Užitočné odkazy
21.02.2008
Miesto konania : Úrad vlády SR
Prítomní : podľa prezenčnej listiny
Rokovanie viedla : Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR a
predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR
Program:
Pokračovanie monotematického rokovania na tému zdravotníctvo – komplexné riešenie problematiky.
Rokovanie otvorila predsedníčka rady pani Tomanová, ktorá informovala členov rady, že ide o dokončenie monotematického rokovania na tému zdravotníctvo, ktoré bolo dňa 19. 11. 2007 prerušené.
Predkladateľ minister zdravotníctva pán Valentovič sa vzdal úvodného slova.
Za zamestnávateľov prezentáciu viedol pán Oravec, ktorý prezentoval pohľad na slovenské zdravotníctvo v porovnaní s členskými krajinami OECD.
• Ako sa zdravotne cítia Slováci – 1/3 Slovákov považuje svoj zdravotný stav za dobrý, výborný až vynikajúci
• Očakávaná dĺžka života pri narodení – zastávame spodné priečky
• Úmrtnosť detí – zastávame spodné priečky
• Úmrtnosť na rakovinu na 100 000 obyvateľov
• Úmrtnosť na infarkt miokardu
• Mamografické vyšetrenia
• Počet lekárov na 100 000 obyvateľov – v prípade špecialistov je Slovensko naddimenzované nad priemerom OECD, všeobecných lekárov máme o polovicu menej, než je priemer OECD.
• Počet sestier na 1 000 obyvateľov u nás je 6,3, priemer krajín OECD ja 8,9
• Ako často Slováci navštevujú lekára . Slovensko 12 x do roka, priemer OECD 6,8 návštevy za rok
• Vybavenie slovenského zdravotníctva špičkovou technológiou /CT, magnetická rezonancia, scannery) sme pod priemerom
• Výdavky na zdravotníctvo cez % HDP v roku 2005 boli už len tri krajiny za Slovenskom
• Výdavky na obyvateľa na Slovensku 1 137 dolárov – na konci spektra
• Priemerný ročný rast na zdravotníctvo Slovensko 3,7 %, priemer OECD 4 %
• Výdavky na lieky % HDP, Slovensko 2.3 % OECD 1,5 %
• Výdavky na lieky na obyvateľa 362 dolárov Slovensko, priemer OECD 413 dolárov
• Podiel verejného sektora na financovaní zdravotníctva priemer OECD 73 %, Slovensko 74 %
• Koľko z hľadiska podielu verejného sektora na financovaní zdravotníckych služieb 83 % z verejných zdrojov + príplatky pacientov, 74 % výdavky na lieky
• Aká je štruktúra súkromných zdrojov pri financovaní zdravotníctva, Slovensko – 23 % zo súkromných zdrojov
• % obyvateľstva so súkromným zdravotným poistením – Slovensko O %
Pán Oravec skonštatoval, že z prezentácie vyplýva nadmerná spotreba v zdravotníctve, nízka efektívnosť, neuspokojivý zdravotný stav obyvateľstva, nízke vybavenie zdravotníckych zariadení, nízky podiel výdavkov na zdravotníctvo z HDP, vysoký podiel zdravotného poistenia, nízky podiel daňových výdavkov, vysoký podiel výdavkov na lieky na celkových výdavkoch na zdravotníctvo. Neexistencia súkromného zdravotného poistenia.
Pán Oravec položil otázky:
1. ako sa chystá štát vyriešiť dofinancovanie sektora z verejných financií,
2. aké sú výkonnostné kritériá merajúce efektívnosť a kvalitu poskytovaných služieb,
3. vytvorenie priestoru pre rozvoj súkromného zdravotného poistenia vrátane konkurencie v jeho poskytovaní zredukovaním verejného zdravotného poistenia,
4. absentujú trhové stimuly.
