Užitočné odkazy
Záznam z mimoriadneho zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR zo dňa 13. 10. 2003
Miesto konania : Úrad vlády SR
Prítomní : podľa prezenčnej listiny
Rokovanie viedol : predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR
Pavol Rusko
Program:
1. Návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladá: minister zdravotníctva SR, Rudolf Zajac
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
2. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov
Predkladá: minister zdravotníctva SR, Rudolf Zajac
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
3. Návrh zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
Predkladá: minister zdravotníctva SR, Rudolf Zajac
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
4. Návrh novely zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdrvia ľudí v znení neskorších predpisov
Predkladá: minister zdravotníctva SR, Rudolf Zajac
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
5. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004
Predkladá: minister financií SR Ivan Mikloš
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
6. Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy
Predkladá: minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ľudovít Kaník
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
7. Návrh Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladá: minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ľudovít Kaník
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
8. Nové znenie Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov
Predkladá: minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ľudovít Kaník
(Materiál doručený na rokovanie 24. 9. 2003)
9. Návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení, invalidnom poistení a pozostalostnom poistení.
Predkladá: minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ľudovít Kaník
( Materiál zo 4. 9. 2003 )
10. Návrh zákona o daniach z príjmov
Predkladá: minister financií SR, Ivan Mikloš
( Materiál z 19.8. 2003 )
11. Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z.z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby
Predkladá: minister hospodárstva SR
(Materiál doručený na rokovanie 24. 9. 2003)
12. Rôzne
a) Návrh na ratifikáciu vybraných dohovorov MOP, Revidovanej Európskej sociálnej charty a Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a ich premietnutie do legislatívy SR
Predkladá: viceprezident KOZ SR, Peter Gajdoš
b) Informácia o dofinancovaní škôl
Predkladá minister školstva SR, Martin Fronc
c) Informácia o protestných zhromaždeniach a akciách KOZ SR
Predkladá: viceprezident KOZ SR
Rokovanie otvoril a viedol predseda Rady Pavol Rusko, ako pokračovanie zo dňa 24. 9. 2003.
Podpredseda Rady za KOZ SR pán Gajdoš položil otázku, aký význam má rokovať o materiáloch, ktoré už boli prerokované vo vláde. Malo by to význam vtedy, ak by vláda rokovala o materiáloch opäť a postúpila stanoviská do NR SR. Ak vláda nebude opäť rokovať o už prerokovaných materiáloch KOZ SR postúpi svoje stanovisko do NR SR.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Kaník informoval, že takáto dohoda bola iba v prípade návrhu zákona o daniach z príjmov, ktorý bol zaradený ako bod č. 10 a bod. č. 11 Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z.z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby.
P. Blahák za KOZ SR navrhol zaktivizovať komisiu pre odmeňovanie na vytvorenie stanoviska k problematike minimálnej mzdy. Rada so vznikom komisie za gestora ktorej bol určený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľ. Kaník súhlasila. Každého sociálneho partnera budú zastupovať v komisii traja členovia. Výstup z rokovania komisie sa očakáva do konca novembra 2003.
Pán Gajdoš za KOZ SR navrhol, aby členmi komisie boli aj nezávislí odborníci, aby stanovisko bolo nezávislé. Predseda Rady ubezpečil, že za vládnu stranu určite budú nominovaní erudovaní zástupcovia, ktorí sa budú vedieť kompetentne vyjadriť.
Predseda Rady pán Rusko konštatoval, že z rokovania budú stiahnuté body 2 a 4, pretože už boli prerokované vládou a neboli k nim zo strany sociálnych partnerov pripomienky. Navrhol, aby boli stiahnuté body 6, 7, 8 a 9, ktoré už tiež vláda prerokovala s konštatovaním, že neboli prerokované z dôvodu prerušenia sociálneho dialógu. Neprerokovanie materiálov v RHSD pred ich prerokovaním vo vláde KOZ SR považuje za porušenie zákona o tripartite.
K bodu 1
Návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predmetný materiál uviedol minister zdravotníctva SR, Rudolf Zajac.
Stanovisko za AZZZ SR uviedol pán Fabrici.
Stanovisko za KOZ SR uviedol pán Kučinský.
