Užitočné odkazy
Prepis audiozáznamu tlačovej konferencie v rámci Európskeho jadrového fóra v Prahe
Tlačová konferencia v rámci Európskeho jadrového fóra v Prahe
dňa 26. mája 2008
tlačová tajomníčka
Dobrý deň, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás privítala na tlačovej konferencii v rámci jadrového fóra v Prahe, dovoľte, aby som privítala predsedu vlády Českej republiky, pána Mirka Topolánka, predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, predsedu vlády Litovskej republiky, pána Gediminasa Kirkilasa, ďalej potom európskeho komisára pre energetiku, pána Andrisa Piebalgsa...
hovorca Andrisa Piebalgsa, komisára Európskej komisie pre energetiku
I am the spokesman of the commissioner, I am going to cover him ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... stay in the room.
tlačová tajomníčka
A pána Martina Římana, ministra priemyslu a obchodu Českej republiky, a ďalej ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Jahnátka. Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky má slovo.
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ďakujem za slovo, vidím, že je veľký záujem o jadrové fórum a to je dobré, pretože to bolo i jedným z cieľov, s ktorými Európska komisia toto jadrové fórum štartovala. Už to povedal Robert Fico a myslím si, že ja to môžem iba zopakovať, že my sme veľmi radi, že sme boli schopní sa dohodnúť, čo nie je úplne obvyklé, na spoločnom prístupe a na pravidelnom striedaní Bratislavy a Prahy pri organizácii týchto jadrových fór. Ak sa ma spýtate, koľko ich bude, ja vám na to odpovedať neviem, pretože cieľom bolo otvoriť základnú diskusiu o príležitostiach a rizikách využívania jadrovej energetiky v Európskej únii, v členských krajinách Európskej únie. Keby som chcel uviesť svoj príhovor, iba by som zopakoval citát Andreja Sacharova, ktorým sa, myslím, rámuje celé to diskusné fórum a dáva mu určitý smer. Andrej Sacharov pred tridsiatimi rokmi povedal: „Bude to nie nafta, nie plyn, nie uhlie, nie obnoviteľné zdroje, ale jadrová energia, ktorá západu poskytne spoľahlivý a dostatočný zdroj cenovo dostupnej energie a tým zaistí jeho slobodu a nezávislosť.“ A keby som chcel pokračovať a citovať sám seba, povedal by som, že po bratislavských otázkach, po práci expertných komisií by mali nasledovať pražské odpovede alebo aspoň diskusia o pražských odpovediach tak, aby sme mohli na európskej úrovni v Európskej únii diskutovať, a už nielen diskutovať zdĺhavo, ale navrhovať konkrétne opatrenia, konkrétne nástroje, akým spôsobom tú renesanciu atómu alebo skôr renesanciu diskusie o atóme preniesť do renesancie realizácie jadrovej energetiky ako nízkoemisného, bezpečného, lacného zdroja, ktorý umožňuje naplňovať binding targets, záväzné ciele Európskej únie v oblasti životného prostredia. Bude sa podľa mňa diskutovať, a padlo to ako v mojom príspevku, tak v príspevku prezidenta Európskej komisie José Manuela Barrosa, a to je diskusia o tom, či ten koncept 20-20-20 alebo 20-20, ako som ho nazval, buď môžeme diskutovať v podobe 30-30 do 20-30. To znamená - 60 % výroby elektrickej energie v Európskej únii z neemisných alebo nízkoemisných zdrojov obnoviteľných, prípadne nukleárnych. To si myslím, že je veľmi ambiciózny cieľ a tá diskusia dostáva reálnu podobu, pretože nie je možné naplniť tie záväzné ciele, ku ktorým sme sa zaviazali na Európskej rade v minulom roku, a pritom dúfať, že vyrobíme také množstvo elektrickej energie, ktoré by zabezpečilo potrebu občanov a nárast ich potreby v nasledujúcich päťdesiatich rokoch iba z obnoviteľných zdrojov a v tomto zmysle ten návrh má svoju logiku. Ja nechám priestor svojim kolegom, som veľmi rád, že prišli, dobre viete, že sa stretneme v zostave - traja predstavitelia baltských krajín, štyria predstavitelia Visegradu so súčasným premiérom predsedajúcej krajiny Janšom a s prezidentom Európskej komisie Barrosom, a to je iba dokreslenie významu jadrového fóra a využitia príležitosti diskusie nielen k otázkam klimatickým, energetickým, ale i k ďalším substantívnym otázkam, ktoré dnes trápia Európsku úniu a Európsku komisiu a jednotlivé členské krajiny. Ja vám zatiaľ ďakujem za pozornosť.
Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky
Vážení páni predsedovia vlád, vážené dámy a páni, som naozaj veľmi rád, že po Bratislave sa stretávame tu v Prahe. Nemôžem hovoriť za iné krajiny, ale dúfam, že to môžem povedať prinajmenšom za Slovenskú a Českú republiku - vytvorenie Európskeho jadrového fóra na základe spoločnej dohody medzi slovenskou vládou a českou vládou je pre nás určite veľkým zadosťučinením. Totiž ešte pred niekoľkými rokmi sa na podporovateľov atómovej energie hľadelo ako na čarodejnice. Dnes diskutujeme o tejto problematike za účasti najvyšších predstaviteľov Európskej únie a všetkým je nám absolútne jasné, že bez jadra nie sme schopní zabezpečiť energetickú bezpečnosť v Európe. Vláda Slovenskej republiky je plným podporovateľom jadra a v blízkej budúcnosti stoja pred nami veľmi ambiciózne ciele. Očakávam však od podujatia, ako je toto pražské, aj hľadanie odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú energetickej bezpečnosti konkrétnych členských štátov Európskej únie. My sme sa vďaka úplne nezmyselnému záväzku predchádzajúcej vlády dostali do veľmi ťažkej situácie. Slovensko bolo krajina, ktorá vyvážala elektrickú energiu a vďaka záväzku zatvoriť dva zdravé, bezpečné bloky musíme začať dovážať 20 % elektrickej energie. Slovensko naozaj investovalo do týchto dvoch blokov takmer 8 mld. Sk, aby boli bezpečné, preto zatvorenie týchto blokov nie je otázkou bezpečnosti, sme o tom absolútne presvedčení - ale je to otázka energetických záujmov, energetických súbojov a biznisu, pretože dnes sa predbiehajú mnohí investori v tom, kto bude na Slovensku stavať nové atómové bloky. Nám nestačí, aby niekto povedal, že musíte rešpektovať medzinárodné záväzky. Natoľko vzdelaní sme, že vieme, že musíme rešpektovať medzinárodné záväzky, ale potrebujeme realistické odpovede, ako zabezpečiť takýto obrovský výpadok, ktorý nás čaká od roku 2009. Dúfam preto, že Európske jadrové fórum nebude iba priestorom slávnostných rečí, ale že to bude aj priestor na vecné diskusie o tom, či je vôbec možné, aby v budúcnosti ešte niekto urobil takýto nezmyselný záväzok. Tu nejde o krajinu ako takú, tu nejde iba o energetickú bezpečnosť Slovenska, ale ide o príspevok Slovenskej republiky k celkovej energetickej bezpečnosti Európy ako takej a dnes nie sme schopní k tejto bezpečnosti prispievať. V každom prípade chcem poďakovať predsedovi českej vlády za to, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu na zorganizovanie Európskeho jadrového fóra a verím, že toto fórum bude vynikajúcou príležitosťou na vecné a konštruktívne diskusie a na prijímanie rozhodnutí. Ďakujem pekne.
Gediminas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky
Ďakujem, ja prehovorím krátko, pretože si myslím, že moji kolegovia už povedali väčšinu dôležitých vecí, s ktorými viac-menej súhlasíme. My veľmi vítame príležitosť stretnúť sa na tejto konferencii, pretože si myslíme, že je treba, aby sme si vytvorili jasný názor na budúcnosť jadrovej energetiky v Európe. My sa stretávame v Bruseli v rámci Európskej únie i kvôli tejto téme a myslím si, že veľmi často vo verejnosti panuje nepochopenie jadrovej energetiky, možnože i kvôli Černobyľu pred dvadsiatimi rokmi. Hovorí sa tiež o tom, že existujú iné zdroje energie ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... ropa, plyn a mnoho ďalších, ale dnes vidíme, že na energetickom trhu dochádza k zásadným zmenám. I v Litve sa diskutovala možnosť o odstavení jadrových blokov, že sa odstavil jeden a druhý sa má odstaviť budúci rok. Na druhej strane v súčasnej dobe je Európska únia o dvanásť štátov širšia než bolo predtým a existujú otázky prepojenia energetického trhu, ktoré sú na Balte veľmi aktuálne, existuje otázka klimatických zmien a to už nehovorím o dramatickom náraste ceny ropy. Je to – taktiež sú na stole otázky energetickej nezávislosti, ktoré sú aktuálne predovšetkým pre Balt, takže i v našej spoločnosti sa stavia 70 % obyvateľstva za jadrovú energetiku, v roku 2015 plánujeme spolu so Slovenskom, Lotyšskom a s Poľskom taktiež postaviť novú jadrovú elektráreň, takže vidíte, že v tejto oblasti nie ste a nie sme sami. Chcel by som teda nakoniec ešte poďakovať pánovi premiérovi Topolánkovi a Ficovi a zástupcom Európskej komisie za to, že nám dali možnosť k tejto diskusii.
hovorca Andrisa Piebalgsa, komisára Európskej komisie pre energetiku
Ja by som chcel predovšetkým ospravedlniť neprítomnosť pána komisára Piebalgsa, ktorý momentálne predsedá zasadaniu, ktoré prebieha v hlavnej sále. Chcel by som iba poďakovať mnohokrát pánovi premiérovi Topolánkovi za skvelú spoluprácu s Európskou komisiou, chcel by som tiež poďakovať pánovi premiérovi Ficovi za skvelú spoluprácu pri fóre, ktoré bolo organizované v Bratislave, a budem pripravený za pána komisára odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré budete mať.
redaktor, The Express, Brusel
My sme počuli, že všetci rečníci vystupovali v tom zmysle, že jadrová energia je jedným z riešení súčasných problémov a jedným z riešení, ktoré nám umožní, že energetika bude menej citlivá na ceny. Zároveň existuje jedna ropná spoločnosť, konkrétne francúzska ropná spoločnosť, ktorá sa teraz púšťa do jadrovej energetiky, a - máme v tom vidieť určitú odpoveď na tieto výzvy alebo naopak, máme považovať toto prepojenie ropy a jadra v jedných rukách za nebezpečné?