Za zamestnávateľov sa ďalej do diskusie zapojil MUDr. Petko z Asociácie nemocníc Slovenska, ktorý definoval štyri problémy v zdravotníctve:
1. nedostatok finančných prostriedkov, ktoré do systému prichádzajú,
2. nadbytok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
3. exodus lekárov,
4. lieková politika.
Vyjadril potrebu stanovenia siete odbornej zdravotnej starostlivosti.
Stanovisko za KOZ SR uviedol pán Szalay, ktorý konštatoval, že platy v zdravotníctve stále zaostávajú za priemernými platmi v národnom hospodárstve.
Odborári protestujú voči postupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri uzatváraní zmlúv s lôžkovými zdravotníckymi zariadeniami na rok 2008. Odborári majú výhrady voči VŠZP, ktorá bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia od 1. 1. 2008 nezazmluvnila 9 zdravotníckych zariadení. Nezverejnila kritériá, podľa ktorých rozhodovala pre lôžkovú časť, boli zverejnené len kritériá pre ambulantnú časť. Odborári požadovali, aby VŠZP ponúkla zmluvy všetkým poskytovateľom. Odborári požadujú, aby VŠZP, a.s. uzatvorila na prvý polrok 2008 zmluvy so všetkými zdravotníckymi zariadeniami, s ktorými mala uzatvorenú zmluvu v roku 2007. Kritériá na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uverejnené na webovej stránke VŠZP a.s. odborári považujú z pohľadu lôžkových zdravotníckych zariadení za nedostatočné. Až 60%-tná váha je prisúdená k splneniu podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia zdravotníckeho zariadenia, určeného vyhláškou MZ SR č. 428/2006 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie. Citovaná vyhláška sa týka ambulancií, stacionárov, ADOS a mobilných hospicov...., nie však lôžkových zdravotníckych zariadení. Záväzné minimálne personálne normatívy mali byť podľa prísľubu ministra zdravotníctva k dispozícii už v polovici roku 2007, v súčasnosti ešte neboli ani v MPK. Odborári žiadajú VŠZP, a.s. a MZ SR, ako jej jediného akcionára vypracovať a zverejníť relevantné kritériá na personálne a materiálno-technické vybavenie lôžkových zdravotníckych zariadení. K redukcii pristúpiť až v prípadoch, keď zdravotnícke zariadenie do primeraného termínu zverejneným kritériám nevyhovie. Odborári ďalej žiadajú VŠZP, a.s. o poskytnutie informácie o zostavení poradia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa ich úspešnosti pri plnení kritérií podľa § 7, ods. 4 písm. b zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zohľadnila pri uzatváraní zmlúv k 1. 1. 2008, alebo budú podkladom pre uzatváranie zmlúv k 1. 7. 2008.
Na stanoviská sociálnych partnerov reagoval minister zdravotníctva pán Valentovič, ktorý k prezentácii zamestnávateľov uviedol, že prezentácia uvádzala čísla z roku 2005, určite sa niektoré čísla v roku 2006 a 2007 zmenili. Pán minister uviedol, že liečenie rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb sú prioritou , otvorili sa tri špičkové ústavy na liečenie infarktu miokardu a tri koronárne jednotky (Nitra, Martin, Prešov). Ministerstvo zdravotníctvo vypracováva Národný program kardiovaskulárnych ochorení u detí. Ministerstvo zdravotníctva vie o poddimenzovaní počtu ambulancií všeobecných lekárov (nedorastajú lekári, nie je záujem).
Problém zdravotných sestier nie je len problém Slovenska, ale týka sa celého sveta, bol rozoberaný aj v rámci Rady Európy.
K návštevám u lekára pán minister skonštatoval, že súvisia so životným štýlom obyvateľstva.
K financovaniu zdravotníctva uviedol, že je chronicky známe, že zdravotníctvo je zbytkovo financované, ale je v záujme rezortu, aby zdroje zo štátneho rozpočtu prúdili do rezortu vo vyššej miere, ale tiež skonštatoval, že je každoročný nárast.
