Prepis prejavu predsedu vlády SR R.Fica na Programovom sneme AZZZ SR

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, ctení delegáti programového snemu, vážené dámy a páni, priznám sa, že som očakával takú slávnostnejšiu atmosféru, ale vidím, že je vyslovene pracovná. Preto mi dovoľte, aby som sa aj ja prispôsobil v mojom vystúpení tejto atmosfére a zareagoval viac konkrétne na niektoré otázky, ktoré otvoril vo svojom úvodnom slove váš prezident. Vážené dámy a páni, je úplne zrejmé a jasné, prečo sa vy, zamestnávatelia, združujete. No združujete sa preto, aby okrem toho, že sa podieľate na hospodárskom raste Slovenskej republiky, aby ste mali väčšiu silu pri presadzovaní svojich predstáv, ako má vyzerať prostredie pre podnikanie, aká by mala byť klíma, čo všetko treba urobiť, aby sa na Slovensku oplatilo podnikať. Toto je cieľ, ktorý vláda Slovenskej republiky absolútne rešpektuje a je pripravená o ňom kedykoľvek s vami hovoriť. Veľmi si vážim, že ste presne zadefinovali bez nejakých dlhších rečí, pán prezident, desať programových cieľov asociácie. Nebudem teraz k nim zaujímať veľmi konkrétny postoj, ale rád by som pri každom z týchto programových cieľov povedal filozofické východisko vlády, ako sa staviame k týmto programovým cieľom. Hovoríte o energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Áno, súhlasím, ale súhlasím predovšetkým s tým, čo povedal pán prezident Slovenskej republiky, že bez štátu zabudnime na energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak si niekto myslí, že trh nám to zabezpečí, že nám to zabezpečia zahraniční akcionári alebo že to príde iba tak, samo od seba, hlboko sa mýli. Energetická bezpečnosť štátu nie je možná bez aktívnych zásahov štátu, Slovenskej republiky ako takej. V poslednom období sme vystavovaní ďalším a ďalším opatreniam, ktoré treba prijímať, ale, vážené dámy a páni, čo máme robiť, keď zistíme v čase plynovej krízy, že obrovské množstvo kapacít našich zásobníkov bolo odovzdané do rúk zahraničných akcionárov, že boli naplnené plynom, ktorý nepatril Slovenskej republike, alebo dokonca že v čase plynovej krízy odtekal plyn z územia Slovenskej republiky zo zásobníkov na územie iných štátov. Jednoducho, bez štátu nie sme schopní energetickú bezpečnosť garantovať, a preto vás aj prosím, pretože predsa len pochádzate z iného prostredia ako ja alebo moji kolegovia vo vláde Slovenskej republiky, že určitý etatizmus je na Slovensku mimoriadne dôležitý. Druhý cieľ – globálna kríza, k tomu nechcem hovoriť, chcem len zagarantovať, budem o tom hovoriť bližšie vo svojom vystúpení, že vláda Slovenskej republiky pristupuje k dopadom krízy prostredníctvom akejsi strednej cesty. Nechceme ísť ani úplnou pasivitou, pretože sú aj štáty, ktoré hovoria, že trh to vyrieši, že nechajme to tak, kríza prejde, počuli sme výroky typu „kríza je ako chrípka, bez lekára alebo s lekárom trvá sedem dní.