Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po 1. zasadnutí Rady pre hospodársku krízu
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
... (Prerušený záznam, pozn. prep.) ...
Pred malou chvíľou sa skončilo prvé zasadnutie Rady pre hospodársku krízu. O priebehu rokovania vás bude informovať predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viera Tomanová a minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek.
Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
ako dobre viete, na úrovni sociálnych partnerov, bánk, exportérov sme už niekoľkokrát rokovali v súvislosti s hospodárskou krízou, ale prehlbovanie dôsledkov hospodárskej krízy nás prinútilo tieto zasadnutia dať do polohy pravidelnej inštitúcie, a preto dnes zasadla prvýkrát Rada pre hospodársku krízu. Zloženie tejto rady poznáte a chcem oceniť, že všetci pozvaní prijali pozvanie a rokovali sme v plnej zostave o návrhoch, ktoré dnes predložila vláda Slovenskej republiky, ako aj o návrhoch, ktoré predložili ďalší účastníci tohto stretnutia.
Ako tému na dnešné rokovanie som v mene vlády Slovenskej republiky navrhol, ako postupovať proti panike, ktorá nastáva na trhu práce, pretože cítime veľkú mieru nedôvery, cítime, že hystéria sa zvyšuje, a určite sa zvyšuje aj tým, že sa neposúva verejnosti práve ten najpravdivejší obraz, pretože čísla, ktorými my disponujeme, nezodpovedajú číslam, ktoré sa často objavujú v masovokomunikačných prostriedkoch.
V mene vlády Slovenskej republiky som oznámil ostatným sociálnym partnerom a ďalším, ktorí boli prítomní na rokovaní Rady pre hospodársku krízu, že dávame na stôl momentálne 10 miliárd slovenských korún, ktoré získame tým, že zoškrtáme vládnu spotrebu. Jednoducho ministerstvá budú míňať menej, takto ušetríme 10 miliárd korún, a bez toho, aby sme sa dotýkali deficitu, chceme položiť na stôl určitý objem finančných prostriedkov, ktorý by mohol byť použiteľný na opatrenia týkajúce sa predovšetkým trhu práce.
Vláda Slovenskej republiky navrhla partnerom v Rade pre hospodársku krízu, môžem povedať, že sedem konkrétnych opatrení, ktoré sa týkajú rôzneho spôsobu pomoci ľuďom, ktorí môžu mať ťažkosti s prácou. Ja iba niektoré z nich priblížim, pretože vo všetkých prípadoch ide buď o zákon o službách zamestnanosti, alebo ide o iné právne predpisy, ale týka sa to všetko rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo je naším cieľom? Naším cieľom je predovšetkým pomôcť firmám, zamestnávateľom, aby v čase určitého tlaku, v čase určitej paniky, ktorá momentálne nastáva, nepristupovali okamžite k hromadnému prepúšťaniu alebo k prepúšťaniu zamestnancov. Každý si uvedomuje, že kríza sa raz musí skončiť a tieto firmy budú opäť potrebovať svojich zamestnancov a ťažšie ich získajú naspäť, ak ich už budú mať prepustených, ako keď ich budú mať vo svojich radoch aj za určitej pomoci vlády Slovenskej republiky. Preto sme sa dohodli, tak ako sme sedeli na Rade pre hospodársku krízu, že doručíme ešte dnes vo večerných hodinách všetkým zúčastneným návrh, kedy by štát mohol participovať na úhrade odvodov v prípade, že zamestnávateľ sa rozhodne zamestnanca si ponechať, ale napríklad pristúpi iba na štvordňový pracovný týždeň, piaty deň nechá tohto zamestnanca doma na 60 % mzdy podľa Zákonníka práce alebo podľa toho, aká je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Chceme teraz tento spoločný návrh pripraviť, pokiaľ ide o jeho určité parametre, na aké obdobie...; samozrejme, bude to vyslovene na obdobie rokov 2009 – 2010 maximálne, pretože pristupujeme k tejto veci ako k dočasnému javu. Musíme si povedať, aké máme finančné zdroje, teda ako ďaleko môžeme zájsť, aby sme zamestnávateľom pomohli udržať zamestnancov a nevytvárali pre nich podmienky, ktoré ich nútia sa zamestnancov zbavovať. Rovnako sme sa dohodli na tom, že im bude predložený tento súhrn siedmich konkrétnych opatrení, ktoré idú cez rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
O aké návrhy ide? Predovšetkým chceme významne zjednodušiť spôsob vytvárania sociálnych podnikov. Dnes na Slovensku existuje osem sociálnych podnikov a chceme do toho aj investovať, ale najmä chceme zmenou príslušnej legislatívy zabezpečiť, že vytváranie týchto sociálnych podnikov mestami a obcami bude podstatne, ale podstatne jednoduchšie. Všetci si uvedomujeme, že ide najmä o sociálne podniky, ktoré zabezpečujú ľudí s nižšou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie. Ale prvé skúsenosti, ktoré so sociálnymi podnikmi sú, kde pracuje asi 300 zamestnancov, ukazujú, že táto cesta je možná. Budú rokovania aj s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska a tie rokovania prebehnú okamžite teraz po skončení tejto tlačovej konferencie.
