Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

Prepis tlačovej besedy po kontrolnom dni na Ministerstve školstva SR


Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy a páni, po dvoch rezortoch, ktoré – nechcem povedať – že sú jednoduchšie alebo svojím rozsahom by boli zanedbateľné, to nemôžem povedať – hovorím teraz o rezorte zahraničných vecí a rezorte spravodlivosti – som dnes navštívil rezort, ktorý patrí medzi najkomplikovanejšie, a nielen pokiaľ ide o počet ľudí, ktorých priamo riadi, ale najmä preto, aké ťažké témy v sebe zahŕňa – či už je to otázka vzdelávania, či je to otázka vedy, či je to práca s mládežou alebo všetky témy, ktoré sú spojené so športom. Aj z tohto dôvodu chcem oceniť, že ministerstvo školstva pod vedením pána podpredsedu vlády a ministra školstva Mikolaja veľmi dôsledne nielenže ide podľa požiadaviek programového vyhlásenia vlády, ale aj udržuje sociálny zmier v rezorte, ktorý je veľmi citlivý, pretože pedagógovia či už na základných školách, stredných školách alebo vysokoškolskí pedagógovia, to je skupina ľudí, ktorá dlhodobo na Slovensku nepožívala ten status, ktorý by mali požívať, a som veľmi rád, že v tomto duchu nastali určité zmeny – ak sa aj pozrieme štatisticky na čísla, tak by sme už videli pomerne výrazný posun dopredu. My sme dnes, tak ako to bolo včera a predvčerom, hovorili vo viacerých úrovniach a ja by som si dovolil povedať niekoľko vecí, kde som požiadal pána podpredsedu vlády, ktorý má samozrejme moju plnú dôveru, my máme veľmi korektné vzťahy a musím povedať, že sa nám darí často riešiť aj témy, ktoré sa zdajú byť mimoriadne komplikované a ktoré niekto v minulosti odkladal - napriek tomu som požiadal pána podpredsedu vlády o nasledujúce veci na 24 mesiacov, ktoré nás čakajú. Po prvé, jedna vec je prijať významný zákon, akým je školský zákon, kde, klobúk dole, podpredseda vlády to zobral na seba, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam, zvládol a zvládol to tak, že dnes školský zákon nie je predmetom nejakých politických šarvátok, dokonca - a to už je naozaj niečo, čo treba mimoriadne podporiť - aj politické strany, ktoré reprezentujú národnostné menšiny, v podstate rešpektujú, že tento zákon napĺňa požiadavky, ktoré v štandardnom európskom štáte by mal napĺňať. Prijatie zákona je jedna vec, druhá vec je, do akej miery sa nám podarí tento zákon dostať čo najrýchlejšie do praxe, pretože ide o významnú obsahovú zmenu a je nastavená už od 1. septembra 2008. Ja som preto požiadal pána podpredsedu vlády, aby v maximálnej možnej miere celé ministerstvo venovalo pozornosť aplikácii nového školského zákona, ale aj prijatiu všetkých opatrení, ktoré súvisia so školským zákonom. Život nefunguje na zákonoch, hoci zákony sú absolútne podstatnou súčasťou života, ale život je predovšetkým o konkrétnych ľuďoch, preto som požiadal pána podpredsedu vlády, aby obdobie, ktoré ide, bolo venované predovšetkým spoločenskej vážnosti a uznaniu pedagógov. Viem, že ministerstvo pripravuje právne normy, ktoré majú nadväzovať na školský zákon a ktoré majú zvýrazniť postavenie pedagóga v spoločnosti nielen po stránke odmeny, ale aj predovšetkým po stránke spoločenskej vážnosti. Na druhej strane – a o tejto téme ako keby sme sa báli hovoriť, ja som ju dnes otvoril na porade na ministerstve školstva - je otázka, ako bude štát reagovať na neúnosnú situáciu, ktorá sa nám objavuje v správaní sa žiakov základných a stredných škôl vo vzťahu k pedagógom. Týchto prípadov je čím ďalej viac, sú to prípady, ktoré v čase, keď som ja chodil do školy alebo keď chodil do školy pán podpredseda vlády, boli jednoducho nemožné, pretože existovali spôsoby, ako im zabrániť. Pokiaľ sa nebude ministerstvo školstva a štát venovať prípadom útokov žiakov na učiteľov, nebude sa venovať neadekvátnemu správaniu sa, prejavom hrubej nedisciplíny, tak budeme znevažovať školstvo ako také. Čiže na jednej strane hovoríme o ľuďoch pedagógoch, ich spoločenskej vážnosti, odmeňovaní, na druhej strane musíme hovoriť aj o tom, ako bude naše školstvo vyzerať aj pokiaľ ide o samotných žiakov. Ďalšia požiadavka, ktorá bola na podpredsedu vlády, sa týkala odborného školstva, kde sa nám nepodarilo zabezpečiť prepojenie požiadaviek praxe a stredných odborných škôl – máme teraz na mysli prípravu kvalifikovaných pracovníkov stredoškolských kádrov, najmä v súvislosti s príchodom investorov sa nám to ukazuje ako pomerne citlivé miesto. Prijal som s uspokojením informáciu od pána podpredsedu vlády, že pripravuje dokonca aj podmienky pre vstup súkromného kapitálu, súkromného sektora do vzdelávania týchto stredoškolských odborných kádrov. Máme jednoducho na mysli prepojenie konkrétnych firiem a škôl. Ale musíme prísť s motivačnými elementami, ktoré budú motivovať tieto súkromné podnikateľské sektory, aby mali záujem investovať do stredného odborného školstva a pripravovali si také kádre, ktoré reálne pre seba potrebujú. Toto je podľa mňa cesta, ako môžeme veci posunúť viac dopredu. Ďalej som – a toto plní pán podpredseda vlády, myslím si, na jednotku – je naďalej presadzovanie prvkov národného sebavedomia, národnej hrdosti do vzdelávania, toto je celková filozofia vlády, ktorú udržiavame, a ukázalo sa to aj teraz v školskom zákone, kde sa nám podarilo takú právnu úpravu pripraviť, ktorá zabezpečí, že aj na školách s iným vyučovacím jazykom, ako je slovenský, dôjde k navýšeniu počtu týchto hodín a verím, že bude aj žiak, ktorý vyjde z takejto školy, lepšie ovládať slovenský jazyk, čo by malo byť nielen našou požiadavkou, nielen našou povinnosťou, ale malo by to byť aj záujmom každého jedného rodiča, ktorý posiela deti do školy, aby tieto deti vedeli perfektne po slovensky, pretože ja neviem, že či je ešte nejaká taká krajina na svete, kde vychádzajú deti zo škôl a nevedia štátny jazyk. No tak tu na Slovensku