Užitočné odkazy
Prepis prejavu predsedu vlády SR R.Fica na XVIII. sneme Združenia miest a obcí Slovenska
Robert Fico, predseda vlády
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, milí priatelia, ďakujem vám za porozumenie, že môžem vystúpiť až v druhý deň vášho rokovania, keďže povinnosti predsedu vlády v zahraničí mi neumožnili byť tu s vami na úvod vášho snemu, ako býva dobrou tradíciou. Všetkých vás pozdravujem a želám vám len to najlepšie. Naše Slovensko sa nachádza v mimoriadne zaujímavej etape akcelerácie svojho úplného medzinárodného začlenenia do najvýznamnejších štruktúr Európskej únie. Spolu sme zvládli Schengen, verím, že úžitok z neho ste mohli mnohí z vás pocítiť priamo na vlastnej koži. Schválením životne dôležitej Lisabonskej zmluvy sme preukázali schopnosť riešiť komplikované vnútropolitické situácie bez toho, aby sme ohrozili niekoľkoročné úsilie členských štátov Európskej únie stanoviť nové pravidlá fungovania európskych inštitúcií – a určite nás všetkých, bez ohľadu na to, do ktorej časti politického spektra patríme, potešilo hodnotenie Európskej komisie, podľa ktorého plníme náročné ekonomické, finančné, ale aj sociálne kritériá umožňujúce nám zaviesť spoločnú európsku menu euro v januári 2009. Pôjde o historickú zmenu meny a vláda s k nej stavia s celým rešpektom, veľkými očakávaniami, ale úprimne sa priznám, aj s určitými starosťami. Mimoriadne oceňujem, že Združenie miest a obcí Slovenska sa postavilo k euru čelom a nie chrbtom. Ako sociálny partner vlády, zamestnávateľov a zamestnancov ste s pochopením uznali nevyhnutnosť vytvoriť spoločenskú atmosféru na podporu eura už minulý rok, a neskôr ste pristúpili aj k podpísaniu deklarácie spoločenskej zhody zaviesť a používať euro na Slovensku, ktorá významne zavážila pri pozitívnom hodnotení slovenského úprimného zámeru zaviesť spoločnú európsku menu. Konkrétne to vo svojej konvergenčnej správe zo začiatku mája tohto roka ocenila aj Európska komisia. Pán predseda Združenia miest a obcí Slovenska, vážení predstavitelia miestnej samosprávy, ďakujem. Vážené dámy a páni vo funkciách primátorov a starostov, viem si vcelku živo predstaviť ako sa na vás obracajú občania vašich miest a obcí vo veci eura, a dôverne poznám aj obavy ľudí, ktoré sa dnes niektorí snažia umelo živiť a posilňovať. Rád by som vás pri tejto príležitosti ubezpečil, že vláda Slovenskej republiky má pripravené a pripravuje celý rad opatrení, aby euro nebolo iba úspechom Slovenska a jeho medzinárodného postavenia, úspechom podnikateľského sektora a ľudí s vyššími príjmami, ale každého jedného človeka žijúceho v našej krajine. V tomto duchu pristupujeme aj k návrhu na stanovenie konverzného kurzu, ktorý vznikne dohodou medzi slovenskými národnými inštitúciami a orgánmi Európskej únie. Presadzujeme silný kurz slovenskej koruny, pričom samozrejme nemáme záujem, aby vznikol šok a nerovnováha v ekonomike. Na prvom mieste však bude individuálny človek s jeho možnosťami a potrebami. Vážené dámy a páni, mení sa aj domáci obraz nášho Slovenska. Vo vašich mestách a obciach sa často stretávame pri pracovných, slávnostných alebo len priateľských príležitostiach. Na vlastné oči vidím, čo samospráva dokáže, veľakrát za podstatne menej peňazí ako štát – zrekonštruované námestia, bytová výstavba, starostlivosť o školy, o rôzne kategórie ľudí, nové športoviská – niet žiadnych pochýb o nezastupiteľnom mieste samosprávy v slovenskom živote, ani o správnosti prechodu mnohých kompetencií do vašich rúk. Nesiete obrovský podiel zásluh na celkovom rozvoji Slovenska a na jeho dobrom mene v zahraničí – a za to vám chcem tiež v mene celej vlády Slovenskej republiky poďakovať. I keď v každodennom živote prirodzene dominujú ekonomické a sociálne podmienky, napriek nie jednoduchej finančnej situácii, nezastupiteľne pôsobíte pri udržiavaní kultúrnych a národných tradícií. Nehovorím o nich náhodne – Slovensko sa potrebuje kultúrne, historicky, národne, ale aj národnostne nadýchnuť. Chcem vás požiadať, ba priamo poprosiť, aby ste v tomto v tomto úsilí nepoľavili. Budeme duchovne bohatší a silnejší, ak sa bližšie oboznámime s najvýznamnejšími historickými udalosťami a osobnosťami Slovenska a prakticky na každom mieste Slovenska sa s takýmito udalosťami a osobnosťami stretávame. Budeme duchovne zdravší, ak sa nám podarí čo už len na tej najnižšej úrovni zachovať a pre mladších zatraktívniť amatérske kultúrne a folklórne činnosti a tradície. Asi ste si všimli, že aj vláda venuje tejto problematike veľkú pozornosť, najmä ak rok s magickou osmičkou považuje za rok národnej hrdosti a sebavedomia. Verím v hlbokú symbiózu vlády a samosprávnych aktivít v tomto duchu. Vážené pani starostky a primátorky, páni starostovia a primátori, ak uznávame takéto jedinečné a nezastupiteľné pôsobenie samosprávy, musí nám na um celkom prirodzene prísť otázka, ako sa ďalej bude vyvíjať vzťah medzi vládou a ňou riadenou štátnou správou a miestnou samosprávou. Nie som teoretikom v oblasti štátnej správy a samosprávy, ale