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ak môžem teda začať s odpoveďou, tak ja sa nedomnievam, že to hrozí. Nedomnievam sa, že to hrozí. Ja by som povedal, že problémom Európskej únie je dnes v rámci liberalizovaného trhu skôr nedostatok zdrojov, takže nové zdroje nemôžu situáciu zhoršiť, ale naopak, zákony pre elektrinu platia rovnaké ako pre akýkoľvek iný tovar s tými výnimkami, ako je ťažká skladovateľnosť a podobne. Okrem toho, že tá energetika v Európe je prepojená, tak má svoje národné špecifiká a každý energetický mix konkrétneho štátu je iný. Takže ja si myslím, že práve diverzifikácia a hľadanie substitútu nemôže byť hrozbou, ale naopak. Iba by som k tomu dodal, že to nie je problém len onej nemenovanej francúzskej spoločnosti, ale všeobecne platí, že - a to som sa snažil povedať i vo svojom prejave – že nám chýbajú jadroví experti, že nám chýba väčšia investícia do výskumu a že musíme vedieť, že to, či sa jadrový zdroj postaví v Českej republike alebo v Indii je v prípade malej kontroly a malej bezpečnosti nakoniec úplne jedno. Posledná veta – ja si nemyslím, že oná nemenovaná francúzska spoločnosť svojím, povedal by som, využívaním alebo investíciami do jadra rezignuje na svoje investície vo výrobe elektriny z plynu. Domnievam sa, že tomu tak nie je, že skôr pokrýva zvýšenú spotrebu.
redaktorka, Bloomberg
Ja mám otázku na pána premiéra Topolánka – vy tu vyzdvihujete výroby jadrovej energie – chcela som sa teda spýtať, či vidíte priestor v rámci vašej koalície na zmenu postoja k výstavbe jadrových elektrární v Českej republike. And I also have the question for the Lithuanian prime minister – you mentioned the possibility that you will see discussions with the European union about the way of shutdown of the nuclear power-plant – could you tell us what exactly are you seeking EU to do or to agree to and what kind of signals are you getting from the European Union about this?
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ja sa domnievam, že tá problematika, ktorú tu riešime, presahuje mandát jednej vlády a presahuje jedno funkčné obdobie, pretože sa týka nasledujúcich päťdesiatich rokov. Neznamená to, že by sme porušovali náš koaličný záväzok, ale my sme v slobodnej krajine a myslím si, že mám právo hovoriť svoj názor. To vôbec neznamená, že hovorím o jadre ako o perspektíve, že by sme rezignovali na výrobu z hnedého uhlia, ktorá tvorí 60 % dnešnej výroby elektriny, alebo že by sme rezignovali na podporu obnoviteľných zdrojov alebo že by sme chceli rezignovať na výrobu z plynu, prípadne z hydroelektrární - je to úplne naopak. Takže kultivovaná diskusia môže viesť i ku kultivácii politických strán.
Gediminas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky
Odpoveď na druhú otázku – povedal by som, že dnes bol veľmi dobrý rozhovor s pánom komisárom a snažili sme sa vysvetliť si situáciu, ktorá nastane v rokoch 2010 až 2012. My sme povedali, že chystáme výstavbu nového reaktora v roku 2015 a taktiež chceme, aby naša sieť bola prepojená so Švédskom a s Nemeckom. Čo sa týka toho druhého reaktoru nášho, tak ten nie je postavený na základe rovnakej technológie, ako bol Černobyľ, je postavený na základe modernejšej technológie a v podstate podľa našich predpokladov by mal vydržať minimálne do roku 2012. Naviac Švédsko investovalo 300 mil. USD do opatrení zvyšujúcich ďalej bezpečnosť tohto reaktoru. Takže my predpokladáme, že bude fungovať, ak nie, tak v podstate by sme museli energetické potreby riešiť v tejto oblasti len na základe plynu a musíme si uvedomiť, že plynovod máme teraz už funkčný iba jeden, z Ruska cez Bielorusko, a nedá sa predvídať, ako sa Rusko, prípadne Bielorusko v budúcnosti rozhodnú. Vieme, že každý rok na začiatku premiéri Ruska, Bieloruska diskutujú o tom, ako majú vyzerať ceny plynu a že vždycky existuje možnosť tej hrozby zo strany Ruska zastaviť kohútiky. Dobrým príkladom je ropovod Družba, vieme, že už dva roky v podstate nefunguje a stále čakáme na odpoveď od ruskej vlády. A rovnako to vyzeralo i s vládami Ruska predchádzajúcimi, takže my rešpektujeme svoje medzinárodné záväzky, rešpektujeme svoje záväzky v rámci Európskej únie, koniec koncov ich máme napísané vo svojej prístupovej zmluve, ale chceme, aby na základe politickej vôle sa našlo riešenie tohto problému.
