Užitočné odkazy
Prepis videozáznamu tlačovej konferencie po rokovaní s predstaviteľmi Slovenskej bankovej asociácie
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Vážené dámy a páni,
dobrý deň!
dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej konferencii po skončení pracovného rokovania predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica s predstaviteľmi Slovenskej bankovej asociácie. O priebehu rokovania vás bude informovať pán premiér a pani Regina Ovesny-Straka, prezidentka Slovenskej bankovej asociácie.
Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
prajem vám pekný deň. A chcem poďakovať predstaviteľom komerčných bánk pôsobiacich na Slovensku za konštruktívne stretnutie, ktoré sme práve absolvovali.
Dovoľte mi krátky úvod a potom aj definovanie záverov, na ktorých sme sa na tomto rokovaní dohodli. Predovšetkým chcem opätovne zdôrazniť, že rok 2009 je vnímaný v celej Európskej únii ako mimoriadne krízový rok. Je to rok, kde sa očakávajú najväčšie dopady hospodárskej krízy na hospodársky sektor, a rok, v ktorom sa očakáva od štátov, že budú zohrávať veľmi aktívnu úlohu, pokiaľ ide o podporu hospodárskemu rastu, pokiaľ ide o podnikanie, pokiaľ ide o klasické aktivity, ktoré tu boli v čase konjunktúry.
Európska rada, ktorá zasadala minulý týždeň, doslova konštatovala, že je potrebné vplývať na komerčný bankový sektor, aby bol aktívnejší pri zabezpečovaní financovania, najmä v oblasti malého a stredného podnikania. Za vládu Slovenskej republiky chcem dodať, že nielenže súhlasím s týmto záverom, ale súčasne chcem vyhlásiť, že každý musí mať nejaký podiel zodpovednosti a každý musí nejakým spôsobom prispieť k riešeniu problémov, ktoré nám neobvyklá hospodárska kríza prináša a v roku 2009 ešte určite aj prinesie.
Prvý zásadný záver z dnešného rokovania je, že tak vláda Slovenskej republiky, ako aj bankový sektor majú spoločne záujem zagarantovať, že v roku 2009 vynaložíme maximálne úsilie na to, aby finančné toky, ktoré sú tak životne potrebné pre podnikateľský sektor, pokračovali v maximálnej možnej miere. A tak vláda, ako aj komerčný bankový sektor urobia v tomto všetko, čo len budú môcť urobiť, aby podnikateľský sektor sa dostal k tým peniazom, ktoré potrebuje na svoje podnikateľské aktivity. To je podľa mňa záver, ktorý je mimoriadne dôležitý, a je to dôležité posolstvo smerom k malému a strednému podnikaniu, že v roku 2009 by situácia pri získavaní finančných zdrojov nemala byť na Slovensku vážna ani kritická.
Krátka charakteristika stavu, v akom sa dnes nachádzame: Pokiaľ ide o bankový sektor, bankový sektor zažíva v posledných mesiacoch na Slovensku zaujímavé obdobie. Dochádza k pomerne významnému nárastu vkladov, ale je to spôsobené tým, že ľudia sa pripravujú na prechod na euro. Sledujeme aj nárast ziskovosti, ale sledujeme aj to, že komerčné banky si dnes ukladajú významné objemy peňazí v Národnej banke Slovenska. Ide o sumu, ktorá celkovo predstavuje 370 miliárd korún. Ak od toho odrátame vklady zahraničných bánk, je to suma asi 250 mld. korún, ktoré komerčné slovenské banky sterilizujú v Národnej banke Slovenska. Ďalej sledujeme, napriek týmto pozitívnym číslam, napriek tomu, že narastá vkladovosť, že narastá ziskovosť, sledujeme predovšetkým väčšiu opatrnosť a konzervatívnosť, a tieto signály nám prichádzajú od podnikateľského stavu, ktorý hovorí, že boli sprísnené kritériá v bankách, pokiaľ ide o poskytovanie úverov pre malé a stredné podnikanie.
Ďalej máme určité výhrady, pokiaľ ide o vládu, k pomerne vysokej marži pri finančných produktoch pri fyzických osobách. Ako dobre viete, Národná banka Slovenska znížila úrokové sadzby na 2,5 %, a kým komerčné banky na jednej strane veľmi pozorne sledujú 2,5 %, pokiaľ ide o vklady ľudí, tak pri produktoch, ako sú úvery, je, bohužiaľ, tento priemer až 8 %, čiže tá marža je skoro 6 %, čo nepovažujeme celkom za správne.