Ďalej, a poviem to veľmi zjednodušene, aby sme si rozumeli, chceme ponúknuť firmám, ktoré nemenili počet zamestnancov, ktoré platili za posledných dvanásť mesiacov dane a odvody, že pokiaľ majú nejaký zaujímavý výrobný program a chceli by rozšíriť počet zamestnancov, ale súčasné ekonomické podmienky im to v tej firme neumožňujú, za každé jedno pracovné miesto, ktoré vytvoria, dať príspevok zo strany štátu vo výške maximálne 3600 eur (Pozn. prep. – Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: 3624.), 3624 eur na rok, s tým, že kým je to bratislavský región, tak to percento by bolo nižšie, ale keď pôjdeme do regiónov, kde nezamestnanosť je vysoká a kde nám teda hrozia aj nejaké prepúšťania, tak tu chceme zamestnávateľovi vytvoriť možnosť – ak máš program a chceš, zaplatíme ti na celý rok v roku 2009 jeho mzdu, s tým, že to bude..., alebo ten príspevok bude vo výške takmer..., teda bude to viacej ako 100 tisíc slovenských korún. Ale musí to byť firma funkčná, ktorá nemenila počet zamestnancov, ktorá má výrobný program, ktorá platila dane a odvody, aby sa to v žiadnom prípade nezneužívalo.
Rovnako prichádzame s návrhmi pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, alebo ľudí, ktorí sú napríklad tri mesiace v evidencii nezamestnaných, čo je podmienka, kde v prípade, že takýto človek odíde na živnosť, bude mať dve alternatívy: jedna alternatíva je, že dostane príspevok od štátu, ten je vo výške maximálne 180 tisíc korún, alebo... (Pozn. prep. – Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: ... s vysokou nezamestnanosťou ...), áno, tam, kde je vysoká nezamestnanosť, s tým, samozrejme, že takáto osoba si potom platí odvody aj dane. Alebo prichádzame aj s druhým variantom, že v prípade, že si zoberie živnosť, tak mu budeme platiť dva roky odvody a potom už všetko ostatné je na jeho podnikateľskej aktivite. Ale ten základný plán spočíva v tom, že takýto človek musí prísť na úrad práce, lebo úrad práce bude tento príspevok dávať, a musí mať dohodnutý určitý zámer, že čo tento človek chce v tom období, kedy ho štát bude takýmto spôsobom podporovať, robiť.
Ďalšie opatrenie, ktoré sme pripravili, je opatrenie, ktoré sa týka cestovania za prácou, pretože dnes ten príspevok na cestu do práce sa týka iba dlhších úsekov, a, myslíme si, že treba to dať aj na vzdialenosti, ako pani ministerka hovorila, okolo 50 –
Toto sú v podstate tie najvýznamnejšie opatrenia, pretože chceme momentálne vytvoriť všetky možnosti, aby ten, kto príde o prácu, aby bola pre neho určitá alternatíva. Buď sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou, ako som už naznačil, a tam mu štát bude dva roky pomáhať, či už priamo nejakou sumou peňazí alebo platením odvodov. Rovnako chceme pre nízkokvalifikované pracovné sily vytvoriť priestor v sociálnych podnikoch.
Potom je tu ešte jeden špeciálny návrh, ktorý sa týka sezónnych prác v poľnohospodárstve, s ktorým došiel minister pôdohospodárstva, kde takisto budeme týmto ľuďom dávať významnú podporu, ak sa rozhodne ich niekto zamestnať.
