváranie nevyhnutnej efektívnej spätnej väzby medzi občanmi a vládou pri rozvoji spoločnosti aj v budúcom období. Táto spolupráca by mala viesť k zvýšeniu úrovne sociálneho dialógu na všetkých úrovniach, ktorý nebude iba reagovať na vzniknuté otázky a problémy, ale bude ich aj predvídať a konštruktívne riešiť. Pozrite sa - hovorme o tom dnes zase veľmi prakticky. Sociálny dialóg do roku 2006 prakticky neexistoval. My sme ho obnovili a dostáva sa dnes do takej kvality, ako napríklad predviedli vaši partneri z odborového zväzu KOVO, ktorí sa stretli nedávno s najväčšími zamestnávateľskými zväzmi v oblasti strojárstva, automobilového priemyslu, elektrotechnického priemyslu a priniesli spoločný pohľad na to, ako reagovať, ako riešiť dopady hospodárskej krízy. Ak pôjdeme takto ďalej spoločne v sociálnom dialógu, myslím si, že môžeme aj spoločne zagarantovať, že dopady hospodárskej krízy na Slovenskú republiku budú minimálne - a vyzerá to tak, že budú minimálne. Áno, sú ohrozené niektoré pracovné miesta. Vieme, že hospodársky rast nebude plánovaných 6,5 %, ale niekde na úrovni 4,5 %. Vieme, že budú aj iné negatívne vplyvy, ale vďaka tomu, ako sa k sebe správame, Slovensko bude štát s najvyšším hospodárskym rastom v rámci Európskej únie, štát s veľmi nízkou infláciou, štát, ktorý dokáže naďalej garantovať základné sociálne práva svojim ľuďom. Preto to veľmi vítam a verím, že v tomto duchu budú pokračovať aj ďalšie odborové zväzy, najmä pokiaľ ide o dialóg s relevantnými zamestnávateľskými organizáciami, a budú navrhovať spoločné postupy, ako minimalizovať dopady krízy. Nie je to pre mňa fráza a musím ju zopakovať aj tu pred vami, že pri vytváraní dynamicky sa rozvíjajúceho sociálneho štátu, lebo to je naším cieľom, majú odborové organizácie nezastupiteľnú úlohu. Odbory - to nie je iba nejaké všeobecné občianske združenie, ako sa snažili v minulosti, ale aj dnes sa snažia niektorí popisovať a vytvárať obraz o slovenských odboroch. Právo na vytváranie odborových organizácií vychádza priamo z článku 37 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý definuje základné hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Tak, ako nie je výmyslom sociálny štát,  lebo sociálny štát nám predpisuje Ústava Slovenskej republiky, to nie je ideologická hračka vlády alebo nejakých strán alebo odborov, tak ani odborové združenie nemôže byť všeobecnou občianskou organizáciou, je to úplne niečo iné, lebo to vzniká priamo na základe Ústavy Slovenskej republiky a takto to treba aj verejnosti vysvetľovať, pretože inak môžu mať negativistické hlasy na adresu odborov zo strany vašich neprajníkov niekedy aj efekt. Práva, ktoré sú garantované v Ústave Slovenskej republiky, je potrebné nielen deklarovať, ale ich aj v každodennom živote napĺňať a platí to aj o takých odvetviach slovenského hospodárstva, akými sú práve stavebníctvo, doprava, textilný, odevný a obuvnícky priemysel. Chcem vám zablahoželať k tomu, že ste sa rozhodli integrovať. Integrácia je čosi, čo sme pochopili na vlastnej koži najviac práve v rámci politického systému Slovenskej republiky. Vážení priatelia, veď vy to dobre viete, spoločne sme v spektre od stredu doľava zintegrovali šesť politických strán - a nebolo to jednoduché, pretože niekedy rokuje silnejší so slabším, ten slabší môže mať nejaké predstavy o svojom zastúpení, o svojom postavení v novo vytvorenom subjekte, ktorý pôsobí na slovenskej politickej scéne. Možno aj vy ste mali podobné diskusie, možno aj vy ste niekedy diskutovali o technických záležitostiach tejto integrácie, ale je to jediná správna cesta. Predstavte si, že by od stredu