Týždenník Trend uverejnil rozhovor s politológom Grigorijom Mesežnikovom o súčasnej politickej situácii.


Má Iveta Radičovej bližšie k sociálno-demokratickému typu političky ako k liberálnej pravičiarke?

Nemyslím si, že Iveta Radičová má bližšie k sociálno-demokratickému typu političky. Nie je ľavičiarka, nehlási sa k sociálnej demokracii, nemá reflexy ľavicovej političky, nepoužíva ľavicovú rétoriku. To, že zároveň pri svojej komunikácii smerom navonok nerobí časté odkazy na pravicové princípy a hodnoty, súvisí s tým, že sa do politiky dostala nie ako ideologicky nadupaná straníčka, ale ako človek z akademického, mimovládneho prostredia. A pre ten je typický odlišný typ zdôvodnenia politických krokov – menej ideologizácie, viac spoločensko-vednej terminológie.



Svojimi zásahmi do návrhov opatrení z dielne ministra práce alebo ministra dopravy však ľavicovú premiérku pripomína.

To, že sa dnes pokúša niektoré ekonomické opatrenia zjemňovať, zmierňovať, prípadne ich rozvrhovať na dlhšie obdobie nie je v nijakom prípade indikátorom jej príslušnosti k táboru sociálno-demokratických politikov. Vysvetlenie spomínanej taktiky by sme mohli hľadať v akomsi syndróme porážky SDKÚ-DS z dôvodov nedostatočnej sociálnej citlivosti pred voľbami v roku 2006. Vtedy sa v politických kuloároch povrávalo, že hoci odchádzajúca druhá vláda Mikuláša Dzurindu by si mohla dovoliť čo-to predvolebne rozdať a tým aspoň čiastočne obrúsiť šípy agresívnej anti-pravičiarskej kampane Smeru, zástancovia ideologicky čistých ekonomických riešení to odmietli. Neskôr to niektorí ľudia v SDKÚ-DS vyhodnotili tak, že to bola jedna z príčin neúspechu slovenskej pravice. Iveta Radičová zrejme nechce, aby sa neúspech slovenskej vládnucej pravice z roku 2006 zopakoval vo voľbách v roku 2014.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu: http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/meseznikov-premierka-nie-je-laviciarka.html