No a nakoniec je to návrh, ktorý musíme dnes predovšetkým z finančnej stránky prejsť, do akej miery vieme uvoľniť finančné prostriedky na pomoc zamestnávateľom na odvody pre zamestnancov v prípade, že takéhoto človeka by inak prepustili, ale ho nechajú na jeden – na dva dni v týždni doma so 60 percentami.
Chcem však na tejto tlačovej konferencii aj zopakovať to, čo opakovali viacerí predstavitelia Rady pre hospodársku krízu. Mali veľké výhrady voči panike, ktorú šírite. To nie je iba moja reč; môžete si to overiť u ostatných členov Rady pre hospodársku krízu. Toto nie je iba reč predsedu vlády, ktorý má také vzťahy, aké má, s médiami, toto prakticky každý potvrdil na dnešnom rokovaní Rady pre hospodársku krízu. Médiá významným spôsobom prispievajú k prehlbovaniu krízy. Nešírte paniku. Poskytujte relevantné informácie. Ak potrebujete relevantné informácie, obráťte sa na vládu, na ministerku, dostanete presné čísla, kto – čo – kde – ako. Rovnako vás žiadam, aby ste rozlišovali, keď nejaký podnik prepúšťa nejakých ľudí, či to je v dôsledku hospodárskej krízy, alebo si tento podnik rieši nejaké staré problémy ešte z roku 2008, lebo to je podstatný rozdiel, že či hovoríme o kríze, alebo hovoríme o štandardných prevádzkových problémoch, ktoré takáto spoločnosť môže mať. Čiže je tu takáto požiadavka zo strany Rady pre hospodársku krízu. Ja som si ju dovolil tu interpretovať takýmto spôsobom.
Ďalší postup: Dnes vo večerných hodinách obdržia členovia Rady pre hospodársku krízu bližšie špecifikované návrhy z našej strany. Ešte nepôjde o legislatívnu podobu, lebo na to potrebujeme viac času. Ale už budeme vedieť nejakú kvantifikáciu, budeme vedieť, čo si môžeme dovoliť. Chcel by som naozaj potvrdiť, že minister financií dnes veľmi vážne otvoril na rokovaní Rady pre hospodársku krízu otázku deficitu štátneho rozpočtu, pretože ľahko sa pýtajú peniaze od štátu. Dobre, poďme sa teda o tom baviť, ako ďaleko pôjdeme s deficitom. Ale potom chcem, aby to každý vlastnou krvou podpísal, keď nás budú tlačiť do výdavkov zo štátneho rozpočtu, že deficit nebude 2,08 %, ako bolo schválené, ale že bude toľko a toľko. Ale s plnou zodpovednosťou sociálnych partnerov aj každého, kto bude vyžadovať od vlády výdavky na určité programy. Zatiaľ sme uvoľnili 10 mld. korún. Budú veľmi tvrdé rokovania s bankami, budú tvrdé rokovania so ZMOS-om, lebo chceme, aby ZMOS prebral na seba určitú zodpovednosť, a tam chceme hľadať ďalšie peniaze, pretože my nechceme ísť za každú cenu cestou zvyšovania deficitu. Za každú cenu nechceme ísť. A ak pôjdeme, tak pôjdeme len rozumným spôsobom, ktorý neohrozí financie tohto štátu v najbližších rokoch.
Večer teda predložíme účastníkom Rady pre hospodársku krízu konkrétnejšie návrhy, s tým, že sme sa dohodli na veľmi operatívnom spôsobe pripomienkovania, že nebudeme používať metódy, ktoré používame normálne. Zajtra popoludní sa opäť stretne Rada pre hospodársku krízu na expertnej úrovni, prejdeme si to opäť a ak naše názory už budú úplne priblížené, tak začne fungovať legislatívna procedúra, príprava návrhov zákonov do podoby, ktoré musia návrhy zákonov mať, s tým, že buď v nedeľu večer alebo v pondelok by zasadla vláda, návrhy zákonov by boli schválené a postúpené do parlamentu, ktorý by ich v skrátenom legislatívnom konaní mohol prerokovať. V pondelok o 14. hodine, teda zajtra o štrnástej – experti rady, v pondelok o 14. hodine sa stretáva Rada pre hospodársku krízu opäť, v tom najvyššom zložení, ako to bolo dnes, a ideme pokračovať v diskusii, ktorú sme začali ešte pred Vianocami, opakovane, keď sme hovorili o stimuloch na hospodársky rast, budeme sa baviť o mnohých závažných veciach, ale toto sme dnes prísne oddelili, lebo nechceli sme, aby sme dávali dohromady dve veci. Teraz nám ide predovšetkým o to, aby sme pomohli zamestnávateľom a trochu obmedzili paniku, ktorá na trhu práce nastala v posledných týždňoch.
