Užitočné odkazy
Prepis prejavu predsedu vlády SR R.Fica na pôde KOZ SR na konferencii o zavedení eura na Slovensku
Vážené dámy a páni, milí priatelia,
na úvod vám chcem poďakovať za pozvanie na konferenciu k zavedeniu eura, pretože rád by som využil každú jednu príležitosť na prezentovanie postojov a názorov vlády Slovenskej republiky, ale aj politickej strany, ktorej som predsedom.
Dnes nechcem podrobnejšie hovoriť o ekonomike či o výhodách alebo nevýhodách eura. Nakoniec máme tu pána guvernéra aj pána splnomocnenca vlády a predpokladám, že sa vo svojich vystúpeniach sústredia na tieto otázky.
Je len pár dní od uverejnenia konvergenčných správ Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré budeme podrobne analyzovať, hodnotiť a najmä budeme z nich čerpať pri ďalšom postupe k 1. januáru 2009.
Nechcem dnes ani kriticky hodnotiť to, či nové štáty Európskej únie majú pri zavádzaní eura rovnaké podmienky ako staršie štáty eurozóny. Mohol by som povedať, že pre nás takáto kritika tvrdosti maastrichtských kritérií už nemá význam, takže nech sa s nimi trápia a bojujú tie krajiny, ktoré ich ešte neplnia. Ale to pravda nie je, pretože bude to práve Slovenská republika, ktorá bude mať čo v budúcnosti povedať k európskym kritériám a bude mať čo poradiť našim kolegom z Európskej únie, najmä našim kolegom z Vyšehradskej štvorky, s ktorými by sme sa určite radi čo najskôr v spoločnej európskej zóne stretli.
Ako predseda vlády a predseda politickej strany by som však dnes tu medzi vami odborármi chcel poukázať na niektoré politické momenty doterajšieho slovenského, takpovediac europríbehu.
Vážení priatelia,
žijeme v takej zvláštnej dobe. Národný plán zavedenia eura bol schválený v roku 2005 a od roku 2005 už uplynuli tri roky, keď sme sa všetci presviedčali o potrebe zaviesť na Slovensku euro k stanovenému dátumu 1. január 2009. Keď sme toto dosiahli a máme reálne odporúčanie Európskej komisie, máme všetko vo vlastných rukách a, ako povedal pán prezident, v júli s pravdepodobnosťou, ktorá sa blíži k istote, Európska únia cez svoje orgány toto rozhodnutie potvrdí, začala sa na Slovensku obrovská vlna spochybňovania eura. Je to zvláštna doba preto, lebo, úprimne povedané, nečakali sme až takýto protiútok. Nečakali sme až takéto znevažovanie dobrého výsledku, ktorý bol spoločne s občanmi Slovenskej republiky dosiahnutý.
Rád by som sa pozastavil pri niektorých absurditách. Pýtajú sa nás, čo budeme robiť proti tomu, že verejnosť nie je príliš naklonená euru. Ja sa na to pýtam: Prečo teda 7 – 8 mesiacov médiá tlčú do verejnosti a presviedčajú ju, že euro znamená zdražovanie? Pýtajú sa nás, že či to nezníži preferencie Smeru – sociálna demokracia, ak by došlo k určitému nárastu inflácie od januára 2009. A to čo máme teraz urobiť?! Máme sa teraz stretnúť na predsedníctve Smeru a povedať, že „viete čo, ale asi nám to ohrozí preferencie, tak kašleme na to?!“, kvôli preferenciám? Zdá sa mi, že je to doba, ktorá ako keby strácala logiku v názoroch vyjadrovania. A chcel by som využiť aj túto príležitosť, aby sme sa všetci vrátili k zdravému rozumu. Tak buď euro chceme, a od roku 2005 sme sa k nemu všetci prihlásili a vláda tento záväzok kontinuálne prevzala v roku 2006, a podľa toho sa správajme, alebo teda euro nechceme, dajte to vláde alebo dajme to vláde vedieť, dajme to príslušným orgánom vedieť, tak vláda sa podľa toho zariadi. Nie je možné robiť takúto schizofréniu a vytĺkať z toho politický kapitál, keď všetci čakali, že vláda zlyhá, vždy sa tešili oponenti z každej zlej správy, ktorá prichádzala z Bruselu, a každý čakal – teraz sekneme tú vládu po krížoch, pretože zmarí historickú šancu zavedenie eura. Teraz, keď sme túto historickú šancu nezmarili a euro tu je, no tak teraz sa všetci vytešujú z toho, že s vysokou pravdepodobnosťou, podľa nich teda, by malo dôjsť k nejakému nárastu cien, k zdražovaniu, k znižovaniu životnej úrovne. Takto jednoducho nemôže vyzerať celospoločenský konsenzus o zavedení eura ako jedného z najvýznamnejších historických krokov, ktorý sme na Slovensku dosiahli.
Vážení priatelia,
vláda Slovenskej republiky, ale aj Smer – sociálna demokracia, ktorý je vaším strategickým partnerom, a vy ste strategickým partnerom Smeru – sociálna demokracia, považujú odporúčanie Európskej komisie za veľký úspech celej Slovenskej republiky. Je to nielen vysvedčenie pre vládu, že robila dobrú hospodársku a finančnú politiku, ale je to aj vysvedčenie, že Slovensko politicky, demokraticky dorástlo a že dnes patrí do skupiny elitných krajín Európskej únie. Takto vnímame my euro. Možno to na nás príliš nie je vidno, že tento úspech nepretavujeme do rôznych slávnostných akadémií a podujatí, ale je to pravdepodobne preto, lebo nás momentálne zamestnáva veľké množstvo starostí technického charakteru s tým, ako najbližších šesť mesiacov využiť tak, aby 1. január 2009 bol reálnym úspechom pre každého jedného občana Slovenskej republiky. Preto aj tu pred vami použijem slovo, ktoré som použil už viackrát: Pristupujeme k euru s veľkým rešpektom. Je to vážne rozhodnutie. Áno, aj my sa bojíme špekulantov, bojíme sa toho, že niekto môže zneužívať prechod na euro. Aj my sa bojíme toho, že by niektoré veci nemuseli prebehnúť hladko. Ale toto rozhodnutie tu je, stojíme si za ním a budeme sa k nemu stavať maximálne zodpovedne.