Výdavky na lieky na jedného obyvateľa sú nižšie, ako v okolitých krajinách.
Je záujem zvyšovať výdavky na zdravotníctvo (4,5 % na rok 2008).
Ministerstvo zdravotníctva pokračuje na vypracovávaní katalógu výkonov a diagnóz – termín je do roku 2009.
Netreba podceňovať súkromné poistenie.
Meranie kvality je ťažké.
K stanovisku pána Szalaya za KOZ SR pán minister konštatoval, že odmeňovanie v zdravotníctve je prioritnou úlohou rezortu. Konštatoval, že v roku 2006 išlo o dvojnásobné zvýšenie platov, v roku 2007 bolo urobené ďalšie zvyšovanie platov a v roku 2008 od 1. 2. 2008 bolo avizované ďalšie zvyšovanie platov.
MUDr. Hochel za Ministerstvo zdravotníctva informoval o existencii vyhlášky o minimálnych materiálno-technických normatívoch a indikátoroch kvality. Indikátory kvality nie sú porovnateľné s medzinárodnými, všetky zdravotnícke zariadenia ich spĺňajú na 75 – 80 %. Indikátory neukázali disproporcie medzi efektívnosťou a kvalitou.
Do diskusie sa zapojil pán Špirko za RÚZ, ktorý skonštatoval, že očakával od ministra zdravotníctva predloženie koncepcie rezortu a návrh riešení problémov v zdravotníctve. Kritizoval, že sa prijímajú opatrenia, ktoré nie sú prekonzultované s odbornou verejnosťou, problémy sú v spôsobe financovania v liekovej politike, položil otázku, či vôbec ministerstvo má nejakú koncepciu, alebo, či ju pripravuje.
Pán Szalay požiadal o zaradenie zamestnávateľov a zamestnancov zdravotníckych zariadení do zákona o verejnej službe.
Za zamestnávateľov sa do diskusie zapojil podpredseda rady pán Sabol, ktorý uviedol, že podľa ústavy má každý právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a je potrebné definovať, na čo má občan nárok zo všeobecnej zdravotnej starostlivosti.
Za zamestnávateľov sa do diskusie zapojil MUDr. Pásztor, ktorý skonštatoval, že novela zákona o ochrane verejného zdravia a o BOZP odčerpávajú ďalšie zdroje.
Pán Oravec za zamestnávateľov zopakoval, že ústava zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, z čoho vyplýva nadmerná spotreba , máme obmedzené zdroje a neobmedzený dopyt. Vznikajú čakacie listiny a korupčné prostredie. Vytvárame mäkké rozpočtové obmedzenia, ktoré nútia zdravotnícke zariadenia vytvárať dlh.
Minister financií pán Počiatek skonštatoval, že pomer výdavkov do zdravotníctva voči HDP je taký, aký je. Je to spôsobené tým, že tu chýba súkromná časť financovania zdravotníctva. Ďalej uviedol, že nárast výdavkov do zdravotníctva je masívny zo 100 na 130 mld. za dva roky. Problém je inde a nie v zdrojoch. Očakávanie zmeny financovania zdravotníctva je málo reálne, musela by sa zvýšiť miera prerozdelenia financovania.
Minister zdravotníctva pán Valentovič uviedol, že koncepcia zdravotníctva je uvedená v Programovom vyhlásení vlády. MZ SR robí systémové opatrenia v sieti zdravotníckych zariadení rieši liekovú politiku, výmenné lístky majú zabezpečiť, že jeden ošetrujúci lekár bude menežovať pacienta
K strate záujmu o prácu v zdravotníctve minister konštatoval, že vedia o tomto probléme, nie je to nezáujem len o prácu sestry, alebo opatrovateľky, ale aj o štúdium medicíny. K pracovnej zdravotnej službe požiadal o vysvetlenie doc. Rovného, hlavného hygienika, ktorý uviedol, že je zriadená pracovná skupina, ktorá pripraví malú novelu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia. Členmi pracovnej skupiny budú aj sociálni partneri.