zdravý sedliacky rozum nás musí viesť k rešpektovaniu dvoch základných zásad vzájomného pôsobenia pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Predovšetkým je to zásada vzájomného rešpektu. Primátori, starostovia v priamej voľbe často získavajú viac hlasov voličov, ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vaša politická legitimita je preto osobitne silná. Ste rovnocennými partnermi ústavných činiteľov a určitým vyjadrením tohto vzťahu by malo byť aj zriadenie úradu vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu, ktorého úlohou je vytvárať moc medzi exekutívou a samosprávou. Vyjadrením tejto zásady musí byť aj vzťah vlády a Národnej rady Slovenskej republiky reprezentujúcich štát k požiadavkám samosprávy. Jednoducho opatrenia štátu, najmä legislatíva, nemôže ísť mimo reálneho života, v ktorom samospráva vykonáva svoje právomoci. Priznám veľmi otvorene, že sa niekedy stáva, že niekedy dochádza k situáciám, dúfam, že nie často, kedy vládni úradníci bez znalosti veci od zeleného stola prídu s návrhmi samospráve skôr prekážajúcimi, ako pomáhajúcimi. Som rád, že v duchu vzájomnej dôvery a rešpektu sme vytvorili mechanizmus, ktorý zabraňuje tomu, aby sa takéto od života odtrhnuté návrhy dostali do podoby zákonov alebo nižších právnych aktov. Ako príklad môžem uviesť stiahnutie návrhu na redukciu počtu matrík, ktorý nemal podporu dotknutých obcí. Takto sa postupovalo aj pri stavebných úradoch a príslušné ministerstvo pri tvorbe nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku rešpektovalo požiadavku ZMOSu a stavebným úradom bude naďalej každá obec. Ani novelizácia zákona o obecnom zriadení nie je možná, pokiaľ nedôjde k stopercentnej dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska. Viem rovnako, že vás vcelku oprávnene vyrušili niektoré návrhy ohľadne aktivačných prác. Dostal som od pani ministerky Tomanovej prísľub, slovo, že v tejto oblasti nepredloží a nebude presadzovať nič, pokiaľ nedôjde k dohode so Združením miest a obcí Slovenska. Na sneme pred rokom, a pamätám si to veľmi dobre, silne rezonovala aj problematika neusporiadaných pozemkov prevedených v minulosti na obce a samosprávne kraje. Vlastnícky neusporiadané pozemky pod objektami technickej a sociálnej infraštruktúry a inými stavbami, komplikujú obciam a mestám, ako aj samosprávnym krajom čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Vláda prerokovala dokument o tejto veci pripravený splnomocnencom vlády a schválila v septembri 2007 uznesením č. 817 z roku 2007, opatrenia na postupné riešenie tohto problému. Dúfam, že pán predseda Združenia miest a obcí Slovenska potvrdí, že opäť toto uznesenie vzniklo na základe jasnej dohody, jasných formulácií a preniesli sme do rozhodovacej kompetencie vlády to, čo ste od nás očakávali. Ministerstvo financií pripravilo v tejto veci, aj za účasti samosprávy, potrebné legislatívne riešenie a v týchto dňoch zverejnilo v rámci pripomienkového konania návrh osobitného zákona na doriešenie uvedených problémov. Treba ale priznať, že ide o komplikovanú ústavnú, právnu a technickú záležitosť a zákony takéhoto druhu sa nedajú urobiť v priebehu jedného alebo dvoch dní - ale verím v spoluprácu, verím, že nájdeme riešenie, ktoré bude vyhovovať každému. Jednoducho, ak hovoríme o vzťahu medzi štátom a samosprávou, štát nemôže zavadzať samospráve a naopak. Chcem garantovať, a to najmä pri využití vášho vystúpenia vo všetkých dôležitých poradných orgánoch vlády a ministerstiev, že vaše požiadavky a legitímne návrhy bude vláda Slovenskej republiky vždy brať na zreteľ a rešpektovať. Takýto postoj vlády nie je prejavom rezignácie štátu, práve naopak. Súčasná vláda je etatistická, uznáva silný štát, najmä pokiaľ ide o jeho kontrolné, regulačné a ochranné úlohy. Odmietame nekontrolované pôsobenie voľného trhu, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne predpisuje, na akých základoch má stáť naša republika – na základoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Budeme dbať aj na to, aby si štát v plnom rozsahu plnil svoje poslanie strážcu ústavnosti a vykonateľnosti práva. Aj preto už minulý rok začal na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky postupný audit právnych noriem, ktoré upravujú výkon verejnej správy. Každodenná prax signalizuje, že v tomto smere nás asi najviac zamestná agenda stavebného konania. Druhou základnou zásadou vzájomného spolunažívania vlády a samosprávy musí byť vytváranie dostatočných finančných zdrojov na plnenie samosprávnych úloh. Samosprávy miest a obcí prešli za uplynulé desaťročie viacerými etapami zásadných zmien, kedy prebrali nové kompetencie, aj nový spôsob financovania svojej činnosti. Ešte ako opozičný politik som s veľkým obdivom sledoval odvahu, s akou ste sa rozhodli prevziať niektoré kompetencie, hoci neboli celkom jasné finančné pravidlá hry. Klobúk dole! V absolútnej väčšine tento náročný proces samosprávy zvládli. Postupne sa vytvorila určitá rovnováha a bolo by veľmi nebezpečné, pokiaľ by