Užitočné odkazy
Prepis prejavu predsedu vlády SR Roberta Fica na diskusnom fóre HNClub
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... Hospodárskych novín. Vážené dámy a páni, chcem poďakovať za pozvanie na toto stretnutie a pokúsim sa urobiť z hlavy určitý sumár vystúpenia, ktoré mám pripravené pre vás, pretože by som skôr privítal vaše reakcie, vaše stanoviská a keďže som musel zvolať mimoriadne na štvrť na štyri vládu Slovenskej republiky, chcem ten čas využiť tak efektívne, ako sa len dá. Začal by som jednou prosbou. Ja nezvyknem médiá prosiť, mám možno iný spôsob komunikácie s nimi, ale v prípade Hospodárskych novín chcem požiadať, lebo predsa len je to denník, ktorý sa špecializuje na podnikanie a má poskytovať objektívne informácie o situácii na Slovensku a vo svete, aby sa zbytočne nepridávali k médiám, ktoré za každú cenu chcú vytvoriť na Slovensku atmosféru, že je veľmi zle. Nie je to dobre, pretože ak budeme spoločne šíriť paniku, viete čo panika dokáže urobiť v podnikateľskom prostredí. Ja si naozaj myslím, že Slovenská republika v novembri 2008 nie je v takom stave, aby niekto hovoril o konci slovenskej ekonomiky a hlbokej kríze a podobných vyjadreniach, ktoré sa na nás valia zo všetkých masovokomunikačných prostriedkov. Vážené dámy a páni, samozrejme, že na každom stretnutí, na ktoré chodím, dominuje téma hospodárskej a finančnej krízy. Som presvedčený, že pokiaľ ide o finančnú etapu krízy, tak sme ju do určitej miery už prekonali. Prekonali sme ju s určitými dôsledkami, ktoré si uvedomujem a dnes všetci sa boríme s tým, ako reagovať na dopady, ktoré donesie kríza v hospodárskej oblasti. Sme krajina, ktorá ide v roku 2009 podľa všetkých odhadov, či sú to odhady optimistické alebo pesimistické, ide do roku 2009 ako krajina s najvyšším hospodárskym rastom v rámci Európskej únie. Ideme ako krajina, pokiaľ si zoberieme ďalšie ukazovatele, napríklad inflácie, kde ani zďaleka nebudú naplnené predikcie z januára alebo februára 2008. Práve naopak, miera inflácie bude v roku 2009 podstatne nižšia ako sa pôvodne očakávalo, čo len dnes naznačuje, že zavedenie eura, určite aj vďaka okolnostiam iného charakteru, ktoré boli spojené s hospodárskou a finančnou krízou, nebude mať taký vplyv na cenové relácie, ako pôvodne mnohí predpokladali a hovorili. Chcem potvrdiť, že ideme do roku 2009 s historicky najnižšie plánovaným deficitom, aký sme kedy na Slovensku urobili. Ideme s deficitom 2,08 % - takýto deficit nemalo Slovensko nikdy plánovaný a pripomínam, že súčasťou tohto deficitu je aj deficit Sociálnej poisťovne, čiže reálne sa dnes pohybujeme, pokiaľ ide o deficit, niekde na úrovni 0,7 %, ak odpočítame to, čo je spojené s vytvorením druhého piliera a odklonu peňazí zo Sociálnej poisťovne. Pozrime sa na vývoj nezamestnanosti – vôbec sa nenapĺňajú slová o tom, že desaťtisíce pracovných miest sú ohrozené. Áno, sme svedkami určitého utlmovania v niektorých segmentoch, na druhej strane opakujem, že Slovensko má 18 tisíc disponibilných pracovných miest, a ste tu podnikatelia a viete, aký je problém dnes nájsť zamestnanca na západnom Slovensku. Navštívil som nedávno Samsung vo Voderadoch, kde mi jednoducho povedali, že nie sú schopní pokračovať v nejakom rýchlejšom rozširovaní výroby, nie sú schopní nájsť zamestnancov, ktorí by nastúpili do práce a uvažujú napríklad o tom, že by pozvali na Slovensko ľudí z Vietnamu alebo z iných ázijských krajín. Na druhej strane, a to je vďaka infraštruktúre, ktorá nie je dokonalá, vidíme, že sú oblasti, kde ľudia na prácu k dispozícii sú a nie je dostatok pracovných miest. Z tohto dôvodu pri všetkých dopadoch, ktoré hospodárska kríza bude na Slovensko mať, som presvedčený, že sme urobili dosť pre to, aby sme vstupovali do roku 2009 s určitým sebavedomím. A namiesto toho, aby sme to sebavedomie aj podporovali, pri všetkej kritike, ktorá patrí vláde Slovenskej republiky – každý robí chyby – pri všetkej kritike, ja ju rešpektujem, tak namiesto toho, aby sme toto sebavedomie podporovali, tak sami si ho vlastnými silami podkopávame a nechceme byť možno na svoju krajinu a na to, čo sa v tejto krajine deje hrdší ako to je v iných prípadoch. Vážené dámy a páni, som veľmi rád, že sa nám skombinovalo zavedenie eura s