Do diskusie sa zapojil aj predseda OZ KOVO pán Machyna, ktorý konštatoval, aby zo zdravotníckych služieb neprofitovala len jedna skupina, treba sa dohodnúť na konsenze.
Pán Špirko za RÚZ opätovne požiadal o výsledky hospodárenia VŠZP, a.s. a Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. s výhľadom do konca roka 2007. Tento záväzok splnený nebol, lebo minister nezaslal výsledok hospodárenia štátnych zdravotných poisťovní.
Pán minister odporučil zamestnávateľom, že každá akciová spoločnosť robí správu o svojom hospodárení, ktorú zverejňuje a zamestnávatelia ju budú mať k dispozícii. Minister skonštatoval, že ak požiadal Združenie zdravotných poisťovní o údaj koľko finančných prostriedkov dávajú do ústavnej zdravotnej starostlivosti nedostal odpoveď.
Po rozsiahlej diskusii sociálni partneri dospeli k nasledovnému záveru:
Záver:
A. sociálni partneri berú na vedomie informáciu ministra zdravotníctva na tému Komplexné riešenie problematiky s pripomienkami KOZ, AZZZ SR a RÚZ.
Predsedníčka rady pani Tomanová poďakovala prítomným za účasť a ukončila rokovanie.
Zapísala: Andrea Strečková
za vládu
Viera T O M A N O V Á
predseda rady ...............................
za odbory
Vladimír M O J Š
podpredseda rady ................................
za zamestnávateľov
Ján S A B O L
podpredseda rady ..............................
Záznam z monotematického plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady 18. 2. 2008
Z Á Z N A M
z monotematického plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady
Slovenskej republiky konaného dňa 18. 2. 2008
z monotematického plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady
Slovenskej republiky konaného dňa 18. 2. 2008
Miesto konania : Úrad vlády SR
Prítomní : podľa prezenčnej listiny
Rokovanie viedla : Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR a
predseda Hospodárskej a sociálnej rady SR
Program:
Pokračovanie monotematického rokovania na tému zdravotníctvo – komplexné riešenie problematiky.
Rokovanie otvorila predsedníčka rady pani Tomanová, ktorá informovala členov rady, že ide o dokončenie monotematického rokovania na tému zdravotníctvo, ktoré bolo dňa 19. 11. 2007 prerušené.
Predkladateľ minister zdravotníctva pán Valentovič sa vzdal úvodného slova.
Za zamestnávateľov prezentáciu viedol pán Oravec, ktorý prezentoval pohľad na slovenské zdravotníctvo v porovnaní s členskými krajinami OECD.
• Ako sa zdravotne cítia Slováci – 1/3 Slovákov považuje svoj zdravotný stav za dobrý, výborný až vynikajúci
• Očakávaná dĺžka života pri narodení – zastávame spodné priečky
• Úmrtnosť detí – zastávame spodné priečky
• Úmrtnosť na rakovinu na 100 000 obyvateľov
• Úmrtnosť na infarkt miokardu
• Mamografické vyšetrenia
• Počet lekárov na 100 000 obyvateľov – v prípade špecialistov je Slovensko naddimenzované nad priemerom OECD, všeobecných lekárov máme o polovicu menej, než je priemer OECD.