bohužiaľ takáto situácia ešte je. Ale v tomto ministerstvo postupuje veľmi intenzívne dopredu a pritom rešpektuje všetky požiadavky predstaviteľov národnostných menšín, lebo keby to tak nebolo, tak si viete predstaviť ten šrumec, čo by narobili v súvislosti so školským zákonom. Bavili sme sa na tému aj, ktorá je pre nás pre všetkých veľmi citlivá a je citlivá preto, lebo máme dnes ohraničené verejné financie, a to je otázka financovania vedy a výskumu. Tu ma informoval pán podpredseda vlády, že príde do vlády Slovenskej republiky s vlastnou iniciatívou investičných stimulov do vedy a vedeckovýskumných projektov. Dnes investičné stimuly patria do podpory a ministerstva hospodárstva, ale to sú investičné stimuly, ktoré sa týkajú len klasickej produkcie: výrobné haly, výroba áut, bielej techniky, všetkého ostatného, ale nemáme samostatné podmienky pre možnosť vystavania investičných stimulov do vedecko-technických projektov. Je to projekt, ktorý určite získa vo vláde podporu, potom je už iba na nás, aké finančné podmienky vytvoríme, aby mohol niekto čerpať stimuly aj pre takéto projekty. Celkom prirodzene som otvoril otázku na rokovaní aj krajských školských úradov, ale aby ste nechápali tento problém ako problém, ktorý by ohrozoval alebo mal zachrániť štátny rozpočet - ide o dvesto pracovníkov. Tu skôr ide o otázku, či sme schopní novej vláde, ktorá príde v roku 2010, ponúknuť dvojstupňové riadenie štátu, aby sme mali ústredné orgány a potom už len tie miestne orgány štátnej správy. My sme zrušili krajské úrady ako také, to bola úloha z programového vyhlásenia vlády. Nie je úloha v programovom vyhlásení vlády rušiť krajské školské úrady, ale pán podpredseda vlády ma ubezpečil, že v priebehu budúceho roku príde s návrhom, ako tento problém riešiť, hoci to patrí do jeho kompetencie a nemá žiadnu povinnosť, pokiaľ ide o programové vyhlásenie vlády, aby takto postupoval. Ale chceme vyčistiť priestor, aby nám neexistovala krajská špecializovaná štátna správa. Potvrdzujem však, že si chceme zachovať vplyv nad školami, pokiaľ ide o štát. Nemôžeme dovoliť, aby sa školy vyvíjali bez vplyvu štátu, a preto nejaká podoba miestnej štátnej správy v oblasti špecializovanej štátnej správy v oblasti školstva musí zostať. Musím poďakovať pánovi podpredsedovi vlády, že naplnil úlohu, pokiaľ ide o znižovanie počtu pracovníkov v rezorte, toto zníženie naplnil na 19,7 %, to je presné číslo, čiže tých 20 %, ktoré sme potrebovali naplniť, to je veľmi dobré. Aj taká maličkosť ma potešila, že opäť sa rozbehlo vydávanie Učiteľských novín, to už bolo zastavené predchádzajúcou vládou, znovu sme sa k tomu vrátili, je to veľmi dobré, že učitelia majú možnosť bezplatne sa dostať ku kvalifikovaným novinám, ktoré samozrejme nepíšu o mojej vinici, ale píšu o tom, čo je v školách, aké zákony sa prijímajú, čo je obsahom týchto zákonov. A ešte by som si dovolil, ak dovolíte, povedať – pokiaľ ide o štipendijný program, ktorý sme vyhlásili pre vyučovanie cudzích jazykov a pre možnosť našich študentov stredoškolákov vycestovať – som rád, že sa nám v podstate darí napĺňať to, čo nám ponúka zahraničie. Nám zahraničie zatiaľ ponúklo okolo 360 miest. 360 miest v rôznych teda kategóriách jazykov s tým, že my sme zatiaľ ponúkli 301 alebo 302 konkrétnych študentov na tieto miesta. Čiže ideme, držíme zatiaľ tempo, báli sme sa, že nebudeme schopní napĺňať tie miesta, ktoré nám bude ponúkať zahraničie, ale máme z 360 miest 301, preto tam ten zostatok nie je naplnený, lebo nie o všetky jazyky je taký záujem. Napríklad máme na Taliansko 40 alebo 50 ponúk, ale nie je toľko študentov, ktorí by tam chceli ísť študovať, preto tam je ten rozdiel okolo tých 50 – 60 miest. Máme aj také ešte tie klasické detské choroby s tým, ktoré riešime teraz, je to prvýkrát, čo takýto projekt riešime, a verím, že budúci rok to bude podstatne plynulejšie, poprosil som pána podpredsedu vlády, aby v spolupráci s ministrom zahraničných vecí maximálne to zobral za svoju prioritu, aby táto vec bola dotiahnutá do konca a aby sme využili aspoň tie miesta, ktoré nám ponúka zahraničie. Na záver chcem poďakovať pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi školstva, pretože vedie ťažký rezort, chcem mu poďakovať aj za to, že – a ja som vedel, že takto bude k tomu pristupovať – že sa v žiadnom prípade nenaplnili tie rôzne výzvy z roku 2006, že čo sa všetko stane so školstvom, keď príde nominant Slovenskej národnej strany, ako vidíte, nestalo sa nič, práve naopak, nastal veľký posun – veľký posun. Predchádzajúci pán minister, ten len tápal, je nervózny z toho, že zrazu je tu minister, ktorý má tempo, ktorý dokáže predkladať návrhy zákonov, dokáže tieto návrhy zákonov presadzovať v rámci Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes nás čakajú dôležité normy, teraz ešte máme v prvom čítaní šport, máme podporu mládeže a čakajú nás ešte ďalšie a ďalšie významné normy. Toto sú výzvy, ktoré som po dvoch rokoch činnosti vlády predostrel na dnešnom rokovaní, a verím, že ministerstvo školstva naďalej bude rezortom, ktorý bude zabezpečovať zmier, sociálny zmier v tomto rezorte a že postupne krok za krokom bude napĺňať našu predstavu o spoločnosti, ktorá nebude založená iba na lacnej pracovnej sile, ale spoločnosti, ktorá bude predovšetkým založená na ľuďoch, ktorí budú ponúkať nie šikovnosť svojich rúk, ale predovšetkým vedomosti a kvalifikáciu. Takže pán podpredseda, ešte raz ďakujem.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... oblasti, ktorým sa darilo už v predchádzajúcich dvoch rokoch, ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... boli vážnejšie, ak boli slabiny? A pána ministra školstva ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... či nám to nejako skomplikuje ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)..., ďakujem.

