Prepis tlačovej konferencie po skončení prvého dňa rokovania summitu Európskej únie

Dobrý večer, vážené dámy a páni, vítam vás na tlačovej konferencii po skončení prvého dňa rokovania summitu Európskej únie, dovoľte, aby som privítala predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, pána Jána Kubiša. Pán premiér, nech sa páči.

Robert Fico, predseda vlády

Ďakujem pekne, začnem možno tak trochu netradične, ak poviem, že je obrovská škoda, že tak naša opozícia, ako aj médiá sa nemôže zúčastňovať rokovaní, ktoré prebiehajú, či už vo formáte priamo Európskej rady alebo v neformálnom formáte pracovných večerí. Ja by som zhrnul dnešné rokovanie, ak dovolíte, do troch slov: kríza, hlboká kríza, ešte hlbšia kríza. Naozaj na Slovensku mám niekedy pocit, keď sa bavíme o nástenke na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, že ako keby Slovensko bola krajina, ktorá je obdarená pánom Bohom a sa jej nič nedotýka, ale chcem vás všetkých ubezpečiť, že Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie a celého sveta, veľmi tvrdo musí bojovať proti dopadom krízy, ktorá nemá obdobu a ktorá už dnes je podstatne horšia, ako bola v tridsiatych rokoch minulého storočia. Chcem potvrdiť aj to, že prevládajú medzi lídrami mimoriadne pesimistické odhady, pokiaľ ide o rok 2009. Mimoriadne pesimistické odhady, dokonca sú odhady, ktoré potvrdzujú, že nie je za nami ešte ani finančná etapa krízy a že niektoré fragmenty tých počiatkov krízy, kedy boli atakované banky a finančné inštitúcie, sa ešte môžu objaviť. Som rád, že podstatnú časť dnešného rokovania sme opäť venovali opatreniam, ktoré musí či už Európska únia ako celok alebo jednotlivé štáty prijímať, aby sa dôsledky finančnej a hospodárskej krízy prejavili v čo najmenšej miere. Určitým zadosťučinením pre mňa je, že ak porovnáme plán, ktorý má vláda Slovenskej republiky na minimalizáciu dopadov hospodárskej a finančnej krízy, s postojmi Európskej rady a najmä s návrhmi, o ktorých budeme rozhodovať zajtra, tak sme naozaj mimoriadne súladní s tým, čo hovorí Európska komisia a Európska rada. Predovšetkým, a to dnes zaznievalo na neformálnom stretnutí prakticky od každého, je potrebné veľmi tvrdo tlačiť na bankový sektor. Na bankový sektor, vyzýva k tomu aj priamo Európska rada. Aj bankový sektor, ktorý je dnes mimoriadne konzervatívny a opatrný, dokonca spôsobil krízu, aby opäť sa správal tak, ako sa očakáva od bankového sektora, teda aby poskytoval pôžičky, financoval projekty, aby zabezpečoval hospodársky život, ktorý je absolútne dôležitý pre nielen Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu. Chcem aj vás informovať, že celý tento týždeň pripravujeme v Bratislave postoj ku komerčným bankám, ktorý budeme prezentovať v pondelok, toto stretnutie už bolo potvrdené na stretnutí s predstaviteľmi komerčných bánk, a ja som dokonca požiadal o určitú analýzu aj guvernéra Národnej banky, pokiaľ ide o produkty, ktoré dnes sú zavrhnuté na trhu s finančnými produktmi a ktoré predovšetkým chýbajú v oblasti malého a stredného podnikania. Nie je predsa možné, aby banky naakumulovali za posledné dva mesiace 50 mld. Sk na Slovensku a nie je dostatok finančných zdrojov. Znovu zopakujem to, čo som povedal: nie je možné, aby chladnička bola plná jedla a my zomrieme od hladu. Toto sú veci, ktoré akceptovať nebudeme, a preto budeme veľmi tvrdo tlačiť na komerčné banky v pondelok, aby sa začali správať primerane objemu