sa opäť mali presadzovať tendencie presúvať na mestá a obce kompetencie štátu bez dostatočného finančného krytia. Aj preto nie je v navrhovaných termínoch možné realizovať uvažované decentralizačné kroky na úseku sociálnej starostlivosti. Som presvedčený, že dôjde aj k dohode bez ujmy na rozpočtoch obcí a miest, pokiaľ ide o niektoré návrhy v novom školskom zákone, o ktorom rokuje Národná rada Slovenskej republiky. Dokonca som bol informovaný, že všetky pripomienky, ktoré Združenie miest a obcí Slovenska k tomuto návrhu predložilo, boli zapracované, berie sa na ne zreteľ a budú aj v tomto duchu rešpektované. V duchu zásady vytvárania dostatočných finančných zdrojov na plnenie samosprávnych úloh vláda Slovenskej republiky vyriešila aj systém financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení tak, že od roku 2008 sú tieto subjekty financované so zvýšených príjmov z dane z príjmov fyzických osôb prostredníctvom rozpočtov miest, obcí a samosprávnych krajov. Chcem naozaj oceniť, že napriek zložitým rokovaniam v konečnom dôsledku došlo ku konsenzu medzi štátnymi orgánmi, ZMOSom, predstaviteľmi cirkví a zriaďovateľmi súkromných školských zariadení. Uhrádzali sa aj výdavky v súvislosti s následkami zosuvov pôdy. Vážené dámy a páni, vo vláde plne chápeme, že pre mestá a obce je životne potrebné priaznivé, stabilné a predvídateľné ekonomické prostredie. Nikto už nechce žiadne prekvapenia, tobôž nie prekvapenia negatívne. Nemám v záujme zasypávať vás dnes na vašom sneme číslami, a aj keď finančných prostriedkov nie je nikdy nadostač, dovolím si skonštatovať, že aj na rok 2008 sme schválili systémovo kvalitný rozpočet verejnej správy. Pri všetkých výhradách, ktoré môžete oprávnene mať, uvedený rozpočet by mal vytvárať podmienky pre plynulé fungovanie bežných činností a určitý priestor aj pre nevyhnutný rozvoj infraštruktúry obcí a miest. Výsledky rozpočtového hospodárenia miestnej samosprávy za rok 2007 evidujú 6,5 % medziročný nárast celkových daňových príjmov. Na druhej strane výdavky bežného rozpočtu vzrástli medziročne o 6,1 %, čo vytvorilo podmienky na primerané financovanie bežných činností a úloh samospráv. Výdavky kapitálové predstavujú v priemere okolo 22 % z celkových výdavkov miestnych samospráv, čo svedčí o napĺňaní určitých predstáv a rozvojových zámerov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné uviesť, že v súhrne obce a mestá ukončili svoje hospodárenie za rok 2007 s deficitom 1,1 mld. Sk v európskej metodike ESA 95, pričom schválený rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnanú bilanciu. Naviac miestna samospráva vo svojich rozpočtoch predpokladala schodok vo výške až 5,7 mld. Sk, čo našťastie negatívne neovplyvnilo celkové zámery a ciele vlády pri znižovaní deficitu celého okruhu verejných financií. Ukazuje sa preto potrebné a užitočné opätovne sa vrátiť a naladiť – opakujem, iba naladiť – niektoré princípy rozpočtových pravidiel pre územnú samosprávu. O konkrétnych riešeniach Združenie miest a obcí Slovenska v súčasnosti rokuje s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Legislatívne oblasti napriek prísnej regulácii deficitu vo vzťahu k prijímaniu eura v celom okruhu verejných financií novelou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, sa pre územnú samosprávu rozšíril priestor pre prijímanie úverov na zabezpečenie predfinancovania projektov spoločných programov s Európskou úniou. Dostávame sa k téme, ktorá je pre vás nepochybne veľmi dôležitá. Vážené dámy a páni, programové obdobie 2007 – 2013 je pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje z fondov Európskej únie v priebehu celého jeho trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky. Ako je všeobecne známe, v rámci tohto referenčného rámca je schválených jedenásť operačných programov, z ktorých možno čerpať finančnú pomoc v celkovom objeme 11,5 mld. EUR. Ide o neopakovateľné zdroje a my máme svätú povinnosť pracovať tak, aby tieto zdroje boli maximálne využité. V tomto polroku už boli vypísané prvé výzvy na predkladanie projektov a v krátkej dobe budú zverejnené ďalšie. Obce a mestá mali niektoré pripomienky, pokiaľ ide o prvé výzvy, ktoré sme spoločným rokovaním a v rámci partnerstva odstránili. Okamžite, ako sa objavili ťažkosti s prvými výzvami, dal som pokyn na vznik koordinačného orgánu za účasti predstaviteľa Združenia miest a obcí Slovenska, čo sa okamžite osvedčilo a obdobné nedostatky by sa už nemali opakovať a dúfam, že sa neopakovali. To je tá najsprávnejšia cesta spolupráce vlády a samosprávy. Pre územnú samosprávu je svojím zameraním a možnosťou využitia jeden z najdôležitejších operačných programov Regionálny operačný program, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regióne. Tento operačný program sa prostredníctvom zamerania svojich prioritných osí dopĺňa s operačným programom doprava, informatizácia spoločnosti, konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vzdelávanie a programom zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pre