Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

2. 5 Starostlivosť o životné prostredie


Zveľaďovanie životného prostredia

Každý obyvateľ Slovenskej republiky má právo na priaznivé životné prostredie. Vláda  v súlade s environmentálnym právom Európskej únie a medzinárodnými dohovormi považuje starostlivosť o životné prostredie za rozhodujúci nástroj zabezpečovania trvalo udržateľného rozvoja založeného na integrácii troch na sebe závislých a vzájomne sa podporujúcich rovnocenných pilierov - ekonomického, sociálneho a environmentálneho. Len spoločné partnerské úsilie štátnych orgánov, samosprávy, podnikateľských subjektov, vedeckej obce a mimovládnych organizácií vynaložené na  skvalitnenie životného prostredia  môže byť garantom ochrany zdravia a  života, ako aj zachovania podmienok pre ďalší hospodársky rast a sociálny rozvoj spoločnosti. 
Okrem regulatívnej funkcie štátnej environmentálnej politiky uplatňovanej v záujme preventívnej ochrany prírodných, kultúrnych a environmentálnych hodnôt, vláda výrazne posilní aj jej podpornú funkciu v prospech kvality prostredia obcí a rozvoja environmentálne vhodných a bezpečných podnikateľských zámerov. Posilní aj jej ochrannú funkciu, znižujúcu ohrozenie človeka a životných podmienok, najmä živelnými pohromami a haváriami. Rovnomerné a dôsledné uplatňovanie týchto troch funkcií bude presadzovať vo všetkých sektorových politikách a oblastiach s osobitným zreteľom na regióny s nevybudovanou environmentálnou infraštruktúrou a na využitie voľnej pracovnej sily. 
Pre uvedenú aktívnu starostlivosť o životné prostredie bude nevyhnutné aj zo strany štátu zdokonaľovať a vytvárať dostačujúce finančné, právne, organizačné a inštitucionálne podmienky, vrátane zabezpečovania prostriedkov na podporu environmentálnych projektov.
Nedostatky vo financovaní starostlivosti o životné prostredie z minulosti bude vláda kompenzovať aj presadzovaním trhových mechanizmov a ďalších ekonomických nástrojov, ktoré môžu byť impulzom rozvoja najmä malého a stredného podnikania v environmentálnom sektore a  uplatňovaním celosvetového princípu "znečisťovateľ platí". Vytvorí podmienky pre  systém garantovaných výkupných cien, finančných príspevkov a náhrad hospodárskej ujmy z dôvodu obmedzovania bežného obhospodarovania pozemkov, ako aj pre zachovanie biologickej, ekosystémovej, krajinnej a kultúrnej rozmanitosti krajiny a vyrovnávanie environmentálnej kvality regiónov až mikroregiónov. Prioritou vlády však ostane budovanie environmentálnej infraštruktúry podľa európskych štandardov, čo si vyžiada výraznú podporu z vlastných i zahraničných zdrojov, vrátane fondov Európskej únie.
Vláda v súlade s  Agendou 21, Stratégiou trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie a Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja bude dbať o rozvoj dobrovoľných nástrojov environmentálnej politiky, vrátane uprednostňovania výroby a spotreby environmentálne vhodných výrobkov, optimalizáciu priestorového  usporiadania a funkčného využívania krajiny, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, budovanie environmentálneho monitorovacieho a informačného systému, zvyšovanie environmentálneho vedomia obyvateľstva a jeho informovanosť o environmentálnej situácii. To podmieňuje rozvoj školskej i mimoškolskej výchovy a vzdelávania, environmentalistiky, environmentálnej  regionalizácie, etiky, osvety a propagácie a environmentálne prospešných aktivít mládeže a občanov.