dôsledkami hospodárskej, finančnej krízy, pretože vo svetle krízy je dnes zavedenie eura podstatne priaznivejšie pre Slovensko, ako sme možno mysleli pred niekoľkými mesiacmi. Keby ste sa ma spýtali pred šiestimi mesiacmi – áno, bol som vtedy veľmi jasne za euro, ale mali sme obavy z toho, aký to môže mať vplyv predovšetkým na ceny v niektorých segmentoch. A dnes tieto obavy sa postupne rozplývajú – uvedomujem si, z akých cenových relácií a z akých príjmov niektorí ľudia na Slovensku žijú – tohto som si absolútne plne vedomý, ale aj tak dnes už som plne presvedčený, že zavedenie eura nebude dobré len pre krajinu, pre imidž Slovenskej republiky v zahraničí, pre podnikateľský sektor, pre banky, ale že to bude určite dobré pre individuálnych ľudí, lebo vtedy to má význam, ak euro budú vnímať pozitívne predovšetkým individuálni ľudia. My sa nespoliehame na to, že kríza okolo nás prejde len tak alebo že snáď to nejako prežijeme, veď Boh nás má rád. Prijali sme množstvo konkrétnych opatrení – vy to určite sledujete, nebudem sa opakovať a hovoriť vám to, čo máte pravidelne k dispozícii v masovokomunikačných prostriedkoch. Predovšetkým chcem oceniť, že na týchto opatreniach, ktoré vláda prijala, vznikla celospoločenská dohoda. Ďakujem predstaviteľom zamestnávateľov, zamestnancov, ZMOSu, exportérom, predstaviteľom bánk, za viaceré pracovné stretnutia, na ktorých sme si tieto opatrenia spoločne prešli a povedali sme – áno, toto je návrh, ktorý treba vo vláde schváliť, nechajme to ako otvorený dokument a pokiaľ by kríza vyžadovala ďalšie opatrenia, môžeme to urobiť. Najväčším problémom Slovenska za posledné obdobie, vážené dámy a páni, je, že významné rozhodnutia sa neprijímali v celospoločenskom a politickom konsenze. Keby bol politický konsenzus o reforme dôchodkového zabezpečenia, dnes nie je taký problém okolo druhého piliera. Keby bol konsenzus okolo krokov v zdravotníctve v predchádzajúcich rokoch, dnes úplne inak pristupujeme k tejto oblasti. Preto ak sa robia veľké rozhodnutia typu opatrení proti kríze, pokúšame sa dostať na svoju stranu všetkých zainteresovaných, ktorí majú v danej veci čo povedať a v tomto duchu budeme pokračovať aj pri prijímaní ďalších rozhodnutí do budúcnosti, pokiaľ ide o finančnú krízu. Som veľmi rád, že naďalej sa dobre vyvíja oblasť bankového sektora, pretože informácie sú naozaj zaujímavé – narastajú nám prudko vklady v bankách. Je to dané tým, že ľudia dôverujú v bankový sektor, finančný sektor a to znamená, že dôverujú aj v štát. Keby nedôverovali v štát a jeho schopnosť naplniť záväzky, ktoré na seba prevzal prijatím zákona o stopercentnej garancii vkladov, tak by sa ľudia inak správali. Ale dnes je evidentné, že ľudia vyťahujú peniaze, ktoré majú v šuplíkoch, peniaze, ktoré majú ako domáce úspory a vnášajú ich do bankového sektora, čo je dobré pre Slovensko, pre slovenskú ekonomiku. Čaká nás však jedna vážna diskusia s bankami. Finančný sektor bol ten, ktorý spôsobil tieto problémy, nemôže to dopadnúť tak, že finančný sektor spôsobí problémy všetkým, len nie sebe. My zrazu vidíme tlaky na zvyšovanie poplatkov a najmä vidíme zmrazovanie finančných tokov, s čím nebudeme súhlasiť, ale očakávame v krátkom čase veľmi intenzívnu diskusiu s bankovým sektorom, pokiaľ ide o finančné toky najmä v oblasti malého a stredného podnikania, ale chceme sa aj baviť na tému čo s bankovými poplatkami, ktoré u nás naberajú určitú tendenciu, ktorá na Slovensku nie je zdravá, najmä ja musím brať vždy na zreteľ kúpyschopnosť obyvateľov Slovenskej republiky. Je jeden veľký záver z finančnej a hospodárskej krízy – a tento záver je, že má význam a že je životaschopný model kombinácie štátu a trhu. To je záver, ktorý pre nás vo vláde, a my sme orientovaní – väčšina vo vláde je orientovaná sociálno-demokraticky – zámer, ktorý má pre nás obrovský význam. Pretože sme si uvedomili, že to, čo sme v roku 2006 nastavili – a rok 2006 nebol rokom recesie, rokom zlým z hľadiska hospodárskeho. Boli sme, môžem povedať, už takmer v konjunktúre, ktorá pokračovala do roku 2007 a aj v prvej polovičke roku 2008. Jednoducho potvrdilo sa, že je správne odmietať akúsi zázračnú ruku voľného trhu, ktorý všetko vyrieši. A rovnako sa potvrdilo, že je veľmi správne posilňovať