• Počet sestier na 1 000 obyvateľov u nás je 6,3, priemer krajín OECD ja 8,9
• Ako často Slováci navštevujú lekára . Slovensko 12 x do roka, priemer OECD 6,8 návštevy za rok
• Vybavenie slovenského zdravotníctva špičkovou technológiou /CT, magnetická rezonancia, scannery) sme pod priemerom
• Výdavky na zdravotníctvo cez % HDP v roku 2005 boli už len tri krajiny za Slovenskom
• Výdavky na obyvateľa na Slovensku 1 137 dolárov – na konci spektra
• Priemerný ročný rast na zdravotníctvo Slovensko 3,7 %, priemer OECD 4 %
• Výdavky na lieky % HDP, Slovensko 2.3 % OECD 1,5 %
• Výdavky na lieky na obyvateľa 362 dolárov Slovensko, priemer OECD 413 dolárov
• Podiel verejného sektora na financovaní zdravotníctva priemer OECD 73 %, Slovensko 74 %
• Koľko z hľadiska podielu verejného sektora na financovaní zdravotníckych služieb 83 % z verejných zdrojov + príplatky pacientov, 74 % výdavky na lieky
• Aká je štruktúra súkromných zdrojov pri financovaní zdravotníctva, Slovensko – 23 % zo súkromných zdrojov
• % obyvateľstva so súkromným zdravotným poistením – Slovensko O %
Pán Oravec skonštatoval, že z prezentácie vyplýva nadmerná spotreba v zdravotníctve, nízka efektívnosť, neuspokojivý zdravotný stav obyvateľstva, nízke vybavenie zdravotníckych zariadení, nízky podiel výdavkov na zdravotníctvo z HDP, vysoký podiel zdravotného poistenia, nízky podiel daňových výdavkov, vysoký podiel výdavkov na lieky na celkových výdavkoch na zdravotníctvo. Neexistencia súkromného zdravotného poistenia.
Pán Oravec položil otázky:
1. ako sa chystá štát vyriešiť dofinancovanie sektora z verejných financií,
2. aké sú výkonnostné kritériá merajúce efektívnosť a kvalitu poskytovaných služieb,
3. vytvorenie priestoru pre rozvoj súkromného zdravotného poistenia vrátane konkurencie v jeho poskytovaní zredukovaním verejného zdravotného poistenia,
4. absentujú trhové stimuly.
Za zamestnávateľov sa ďalej do diskusie zapojil MUDr. Petko z Asociácie nemocníc Slovenska, ktorý definoval štyri problémy v zdravotníctve:
1. nedostatok finančných prostriedkov, ktoré do systému prichádzajú,
2. nadbytok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
3. exodus lekárov,
4. lieková politika.
Vyjadril potrebu stanovenia siete odbornej zdravotnej starostlivosti.
Stanovisko za KOZ SR uviedol pán Szalay, ktorý konštatoval, že platy v zdravotníctve stále zaostávajú za priemernými platmi v národnom hospodárstve.
Odborári protestujú voči postupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri uzatváraní zmlúv s lôžkovými zdravotníckymi zariadeniami na rok 2008. Odborári majú výhrady voči VŠZP, ktorá bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia od 1. 1. 2008 nezazmluvnila 9 zdravotníckych zariadení. Nezverejnila kritériá, podľa ktorých rozhodovala pre lôžkovú časť, boli zverejnené len kritériá pre ambulantnú časť. Odborári požadovali, aby VŠZP ponúkla zmluvy všetkým poskytovateľom. Odborári požadujú, aby VŠZP, a.s. uzatvorila na prvý polrok 2008 zmluvy so všetkými zdravotníckymi zariadeniami, s ktorými mala uzatvorenú zmluvu v roku 2007. Kritériá na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uverejnené na webovej stránke VŠZP a.s. odborári považujú z pohľadu lôžkových zdravotníckych zariadení za nedostatočné. Až 60%-tná váha je prisúdená k splneniu podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia zdravotníckeho zariadenia, určeného vyhláškou MZ SR č. 428/2006 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie. Citovaná vyhláška sa týka ambulancií, stacionárov, ADOS a mobilných hospicov...., nie však lôžkových zdravotníckych zariadení. Záväzné minimálne personálne normatívy mali byť podľa prísľubu ministra zdravotníctva k dispozícii už v polovici roku 2007, v súčasnosti ešte neboli ani v MPK. Odborári žiadajú VŠZP, a.s. a MZ SR, ako jej jediného akcionára vypracovať a zverejníť relevantné kritériá na personálne a materiálno-technické vybavenie lôžkových zdravotníckych zariadení. K redukcii pristúpiť až v prípadoch, keď zdravotnícke zariadenie do primeraného termínu zverejneným kritériám nevyhovie. Odborári ďalej žiadajú VŠZP, a.s. o poskytnutie informácie o zostavení poradia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa ich úspešnosti pri plnení kritérií podľa § 7, ods. 4 písm. b zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zohľadnila pri uzatváraní zmlúv k 1. 1. 2008, alebo budú podkladom pre uzatváranie zmlúv k 1. 7. 2008.