redaktorka, Platts – nuclear publications, Paríž
Moja otázka je podobná, akurát možno zachádza o krok ďalej a rada by som ju položila i pánovi premiérovi Ficovi – ako pán premiér Fico, tak pán premiér Kirkilas hovorili o solidarite. Prvá otázka znela, čo na to hovorí Komisia a moja otázka by bola – čo vlastne tá solidarita znamená pre vás? Hovorilo sa tu o Európskej rade, tak by som sa chcela spýtať, aký je najoptimistickejší výsledok diskusií – je to nové prehodnotenie bezpečnosti vášho reaktoru? A aký je reálny výsledok týchto diskusií?
Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky
V prípade dvoch blokov atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktoré musíme zatvoriť, nejde o otázku bezpečnosti. Existujú potvrdenia všetkých príslušných agentúr, že tieto dva bloky sú schopné produkovať bezpečne elektrinu do roku 2020 až 2025. Pozrite sa, čo máme robiť? Platí zásada pacta sum cervanda – záväzky sa musia plniť. Myslím si, že túto zásadu vieme prelomiť len dohodou. My naozaj očakávame relevantnú odpoveď od európskych inštitúcií, ako máme riešiť problém, pred ktorý sme boli postavení. Čiže pod solidaritou, na ktorú sa pýtate, rozumieme predovšetkým záujem európskych inštitúcií hovoriť s nami o tejto vážnej téme. Odmietame pozíciu – dajte s tým pokoj, pacta sum cervanda. Rovnako pod solidaritou rozumieme spoluprácu európskych inštitúcií pri nových investičných zámeroch, ktoré na Slovensku máme, pokiaľ ide o atómové bloky. Uvediem konkrétny príklad - chceme postaviť alebo, lepšie povedané, dokončiť dva bloky, ktoré máme rozostavané. Ako viete, takúto investíciu treba notifikovať na Európsku komisiu - zrazu to nie je notifikácia, je to politická diskusia, a akosi sa nevieme dočkať elementárnych odpovedí, ktoré potrebujeme, aby stavba mohla pokračovať. Solidarita nemôže znamenať, že niekto má nadbytok, predáva a kontroluje a druhý je zbavený tejto energetickej sebestačnosti. Ja som presvedčený, že sme boli úmyselne zbavení energetickej sebestačnosti, pokiaľ ide o Slovensko, lebo išlo o úplne bezpečné bloky. To je moja predstava solidarity.
Gediminas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky
Čo sa týka tej výstavby novej elektrárne s našimi partnermi, to už som hovoril, okrem toho som taktiež hovoril o tom, že chceme prepojiť našu sústavu s Poľskom a Švédskom. Máme určité prekážky, ak by sme v roku 2009 museli odstaviť druhý reaktor, tak by to znamenalo vlastne dvojročný prepad a ten by mal veľmi negatívne dopady na našu ekonomiku. Zdvojnásobili by sa ceny energie, zdvojnásobili by sa emisie CO² a podľa našich štúdií vykonateľnosti by to znamenalo 4-percentný prepad, čiže mínus 4 % rast HDP, čo pochopiteľne by malo svoje veľké sociálne dopady. Takže nové hodnotenie bezpečnosti by sme určite privítali, hodnotenie v tom zmysle, či tento druhý reaktor môže zostať v prevádzke. Niektoré krajiny už nám poskytli politickú podporu, určite si myslíme, že toto nové hodnotenie bezpečnosti by bolo dobré nielen pre nás, ale aj pre Európsku komisiu a pre ostatné štáty.
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ak môžem dodať, ja mám radšej slovo sloboda ako slovo solidarita a tá solidarita európska pre mňa znamená slobodu voľby. Nie je možné na jednej strane tie krajiny dostať - a nie je to problém Českej republiky minimálne do roku 2015 - nie je možné dostať do tejto situácie a pritom im na druhej strane brániť v riešení. Tie riešenia sú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé a to krátkodobé v prípade môjho kolegu je prepojenie elektrizačných sústav, to strednodobé, dlhodobé je výstavba nových zdrojov. Baltské krajiny tvoria dnes v podstate ostrovnú sústavu a stredná Európa bude perspektívne by-passovaná ropovodmi i plynovodmi a dostane sa veľmi rýchlo do podobnej situácie. Solidarita pre mňa znamená, že diskusia v Európskej únii sa nebude viesť o Northstream a Southstream, ale tiež o Nabucco a o ďalších alternatívach dodávok, takže to nie je iba o jadrovej energetike, to je všeobecnejší problém. Solidarita pre mňa je, že európske krajiny musia vedieť, že krajiny ako my musia po roku 2013 investovať obrovské prostriedky práve do nových zdrojov a nie sú možné stopercentné emisné povolenky alebo okamžitý nábeh 100 % auctioningu tak, ako si dnes predstavuje Európska komisia. Takže solidarita je pre mňa sloboda voľby - iba opakujem. OK, that’s all, thank you very much.