Robert Fico, predseda vlády
Nás vo všeobecnosti obmedzuje to, že musíme plniť veľmi prísne kritériá Paktu rastu a stability, ktorý nás núti každý rok znižovať deficit verejných financií o 0,5 %. Dobre viete, že pracujeme dnes s historicky najnižším deficitom, a ak toto tempo udržíme, tak v krátkom čase, za rok, za dva môžeme hovoriť o vyrovnanom štátnom rozpočte. Môžete argumentovať, že je tu hospodársky rast, ale hospodársky rast, hoci je stále najvyšší v Európskej únii, predsa len bude mať iné tempo a s tým sme všetci rátali. Preto, čo sa nám nedarí, ale to nie je otázka nás, je to otázka objektívna, je dostávať do školstva toľko peňazí a do vedy, koľko by sme potrebovali. Ale pravdepodobne každý rezort by niečo podobné mohol povedať, keď s nimi diskutujeme na tému financovania. Takže objektívne je toto najväčší problém celého štátu – nedostatok zdrojov. Aj preto šetríme, hľadáme každú jednu korunu sa pokúšame dostať niekde, veď - ja to teraz pokúsim sa povedať - ak nám to vyjde, ja som poprosil ministra financií, nech to zráta - ale teraz ste sa spýtali pána podpredsedu vlády na to cestovanie. To je 1,2 mld. Sk, pokúsime sa, prosím, lebo hovorím zatiaľ o návrhu, aby sme to nebrali ako hotovú vec, ušetriť 300 mil. Sk z tohto, ale nechceme to pustiť niekde do spotreby len tak, že ono sa to stratí vo vládnej spotrebe, ale chceme na tieto peniaze vždy naviazať konkrétny projekt. A ja by som chcel na tieto peniaze naviazať financovanie dostavby tej skratky na Orave, čo je Orava - Kysuce, teda skrátiť ten prechod skoro o 100 km hore na severe Slovenska. My to dokončujeme, potrebujeme tam presne 300 mil. Sk na dokončenie. Samozrejme, že nájdeme zdroj inde, keď toto nevyjde, ale chceme viazať tieto úspory vždy na konkrétne projekty. Čiže nedostatky – všade to poviem, na každom ministerstve – je to, že nemáme dostatok finančných zdrojov kvôli tomu, akým tempom sa konsolidujú verejné financie. Inak, tento rezort je tak komplikovaný, pani redaktorka, že to by sme sa museli tu možno zísť na dvojtýždňovej konferencii, pretože hocaký problém by sme vytiahli, mohli by na to byť rozdielne postoje. Ale čo je podstatné – podarilo sa zvýšiť platy učiteľov? Podarilo sa. Je aký-taký sociálny zmier? Je. Prijali sa zásadné zákony? Prijali sa, školská reforma, hoci to slovo nerád používam, ale urobila sa a nikto do tohto nemal odvahu ísť v minulosti. Myslím si, že vedel by hovoriť pán podpredseda vlády o mnohých ďalších veciach, ale ide sa. Veď som sa smial ráno, keď sme sem prišli o 10 minút neskôr, tak som povedal pánovi podpredsedovi, že meškali sme preto, lebo sme sedeli na porade – nevedeli sme nič na vás nájsť - myslím z hľadiska takého formálneho plnenia uznesení, lebo my sem nechodíme buzerovať ministrov. Toto nie je porada o tom, že pán minister ak dostaneš, ja neviem, pokarhanie, lebo jedno uznesenie vlády, ja neviem, je o tri dni posunuté. O tomto nie sú tieto stretnutia. Tieto stretnutia sú obsahové, sú o tom, čo v najbližších dvoch rokoch urobiť, lebo vychádzame z toho, že táto vláda tu dva roky bude. Niet dôvod sa domnievať, veď ja zase nie som Sybila, aby som povedal, že to bude presne takto. Ale sú veci nastavené tak, že ideme ďalej ďalších 24 mesiacov a chceme, aby sa tých 24 mesiacov maximálne využilo. A pomenovávame priority, ja som ich teraz pomenoval, na ktoré sa bude rezort školstva bude sústreďovať. No a potom k tomu cestovaniu vás poprosím ešte.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Veľmi stručne – ja som pána predsedu vlády informoval o tom, že zhodou okolností ministerstvo školstva – my máme najviac služobných ciest. My máme viac ako ministerstvo zahraničných vecí a to z toho dôvodu, že my máme zastúpenie v desiatkach, možno stovkách medzinárodných organizácií. Sme v CERN-e, chceme ísť do Dubna. Možno viete, že Slovensko v rámci čerpania projektov v Siedmom rámcovom programe, teda v Šiestom rámcovom programe, bolo najhoršie v Európskej únii. Sme boli na 25. mieste, uvidíme teraz, ako na tom sú Rumuni a Bulhari, dúfam, že nebudeme dvadsiati siedmi. Tak sme teraz prijali taký nejaký systém a naši ľudia cestujú pravidelne na všetky výbory, ktoré sa týkajú siedmeho rámcového projektu, aby sme naše organizácie do tohto projektu dostali. Prijali sme rozporné opatrenia v tom, že cestujú len po jednom. Každý musí mať dopredu pripravenú prednášku, čiže musí byť uverejnený v programe. Nestačí diskusia alebo, ja neviem, nejaká kuloárna atď., takže sekáme to aj my a si myslím, že my tých 25 %, 30 možnože dokážeme usporiť tak, aby sa naplnil ten zámer, ktorý je, ale fakt je aj ten, že my máme aj niektoré nové zastúpenia, pretože sme dosť aj s pomocou pána predsedu vlády bojovali o Európsky technologický inštitút. My takisto sa chceme dostať do správnej rady a potom sa chceme prihlásiť do projektov a takisto je nevyhnutné, aby sme cestovali na všetky pripravené výbory, ktoré sa toho týkajú.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Určite nie.