Záver:
Rada
A. nedospela k dohode, z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a KOZ SR,
B. AZZZ SR a KOZ SR požadujú, aby celé stanovisko KOZ SR a AZZZ SR bolo súčasťou záznamu.
S T A N O V I S K O KOZ SR
k návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č.95/2002 Z.z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
KOZ SR má k predloženému návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č.95/20 02 Z.z. o poisťovníctve nasledovné pripomienky:
1. Zásadná pripomienka:
Navrhovaná sadzba poistného pre štát 4 % z vymeriavacieho základu (§ 9 písm.e) je nízka. KOZ SR navrhuje sadzbu 5,77 % z vymeriavacieho základu.
2. Zásadná pripomienka:
Navrhovaným obdobím na určenie vymeriavacieho základom štátu je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom štát platí poistné. KOZ SR navrhuje pri určovaní rozhodujúceho obdobia vychádza z roku, ktorý predchádza plateniu poistného štátom, najmä vzhľadom k dikcii § 10 ods.13 návrhu zákona, kde vymeriavacím základom štátu je priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR.
3. Pripomienka
V piatej časti návrhu zákona "Prechodné a záverečné ustanovenia" navrhuje KOZ SR doplniť ustanovenia, ktoré by umožňovali stať sa poistencami poisťovní po účinnosti tohto zákona všetkým poistencom, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona boli už poistencami jednotlivých poisťovní bez povinnosti podať prihlášku podľa § 32 ods.1 návrhu zákona.
Stanovisko AZZZ SR
k návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Návrh bol predložený na rokovanie RHSD SR dňa 15.8.2003, ale na požiadavku AZZZ SR bolo odsúhlasené jeho stiahnutie z uvedeného rokovania.
Podstatnou funkciou zákona o zdravotnom poistení je vytvoriť podmienky na súlad medzi potrebami a zdrojmi zdravotného poistenia. Považujeme preto za potrebné súbežne predložiť aj novelizovaný zákon 98 – Liečebný poriadok, ktorý definuje objem výkonov a tým aj potrebných financií. Pri verejnom zdravotnom poistení je potrebné vymedziť tiež hranice solidarity na základe ktorého sa zdravotné poistenie realizuje, a to v nadväznosti na finančné možnosti a priority zdravotných potrieb populácie. Z toho pohľadu nový zákon neprináša reformné zmeny.
AZZZ SR a ASL SR v pripomienkovom konaní predložili 13 zásadných pripomienok. Tvorcovia vo vyhodnotení pripomienkového konania uvádzajú, že 5 bolo akceptovaných, 3 boli čiastočne akceptované a 5 pripomienok nebolo akceptovaných.
Predkladatelia vo vyhlásení k zákonu uvádzajú, že zákon sa predkladá na rokovanie s rozporom s AZZZ a ASL SR vo výške odvodov štátu za poistencov. Výška tohto odvodu bola upravená v priebehu pripomienkového konania z 3% na 4% priemernej mzdy v hospodárstve, t.j. približne na 540,- Sk/mesačne za poistenca (v súčasnosti 408,- Sk). Pritom sa počíta, že pre odvody sa použije priemerná mzda v hospodárstve s dvojročným oneskorením, t.j. v roku 2005 sa použije priemerná mzda z roku 2003. Prikláňame sa vo všeobecnosti k použitiu vhodného základu pre platbu, nakoľko máme odôvodnené výhrady k pojmu minimálna mzda. Za vhodný základ pokladáme každoročné dohodnutie zodpovedajúcej výšky, ktorý platne vyhlási k danému termínu MPSVR SR všeobecne záväzným predpisom.
Za akceptované sa považujú aj pripomienky týkajúce sa:
- predloženia zákona o zdravotnom poistení na pripomienkové konanie a schvaľovanie spolu so zákonom o Liečebnom poriadku
- definovania princípov a hraníc všeobecnej solidarity
- diferenciácie sankcií za porušenie povinností platiteľov poistného a ďalších subjektov.
Tieto pripomienky v skutočnosti však akceptované neboli. Pokračuje pripomienkovanie a prerokovávanie zákona bez toho, aby boli dostupné informácie o zákone o Liečebnom poriadku.