“ S takýmto prístupom sa vláda Slovenskej republiky nestotožní. Ale rovnako sa nestotožňujeme ani s tým, že budeme bezhlavo liať miliardy korún do systému a tento systém tak či tak nebude schopný sa ozdraviť. Ideme strednou, konštruktívnou cestou, ideme predovšetkým cestou, aby sme neohrozili verejný rozpočet, neohrozili verejné financie. A ja tu pred vami chcem, vážené dámy a páni, zagarantovať, že pokiaľ pôjde o ďalšie získavanie zdrojov na potrebné podporné programy pre rast hospodárstva a pre zamestnanosť, pôjdeme najmä cestou ďalších škrtov. Naozaj sme zoškrtali 33 % vládnej spotreby - hovoril som s ministrom obrany, hľadáme ďalšie zdroje v rezorte ministerstva obrany a pokiaľ ide o deficit, sme pripravení, ak to bude absolútne nevyhnutné - lebo zatiaľ sme nešli na úkor deficitu - pristúpiť len k takému zvýšeniu deficitu, ktorý Slovenská republika v najbližších rokoch zvládne. Je veľmi ľahké teraz prijať rozhodnutie politického charakteru, že poďme z tých 2,08 %, ktoré máme, na 8 alebo 9 %. 1 % je 20 mld. Sk. Predstavme si, že by sme mali zrazu k dispozícii fiktívnych 100 mld. Sk, ako by sa krásne rozdávali a rozhadzovali. Ale potom to musí niekto zaplatiť. Potom niekto musí vrátiť ten štát do pôvodnej disciplíny, preto urobíme maximum, naozaj hovorím - maximum, aby sme udržali maastrichtské kritériá. Iba vo výnimočnej situácii budeme hovoriť, ale to bude potom predmetom Rady pre hospodársku krízu, či je alebo nie je potrebné ísť nad rámec Maastrichtu. V dopravnej infraštruktúre, pán prezident, držme si iba palce, pretože vláda Slovenskej republiky bola tvrdo kritizovaná za zákony, ktoré sme prijímali v minulom roku, za zákony, ktoré mali urýchliť výstavbu infraštruktúry, hovorím teraz najmä o projektoch PPP. Sme pred finišom, sme pred začatím prác na R1 Nitra – Zvolen, verím, že dobre dopadne aj projekt PPP, pokiaľ ide o východnú časť diaľnice D1 a rovnako očakávame, že v marci nájdeme aj finančné zdroje na posledný balík, ktorý sa týka tunelov v okolí Žiliny. Je to obrovský posun, ktorý robíme, a v roku 2010, pretože takto sú nastavené aj zmluvy s našimi partnermi, bude vidieť značný posun vo výstavbe infraštruktúry na území Slovenskej republiky. Plne súhlasím s pánom Uhríkom - neviem, či tu niekde je, lebo som nemal možnosť - je tu – ktorý povedal veľmi presne na stretnutí - najdrahšie je nepostaviť tú diaľnicu. Preto, viem, že budú hádky o tom, že či PPP je dostatočne efektívne, že či to nie je lacnejšie stavať cez štátny rozpočet alebo cez eurofondy. Zo štátneho rozpočtu dávame najvyššiu sumu, akú sme kedy dávali, využívame všetky eurofondy, ale keď chceme dotiahnuť aj D1, aj R1, musíme ísť do PPP projektov, inak nemáme dostatočné množstvo finančných zdrojov. Pán prezident, k sociálnemu dialógu môžem povedať iba toľko, že ďakujem za kvalitu, to patrí aj odborárom, to patrí aj ZMOS-u, ale to patrí dnes aj bankám, ktoré vstúpili do tohto prostredia, pretože teraz sociálny dialóg prechádza najvyšším testom, aký kedy bol, a myslím si, že ten test dopadá pre všetkých zainteresovaných veľmi dobre. Pri čerpaní eurofondov sa musíme predovšetkým sústrediť na skrátenie lehôt, aby sme nevyužívali celé obdobie 2007 až 2013, ale pokiaľ možno do roku 2010 – 2011 využiť maximum. V tomto duchu žiadame aj Európsku komisiu a zainteresované inštitúcie, aby nám v tom pomohli, lebo byrokracia v rámci Európskej komisie nemá konca, to je jednoducho bezhraničné. Ak niekto si myslí, že Slovenská republika je byrokratický štát, áno, má pravdu, Slovensko je stále byrokratický štát, ale superbyrokracia je niekde inde a nie na území Slovenska. Je tu aj druhý problém, o ktorom chcem veľmi otvorene pred vami hovoriť, a to je problém, že ak sa vyskytnú určité pochybnosti pri využívaní eurofondov, budem veľmi tvrdo konať a znovu pred vami opakujem – ak Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie povedia, že v toľko medializovanom tendri, ktorý bol na ministerstve výstavby, došlo k porušeniu zákonov a pravidiel hry, tak bude odvolaný minister výstavby a regionálneho rozvoja a ak to bude možné, bude aj zrušený tender. Ja v tejto veci komunikujem aj s Európskou komisiou, pretože poznáme prípady z iných štátov, kde určité pochybenia znamenali problémy pre štát pri celkovom čerpaní fondov. Ale fondy sú neopakovateľné peniaze a práve teraz ich na Slovensku veľmi potrebujeme. Na druhej strane, vážené dámy a páni, ak ale Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý naozaj nepatrí vláde a vláda ho nekontroluje, povie, že všetko bolo v poriadku, tak musím odkázať kolegom z médií, že nebudeme odvolávať a nebudeme rušiť, všetko záleží od kontrolných orgánov, ako sa k danej veci postavia. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, vzdelávanie, pán prezident, vážené dámy a páni, viete, koľko opatrení sme prijali, rôzne legislatívne iniciatívy typu podpory vedy a výskumu priamo v zamestnaneckom prostredí – idú ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... teraz a myslím si, že sa aj postupne zvyšuje objem zdrojov, ktoré sa do tohto prostredia dávajú, ale stále sme limitovaní určitými finančnými cieľmi, ktoré sa týkajú slovenského vstupu do eurozóny, Paktu rastu a stability. Hoci viem, že dnes Pakt rastu a stability už nie je taký svätý, ako bol v minulosti, ale zase na druhej strene jeho rešpektovanie je veľmi dôležité pre zdravé financovanie a pre zdravý ekonomický vývoj v krajine. K vidieku, k poľnohospodárstvu nechcem, iba filozoficky pristúpim a chcem vám len povedať, že vláda od roku 2006 dáva do slovenského poľnohospodárstva maximálne množstvo finančných zdrojov, ako je možné dávať a cítime určité oživenie – a budeme k tomu takto aj pristupovať. My nevnímame, pán prezident, poľnohospodárstvo len ako zdroj výroby potravín, my to vnímame predovšetkým ako zdroj výroby potravín, ale vnímame to aj ako priestor na rozvoj vidieka, to je veľmi dôležité, a samozrejme vnímame to aj ako určitý nástroj na krajinotvorbu. Toto sú tri ciele, ktoré dávame dohromady v rámci slovenského poľnohospodárstva. Večná téma – zamestnávatelia, vláda, odvody – tak nám teda pomôžte, vážené dámy a páni, pretože my platíme vďaka tomu, že vznikli dôchodkové správcovské spoločnosti každý rok 24 – 25 mld. Sk do Sociálnej poisťovne, ktoré by sme vedeli použiť na iné ciele. To takto jednoducho nejde – keď sa stretnem s odborármi, odborári povedia – áno, berieme zodpovednosť a ideme do tém, do ktorých by sme nikdy nešli, napríklad rozumné vyjednávanie o mzdách. Keď sa stretnem so zamestnávateľmi, zamestnávatelia veľmi konštruktívne prídu a povedia – áno, berieme zodpovednosť a prinášame túto a túto obetu. Idem za Zmos-om, Zmos povie – áno, berieme zodpovednosť a 2,5 mld. Sk zaplatíme z našich rozpočtov, aby mohla prejsť zamestnanecká prémia. Ale stretneme sa s pánmi z DSS-iek a tvária sa, že sú v inom štáte, že sú v inom svete. 