redaktorka, Rádiožurnál Slovenského rozhlasu
Pán minister - ste navrhli nad rámec programového vyhlásenia vlády zrušenie krajských školských úradov, určite viete, ako chcete nahradiť v prípade, že tento medzistupeň sa vytratí.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Možno keby ste, pani redaktorka, otázku pozornejšie počúvali, pán predseda vlády nepovedal zrušenie krajských školských úradov, my hľadáme efektívnejšiu formu fungovania a existencie týchto krajských školských úradov s tým, že my máme školu v každej obci a pán premiér uznal, že tá školská správa byť musí štátna, pretože obce majú prenesený výkon kompetencií, nemajú originálne kompetencie, štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za úroveň školstva. Len hľadáme optimálnu štruktúru a sieť týchto školských úradov.

Robert Fico, predseda vlády
Chceme – aby sme sa dobre rozumeli – my chceme krajskú štátnu správu vymazať z mapy. A znovu ide asi o dvesto ľudí, ktorí dnes robia na krajských školských úradoch, čiže toto nie je gro. Prípad krajských školských úradov nie je taký, ako boli napríklad klasické krajské úrady alebo iné úrady na krajskej úrovni, kde pracuje veľmi veľa ľudí. V tomto prípade nám ide iba o to, aby ani krajské školské úrady netvorili výnimku a aby sme vytvorili dvojstupňové riadenie štátu. Ale vplyv štátu na vzdelávanie a školy musí zostať, zostane pravdepodobne na miestnej štátnej úrovni. O toto som požiadal pána podpredsedu vlády, aby s takýmto návrhom prišiel, pretože nechceme, aby boli ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy a niekde medzi tým sa nám pohybovali len špecializované krajské školské úrady. Krajskú štátnu správu chceme vymazať, toto je náš cieľ, dúfam, že sa nám to spoločne podarí, ale bez straty vplyvu štátu na vzdelávanie a na školy. Veď to by bola chyba, keby sme nechali školy, aby si robili, čo chceli.

redaktorka
Dobrý deň, pán minister, chcem sa spýtať ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... otázku týkajúcu sa toho štipendijného programu, ktorý ste presadili vo vláde, tam bol problém so zabezpečením angličtiny, teda či sa už podarilo zabezpečiť nejaké miesta a ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... do ktorých krajín by sa mohli študenti dostať ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Podpísala sa zmluva s Írskom, pokiaľ mám presné informácie, tie celkové počty neviem, ale tie všeobecné som vám povedal – je momentálne ponúknutých asi 360 miest zo zahraničia na všetky tie jazyky, ktoré sme ponúkali, a máme 301 študentov pripravených. Nie je taký záujem o jazyky také, nechcem ich nazvať sekundárne, ako je povedzme taliančina alebo španielčina, toto nie je až také atraktívne pre študentov. Na druhej strane, dnes zabezpečiť dobré miesta pre výuku angličtiny je dosť komplikované, pretože Veľká Británia nemá klasický spôsob školstva, ako to je na Slovensku, to isté sa týka Malty. Preto som rád, že aj vycestovali pracovníci z ministerstva školstva do Írska, podpísala sa dohoda, išlo o nejakých 120 alebo 130 miest len tam, potom ešte ďalšie možnosti sa hľadajú. Zatiaľ – pozrite sa - je to prvýkrát, takýto program nikdy na Slovensku nebol. Pánboh zaplať aj za tých tristo študentov.