Predkladatelia zákona nedoplnili definície princípov a hraníc solidarity v zdravotnom poistení občanov SR, na základe ktorých by zákon o Liečebnom poriadku mal určiť konkrétny rozsah a dostupnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rámci verejného poistenia. Absencia týchto princípov je jednou z hlavných príčin deformácií v Slovenskom zdravotníctve a vyvoláva trvalé nedofinancovanie systému.
Predkladatelia určili hraničnú výšku sankcií za neplnenie povinností zákona účastníkmi systému zdravotného poistenia, ale neurčili závislosť výšky sankcie od závažnosti porušenia povinností napríklad formou % podielu sankcie na neodvedenom poistnom alebo že maximálna výška sankcie nemôže prekročiť sumu neodvedeného poistného.
Predkladatelia neakceptovali pripomienky zamestnávateľov k:
- zmene sadzby poistného z fixnej sadzby na sadzbu stanovenú rozpätím
- plateniu poistného za zamestnancov rovnakým pomerom
- práv platiteľov poistného (najmä zamestnávateľov a zamestnancov) podieľať sa na kontrole používania fondov zdravotného poistenia (či už zastúpením v úrade na dohľad, alebo v orgánoch poisťovní)
- konkretizácii podmienok a obsahu individuálneho zdravotného poistenia.
V pripomienkovom konaní sa zmenilo postavenie Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce, ktorí prestávajú byť platiteľmi poistného. Tým došlo k vynechaniu platiteľa poistného za poistencov, ktorí sú práceneschopní (cca 700 mil. Sk).
Vzhľadom na uvedené pokladáme za zásadné podmienky:
- výška odvodu štátu poistným, zdravotným fondom približne 6.900,- Sk (pre rok 2004) za poistenca (s každoročným určovaním), čo bude všeobecne platný minimálny základ
- platiteľom poistného za poistencov po dobu práceneschopnosti je štát
- doplniť právo platiteľov na informácie a kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondov zdravotného poistenia (sú rozhodujúcimi platcami)
- predložiť súčasne návrh Liečebného poriadku.
K bodu 2
Návrh zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
Predmetný materiál uviedol minister zdravotníctva SR, Rudolf Zajac, ktorý informoval, že materiál bol prerokovaný v odvetvovej tripartite, kde asociácia s ním súhlasila a KOZ SR mala čiastočné pripomienky.
Nesúhlasné stanovisko za AZZZ SR uviedol pán Pittner, ktorý požadoval aj opätovné prerokovanie.
Nesúhlasné stanovisko za KOZ SR uviedol pán Kučinský.
Predseda Rady Pavol Rusko navrhol, aby sa časový priestor pred opätovným prerokovaním využil na konštruktívne rokovanie. Bola vznesená požiadavka na rozšírenie pracovného tímu tak, aby tam boli vyvážené záujmy (nielen samozamestnávatelia).
Záver:
Rada
A. nedospela k dohode,
B. AZZZ SR nesúhlasí s predmetným materiálom a žiada o opätovné prerokovanie materiálu,
C. KOZ SR žiada uviesť svoje nesúhlasné stanovisko v zázname.
S T A N O V I S K O KOZ SR
k návrhu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
Podstatou predloženého návrhu je premena súčasných zdravotných poisťovní z inštitúcií "verejno-právnych" na akciové spoločnosti pracujúce podľa § 154 Obchodného zákonníka. Pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu z tohto návrhu priamo vyplýva právna forma štátnej akciovej spoločnosti.
Návrh je principiálne neprijateľný, keďže predpokladá správu verejných financií, pochádzajúcu z povinného zdravotného poistenia súkromnými, resp. štátnymi akciovými spoločnosťami rozvíjajúcimi aktivity na ziskovom princípe.
1. Namietame vytvorenie zdravotných poisťovní v § 3 a v ďalších paragrafoch v návrhu zákona, ako akciových spoločností t.j. na báze obchodného práva a navrhujeme ponechať zdravotným poisťovniam charakter verejnoprávnych inštitúcií s mechanizmom tripartizmu t.j. zastúpením štátu, zamestnávateľov a poistencov v rozhodovaní a riadení zdravotných poisťovní podľa zásady, kto platí ten aj rozhoduje a riadi.