regulačné a kontrolné funkcie štátu a že takáto politika je nielen dobrou prevenciou, ale aj dobrým nástrojom, ako reagovať na dôsledky krízy. Praskla bublina, že slobodný, neregulovaný trh bez akýchkoľvek zásahov štátu si poradí so všetkým. Jednoducho to tak nie je. A vy to dobre vidíte, čo dnes robia v najkapitalistickejších štátoch - znárodňujú, regulujú, kontrolujú, vstupujú do sektorov, v ktorých predtým jednoducho nemali čo robiť. Čiže model fungovania štátu a trhu - ja k tomu ešte aj dodám, sociálneho štátu a trhu - je funkčný, je živý, nie je to nejaký ideologický výmysel. Naviac, tento model nám zakotvuje Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o Slovensku ako o sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve. V tejto politike, a tým končím, aby bol priestor na otázky, vážené dámy a páni, budeme aj pokračovať. Uvedomujme si, že pokles hospodárskeho rastu, ktorý nastane v roku 2009, hoci budeme stále najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou v rámci Európskej únie, musíme niečím nahrádzať. Nemôžeme sa spoľahnúť iba na to, že veď budeme mať 4,5 % alebo 5 % alebo 4 % a že to je najviac v Európskej únii. Aj preto sa boríme s PPP projektami, ktoré celkom normálne narážajú dnes na finančný sektor, pretože finančný sektor nie je dnes schopný vyprodukovať 2 alebo 3 mld. euro, aby sa okamžite zafinancovali tieto projekty, ale na druhej strane som rád, že pokiaľ ide o R1, tak sú tam aj reálne ponuky, dúfam, že budú aj takýmto spôsobom zhodnotené, a počúvam, že aj pokiaľ ide o D1, tak PPP projekty by mali byť úspešné. Som veľmi rád, že sa rozbiehajú Mochovce za 2,8 mld. euro, 17. decembra chceme rozhodnúť na vláde o výstavbe ďalšieho jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach, máme nastavené parametre, vieme, čo chceme, vieme v priestore si predstaviť, ako by to mohlo celé prebiehať. Rozbieha sa výstavba terminálu na bratislavskom letisku a ďalšie a ďalšie aktivity. Som veľmi rád, že môžem potvrdiť aj záujem investorov o Slovensko, pretože Slovensko je vnímané ako krajina, ktorá je stabilná z hľadiska politiky, právneho systému a najmä v Schengene a zavádzame euro - to je dnes obrovská výhoda v porovnaní s inými krajinami. Na stretnutiach krajín V4 alebo stredoeurópskeho priestoru naozaj dnes všetci oceňujú, že Slovensko vstupuje do eurozóny a už nás nenazývajú pokusnými králikmi, na ktorých sa budú pozerať, že čo to s nami urobí. Dnes je aj Maďarsko, aj Poľsko a podľa diskusií, ktoré sledujem v Českej republike, už aj značná časť Českej republiky by privítala, keby mohli vstupovať do eurozóny v rovnakom období. Je to naozaj obrovský úspech Slovenskej republiky a jej ľudí, a aj vám treba poďakovať všetkým, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom o to zapríčinili. Chcem vám poďakovať aj podnikateľskému sektoru, lebo vidím tu predovšetkým ľudí z podnikania, za to, že vytvárate priestor pre prácu ľudí. My máme so slovenskými podnikateľmi veľmi dobré skúsenosti, na druhej strane nebudeme rešpektovať, aby niekto zo Slovenska robil banánovú republiku. Ak je raz štát 51-percentným vlastníkom akciovej spoločnosti, tak chceme, aby nás 49-percentný vlastník rešpektoval ako 51-percentného vlastníka, aby rešpektoval, že podniká na území suverénneho štátu a aby rešpektoval, že ľudia na Slovensku majú nejakú mieru kúpyschopnosti a že nie je možné skokovo zasadiť na Slovensku európske svetové ceny pri mzdách, ktoré sú ďaleko vzdialené od týchto priemerov. Preto idem plný sebavedomia v roku 2009 do ďalšieho obdobia a bol by som veľmi rád, keď budem odovzdávať v roku 2010 štafetu ďalšiemu premiérovi, aby sme odovzdávali stabilnú krajinu, krajinu, ktorá bude politicky vyspelá a krajinu, ktorá bude vyspelá z hľadiska ekonomiky, sociálneho systému - krajinu, ktorá bude plne rešpektovaná v medzinárodnom meradle. Toto je môj plán na nasledujúcich možno 16, 17 mesiacov, ktoré nás čakajú od ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... do nástupu novej vládnej generácie. Ďakujem za možnosť vystúpiť, nechcem ísť do detailov, máme možno nejakých 20 minút, som pripravený vypočuť si vás, prípadne ak si myslíte, že by som mal zodpovedať na nejaké otázky, tak to veľmi rád urobím. Ďakujem pekne.