doľava existovalo šesť alebo sedem politických strán, tak ako to vidíme od stredu doprava. Integrácia je jediná cesta k úspechu. Čím silnejšie odborové zväzy budú na Slovensku, tým budete dosahovať lepšie výsledky. Ja vám k tejto integrácii, ktorú dnes pravdepodobne založíte, môžem len a len zablahoželať a hovorím to z pozície vlastnej, lebo mám vlastné skúsenosti s tým, aké je komplikované integrovať, ale akú obrovskú silu dosiahnete, keď budete pôsobiť ako jeden integrovaný odborový zväz. Takže blahoželám ešte raz. Tak, ako váš pán predseda, aj ja sa nemôžem nedotknúť problematiky krízy, ktorá nás doslova a dopísmena straší od rána do večera. Nechcem ísť teraz do nejakých špeciálnych detailov, ale chcem povedať to, čo neradi počúvajú pravicoví ekonómovia, čo neradi uverejňujú novinári v našich slovenských médiách. Súčasná hospodárska kríza jasne ukázala a ukazuje, že vnucovaná kultúra voľného trhu bez akéhokoľvek obmedzenia a kultúra slabého štátu totálne skrachovala. Všetci to dnes vieme. Čiže musíme sa vrátiť ku kultúre silného štátu a musíme sa vrátiť ku kultúre voľného trhu, ktorý bude mať určité obmedzenia, trhu, ktorý bude mať samozrejme aj určité pravidlá hry. My nemôžeme rešpektovať, a chcem vás poprosiť v tomto o maximálnu podporu, aby sme pod zámienkou voľného trhu oslabovali štát a jeho hospodárske funkcie. Dovoľte mi uviesť príklad z včerajšieho a predvčerajšieho dňa, ktorý podľa mňa médiá úmyselne podali tak komplikovane, že tomu nikto nerozumie. Problém Slovenskej pošty - pred vami ho veľmi jasne zopakujem - Slovenská pošta je štátna akciová spoločnosť 100-percentne vlastnená Slovenskou republikou. Má samozrejme kopu povinností, má 1600 pobočiek na Slovensku, poskytuje rôzne služby, ktoré sú neuveriteľne drahé, a keby ich pošta vykonávala len v takom rozsahu, ako ich vykonáva, tak by mala obrovské straty. Aby nemala pošta straty, tak robí aj zaujímavé komerčné činnosti, napríklad doručuje pre operátorov mobilných telefónov alebo pre podobné obrovské spoločnosti účty a ďalšie veci, ktorým prináša nejaký zisk. A z tohto zisku Slovenská pošta kryje straty, ktoré jej vznikajú pri iných činnostiach, ktoré pošta musí vykonávať. Čo sa stalo? Súkromné doručovateľské spoločnosti zo zahraničia napadli Slovenskú republiku na Európskej komisii, Európska komisia ako obyčajne podľahla tomuto tlaku a vydali rozhodnutie - a teraz dobre počúvajte - že tie lukratívne, dobré veci si môžu zobrať súkromné doručovateľské spoločnosti, môžu s nimi nakladať a všetko to zlé zostane zase 100-percentnej štátnej akciovej spoločnosti. Ja na to hovorím - nech sa páči, páni doručovatelia zo súkromných spoločností, doručujte tieto lukratívne zásielky, ale súčasne vytvorte 1600 pobočiek pôšt a robte tie isté stratové činnosti, ktoré robí Slovenská pošta, potom to bude fair play, ale nie teraz. Ak dôjde k tomu, čo rozhodla Európska komisia, na budúci rok máme stratu 800 mil. Sk na Slovenskej pošte, ktorá je dnes ako tak zisková, má asi 100 mil. Sk zisk. Toto je šklbanie štátu, ale štát nie je kura, ktoré obaríme a potom ošklbeme. A preto vás chcem poprosiť - my musíme chrániť kultúru silného štátu. Musíme chrániť kultúru aj toho, že štát môže byť vlastníkom vecí a že toto vlastníctvo môže byť aj za určitých podmienok efektívne. Nemôžeme dovoliť, aby sa zo štátu ako nejaké hrozienka z dobrého koláča vytrhávalo to najlepšie a štátu sa nechávalo všetko to zlé, veď sa štát postará, veď štát na to zoberie niekde nejaké peniaze. Toto je filozofia, toto je politika, s ktorou nikdy nebudem súhlasiť ani ja, ani moja vláda, a preto padlo rozhodnutie, že tak, ako to bolo v