2. Navrhovateľom deklarovaný princíp tripartitného zastúpenia v Správnej rade ako orgánu Úradu, nie je v ustanovení § 43 návrhu realizovaný, pretože členov Správnej rady netvoria žiadni zástupcovia poistencov /len štátu a zamestnávateľov/. Účasť zástupcov poistencov v Správnej rade Úradu považujeme za zásadnú pripomienku.
K bodu 3
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004
Predmetný materiál uviedol minister financií SR, Ivan Mikloš, ktorý informoval, že štátny rozpočet je spracovaný v novej metodike a vstup SR do EÚ od 1. 5. 2004 zvyšuje rozpočtové napätie. Štátny rozpočet predpokladá príjmy 250 mld., výdavky 310 mld., schodok 60 mld., deficit verejných financií 3,9 % HDP.
Stanovisko za AZZZ SR uviedol pán Saxa a pán Fabrici.
Stanovisko za KOZ SR uviedol pán Lenský a pán Gajdoš.
KOZ SR položila otázku predsedovi Rady ohľadne 300 mil., ktoré boli presunuté na investičné stimuly na MH SR. Predseda Rady pán Rusko uviedol, že 300 mil. Sk môžu byť vrátené do rezervy a môžu byť použité na účely, o ktorých rozhodne vláda. Minister financií pán Mikloš vysvetlil, že na ostatnej koaličnej rade bolo presunutých 300 mil. Sk z rezervy. Došlo k predbežnej dohode, že budú o 2 % navýšené platy vo verejnom sektore, čo bolo podmienené korektným dialógom. Pripojenie školských odborov k hodinovému štrajku bolo porušením dohody.
Na návrh podpredsedu vlády a ministra hospodárstva sa črtá dohoda, že by 300 mil. Sk malo byť vrátených do rezervy. Minister financií deklaroval, že navýšenie verejných financií je neakceptovateľné a do vlády predloží dve alternatívy využitia prostriedkov.
Za KOZ SR pán Gašperan deklaroval, že došlo k dohode pred zmierovateľom a prístup oboch strán bol korektný.
KOZ SR očakáva stanovisko vlády ku kolektívnej dohode a navrhuje jej podpis.
AZZZ SR žiadala zaznamenať: „Vychádzajúc z názorov a prepočtov dopadov vstupu do EÚ, vplyvov nerovnakých podmienok od renomovaných inštitúcií, ale aj z verejného prísľubu premiéra slovenskej vlády na kodaňskom summite.
Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby zapracovala do svojho vládneho návrhu rozpočtu doplatok 55 % úrovne krajín EÚ v tzv. priamych platbách“.
KOZ SR kritizovala, že zo štátneho rozpočtu sa vytratil ľudský a sociálny rozmer
Záver:
Rada
A. nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu KOZ SR,
B. AZZZ SR súhlasí s predloženým materiálom s pripomienkami uvedenými v stanoviskách a žiada o ich zohľadnenie v legislatívnom procese,
C. stanoviská partnerov sú súčasťou záverov.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je podľa textu materiálu spracovaný v novej metodike.
Návrh si kladie za cieľ vytvárať predpoklady na prípravu vstupu do menovej únie (tu konkrétne schodok rozpočtu a zadĺženosť).
Vzhľadom na rozsiahlosť, obsah a časový priestor pokladáme za reálne rozobrať základné problémy návrhu.
Príjmová časť obsahuje podľa nášho názoru niektoré položky nadsadené (DPH, dane z príjmov, spotrebné dane), na čo sa dá usudzovať napr. z vývoja plnenia rozpočtu za 1. polrok 2003.
Vo výdavkovej časti, ktorá je stavaná ako silno reštrikčná (už aj za účelom uvedených cieľov) je rad položiek podhodnotených tak, že sa ukazuje nutnosť ich doplnenia počas roka, ak sa nemá príslušná oblasť znefunkčniť.
Z návrhu nie je zrejmé, ako je štát pripravený šetriť priamo vo vlastných výdavkoch (na mzdy, služobné príjmy a ostatné vyrovnania 33,4 mld. Sk, nadväzne na poistné za svojich zamestnancov, 10,9 mld. Sk), poistné za zákonom určené skupiny osôb je osobitne uvedené 24,2 mld. Sk, ako aj sociálne dávky 32,1 mld. Sk.
