3. 2 Pracovné vzťahy a sociálny dialóg

Pri rozvíjaní modelu hospodársky efektívneho sociálneho štátu bude vláda rešpektovať požiadavku určitej flexibility pracovnej sily, avšak zabezpečí čo najväčšiu možnú ochranu zamestnancov v pracovnom procese. Bude pritom vychádzať z moderného poňatia podstaty poznatkovej ekonomiky, v ktorej čoraz väčšiu úlohu zohráva človek a jeho poznatky ako ústredné činitele hospodárskeho rastu.

Reforma pracovného zákonodarstva

Vláda bude presadzovať opatrenia na zlepšenie podmienok života a práce zamestnancov, zosúladenie ich rodinného a pracovného života. Pri regulácii týchto vzťahov sa bude rešpektovať podstata a zmysel dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, Európskej sociálnej charty, ako aj pracovného práva Európskej únie.
Vláda pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov. Spresní sa právna úprava závislej práce, aby sa predchádzalo zastieraniu pracovných pomerov inými než pracovnoprávnymi vzťahmi. Zvýši sa ochrana zamestnancov pred neodôvodneným prepúšťaním, zamestnancov vykonávajúcich prácu na kratší pracovný čas, eliminujú sa prípady zneužívania pracovného pomeru na určitú dobu, ku ktorému dochádza reťazením takýchto pracovných pomerov, zaručí sa nárok na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej doby, stanoví sa maximálny týždenný pracovný čas vrátane nadčasov, odstráni sa diskriminácia zamestnancov zamestnávaných agentúrami dočasného zamestnávania zabezpečením rovnakej ochrany zamestnancov a posilní sa účasť zástupcov zamestnancov pri normovaní práce a pri rozvrhnutí pracovného času. Vláda sa zasadí o opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti, ako aj o zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce.
Vláda sa zaväzuje postupne zvyšovať minimálnu mzdu. Zároveň preverí možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v oblasti hospodárskej, rozpočtovej, menovej a sociálnej politiky. Osobitne sa bude zaoberať využívaním tohto inštitútu ako referenčnej veličiny na účely plnení podľa iných zákonov.
Vláda utvorí legislatívne podmienky na použitie sociálneho fondu na podporu sociálneho dialógu. Zároveň podporí rozšírenie kompetencií sociálnych partnerov na rozhodovanie o použití prostriedkov tohto fondu.
Vláda prehodnotí normy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zavedie proces ich prijímania na základe uprednostnenia dohody sociálnych partnerov.
Pre dosiahnutie dôsledného dodržiavania pracovnoprávnych predpisov bude posilnená inšpekcia práce, ktorá bude efektívne plniť svoje úlohy. Dôraz bude klásť najmä na dôsledné uplatňovanie princípu rovnakého zaobchádzania v zamestnaní, spravodlivé odmeňovanie za prácu, zlepšenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na odstraňovanie otvorených a skrytých foriem potláčania práv zamestnancov.
Vláda navrhne zákon o verejnej službe a nový zákon o štátnej službe, ktoré nahradia doterajšiu právnu úpravu pracovných vzťahov zamestnancov verejného sektora. Uplatní systém odmeňovania založený na druhu a náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti, dosiahnutom stupni vzdelania a dosiahnutej odbornej praxe.
Nová právna úprava bude vychádzať z moderného poňatia verejnej služby a štátnej služby a bude zodpovedať európskym štandardom pracovných vzťahov zamestnancov verejného sektora. Jej cieľom bude zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné vykonávanie verejnej služby a štátnej služby s cieľom skvalitniť verejnú správu. Súčasťou právnej úpravy budú aj právne mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu zamestnancov verejného sektora v prípade odmietnutia účasti na konaní, ktoré slúži na zakrytie korupcie nadriadených pri správe verejných zdrojov a vo verejnom obstarávaní.
Prioritou vlády bude cena práce, ktorá musí v európskom rozmere riešiť všetky potrebné dôsledky, ktoré objektívne vzniknú v sociálnej politike. Je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily. Cieľom vlády bude zmeniť dnešný stav v rozložení príjmov, keď skoro 70 % zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Vláda prijme tiež opatrenia na zmiernenie prehlbujúcich sa a neodôvodnených rozdielov v cene práce medzi regiónmi a odvetviami.

Sociálny dialóg

Vláda uznáva sociálny dialóg ako efektívny nástroj participácie zamestnancov a zamestnávateľov na formulovaní hospodárskej a sociálnej politiky a na zachovanie sociálneho mieru. Preto bude presadzovať, aby sa odborom prinavrátilo postavenie efektívneho obhajcu záujmov zamestnancov a rovnoprávneho účastníka sociálneho dialógu.
K najdôležitejším cieľom v oblasti podpory sociálneho dialógu bude utvorenie podmienok na dosiahnutie konsenzu sociálnych partnerov o hospodárskej a sociálnej politike a podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania.
Vláda sa zasadí o zriadenie tripartitnej rady na najvyššej úrovni ako orgánu trojstranných konzultácií na princípe rovnocenného sociálneho partnerstva vlády, odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií. Zároveň podporí vznik alebo oživenie odvetvových a regionálnych tripartít.
V záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia bude podporovať bipartitný sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi, a to predovšetkým legislatívnymi opatreniami, ktoré odstránia bariéry účinného kolektívneho vyjednávania a zavedú model rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v súlade s relevantnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce.
V rámci legislatívnych návrhov bude aj posilnenie postavenia odborovej organizácie v rámci zamestnaneckých participačných mechanizmov v podniku, právna úprava podmienok výkonu ústavného práva na štrajk tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a nárokov zamestnancov.