rozvoj v oblastiach mimo takzvaných pólov rastu významnou mierou prispeje Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a synergicky a iné programy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskeho spoločenstva v gescii Ministerstva pôdohospodárstva. Mrzí , že už aj na Slovensku preberáme tieto ťažké formulácie z dokumentov Európskej komisie, poviem to po slovensky – vláda robí všetko pre to, aby aj malé obce mali prístup k európskym peniazom. Veď kto chodí do malých obcí na Slovensku, a ja tam chodievam veľmi často, tak presne vie, ako tam život prebieha a čo tieto malé obce nevyhnutne potrebujú. Verím, že práve peniaze, ktoré sú určené v oblasti pôdohospodárstva môžu byť, nazvime to, celkom slušnou náplasťou na to, ako boli postavené póly rastu. Vážené panie starostky, primátorky, páni starostovia a primátori, ak sa poobhliadneme späť na posledných dvanásť mesiacov od ostatného snemu Združenia miest a obcí Slovenska, môžeme len potvrdiť, čo som konštatoval úvodom môjho vystúpenia – že samospráva obcí a miest na Slovensku je jeden zo základných pilierov fungovania politického, ekonomického a sociálneho systému našej krajiny a takto to aj zostane. Vláda Slovenskej republiky nemieni robiť v oblasti samosprávy žiadne experimenty a zásadne sa chceme v čo najužšej spolupráci s miestnou a regionálnou samosprávou sústrediť na modernizáciu jej výkonu. Čiže žiadne experimenty, ale modernizácia. Netreba ísť do žiadnych detailov, vám všetkým je úplne zrejmé, čo dnes samospráva okrem dostatočného objemu finančných prostriedkov potrebuje. Ide najmä a predovšetkým o ďalšie prehĺbenie informatizácie, prístup k verejným informáciám, možnosť uplatnenia elektronického kontaktu medzi verejnosťou a úradmi a vzájomná elektronická komunikácia medzi úradmi. Veľmi oceňujem, čo ste v tomto smere už urobili - ľudia, za ktorými často cestujeme, veľmi vítajú aj postupnú modernizáciu administratívnych priestorov miestnej samosprávy formou budovania integrovaných pracovísk pre administratívny styk s verejnosťou s plným využitím výpočtovej techniky. Videl som niekoľko takýchto pracovísk, sú excelentné a s ľuďmi, s ktorými som hovoril priamo na mieste - mi povedali, že je to čosi, čo naozaj v živote potrebujú, aby nemuseli behať z jedného úradu na druhý a dokážu si množstvo svojich vlastných dôležitých záležitostí vybaviť priamo na mieste. Na prehĺbenie informatizácie štátne orgány pripravili Operačný program Informatizácia spoločnosti a v rámci neho vyčlenili samostatnú a nie malú časť určenú pre samosprávy. Verím, že ste bez akýchkoľvek problémov schopní pripraviť kvalitné projekty a že do dvoch rokov budete môcť prezentovať ďalšie výrazné zlepšenie. Ale apelujem na vás, aby ste v prípade akýchkoľvek obštrukcií a problémov pri čerpaní pomoci neváhali a okamžite informovali vládu Slovenskej republiky. Druhým pilierom modernizácie – teda nie experimentov, modernizácie – verejnej správy je jej ekonomizácia. Najfrekventovanejšou témou diskusií na všetkých úrovniach správy je samozrejme spravidla problematika nedostatku finančných prostriedkov. Musíme si však uvedomiť, že tieto zdroje budú vždy nedostatkové. Podstata nášho problému vo verejnej správe je zabezpečiť, aby sa disponibilné ľudské, finančné a materiálne zdroje využili tak, aby poskytli optimálny úžitok pri uspokojovaní nevyhnutných potrieb občanov – toto chápeme my ako ekonomizáciu. Jedným z prvých významných krokov v tomto smere je uplatnenie systému programového rozpočtovania aj na úrovni územnej samosprávy od roku 2009. Na rozdiel od klasického rozpočtu ako súboru informácií o príjmoch a výdavkoch, programové rozpočtovanie kladie hlavný dôraz na vzťah medzi rozpočtovými zdrojmi a dosiahnutými konkrétnymi výstupmi. Informatizácia, teda počítače a programy, ekonomizácia, teda efektívne vynakladanie zdrojov na kvalitný výkon správy bez kvalitných ľudí nič neznamenajú. Vždy všetko bolo, je a bude o ľuďoch a ich schopnostiach, preto nevyhnutnou súčasťou modernizácie je aj rozvoj ľudských zdrojov v štruktúrach územnej samosprávy, včítane podpory ich sústavného vzdelávania. Len si uvedomme, čo všetko dnes samospráva robí, aké rozhodnutia prijíma, aké obrovské nároky sú kladené na ľudí, ktorí rozhodujú, ktorí aplikujú právne predpisy. V tomto bude mať samospráva plnú podporu zo strany vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o zlepšovanie kvality ľudí a predovšetkým systém ich permanentného vzdelávania. Vážené dámy a páni, milí priatelia, na záver môjho vystúpenia vám chcem ešte raz poďakovať za všetko, čo pre naše Slovensko robíte. Poďakovanie prosím tlmočte aj poslancom mestských a obecných zastupiteľstiev, poďakovanie tlmočte aj zamestnancom obecnej a mestskej samosprávy, pretože predstavujú servis, bez ktorého by primátori a starostovia, ani poslanci nedokázali existovať. Nech sú nasledujúce roky obdobím pokojného spolunažívania štátu a samosprávy na prospech ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Ďakujem za pozvanie na váš snem a želám vám úspešné rokovanie. Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, milí priatelia, ďakujem vám za porozumenie, že môžem vystúpiť až v druhý deň vášho rokovania, keďže povinnosti predsedu vlády v zahraničí mi neumožnili byť tu s vami na úvod vášho snemu, ako býva dobrou tradíciou. Všetkých vás pozdravujem a želám vám len to najlepšie. Naše Slovensko sa nachádza v mimoriadne zaujímavej etape akcelerácie svojho úplného medzinárodného začlenenia do najvýznamnejších štruktúr Európskej únie. Spolu sme zvládli Schengen, verím, že úžitok z neho ste mohli mnohí z vás pocítiť priamo na vlastnej koži. Schválením životne dôležitej Lisabonskej zmluvy sme preukázali schopnosť riešiť komplikované vnútropolitické situácie bez toho, aby sme ohrozili niekoľkoročné úsilie členských štátov Európskej únie stanoviť nové pravidlá fungovania európskych inštitúcií – a určite nás všetkých, bez ohľadu na to, do ktorej časti politického spektra patríme, potešilo hodnotenie Európskej komisie, podľa ktorého plníme náročné ekonomické, finančné, ale aj sociálne kritériá umožňujúce nám zaviesť spoločnú európsku menu euro v januári 2009. Pôjde o historickú zmenu meny a vláda s k nej stavia s celým rešpektom, veľkými očakávaniami, ale úprimne sa priznám, aj s určitými starosťami. Mimoriadne oceňujem, že Združenie miest a obcí Slovenska sa postavilo k euru čelom a nie chrbtom. Ako sociálny partner vlády, zamestnávateľov a zamestnancov ste s pochopením uznali nevyhnutnosť vytvoriť spoločenskú atmosféru na podporu eura už minulý rok, a neskôr ste pristúpili aj k podpísaniu deklarácie spoločenskej zhody zaviesť a používať euro na Slovensku, ktorá významne zavážila pri pozitívnom hodnotení slovenského úprimného zámeru zaviesť spoločnú európsku menu. Konkrétne to vo svojej konvergenčnej správe zo začiatku mája tohto roka ocenila aj Európska komisia. Pán predseda Združenia miest a obcí Slovenska, vážení predstavitelia miestnej samosprávy, ďakujem. Vážené dámy a páni vo funkciách primátorov a starostov, viem si vcelku živo predstaviť ako sa na vás obracajú občania vašich miest a obcí vo veci eura, a dôverne poznám aj obavy ľudí, ktoré sa dnes niektorí snažia umelo živiť a posilňovať. Rád by som vás pri tejto príležitosti ubezpečil, že vláda Slovenskej republiky má pripravené a pripravuje celý rad opatrení, aby euro nebolo iba úspechom Slovenska a jeho medzinárodného postavenia, úspechom podnikateľského sektora a ľudí s vyššími príjmami, ale každého jedného človeka žijúceho v našej krajine. V tomto duchu pristupujeme aj k návrhu na stanovenie konverzného kurzu, ktorý vznikne dohodou medzi slovenskými národnými inštitúciami a orgánmi Európskej únie. Presadzujeme silný kurz slovenskej koruny, pričom samozrejme nemáme záujem, aby vznikol šok a nerovnováha v ekonomike. Na prvom mieste však bude individuálny človek s jeho možnosťami a potrebami. Vážené dámy a páni, mení sa aj domáci obraz nášho Slovenska. Vo vašich mestách a obciach sa často stretávame pri pracovných, slávnostných alebo len priateľských príležitostiach. Na vlastné oči vidím, čo samospráva dokáže, veľakrát za podstatne menej peňazí ako štát – zrekonštruované námestia, bytová výstavba, starostlivosť o školy, o rôzne kategórie ľudí, nové športoviská – niet žiadnych pochýb o nezastupiteľnom mieste samosprávy v slovenskom živote, ani o správnosti prechodu mnohých kompetencií do vašich rúk. Nesiete obrovský podiel zásluh na celkovom rozvoji Slovenska a na jeho dobrom mene v zahraničí – a za to vám chcem tiež v mene celej vlády Slovenskej republiky poďakovať. I keď v každodennom živote prirodzene dominujú ekonomické a sociálne podmienky, napriek nie jednoduchej finančnej situácii, nezastupiteľne pôsobíte pri udržiavaní kultúrnych a národných tradícií. Nehovorím o nich náhodne – Slovensko sa potrebuje kultúrne, historicky, národne, ale aj národnostne nadýchnuť. Chcem vás požiadať, ba priamo poprosiť, aby ste v tomto v tomto úsilí nepoľavili. Budeme duchovne bohatší a silnejší, ak sa bližšie oboznámime s najvýznamnejšími historickými udalosťami a osobnosťami Slovenska a prakticky na každom mieste Slovenska sa s takýmito udalosťami a osobnosťami stretávame. Budeme duchovne zdravší, ak sa nám podarí čo už len na tej najnižšej úrovni zachovať a pre mladších zatraktívniť amatérske kultúrne a folklórne činnosti a tradície. Asi ste si všimli, že aj vláda venuje tejto problematike veľkú pozornosť, najmä ak rok s magickou osmičkou považuje za rok národnej hrdosti a sebavedomia. Verím v hlbokú symbiózu vlády a samosprávnych aktivít v tomto duchu. Vážené pani starostky a primátorky, páni starostovia a primátori, ak uznávame takéto jedinečné a nezastupiteľné pôsobenie samosprávy, musí nám na um celkom prirodzene prísť otázka, ako sa ďalej bude vyvíjať vzťah medzi vládou a ňou riadenou štátnou správou a miestnou samosprávou. Nie som teoretikom v oblasti štátnej správy a samosprávy, ale zdravý sedliacky rozum nás musí viesť k rešpektovaniu dvoch základných zásad vzájomného