prípade emisií, podávame žalobu proti Európskej komisii a prijmeme, ak to bude potrebné, v skrátenom legislatívnom konaní aj zákony, ktoré do určitej miery nastavia hranice správania sa k týmto súkromným doručovateľom. Rovnako vám chcem povedať, a to som už konštatoval aj na zjazde Konfederácie odborových zväzov, že nedovolíme, aby sa to, že niekto špekuloval na finančných trhoch, že niekto požičiaval krížom-krážom bez záruk, že sa vytvoril akýsi fiktívny finančný systém, aby za toto platili občania Slovenskej republiky. Obyčajný človek na ulici, obyčajný človek, ktorý ráno vstáva o piatej do roboty, človek, ktorý chodí možno o tretej do maštale, aby nakŕmil dobytok, postaral sa oň - čo ten má spoločné s tým, že niekto spôsobil takúto finančnú krízu? Preto nedovolíme a ak by sme aj mali mierne navýšiť deficit štátneho rozpočtu a pracujeme na tom, nedovolíme, aby čo len jedna jediná koruna zo sociálnych programov, ktoré boli schválené pred niekoľkými mesiacmi, bola vďaka finančnej kríze ohrozená. Ani jedna koruna ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... Chcem vás v tejto súvislosti požiadať aj o určitú formu spolupráce predovšetkým preto, že som teraz na odborovom zväze, ktorý pokrýva oblasť stavebníctva. V takýchto obdobiach, ako je dnes pred nami, je to predovšetkým stavebníctvo, ktoré zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Myslíme si, že určité výpadky, ktoré môžu nastať v slovenskom hospodárstve vďaka neuveriteľnej koncentrácii automobilového priemyslu, sa dajú nahradiť práve väčšími aktivitami v oblasti stavebníctva. Ideme do výstavby diaľnic. Ja som požiadal sociálnych partnerov a urobím to ešte raz - v okamihu, keď budeme mať vyhodnotené ponuky, pokiaľ ide o výstavbu rýchlostnej komunikácie R1 z Nitry do Zvolena, chcem, aby sa sociálni partneri k tejto téme vyjadrili, pretože už dnes špekulujú novinári a ďalší, že to je príliš drahé. Ale veď viete, čo bude najdrahšie? Presne, ako to povedal pán Uhrík, ak to nepostavíme vôbec, my jednoducho nemáme dnes zdroje, aby sme stavali diaľnice len zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie. Ideme cestou PPP projektov, kde diaľnice postaví súkromný investor a štát mu to potom v tridsaťročnom období spláca a po tridsiatich rokoch štát prevezme tieto diaľnice do vlastníctva v určitej kvalite, ktorá musí na tej istej úrovni, ako bola pri začiatku tohto projektu. Áno, je možné, že to bude trošku drahšie, ale veď to stavajú súkromné firmy. To isté sa týka aj východnej časti diaľnice D1. My musíme urýchliť výstavbu diaľnic - a práve v tomto budem žiadať sociálnych partnerov o podporu myšlienky, či do toho ísť alebo neísť. Ak však pôjdeme len cestou finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie, diaľničná sieť nebude dokončená ani do roku 2020, obávam sa, že to bude trvať ešte dlhšie. Preto stojíme pred závažným rozhodnutím a budeme musieť sa k nemu postaviť chlapsky, bez nariekania, pretože ako hovorím: kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Toto sú vážne rozhodnutia, ktoré Slovensku môžu mimoriadne pomôcť. Rovnako nás čakajú veľké projekty v Mochovciach, kde som vyslovene trval na tom, že mali by sa zúčastniť najmä stavebných prác firmy, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. V decembri ideme rozhodnúť o výstavbe nového atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach v hodnote viac ako 100 mld. Sk, v tomto prípade máme zabezpečené aj financovanie. Rozbehli výstavbu terminálu v Bratislave na letisku a budú tu ďalšie a ďalšie projekty stavebného charakteru, ktoré môžu výrazným spôsobom prispieť k tomu, aby v