redaktorka
A v Írsku sú súkromné školy, tam sa bude zapisovať ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Povedal som dnes na stretnutí aj tu na ministerstve školstva, že bol vyčlenený pomerne zaujímavý objem peňazí na tento projekt. Ak by nejaké miesto malo byť ohrozené len preto, že napríklad nezapadá do nejakého rámca alebo do nejakej kvóty, že to nemôže byť viacej ako toľko a toľko euro, no tak radšej použime zdroje a zaplaťme to, len aby tie deti mohli vycestovať do týchto škôl. Nebudeme tam zasa hľadieť na tri alebo na štyri eurá – preháňam to teraz – že si to viem predstaviť. Zase na druhej strane, našou úlohou nie je, aby sme napĺňali zisky nejakých súkromných spoločností alebo nejakých súkromných škôl, ale budeme spolupracovať určite aj takýmto spôsobom.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ja len veľmi stručne – my máme – v Írsku bol jediný problém, pretože je aj problém internátov, pretože my tie deti musíme umiestniť do internátov a Írsko ponúkalo skôr to, že by to malo byť v rodinách, takže po spolupráci s írskym ministerstvom školstva zabezpečujeme aj to, aby tie deti v tých rodinách, lenže to treba zmluvne dotiahnuť. Takže na tom sa pracuje, myslím si, že tých 80 – 90 miest sa nám tam nakoniec naozaj podarí zabezpečiť.

Robert Fico, predseda vlády
Ono sa to zdá byť také jednoduché, že sú peniaze a pošlime deti, ale to je otázka zodpovednosti.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Nie sú plnoleté.

Robert Fico, predseda vlády
Lebo to nie sú plnoleté deti. Je to otázka poistenia, je otázka stravovania, je to otázka ubytovania, je to otázka obsahu ich vyučovania na daných školách, je to obrovský komplex problémov, ale som rád, že sme ho začali, pretože to tu nikdy nebolo. Takže treba sa na to skôr pozerať, nie že skôr, treba sa na to pozerať pozitívne. Dali sme sa do toho, vyčlenili sme na to peniaze, tie peniaze boli stiahnuté z rezortu obrany, čo tiež ukazuje, že hľadáme rezervy v tých rezortoch, kde si myslíme, že by sa ušetriť dalo.

redaktorka
Ďakujem pekne, ešte môžem mať jednu otázku? ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... či ste diskutovali o probléme ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Ale veď, ale pani redaktorka, to je žart, dúfam, z vašej strany, aké školné? No veď, tak hovorme o externistoch. Ale veď doteraz sa takisto platilo. Ako to – to akože my sme zaviedli školné, chcete teraz povedať?

redaktorka
Školné sa platí aj v prípade denných študentov.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Neplatí.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ale to je od roku 2002, to je od roku 2002.

Robert Fico, predseda vlády
Čo to má spoločné s touto vládou? Prosím vás, ešte raz – viem, že je záujem vytvárať nejaký obraz, že táto vláda robí niečo, čo nie je v súlade s jej programom. Doteraz sa platilo všelijakým spoločnostiam súkromným a bol netransparentný tok peňazí pri externom vysokoškolskom štúdiu. My sme v tom urobili poriadok. A dnes tie peniaze tečú tak, ako majú tiecť, ale nikdy nedovolíme zaviesť školné za denné vysokoškolské štúdium. Ale toto nebolo predmetom našich rozhovorov, to je úplne jasné. A ja sa vždycky dobre usmievam, keď vidím niekoho, že táto vláda zaviedla školné. Ako keby doteraz externisti chodili zadarmo do školy.

redaktorka, Slovenská televízia
Pán minister, máte už konkrétnejšiu predstavu, ako bude vyzerať vstup firiem do škôl? To prepojenie škôl aké bude?

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ja som informoval pána predsedu vlády, že pripravujeme nový zákon o odbornom školstve. Legislatívny zámer sa dostane do vlády, predpokladám, v priebehu dvoch – troch mesiacoch tohto zákona. Sú tam niektoré systémové mechanizmy, zvažujeme zriadiť určité regionálne rady, kde by boli zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia samosprávy, možnože odborov školstva, úradu práce, ktorí by nám dali štatistiky, koľko ktorých absolventov máme na úradoch práce a na základe toho by sme vytvorili nejaký mechanizmus, ktorý by definoval podmienky. Ale ak ste si všimli, my sme už teraz do školského zákona sme dali aj to, že ministerstvo školstva môže zaviazať samosprávu smernými číslami podľa požiadaviek zamestnávateľov už teraz.

redaktorka, TV Markíza
Dobrý deň, ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vzdelávanie sa má vyvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov, nie je ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... treba začať tým, že učebnicová politika je prísne centralizovaná a tento rok ešte prísnejšia?