pôsobenia pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Predovšetkým je to zásada vzájomného rešpektu. Primátori, starostovia v priamej voľbe často získavajú viac hlasov voličov, ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vaša politická legitimita je preto osobitne silná. Ste rovnocennými partnermi ústavných činiteľov a určitým vyjadrením tohto vzťahu by malo byť aj zriadenie úradu vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu, ktorého úlohou je vytvárať moc medzi exekutívou a samosprávou. Vyjadrením tejto zásady musí byť aj vzťah vlády a Národnej rady Slovenskej republiky reprezentujúcich štát k požiadavkám samosprávy. Jednoducho opatrenia štátu, najmä legislatíva, nemôže ísť mimo reálneho života, v ktorom samospráva vykonáva svoje právomoci. Priznám veľmi otvorene, že sa niekedy stáva, že niekedy dochádza k situáciám, dúfam, že nie často, kedy vládni úradníci bez znalosti veci od zeleného stola prídu s návrhmi samospráve skôr prekážajúcimi, ako pomáhajúcimi. Som rád, že v duchu vzájomnej dôvery a rešpektu sme vytvorili mechanizmus, ktorý zabraňuje tomu, aby sa takéto od života odtrhnuté návrhy dostali do podoby zákonov alebo nižších právnych aktov. Ako príklad môžem uviesť stiahnutie návrhu na redukciu počtu matrík, ktorý nemal podporu dotknutých obcí. Takto sa postupovalo aj pri stavebných úradoch a príslušné ministerstvo pri tvorbe nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku rešpektovalo požiadavku ZMOSu a stavebným úradom bude naďalej každá obec. Ani novelizácia zákona o obecnom zriadení nie je možná, pokiaľ nedôjde k stopercentnej dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska. Viem rovnako, že vás vcelku oprávnene vyrušili niektoré návrhy ohľadne aktivačných prác. Dostal som od pani ministerky Tomanovej prísľub, slovo, že v tejto oblasti nepredloží a nebude presadzovať nič, pokiaľ nedôjde k dohode so Združením miest a obcí Slovenska. Na sneme pred rokom, a pamätám si to veľmi dobre, silne rezonovala aj problematika neusporiadaných pozemkov prevedených v minulosti na obce a samosprávne kraje. Vlastnícky neusporiadané pozemky pod objektami technickej a sociálnej infraštruktúry a inými stavbami, komplikujú obciam a mestám, ako aj samosprávnym krajom čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Vláda prerokovala dokument o tejto veci pripravený splnomocnencom vlády a schválila v septembri 2007 uznesením č. 817 z roku 2007, opatrenia na postupné riešenie tohto problému. Dúfam, že pán predseda Združenia miest a obcí Slovenska potvrdí, že opäť toto uznesenie vzniklo na základe jasnej dohody, jasných formulácií a preniesli sme do rozhodovacej kompetencie vlády to, čo ste od nás očakávali. Ministerstvo financií pripravilo v tejto veci, aj za účasti samosprávy, potrebné legislatívne riešenie a v týchto dňoch zverejnilo v rámci pripomienkového konania návrh osobitného zákona na doriešenie uvedených problémov. Treba ale priznať, že ide o komplikovanú ústavnú, právnu a technickú záležitosť a zákony takéhoto druhu sa nedajú urobiť v priebehu jedného alebo dvoch dní - ale verím v spoluprácu, verím, že nájdeme riešenie, ktoré bude vyhovovať každému. Jednoducho, ak hovoríme o vzťahu medzi štátom a samosprávou, štát nemôže zavadzať samospráve a naopak. Chcem garantovať, a to najmä pri využití vášho vystúpenia vo všetkých dôležitých poradných orgánoch vlády a ministerstiev, že vaše požiadavky a legitímne návrhy bude vláda Slovenskej republiky vždy brať na zreteľ a rešpektovať. Takýto postoj vlády nie je prejavom rezignácie štátu, práve naopak. Súčasná vláda je etatistická, uznáva silný štát, najmä pokiaľ ide o jeho kontrolné, regulačné a ochranné úlohy. Odmietame nekontrolované pôsobenie voľného trhu, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne predpisuje, na akých základoch má stáť naša republika – na základoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Budeme dbať aj na to, aby si štát v plnom rozsahu plnil svoje poslanie strážcu ústavnosti a vykonateľnosti práva. Aj preto už minulý rok začal na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky postupný audit právnych noriem, ktoré upravujú výkon verejnej správy. Každodenná prax signalizuje, že v tomto smere nás asi najviac zamestná agenda stavebného konania. Druhou základnou zásadou vzájomného spolunažívania vlády a samosprávy musí byť vytváranie dostatočných finančných zdrojov na plnenie samosprávnych úloh. Samosprávy miest a obcí prešli za uplynulé desaťročie viacerými etapami zásadných zmien, kedy prebrali nové kompetencie, aj nový spôsob financovania svojej činnosti. Ešte ako opozičný politik som s veľkým obdivom sledoval odvahu, s akou ste sa rozhodli prevziať niektoré kompetencie, hoci neboli celkom jasné finančné pravidlá hry. Klobúk dole! V absolútnej väčšine tento náročný proces samosprávy zvládli. Postupne sa vytvorila určitá rovnováha a bolo by veľmi nebezpečné, pokiaľ by sa opäť mali presadzovať tendencie presúvať na mestá a obce kompetencie štátu bez dostatočného