Zo znenia nie je dostatočne zrejmé zabezpečenie príslušnej časti platby pri použití zdrojov z fondov EÚ (čiastočné, ale nejednoznačné sú údaje napr. v kapitole MP SR).
Nedostatočne sú zabezpečené podmienky pôdohospodárstva, kde nie je naplnený prísľub predsedu vlády SR o zrovnaní úrovne dotácií so susednými štátmi (chýba 1,6 až 2 mld. Sk). Súčasne žiadame, aby deficitné hospodárenie vlády SR nebolo na úkor rozvoja vidieka (presunom cca 1 mld. Sk – 20% pre priame platby). Neriešenie znamená stratu konkurencieschopnosti, nadväzne výrazná strata pracovných miest a úpadok vidieka.
Návrh nezabezpečuje tiež rad závažných potrieb obcí, osobitne pre školstvo, prenesené úlohy (kompetencie), v sociálnej oblasti a v ďalších, v členení cestnej dane (zo 40% na 45%) pre nevyhnutnú starostlivosť o zverené cesty.
Pokladáme za potrebné objektivizovať prerozdelenie výnosu dane z príjmov FO v sume 430 mil. Sk (za zrušenie poplatkov, za predaj alkoholických nápojov a tabakových výrobkov).
Mimoriadne kritická je situácia v prevádzkovaní nemocníc I. typu z dôvodu nekomplexnej delimitácie.
Nezabezpečenie vládou schválených programov (obnova dediny, rómska problematika) kofinancovanie programov zo zdrojov EÚ atď.
V predloženom návrhu je príliš veľa rizikových a nejasných miest.
Dodatok k stanovisku AZZZ SR
K návrhu štátneho rozpočtu, ku ktorému sme dali základné vyjadrenie dopĺňame opodstatnené (vecne podložené) vyjadrenie k situácii v pôdohospodárstve, stavebníctve, osobitne v stavebnom sporení, výskumu a vývoju a k ďalším.
a) v pôdohospodárstve
1. Hospodársky vývoj v roku 2003 v poľnohospodárstve. Medzipolročný hospodársky výsledok za I. polrok 2004 – strata sa viac ako zdvojnásobila a dosiahla v I. polroku – 2,3mld.Sk. Čerpanie zo štrukturálnych fondov je podmienené ziskovosťou za ostatné dva roky. Očakávame, že za rok 2003 poľnohospodárstvo sa dostane do straty viac ako 2,5mld.Sk (až 3,5mld.Sk- podmienené aj úrovňou úhrady sucha a medziročného poklesu dotácií).
2. Zdroje pre podnikateľskú sféru zo štátneho rozpočtu medziročne 2002/2001 poklesli a ďalej klesnú aj v roku 2003. Medziročne v tomto roku poklesnú nominálne až o cca 10%. Reálne až o 15 – 18%.
3. Podpora trhových cien, t.j. riešenie prebytkov na trhu (exportnými dotáciami) a značná turbulencia cien poľnohospodárskych produktov spôsobuje straty v rozsahu cca 2,5 mld. Sk v roku 2003. Pokles cien zaznamenávame už od apríla 2002.
4. Prejavuje sa to vo vzďaľovaní sa od EÚ v úrovni celkovej podpory, teda aj konkurencieschopnosti poľnohospodárov.
5. Vládny návrh rozpočtu ma rok 2004 oproti septembrovej variante znamená:
· Zvýšenie priamych platieb zo 40% na 50%, t.j. o 1356mil.Sk
· Pokles prostriedkov pre rozvoj vidieka o 309,5mil.Sk
· Nie sú zmeny v tzv. dotáciách pre horšie podmienky
· Touto transakciou vláda znížila objem spolufinancovania zo slovenského rozpočtu o 478,7mil.Sk.
· Je potrebné žiadať zvýšenie priamych platieb na 55%, t.j. ešte o 5% resp. o 680mil.Sk.
· V kapitole MP SR je zahrnutý ako nový program „rozvoj vidieka“ v objeme cca 6mld.Sk. Ak porovnáme kapitolu bez vidieka, tak v metodike roku 2003 je to návrh vlády iba 12,3mld.Sk oproti 13mld.Sk na rok 2003.