redaktorka, Hospodárske noviny
Dobrý deň, ja tu mám niekoľko otázok; pán premiér, prvá - čo by ste konkrétne vyjadrili ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v diskusii voči, aby sa neznížil objem poskytovaných úverov, prípadne na aké legislatívne kroky ste pripravený? Druhá vec je - v rámci podpory podnikateľov v čase krízy - podnikatelia volajú po nižších odvodoch, prípadne po nejakých daňových úľavách, nových investíciách, prečo o tomto neuvažujete? Tretia vec sú ceny, hoci finančná kríza uvoľní infláciu ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... máme prieskumy pred eurom, tie oficiálne štatistiky hovoria, že všetko je v poriadku a vyvíja sa dobre, ale mimovládne združenia majú svoje prieskumy, ktoré hovoria, že za polrok sa zvýšili ceny najprv v reštauráciách aj o 30 %, avšak nevedia to preukázať ako súvis s eurom. ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... z tohto pohľadu možno - neminul sa účinkom tento europrieskum, keďže sa aj rozchádzajú, aj nevedia vlastne prísť na ten výsledok a dôvod, prečo tie ceny išli hore. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Hovoríte o opatreniach, ktoré sa týkajú podnikateľského sektoru napríklad, pokiaľ ide o odvodovú alebo daňovú oblasť. Neviem, či ste zachytili, vo Veľkej Británii sa idú zvyšovať dane pre najvyššie zarábajúcich ľudí zo 40 na 45 %. Pozrite sa na odvody a dane v krajinách, ktoré hovoria o sebe, že sú kapitalistické, že podporujú podnikanie. Pani redaktorka, sociálnodemokratickej vláde by sa patrilo, aby razantne zvýšila dane na Slovensku. Neurobili sme to, pretože sledujeme, do akej miery majú nízke dane vplyv na podnikateľský sektor. My sme ľudia, ktorí rozmýšľame, jednoducho ak niečo funguje, tak nám je úplne jedno, či to je biele alebo čierne. Poznáte tú starú filozofiu - je úplne jedno, či je mačka čierna alebo biela, dôležité je, že chytá myši. Čiže my budeme aplikovať v praxi opatrenia, ktoré ak fungujú, vôbec nás netrápi, či sú také alebo onaké. Na druhej strane ale nebudeme robiť opatrenia a kroky, ktoré by znižovali dosiahnutie sociálnych štandardov. My nemôžeme dovoliť, aby ľudia na Slovensku v roku 2008 platili za dôsledky finančnej krízy - za to, že niekto zlyhal niekde inde, budú naši ľudia ošklbávaní, budú mať menej z toho balíka, ktorý je pre nich určený. Z tohto dôvodu vám chcem povedať, že nebudeme pristupovať k žiadnym zmenám ani v odvodoch, ani v daniach, jediné, čo nás zaujíma, je postupne rozširovať okruh DPH, teda zníženú sadzbu DPH na niektoré segmenty, ak to v budúcnosti umožní finančná situácia, veľmi radi to urobíme. Viete, že opúšťame ten model 19 % a postupne zaradíme ďalšie a ďalšie produkty do tejto oblasti. To patrí do našej jednoducho, do našej filozofie a budeme to určite robiť. Ale v tomto období prísť s návrhmi na znižovanie odvodov alebo daní je jednoducho ekonomicky nereálne. Prísť s návrhom v tomto období, kedy všetci hovoria - akumulujte zdroje, robte niečo na zníženie daní na 16 % - je sabotáž. Povedal som to a budem to hovoriť stále otvorene. Pýtam sa - kde zoberieme tie desiatky miliárd korún, ktoré by vypadli pri znížení daní na 16 %? Čiže ani znižovanie odvodov, ani žiadne pohyby, pokiaľ ide o dane, na Slovensku táto vláda Slovenskej republiky určite neplánuje. Pokiaľ ide o banky, my sa najskôr s nimi stretneme, budeme hovoriť o poplatkoch, o tom, do akej miery sa dnes predražili peniaze, či banky sú alebo nie sú pripravené niečo v tomto duchu urobiť. My sme si dali jednu úlohu a spolu hľadáme spoločný produkt medzi vládou a bankami, ktorý by mohol byť ponúkaný malému a strednému podnikaniu a dnes začíname spracovávať aj schému, pokiaľ ide o využitie peňazí z Európskej investičnej banky, je tam 30 mld. euro, ktoré sú určené z Európskej únie na podporu malého, stredného podnikania. Čiže máme niekoľko schém, ktoré chceme urobiť. Naviac, vláda Slovenskej republiky má dostatok odvahy, sme to ukázali pri mnohých zákonoch - ak by sa ukázalo, že treba upraviť niektoré veci zákonnou formou, tak to určite urobíme. Pokiaľ ide o euro, všade, kde sa euro zavádzalo, malo určitý vplyv na ceny. Ale to sme predsa my povedali a vždy sme aj povedali, že to je to, čoho sa