Prehrať audio
dňa 26. mája 2008
tlačová tajomníčka
Dobrý deň, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás privítala na tlačovej konferencii v rámci jadrového fóra v Prahe, dovoľte, aby som privítala predsedu vlády Českej republiky, pána Mirka Topolánka, predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, predsedu vlády Litovskej republiky, pána Gediminasa Kirkilasa, ďalej potom európskeho komisára pre energetiku, pána Andrisa Piebalgsa...
hovorca Andrisa Piebalgsa, komisára Európskej komisie pre energetiku
I am the spokesman of the commissioner, I am going to cover him ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... stay in the room.
tlačová tajomníčka
A pána Martina Římana, ministra priemyslu a obchodu Českej republiky, a ďalej ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Jahnátka. Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky má slovo.
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ďakujem za slovo, vidím, že je veľký záujem o jadrové fórum a to je dobré, pretože to bolo i jedným z cieľov, s ktorými Európska komisia toto jadrové fórum štartovala. Už to povedal Robert Fico a myslím si, že ja to môžem iba zopakovať, že my sme veľmi radi, že sme boli schopní sa dohodnúť, čo nie je úplne obvyklé, na spoločnom prístupe a na pravidelnom striedaní Bratislavy a Prahy pri organizácii týchto jadrových fór. Ak sa ma spýtate, koľko ich bude, ja vám na to odpovedať neviem, pretože cieľom bolo otvoriť základnú diskusiu o príležitostiach a rizikách využívania jadrovej energetiky v Európskej únii, v členských krajinách Európskej únie. Keby som chcel uviesť svoj príhovor, iba by som zopakoval citát Andreja Sacharova, ktorým sa, myslím, rámuje celé to diskusné fórum a dáva mu určitý smer. Andrej Sacharov pred tridsiatimi rokmi povedal: „Bude to nie nafta, nie plyn, nie uhlie, nie obnoviteľné zdroje, ale jadrová energia, ktorá západu poskytne spoľahlivý a dostatočný zdroj cenovo dostupnej energie a tým zaistí jeho slobodu a nezávislosť.“ A keby som chcel pokračovať a citovať sám seba, povedal by som, že po bratislavských otázkach, po práci expertných komisií by mali nasledovať pražské odpovede alebo aspoň diskusia o pražských odpovediach tak, aby sme mohli na európskej úrovni v Európskej únii diskutovať, a už nielen diskutovať zdĺhavo, ale navrhovať konkrétne opatrenia, konkrétne nástroje, akým spôsobom tú renesanciu atómu alebo skôr renesanciu diskusie o atóme preniesť do renesancie realizácie jadrovej energetiky ako nízkoemisného, bezpečného, lacného zdroja, ktorý umožňuje naplňovať binding targets, záväzné ciele Európskej únie v oblasti životného prostredia. Bude sa podľa mňa diskutovať, a padlo to ako v mojom príspevku, tak v príspevku prezidenta Európskej komisie José Manuela Barrosa, a to je diskusia o tom, či ten koncept 20-20-20 alebo 20-20, ako som ho nazval, buď môžeme diskutovať v podobe 30-30 do 20-30. To znamená - 60 % výroby elektrickej energie v Európskej únii z neemisných alebo nízkoemisných zdrojov obnoviteľných, prípadne nukleárnych. To si myslím, že je veľmi ambiciózny cieľ a tá diskusia dostáva reálnu podobu, pretože nie je možné naplniť tie záväzné ciele, ku ktorým sme sa zaviazali na Európskej rade v minulom roku, a pritom dúfať, že vyrobíme také množstvo elektrickej energie, ktoré by zabezpečilo potrebu občanov a nárast ich potreby v nasledujúcich päťdesiatich rokoch iba z obnoviteľných zdrojov a v tomto zmysle ten návrh má svoju logiku. Ja nechám priestor svojim kolegom, som veľmi rád, že prišli, dobre viete, že sa stretneme v zostave - traja predstavitelia baltských krajín, štyria predstavitelia Visegradu so súčasným premiérom predsedajúcej krajiny Janšom a s prezidentom Európskej komisie Barrosom, a to je iba dokreslenie významu jadrového fóra a využitia príležitosti diskusie nielen k otázkam klimatickým, energetickým, ale i k ďalším substantívnym otázkam, ktoré dnes trápia Európsku úniu a Európsku komisiu a jednotlivé členské krajiny. Ja vám zatiaľ ďakujem za pozornosť.
Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky
Vážení páni predsedovia vlád, vážené dámy a páni, som naozaj veľmi rád, že po Bratislave sa stretávame tu v Prahe. Nemôžem hovoriť za iné krajiny, ale dúfam, že to môžem povedať prinajmenšom za Slovenskú a Českú republiku - vytvorenie Európskeho jadrového fóra na základe spoločnej dohody medzi slovenskou vládou a českou vládou je pre nás určite veľkým zadosťučinením. Totiž ešte pred niekoľkými rokmi sa na podporovateľov atómovej energie hľadelo ako na čarodejnice. Dnes diskutujeme o tejto problematike za účasti najvyšších predstaviteľov Európskej únie a všetkým je nám absolútne jasné, že bez jadra nie sme schopní zabezpečiť energetickú bezpečnosť v Európe. Vláda Slovenskej republiky je plným podporovateľom jadra a v blízkej budúcnosti stoja pred nami veľmi ambiciózne ciele. Očakávam však od podujatia, ako je toto pražské, aj hľadanie odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú energetickej bezpečnosti konkrétnych členských štátov Európskej únie. My sme sa vďaka úplne nezmyselnému záväzku predchádzajúcej vlády dostali do veľmi ťažkej situácie. Slovensko bolo krajina, ktorá vyvážala elektrickú energiu a vďaka záväzku zatvoriť dva zdravé, bezpečné bloky musíme začať dovážať 20 % elektrickej energie. Slovensko naozaj investovalo do týchto dvoch blokov takmer 8 mld. Sk, aby boli bezpečné, preto zatvorenie týchto blokov nie je otázkou bezpečnosti, sme o tom absolútne presvedčení - ale je to otázka energetických záujmov, energetických súbojov a biznisu, pretože dnes sa predbiehajú mnohí investori v tom, kto bude na Slovensku stavať nové atómové bloky. Nám nestačí, aby niekto povedal, že musíte rešpektovať medzinárodné záväzky. Natoľko vzdelaní sme, že vieme, že musíme rešpektovať medzinárodné záväzky, ale potrebujeme realistické odpovede, ako zabezpečiť takýto obrovský výpadok, ktorý nás čaká od roku 2009. Dúfam preto, že Európske jadrové fórum nebude iba priestorom slávnostných rečí, ale že to bude aj priestor na vecné diskusie o tom, či je vôbec možné, aby v budúcnosti ešte niekto urobil takýto nezmyselný záväzok. Tu nejde o krajinu ako takú, tu nejde iba o energetickú bezpečnosť Slovenska, ale ide o príspevok Slovenskej republiky k celkovej energetickej bezpečnosti Európy ako takej a dnes nie sme schopní k tejto bezpečnosti prispievať. V každom prípade chcem poďakovať predsedovi českej vlády za to, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu na zorganizovanie Európskeho jadrového fóra a verím, že toto fórum bude vynikajúcou príležitosťou na vecné a konštruktívne diskusie a na prijímanie rozhodnutí. Ďakujem pekne.
Gediminas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky
Ďakujem, ja prehovorím krátko, pretože si myslím, že moji kolegovia už povedali väčšinu dôležitých vecí, s ktorými viac-menej súhlasíme. My veľmi vítame príležitosť stretnúť sa na tejto konferencii, pretože si myslíme, že je treba, aby sme si vytvorili jasný názor na budúcnosť jadrovej energetiky v Európe. My sa stretávame v Bruseli v rámci Európskej únie i kvôli tejto téme a myslím si, že veľmi často vo verejnosti panuje nepochopenie jadrovej energetiky, možnože i kvôli Černobyľu pred dvadsiatimi rokmi. Hovorí sa tiež o tom, že existujú iné zdroje energie ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... ropa, plyn a mnoho ďalších, ale dnes vidíme, že na energetickom trhu dochádza k zásadným zmenám. I v Litve sa diskutovala možnosť o odstavení jadrových blokov, že sa odstavil jeden a druhý sa má odstaviť budúci rok. Na druhej strane v súčasnej dobe je Európska únia o dvanásť štátov širšia než bolo predtým a existujú otázky prepojenia energetického trhu, ktoré sú na Balte veľmi aktuálne, existuje otázka klimatických zmien a to už nehovorím o dramatickom náraste ceny ropy. Je to – taktiež sú na stole otázky energetickej nezávislosti, ktoré sú aktuálne predovšetkým pre Balt, takže i v našej spoločnosti sa stavia 70 % obyvateľstva za jadrovú energetiku, v roku 2015 plánujeme spolu so Slovenskom, Lotyšskom a s Poľskom taktiež postaviť novú jadrovú elektráreň, takže vidíte, že v tejto oblasti nie ste a nie sme sami. Chcel by som teda nakoniec ešte poďakovať pánovi premiérovi Topolánkovi a Ficovi a zástupcom Európskej komisie za to, že nám dali možnosť k tejto diskusii.
hovorca Andrisa Piebalgsa, komisára Európskej komisie pre energetiku
Ja by som chcel predovšetkým ospravedlniť neprítomnosť pána komisára Piebalgsa, ktorý momentálne predsedá zasadaniu, ktoré prebieha v hlavnej sále. Chcel by som iba poďakovať mnohokrát pánovi premiérovi Topolánkovi za skvelú spoluprácu s Európskou komisiou, chcel by som tiež poďakovať pánovi premiérovi Ficovi za skvelú spoluprácu pri fóre, ktoré bolo organizované v Bratislave, a budem pripravený za pána komisára odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré budete mať.
redaktor, The Express, Brusel
My sme počuli, že všetci rečníci vystupovali v tom zmysle, že jadrová energia je jedným z riešení súčasných problémov a jedným z riešení, ktoré nám umožní, že energetika bude menej citlivá na ceny. Zároveň existuje jedna ropná spoločnosť, konkrétne francúzska ropná spoločnosť, ktorá sa teraz púšťa do jadrovej energetiky, a - máme v tom vidieť určitú odpoveď na tieto výzvy alebo naopak, máme považovať toto prepojenie ropy a jadra v jedných rukách za nebezpečné?