6. Priame platby a kandidátske krajiny.
· Zo zdrojov SAV vyplýva, že už pri 25% podiele podpôr voči EÚ je skutočná úroveň podpôr formou priamych platieb značne diferencovaná. Slovensko po Poľsku je na tom najhoršie.
· Doplatok maximálne do 55%, teda o 30% z vlastných zdrojov jednotlivých vlád ak nebude rovnaký zakladá to ďalšiu nerovnosť medzi kandidátskymi krajinami. Pre Slovensko, ktorého vláda navrhuje iba úhradu do 50% je to ďalší handicap. Doteraz okrem Slovenska všetky krajiny kandidujúce do EÚ a ich vlády operujú v príprave rozpočtov s 55% úhradou.
· Plný možný doplatok do 55%, teda v objeme 30% v Kodani bol predsedom slovenskej vlády verejne prisľúbený!
Argumenty o relatívnom zvýhodnení slovenského pôdohospodárstva voči minulému roku v porovnaní napr. s maďarským nemá vypovedaciu schopnosť, pokiaľ nie sú známe aj absolútne údaje o výške dotácií.
Vzhľadom na strategickú úlohu pôdohospodárstva v štáte (nie je to iba výroba potravín, ale aj krajinotvorba, zamestnanosť a „údržba“ života na vidieku) musíme podporiť doplnenie pomoci na už prisľúbenú úroveň 55% podielu členských štátov EÚ. AZZZ SR žiada vládu SR, aby zapracovala do svojho vládneho návrhu rozpočtu doplatok 55 % úrovne krajín EÚ v tzv. priamych platbách.
b) Stavebníctvo, osobitne bytová výstavba má významný dosah na zamestnanosť (a to aj krízových skupín), pričom výstavba bytov zabezpečuje okrem sociálnej stránky aj mobilitu pracovných síl. Zastávame názor, že stavebné sporenie je účelným nástrojom na podporu bytovej výstavby. Pripravované zníženie štátnej prémie (až na max. 1500 Sk za rok) by túto formu prakticky vyradilo ako nástroj podpory rozvoja bývania.
Minimálna úroveň štátnej prémie, ktorá ešte zabezpečuje rast vymeriavacieho základu sporiteľa je 2500 Sk ročne, pričom by táto mohla byť zabezpečená bez ďalších významnejších požiadaviek na zdroje štátneho rozpočtu, preto odporúčame určiť štátnu prémiu na úroveň minimálne 2500 Sk za rok.
c) Rozvoj vedy a techniky pokladáme právom za základ rozvoja výroby a služieb. Oceňujeme zvýšenie zdrojov na investičný rozvoj (hoci teraz iba o 300 mil. Sk), pričom jednoznačne podporujeme systémovú pomoc rozvoja vedy a techniky. Táto oblasť sa významnou mierou oslabila nie iba v porovnaní s reálnou potrebou, ale aj voči minulosti. Pokladáme preto za potrebné podporiť túto oblasť.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky
Predkladaný návrh štátneho rozpočtu (ŠR) zohľadňuje oproti predchádzajúcim rozpočtom viaceré špecifiká, ktoré determinujú jeho charakter: okrem rešpektovania Maastrichtských kritérií je to vstup SR do EÚ od 1.5.2004, dokončenie procesu decentralizácie doterajších kompetencií štátu na samosprávne orgány, daňovú reformu, zmeny odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, striktné rozpočtové obmedzenia všetkých zložiek verejných financií, programové rozpočtovanie, používanie metodiky ESA 95 a zohľadnenie potrieb viacročného rozpočtovania verejných financií. K ďalším východiskám patrí balík predpokladanej, ale doposiaľ neschválenej legislatívy (sociálne poistenie, rozpočtové pravidlá, štátna služba, verejná služba).
Makroekonomické východiská MF SR pre zostavenie ŠR uvádzajú HDP vo výške 1293,2 mld.Sk v bežných cenách, t.j. jeho rast o 4,1 % v stálych cenách oproti roku 2003, priemrenú ročnú mieru inflácie 8,1 %, priemernú evidovanú mieru nezamestnanosti (z disponibilného počtu nezamestnaných) 15,4, %, resp. 17 % (podľa VZPS).