najviac obávame. Ale sme súčasne prijali aj množstvo opatrení. Začala fungovať tzv. cenová rada, monitorujú sa ceny, tlačíme dole priamymi rokovaniami s monopolmi na ceny plynu, na ceny energií. Pokiaľ si dobre pamätám, tak za predchádzajúcej vlády išiel plyn hore o 600 %. Skúste sa pozrieť, ako boli urobené rozhodnutia o plyne za posledné tri roky a aká je perspektíva. To isté môžeme hovoriť o elektrine. Euro má svoje výhody aj nevýhody, to sme vždy tvrdili, ale výhody prevyšujú nad nevýhodami. A dokonca dnes ešte viac preto, lebo euro nám poskytuje akýsi ochranný štít pred dôsledkami, ktoré dnes zažívajú krajiny, ktoré sú orientované na svoje vlastné malé národné meny. Euro je už realita, 1. januára nám začne vypadávať z bankomatov, budeme ním platiť, budeme s ním žiť, my musíme urobiť všetko pre to, aby nedošlo k žiadnym cenovým šokom, ktoré by boli spôsobené vzhľadom na euro. Pokiaľ ide o reštaurácie, reštauračné služby, toto ja neviem nejakým spôsobom zhodnotiť, pretože tých reštaurácií a tých kvalít a tých úrovní je toľko, že ja by som sa neodvážil teraz povedať, že ceny v reštauráciách išli hore o 30 % v priemere. To by bolo asi bolo príliš odvážne tvrdenie. Myslím si, že by tie reštaurácie boli okamžite prázdne. Ale ja sa nechcem hádať s občianskymi združeniami, majú to vo svojej náplni, tak nech to robia. Sú tu štatistiky, ja sa nebudem hádať, že kto mal v tejto veci pravdu.
pán Páleník, ekonomický ústav SAV
Vážený pán predseda vlády, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som do určitej miery vyjadril súhlas skutočne, tuná nie je dôvod na pesimistické alebo nejaké katastrofické scenáre, máme ekonomiku v dobrom stave, nespôsobili sme túto krízu a nie je dôvod, aby sme ju znášali silnejšie ako iní, skôr s oslabením. A sila toho oslabenia – ako to už pocítime – závisí aj od našich aktivít aj od našej odvahy, aj sústredenosti na riešenie problémov. Ja si osobne myslím, že veľký potenciál tu majú európske fondy, lebo spomalenie ekonomiky sa odhaduje na jeden percentuálny bod ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... 1,5 percentuálneho bodu a podľa našich odhadov potenciálny prínos eurofondov za obdobie 2007 až 2013 je 2,5 percentuálneho bodu a ja osobne si myslím, že tým smerom by bolo dobré sústrediť úsilie všetkých aktérov, či už vlády alebo čerpateľov fondov a skutočne úprimne hľadať tie najlepšie projekty a realizovať ich bez akýchkoľvek iných úmyslov. Na druhej strane ale mám otázku konkrétnu na protikrízový balíček, ktorý prijíma Brusel, má objem asi 200 mld. euro, 170 miliárd sa majú poskladať členské krajiny – o tom sa hovorí - ale ja sa chcem spýtať na tých zvyšných 30 mld. euro – to majú byť prostriedky, ktoré vzniknú krátením existujúceho rozpočtu v Európskej únii v Bruseli a málo sa hovorí o tom, ktoré položky by sa asi mali krátiť a o koľko, tam smeruje tá moja otázka. Ja osobne mám určité obavy, že ak nebudeme dostatočne intenzívne čerpať prostriedky z eurofondov, tak sa nám môže aj stať, že budeme čiastočne v tých kapitolách, ktoré budú krátené. Takže ja sa chcem spýtať, pán predseda vlády, či už sa rokovalo o tom, ktoré položky európskeho rozpočtu by sa mali krátiť do tých 30 mld. euro a asi aké kritériá sa tam budú voliť. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, tá podoba bola predstavená včera z Európskej komisie toho balíčka. Tieto informácie sú teda veľmi nové a budú predmetom pomerne veľkých súbojov v rámci Európskej rady, ja to už teraz cítim, že mnohé krajiny majú obrovský problém s takto nastaveným programom, ako ponúka Európska komisia. Preto vám neviem teraz poskytnúť presnú informáciu na otázku, na ktorú sa pýtate. Chcem však vyjadriť plný súhlas s tým, čo ste povedali o fondoch. Naozaj fondy sú neopakovateľné peniaze a pokiaľ ich primeraným spôsobom nepoužijeme, tak to bude obrovská škoda. Máme takú ambíciu, aby Slovensko čerpalo fondy na európskej úrovni. To znamená, aby sme si zobrali, čo je priemer v Európe a držali sa tohto priemeru zubami-nechtami, pretože každá jedna koruna, každé jedno euro, ktoré bude vrátené, nám môže v budúcnosti chýbať. Pokiaľ ide ešte o jeden program, niekedy máme obrovský problém s byrokraciou v rámci Európskej únie, ja som spomínal vo svojom úvodnom vystúpení 30 mld. euro, ktoré majú byť použité pre malé a stredné podnikanie cez Európsku investičnú banku. Stále sa nevieme dostať k tomu mechanizmu, ako môžu malí a strední podnikatelia čerpať z tohto systému, my sme žiadali určité banky, aby sa na to pozreli, toto sú cesty, ktoré pre Slovensko môžu byť veľmi užitočné. Ale túto informáciu konkrétnu teraz nemám v hlave, to by som si musel vymyslieť, ďakujem.