peňazí, ktorý majú momentálne k dispozícii. Na druhej strane aj vláda je pripravená pomôcť, ako jeden z projektov môžeme navrhnúť spoluprácu záručnej banky s komerčnými bankami pri poskytovaní garancií pri komerčných úveroch. Druhý okruh, kde sme úplne súladní s postojom Európskej komisie a Európskej rady, je tlak na míňanie peňazí predovšetkým v oblasti verejných projektov – infraštruktúra. Nemá sa na mysli iba infraštruktúra fyzického charakteru, cesty, ale má sa na mysli aj infraštruktúra, ako napríklad sú internetové siete a oblasť posunu informácií, preto som veľmi rád, že sme posunuli prvý obrovský projekt - R1, sme urobili dnes významný krok na Slovensku v tomto duchu - a chcem vám oznámiť, že budem podporovať výstavbu diaľnic, aj keď to bude drahšie, pokiaľ ide o PPP projekty, pretože pokiaľ nebudeme schopní dostať do okruhu v roku 2009, ktorý každý označil za najkrízovejší, významné projekty, tak nebudeme schopní eliminovať dopady hospodárskej a finančnej krízy na hospodársky rast. Nejde iba o diaľnice, začína výstavba bratislavského letiska, pokiaľ ide o terminál, púšťame sa do veľkých projektov v oblasti jadrovej energetiky, toto sú všetko projekty, ktoré Európska rada a Európska komisia potvrdzuje ako projekty verejného charakteru, ktoré majú význam začať v roku 2009. Taká zaujímavosť je, že padlo na dnešnom stretnutí asi 60 opatrení, ale nikto nepovedal z dvadsiatich siedmich premiérov, že treba znížiť daň z príjmu. To len slovenská opozícia hovorí, nikto iný. A znovu sa k tomu vrátim - čo to je za logiku dnes, keď všetci dnes akumulujú zdroje, nikto, ani tí najpravicovejší, najliberálnejší, najkonzervatívnejší predsedovia vlád nemajú odvahu povedať - poďme znižovať daň z príjmu. Len teda naša opozícia má takýto geniálny návrh a myslí si, že by týmto zachránila celý svet. Chcem v mene vlády Slovenskej republiky povedať, že podporíme plán, ktorý Európska komisia predložila Európskej rade, o tom pláne budeme definitívne rozhodovať zajtra, ale už predpokladám iba drobné formulačné zmeny. Ide predovšetkým o plán, ktorý je pokrytý, má byť pokrytý obrovskou sumou, ktorá predstavuje 1,5 % HDP Európskej únie. Táto suma bude krytá z dvoch zdrojov: jeden zdroj, to je asi 0,3 %, sú priamo zdroje Európskej komisie a Európskej investičnej banky. Druhý zdroj, 1,2 %, bude predstavovať osobitné postoje jednotlivých členských štátov Európskej únie. Ja už dnes môžem potvrdiť, že v rozpočte na rok 2009 sme schválili určité impulzy, ktoré predstavujú asi 1 % u nás z HDP, ten zostatok pokryjú obrovské projekty investičného charakteru, o ktorých som vás teraz informoval. Ďalej plne podporujeme myšlienku, že treba pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb. Národná banka Slovenska, myslím, trikrát pristúpila k zníženiu úrokových sadzieb, horšie je, že to akosi komerčné banky nesledujú. Tam, kde ide o požičiavanie peňazí, tak tam tie sadzby sú podstatne vyššie, ale tam, kde ide o peniaze, ktoré sú uložené a pokiaľ ide o úroky za vklady, tak tam sú zase veľmi dôslední, pokiaľ ide o postoj nielen našej národnej banky, ale aj postoj Európskej centrálnej banky. Spoločne - a mal som taký podklad aj od ministra dopravy, na dnešné rokovanie - podporujeme zjednodušenie procedúr, ktoré sa týkajú napríklad európskych fondov. Ďalej je to zjednodušenie procedúr rôznych podporných mechanizmov, ktoré má Európska únia a Európska komisia k dispozícii, a je dobré, že v tomto sme