Rast HDP má byť generovaný hlavne zahraničným dopytom, pričom hlavná časť domáceho dopytu má byť pokrytá investičnými aktivitami (rast spotreby obyvateľstva bude utlmený a potlačený).
Inflácia má byť generovaná hlavne rastom regulovaných cien (plyn pre obyvateľstvo o 35,3 %, el.energia o 2,2 %, teplo o 2,0 %, vodného o 32 %, stočného o 29,0 %) a rastomDPH zo 14 % na 19 %. Rast cien priemyselných výrobkov z týchto titulov má byť naproti tomu len o 4,5 % (z dôvodu nižšieho nárastu ceny plynu).
Vo východiskách sa ďalej počíta s vonkajšími podmienkami - s rastom HDP Eurozóny cca 2,3 - 2,7 %, cenami ropy na úrovni 26 USD /barel, kurzom Sk/EUR 41,0 a SK/USD 36,0, ako aj s postupným znižovaním úrokových sadzieb (na cca7,2 %).
Dané východiská ŠR celkovo predznamenávajú tvrdé rozpočtové obmedzenia a podmienky pre obyvateľstvo.
Pripomienky KOZ SR k jednotlivým ustanoveniam:
1. Celkové príjmy ŠR vo výške 249 mld.Sk, vrátane prostriedkov z rozpočtu EÚ 14 mld.Sk, celkové výdavky ŠR310 mld.Sk, vrátane odvodov do EÚ 9 mld.Sk a spoločné prostriedky SR a EÚ 11 mld.Sk rezultujú plánovaný schodok 61,5 mld.Sk.
Celkový trend pomeru prostriedkov ŠR ku vytvorenému HDP poukazuje na klesajúcu tendenciu úrovne verejných financií, čo spôsobuje spoločenské napätie a redukciu funkcií štátu. Tu treba definovať a zabezpečiť optimálny cieľový stav. V SR je tento proces chaotický a vynucovaný okolnosťami.
2. Prostriedky na úhradu časti strát za zazmluvnené výkony dopravcov vo verejnom záujme poskytnuté do rozpočtov VÚC vo výške 1,079 mld.Sk považujeme za nedostatočné. Rovnako dotácia ne mestskú verejnú dopravu /pre mestá BB, BA, KE, PO, ZA/ vo výške 1,070 mld. Sk je nedostatočná, pretože oproti súčasnosti nezohľadňuje ani infláciu, ani zvýšenie cien pohonných hmôt. V oblasti železničnej dopravy rozpočtovaná čiastka transferov v nezmenenej výške oproti roku 2003 naďalej bude prehlbovať ekonomickú a sociálnu krízu v železničnej doprave. Pri schválení navrhovanej čiastky je potrebné počítať s ďalším obmedzovaním objemu služieb železníc v roku 2004. Nedostatočný je tiež investičný transfer.
3. Štátnu prémiu poskytovanú stavebnému sporiteľovi z prostriedkov ŠR vo výške 1500 Sk považujeme za nedostatočnú a požadujeme ju ponechať prinajmenšom v doterajšej výške. Rovnako štátny príspevok 1% k úrokom k hypotekárnym úverom je nízky a nemotivujúci. Oba zásahy znamenajú prekážky rozvoja bývania.
4. Platby štátu za zdravotné poistenie vo výške 14 % zo základu 3459 Sk (čo značí 484 Sk) považujeme napriek ich pomernému zvýšeniu za nedostatočné. Žiadame upraviť tento základ na výšku aktuálnej minimálnej mzdy. Návrh MF SR naďalej prehlbuje krízu zdravotníctva. Z požiadavky a pripomienky KOZ SR k návrhu novely zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov /kde sa uvádza inakšia metodika výpočtu/ vyplýva platby štátu vo výške cca 1350 Sk pre rok 2004. Podotýkame, že štát platí a nedostatočne – do zdravotného poistenia za tie skupiny poistencov, ktoré majú najvyššie koeficienty spotreby zdravotných výkonov, liekov a pomôcok oproti ostatným skupinám obyvateľstva.
5. Zvyšovanie stupníc platových taríf o 5 % od 1.júla 2004 pre dotknuté skupiny zamestnancov pri očakávanej celoročnej inflácii 8,1 % považujeme za neprijateľné (s výnimkou poslancov NR SR).