žiadnom prípade dopady neboli také, ako možno niekto očakáva. Chcem vás v tejto súvislosti požiadať, aby ste sa zaoberali výzvou, ktorú sme ako vláda Slovenskej republiky urobili s ďalšími z dvoch sociálnych partnerov - zamestnancov a zamestnávateľov. V tejto výzve sa hovorí: vláda Slovenskej republiky vyzýva zamestnávateľov a sociálnych partnerov, predovšetkým predstaviteľov zamestnancov, aby v nasledujúcom období zohľadňovali očakávaný rast produktivity a očakávanú infláciu. Rast nominálnych miezd by mal odrážať vývoj produktivity práce a rozdielne podmienky v jednotlivých sektoroch a regiónoch Slovenska. Oceňujem znovu to, čo dohodli kováci s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, keď povedali, že minimálne musí byť rast miezd na úrovni inflácie, ale súčasne tu musí byť nejaká hranica v podobe produktivity práce. Viete, čo sa deje, keď rast miezd prekrýva vysoko a významne produktivitu práce. Je to veľmi nebezpečné pre ekonomiku štátu ako takú. Spolieham sa na to, že ste zodpovedný sociálny partner a preukázali ste to v mnohých komplikovaných, ťažkých situáciách, a že keď budete oprávnene bojovať za rast miezd - pretože rast miezd na Slovensku musí pokračovať, musí, lebo zavádzame euro v januári - že tento rast miezd bude zohľadňovať určité ekonomické kritérium. Trochu sa posťažujem, ak dovolíte, pred vami, lebo sú veci, kde nemôžem povedať, že by išlo o zodpovedné rokovanie. Vďaka obrovským výpadkom, ktoré sú dnes napríklad v oblasti výroby železa, ocele, nechcem byť príliš konkrétny, dochádzajú slovenské železnice o veľký objem svojich zákaziek. Ide o niekoľkodesaťpercentné zníženie výkonov. Keby sme sa pozerali len očami zamestnávateľov na tento problém, niekto by povedal - nie je práca, tak nemôžu byť ani zamestnanci a musí dôjsť k zníženiu stavu týchto zamestnancov. Slovenské železnice dostali jasný pokyn nedotknúť sa ani jedného zamestnanca, napriek tomu, že prudko klesajú výkony vďaka tomu, že dochádza k problémom vo výrobe. A namiesto toho, aby niekto prišiel a povedal, že - dobre, toto je riešenie, že poďme sa na to pozrieť, ako udržať zamestnanosť, lebo udržanie zamestnanosti musí byť našou prioritou, tak prišli s návrhom na 20-percentné zvýšenie platov. Jednoducho sú veci, kde sa správame nereálne. Ja som socialista celým svojím srdcom, som. Som za to, aby sa ľudia mali ešte lepšie, ako sa na Slovensku majú, samozrejme. Ale sú ekonomické pravidlá, ktoré sa oklamať nedajú. A preto naozaj to, čo bolo dohodnuté medzi kovákmi a zamestnávateľskými zväzmi, to je niečo, čo ja považujem za racionálne - postaviť si minimálnu a postaviť si súčasne hranicu, ktorá začína už limitovať rast miezd na Slovensku. Veď k takémuto záväzku sme sa nakoniec zaviazali všetci, keď sme sa dohodli o spoločnom postupe pri zavedení eura 1. januára 2009. Mimochodom, je to rozhodnutie, ktoré je dnes podstatne správnejšie, ako sa nám mohlo zdať pred niekoľkými mesiacmi. Pred niekoľkými mesiacmi sme mohli komunikovať na tému, či to nebude mať príliš veľa nevýhod, ale dnes z hľadiska krízy je úplne zrejmé a jasné, že vstup do eurozóny Slovenskej republike pomôže. Nekolíše nám mena - pozrite, čo sa deje v Českej republike, v Maďarsku a v Poľsku. Sme zafixovaní na euro a budú to aj ďalšie výhody, že sme napojení na Európsku menovú úniu. Možno o tom veľa diskutovať, euro má svoje výhody aj nevýhody, ale Slovensko vstupuje v tom najlepšom možnom čase, aký si kedy Slovensko mohlo v tomto duchu vybrať. Vážení priatelia, oceňujem, že najbližšie rokovanie hospodárskej a sociálnej rady sa bude zaoberať postavením a perspektívou textilného a odevného odvetvia v