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ak môžem teda začať s odpoveďou, tak ja sa nedomnievam, že to hrozí. Nedomnievam sa, že to hrozí. Ja by som povedal, že problémom Európskej únie je dnes v rámci liberalizovaného trhu skôr nedostatok zdrojov, takže nové zdroje nemôžu situáciu zhoršiť, ale naopak, zákony pre elektrinu platia rovnaké ako pre akýkoľvek iný tovar s tými výnimkami, ako je ťažká skladovateľnosť a podobne. Okrem toho, že tá energetika v Európe je prepojená, tak má svoje národné špecifiká a každý energetický mix konkrétneho štátu je iný. Takže ja si myslím, že práve diverzifikácia a hľadanie substitútu nemôže byť hrozbou, ale naopak. Iba by som k tomu dodal, že to nie je problém len onej nemenovanej francúzskej spoločnosti, ale všeobecne platí, že - a to som sa snažil povedať i vo svojom prejave – že nám chýbajú jadroví experti, že nám chýba väčšia investícia do výskumu a že musíme vedieť, že to, či sa jadrový zdroj postaví v Českej republike alebo v Indii je v prípade malej kontroly a malej bezpečnosti nakoniec úplne jedno. Posledná veta – ja si nemyslím, že oná nemenovaná francúzska spoločnosť svojím, povedal by som, využívaním alebo investíciami do jadra rezignuje na svoje investície vo výrobe elektriny z plynu. Domnievam sa, že tomu tak nie je, že skôr pokrýva zvýšenú spotrebu.
redaktorka, Bloomberg
Ja mám otázku na pána premiéra Topolánka – vy tu vyzdvihujete výroby jadrovej energie – chcela som sa teda spýtať, či vidíte priestor v rámci vašej koalície na zmenu postoja k výstavbe jadrových elektrární v Českej republike. And I also have the question for the Lithuanian prime minister – you mentioned the possibility that you will see discussions with the European union about the way of shutdown of the nuclear power-plant – could you tell us what exactly are you seeking EU to do or to agree to and what kind of signals are you getting from the European Union about this?
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ja sa domnievam, že tá problematika, ktorú tu riešime, presahuje mandát jednej vlády a presahuje jedno funkčné obdobie, pretože sa týka nasledujúcich päťdesiatich rokov. Neznamená to, že by sme porušovali náš koaličný záväzok, ale my sme v slobodnej krajine a myslím si, že mám právo hovoriť svoj názor. To vôbec neznamená, že hovorím o jadre ako o perspektíve, že by sme rezignovali na výrobu z hnedého uhlia, ktorá tvorí 60 % dnešnej výroby elektriny, alebo že by sme rezignovali na podporu obnoviteľných zdrojov alebo že by sme chceli rezignovať na výrobu z plynu, prípadne z hydroelektrární - je to úplne naopak. Takže kultivovaná diskusia môže viesť i ku kultivácii politických strán.
Gediminas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky
Odpoveď na druhú otázku – povedal by som, že dnes bol veľmi dobrý rozhovor s pánom komisárom a snažili sme sa vysvetliť si situáciu, ktorá nastane v rokoch 2010 až 2012. My sme povedali, že chystáme výstavbu nového reaktora v roku 2015 a taktiež chceme, aby naša sieť bola prepojená so Švédskom a s Nemeckom. Čo sa týka toho druhého reaktoru nášho, tak ten nie je postavený na základe rovnakej technológie, ako bol Černobyľ, je postavený na základe modernejšej technológie a v podstate podľa našich predpokladov by mal vydržať minimálne do roku 2012. Naviac Švédsko investovalo 300 mil. USD do opatrení zvyšujúcich ďalej bezpečnosť tohto reaktoru. Takže my predpokladáme, že bude fungovať, ak nie, tak v podstate by sme museli energetické potreby riešiť v tejto oblasti len na základe plynu a musíme si uvedomiť, že plynovod máme teraz už funkčný iba jeden, z Ruska cez Bielorusko, a nedá sa predvídať, ako sa Rusko, prípadne Bielorusko v budúcnosti rozhodnú. Vieme, že každý rok na začiatku premiéri Ruska, Bieloruska diskutujú o tom, ako majú vyzerať ceny plynu a že vždycky existuje možnosť tej hrozby zo strany Ruska zastaviť kohútiky. Dobrým príkladom je ropovod Družba, vieme, že už dva roky v podstate nefunguje a stále čakáme na odpoveď od ruskej vlády. A rovnako to vyzeralo i s vládami Ruska predchádzajúcimi, takže my rešpektujeme svoje medzinárodné záväzky, rešpektujeme svoje záväzky v rámci Európskej únie, koniec koncov ich máme napísané vo svojej prístupovej zmluve, ale chceme, aby na základe politickej vôle sa našlo riešenie tohto problému.
redaktorka, Platts – nuclear publications, Paríž
Moja otázka je podobná, akurát možno zachádza o krok ďalej a rada by som ju položila i pánovi premiérovi Ficovi – ako pán premiér Fico, tak pán premiér Kirkilas hovorili o solidarite. Prvá otázka znela, čo na to hovorí Komisia a moja otázka by bola – čo vlastne tá solidarita znamená pre vás? Hovorilo sa tu o Európskej rade, tak by som sa chcela spýtať, aký je najoptimistickejší výsledok diskusií – je to nové prehodnotenie bezpečnosti vášho reaktoru? A aký je reálny výsledok týchto diskusií?
Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky
V prípade dvoch blokov atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktoré musíme zatvoriť, nejde o otázku bezpečnosti. Existujú potvrdenia všetkých príslušných agentúr, že tieto dva bloky sú schopné produkovať bezpečne elektrinu do roku 2020 až 2025. Pozrite sa, čo máme robiť? Platí zásada pacta sum cervanda – záväzky sa musia plniť. Myslím si, že túto zásadu vieme prelomiť len dohodou. My naozaj očakávame relevantnú odpoveď od európskych inštitúcií, ako máme riešiť problém, pred ktorý sme boli postavení. Čiže pod solidaritou, na ktorú sa pýtate, rozumieme predovšetkým záujem európskych inštitúcií hovoriť s nami o tejto vážnej téme. Odmietame pozíciu – dajte s tým pokoj, pacta sum cervanda. Rovnako pod solidaritou rozumieme spoluprácu európskych inštitúcií pri nových investičných zámeroch, ktoré na Slovensku máme, pokiaľ ide o atómové bloky. Uvediem konkrétny príklad - chceme postaviť alebo, lepšie povedané, dokončiť dva bloky, ktoré máme rozostavané. Ako viete, takúto investíciu treba notifikovať na Európsku komisiu - zrazu to nie je notifikácia, je to politická diskusia, a akosi sa nevieme dočkať elementárnych odpovedí, ktoré potrebujeme, aby stavba mohla pokračovať. Solidarita nemôže znamenať, že niekto má nadbytok, predáva a kontroluje a druhý je zbavený tejto energetickej sebestačnosti. Ja som presvedčený, že sme boli úmyselne zbavení energetickej sebestačnosti, pokiaľ ide o Slovensko, lebo išlo o úplne bezpečné bloky. To je moja predstava solidarity.
Gediminas Kirkilas, predseda vlády Litovskej republiky
Čo sa týka tej výstavby novej elektrárne s našimi partnermi, to už som hovoril, okrem toho som taktiež hovoril o tom, že chceme prepojiť našu sústavu s Poľskom a Švédskom. Máme určité prekážky, ak by sme v roku 2009 museli odstaviť druhý reaktor, tak by to znamenalo vlastne dvojročný prepad a ten by mal veľmi negatívne dopady na našu ekonomiku. Zdvojnásobili by sa ceny energie, zdvojnásobili by sa emisie CO² a podľa našich štúdií vykonateľnosti by to znamenalo 4-percentný prepad, čiže mínus 4 % rast HDP, čo pochopiteľne by malo svoje veľké sociálne dopady. Takže nové hodnotenie bezpečnosti by sme určite privítali, hodnotenie v tom zmysle, či tento druhý reaktor môže zostať v prevádzke. Niektoré krajiny už nám poskytli politickú podporu, určite si myslíme, že toto nové hodnotenie bezpečnosti by bolo dobré nielen pre nás, ale aj pre Európsku komisiu a pre ostatné štáty.
Mirek Topolánek, predseda vlády Českej republiky
Ak môžem dodať, ja mám radšej slovo sloboda ako slovo solidarita a tá solidarita európska pre mňa znamená slobodu voľby. Nie je možné na jednej strane tie krajiny dostať - a nie je to problém Českej republiky minimálne do roku 2015 - nie je možné dostať do tejto situácie a pritom im na druhej strane brániť v riešení. Tie riešenia sú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé a to krátkodobé v prípade môjho kolegu je prepojenie elektrizačných sústav, to strednodobé, dlhodobé je výstavba nových zdrojov. Baltské krajiny tvoria dnes v podstate ostrovnú sústavu a stredná Európa bude perspektívne by-passovaná ropovodmi i plynovodmi a dostane sa veľmi rýchlo do podobnej situácie. Solidarita pre mňa znamená, že diskusia v Európskej únii sa nebude viesť o Northstream a Southstream, ale tiež o Nabucco a o ďalších alternatívach dodávok, takže to nie je iba o jadrovej energetike, to je všeobecnejší problém. Solidarita pre mňa je, že európske krajiny musia vedieť, že krajiny ako my musia po roku 2013 investovať obrovské prostriedky práve do nových zdrojov a nie sú možné stopercentné emisné povolenky alebo okamžitý nábeh 100 % auctioningu tak, ako si dnes predstavuje Európska komisia. Takže solidarita je pre mňa sloboda voľby - iba opakujem. OK, that’s all, thank you very much.
Prehrať audio 