Požadujeme zvýšiť objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky škôl, školských zariadení a vysokých škôl o 1,3 až 2 mld. Sk. Zvýšenie platových taríf upraviť v ŠR v súlade s kolektívnou dohodou na rok 2004. V prílohe „Strednodobý finančný výhľad na roky 2003 – 2006“ vyjadrujeme nesúhlas s poklesom výdavkov školstva na HDP o 0,3%.
6. Namietame voči nedostatočnej výške úhrad nákladov vzniknutých výkonom kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci 15 600 tis.Sk, ktorá stagnuje v ŠR už niekoľko rokov a nereaguje na infláciu.
K bodu 4
Návrh zákona o daniach z príjmov
Predmetný materiál uviedol minister financií SR, Ivan Mikloš.
Stanovisko za AZZZ SR uviedol pán Borgula.
Stanovisko za KOZ SR uviedol pán Blahák.
Záver:
Rada
A. nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu KOZ SR,
B. do definitívneho schválenia návrhu zákona o daniach z príjmov sa stretnú zástupcovia AZZZ SR s ministrom financií.
K bodu 5
Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z.z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby
Predmetný materiál uviedol minister hospodárstva SR, Pavol Rusko. Ide o opätovné prerokovanie materiálu.
Stanovisko za AZZZ SR uviedol pán Saxa.
Stanovisko za KOZ SR uviedol pán Gajdoš.
Záver:
Rada
A. nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu s predmetným materiálom KOZ SR a AZZZ SR,
B. AZZZ SR trvá na spracovaní národohospodárskej stratégie.
STANOVISKO KOZ SR
k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby
Pozitíva predloženého materiálu:
Z hľadiska KOZ SR predložený materiál obsahuje pozitíva v oblasti legislatívno-technického upresnenia prevodu majetku štátu na iné osoby.
.
Negatíva predloženého materiálu:
Samotný hlavný ideový zámer predloženého návrhu zákona, ktorým je právoplatné umožniť "doprivatizovať", presnejšie dopredať, majetkové účasti štátu alebo FNM na podnikaní u tzv. podnikov s charakterom prirodzeného monopolu, považujeme za vážnu, a v prípade realizácie aj za nenapraviteľnú chybu. Štát, ktorý nevlastní majetok, stráca možnosť kontroly situácie a právo regulácie v prípade potreby. "Doprivatizacia", okrem makroekonomického efektu v podobe straty hospodárskej suverenity, bude mať na následok nekontrolovaný rast cien pre konečného spotrebiteľa.
Návrh na riešenie sporných otázok materiálu:
Prepracovať predložený návrh zákona v tom, že sa zriekne od "doprivatizovania" podnikov - prirodzených monopolov.
K bodu 6
Rôzne
a) Návrh na ratifikáciu vybraných dohovorov MOP, Revidovanej Európskej sociálnej charty a Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a ich premietnutie do legislatívy SR
Predmetný materiál uviedol viceprezident KOZ SR, Peter Gajdoš, ktorý navrhol, aby pracovná skupina RHSD pre spoluprácu s MOP komisia materiál prerokovala do 30. 11. 2003 a predložila k nemu svoje stanovisko na rokovanie RHSD v decembri.
Rada s návrhom súhlasila.
b) Informácia o dofinancovaní škôl
Informácia bude preložená na najbližšie rokovanie RHSD SR.
c) Informácia o protestných zhromaždeniach a akciách KOZ SR
Viceprezident pán Gajdoš informoval o protestných akciách KOZ SR a o rokovaní Snemu KOZ SR, ktorý schválil petičnú akciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. KOZ SR berie tento krok ako krajný prostriedok presadzovania svojich požiadaviek, pretože nedochádza k dohodám v zásadných veciach na pôde RHSD.
Predseda Rady Pavol Rusko ukončil rokovanie a poďakoval prítomným za účasť na rokovaní. Ďalšie rokovanie RHSD SR sa uskutoční dňa 31.10. 2003.
Zapísala: Andrea Strečková
Za správnosť: Anna Machaliková
za vládu
Pavol R U S K O
predseda rady .................................
za odbory
Peter G A J D O Š
podpredseda rady ..................................
za zamestnávateľov
Jozef K O L L Á R
podpredseda rady .................................