finančného krytia. Aj preto nie je v navrhovaných termínoch možné realizovať uvažované decentralizačné kroky na úseku sociálnej starostlivosti. Som presvedčený, že dôjde aj k dohode bez ujmy na rozpočtoch obcí a miest, pokiaľ ide o niektoré návrhy v novom školskom zákone, o ktorom rokuje Národná rada Slovenskej republiky. Dokonca som bol informovaný, že všetky pripomienky, ktoré Združenie miest a obcí Slovenska k tomuto návrhu predložilo, boli zapracované, berie sa na ne zreteľ a budú aj v tomto duchu rešpektované. V duchu zásady vytvárania dostatočných finančných zdrojov na plnenie samosprávnych úloh vláda Slovenskej republiky vyriešila aj systém financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení tak, že od roku 2008 sú tieto subjekty financované so zvýšených príjmov z dane z príjmov fyzických osôb prostredníctvom rozpočtov miest, obcí a samosprávnych krajov. Chcem naozaj oceniť, že napriek zložitým rokovaniam v konečnom dôsledku došlo ku konsenzu medzi štátnymi orgánmi, ZMOSom, predstaviteľmi cirkví a zriaďovateľmi súkromných školských zariadení. Uhrádzali sa aj výdavky v súvislosti s následkami zosuvov pôdy. Vážené dámy a páni, vo vláde plne chápeme, že pre mestá a obce je životne potrebné priaznivé, stabilné a predvídateľné ekonomické prostredie. Nikto už nechce žiadne prekvapenia, tobôž nie prekvapenia negatívne. Nemám v záujme zasypávať vás dnes na vašom sneme číslami, a aj keď finančných prostriedkov nie je nikdy nadostač, dovolím si skonštatovať, že aj na rok 2008 sme schválili systémovo kvalitný rozpočet verejnej správy. Pri všetkých výhradách, ktoré môžete oprávnene mať, uvedený rozpočet by mal vytvárať podmienky pre plynulé fungovanie bežných činností a určitý priestor aj pre nevyhnutný rozvoj infraštruktúry obcí a miest. Výsledky rozpočtového hospodárenia miestnej samosprávy za rok 2007 evidujú 6,5 % medziročný nárast celkových daňových príjmov. Na druhej strane výdavky bežného rozpočtu vzrástli medziročne o 6,1 %, čo vytvorilo podmienky na primerané financovanie bežných činností a úloh samospráv. Výdavky kapitálové predstavujú v priemere okolo 22 % z celkových výdavkov miestnych samospráv, čo svedčí o napĺňaní určitých predstáv a rozvojových zámerov. V tejto súvislosti je však nevyhnutné uviesť, že v súhrne obce a mestá ukončili svoje hospodárenie za rok 2007 s deficitom 1,1 mld. Sk v európskej metodike ESA 95, pričom schválený rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnanú bilanciu. Naviac miestna samospráva vo svojich rozpočtoch predpokladala schodok vo výške až 5,7 mld. Sk, čo našťastie negatívne neovplyvnilo celkové zámery a ciele vlády pri znižovaní deficitu celého okruhu verejných financií. Ukazuje sa preto potrebné a užitočné opätovne sa vrátiť a naladiť – opakujem, iba naladiť – niektoré princípy rozpočtových pravidiel pre územnú samosprávu. O konkrétnych riešeniach Združenie miest a obcí Slovenska v súčasnosti rokuje s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Legislatívne oblasti napriek prísnej regulácii deficitu vo vzťahu k prijímaniu eura v celom okruhu verejných financií novelou zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, sa pre územnú samosprávu rozšíril priestor pre prijímanie úverov na zabezpečenie predfinancovania projektov spoločných programov s Európskou úniou. Dostávame sa k téme, ktorá je pre vás nepochybne veľmi dôležitá. Vážené dámy a páni, programové obdobie 2007 – 2013 je pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje z fondov Európskej únie v priebehu celého jeho trvania, a to na základe dokumentu Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky. Ako je všeobecne známe, v rámci tohto referenčného rámca je schválených jedenásť operačných programov, z ktorých možno čerpať finančnú pomoc v celkovom objeme 11,5 mld. EUR. Ide o neopakovateľné zdroje a my máme svätú povinnosť pracovať tak, aby tieto zdroje boli maximálne využité. V tomto polroku už boli vypísané prvé výzvy na predkladanie projektov a v krátkej dobe budú zverejnené ďalšie. Obce a mestá mali niektoré pripomienky, pokiaľ ide o prvé výzvy, ktoré sme spoločným rokovaním a v rámci partnerstva odstránili. Okamžite, ako sa objavili ťažkosti s prvými výzvami, dal som pokyn na vznik koordinačného orgánu za účasti predstaviteľa Združenia miest a obcí Slovenska, čo sa okamžite osvedčilo a obdobné nedostatky by sa už nemali opakovať a dúfam, že sa neopakovali. To je tá najsprávnejšia cesta spolupráce vlády a samosprávy. Pre územnú samosprávu je svojím zameraním a možnosťou využitia jeden z najdôležitejších operačných programov Regionálny operačný program, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regióne. Tento operačný program sa prostredníctvom zamerania svojich prioritných osí dopĺňa s operačným programom doprava, informatizácia spoločnosti, konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vzdelávanie a programom zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pre rozvoj v oblastiach mimo takzvaných pólov rastu významnou