25 mld. Sk im ide pekne zo Sociálnej poisťovne, poplatky im idú, prevádzkové zisky narastajú, akurát, že v rastových fondoch klesli tieto peniaze o 30 až 40 %. Budeme trvať na tom, aby aj DSS a cudzí akcionári mali rovnakú mieru zodpovednosti za krízu, akú dnes preberajú na seba sociálni partneri na území Slovenska. Ak teda chceme hovoriť o odvodoch, pán prezident, poďme hovoriť o odvodoch, ale poďme aj povedať to, ako nahradíme výpadky, ktoré boli spôsobené tým napríklad, že by došlo k určitým zmenám v odvodových povinnostiach. Ja som na takúto diskusiu pripravený, ale nie tak, že niekto bude platiť, niekto sa bude starať a niekto sa bude vysmievať na zlatých stoličkách. Takúto filozofiu ako predseda vlády odmietam. A poslednú vec, ktorú ste otvorili, a to je vec, na ktorú upozornili živnostníci, odpojenie minimálnej mzdy ako veličiny od napríklad odvodov, v tomto je plná podpora. Teraz to analyzujeme na Rade pre hospodársku krízu, verím, že dôjdeme v pondelok k záveru k tomuto programovému cieľu. Sú to teda programové ciele, na ktoré máme veľmi pozitívny pohľad, o ktorých vieme s vami kedykoľvek hovoriť, a takto to aj cítim za posledné dva a pol roka alebo tri roky, že nás niektoré programové témy veľmi približujú a približujú nás nielen na úrovni vláda a zamestnávatelia, ale aj na úrovni ostatných sociálnych partnerov. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som okrem toho, aký máte základný cieľ ako asociácia a aké máte programové ciele, aby som ocenil niečo, čo sa sotva dá merať počtom zamestnaných ľudí v podnikateľských subjektoch, ktoré sú združené v asociácii, či podielom na tvorbe HDP, či výškou exportu, alebo miliardami tržieb, alebo obratu. Vo vašej práci ide o fenomén, ktorý by som chcel osobitne vyzdvihnúť a už som ho niekoľkokrát naznačil - a je to vaše sociálne partnerstvo, ktoré prejavujete. Toto isté budem hovoriť u odborárov, toto isté budem hovoriť aj v prípade stretnutí s predstaviteľmi Združenia miest, obcí a Slovenska. Je to naozaj obrovský podiel na sociálnom dialógu a súžití zákonodarnej a výkonnej moci s podnikateľským a zamestnávateľským prostredím. A to chcem aj vám povedať, kolegyne a kolegovia, s ktorými sa nestretávam pri vyjednávaniach a rokovaniach, že toto súžitie a tento dialóg nie je nadbiehaním vláde Slovenskej republiky. Mali sme veľmi vážne diskusie pri Zákonníku práce, pri sociálnych zákonoch či prijímaní iných opatrení, kde vaši predstavitelia tvrdo rešpektovali cieľ, pre ktorý bola asociácia vytvorená, ale vždy pristupovali k nastoleným otázkam profesionálne a konštruktívne. Chcel by som spomedzi takých najvýraznejších postojov asociácie pripomenúť dva podľa mňa najvýznamnejšie počiny asociácie. Predovšetkým je to činnosť v historickom období prechodu Slovenska k euru a dnes je to postoj asociácie ku globálnej kríze. Veľmi si vážim, že asociácia ako sociálny partner vlády podpísala Deklaráciu sociálnych partnerov, teda spoločenskú zhodu zaviesť a používať euro. To nebolo v každom štáte, ale my sme sa dokázali dohodnúť, sociálni partneri, teda tí, ktorí majú vplyv na tom, že budeme mať jeden dokument a že sa zaviažeme k určitým krokom, aby euro prebehlo na Slovensku plynule. Svojmu podpisu pod tento gentlemanský dokument, lebo nemal žiadne sankcie, bol to gentlemanský dokument, ste sa ani v jednom prípade nespreneverili. Spolupracovali ste s vládou v informačnej kampani, tam ste dokonale využili priamy vzťah zamestnávateľa a zamestnanca na poskytovanie objektívnych informácií o výhodách a nevýhodách eura. Prijali ste etické pravidlá k výkonu podnikateľskej činnosti v oblasti obchodu a služieb a verejne ste odsudzovali zneužívanie zavedenia eura na neodôvodnené zvyšovanie