Ďalej by som chcel povedať, že pokiaľ ide o podnikateľský sektor, ak ho mám definovať a charakterizovať, tiež vnímame nielen určité sťažnosti, že je väčší problém dostať sa k peniazom, ale vnímame aj nejakú väčšiu mieru opatrnosti, už sa toľko nehrnú do investičných projektov, prehodnocujú, čo si môžu alebo nemôžu v roku 2009 spoločnosti dohodnúť.
Pokiaľ ide o štát, ktorý dnes reprezentuje vláda Slovenskej republiky, prioritná potreba, prioritný záujem vlády Slovenskej republiky je udržať hospodársky rast v roku 2009. Nesmie sa stať, aby pri týchto pozitívnych trendoch, ktoré sú v bankovom sektore, nemal podnikateľský sektor na Slovensku dostatok finančných zdrojov. Toto je absolútna priorita. A preto sme pripravení, vláda, pristúpiť k veľmi konkrétnej spolupráci s komerčným sektorom, a to tak, aby jedenásť relevantných bánk na Slovensku, komerčných bánk, ktoré predstavujú takmer 90 % trhu, aby v roku 2009 boli dostatočne pružné a aktívne pri poskytovaní úverov a finančných tokov pre podnikateľský sektor.
Dohodli sme sa na nasledujúcom závere: Najbližšie naše stretnutie bude 15. januára 2009; máme už stanovenú aj presnú hodinu. Do tohto obdobia minister financií v spolupráci so všetkými jedenástimi najvýznamnejšími bankami a v spolupráci s predstaviteľmi Eximbanky a Slovenskej záručnej banky predstavia projekt, ktorý zabezpečí podnikateľovi, subjektu podnikateľskému, ktorý potrebuje úver, že pokiaľ by v komerčnej banke takýto podnikateľský subjekt narazil na prísne kritériá a nevedel by cez ne prejsť, tak by sa tieto kritériá hodnotili z pohľadu štátu, kde by štát preberal garancie nad takýmto úverom. Nejaký produkt takéhoto typu už máme. Ale my potrebujeme znížiť jeho administratívnu náročnosť, aby ten, kto bude mať záujem o takýto produkt, nemusel ani navštíviť ani Eximbanku ani Slovenskú záručnú banku, ale komerčné banky to už budú mať automaticky vo svojej schéme, že takýto produkt by dostal predstaviteľ podnikateľského sektora, pokiaľ by spĺňal kritériá, ktoré budú spoločne nastavené komerčným sektorom a nastavené Slovenskou republikou – štátom.
Verím, že takýto produkt vieme vyprodukovať, a, myslím, že na tom je zhoda, pretože na individuálnej báze už existuje spolupráca medzi Slovenskou záručnou bankou a jednou alebo dvoma komerčnými bankami. My teraz potrebujeme to dostať do schémy všetkých komerčných bánk.
Toto je záver, ktorý veľmi vítam, a dúfam, že dnešný záver, dnešné posolstvo, že je obojstranná vôľa tak štátu, vlády, ako aj komerčného bankového sektora pristupovať k poskytovaniu potrebných úverových liniek v roku 2009, je mimoriadne dôležitý pre všetkých, ktorí na Slovensku chcú podnikať.
Toto sú závery.
Ešte raz ďakujem aj pani prezidentke za dnešné stretnutie a teším sa – pätnásteho, kedy budeme tento produkt presne už predstavovať slovenskej verejnosti.
Nech sa páči.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pani prezidentka, nech sa páči.
Regina Ovesny-Straka, prezidentka Slovenskej bankovej asociácie
Ďakujem veľmi pekne.
Za celý sektor, pán premiér, chcem vám poďakovať za stretnutie dnes. Myslím si, bolo to veľmi dobré, ujasnili sme si nejaké veci, čo je veľmi dôležité, a chcem potvrdiť za celý sektor, že, samozrejme, chceme úverovať ďalej. To je v našom záujme, v záujme ako celého sektora.