mierou prispeje Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a synergicky a iné programy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskeho spoločenstva v gescii Ministerstva pôdohospodárstva. Mrzí , že už aj na Slovensku preberáme tieto ťažké formulácie z dokumentov Európskej komisie, poviem to po slovensky – vláda robí všetko pre to, aby aj malé obce mali prístup k európskym peniazom. Veď kto chodí do malých obcí na Slovensku, a ja tam chodievam veľmi často, tak presne vie, ako tam život prebieha a čo tieto malé obce nevyhnutne potrebujú. Verím, že práve peniaze, ktoré sú určené v oblasti pôdohospodárstva môžu byť, nazvime to, celkom slušnou náplasťou na to, ako boli postavené póly rastu. Vážené panie starostky, primátorky, páni starostovia a primátori, ak sa poobhliadneme späť na posledných dvanásť mesiacov od ostatného snemu Združenia miest a obcí Slovenska, môžeme len potvrdiť, čo som konštatoval úvodom môjho vystúpenia – že samospráva obcí a miest na Slovensku je jeden zo základných pilierov fungovania politického, ekonomického a sociálneho systému našej krajiny a takto to aj zostane. Vláda Slovenskej republiky nemieni robiť v oblasti samosprávy žiadne experimenty a zásadne sa chceme v čo najužšej spolupráci s miestnou a regionálnou samosprávou sústrediť na modernizáciu jej výkonu. Čiže žiadne experimenty, ale modernizácia. Netreba ísť do žiadnych detailov, vám všetkým je úplne zrejmé, čo dnes samospráva okrem dostatočného objemu finančných prostriedkov potrebuje. Ide najmä a predovšetkým o ďalšie prehĺbenie informatizácie, prístup k verejným informáciám, možnosť uplatnenia elektronického kontaktu medzi verejnosťou a úradmi a vzájomná elektronická komunikácia medzi úradmi. Veľmi oceňujem, čo ste v tomto smere už urobili - ľudia, za ktorými často cestujeme, veľmi vítajú aj postupnú modernizáciu administratívnych priestorov miestnej samosprávy formou budovania integrovaných pracovísk pre administratívny styk s verejnosťou s plným využitím výpočtovej techniky. Videl som niekoľko takýchto pracovísk, sú excelentné a s ľuďmi, s ktorými som hovoril priamo na mieste - mi povedali, že je to čosi, čo naozaj v živote potrebujú, aby nemuseli behať z jedného úradu na druhý a dokážu si množstvo svojich vlastných dôležitých záležitostí vybaviť priamo na mieste. Na prehĺbenie informatizácie štátne orgány pripravili Operačný program Informatizácia spoločnosti a v rámci neho vyčlenili samostatnú a nie malú časť určenú pre samosprávy. Verím, že ste bez akýchkoľvek problémov schopní pripraviť kvalitné projekty a že do dvoch rokov budete môcť prezentovať ďalšie výrazné zlepšenie. Ale apelujem na vás, aby ste v prípade akýchkoľvek obštrukcií a problémov pri čerpaní pomoci neváhali a okamžite informovali vládu Slovenskej republiky. Druhým pilierom modernizácie – teda nie experimentov, modernizácie – verejnej správy je jej ekonomizácia. Najfrekventovanejšou témou diskusií na všetkých úrovniach správy je samozrejme spravidla problematika nedostatku finančných prostriedkov. Musíme si však uvedomiť, že tieto zdroje budú vždy nedostatkové. Podstata nášho problému vo verejnej správe je zabezpečiť, aby sa disponibilné ľudské, finančné a materiálne zdroje využili tak, aby poskytli optimálny úžitok pri uspokojovaní nevyhnutných potrieb občanov – toto chápeme my ako ekonomizáciu. Jedným z prvých významných krokov v tomto smere je uplatnenie systému programového rozpočtovania aj na úrovni územnej samosprávy od roku 2009. Na rozdiel od klasického rozpočtu ako súboru informácií o príjmoch a výdavkoch, programové rozpočtovanie kladie hlavný dôraz na vzťah medzi rozpočtovými zdrojmi a dosiahnutými konkrétnymi výstupmi. Informatizácia, teda počítače a programy, ekonomizácia, teda efektívne vynakladanie zdrojov na kvalitný výkon správy bez kvalitných ľudí nič neznamenajú. Vždy všetko bolo, je a bude o ľuďoch a ich schopnostiach, preto nevyhnutnou súčasťou modernizácie je aj rozvoj ľudských zdrojov v štruktúrach územnej samosprávy, včítane podpory ich sústavného vzdelávania. Len si uvedomme, čo všetko dnes samospráva robí, aké rozhodnutia prijíma, aké obrovské nároky sú kladené na ľudí, ktorí rozhodujú, ktorí aplikujú právne predpisy. V tomto bude mať samospráva plnú podporu zo strany vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o zlepšovanie kvality ľudí a predovšetkým systém ich permanentného vzdelávania. Vážené dámy a páni, milí priatelia, na záver môjho vystúpenia vám chcem ešte raz poďakovať za všetko, čo pre naše Slovensko robíte. Poďakovanie prosím tlmočte aj poslancom mestských a obecných zastupiteľstiev, poďakovanie tlmočte aj zamestnancom obecnej a mestskej samosprávy, pretože predstavujú servis, bez ktorého by primátori a starostovia, ani poslanci nedokázali existovať. Nech sú nasledujúce roky obdobím pokojného spolunažívania štátu a samosprávy na prospech ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Ďakujem za pozvanie na váš snem a želám vám úspešné rokovanie. Ďakujem pekne.
Prehrať audio 