cien. Spolupracovali ste s vládnymi aj mimovládnymi kontrolnými inštitúciami a podporovali ste a podporujete vznik odporúčajúcich kontrolných mechanizmov, ktoré bránia neodôvodnenému zvyšovaniu cien - máme cenovú radu, ktorá sa postupne rozbieha. A čo je osobitne prínosné, v mzdovej oblasti, podobne ako odbory, ste rešpektovali gentlemanský záväzok, že to bude produktivita práce, ktorá bude rozhodujúcim ukazovateľom pri akýchkoľvek vyjednávaniach o raste miezd. Za toto vám naozaj patrí úcta a vďaka nielen zo strany vlády Slovenskej republiky, ale najmä našich občanov a vašich zamestnancov. Určite pri eure bola zvláštna situácia v tom, že bola tu plynová kríza a okrem plynovej krízy potom došla kríza globálna, dopady, cirkus je okolo toho obrovský, a preto to vyzerá tak, že euro prešlo nejako hladko a potichu. Ale hlavný dôvod, prečo to tak je, je určite predovšetkým dobrá príprava, dobrý sociálny dialóg a dnes Slovenská republika môže povedať bez akýchkoľvek problémov, že euro na Slovensku spomedzi ostatných štátov prešlo najtichšie a najhladšie. Žiadna krajina nemá takéto skúsenosti s prechodom na euro ako Slovensko. No a nemenej výrazne a zodpovedne pristupujete k požiadavkám a úlohám, ktoré vyplývajú z krízy. Nikto nemá zázračné nástroje a dokonca ani krajiny, ktoré majú nositeľov Nobelových cien za ekonomiku. Všimnite si, ako každá krajina prichádza s inými návrhmi a pán prezident to myslím vo svojom príhovore povedal, že každá krajina prichádza s niečím iným. Vo vláde Slovenskej republiky sme presvedčení, že Slovensko ako otvorená ekonomika nie je schopné zvládnuť krízu samotné, teda že si to vyriešime sami. Ale musíme byť maximálne aktívni, aby sme minimalizovali dopady krízy, ktoré na Slovensku sa momentálne začínajú prejavovať pomerne intenzívne. Asociácia je aktívnym strojcom všetkých doterajších opatrení, ktoré sa prijímajú, a to tak v makroekonomickej oblasti, ako aj v rozpočtovej politike, aj vo všetkých ďalších oblastiach, ktorými sa zaoberá Rada pre hospodársku krízu. Chcem oceniť, vážené dámy a páni, aktívny prístup vašich predstaviteľov na zasadnutí Rady pre hospodársku krízu, pretože veľmi jasne formulujú svoje postoje a boli prakticky pri tvorbe všetkých antikrízových opatrení, ktoré vláda doteraz realizovala. Oceňujem aj to, že ich neberiete ako všeliek na terajšie hospodárske či sociálne nástrahy a že mnohé z týchto opatrení chápete ako operatívnu reagenciu exekutívy na krízu. Dokazuje to aj program tohto vášho snemu a ja by som veľmi privítal, pán prezident, keď v pondelok budeme spolu na Rade pre hospodársku krízu, keby ste v časti informovali potom o záveroch a o postojoch vášho programového snemu k tejto téme. Pokiaľ ide o krízu, dovoľte mi ešte povedať nasledujúcich pár myšlienok: Hospodárska kríza sa mi zdá byť podobne zvrátená, ako to bolo aj v prípade krízy plynovej. Pretože plynu bolo nadostač, len sme ho my nemali. Aj banky, keď si zoberieme, som tu videl pána prezidenta bankovej asociácie, pána Vidu, potvrdia, že mali v roku 2008 veľmi úspešný rok po hospodárskej stránke, že nemajú problém so stabilitou, nemajú problém s likviditou - mimochodom ďakujem aj bankovej asociácii za spoluprácu, pretože aj sme zvládli tie euromince, ktoré spôsobovali mnohým ťažkosti, aj sme zvládli iné veci – myslím si, že programy na podporu hypotekárnych úverov, programy na