Peter Fodrek, generálny riaditeľ spoločnosti Prvá zváračská, a.s.
Dobrý deň, vážené dámy a páni, naša spoločnosť je stopercentný slovenský podnikateľský subjekt. Sme profilovaní ako centrum výskumu high-tech technológií vo zváraní a snažíme sa implementovať všetky poznatky z výskumu a vývoja ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... linky, zariadenia a podobne. Minulá Dzurindova vláda veľmi z hľadiska slovenských podnikateľských subjektov znevýhodňovala tieto subjekty oproti subjektom, ktoré mali zahraničný majetok. Ja by som sa chcel spýtať, pán premiér, ako ďaleko je pripravovaný zákon o stimuloch pre vedu a výskum, výskum a vývoj, tak sa presne volajú, v tom legislatívnom procese, lebo som presvedčený o tom, že takýto zákon, ktorý bude dobre postavený, zrovnoprávni slovenské podnikateľské subjekty spolu so subjektami, ktoré majú zahraničný kapitál - prvá otázka. Druhá otázka súvisiaca s prijatými opatreniami vlády Slovenskej republiky, ktoré sú, súvisia s touto ekonomickou situáciou, a ja by som sa spýtal, ako konkrétne vláda Slovenskej republiky podporí práve oblasť priemyselného výskumu, ako podporí to, aby sme mohli čo najskôr implementovať poznatky, ktoré sa získajú u nás, v takýchto organizáciách tohto typu, ako sme my, lebo som presvedčený, že tam je vysoká pridaná hodnota. A toto určite by mohlo pomôcť ekonomike. Ďakujem pekne.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, musím s určitým smútkom konštatovať, že stále nedosahujeme, pokiaľ ide o výdavky na vedu a výskum, taký podiel, ako majú vyspelé krajiny. Napriek tomu suma, ktorá ide v roku 2009 v štátnom rozpočte na podporu vedy a výskumu, patrí k najvyšším, aká kedy bola vynaložená v Slovenskej republike. Bude ňou disponovať niekoľko rezortov, lebo ide o problematiku nadrezortného charakteru, ale čo vítam, je, že sa nám podarilo na ministerstve hospodárstva alokovať sumu cez 1 mld. Sk, ktorá bude použitá práve na podporu podobných projektov. Chcel by som ešte okrem zákona o stimuloch, ktorý je momentálne v legislatívnom procese - ja predpokladám, že by sme sa mohli zaoberať určitou podobou tohto zákona už v januári – pripomenúť aj prácu na veľmi dôležitom zákone o odbornom vzdelávaní. Aj tam chceme priniesť množstvo stimulov pre podnikateľov, pokiaľ pôjde o ich aktívnu účasť v príprave ľudí, lebo dnes je obrovský rozdiel medzi štruktúrou vzdelávania a štruktúrou trhu a nejako sa stále nevieme trafiť, a chcem poďakovať predstaviteľom zamestnávateľských zväzov, ktorí aktívne do tohto vstúpili. Posledná poznámka sa týka ešte stimulov pre slovenské podnikateľské subjekty. Ako príklad by som uviedol podporu, ktorú napríklad dávame Hornonitrianskym baniam - napríklad, pretože to je stopercentná slovenská spoločnosť a je to oblasť, kde potrebujeme udržať každé jedno pracovné miesto. Dokonca teraz idú s rozvojovými programami, otvárajú nové časti bane, kde sa bude ťažiť hnedé uhlie, tak sú to naozaj zaujímavé sumy peňazí, ktoré vláda Slovenskej republiky do týchto oblastí dáva. Na druhej strane boli prijaté rozhodnutia, ktoré nakoniec neskončili tak, ako sme my očakávali, spomeniem príklad Sideritu Nižná Slaná, kde sme naozaj sa pokúšali pomáhať, aj boli poskytnuté finančné pomoci, ale to, čo dorobil s týmto podnikom zahraničný vlastník, je absolútne neakceptovateľné. A mňa trochu mrzí aj to, že dnes Hornonitrianske bane napríklad potrebujú zamestnancov a je veľmi ťažko presvedčiť ľudí, ktorí predtým pracovali v tom istom segmente, aby prišli a našli si robotu v tejto oblasti. Preto ak je to dobrý projekt, ktorý zabezpečuje tvorbu nových pracovných miest, je to slovenská firma, kľudne treba podať návrhy, my sme viacerým slovenským firmám už takýmto spôsobom poskytli finančné stimuly.