Toľko k práci Rady pre hospodársku krízu. Naozaj sme v stave, keď sme pripravení rokovať v ktorúkoľvek dennú, nočnú hodinu, a ja verím, že toto úsilie prinesie efekt, ale fakt je ten, že žiadna krajina v Európe nemá nástroje, aby krízu úplne porazila. Kríza má svoje pravidlá, my robíme všetko preto pre minimalizáciu dopadov krízy a minieme toľko peňazí, koľko bude možné, vyvinieme také legislatívne úsilie, aké sa len dá, a budeme sa naozaj venovať len a len kríze, pretože sme za eurom a niet dôvod sa teraz venovať nejakým iným veciam, ktoré by sa týkali štátu. Na budúci týždeň v pondelok vás budeme presne informovať o tom, v akom stave sú PPP projekty, v akom stave sú ďalšie veľké projekty, pokiaľ ide o verejné financovanie.
Chcem vás ďalej požiadať o korektnosť v tom, že nie je možné, aby sa uverejňovali informácie, ktoré sú bohapustými klamstvami. Nie je možné prezentovať ako informáciu, že hneď máme k dispozícii 10,5 mld. korún tým, že 6,5 miliardy zoberieme z elektronického mýta a 4 miliardy zoberieme z Hradu. To sú také neuveriteľné hlúposti, a pokojne sa to prezentuje, akože niekto našiel 10 miliárd korún, poďme ich minúť na platy pre učiteľov, a máme na päť alebo na šesť mesiacov. Opakujem ešte raz: žiadne peniaze nie sú z mýta, lebo mýto platí ten, kto vyhral tender. Potom sa bude vyberať mýto a potom sa bude platiť tomuto zahraničnému investorovi z tohto mýta nejaká časť peňazí, ktorá sa mu bude 25 rokov vracať naspäť. Čiže nie je žiadnych 6,5 mld. korún, je to úplné klamstvo. Rovnako nie sú žiadne 4 miliardy na Hrad; na Hrad je vyčlenená suma okolo 900 miliónov korún v roku 2009 a uvidíme, ako sa pôjde ďalej. Ale ak od nás všetci chcú verejné investície, tak musíme tie peniaze niekde určitým spôsobom investovať. Takže poskytujte verejnosti objektívne informácie, my sa pokúšame a budeme s vami komunikovať vždy po zasadnutí Rady pre hospodársku krízu, budeme vám dávať všetky relevantné informácie k dispozícii.
Nech sa páči, ak máte nejaké otázky, sú tu prítomní aj páni ministri, ktorí môžu detailnejšie na vaše otázky odpovedať.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Prvá otázka, nech sa páči, pán Horňák, TA3.
Daniel Horňák, televízia TA3
Dobrý deň!
Daňo Horňák, TA3.
Chcel by som sa spýtať pána ministra financií, či tých 10 miliárd je podľa vás dostatočné množstvo peňazí na tieto nástroje voči dopadom finančnej krízy. Alebo inak sa opýtam: či teda plánujete zvýšiť deficit, a ak áno, čo je podľa vás tá rozumná hranica.
A potom na pani ministerku práce: aké máte aktuálne údaje, koľko ľudí už prišlo v dôsledku krízy o prácu hromadným prepúšťaním a koľko pracovných miest je v súčasnosti na Slovensku ohrozených v tomto roku?
Ďakujem pekne.