podporu malého a stredného podnikania, keď štát prevzal ručenie vo výške 55 % cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku – to sú programy, ktoré sú veľmi aktívne. Teda aj banky dnes, obrazne povedané, sú plné peňazí, ale peňazí niet. Preto sme vo vláde presvedčení, že kríza je o dôvere. Vláde Slovenskej republiky je ťažko vracať dôveru do finančných transakcií, či do dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pretože my nie sme priamym účastníkom týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Nám však záleží, a na tom budeme veľmi tvrdo pracovať, na dôvere medzi najvplyvnejšími, teda tými, ktorí majú možnosť rozhodovať a vplývať na ekonomické, sociálne a finančné procesy. Prosím, pochopte aj vy nás, ktorí máte iný politický názor, ako mám ja a moji kolegovia vo vláde, lebo sedíte tu, každý máte vlastnú predstavu o politike, o všetkom ostatnom. Ale nemá význam dnes viesť diskusiu o kríze medzi politikmi – tá by k ničomu neviedla. Keby som sa dnes stretol s politickými lídrami za okrúhlym stolom a začali by sme sa baviť o plynovej kríze, tak to skončí v krvavej hádke o privatizácii SPP – a komu to pomôže? Komu by to pomohlo v danej situácii, keď bolo treba rokovať v Moskve, v Kyjeve, v Berlíne alebo v Prahe? To isté – čo pomôže politická diskusia o kríze dnes, komu? Aké opatrenie môže prijať politik za okrúhlym stolom? My potrebujeme dôveru s tými, ktorí majú reálny vplyv – so zamestnávateľmi, zamestnancami, bankami a Zmos-om. Mne politickí predstavitelia nedajú 2,5 mld. Sk na zamestnaneckú prémiu, ale Zmos ich dá. Mne politici nedajú záruku, že pri kolektívnom vyjednávaní budú rešpektovať produktivitu práce ako ukazovateľ rastu miezd, ale zamestnávatelia a zamestnanci takéto niečo urobia. Mne politici nedajú za okrúhlym stolom odpoveď, čo s euromincami alebo čo s ochranou hypotekárnych úverov, na toto mi odpovedia jednoducho banky. Preto dôvera medzi sociálnymi partnermi – aktívna práca medzi sociálnymi partnermi, to je jediný liek, ktorý treba poskytnúť slovenskej verejnosti. Chcem zagarantovať, že naďalej sa budeme permanentne opierať aj o netradičné formy sociálneho dialógu, ukazuje sa, že Rada pre hospodársku krízu má svoj význam, lebo to nie je iba diskusný klub, ale priamo prijímame rozhodnutia. Vážené dámy a páni, do vlády Slovenskej republiky a do parlamentu nešlo nič, na čom by sme sa nedohodli na Rade pre hospodársku krízu. Keď nie je zhoda, dáva sa opatrenie nabok, my potrebujeme teraz súlad sociálnych partnerov a nie nejaké politikárčenie a vyhlasovanie politických posolstiev, že – málo, veľa, napravo, naľavo alebo niekde inde. Ak sociálni partneri povedia, že to je dobré, my to berieme ako posvätené a púšťame to ďalej do vlády. Samozrejme treba si uvedomiť, že dnes v demokracii a pri bezhraničnej slobode slova musíme rátať aj s politickými vplyvmi, tlakmi, ako aj so snahami za každú cenu bulvarizovať a predostierať každý deň katastrofické scenáre vývoja Slovenska. No keby som sa ja riadil podľa toho, čo píšu v novinách, tak ráno radšej nevstanem a nikam nejdem. To je koniec sveta, čo sa jednoducho v našich médiách ukazuje, preto sa spolieham na vaše objektívne pohľady, vy lepšie viete v podnikoch, ako zamestnávatelia, zamestnanci, v mestách a obciach, ako naši novinári, pretože ten záujem je tam samozrejme úplne iný. Vážené dámy a páni, v mene vlády