pán Jurík, Unipharma
Vážený pán premiér, popritom, že robíme distribúcie liekov a dodávky do všetkých lekární, nemocníc ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... 10 miliárd Sk prevádzkujeme aj tri, nazvem to, súkromné nemocnice. Problém vidím v tom, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... podnikateľov, pretože väčšinu prostriedkov rozdáme na charitu a miera zisku do roku 2002 vo výške 4,3 % vzhľadom k obratu klesla v minulom roku na 0,7 %. Rešpektujem silnú úlohu štátu, silný štátny etatizmus, všetky regulácie, ktoré robí v zdravotníctve, ale nemôžem rešpektovať zneužívanie sily určitých štátnych inštitúcií, napríklad Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá jednoducho neplatí za uskutočnené zdravotnícke výkony v našich troch nemocniciach. Problém je stály, je pretrvávajúci a myslím si, že všetci, ktorí ste tu, potrebujete zdravých pracovníkov, zdravých robotníkov a všetky tri naše nemocnice, či je to Košice - Šaca alebo menšie nemocnice ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v Bánovciach sa umiestňujú v prieskumoch zdravotných poisťovní v prieskume pacientom vždy na čelných miestach. V utorok naša nemocnica Košice - Šaca opätovne dostane od Nadácie Slovak Gold cenu najvyššiu za ekonomické výsledky Slovak Gold Exclusive - druhýkrát a vôbec ako jediné zdravotnícke zariadenie na Slovensku v histórii - za ekonomické výsledky. Kvalitu liečebno-preventívnej starostlivosti dokumentuje aj to, že je to jediná referenčná nemocnica pre mužské zdravie v oblasti Európskej únie. Kvalitu vyjadruje aj stanovisko pacientov, ktorí sa vyjadrili v prieskumoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vyhodnotili túto nemocnicu za najlepšiu nemocnicu na Slovensku. Podobne ďalšie nemocnice taktiež poskytnú špičkovú zdravotnú starostlivosť a Všeobecná zdravotná poisťovňa jednoducho neplatí alebo nezaplatí za uskutočnené a revidované zdravotnícke výkony. Vážený pán premiér, ďakujem vám za všetko, čo ste doteraz pre zdravotníctvo urobil, je toho veľa, nechcem vymenúvať všetky detaily, ale spomenuli ste, že máte ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... Ja by som si dovolil pripomenúť uznesenie vlády č. 266 z 30. apríla tohto roku z Prievidze, kde ste sa zasadili, aby sa nielen do týchto našich troch súkromných, ale aj do iných nemocníc zaplatilo za skutočné výkony. Malá posledná poznámka - v slovenskom zdravotníctve sa naďalej robia dlhy. Pán minister Zajac nás cez Veriteľa okradol o ťažké milióny, nezaplatil nám za dodané lieky, respektíve prinútil nás, aby sme sa my zriekli nielen úrokov, ale aj istiny. Rešpektujem ešte raz ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... zo strany štátu, ale nemôžem tolerovať to, že za poctivú prácu, ktorú vykonáme pre prospech pacientov aj podnikateľov na Slovensku, nedostaneme tú mzdu, ktorú máme aj zo zákona, z Ústavy a ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... zaručenú. Poprosím vás o splnenie uznesenia vlády. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Veľmi krátko, presne viem, o čo ide, veď sme o tom hovorili niekoľkokrát aj spolu. V niektorých individuálnych prípadoch sa už urobila náprava, ale sú stále ešte prípady aj, ktoré ste teraz vy pomenovali. Dobrá správa je to, že napriek pôvodnému plánu, že v roku 2009 uvoľníme iba 4,75 % ako poistné štátu, tak sme sa rozhodli, že v roku 2009 budeme vyplácať už 5 %, pokiaľ ide o štát a poistné za svojich poistencov, čo navýši prostriedky v zdravotných poisťovniach. Ja verím, že zase individuálne krok za krokom tieto nemocnice budú riešené. Môj názor poznáte veľmi dobre na celý tento problém, kde môžem, tak individuálne na veci tlačím, ale je to Všeobecná zdravotná poisťovňa, jej finančná a ekonomická politika, ktorú aj ja musím do určitej miery rešpektovať. Ale ide 5 % peňazí, 5 % poistného, čo je veľmi dôležité. Aspoň túto poznámku k tomu, čo bolo povedané.