Na stanoviská sociálnych partnerov reagoval minister zdravotníctva pán Valentovič, ktorý k prezentácii zamestnávateľov uviedol, že prezentácia uvádzala čísla z roku 2005, určite sa niektoré čísla v roku 2006 a 2007 zmenili. Pán minister uviedol, že liečenie rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb sú prioritou , otvorili sa tri špičkové ústavy na liečenie infarktu miokardu a tri koronárne jednotky (Nitra, Martin, Prešov). Ministerstvo zdravotníctvo vypracováva Národný program kardiovaskulárnych ochorení u detí. Ministerstvo zdravotníctva vie o poddimenzovaní počtu ambulancií všeobecných lekárov (nedorastajú lekári, nie je záujem).
Problém zdravotných sestier nie je len problém Slovenska, ale týka sa celého sveta, bol rozoberaný aj v rámci Rady Európy.
K návštevám u lekára pán minister skonštatoval, že súvisia so životným štýlom obyvateľstva.
K financovaniu zdravotníctva uviedol, že je chronicky známe, že zdravotníctvo je zbytkovo financované, ale je v záujme rezortu, aby zdroje zo štátneho rozpočtu prúdili do rezortu vo vyššej miere, ale tiež skonštatoval, že je každoročný nárast.
Výdavky na lieky na jedného obyvateľa sú nižšie, ako v okolitých krajinách.
Je záujem zvyšovať výdavky na zdravotníctvo (4,5 % na rok 2008).
Ministerstvo zdravotníctva pokračuje na vypracovávaní katalógu výkonov a diagnóz – termín je do roku 2009.
Netreba podceňovať súkromné poistenie.
Meranie kvality je ťažké.
K stanovisku pána Szalaya za KOZ SR pán minister konštatoval, že odmeňovanie v zdravotníctve je prioritnou úlohou rezortu. Konštatoval, že v roku 2006 išlo o dvojnásobné zvýšenie platov, v roku 2007 bolo urobené ďalšie zvyšovanie platov a v roku 2008 od 1. 2. 2008 bolo avizované ďalšie zvyšovanie platov.
MUDr. Hochel za Ministerstvo zdravotníctva informoval o existencii vyhlášky o minimálnych materiálno-technických normatívoch a indikátoroch kvality. Indikátory kvality nie sú porovnateľné s medzinárodnými, všetky zdravotnícke zariadenia ich spĺňajú na 75 – 80 %. Indikátory neukázali disproporcie medzi efektívnosťou a kvalitou.
Do diskusie sa zapojil pán Špirko za RÚZ, ktorý skonštatoval, že očakával od ministra zdravotníctva predloženie koncepcie rezortu a návrh riešení problémov v zdravotníctve. Kritizoval, že sa prijímajú opatrenia, ktoré nie sú prekonzultované s odbornou verejnosťou, problémy sú v spôsobe financovania v liekovej politike, položil otázku, či vôbec ministerstvo má nejakú koncepciu, alebo, či ju pripravuje.
Pán Szalay požiadal o zaradenie zamestnávateľov a zamestnancov zdravotníckych zariadení do zákona o verejnej službe.