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Môžem povedať – učebnicová politika nie je prísne centralizovaná a vy si nepamätáte, ale pred ôsmimi rokmi sa jedna učebnica musela stiahnuť z trhu. Takže my chceme len na to dávať pozor, aby neonacistické alebo rôzne sekty, ktoré by naozaj deťom mohli v školách uškodiť, tak na to bude taká odborná kontrola, to je po prvé. Po druhé, štát je povinný zabezpečiť základné učebnice s novým obsahom. Pretože keďže sme spustili reformu, tak musíme pripraviť aj učebnice. Ešte tento mesiac uverejníme portál učebníc, ktorý bude absolútne voľný a na ktorý si všetky základné, stredné školy budú môcť posielať návrhy, ktoré učebnice by chceli používať, a my potom centrálne cez verejné obstarávanie objednáme a im pošleme. Pretože zas nechceme, aby si každá škola robila verejné obstarávanie. Veď oni majú množstvo učebníc a nie je možné, aby na tú istú učebnicu bolo tritisíc povedzme verejných obstarávaní. Takže je to skôr o efektívnosti riadenia.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... napriek tomu sa rozhodlo, že bude konkrétne jednať.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Nie, my sme povinní učebnicu do septembra. Deti musia dostať šlabikár 1. septembra. Sa zišli odborníci, ktorí vybrali, ktorý typ šlabikára už bude v rámci nových študijných osnov - a to sa zabezpečuje.

redaktorka
Ja sa chcem spýtať ešte teda k tomu školnému, vzhľadom na to, že tá úprava ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... nebude nejakým spôsobom upravovať, keďže je v tom trošku chaos ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... A ešte druhá otázka sa týka toho násilia na školách, tej agresivity žiakov – pán premiér, podporujete to riešenie, že by sa učitelia stali verejnými činiteľmi, na čo vlastne aj ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
O tom sa hovorí už dlhodobo a vždy sa rozširuje ten okruh osôb, ktoré sú verejnými činiteľmi, aby požívali lepšiu ochranu podľa práv. Ale to, že zaradíte učiteľa do okruhu verejných činiteľov – ja to podporujem - to ešte samotné neznamená, že agresivita okamžite prestane. Viete, trestné právo nepôsobí samotné moc preventívne. Keď niekto ide niečo ukradnúť, tak nemyslí na to, že je tam nejaký paragraf v trestnom zákone a že za to bude postihnutý. Skôr si myslím, že to je problém, v akom stave prichádzajú deti do škôl, z akého prostredia. Tu by mala byť väčšia súčinnosť, pokiaľ ide o spoluprácu rodín a škôl, ale samotné zaradenie do tohto okruhu to nevyrieši. Ale podporujem to, ale to nie je liek. Pokiaľ ide o vašu prvú otázku – my sme mnohé veci prevzali od predchádzajúcej vlády, veď my sme nemohli prísť do vlády a teraz jeden zákon za druhým preorať – to nie je vôbec možné. Ak je v tom chaos, no tak treba sa na to pozrieť, že či právna úprava prijatá predchádzajúcou vládou má byť zmenená - tak ju zmeníme. Ja zase sa až tak hlboko do týchto vecí elementárne nevidím. Ja len chcem zagarantovať, že školné za denné štúdium vysokoškolské nikdy, pokiaľ táto vláda je, zavedené nebude – nikdy. Pokúšala sa o to predchádzajúca vláda. A pokiaľ ide o školné, pri externom vysokoškolskom štúdiu urobili sme len poriadok, lebo tie isté peniaze platili, len končili niekde inde, nekončili na školách. Toto je jasná filozofia a kedykoľvek sa k nej prihlásime.

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ešte by som k tomu pojmu chaos, pretože to vyťahujú novinári, nikto iný - ak je chaos to, že niektorý študent bol prihlásený na troch študijných odboroch a my sme ako štát poslali normatív trikrát a nenastúpil do školy, len bol zapísaný, tak to nie je chaos, ale to je poriadok. Samozrejme, že teraz už zrazu zistil, že musí zaplatiť peniaze, pretože štát posiela peniaze a on na školu nenastúpil. Tak v tom bol chaos, ale teraz je stopercentný poriadok, pretože máme registre a my teraz vieme, že kto kde študoval. Čiže ak sa študent zapísal a zabudol sa odhlásiť a my sme tam posielali finančné prostriedky a škola si z toho vyplácala aj mzdy, no tak to nie je chaos, ale teraz je poriadok.

redaktorka
Pán minister, znamená to, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
A ten drobný štrajk, ten má politické pozadie, to viete.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... ja sa pýtam na to, že mnohí študenti, ktorí sú spoplatnení pre predĺžené štúdium, tí čo mali prerušené štúdium ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Nie, nie, zákon je jasný, keby ste si, pani redaktorka, prečítali zákon, tam je jasne definované, že pokiaľ má zdravotný problém, tak sa mu to odpúšťa.

redaktorka
No ale sú školy, ktoré od nich pýtajú peniaze, myslím, že každá škola si to vysvetľuje úplne inak tieto dôvody, preto sa pýtam ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Zákon platí od roku...

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
No tak netreba. Netreba, len je dôležité, aby jednotlivé vysoké školy dodržiavali ten zákon tak, ako napísaný je.