pán Chudoba, západoslovenský automobilový cluster
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... takú pripomienku ku európskym peniazom. Robíme ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... so slovenskými malými firmami a ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v oblasti inovácií a domnievame sa, že v európskych fondov by sme mohli pokročiť ďalej, keby sme možno v centrále trošku tímovejšie rozmýšľali a vytvárali predpoklady pre to, aby sme projekty, ktoré staviame, stavali na európske podmienky. U nás výzva je vlastne výzvou do boja v mnohých subjektoch. A my vlastne konkurujeme jeden druhému a nespájame sily pre to, aby sme sa presadili vo európskom rozmere. Myslím si, že tam bude veľký priestor pre to, aby ministerstvá, predovšetkým školstva a hospodárstva, sa chytili okolo krku a začali s nami spolupracovať.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem za túto pripomienku, budem ju adresovať určite aj ministrovi školstva, podpredsedovi vlády. Vážené dámy a páni, mrzí ma to, ale musím ísť, ako vidíte, mám už trošku aj myseľ možno inde, pretože ideme prijímať veľmi vážne rozhodnutie, ktoré sa týka témy, že či zajtra zaplatiť alebo nezaplatiť obrovské peniaze, ktoré sa týkajú Tiposu. Ja si dovolím k tomu jednu poznámku, ak dovolíte - to je pre mňa nepochopiteľné, že je právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niekto spochybňuje vládu, ktorá pripúšťa, že to treba zaplatiť - na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Najvyššieho súdu. Nie nejaké disciplinárne komisie, nejakej profesijnej organizácie, ale Najvyššieho súdu. To je niečo, čo sa môže stať iba na Slovensku, to je absurdný stav, toto - jednoducho, ak budeme takto pristupovať k rozsudkom Najvyššieho súdu, že niekto bude vyslovene nahovárať, že - nerešpektujte rozsudok Najvyššieho súdu, ak niekto bude hovoriť, že všetko je podvod, to znamená - že sudcovia Najvyššieho súdu sú podvodníci, keď rozhodli? Čo s tým máme robiť? To my máme ísť touto cestou a povedať, že nebudeme rešpektovať rozsudok Najvyššieho súdu? Ak chceme s tým niečo urobiť, musia byť urobené právne kroky formou novelizácie zákonov, ktoré bohužiaľ dnes k dispozícii nemáme, ak to chceme odložiť alebo neviem čo s tým budeme robiť. Ale musím to tu pred vami povedať, že toto ja odmietam. Tu je právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu a odmietam kritiku, ktorá sa valí na vládu za to, že si dovolí vôbec rozmýšľať o tom, že by to mala možno aj zaplatiť. To potom sa ako bude na Slovensku existovať, keď už ani najvyššie inštitúcie nebudú rešpektovať rozhodnutia najvyšších súdnych orgánov. My sme pripravení prijať rozhodnutia, určite áno, aj preto máme teraz vládu, ale musia to byť rozhodnutia, ktoré budú v súlade so zákonom. To musia byť kroky, ktoré budú jednoducho upravené príslušnými právnymi prepismi. To je jediná cesta, ktorú môžeme v dnešnej situácii poskytnúť, ale to, čo sa rozbehlo okolo tejto veci, je pre mňa niečo, čomu celkom dobre nerozumiem, aj preto som musel zvolať vládu a aj preto musím od vás teraz odísť, aby sme nejaké návrhy prijali, a predpokladám, že by ich aj parlament mohol schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že som mohol medzi vás sem prísť, dúfam, že budem mať možnosť prísť medzi vás niekedy v uvoľnenejšej atmosfére, pretože sme naozaj vo veľmi napätej atmosfére. Obrovské množstvo tém sa nabalilo a na všetky musíme byť stopercentne pripravení, preto vám ďakujem aj za možnosť vystúpiť možno v takom inom tempe, ako ste odo mňa zvyknutí, a ešte raz ďakujem za všetko, čo robíte pre Slovensko. Ďakujem pekne a pekný deň.
Prehrať audio 