Euro, ako som už uviedol, je a bude historický moment pre túto krajinu. Mena sa nemení každý rok, a dobre všetci tu viete, ako tu sedíte, že bolo to pred viac ako 50 rokmi, keď došlo k významnejšej zmene na Slovensku, pokiaľ ide o menu, a bude to rok 2009, keď prestaneme používať jeden z atribútov vlastného štátu a začneme používať spoločnú európsku menu. Je to historický moment pre Slovensko aj zásluhou obrovského množstva členov odborových zväzov na Slovensku.
Na tomto mieste medzi vami sa chcem vrátiť k vyhláseniu predstavenstva Konfederácie odborových zväzov, ktoré ste prijali 21. júna 2006, teda ihneď po parlamentných voľbách. Vyzvali ste v ňom víťaznú politickú stranu Smer – sociálna demokracia na zostavenie takej vlády, (citujem:) „ktorá bude v čo najväčšej miere plniť program orientovaný na sociálne princípy hospodárskeho a spoločenského vývoja na Slovensku pri zachovaní udržateľného rozvoja a plnenia maastrichtských kritérií.“ (Koniec citátu.) Chcem oceniť skutočnosť, že zdôraznením potreby udržateľného rozvoja a plnenia maastrichtských kritérií ste sa fakticky prihlásili k podpore zavedenia spoločnej európskej meny eura.
Ale urobili ste aj viac činov k euru. Dovolím si povedať, že aj vašou zásluhou prišla z Bruselu priaznivá eurospráva. Konkrétne mám na mysli skutočnosť, že Konfederácia odborových zväzov pochopila, že pre pozitívne hodnotenie nášho štátu z hľadiska splnenia ekonomických konvergenčných kritérií je potrebné viac ako iba ekonomický prístup. Boli to práve odbory, ktoré spolu s ostatnými sociálnymi partnermi pochopili a začali viesť s vládou už v minulom roku konkrétny dialóg, ktorý vyústil k podpísaniu Deklarácie spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v Slovenskej republike. A tá vďaka je myslená úprimne, pretože kto mohol najviac, nieže protestovať, ale kto mohol najviac upozorňovať na možné riziká, ktoré sú spojené s eurom? No mohli ste to byť vy odborári a mohli to byť dôchodcovia. Je zaujímavé, že odborári aj dôchodcovia sa prihlásili k spoločenskej deklarácii, prebrali ste na seba zodpovednosť, nemáte problém organizovať konferencie na najnižšej úrovni, na úrovni jednotlivých podnikov, presviedčať ľudí, že euro je dobré, ale takí páni, čo majú po stotisíc korún v parlamente, s tým majú problém. Jednoducho za toto vám naozaj patrí veľká vďaka, lebo mohli by ste pripomínať mnohé veci, že to môže spôsobovať ťažkosti v životnej úrovni ľudí na Slovensku, o dôchodcoch už ani nehovorím. V tomto je veľká sila a význam odborov na Slovensku a ja verím, že si to slovenská verejnosť určite všimne.
Európska komisia vo svojej konvergenčnej správe na strane 28 doslova napísala, že slovenská vláda a sociálni partneri (citujem:) „podpísali na začiatku roka 2008 Deklaráciu spoločenskej zhody prijať a používať euro na Slovensku, ktorá zaväzuje zamestnávateľov a odbory v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pre rast miezd.“.
Osobitne pred vami odborármi by som rád pripomenul časti z konvergenčných správ, ktoré poukazujú na trh práce. Je známou skutočnosť, že dopyt zlepšil u nás podmienky na trhu práce, pričom miera zamestnanosti rastie a miera nezamestnanosti od roku 2004 postupne klesá. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti na Slovensku je stále vysoká, v súčasnosti ide predovšetkým o dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré je podľa všetkého pomerne ťažké mobilizovať. My sa sústreďujeme aj na tento fenomén pri výjazdových zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, pokúšame sa oživovať projekty tzv. sociálnych podnikov. Vieme, že aj táto skupina ľudí si vyžaduje pozornosť a že táto skupina ľudí, pokiaľ je zavesená na sociálny systém, je to podstatne drahšie, ako keby sme ich dostali do pracovného pomeru v akejkoľvek podobe. Táto neprestajne vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti je zároveň sprevádzaná chorobnými prejavmi nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v určitých regiónoch a v segmentoch trhu práce. Napríklad trnavský Pegueot Citroën má problémy so získaním kvalifikovaných zváračov. Aj na toto chceme reagovať, a predmetom rokovania koaličnej rady, ktorá bola minulý týždeň v piatok, bola dohoda, že do školského zákona, o ktorom sa bude teraz rokovať v Národnej rade, budú vsunuté nové ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť väčší súlad medzi požiadavkami praxe a tým, čo dnes vypúšťa vzdelávací systém Slovenskej republiky. Dúfam, že rámec, ktorý dostaneme do školského zákona, bude dobrým východiskom pre prijatie osobitnej právnej normy na podporu odborného vzdelávania na Slovensku, kde začíname mať obrovské rezervy.