slovenskom hospodárstve s dôrazom na aspekty posilňovania konkurenčnej schopnosti a udržania zamestnanosti. Musím o tom hovoriť, lebo sa to spája, keď chcem pokryť viaceré odvetvia, ktoré pokrývate. Toto odvetvie, ktoré je významným doplňujúcim prvkom najmä v oblasti zamestnanosti žien v odľahlých regiónoch Slovenska, si bude vyžadovať aj niektoré zákonné úpravy, ktoré vytvoria dôstojné podmienky pre prácu. My sme mali medzi sebou nedorozumenie, pokiaľ ide o textilákov, pokiaľ išlo o minimálnu mzdu - pretože stále tu niekto chodí a vykrikuje, že keď budeme zvyšovať minimálnu mzdu, že tým vraj ohrozujeme zamestnanosť na Slovensku. A ja som na to povedal, že ak chce niekto zamestnávať ľudí na Slovensku na úrovni minimálnej mzdy, nech radšej odtadiaľto odíde preč. Pretože dohodli sme spoločne minimálnu mzdu na úrovni 8900 Sk, ja som rád, že potom textiláci potvrdili, že mzda priemerná, ktorá sa pohybuje v textilnom priemysle, je niekde na úrovni 13 200  Sk, čiže vôbec to nie je na úrovni minimálnej mzdy, ako niekto tvrdil, a na úrovni minimálnej mzdy na Slovensku dnes zarába možno 1,7 – 1,8 % zamestnancov, možno aj menej. Preto musíme spoločne pokračovať v tlaku na zvyšovanie minimálnej mzdy, iná cesta jednoducho nie je. A je hrubé klamstvo, ak niekto tvrdí, že minimálna mzda 8 900 Sk ohrozuje zamestnanosť na Slovensku. My vnímame minimálnu mzdu úplne inak, vnímame ju ako fenomén, ktorý pomáha zlepšovať pracovné životné podmienky a najmä od minimálnej mzdy sa odvíjajú aj niektoré ďalšie ukazovatele, ktoré sú pre reálny život na Slovensku veľmi dôležité. Nemôžeme ísť, vážení priatelia, pokiaľ ide o odevný a textilný priemysel, nemôžeme ísť cestou znižovania sociálnej ochrany využívajúcej také opatrenia, akými sú minimálna mzda a odvodová povinnosť pre sociálne účely. Konkurenčná schopnosť ktoréhokoľvek odvetvia na Slovensku na úkor sociálnych práv je pre túto vládu neprípustná. Sociálny dumping odmietame a budeme ho odmietať. Dokonca sme to povedali aj pri príchode zahraničných zamestnávateľov na územie Slovenskej republiky. Myslím si, že existujú aj iné možnosti, ako napríklad zjednodušenie poskytovania príspevku na novovytvorené pracovné miesto, rekvalifikácie zamestnancov, zlepšenie mobility zamestnancov zmenou štruktúry výdavkov v sociálnom fonde atď., atď., nepochybne je to inovácia. Teraz sa veľmi intenzívne zaoberáme zákonom o odbornom vzdelávaní, ktorý má zosúladiť požiadavky praxe s požiadavkami vzdelávacími. Najmä ma trápi otázka mobility pracovnej sily na Slovensku, ktorá je mimoriadne nízka. Je tu pán prezident odborových zväzov, ktorý potvrdí, že Prievidza potrebuje ľudí do baní, ale je veľmi ťažké presvedčiť tých ľudí, ktorí strácajú prácu v iných baniach v iných častiach Slovenska, aby prišli pracovať do Prievidze, do Novák. Chápem, že tu máme iné tradície. Ľudia sú často napojení na svoj rodinný dom, na rodinu, na bývanie alebo na iné príčiny, pre ktoré ťažko odchádzajú z prostredia, v ktorom žijú, ale v globálnom svete budeme musieť, a je to aj úloha vlády, vytvárať také podmienky pre mobilitu pracovnej sily, aby to nebola neprekonateľná prekážka pre človeka na Slovensku - aj cestovať alebo presťahovať sa za prácou do inej časti Slovenskej republiky. Viem, že to je ťažké, ale aj touto témou sa budeme musieť spoločne zaoberať. Nemôžeme byť spokojní, ja dúfam, že to, čo teraz poviem, nebude opäť prekrútené a použité proti nám všetkým, že v odvetviach stavebníctva, dopravy, textilu, v odevnom a obuvníckom priemysle je stále nadmerné využívanie pracovnej sily formou agentúrneho zamestnávania. Vieme, že sa používajú živnosti. Vieme aj