Ján Počiatek, minister financií SR
Tých 10 miliárd vyplynulo z hĺbkovej analýzy; aby som vás ešte trošku viac vniesol do rozpočtu, rozpočet na výdavkovej strane má zhruba 90 % obligatórnych výdavkov, ktoré sú zadané najmä na financovanie miezd, keďže sme teraz jednoznačne prijali stratégiu neznižovania počtu, práve naopak, zamýšľame sa nad zvyšovaním počtu štátnych zamestnancov a udržaním zamestnanosti aj takýmto spôsobom, takže miezd sa to nedotýkalo. Taktiež sa možnosti úspor netýkali európskych fondov alebo spolufinancovania – európske fondy a iných transferov. Čiže tá zvyšná suma, ktorá je o bežných výdavkoch a verejnom obstarávaní, ktoré nakoniec chceme aj tak svojím spôsobom podporovať, pretože to tiež vytvára určitý stimul a ten stimul vlastne bol aj zahrnutý v tých prepočtoch, ktoré sme v rámci rozpočtu schvaľovali, tak maximálna miera realokácie alebo úspor, ktoré sme boli schopní teraz urobiť v rámci rozpočtu, je tých 10 miliárd alebo 332 tisíc eur... (Predseda vlády SR: ... miliónov.), miliónov, pardon. Ale čo je dôležitejšie, je tá úvaha o tom deficite; samozrejme, že limit na deficit máme vyplývajúci z Paktu stability a rastu, a viete, aké sú kritériá, čiže to je hraničná hodnota, ktorú by sme veľmi neradi prekračovali, ak sa však ukáže, že existuje nejaký efektívny nástroj, ktorý by naozaj vedel vyreplikovať ten chýbajúci zahraničný dopyt, čo je náš hlavný problém, aby sme si teda hlavne uvedomili, že slovenská ekonomika ako taká nemá nejaký fundamentálny problém ako sama osebe. Jej problémom je, že je úplne závislá od zahraničného dopytu, a ten dnes chýba. Čiže nie je možné a neexistuje žiadny nástroj, ktorým sa dá v plnej miere nahradiť výpadok toho dopytu. Tieto opatrenia sú naozaj len zmierňujúce a snažíme sa nimi stabilizovať situáciu. Ale hazard s navyšovaním alebo s nejakým neúnosným navyšovaním deficitu je oveľa komplexnejší problém. A ten sa už v mnohých krajinách dnešného sveta aj objavuje a niektoré krajiny naozaj dorazili na koniec tej cesty, kde už naozaj nastáva veľký problém, aby si vôbec boli schopní požičať peniaze. Čiže financovanie štátov v budúcnosti bude asi veľkou témou, a v tomto roku určite, a pre mnohé krajiny to bude znamenať úplne katastrofálne scenáre. Čiže vydať sa cestou nejakého úplne neobmedzeného navyšovania deficitu, čo by teoreticky možné bolo, má, samozrejme, automaticky konzekvencie hneď v kroku 2 a mohlo by to spôsobiť ešte hlbší a komplikovanejší problém, ktorý by ani nebolo možné riešiť, a obzvlášť nie v súčasnej situácii, v situácii, keď nie je dostatok financií na dlhodobé financovanie.
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ak dovolíte, ja by som povedala, koľko je tých ohrozených pracovných miest z titulu hromadného prepúšťania. Je to 9996 miest. Zhruba 1300 miest bolo, kde ľudia dostali výpovede, a z celkového počtu týchto ľudí zatiaľ 184 ľudí bolo zaradených do evidencie uchádzačov o prácu, čiže do evidencie nezamestnaných. Ja len pripomeniem, že keď hovoríme o ohrozených pracovných miestach, treba si uvedomiť, že nie vždy je to dôsledok finančnej krízy, pretože napríklad je to preto, že...; taký konkrétny prípad z východného Slovenska, kde spoločnosť v novembri odkúpila druhú spoločnosť so 600 zamestnancami, a vlastne z titulu toho, že zúžila výrobu, ktorá pôvodne bola, pretože firma, ktorú kúpila, sa dostala do veľmi zlého finančného hospodárenia, skutočne by bola išla do bankrotu, prepustila 125 ľudí. Aj toto bolo hromadné prepúšťanie, ale nebolo z titulu finančnej krízy. Môžem hovoriť taký iný prípad, napríklad v Spišskej Novej Vsi, kde bolo nahlásené prepúšťanie – 300 pracovných miest, a firma nakoniec ohlásila, že nebude hromadné prepúšťanie, pretože dostala zákazku. Čiže ja týmto poukazujem iba na to, že keď hovoríme o ohrozených pracovných miestach, to neznamená jednoznačne prepustení, a taktiež to neznamená jednoznačne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Nech sa páči, ďalšia otázka. Televízia JOJ.