prakticky všetci na neformálnom stretnutí teraz skonštatovali, že rok 2009 je rok, kde musíme hovoriť aj o uvoľnení niektorých pravidiel. Napríklad niektorí hovoria o tendroch vo výške do 5 mil. euro, že by prakticky mali mať uvoľnené pravidlá hry. Aby to netrvalo 6, 7, 8, 9 mesiacov, ale aby takéto tendre verejného charakteru mohli ísť okamžite v čo najkratšom období, aby jednoducho tie peniaze tiekli do systému. Ak je niekde výpadok z hospodárskeho rastu napríklad spôsobený tým, že nám, ja neviem, dochádza k určitým problémom v automobilovom priemysle, tak máme určité alternatívy takéhoto charakteru. Chcem len potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky bude naďalej pôsobiť v oblasti krízy tak, aby sme chránili našich ľudí. Naši ľudia krízu nespôsobili a nevidíme žiadny dôvod, prečo by títo ľudia mali znášať dôsledky krízy, ktorú spôsobil svojou nezodpovednosťou niekto úplne iný - a myslím si, že veľmi štedrým sociálnym programom sme to preukázali pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2009. Pokiaľ ide o druhú tému, ktorou sme sa dnes zaoberali, tak to je klimatický a energetický balíček. Tu všetci podporujeme spoločne záver, že chceme bojovať s dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy, ale nie na úkor environmentálnych cieľov. Aj preto naďalej platí ambiciózny plán Európskej únie – 3 krát 20, teda ide o samozrejme znižovanie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 a o zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie v Európskej únii - takisto ide o podiel 20 %. Pokiaľ ide o závery, o ktorých budeme rozhodovať zajtra, si myslím, že nesieme veľmi dobré správy slovenskému podnikateľskému sektoru. Predovšetkým je veľmi dobrá informácia pre výrobcov automobilov, pretože kompromis, ktorý je dosiahnutý pre CO₂ automobilov, je široko prijateľný pre ich výrobcov na Slovensku a ja očakávam pozitívne reakcie. Obrovská vec je, že väčšina priemyselných odvetví na Slovensku bude mať nárok na distribúciu emisných kvót zadarmo. Ide o také odvetvia priemyslu, ako sú oceliarne, výroba cementu, papierne, teda naozaj veľká časť slovenského priemyslu sa k týmto kvótam dostane zadarmo. A tam, kde budú si musieť kupovať povolenky alebo kde budú musieť kupovať emisné limity, tak tam je to nastavené veľmi dobre, v roku 2013 niekde na úrovni 20 %, niekde na úrovni 30 %, čiže toto všetko je výborné pre Slovensko a tento klimatický a energetický balíček, o ktorom mnohí hovorili ako o prekážke podnikania, sa práve naopak pre Slovensko stáva pomerne obrovskou výhodou. Čo mňa teší, je to, že naďalej pracuje Európska komisia, dnes už aj Európska rada, s naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme predložili už pred niekoľkými týždňami. O čo ide - aby som to priblížil veľmi jednoducho: Slovensko od roku 1990 do roku 2005 urobilo kus práce, pokiaľ ide o redukciu skleníkových plynov. Ide o takú redukciu, ktorá je viac ako 33 %, a podobne sa správali mnohé nové členské štáty Európskej únie. A my sme žiadali od samého začiatku, že je neférové, ak toto nebudú brať na zreteľ, keď sa bude rozhodovať o nejakých kvótach. Nakoniec sa dostal na stôl náš pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o zvýšení solidarity vo vzťahu k týmto novým členským štátom, z 10 na 12 %, tie 2 % budú vyslovene rozdelené len pre krajiny, ktoré veľa urobili na redukciu emisných skleníkových plynov v rokoch 1990 až 2005, a Slovenská