to, že často sa vytráca minimálna mzda a do ruky sa dáva hotový peniaz, čím sa vlastne potom znižujú sociálne odvody a pre zamestnanca to možno teraz je do určitej miery zaujímavé, ale už to nebude zaujímavé, keď uvidí o pár rokov svoj dôchodok, pretože ten dôchodok sa mu vyratáva z toho, čo je oficiálne priznávané. Nemôže nám byť jednoducho ľahostajné, že tieto odvetvia sú odvetviami, kde sú podmienky na možné porušovanie práv občanov z hľadiska ich bezpečnosti a ochrany zdravia a že sú to odvetvia, kde je aj najvyšší počet pracovných úrazov. Očakávam, že tieto neduhy, ktoré výrazne znižujú sociálny status zamestnancov, budú odborové organizácie nielen pranierovať, ale spolu s orgánmi štátnej správy, ako je Národný inšpektorát práce a Úrad práce a sociálnych vecí, riešiť a pri porušovaní zákona aj trestať. Ak budete cítiť, že tieto štátne inštitúcie nefungujú, dajte nám, prosím, informáciu, budeme tlačiť cez príslušné ministerstvá aj priamo cezo mňa, aby sa správali k vám ako k partnerom, pretože vy im viete poskytnúť obrovské množstvo informácií, ktoré často z kontrolnej činnosti nie sú schopní získať a zistiť. Pretože oni prídu na kontrolu, ale vy ste medzi tými pracovníkmi a viete, čo sa tam dole medzi zamestnancami a zamestnávateľmi deje. Ďalej si myslím, že toto je obrovský priestor pre propagáciu práce odborov a práve to aj najviac zvyšuje renomé odborov v očiach verejnosti, ak sa starajú o dobré pracovné podmienky, bezpečnosť ľudí v pracovnom pomere. Vážení priatelia - na záver - Slovensko potrebuje hrdých a sebavedomých zamestnancov, ktorí majú kompetencie a rozhodnosť obstáť v globálnom konkurenčne schopnom prostredí. My sa tomu nevyhneme. Nemôžeme sa tváriť, že sme nejaký ostrov, kde budú platiť iné podmienky fungovania. Nie je to tak. Slovensko je maximálne otvorená, proexportne orientovaná ekonomika. Akékoľvek pohyby v Nemecku, vo Francúzsku sa dotknú aj Slovenskej republiky. My musíme robiť všetko pre to, aby to naši ľudia zvládli a aby dopady boli na nich čo najnižšie. A odbory by túto zdravú sebadôveru mali vlievať medzi svojich členov a prostredníctvom svojich členov aj medzi ostatných zamestnancov, ale určite aj zamestnávateľov. Všetkým - lebo je rok 2008, ideme do roku 2009, sme v Schengene, sme v Európskej únii, zavádzame euro, podpísali sme všetky možné dokumenty, ktoré Slovenská republika v tejto oblasti podpísať môže - všetkým nám musí ísť o dôstojnú robotu, dôstojnú prácu. A od tej dôstojnej roboty, to nie je fráza, sa potom odvíja aj normálny dôstojný život. Ja nemám žiadne ilúzie v hlave o dôstojnom živote v podobe 100-miliónových domov a dovoleniek na Floride. Mám predstavu o dôstojnom živote, že človek ide do roboty, do jednej, že nemusí chodiť do dvoch alebo do troch, že ide do roboty, kde má solídne pracovné podmienky, že sú mu zaručené všetky práva, ktoré k tomu patria, ide do roboty, ktorá mu taký plat prinesie, že z toho platu normálne, dôstojne bude žiť, existovať, že si dokáže natankovať benzín do svojho auta a že si dovolí možno raz za rok jednu dovolenku. To snáď nie je taký luxus v Európe v roku ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... Toto je štýl a kultúra, vážení priatelia, ktorou sa vo vláde riadime a chceme ju v každodennom živote a v každodenných rozhodnutiach aj napĺňať. A verím, že spolu s najbližším sociálnym partnerom, lebo vy ste pre nás z hľadiska nášho hodnotového vybavenia najbližším sociálnym partnerom, sa táto kultúra sociálneho štátu, dôstojnej práce a dôstojného života stane v slovenskej spoločnosti dominantnou. Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Prehrať audio