Je známym faktom aj to, že v posledných rokoch sa tempo rastu odmien na zamestnanca pohybovalo v rozmedzí 7 – 10 %, vždy nad úrovňou rastu produktivity práce, aj keď produktivita práce postupom času rástla. Naša produktivita práce alebo nárast produktivity práce na Slovensku bol spojený s prílevom priamych zahraničných investícií, najmä do automobilového priemyslu. V dôsledku toho sa v posledných rokoch spomaľoval rast jednotkových nákladov práce, ktoré v rokoch 2006 a 2007 rástli pomalšie ako inflácia. Ako politik však dnes chcem nielen veriť, ale na čele vlády sa aj snažiť napríklad parametre hospodárskej politiky štátu nastaviť tak, aby dosahovaný hospodársky rast bol sprevádzaný rastom reálnych miezd. Som presvedčený, že rast produktivity práce sa aj u nás musí premietať do zvyšovania miezd. Je pravda, slovenská ekonomika rastie, rovnako aj produktivita práce a tiež aj mzdy, rozdiel je však v tom, akou mierou. Údaje slovenského aj európskeho štatistického úradu, ako aj Medzinárodnej organizácie práce hovoria jasne: Slovensko má spomedzi krajín V4 najrýchlejší rast produktivity práce, no najpomalší rast miezd. V tomto je naša určitá výhoda a aj preto sme sa mohli pri podpise spoločenskej deklarácie dohodnúť, že nepristúpime k zmrazeniu rastu miezd, ako to urobili Slovinci, pretože stále máme určitú rezervu, pokiaľ ide o produktivitu práce. Som si vedomý toho, že príliš rýchly rast miezd so sebou prináša vyššiu spotrebu, väčšie úverové zaťaženie a možno aj tým následne infláciu. Ale nikto mi nevyvráti to, že rýchly rast miezd prináša aj zvýšený dopyt a oživenie ekonomiky. Dám za pravdu tým ekonómom, podľa ktorých vzťah medzi zmenami v produktivite práce a zmenami v mzdách záleží aj na veľkosti domáceho trhu výrobkov a služieb, dopytu a ponuky na pracovnom trhu, úrovni kolektívneho vyjednávania, ba aj na historických faktoch.
Kto alebo čo môže dnes pozitívne ovplyvniť rast miezd na Slovensku? Zamestnávatelia zastávajú všeobecne názor, že najlepším dôvodom pre rast miezd je prirodzený vývoj v podnikateľskom prostredí. Tam, kde tento zdravý vývoj, konkurencia a potreba motivácie zamestnanca zamestnávateľom funguje, nie sú žiadne problémy s prirodzeným rastom miezd, kopírujúcim produktivitu práce. Toto je jednoducho poučka, ktorá maximálne platí. Treba uznať, že rast miezd závisí najskôr od ekonomiky v danom podniku, od serióznosti zamestnávateľov, či svojim partnerom predložia relevantné ekonomické údaje o podniku, aby bolo seriózne kolektívne vyjednávanie ako obojstranne slušný a výhodný sociálny dialóg, teda medzi zamestnávateľmi, odborovými zväzmi, resp. zástupcami zamestnancov. V prosperujúcich podnikoch, ktoré vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu, majú na jednej strane odborári jednoznačne lepšiu vyjednávaciu pozíciu a zamestnávateľ na strane druhej dostatok prostriedkov na zvyšovanie miezd.
Áno, aj vy odborári ste si uvedomili význam tejto historickej príležitosti, akou je proces zavádzania eura. A práve podpisom deklarácie ste vyjadrili vôľu prispieť záväzkami definovanými v jej jednotlivých častiach a spolu sme takto deklarovali smerovanie k naplneniu spoločného cieľa – stať sa definitívnou súčasťou spoločnej Európy. Myslím si, že si to veľmi rýchlo všimla aj Európa a v dôsledku toho Slovensku umožnila, aby sme euro zaviedli. Táto dohoda, mimoriadne významná, ako som už k tomu uviedol, citovala ju aj samotná Európska komisia, bola pritom opozíciou a médiami totálne ignorovaná.
Napriek tomu a práve v kontexte s týmto by som chcel vyzvať všetkých a opäť najmä relevantné politické subjekty, vládne a samosprávne inštitúcie, tretí sektor, profesijné združenia k národnej euroaktivite, pretože tu už nejde o túto vládu, tu už ide o celé Slovensko, o jeho ľudí, o jeho schopnosti presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, najmä to, ktoré je združené v Európskej úrovni, že Slovensko je životaschopné, a to nepochybne sme, veď ukazujú to mnohé zaujímavé čísla, už len to, že máme najvyšší hospodársky rast v rámci Európskej únie a že si ho určite udržíme aj v najbližšom roku.
Chcem vyzvať aj médiá, ktoré denne prinášajú rôzne seriály, súťaže či iné formy svojho pôsobenia na svojich čitateľov, divákov a poslucháčov, aby pochopili, že majú tiež jedinečnú možnosť pôsobiť na obyvateľov tejto krajiny pri pestovaní hrdosti na našu budúcu novú menu, ktorá odráža ekonomický potenciál tejto krajiny, ktorá ukazuje pracovitosť, fortieľ a schopnosti nášho neveľkého národa.
Pri jednej príležitosti som vo svojom vystúpení hovoril o akomsi eurostrachu našich ľudí. Ako politik pri stretnutiach sa stretávam s tým, že obavy ľudí sú najmä z možného zvýšenia cien a z psychologicky nízkych eurových denominácií, ktoré ľudia budú prijímať. Tieto obavy, verím, je možné rýchlo prekonať. Najmä tú, napríklad, a treba učiť aj v tomto ľudí, aby ľudia ignorovali napr. tých predajcov tovarov a služieb, ktorí budú mať tendenciu hýbať cenami. Legislatíva už viaceré veci rieši, napríklad aj v oblasti zvyšovania cien, kde sú konkrétne kontrolné mechanizmy vrátane sankčného pôsobenia.