Ochrana zložiek životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov

Základnou úlohou spoločnosti z hľadiska zabezpečenia trvalej prosperity je docieliť vysokú kvalitu základných zložiek životného prostredia - ovzdušia, vody, pôdy, horninového prostredia a organizmov, čoho predpokladom je minimalizácia negatívnych vplyvov a garancia funkčných a efektívnych systémov na ich ochranu a využívanie, riadených štátnym i podnikateľským sektorom.
V rámci štátnej environmentálnej politiky vláda sústredí svoju pozornosť na zásobovanie obyvateľstva dostatočným množstvom a kvalitou vody z verejných vodovodov a budovanie verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd. Efektívnym využitím všetkých pôvodných a nových vodných zdrojov a uvedenej environmentálnej infraštruktúry chce splniť podmienky vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vyplývajúce z prechodných období. Vodu bude pritom považovať za strategickú surovinu, od dostatku a kvality ktorej bude závisieť úroveň všetkých hospodárskych aktivít, ako aj životná úroveň občanov. Dostatok vody pre obyvateľov a hospodárske odvetvia zabezpečí okrem dôslednej ochrany vodných pomerov a vodárenských zdrojov, hlavne realizáciou plánov manažmentov povodí.
Za prioritu štátnej environmentálnej politiky bude vláda považovať aj znižovanie znečisťujúcich látok v ovzduší a v tej súvislosti podporovať zmeny palivovej základne energetických zdrojov s environmentálne vhodným využitím obnoviteľných zdrojov energie. V koordinácii s ostatnými krajinami Európskej únie sa bude podieľať na riešení globálnych problémov ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy Zeme a klimatických zmien,  zároveň podporovať znižovanie energetickej náročnosti zariadení a objektov, ako aj kontrolu technológií v rámci uplatňovania Kjótskeho protokolu o redukcii emisií skleníkových plynov.
Dlhodobým závažným problémom Slovenska ostávajú nelegálne skládky odpadov a staré environmentálne záťaže, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy a horninového prostredia, najmä podzemných vôd. Riešenie tohto problému si vyžiada ich monitorovanie a inventarizáciu s vyhodnocovaním ich nebezpečnosti a s určením priorít postupného odstraňovania ich negatívnych vplyvov. Zároveň bude potrebné zamedziť vzniku nových environmentálnych záťaží a podporovať ekologizáciu pôdohospodárstva, dopravy, priemyslu a  energetiky ako rozhodujúcich znečisťovateľov životného prostredia.
Osobitnú pozornosť bude vláda venovať  racionálnemu využívaniu nerastných surovín  a vplyvu ich ťažby na životné prostredie, spresneniu geologického obrazu zdrojov fosílnych palív, rozvoju environmentálnej geológie, protieróznym a protizosuvovým opatreniam, jadrovej a biologickej bezpečnosti. Základným východiskom pre elimináciu environmentálnych rizík bude kontrola environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb, zariadení a výrobkov, ako aj znižovania negatívnych vplyvov  chemických, fyzikálnych a biologických faktorov na zdravie ľudí, hospodárstvo, prírodné a kultúrne dedičstvo.
Vláda v rámci Programu odpadového hospodárstva bude presadzovať predchádzanie vzniku a dovozu odpadov, ich bezpečné zneškodňovanie a najmä materiálové a energetické zhodnocovanie environmentálne vhodným spôsobom, separáciu a recykláciu odpadov s cieľom zníženia surovinovej a energetickej závislosti Slovenska, rozvoj recyklačného priemyslu a zavádzanie bezodpadových technológií.

Ochrana prírody a tvorba krajiny

Vláda bude presadzovať ekologicky citlivé využitie krajiny. Rozvoj spoločenských a hospodárskych aktivít v nej musí rešpektovať a podporovať zachovanie existujúcich historických, kultúrnych a prírodných hodnôt ako predpokladu rozvoja ekoturizmu a cestovného ruchu.  Situácia si zároveň vyžaduje sprehľadnenie hraníc a dotvorenie jednotnej sústavy rôznych chránených častí krajiny, vrátane európskej siete Natura 2000, ako aj uplatnenie programov starostlivosti a racionálneho systému manažmentu chránených území, osobitne v národných parkoch. Mimoriadnu pozornosť bude venovať regenerácii prírodného prostredia Tatranského národného parku, ako aj ďalších chránených území postihnutých živelnými pohromami a devastačnými faktormi. Rozvoj environmentálnej osvety a regulovaného cestovného ruchu si vyžiada ďalšie budovanie infraštruktúry ochrany prírody a krajiny, najmä náučných chodníkov a lokalít, geoparkov, informačných a školiacich zariadení.
Zabezpečenie ochrany životov ľudí a majetku pred povodňami, zavedenie povodňového varovného a predpovedného systému, predchádzanie vzniku environmentálnych katastrof a odstraňovanie škôd z nich si vyžiada nemalé prostriedky a úsilie. Vláda zabezpečí zvýšenie čistoty vodných tokov,  ochranu a revitalizáciu mokraďových a lužných spoločenstiev, zlepšenie vodného režimu a odtokových pomerov v povodiach. Základným nástrojom environmentálnej politiky štátu i samosprávnych orgánov je krajinné plánovanie ako súčasť územného plánovania a integrovaného manažmentu krajiny, ktorým sa budú prenášať do nej záujmy ochrany prírody a jej zdrojov, podpora regenerácie zanedbaných plôch a zvyšovanie úrovne územného systému ekologickej stability.
Ochrana biologickej a krajinnej diverzity sa musí výraznejšie presadiť aj mimo osobitne chránených území. K tomu prispeje posilnenie ekologickej stability lesných ekosystémov s podporou aj ich verejnoprospešných funkcií a zalesňovanie zanedbanej poľnohospodárskej pôdy s cieľom zvyšovania atraktivity vidieckeho prostredia a znižovania kontaminácie a erózie pôd.
Vláda výraznejšie podporí aktivity obcí, podnikateľov a mimovládnych organizácií zameraných na regeneráciu poškodeného životného prostredia, ochranu a revitalizáciu ekosystémov  v zaťažených a chránených oblastiach. Skvalitňovanie a skrášľovanie životného prostredia miest a dedín, budovanie a údržbu parkov, lesoparkov, estetických verejných priestranstiev a oddychových zón bude považovať za prioritnú službu verejnosti. Za tým účelom podporí Program obnovy dediny a starostlivosť o lokality svetového dedičstva. Zároveň bude uprednostňovať občiansku výstavbu a vybavenosť priamo v intravilánoch obcí, výrobných zariadení na zdevastovaných plochách s ich postupným začleňovaním do usporiadanej, hodnotnej a estetickej kultúrnej mestskej i vidieckej krajiny.

#