redaktor, ČTK
Dobrý deň, pán premiér ja si dovolím takú všeobecnú otázku - tie problémy, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... pokiaľ ide o žiadosti o viacej peňazí - postupom dvoch rokov - keby ste zostavovali teraz programové vyhlásenie vlády, bolo by tých priorít vlády o trošku menej, aby sa ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... v takomto veľkom rozsahu, ako ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Myslím si, že asi by nedošlo k zúženiu priorít, takto by som to nestaval, ale my sme sa dali na cestu eura a myslím si, že iné riešenie neexistuje, musíme to vydržať. Ja nemám iný recept – šetriť a vydržať. Myslím si, že štát ide – darí sa ekonomike, je stabilná vláda, sú dobré predpoklady na to, aby sme do konca roku 2008 dosiahli ešte vyšší hospodársky rast, ako bolo pôvodne predpokladané, pretože ak dopadne druhý štvrťrok približne na tej istej úrovni ako prvý štvrťrok, pokiaľ išlo o hospodársky rast, tak sme v roku 2008 za vodou a máme vyšší hospodársky rast, ako sa pôvodne predpokladalo, lebo na konci roka bude zase nejaké predzásobenie, a to ovplyvní hospodársky rast. Čiže tam by sme mohli získať nejaké zdroje, ktoré budeme môcť použiť na priority. Domnievam sa, že programové vyhlásenie vlády je dobre vybalansované a aj priority, ktoré si nastavili jednotlivé rezorty, sú v poriadku. Toto dvojročné hodnotenie, ktoré teraz robíme, je naozaj dobré v tom, že nás núti sa vrátiť k našim rozhodnutiam z roku 2006, nás núti presne si povedať, na čo máme peniaze a na čo sa máme sústrediť na nasledujúcich 24 mesiacov. A plus mne dáva priestor aj na to, aby som prijal potrebné personálne rozhodnutia, ak bude potrebné takéto personálne rozhodnutia prijať.

redaktorka, TV Markíza
Ja mám ešte jednu otázku na pána ministra - vy máte predstavu ako to neúnosné správanie žiakov vyriešiť?

Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
To je problém, ktorý sa netýka len školstva, je to aj problém médií, je to problém kultúry, my samozrejme chceme začať od učiteľov, ale potom sa musíme dostať cez školské rady asi aj k rodičom. Takže to je problém, ktorý musí byť dlhodobo – to sa nedá riešiť zo dňa na deň, ale chceme začať od učiteľov a uvidíme, čo nám učitelia navrhnú. Máme prichystaný teraz takisto nový zákon, ktorý v septembri predložím do vlády, ohľadne štadiónov, násilia na štadiónoch, kde ideme veľmi tvrdo. Tam ideme, by som povedal, nekompromisne, čiže akýkoľvek prejav násilia na športových súťažiach bude veľmi tvrdo trestaný zo zákona, ale v školách to tak zase celkom nejde. Takže sú to neplnoleté deti atď., takže budeme sa boriť s touto otázkou, začneme - dneska som povedal, od učiteľov - skúsime zvýšiť štatút učiteľov, ochranu učiteľov pred agresívnymi žiakmi no a potom musíme ísť do vzdelávania.

redaktorka
Môžem odľahčene? Pán premiér, akú známku by ste dali pánovi ministrovi ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Ja neznámkujem, buď má minister dôveru alebo nemá dôveru. Pán minister má dôveru. Ale to nie je nejaké vysvedčenie alebo niečo také, my máme veľmi korektné vzťahy a som rád, že ministerstvo školstva, keďže je obsadené nominantom Slovenskej národnej strany, takto pracuje, a ja si veľmi vážim aj tie národné prvky, ktoré sa objavujú a ktoré by som dokonca ešte aj prehĺbil, pokiaľ by bolo možnosť ich dostať ďalej. Nebudem mať problém siahnuť na ministra, ak budem presvedčený, že to nie je v poriadku, to, čo robí. Vidím, že vás to veľmi zaujalo. Personálne otázky vždy dominovali v médiách.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... ste povedali, že tieto kontroly ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
No ak by bol vo vláde minister, ktorý nestíha, tak nemá čo vo vláde robiť.

redaktorka
A zatiaľ stíhajú všetci?

Robert Fico, predseda vlády
Zatiaľ, ako ste si všimli, som navštívil iba tri ministerstvá.

redaktorka
A nejaké informácie nemáte?

Robert Fico, predseda vlády
Samozrejme, že mám, ale to už nechajte na mňa.

redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... plní, takže nie je nič, čo by ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
mohol byť lepší?