Znovu opakujem, vláda Slovenskej republiky sa neobáva tlaku na infláciu, my sa skôr obávame špekulantov, ktorí by mohli zneužívať prechod na euro. V priebehu nasledujúceho polroka bude prijaté množstvo legislatívnych inštitucionálnych kontrolných opatrení, ktoré, verím, v spolupráci so širokým spoločenským spektrom budú maximálne efektívne.
Vážené dámy a páni, milí priatelia,
čo bude teda ďalej teraz po júni a najmä po stanovení konverzného kurzu v júli? Čakáme, že konverzný kurz bude definitívne určený 8. júla 2009. Tu netreba opakovať naše stanovisko, stanovisko vlády je jednoznačné – čo najsilnejší kurz, pretože čo najsilnejší kurz zhodnocuje nielen úspory ľudí, ale predovšetkým je výborným spôsobom, ako bojovať proti inflácii. Preto budeme z vlády Slovenskej republiky neustále vysielať posolstvá silného kurzu. V nasledujúcich šiestich mesiacoch treba očakávať intenzívnu kampaň, pretože ťažko robiť kampaň, pokiaľ nie je definitívne rozhodnutie. Rozhodnutie je už prakticky definitívne, a preto počnúc júlom sa všetky možnosti, ktoré štát dal dohromady na kampaň, rozbehnú a verím (a myslím si, že o tomto bude hovoriť aj pán splnomocnenec), že táto intenzívna kampaň prinesie svoje ovocie.
Chcem rovnako však povedať aj niečo, čo sa týka ďalšieho vývoja v oblasti legislatívy a hospodárskej politiky tohto štátu.
Vážené dámy a páni,
my sme za posledné dva roky vo vláde Slovenskej republiky aj s vaším veľkým pochopením, a za to vám chcem poďakovať, pristúpili k veľmi razantnému plneniu maastrichtských kritérií, veď sme ich aj naplnili s obrovskými rezervami. Pozrime sa na deficit v roku 2007. Skončili sme na úrovni 2,16 %, pričom maastrichtské kritérium sú 3 %. O jedno percento sme mali nižšiu infláciu, ako bolo maastrichtské kritérium. Miera zadlženosti štátu je iba okolo 29 – 30 %, pričom kritérium je 60 %. Aj v ostatných kritériách sme boli s veľkou rezervou vpredu.
Samozrejme, že sa to odrazilo a muselo sa to odraziť aj na predstavách vlády, pokiaľ ide o napĺňanie obsahu sociálneho štátu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Chcem aj dnes verejne vyhlásiť, že vláda Slovenskej republiky po tom, ako bude definitívne rozhodnuté o eure, bude naďalej pokračovať v politike sociálneho štátu v zmysle článku 55 Ústavy Slovenskej republiky a popritom bude plniť prísne maastrichtské kritériá. Myslím si, že hospodársky rast, ktorý vláda Slovenskej republiky podporuje, bude vytvárať dostatočné množstvo zdrojov na to, aby sme obsahu článku 55 Ústavy Slovenskej republiky dali presne to, čo ústava od neho očakáva, aby na Slovensku bol priestor pre dôstojný život každého jedného jednotlivca. Jednoducho nemôžeme a ani nebudeme obetovať ľudí len v mene ekonomických a finančných výsledkov. Jednoducho naďalej sa bude tvrdo presadzovať princíp solidarity tak, aby z hospodárskeho rastu, ktorý je pomerne vysoký v roku 2008 a bude vysoký aj v roku 2009, mala prospech väčšina, a nie iba nejaká úzka skupina ľudí na Slovensku. Toto je oficiálna politika vlády Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať o podporu tejto politiky, pretože inú alternatívu dnes Slovenská republika nemá. V každom prípade verím, že január 2009 bude úspešným mesiacom, možno psychologicky náročným, ale bude úspešným mesiacom pre každého z nás.
Vážené dámy a páni, milí priatelia,
na základe skúseností a poznatkov, ktoré osobne mám s odborármi, viem, že najmä vy budete tými, ktorí dokážete splniť svoje predsavzatia v nastávajúcom období pri zavádzaní eura. Budeme mať veľa príležitostí stretávať sa a hovoriť o aktuálnych veciach, ktoré nás ešte čakajú. Napríklad dnes v popoludňajších hodinách máme významné stretnutie so sociálnymi partnermi, kde budeme hovoriť o tom najpodstatnejšom – o konverznom kurze. Som presvedčený, že všetko spoločne zvládneme, najmä vtedy, ak okrem ekonomickému prístupu k mnohým veciam pristúpime aj spoločensko-politicky tým, že na Slovensku nebude v ďalších mesiacoch pochybovačná atmosféra, ale že tu zavládne duch entuziazmu a naozajstného spoločenského konsenzu, ktorý je taký prepotrebný možno pri jednom z posledných rozhodujúcich krokov občanov Slovenskej republiky na ich ceste k plnoprávnemu uznaniu a príslušnosti k vyspelému svetu. A to, verím, že si želáme všetci, ako tu sedíme a ako žijeme v našej krajine.
Veľmi pekne vám ďakujem za vašu pozornosť.
Pán prezident, teraz budem musieť požiadať o ospravedlnenie, pretože o 10. hodine ma požiadal o stretnutie pán prezident Slovenskej republiky kvôli Lisabonskej zmluve aj kvôli euru, ale zanechávam tu pána splnomocnenca, ktorý je absolútne kvalifikovaný, pokiaľ ide o kampaň, a som veľmi rád, že účasť dnes tu preukázal aj pán guvernér Národnej banky, pretože Národná banka Slovenskej republiky patrí k rozhodujúcim inštitúciám, pokiaľ ide o zavádzanie eura na Slovensku.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozvanie a teším sa na ďalšie stretnutia v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.
na úvod vám chcem poďakovať za pozvanie na konferenciu k zavedeniu eura, pretože rád by som využil každú jednu príležitosť na prezentovanie postojov a názorov vlády Slovenskej republiky, ale aj politickej strany, ktorej som predsedom.