Lucia Maková, televízia JOJ
Dobrý deň!
Maková, televízia JOJ.
Ja by som sa chcela len opýtať: Ak sme hovorili teda o podnikoch a prepúšťaní, chcem sa len opýtať, ak sú to podniky so zahraničnou účasťou, kde boli nejaké daňové úľavy alebo nejaké investičné stimuly, väčšinou tam je aj podmienka toho, že nebudú prepúšťať najbližších niekoľko rokov počas trvania týchto úľav. Bola vlastne aj o tomto reč, alebo akým spôsobom by sa to eventuálne mohlo riešiť? A možno len tak do budúcna, viď aj niektoré štáty, kde ale naozaj sú tie dopady krízy podstatne drvivejšie, čo sa týka prepúšťania, pristupujú aj ku krokom takým, že nejaké balíčky alebo čo sa týka jedla a takýchto vecí pre tých prepustených ľudí..., či možno do budúcna by sa s niečím takým uvažovalo aj u nás.
Robert Fico, predseda vlády SR
Slovenská republika je krajina, ktorá má sociálny systém, ktorý umožňuje v prípade, že človek je prepustený z práce, zaradiť ho do siete, ktorá mu vytvára určité podmienky na prežitie. Ja netvrdím, že je to niečo, čo sa dá porovnať s tými najvyspelejšími štátmi Európy alebo sveta, ale ja sa nedomnievam, že by sme mali ísť cestou, ako vy hovoríte, ak som dobre rozumel, nejakých balíčkov alebo niečoho iného. Určite nie. Sú rôzne kombinácie sociálnych opatrení a v úvode som jasne naznačil, že hľadáme pre takýchto ľudí rôzne možnosti, počnúc sociálnymi podnikmi až odchodom..., pokiaľ ide o spôsob samozamestnávania, sezónne práce. Naozaj vytvoríme takú sieť na obdobie rokov 2009 a 2010, že človek, ktorý bude chcieť pracovať, si prácu nájde. Určite to nebude vždy práca, ktorá zodpovedá jeho kvalifikácii a jeho schopnostiam, ale bude mať možnosť pracovať a bude mať možnosť zabezpečiť si príjem pre seba.
Je pravda, a toto treba neustále opakovať aj na Slovensku, že kríza má obrovské dopady v celej Európe, a ja plne súhlasím so slovami pána ministra financií, že ak je Slovenská republika napríklad exportne orientovaná krajina a pre nás je veľmi dôležitý trh v Nemecku, my zbytočne tu budeme robiť akékoľvek opatrenia, pokiaľ nedôjde k oživeniu ekonomiky v Nemecku a trhu, tak dovtedy bude pokračovať kríza aj na Slovensku. Je to jav, ktorý tu nebol dlhé, dlhé obdobie, a Slovensko sa s ním musí v každom prípade vysporiadať.
(Redaktorka: ... Nekvalitný záznam – pozn. prep. ...)
Pokiaľ ide o tie podniky, takto sme o tom dnes nehovorili, pretože jedna vec je plnenie si záväzkov zo strany investorov a druhá vec je človek, ktorý môže prísť o zamestnanie alebo ktorý môže mať ťažkosti. V danom prípade dávame prednosť tomu človeku, ktorý má ťažkosti, a neradi by sme ho diskriminovali tým, že pochádza z podniku, ktorý dal nejaké záväzky, keď takýto podnik dostával investičné stimuly alebo nejakú inú podporu. Ľudia musia cítiť, že štát zabral, a my chceme zabrať v tejto krízovej situácii tak, ak sa len dá.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Slovenská televízia.
Magda Želeňáková, Slovenská televízia
Dobrý deň!
Želeňáková, Slovenská televízia.
Ja by som sa chcela opýtať, kto a akým spôsobom bude vyberať firmy, ktoré dostanú príspevok na zamestnanca, a či už máte nejakú predstavu.
Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády SR
Myslíte teraz tých 3600 eur, o ktorých sme hovorili? Každá firma, a my sme dnes dali iba návrh štruktúry právneho predpisu, ktorá tu existuje minimálne dvanásť mesiacov, ktorá v roku 2008 nemala žiadne problémy s platením daní a odvodov, firma, ktorá nemenila počet zamestnancov, teda neprepúšťala, jednoducho ten počet zamestnancov tam je stabilný, môže požiadať, ak prejde tento návrh zákona v parlamente, o príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta. Nechceme ísť sektorovo, nechceme teda povedať, že to je len v oblasti automobilového priemyslu alebo niekde inde. Teraz potrebujeme, aby firmy vytvárali pracovné miesta, pokiaľ je to, samozrejme, možné. My nečakáme od tohto, že to bude nejaké obrovské množstvo ľudí, ale sú spoločnosti, ktoré sú zdravé, ktoré podnikajú a rady by rozšírili svoj výrobný program, ale nemajú na to momentálne finančné a ekonomické podmienky. Toto by im mohlo vytvoriť, ak štát napríklad na rok zaplatí takejto spoločnosti mzdu na úrovni minimálnej mzdy pre zamestnanca, ak by doplatil tento zamestnávateľ zamestnancovi, tak je to pre neho mimoriadne výhodné. Ale nebudeme diskriminovať firmy. Musia byť splnené podmienky, ktoré budú definované v zákone.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Hospodárske noviny.
Ján Kováč, Hospodárske noviny
Ján Kováč, Hospodárske noviny.
Pán minister, môžete povedať bližšie, v ktorých rezortoch, v ktorých oblastiach a v akých objemoch sa kvôli tejto kríze má ušetriť tých 10 miliárd?
Ján Počiatek, minister financií SR
Nemyslím si, že je to až také dôležité. Najdôležitejší je ten záväzok, že to bude 10 miliárd, a máme konkrétnu predstavu na 90 % presnú, kde to bude. Ale bude to ešte aj forma rokovaní s tými jednotlivými kapitolami, pretože, ako tu už bolo avizované, budeme sa v pondelok baviť zase o stimuloch na podporu hospodárskeho rastu a je možné, že niektoré veci prekvalifikujeme ešte aj v tom procese. V každom prípade to proste tak bude, že tých 10 miliárd vyčleníme a bude sa to týkať viac-menej všetkých rezortov, niektorých viac, niektorých menej. Základné pravidlo ale je, že sa to nebude týkať miezd, spolufinancovania na európske projekty a povinných transferov, ktoré majú jednotlivé ministerstvá. Ale veľmi dôležité je tam zvážiť práve to... (Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: ... ani sociálnej oblasti.), samozrejme, ani sociálnej oblasti, to je deklaratórne najvyššia priorita – nijakým spôsobom neovplyvniť sociálne programy. Ale dôležitosť toho uhla pohľadu je, že vyhodnotíme a budeme sa snažiť investovať tie peniaze do naozaj najefektívnejších opatrení. Keď máme prioritne zadefinované, čo chceme dosiahnuť, a jedna z tých vecí je aj stimul, tak tá arbitráž bude vlastne fungovať na tomto princípe. A môžete si byť istý/í, že to bude proste tá suma, a to je aj tak len prvý krok, čiže tá suma je variabilná, môže to byť eventuálne v budúcnosti aj viac.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Posledné dve otázky. Pán Jančík, SME, a pán Tomek, Bloomberg.
Ľuboš Jančík, denník SME
Dobrý deň!
Jančík.
Ja by som sa chcel opýtať, akú máte predstavu o balíku, ktorým by mala samospráva prispieť na riešenie krízy, že koľko by to malo byť, načo by to malo ísť, či sú to len tie sociálne podniky, ako ste spomínali, alebo aj niečo iné. A vieme, že samospráva nerada púšťa perie, tak chcel by som sa spýtať, ako zareagovali na to, keď ste povedali, že aj oni by sa finančne mali podieľať na riešení krízy.
Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády SR
Otvoril som túto tému tak v súvislosti so ZMOS-om, ako aj v súvislosti s bankami, ktoré boli reprezentované novým prezidentom Asociácie bánk, a rovnako som hovoril aj na adresu odborárov, od ktorých takisto očakávam určitú participáciu. Nemám teraz na mysli finančnú, ale participáciu, pokiaľ ide o sociálny zmier, pokiaľ ide o rast miezd do budúcnosti a ďalšie ukazovatele, ktoré sú dôležité pre odborárov. Pokiaľ ide o ZMOS, dnes objem peňazí, ktorý sa pohybuje v miestnej a regionálnej samospráve, je už pomaly väčší, ako je objem peňazí, ktorý sa pohybuje pod kontrolou štátu. A ak sú niektoré úlohy, ktoré sa dnes vykonávajú štátom, a za určitých podmienok by ich na obmedzené obdobie mohli vykonávať mestá, obce a vyššie územné celky, pokúsime sa v duchu filozofie, že každý musí prispieť v boji proti hospodárskej kríze, pretože táto kríza nie je výsledkom vládnutia tejto vlády, preto budem žiadať pána predsedu, aby túto otázku čo najrýchlejšie otvoril na rokovaní orgánov ZMOS-u, a my prídeme pravdepodobne s nejakými návrhmi. Nechcem teraz hovoriť o objeme, určite to nemôže byť objem, s ktorým vyšla vláda Slovenskej republiky – týchto 10 miliárd korún, ale verím, že to bude objem, ktorý bude dostatočný aspoň na financovanie jedného z opatrení, ktoré som vám dnes uviedol na začiatku tejto tlačovej konferencie. Áno, máte pravdu, miestna a regionálna samospráva si veľmi stráži svoju autonómnosť aj to, že považujú tie príjmy, ktoré predovšetkým majú z daňovej oblasti, za svoje vlastné príjmy, ale znovu chcel by som pripomenúť, že nie je možné očakávať iba od vlády, že vláda bude púšťať peniaze, keď vieme, že je obrovské množstvo peňazí aj v iných sektoroch, a je to najmä sektor bankový, kde som už dnes s pánom prezidentom hovoril a budeme mať v krátkom čase, ja sa to pokúsim zrealizovať, možno už zajtra, s nimi rokovanie na tému, ako ešte viac uvoľniť zdroje na úverovanie, pretože spoločný projekt, kde sme sa dohodli, že štát bude garantovať úvery do výšky 10 miliónov korún prostredníctvom Záručnej a rozvojovej banky, sa ukazuje ako nedostatočný, pokiaľ ide o výšku úveru (to je tých 10 miliónov korún). Musíme ísť vyššie. Bolo by veľmi dobre, keby sme išli na sumu 50, možno 100 miliónov korún aj za cenu, že by sme my dali nejaké peniaze do Záručnej banky, aby mala možnosť garantovať takéto úvery. Nemôžeme nechať padnúť podnik len preto, hoci má dobrý výrobný program, má zamestnancov, že nie je schopný získať v danom období úver vo výške 50 alebo 100 miliónov korún. Toto bude téma rokovania zase s bankami v najkratšom období.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Pán Tomek, posledná otázka.
Radoslav Tomek, agentúra Bloomberg
Rado Tomek, Bloomberg.
Otázka na pána ministra: Tých 10 miliárd korún, o ktorých ste sám povedali, že to je to maximum, čo sa momentálne dá za súčasnej situácie realokovať z toho rozpočtu, už ráta s tým, že ten rast bude pravdepodobne nižší alebo teraz pomalší, ako to číselko – tých 4,6, s ktorým bol zostavený rozpočet? A len potom na ozrejmenie, keď ste hovorili, že existuje určitý limit, kam by ten deficit mal narásť aj napriek tomu, ak by sa ukázalo, že nejaké opatrenia dokážu substituovať ten zahraničný dopyt, máme tomu rozumieť, že je to ten klasický 3-percentný limit v pomere k HDP?
Ján Počiatek, minister financií SR
Odpoviem v opačnom poradí: Áno, je to ten 3-percentný limit. A čo sa týka vašej prvej otázky, nespájal by som tieto dve veci. Jedna vec je, že teraz v najbližšom období prídeme s novou makroprognózou a taktiež s novým odhadom daní na tento rok, a tých 10 miliárd by sme vyčlenili tak či tak, nezávisle od toho, ako sa toto ukáže. Čiže riešenie toho, že kde sa skončí deficit a ako budú vyzerať dane, to je v tomto momente sekundárny problém.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády SR
Ďakujem predsedovi vlády a ministrom aj vám za účasť.
Dovidenia.
Robert Fico, predseda vlády SR
Ďakujeme pekne.
Dovidenia.
x x x
Prehrať video 