Pán premiér, vy ste hovorili o priveľa zdrojoch, čo máme na Slovensku, nadlikviditu. Áno, to je pravda, že máme nadlikviditu, a chceme to umiestniť ako banky. Na druhej strane musím ale povedať, je to v dnešnom svete absolútna výhoda nášho sektora, lebo tým sme stabilní a nemáme tieto problémy, čo majú napríklad maďarské banky.
Bankový sektor, je to pravda, je trošku opatrnejší. My sme vždy boli konzervatívnejší, ako môžu byť iné banky v iných krajinách, keď sme dali úvery. To sa oplatilo teraz, lebo tým sme stabilní. My sme opatrnejší teraz, lebo dnes situácia vyzerá inak, ako vyzerala v auguste tohto roku, to znamená, je to naša povinnosť, ale nielen pre seba, ale aj pre podnikateľský sektor, lebo aj za nich máme zodpovednosť, keď poskytneme úvery, aj ich musíme upozorniť, že život sa možno trošku zmení. To neznamená ohrozenie, ale musíme sa prispôsobiť terajšej situácii. Budeme aktívne spolupracovať na tom programe so Záručnou bankou a Eximbankou. Som presvedčená, že tam nájdeme rýchle riešenie. Musíme všetky detaily aj naozaj dohodnúť, aby potom, keď ten podnikateľ príde, to išlo rýchle.
A veľmi si vážime, že štát je aj schopný prebrať záruku. Lebo to nám určite uľahčí život, a keď naša rizikovosť je menšia, potom to bude znamenať aj to, že môžeme poskytnúť trošku lepšie ceny. A myslím si, že to je aj v záujme všetkých.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem.
Nech sa páči, pre krátkosť času bude priestor pre tri otázky. K téme vás poprosím.
Robert Fico, predseda vlády SR
Prepáčte ešte. Nepatrí sa dámu dopĺňať, ale pani prezidentka otvorila otázku prebytočných zdrojov, ktoré sú k dispozícii. Zhodli sme sa aj na tom, že 15. januára sa budeme zaoberať otázkou, či je možné tieto prebytočné zdroje, ktoré sú dnes v Národnej banke Slovenska, použiť aj na financovanie veľkých štátnych projektov. Ide o oblasť energetiky, diaľnic a potom projekty, ktoré sa týkajú bývania a zatepľovania. Pokiaľ ide o dlhodobé projekty, tu by možno mohli mať banky problémy, pretože to sú zväčša 25-ročné až 30-ročné peniaze, ale pri kratších štátnych projektoch som presvedčený, že časť týchto zdrojov dokážeme uvoľniť, aby sa dostali tam, kam patria, to znamená do výrobnej sféry, na podporu bývania, na podporu zatepľovania a šetrenia energetickými zdrojmi.
Ďakujem pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Prvá otázka, televízia TA3, pán Horňák.
Daniel Horňák, televízia TA3
Dobrý deň!
Mám dve otázky.
Jednu na pána premiéra: V rámci toho produktu, ktorý ste spomenuli, bude to znamenať, že podnikatelia dostanú 100-percentnú garanciu a záruku od štátu pri žiadaní o ten úver?
Druhá otázka – na pani Reginu Straka: Európska centrálna banka aj Národná banka Slovenska už znížili základnú úrokovú sadzbu. Kedy klienti reálne budú môcť pocítiť znižovanie úrokov za úvery a takisto aj úročenie vkladov?
Ďakujem pekne.
Robert Fico, predseda vlády SR
Pokiaľ ide o výšku garancií, pri jednom produkte, ktorý teraz existuje, je garancia do výšky 50 %, ak som získal správnu informáciu. Toto je práve vec na dohodu, ako ďaleko pôjdeme, či budeme garantovať viac ako 50 %. Ale každý z nás musí niesť nejaké riziko. Nemôže byť taká predstava, že komerčné banky sa zbavia všetkého rizika, a štát to zoberie na seba. Tak to určite nie! Spoločná zodpovednosť aj bankového sektora aj vlády. A verím, že nájdeme také percento garancie týchto vkladov, že sa na tom bez nejakých väčších ťažkostí dohodneme.
Regina Ovesny-Straka, prezidentka Slovenskej bankovej asociácie
Čo sa týka úrokovej sadzby, áno, klient to už cíti a oddnes viaceré banky znížili sadzbu na úveroch a aj vklady išli trošku dole v minulom období. Závisí to aj od toho, o akej lehote hovoríme, a to je dôležité si všimnúť.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Druhá otázka, nech sa páči. Pán Tomek, Bloomberg.