Slovenskej republiky opakujem, že naším nepriateľom je len kríza, nič iné – kríza, a budeme sa jej venovať s takou energiou, ako sme sa venovali plynovej kríze alebo iným krízovým javom. Slovensko v roku 2008 bolo veľmi ďaleko z hľadiska medzinárodného, z hľadiska ekonomického, z hľadiska sociálneho. Bolo by zlé, keby sme teraz poľavili a zase dovolili, aby sa Slovensko vrátilo o niekoľko rokov späť. Je to kríza, je to menovateľ, ktorý nás musí spájať a ničím iným by sme sa teraz nemali, ak pozrieme na obsah aj politickej scény, podľa môjho názoru, zaoberať. Vážené dámy a páni, úplne na záver ešte mám na vás jednu prosbu – chcem vás poprosiť a požiadať o prejav hlbokej zodpovednosti, teraz hovorím o zamestnávateľoch, pokiaľ ide o vývoj zamestnanosti na Slovensku. Dostávame informácie, že viacerí zamestnávatelia v snahe minimalizovať náklady na pracovníkov, chcú transformovať pracovno-právny vzťah na vzťah so živnostníkom. Samozrejme, že to je ekonomicky výhodné, všetci vieme, o čom hovoríme, pretože stojí to menej aj pokiaľ ide o sociálne a zdravotné odvody a potom aj jednoduchšie sa dá s takýmto človekom rozlúčiť, keď zamestnávateľ príde o zákazku a nemá pre takéhoto človeka prácu, pretože iné je rozprávať sa so živnostníkom a iné je rozprávať sa s človekom, ktorý má štandardný pracovno-právny vzťah. Je to samozrejme holý fakt, ale na druhej strane by som chcel povedať, že každý z nás si musí odtrpieť krízové rany a postupne sa z týchto rán aj vylízať. Trpia a budú trpieť zamestnanci, trpia aj budú trpieť aj znášať krízové stavy aj zamestnávatelia. Už som hovoril o Zmos-e, hovoril som aj o ďalších, naviac spomenul som aj tých 10 mld., ktoré sme zoškrtali na vládnej spotrebe pre vládu Slovenskej republiky. Ale jeden bez druhého sa nezaobídeme a najmä sa nezaobíde zamestnávateľ bez zamestnanca do budúcnosti. Preto by som vás chcel veľmi poprosiť za každú cenu udržať zamestnanosť. Vláda urobila bezprecedentné rozhodnutia – 60 dní ideme platiť odvody zamestnancovi a zamestnávateľovi, ak zamestnávateľ človeka pošle na 60-percentnú mzdu domov, ale lepšie ho mať na pracovno-právnom základe, ako ho mať na živnostenskom základe. A boli prijaté aj iné opatrenia, ktoré sú veľmi dôležité pre podnikateľský sektor. Chcem vás naozaj veľmi o to požiadať, aby samozrejme ste v tomto podporili úsilie všetkých a aby sa nerobili utilitárne kroky, ktoré by mohli naše spoločné úsilie ohrozovať. Vážené dámy a páni, naozaj vám želám, pretože viem, akí ste významní pre Slovensko – my sme nespadli z duba – poviem to takto, my dobre vieme, že bez hospodárskeho rastu a bez ekonomiky nie sme schopní garantovať na Slovensku silné sociálne programy, jedno ide s druhým. Preto váš príspevok k hodnotám je neoceniteľný, a ja si to plne uvedomujem a najmä ešte keď sme ho dostali do rámca normálnych rozhovorov a dialógu, tak je ešte viac pre nás cenný vo vláde Slovenskej republiky. Za toto všetko vám v mene celej vlády Slovenskej republiky ďakujem, želám vám veľa úspechov v tomto ťažkom období, kedy určite ráno vstávate s boľavou hlavou, ako aj ja vstávam, že čo sa bude diať v tento deň, čo sa udeje, aká udalosť, na ktorú bude treba okamžite reagovať, ale ak budete mať vy úspechy, bude mať úspechy aj celá Slovenská republika. Všetko dobré a teším sa v pondelok na závery vašeho programového snemu. Ďakujem pekne.

Prehrať audio