republika môže z toho celkom zaujímavo profitovať, pretože každé jedno percento predstavuje asi, ak si dobre pamätám, 300 mil. euro. Ak je to rozdelené pre všetky členské štáty, tak to je zaujímavá suma aj pre Slovenskú republiku. Tento návrh už aj získal pomenovanie slovenský návrh, všetci s ním robia a dúfam, že zajtra ešte bude stále súčasťou dokumentov, o ktorých budeme hlasovať, ale určite tým mnohým novým členským štátom Európskej únie pomôžeme, pretože každý bude mať zohľadnené to, čo urobili sme v rokoch 1990 až 2005, kedy my sme znižovali, kým na druhej strane niektoré vyspelé štáty Európskej únie zvyšovali emisie a preto v tomto duchu sme aj vystupovali na dnešnom rokovaní priamo na Európskej rade. Sú tu aj rôzne detaily, ale ja nechcem tým zaťažovať, je to veľmi komplikovaná téma a ťažko sa to aj komunikuje s verejnosťou. Opakujem, ak prejde energeticko-klimatický balíček v takej podobe, ako sme sa dnes rozchádzali, budeme veľmi spokojní, veľmi spokojní. Myslím si, že sme uhrali veľmi veľa. A ak k tomu ešte prejde aj náš pozmeňujúci návrh, ktorým sme riešili postavenie nových členských štátov, budeme ešte spokojnejší v tomto ohľade a energeticko-klimatický balíček nebude znamenať prekážku hospodárskeho rastu, ako sa niekedy niekto mohol obávať, keď sa prvýkrát označili tieto ciele. Ešte pre vás - samozrejme tie ciele 20 % zníženia emisií skleníkových plynov a zvýšiť o 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie v Európskej únii sú spoločné ciele pre celú Európsku úniu. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, tak pokiaľ ide o podiel obnoviteľných zdrojov, tak tam je cieľ pre Slovensko 14 %, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, tu dokonca sa ráta, že Slovensko pôjde ešte hore o 13 %, takže sme naozaj dopadli veľmi dobre. Toľko k rokovaniu, zajtra budeme pokračovať vo formulovaní záverov, ale myslím si, že sa blížime ku kompromisu. Všetci sa tam nájdu, pretože inak, ak nebude jednomyseľnosť pri hlasovaní, tak zajtra nič neprijmeme a, ako sme už počuli na chodbách, tak sa stretneme znovu možno 29. alebo 30. decembra, ale musíme tento rok ukončiť. Lisabonská zmluva, ešte som zabudol, prepáčte, dve-tri vety: prijali sme veľmi šalamúnske rozhodnutie, ktorým sme umožnili Írsku, aby si prostredníctvom osobitných právnych nástrojov upravilo určité výhrady - nazvime to výhrady - vo vzťahu k Lisabonskej zmluve, ide najmä o výhrady v oblasti rodinného práva a v oblasti daní, myslím, v oblasti sociálnej, ak si pamätám, a neutralita. Je to dané tradičným neutrálnym postojom Írska, ale čo je najvýznamnejšie, je, že – a nám sa to veľmi hodí teraz do hry – vyzerá to tak, že sa schváli podmienka, na základe ktorej bude naďalej fungovať veľká komisia, teda každý členský štát bude mať svojho komisára ešte pomerne dlhé obdobie. Trochu to je dopletené, ale myslím, že toto možno, takýto záver, z toho urobiť - za to sa zaväzuje Írsko, že do konca roku 2009, myslím, je tam termín, zorganizuje referendum o Lisabonskej zmluve, a mohlo by dôjsť k zavŕšeniu tohto procesu, pretože idú aj voľby do Európskeho parlamentu aj tvorba novej Európskej komisie a pracujeme s takými predpismi, potom zase s takými. Je to, myslím, dobré rozhodnutie - šalamúnske, ale posúva nás veľmi významný krok dopredu. Opakujem - všetko sme v polohe návrhov, zajtra budeme formulovať už doobeda návrhy, dúfam, že to zvládneme v normálnom časovom limite. Ďakujem pekne.