Radoslav Tomek, agentúra Bloomberg
Rado Tomek, Bloomberg.
Nebudú mať, pán premiér, tieto garancie nejaký dopad potom na vyhodnocovanie deficitu?
A druhá otázka: Nebojíte sa toho problému, ktorý sa volá adverse selection, že vlastne tí, ktorí sú životaschopní, tie podniky, by nemali mať problém získať ten úver aj v komerčnej banke, a v tých štátom spolugarantovaných..., v tom štátom spolugarantovanom balíku sa nazhromaždí, expresívne povedané, ten, nechcem povedať priamo, že odpad, ale naozaj nekvalitné projekty, kde je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že zlyhajú?
Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády SR
O čo nám ide, pán redaktor? Ide nám predovšetkým o malé a stredné podnikanie v sektoroch, ktoré sú celkovo ohrozené hospodárskou krízou. Uvediem príklad – automobilový priemysel. Môžeme mať firmu, ktorá je subdodávateľskou firmou, a keďže je veľká opatrnosť, pokiaľ ide o ďalší vývoj automobilového priemyslu, bolo by veľmi, veľmi zlé, keby firma, ktorá na trhu pôsobí 10 – 15 rokov, skončila len preto, že je opatrnosť komerčných bánk, pokiaľ ide o sektor výroby automobilov na Slovensku. Uvádzam to ako príklad. My nepôjdeme v žiadnom prípade do hazardovania. Nikto z nás nechce, aby zostali niekde na pleciach štátu niekoľkomiliardové klasifikované úvery, ktoré bude musieť potom štát likvidovať, ako to robila predchádzajúca vláda, takým spôsobom, ako to robila. Do tohto určite nechceme ísť. Aj preto kritériá, ktoré bude nastavovať Slovenská záručná banka alebo Eximbanka, spoločne s komerčným sektorom, musia byť reálne kritériá. Ale na druhej strane musia zohľadňovať to, že je obdobie väčšej opatrnosti komerčného sektora, kde zase vláda bude musieť cez Záručnú banku alebo cez Eximbanku ponúkať určitú úľavu pre podnikateľský sektor. Preto neobávam sa týchto efektov, o ktorých teraz hovoríte, pretože my sa budeme správať maximálne zodpovedne.
Pokiaľ ide o problém s deficitom, tu by som poprosil asi o vyjadrenie pána ministra financií, pretože zdroje do Záručnej banky vieme dostať, pokiaľ by išlo o navýšenie základného imania, cez aktíva, to vieme urobiť okamžite. Pokiaľ ide o problém deficitu, to je profesionálna otázka na pána ministra.
Ján Počiatek, minister financií Slovenskej republiky
Momentálne v tom nastavení, v akom to je, to nie je priamo započítavané do deficitu, avšak, samozrejme, ako ten produkt bude vyzerať vo finále, to ešte bude tiež predmetom skúmania podľa manuálu ESA 95. Ale nepredpokladáme, že toto by nám spôsobovalo nejaké obmedzenia.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči, posledná otázka. Týždenník Trend.
Jana Mravcová, týždenník Trend
Dobrý deň! Mravcová, týždenník Trend.
Moja otázka je skôr na pána guvernéra: Aké sú vaše skúsenosti z posledných štatistík, či naozaj vidieť, že by banky poskytovali menej úverov podnikateľskému sektoru, prípadne obyvateľstvu, alebo či naozaj ide len o zdraženie týchto úverov?
Ďakujem.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči.
Ivan Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja som dával informáciu teda o tom, ako sa vyvíjajú vklady a úvery v Slovenskej republike. Treba teda povedať, že nemáme zmonitorovaný ešte november. Konštatoval som, že v tých číslach za prvých desať mesiacov sa ešte neodráža ekonomická kríza alebo finančná kríza, aj vklady aj úvery rastú, rastú primerane takým možnostiam, aké sú, s tým, že zaznamenali sme len mierny pokles rastu úverov obyvateľstvu, v tých ostatných sú stabilné nárasty, ktoré boli aj začiatkom druhého polroku.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujeme veľmi pekne.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujeme všetkým zúčastneným aj vám za účasť.
Dovidenia.
x x x
Prehrať video 