Za zamestnávateľov sa do diskusie zapojil podpredseda rady pán Sabol, ktorý uviedol, že podľa ústavy má každý právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a je potrebné definovať, na čo má občan nárok zo všeobecnej zdravotnej starostlivosti.
Za zamestnávateľov sa do diskusie zapojil MUDr. Pásztor, ktorý skonštatoval, že novela zákona o ochrane verejného zdravia a o BOZP odčerpávajú ďalšie zdroje.
Pán Oravec za zamestnávateľov zopakoval, že ústava zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, z čoho vyplýva nadmerná spotreba , máme obmedzené zdroje a neobmedzený dopyt. Vznikajú čakacie listiny a korupčné prostredie. Vytvárame mäkké rozpočtové obmedzenia, ktoré nútia zdravotnícke zariadenia vytvárať dlh.
Minister financií pán Počiatek skonštatoval, že pomer výdavkov do zdravotníctva voči HDP je taký, aký je. Je to spôsobené tým, že tu chýba súkromná časť financovania zdravotníctva. Ďalej uviedol, že nárast výdavkov do zdravotníctva je masívny zo 100 na 130 mld. za dva roky. Problém je inde a nie v zdrojoch. Očakávanie zmeny financovania zdravotníctva je málo reálne, musela by sa zvýšiť miera prerozdelenia financovania.
Minister zdravotníctva pán Valentovič uviedol, že koncepcia zdravotníctva je uvedená v Programovom vyhlásení vlády. MZ SR robí systémové opatrenia v sieti zdravotníckych zariadení rieši liekovú politiku, výmenné lístky majú zabezpečiť, že jeden ošetrujúci lekár bude menežovať pacienta
K strate záujmu o prácu v zdravotníctve minister konštatoval, že vedia o tomto probléme, nie je to nezáujem len o prácu sestry, alebo opatrovateľky, ale aj o štúdium medicíny. K pracovnej zdravotnej službe požiadal o vysvetlenie doc. Rovného, hlavného hygienika, ktorý uviedol, že je zriadená pracovná skupina, ktorá pripraví malú novelu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia. Členmi pracovnej skupiny budú aj sociálni partneri.
Do diskusie sa zapojil aj predseda OZ KOVO pán Machyna, ktorý konštatoval, aby zo zdravotníckych služieb neprofitovala len jedna skupina, treba sa dohodnúť na konsenze.
Pán Špirko za RÚZ opätovne požiadal o výsledky hospodárenia VŠZP, a.s. a Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. s výhľadom do konca roka 2007. Tento záväzok splnený nebol, lebo minister nezaslal výsledok hospodárenia štátnych zdravotných poisťovní.
Pán minister odporučil zamestnávateľom, že každá akciová spoločnosť robí správu o svojom hospodárení, ktorú zverejňuje a zamestnávatelia ju budú mať k dispozícii. Minister skonštatoval, že ak požiadal Združenie zdravotných poisťovní o údaj koľko finančných prostriedkov dávajú do ústavnej zdravotnej starostlivosti nedostal odpoveď.
Po rozsiahlej diskusii sociálni partneri dospeli k nasledovnému záveru:
Záver:
A. sociálni partneri berú na vedomie informáciu ministra zdravotníctva na tému Komplexné riešenie problematiky s pripomienkami KOZ, AZZZ SR a RÚZ.
Predsedníčka rady pani Tomanová poďakovala prítomným za účasť a ukončila rokovanie.
Zapísala: Andrea Strečková
za vládu
Viera T O M A N O V Á
predseda rady ...............................
za odbory
Vladimír M O J Š
podpredseda rady ................................
za zamestnávateľov
Ján S A B O L
podpredseda rady ..............................
Kalendár akcií
| 1 | 2 | 3 | 4 | |||
| 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 |
| 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
| 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 |
| 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