pani Goldírová

Dobrý deň, mám dve otázky, najprv by som sa chcela spýtať na ten bankový sektor - mohli by ste špecifikovať, ako chcete v pondelok teda donútiť, stimulovať banky k tomu, aby...

Robert Fico, predseda vlády

Povedzte, použite slovíčko donútiť, ja sa toho slovíčka nebojím.

pani Goldírová

...donútiť banky k tomu, aby viacej peňazí naliali do reálnej ekonomiky? A neobávate sa toho, že narušíte ten systém alebo ten balans, ako posudzujú rizikovosť jednotlivých klientov vzhľadom na to, že práve na začiatku finančnej krízy sa hovorilo o našich bankách ako o konzervatívnych a skôr sa to hovorilo ako pozitívna vec, že jednak sú konzervatívne na tých finančných trhoch, ale aj pri posudzovaní ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády

Dobre, dohodnime sa tak - skúsim otázku po otázke, ak dovolíte - dobre, dohodnime sa tak teda, že sa budeme pozerať na to, ako narastajú kontá bánk a popri tom budeme pozerať, ako nám klesá hospodársky rast. Toto chceme? Ja si myslím, že je obdobie, kedy ak neuveriteľným spôsobom narastajú vklady ľudí, opakujem, za dva mesiace 50 mld. Sk, ľudia uložili do bánk z dvoch dôvodov - pretože sme zagarantovali na 100 % vklady, to bolo významné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, pozrite sa, čo naša milovaná opozícia hovorila v prvých dňoch, keď sme ten návrh dali, a po druhé - kvôli euru. Toto sú dva dôvody, prečo ľudia nosia svoje peniaze do bánk. A nie je možné, aby nám podnikatelia avizovali, že má dobrý projekt , 6-7 rokov robí, je to úspešná firma a zrazu potrebuje smiešny úver, ktorý by normálne predtým bez akýchkoľvek ťažkostí tento podnikateľ dostal, ale jednoducho ho nedostane. A komerčné banky berú peniaze od ľudí a ukladajú ich na účty v Národnej banke Slovenska za nejaké percento, lebo tam samozrejme, tam je to bezpečné, nejakých 2,5 % - alebo koľko teraz stanovila Národná banka úrokovú sadzbu. Toto je neakceptovateľné. Čiže sadneme si s komerčnými bankami a my im už budeme vedieť nejakú štruktúru predložiť, že kde je problém, kde vidíme najväčší nedostatok týchto produktov, a budeme na nich tlačiť, my máme rôzne nástroje. Mali sme problém SPP zobrať rozhodovacie právo z predstavenstva do valného zhromaždenia? Mali sme problém siahnuť na zisk zdravotným poisťovniam? Mali sme problém zastaviť privatizáciu bratislavského letiska? No nebudeme mať problém, keď nebudeme vidieť spoluprácu, keď nebudeme vidieť spoluprácu komerčných bánk, tak zasiahneme. Normálne tvrdo, zhora, cez vládu zasiahneme. Keď bude treba, zvoláme mimoriadnu schôdzu Národnej rady a schválime v skrátenom legislatívnom konaní zákony, keby to bolo treba. Ja verím, že takto ďaleko nebude treba ísť. My ponúkame aj spoluprácu, ale tá spolupráca, už som ju naznačil, spočíva v tom, že my vieme napríklad zo štátnych aktív navýšiť základné imanie záručnej banky o miliardu, o dve, a keď by bol nejaký rizikový úver, kde by komerčná banka nechcela ísť do takého rizikového úveru, tak bolo by možné použiť zdroje alebo teda ručenie cez záručnú banku, ktorá je štátnou bankou, čo by umožnilo podnikateľom sa k týmto zdrojom dostať. Ale my chceme, aby peniaze tiekli, aby tiekli, aby nekončili na účtoch Národnej banky Slovenska, ale dostali sa do podnikateľského sektora, do hypotekárnych úverov, teda tam, kde patria. No budeme opäť veľmi tvrdí, ako som hovoril aj pri iných príležitostiach, ale myslím si, že banky chápu situáciu, pretože sme jasne naznačili, v čom je náš problém. Veľmi rýchlo došlo k dohode na stretnutí, to bude v pondelok, ja potom opäť v utorok budem zvolávať všetkých sociálnych partnerov, musíme si prejsť, ako sa opatrenia realizujú, nerealizujú, musíme hovoriť so železnicami, ako si to predstavujú, pretože ak si dnes niekto myslí, že nalejeme 18 mld. Sk do železníc - a odkadiaľ? Takže to sú veci, kde vláda bude mimoriadne aktívna.

pani Goldírová

Ja mám ešte otázku ku klimatickému balíčku - týmto získavame 10 % solidarita, 2% extra. Zaujímajú ma tie 2 %, či už máte vyčíslené, koľko Slovensko získa povedzme týmito extra kvótami a plus do akej miery sme ich ochotní využiť naozaj na zelené ciele eventuálne, teda vrátiť ich vlastne na tie isté, na ktoré ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... smerovať. A taký globálnejší pohľad – ako vnímate vôbec účinok tohto klimatického balíčka vzhľadom na toľko výnimiek, ktoré sa vlastne stávajú súčasťou?