Dnes nechcem podrobnejšie hovoriť o ekonomike či o výhodách alebo nevýhodách eura. Nakoniec máme tu pána guvernéra aj pána splnomocnenca vlády a predpokladám, že sa vo svojich vystúpeniach sústredia na tieto otázky.
Je len pár dní od uverejnenia konvergenčných správ Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré budeme podrobne analyzovať, hodnotiť a najmä budeme z nich čerpať pri ďalšom postupe k 1. januáru 2009.
Nechcem dnes ani kriticky hodnotiť to, či nové štáty Európskej únie majú pri zavádzaní eura rovnaké podmienky ako staršie štáty eurozóny. Mohol by som povedať, že pre nás takáto kritika tvrdosti maastrichtských kritérií už nemá význam, takže nech sa s nimi trápia a bojujú tie krajiny, ktoré ich ešte neplnia. Ale to pravda nie je, pretože bude to práve Slovenská republika, ktorá bude mať čo v budúcnosti povedať k európskym kritériám a bude mať čo poradiť našim kolegom z Európskej únie, najmä našim kolegom z Vyšehradskej štvorky, s ktorými by sme sa určite radi čo najskôr v spoločnej európskej zóne stretli.
Ako predseda vlády a predseda politickej strany by som však dnes tu medzi vami odborármi chcel poukázať na niektoré politické momenty doterajšieho slovenského, takpovediac europríbehu.
Vážení priatelia,
žijeme v takej zvláštnej dobe. Národný plán zavedenia eura bol schválený v roku 2005 a od roku 2005 už uplynuli tri roky, keď sme sa všetci presviedčali o potrebe zaviesť na Slovensku euro k stanovenému dátumu 1. január 2009. Keď sme toto dosiahli a máme reálne odporúčanie Európskej komisie, máme všetko vo vlastných rukách a, ako povedal pán prezident, v júli s pravdepodobnosťou, ktorá sa blíži k istote, Európska únia cez svoje orgány toto rozhodnutie potvrdí, začala sa na Slovensku obrovská vlna spochybňovania eura. Je to zvláštna doba preto, lebo, úprimne povedané, nečakali sme až takýto protiútok. Nečakali sme až takéto znevažovanie dobrého výsledku, ktorý bol spoločne s občanmi Slovenskej republiky dosiahnutý.
Rád by som sa pozastavil pri niektorých absurditách. Pýtajú sa nás, čo budeme robiť proti tomu, že verejnosť nie je príliš naklonená euru. Ja sa na to pýtam: Prečo teda 7 – 8 mesiacov médiá tlčú do verejnosti a presviedčajú ju, že euro znamená zdražovanie? Pýtajú sa nás, že či to nezníži preferencie Smeru – sociálna demokracia, ak by došlo k určitému nárastu inflácie od januára 2009. A to čo máme teraz urobiť?! Máme sa teraz stretnúť na predsedníctve Smeru a povedať, že „viete čo, ale asi nám to ohrozí preferencie, tak kašleme na to?!“, kvôli preferenciám? Zdá sa mi, že je to doba, ktorá ako keby strácala logiku v názoroch vyjadrovania. A chcel by som využiť aj túto príležitosť, aby sme sa všetci vrátili k zdravému rozumu. Tak buď euro chceme, a od roku 2005 sme sa k nemu všetci prihlásili a vláda tento záväzok kontinuálne prevzala v roku 2006, a podľa toho sa správajme, alebo teda euro nechceme, dajte to vláde alebo dajme to vláde vedieť, dajme to príslušným orgánom vedieť, tak vláda sa podľa toho zariadi. Nie je možné robiť takúto schizofréniu a vytĺkať z toho politický kapitál, keď všetci čakali, že vláda zlyhá, vždy sa tešili oponenti z každej zlej správy, ktorá prichádzala z Bruselu, a každý čakal – teraz sekneme tú vládu po krížoch, pretože zmarí historickú šancu zavedenie eura. Teraz, keď sme túto historickú šancu nezmarili a euro tu je, no tak teraz sa všetci vytešujú z toho, že s vysokou pravdepodobnosťou, podľa nich teda, by malo dôjsť k nejakému nárastu cien, k zdražovaniu, k znižovaniu životnej úrovne. Takto jednoducho nemôže vyzerať celospoločenský konsenzus o zavedení eura ako jedného z najvýznamnejších historických krokov, ktorý sme na Slovensku dosiahli.
Vážení priatelia,
vláda Slovenskej republiky, ale aj Smer – sociálna demokracia, ktorý je vaším strategickým partnerom, a vy ste strategickým partnerom Smeru – sociálna demokracia, považujú odporúčanie Európskej komisie za veľký úspech celej Slovenskej republiky. Je to nielen vysvedčenie pre vládu, že robila dobrú hospodársku a finančnú politiku, ale je to aj vysvedčenie, že Slovensko politicky, demokraticky dorástlo a že dnes patrí do skupiny elitných krajín Európskej únie. Takto vnímame my euro. Možno to na nás príliš nie je vidno, že tento úspech nepretavujeme do rôznych slávnostných akadémií a podujatí, ale je to pravdepodobne preto, lebo nás momentálne zamestnáva veľké množstvo starostí technického charakteru s tým, ako najbližších šesť mesiacov využiť tak, aby 1. január 2009 bol reálnym úspechom pre každého jedného občana Slovenskej republiky. Preto aj tu pred vami použijem slovo, ktoré som použil už viackrát: Pristupujeme k euru s veľkým rešpektom. Je to vážne rozhodnutie. Áno, aj my sa bojíme špekulantov, bojíme sa toho, že niekto môže zneužívať prechod na euro. Aj my sa bojíme toho, že by niektoré veci nemuseli prebehnúť hladko. Ale toto rozhodnutie tu je, stojíme si za ním a budeme sa k nemu stavať maximálne zodpovedne.