Robert Fico, predseda vlády
Ale veď, pani redaktorka, ak ste dobre počúvali, my máme diskusie s ministrami nasledujúceho charakteru: najskôr je politická časť a potom je časť obsahová. Mojou úlohou nie je, aby som sa tu hádal s ministrami na tému, že či paragraf tohto zákona má byť taký alebo onaký. Ja skúmam, ako sa plní programové vyhlásenie vlády a uznesenia vlády, to je tá formálna stránka, tu nenachádzame žiadne veľké problémy. Potom prichádza politická časť, kde som nakoniec - na ministerstve zahraničných vecí som niečo povedal veľmi vážne, len ste to nezachytili. Povedal som dve významné vety. Povedal som, že zahraničná politika Slovenska stratila dynamiku a po druhé, že ministerstvo sa musí prispôsobiť novej kvalitatívnej situácii, ktorá vznikla v súvislosti s tým, že opozícia prestala podporovať vládu v zahraničnopolitických otázkach. Je mi ľúto, že ste si to nevedeli rozmeniť, ale ja som povedal veľmi vážne veci. Pokiaľ išlo o dnešné stretnutie, tak som zadefinoval politické priority. Veď to je moja úloha, aby som s ministrami si prešiel, čo nás čaká. Veď ministerstvo, to nie je iba odborný orgán. Ministerstvo plní programové vyhlásenie vlády ako politického orgánu. A ak budem nespokojný, tak to poviem, veľmi jasne to poviem, ale potom tá nespokojnosť bude mať už aj pomerne vážne konsekvencie, vážne dôsledky. Čo potrebujem povedať ministrovi, ktorý má moju dôveru, mu poviem medzi štyrmi očami. Poviem mu toto, toto a toto. Ale sú tu aj politické priority, ktoré sme teraz definovali. Veď hodnotenie nemôže byť malicherné. Hodnotenie musí byť z nejakého nadhľadu a musí očakávať od takéhoto hodnotenia aj minister, aj predseda vlády, že mu prinesie nejaký význam. Ja mám inú robotu, ako chodiť po ministerstvách ráno a pripravovať sa každý večer na to. Za to zodpovedajú ministri, ale chcem vedieť po dvoch rokoch, kde sa nachádzame, ako to vnímajú ministri, ako to vnímajú pracovníci na jednotlivých rezortoch, lebo ja sa nestretávam len s ministrom, ale máme vždy aj generálnych riaditeľov sekcií, máme tu najvyšších predstaviteľov jednotlivých rezortov. Veď – a mám byť vo všeobecnosti nespokojný po dvoch rokoch? Pani redaktorka, hospodársky rast, o ktorom ste tvrdili všetci, že zlikvidujeme, má také tempo – hovorím o novinároch – má také tempo, že je najvyššie v Európskej únii. Napriek tomu, že nás vydierali opozičníci, dosiahli sme aj Schengen, aj Lisabon a zvládame aj euro. Ešte pred troma týždňami sa v novinách písalo, že koruna bude na 33 korunách, pokiaľ pôjde o centrálnu paritu, už dnes sme na centrálnej parite 30,126 Sk. Vláda je stabilná, nikto z členov vlády na seba nepodáva trestné oznámenia, nebúcha sa dverami - ak je problém, vyrieši sa a ideme ďalej. Tak prečo by som mal prísť niekde na ministerstvo školstva alebo ministerstvo zahraničných vecí a kričať a robiť tam kvôli nejakým čiarkam alebo tomu, že nejaký paragraf je taký alebo onaký? Ja si myslím, že aj – hoci ja som veľký odporca všelijakých prieskumov a štatistík, lebo štatistiky zavádzajú – ale myslím si, že je väčšia spokojnosť v tomto štáte. Už to nie je tak, ako to bývalo, že nedeľný obed bol vždycky o tom, že kto prvý buchne po televízore. Dnes sa mi naozaj zdá, že sa dostávajú opäť do spoločnosti témy, ktoré do spoločnosti patria. Tak, ak vidím túto mieru spokojnosti a určitej miery stability štátu, musím povedať - je to uspokojivé. Veď sme dva roky a ešte máme dva roky. Teraz bude najväčšou výzvou pre celú vládu urýchliť približovanie Slovenskej republiky priemernej životnej úrovni Európskej únie - mňa toto zaujíma. Mňa nezaujíma, že či sa pánovi Froncovi páči nejaký paragraf v školskom zákone alebo že či pán Kukan je spokojný s niečím v zahraničnej politike alebo či – ako sme včera boli na spravodlivosti – si pán Lipšic stále nevie uvedomiť, že už nie je ministrom, ale že je opozičným politikom. Mňa zaujíma celková spokojnosť slovenskej verejnosti s vládnutím. A po dvoch rokoch kde sme zlyhali? Povedzte, v čom sme v takom významnom zlyhali. No keby sme v niečom významnom zlyhali, že by sme nezvládli Lisabon, že by sme nezvládli Schengen – a viete, v akom stave nám Schengen odovzdali – že by sme nezvládali euro, že by nám utekala nezamestnanosť, že by nám utekal hospodársky rast, že by sa nám vymykala inflácia spod kontroly, veď všetky tieto ukazovatele sú pod kontrolou. Tak ja musím aj pri rešpektovaní drobností konštatovať, že je tu spokojnosť a stabilita. A o toto nám išlo.

redaktorka
A myslíte, že tá životná úroveň učiteľov bude na konci tohto volebného obdobia tak ako priemerná v Európskej únii?

Robert Fico, predseda vlády
No to určite - ale veď...

redaktorka
Veď vy ste spomenuli...

Robert Fico, predseda vlády
Čo som povedal? Že má byť...

redaktorka
Životná úroveň obyvateľov ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Ale že, ale to ja som povedal, že má byť do konca roka na úrovni...

redaktorka
Ja sa pýtam, či si myslíte ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...

Robert Fico, predseda vlády
Ja hovorím, že hlavnou výzvou tejto vlády – ale veď – vy ste asi z mesiaca. Ako môže byť do konca roku 2010, keď sme na úrovni, my sme na úrovni dnes možno, pokiaľ ide o konvergenciu 65 – 66 %, tak ako môže byť do roku 2010 priemerná životná úroveň taká, aká je v Európskej únii? Veď trošku buďme ako realistickí. Ja som povedal, že to je najväčšou výzvou pre vládu, urýchliť približovanie Slovenska k životnej úrovni, ktorá je dnes v Európskej únii. To bude trvať roky, to nie je za rok, za dva alebo za koľko. My sme nehovorili o dvojnásobných platoch. A veľmi trpezlivo sa pokúšame napĺňať predstavy ľudí aj o dôchodkoch, aj o platoch, ale ide to pomaly, lebo sme krajina, ktorá je z hľadiska konvergencie vo vzťahu k Európskej únii na tom nie dobre. Sme na úrovni 65 %, čo je naozaj problém. No ale po dvoch rokoch si povedzme – je spokojnosť, nie je spokojnosť. Kde sme zlyhali? Povedzte, v akej zásadnej, v akom makroekonomickom ukazovateli, v ekonomike, vo financiách - kde sme zlyhali? Principiálne kde sme zlyhali? ...(prerušený záznam, pozn. prep.)...
prehrať audio Prehrať audio