Robert Fico, predseda vlády

My nemôžeme prijať taký energetický a klimatický balíček, ktorý nám zabije ekonomiku. Preto ja podporujem myšlienku, že nemôžeme prijímať také pravidlá, aby nám energeticky a environmentálne náročné odvetvia odchádzali do iných krajín, ako je Čína alebo do Afriky, alebo možno niekde do Vietnamu. Preto výnimky toho typu, že niektoré druhy, odvetvia dostanú zadarmo tieto limity, sú absolútne v poriadku a všetky krajiny si musia strážiť svoj vlastný hospodársky priestor. Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, je to hrubý odhad, ak dovolíte. Ak by sme schválili tie 2 % na základe nášho návrhu, ktorý sme predložili, tak Slovensko by v tom období od roku 2013 do roku 2020 mohlo približne 4,5 mld. Sk získať navyše. Čo je veľmi zaujímavá suma, to je suma, ktorú môžeme použiť do rôznych projektov typu, o ktorých hovoríte teraz vy. Naviac treba si uvedomiť, že pokiaľ ide o obchodovanie s limitmi, ktoré vlastníme v roku 2013, tak všetky príjmy z tohto obchodovania budú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a tu sú odhady veľmi dobré, ročne 500 až 800 mil. euro, ktoré pôjdu do štátneho rozpočtu. Sú to obrovské sumy, ktoré sa budú dať použiť potom na rôzne projekty predovšetkým v oblasti environmentálnej a klimatickej. Hrubé odhady, prosím vás, naozaj, pretože teraz s tým pracujeme.

pani Miháliková

Ja sa chcem ešte spýtať na číslo - keď pracujete teda s tým 1 % HDP, ktoré chcete ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... do toho balíčka na oživenie ekonomiky, tak o akom čísle vlastne ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády

Nemám tu presné číslo, ale ja som si to zisťoval predtým, ako som išiel na rokovanie Európskej rady, je to medzi 0,9 a 1 % slovenského HDP impulz, ktorý máme v rozpočte Slovenskej republiky a tvrdíme, že ten zostatok, okolo 0,3, 0,4 pokrývame investíciami, ktoré začíname v roku 2009. Čiže my z nášho pohľadu sa domnievame, že náš rozpočet napĺňa predstavu toho, o čom dnes hovorí Európska rada.

pani Miháliková

Ale veď ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády

Neviem to takto presne odpovedať na čísla. Ja viem, lebo aj Európska rada to stanovila v objeme 1,5 % HDP celej Európskej únie, my musíme túto štruktúru zachovať, očakáva sa, že každá krajina by mala prispieť okolo 1,2, 1,3, my máme už dnes v rozpočte 0,9 až 1 %, ešte nám zostáva asi 0,2 %, ale to pokrývame veľkými investíciami. Neviem to povedať absolútne v číslach. Keby tu bol minister financií, určite by to vedel.

pani Miháliková

Ešte by som sa chcela spýtať, či sa objavili nejaké rozpory, ktoré sa týkajú ekonomických stimulov – niektoré krajiny ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády

Viete čo, nebol žiadny rozpor, všetci chcú znárodňovať, regulovať, kontrolovať, všetci chcú všetko riadiť, čiže úplne keď som sedel včera, teda pred chvíľkou ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... tak som mal pocit, že to nie je teda zasadnutie premiérov, z ktorých mnohí sú aj pravicoví premiéri. Mne to veľmi konvenovalo, pretože my od roku 2006, ako sme nastúpili do vlády, sme jasne povedali - a to bola vtedy konjunktúra, nebola recesia - sme povedali, že ideme robiť politiku, kde bude štát zohrávať mimoriadne aktívnu úlohu - a toto aj robíme. A toto je dnes recept, ktorý každý ponúka. Len znovu opakujem - nikto z dvadsiatich siedmich premiérov, ako tam boli, nepovedal, že treba znížiť dane z príjmu. To je zaujímavé.

Silvia Glendová, hovorkyňa vlády

Nech sa páči, ďalšie otázky. Ak nie sú, tak ďakujeme za účasť, dovidenia.

Robert Fico, predseda vlády

Ďakujeme veľmi pekne.

Prehrať audio