Euro, ako som už uviedol, je a bude historický moment pre túto krajinu. Mena sa nemení každý rok, a dobre všetci tu viete, ako tu sedíte, že bolo to pred viac ako 50 rokmi, keď došlo k významnejšej zmene na Slovensku, pokiaľ ide o menu, a bude to rok 2009, keď prestaneme používať jeden z atribútov vlastného štátu a začneme používať spoločnú európsku menu. Je to historický moment pre Slovensko aj zásluhou obrovského množstva členov odborových zväzov na Slovensku.
Na tomto mieste medzi vami sa chcem vrátiť k vyhláseniu predstavenstva Konfederácie odborových zväzov, ktoré ste prijali 21. júna 2006, teda ihneď po parlamentných voľbách. Vyzvali ste v ňom víťaznú politickú stranu Smer – sociálna demokracia na zostavenie takej vlády, (citujem:) „ktorá bude v čo najväčšej miere plniť program orientovaný na sociálne princípy hospodárskeho a spoločenského vývoja na Slovensku pri zachovaní udržateľného rozvoja a plnenia maastrichtských kritérií.“ (Koniec citátu.) Chcem oceniť skutočnosť, že zdôraznením potreby udržateľného rozvoja a plnenia maastrichtských kritérií ste sa fakticky prihlásili k podpore zavedenia spoločnej európskej meny eura.
Ale urobili ste aj viac činov k euru. Dovolím si povedať, že aj vašou zásluhou prišla z Bruselu priaznivá eurospráva. Konkrétne mám na mysli skutočnosť, že Konfederácia odborových zväzov pochopila, že pre pozitívne hodnotenie nášho štátu z hľadiska splnenia ekonomických konvergenčných kritérií je potrebné viac ako iba ekonomický prístup. Boli to práve odbory, ktoré spolu s ostatnými sociálnymi partnermi pochopili a začali viesť s vládou už v minulom roku konkrétny dialóg, ktorý vyústil k podpísaniu Deklarácie spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v Slovenskej republike. A tá vďaka je myslená úprimne, pretože kto mohol najviac, nieže protestovať, ale kto mohol najviac upozorňovať na možné riziká, ktoré sú spojené s eurom? No mohli ste to byť vy odborári a mohli to byť dôchodcovia. Je zaujímavé, že odborári aj dôchodcovia sa prihlásili k spoločenskej deklarácii, prebrali ste na seba zodpovednosť, nemáte problém organizovať konferencie na najnižšej úrovni, na úrovni jednotlivých podnikov, presviedčať ľudí, že euro je dobré, ale takí páni, čo majú po stotisíc korún v parlamente, s tým majú problém. Jednoducho za toto vám naozaj patrí veľká vďaka, lebo mohli by ste pripomínať mnohé veci, že to môže spôsobovať ťažkosti v životnej úrovni ľudí na Slovensku, o dôchodcoch už ani nehovorím. V tomto je veľká sila a význam odborov na Slovensku a ja verím, že si to slovenská verejnosť určite všimne.
Európska komisia vo svojej konvergenčnej správe na strane 28 doslova napísala, že slovenská vláda a sociálni partneri (citujem:) „podpísali na začiatku roka 2008 Deklaráciu spoločenskej zhody prijať a používať euro na Slovensku, ktorá zaväzuje zamestnávateľov a odbory v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách rešpektovať ukazovateľ rastu produktivity práce ako rozhodujúci pre rast miezd.“.
Osobitne pred vami odborármi by som rád pripomenul časti z konvergenčných správ, ktoré poukazujú na trh práce. Je známou skutočnosť, že dopyt zlepšil u nás podmienky na trhu práce, pričom miera zamestnanosti rastie a miera nezamestnanosti od roku 2004 postupne klesá. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti na Slovensku je stále vysoká, v súčasnosti ide predovšetkým o dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré je podľa všetkého pomerne ťažké mobilizovať. My sa sústreďujeme aj na tento fenomén pri výjazdových zasadnutiach vlády Slovenskej republiky, pokúšame sa oživovať projekty tzv. sociálnych podnikov. Vieme, že aj táto skupina ľudí si vyžaduje pozornosť a že táto skupina ľudí, pokiaľ je zavesená na sociálny systém, je to podstatne drahšie, ako keby sme ich dostali do pracovného pomeru v akejkoľvek podobe. Táto neprestajne vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti je zároveň sprevádzaná chorobnými prejavmi nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v určitých regiónoch a v segmentoch trhu práce. Napríklad trnavský Pegueot Citroën má problémy so získaním kvalifikovaných zváračov. Aj na toto chceme reagovať, a predmetom rokovania koaličnej rady, ktorá bola minulý týždeň v piatok, bola dohoda, že do školského zákona, o ktorom sa bude teraz rokovať v Národnej rade, budú vsunuté nové ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť väčší súlad medzi požiadavkami praxe a tým, čo dnes vypúšťa vzdelávací systém Slovenskej republiky. Dúfam, že rámec, ktorý dostaneme do školského zákona, bude dobrým východiskom pre prijatie osobitnej právnej normy na podporu odborného vzdelávania na Slovensku, kde začíname mať obrovské rezervy.
Je známym faktom aj to, že v posledných rokoch sa tempo rastu odmien na zamestnanca pohybovalo v rozmedzí 7 – 10 %, vždy nad úrovňou rastu produktivity práce, aj keď produktivita práce postupom času rástla. Naša produktivita práce alebo nárast produktivity práce na Slovensku bol spojený s prílevom priamych zahraničných investícií, najmä do automobilového priemyslu. V dôsledku toho sa v posledných rokoch spomaľoval rast jednotkových nákladov práce, ktoré v rokoch 2006 a 2007 rástli pomalšie ako inflácia. Ako politik však dnes chcem nielen veriť, ale na čele vlády sa aj snažiť napríklad parametre hospodárskej politiky štátu nastaviť tak, aby dosahovaný hospodársky rast bol sprevádzaný rastom reálnych miezd. Som presvedčený, že rast produktivity práce sa aj u nás musí premietať do zvyšovania miezd. Je pravda, slovenská ekonomika rastie, rovnako aj produktivita práce a tiež aj mzdy, rozdiel je však v tom, akou mierou. Údaje slovenského aj európskeho štatistického úradu, ako aj Medzinárodnej organizácie práce hovoria jasne: Slovensko má spomedzi krajín V4 najrýchlejší rast produktivity práce, no najpomalší rast miezd. V tomto je naša určitá výhoda a aj preto sme sa mohli pri podpise spoločenskej deklarácie dohodnúť, že nepristúpime k zmrazeniu rastu miezd, ako to urobili Slovinci, pretože stále máme určitú rezervu, pokiaľ ide o produktivitu práce. Som si vedomý toho, že príliš rýchly rast miezd so sebou prináša vyššiu spotrebu, väčšie úverové zaťaženie a možno aj tým následne infláciu. Ale nikto mi nevyvráti to, že rýchly rast miezd prináša aj zvýšený dopyt a oživenie ekonomiky. Dám za pravdu tým ekonómom, podľa ktorých vzťah medzi zmenami v produktivite práce a zmenami v mzdách záleží aj na veľkosti domáceho trhu výrobkov a služieb, dopytu a ponuky na pracovnom trhu, úrovni kolektívneho vyjednávania, ba aj na historických faktoch.
Kto alebo čo môže dnes pozitívne ovplyvniť rast miezd na Slovensku? Zamestnávatelia zastávajú všeobecne názor, že najlepším dôvodom pre rast miezd je prirodzený vývoj v podnikateľskom prostredí. Tam, kde tento zdravý vývoj, konkurencia a potreba motivácie zamestnanca zamestnávateľom funguje, nie sú žiadne problémy s prirodzeným rastom miezd, kopírujúcim produktivitu práce. Toto je jednoducho poučka, ktorá maximálne platí. Treba uznať, že rast miezd závisí najskôr od ekonomiky v danom podniku, od serióznosti zamestnávateľov, či svojim partnerom predložia relevantné ekonomické údaje o podniku, aby bolo seriózne kolektívne vyjednávanie ako obojstranne slušný a výhodný sociálny dialóg, teda medzi zamestnávateľmi, odborovými zväzmi, resp. zástupcami zamestnancov. V prosperujúcich podnikoch, ktoré vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu, majú na jednej strane odborári jednoznačne lepšiu vyjednávaciu pozíciu a zamestnávateľ na strane druhej dostatok prostriedkov na zvyšovanie miezd.
Áno, aj vy odborári ste si uvedomili význam tejto historickej príležitosti, akou je proces zavádzania eura. A práve podpisom deklarácie ste vyjadrili vôľu prispieť záväzkami definovanými v jej jednotlivých častiach a spolu sme takto deklarovali smerovanie k naplneniu spoločného cieľa – stať sa definitívnou súčasťou spoločnej Európy. Myslím si, že si to veľmi rýchlo všimla aj Európa a v dôsledku toho Slovensku umožnila, aby sme euro zaviedli. Táto dohoda, mimoriadne významná, ako som už k tomu uviedol, citovala ju aj samotná Európska komisia, bola pritom opozíciou a médiami totálne ignorovaná.
Napriek tomu a práve v kontexte s týmto by som chcel vyzvať všetkých a opäť najmä relevantné politické subjekty, vládne a samosprávne inštitúcie, tretí sektor, profesijné združenia k národnej euroaktivite, pretože tu už nejde o túto vládu, tu už ide o celé Slovensko, o jeho ľudí, o jeho schopnosti presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, najmä to, ktoré je združené v Európskej úrovni, že Slovensko je životaschopné, a to nepochybne sme, veď ukazujú to mnohé zaujímavé čísla, už len to, že máme najvyšší hospodársky rast v rámci Európskej únie a že si ho určite udržíme aj v najbližšom roku.
Chcem vyzvať aj médiá, ktoré denne prinášajú rôzne seriály, súťaže či iné formy svojho pôsobenia na svojich čitateľov, divákov a poslucháčov, aby pochopili, že majú tiež jedinečnú možnosť pôsobiť na obyvateľov tejto krajiny pri pestovaní hrdosti na našu budúcu novú menu, ktorá odráža ekonomický potenciál tejto krajiny, ktorá ukazuje pracovitosť, fortieľ a schopnosti nášho neveľkého národa.
Pri jednej príležitosti som vo svojom vystúpení hovoril o akomsi eurostrachu našich ľudí. Ako politik pri stretnutiach sa stretávam s tým, že obavy ľudí sú najmä z možného zvýšenia cien a z psychologicky nízkych eurových denominácií, ktoré ľudia budú prijímať. Tieto obavy, verím, je možné rýchlo prekonať. Najmä tú, napríklad, a treba učiť aj v tomto ľudí, aby ľudia ignorovali napr. tých predajcov tovarov a služieb, ktorí budú mať tendenciu hýbať cenami. Legislatíva už viaceré veci rieši, napríklad aj v oblasti zvyšovania cien, kde sú konkrétne kontrolné mechanizmy vrátane sankčného pôsobenia.
Znovu opakujem, vláda Slovenskej republiky sa neobáva tlaku na infláciu, my sa skôr obávame špekulantov, ktorí by mohli zneužívať prechod na euro. V priebehu nasledujúceho polroka bude prijaté množstvo legislatívnych inštitucionálnych kontrolných opatrení, ktoré, verím, v spolupráci so širokým spoločenským spektrom budú maximálne efektívne.
Vážené dámy a páni, milí priatelia,
čo bude teda ďalej teraz po júni a najmä po stanovení konverzného kurzu v júli? Čakáme, že konverzný kurz bude definitívne určený 8. júla 2009. Tu netreba opakovať naše stanovisko, stanovisko vlády je jednoznačné – čo najsilnejší kurz, pretože čo najsilnejší kurz zhodnocuje nielen úspory ľudí, ale predovšetkým je výborným spôsobom, ako bojovať proti inflácii. Preto budeme z vlády Slovenskej republiky neustále vysielať posolstvá silného kurzu. V nasledujúcich šiestich mesiacoch treba očakávať intenzívnu kampaň, pretože ťažko robiť kampaň, pokiaľ nie je definitívne rozhodnutie. Rozhodnutie je už prakticky definitívne, a preto počnúc júlom sa všetky možnosti, ktoré štát dal dohromady na kampaň, rozbehnú a verím (a myslím si, že o tomto bude hovoriť aj pán splnomocnenec), že táto intenzívna kampaň prinesie svoje ovocie.
Chcem rovnako však povedať aj niečo, čo sa týka ďalšieho vývoja v oblasti legislatívy a hospodárskej politiky tohto štátu.
Vážené dámy a páni,
my sme za posledné dva roky vo vláde Slovenskej republiky aj s vaším veľkým pochopením, a za to vám chcem poďakovať, pristúpili k veľmi razantnému plneniu maastrichtských kritérií, veď sme ich aj naplnili s obrovskými rezervami. Pozrime sa na deficit v roku 2007. Skončili sme na úrovni 2,16 %, pričom maastrichtské kritérium sú 3 %. O jedno percento sme mali nižšiu infláciu, ako bolo maastrichtské kritérium. Miera zadlženosti štátu je iba okolo 29 – 30 %, pričom kritérium je 60 %. Aj v ostatných kritériách sme boli s veľkou rezervou vpredu.
Samozrejme, že sa to odrazilo a muselo sa to odraziť aj na predstavách vlády, pokiaľ ide o napĺňanie obsahu sociálneho štátu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Chcem aj dnes verejne vyhlásiť, že vláda Slovenskej republiky po tom, ako bude definitívne rozhodnuté o eure, bude naďalej pokračovať v politike sociálneho štátu v zmysle článku 55 Ústavy Slovenskej republiky a popritom bude plniť prísne maastrichtské kritériá. Myslím si, že hospodársky rast, ktorý vláda Slovenskej republiky podporuje, bude vytvárať dostatočné množstvo zdrojov na to, aby sme obsahu článku 55 Ústavy Slovenskej republiky dali presne to, čo ústava od neho očakáva, aby na Slovensku bol priestor pre dôstojný život každého jedného jednotlivca. Jednoducho nemôžeme a ani nebudeme obetovať ľudí len v mene ekonomických a finančných výsledkov. Jednoducho naďalej sa bude tvrdo presadzovať princíp solidarity tak, aby z hospodárskeho rastu, ktorý je pomerne vysoký v roku 2008 a bude vysoký aj v roku 2009, mala prospech väčšina, a nie iba nejaká úzka skupina ľudí na Slovensku. Toto je oficiálna politika vlády Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať o podporu tejto politiky, pretože inú alternatívu dnes Slovenská republika nemá. V každom prípade verím, že január 2009 bude úspešným mesiacom, možno psychologicky náročným, ale bude úspešným mesiacom pre každého z nás.
Vážené dámy a páni, milí priatelia,
na základe skúseností a poznatkov, ktoré osobne mám s odborármi, viem, že najmä vy budete tými, ktorí dokážete splniť svoje predsavzatia v nastávajúcom období pri zavádzaní eura. Budeme mať veľa príležitostí stretávať sa a hovoriť o aktuálnych veciach, ktoré nás ešte čakajú. Napríklad dnes v popoludňajších hodinách máme významné stretnutie so sociálnymi partnermi, kde budeme hovoriť o tom najpodstatnejšom – o konverznom kurze. Som presvedčený, že všetko spoločne zvládneme, najmä vtedy, ak okrem ekonomickému prístupu k mnohým veciam pristúpime aj spoločensko-politicky tým, že na Slovensku nebude v ďalších mesiacoch pochybovačná atmosféra, ale že tu zavládne duch entuziazmu a naozajstného spoločenského konsenzu, ktorý je taký prepotrebný možno pri jednom z posledných rozhodujúcich krokov občanov Slovenskej republiky na ich ceste k plnoprávnemu uznaniu a príslušnosti k vyspelému svetu. A to, verím, že si želáme všetci, ako tu sedíme a ako žijeme v našej krajine.
Veľmi pekne vám ďakujem za vašu pozornosť.
Pán prezident, teraz budem musieť požiadať o ospravedlnenie, pretože o 10. hodine ma požiadal o stretnutie pán prezident Slovenskej republiky kvôli Lisabonskej zmluve aj kvôli euru, ale zanechávam tu pána splnomocnenca, ktorý je absolútne kvalifikovaný, pokiaľ ide o kampaň, a som veľmi rád, že účasť dnes tu preukázal aj pán guvernér Národnej banky, pretože Národná banka Slovenskej republiky patrí k rozhodujúcim inštitúciám, pokiaľ ide o zavádzanie eura na Slovensku.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozvanie a teším sa na ďalšie stretnutia v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.
Prehrať audio 
