Užitočné odkazy
Prepis audiozáznamu prejavu predsedu vlády SR R.Fica na slávnostnej časti Zhromaždenia delegátov SOPK
Robert Fico, predseda vlády
Vážený pán prezident, vážení členovia vlády, vážení delegáti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, dámy a páni, chcem vám poďakovať za pozvanie medzi vás, delegátov inštitúcie, ktorá združuje takmer kompletný segment slovenského podnikateľského sektora. Zhodou okolností som pred týždňom mal česť pozdraviť snem živnostenského slovenského zväzu, ktorý reprezentuje malý a stredný podnikateľský stav, a dnes mám opäť česť predstúpiť tu pred vami, ktorí tvoríte materiálne hodnoty tejto krajiny, ktorí dávate ľuďom príležitosť získavať zdroje na živobytie, za čo vám ako predstaviteľ sociálnodemokratickej vlády musím samozrejme poďakovať. A nielen za to, čo robia členovia vašej komory dnes, veď obchodné a živnostenské komory na území Slovenska plnia už 150 rokov s určitou prestávkou dôležité poslanie v obchodných záležitostiach a boli a sú - boli a sú hnacou silou pri rozvoji podnikateľských aktivít na Slovensku. Pán predseda, chcem naozaj poďakovať aj za návrh odporúčaní komory na zlepšenie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Ak by to nevadilo komore, ja by som tento materiál predložil ako informatívny materiál aj na rokovanie vlády, aby všetci členovia vlády mali k dispozícii podklady z vášho rokovania. Samozrejme keď si pozrieme tento materiál, zhodneme sa na tom, že poukazujete na rôzne, niekedy aj staré slabiny a bolesti, ktorými sa trápime dlhé roky. Len pre zaujímavosť chcem uviesť, vážené dámy a páni, že dnes ráno som bol na medzinárodnej súťaži murárov v Nitre na jednom odbornom učilišti. Prosím vás, pomôžte aj vy vláde Slovenskej republiky, aj ostatným vrátiť úctu týmto remeslám - že nie je hanba, ak niekto ide na učňovku, že nie je hanba, ak je niekto vodoinštalatér, ak je niekto klampiar, že je niekto murár. Chodím tam opakovane, podporujem ich a chcem, aby slovenská verejnosť opäť začala uznávať význam týchto remesiel. Chceme stavať diaľnice, budeme potrebovať možno na severnom úseku 10 000 ľudí. Budeme stavať R1 s prepojením Nitry, Zvolena a Banskej Bystrice - ďalšie obrovské množstvo ľudí, ktorí práve prichádzajú z tohto prostredia. Nemôžeme všetko nechať na trh, voľný trh len zväčšuje disproporcie. Musíme do toho vstúpiť aktívnejšie a musíme viacej rozmýšľať o tom, ako zabezpečiť požiadavky praxe a ako tieto požiadavky praxe sa pretavia do školského systému a výchovy. Veď nie je možné, aby štruktúra stredoškolákov bola že 20 % učni a potom zostávajúcich 30 % gymnazisti a 30 % sú nejakí ekonomickí poradcovia, účtovníci a ďalší. Nemôže krajina fungovať tak, že bude jeden robotník na dvoch úradníkov. Takto ak pôjdeme ďalej, tak Slovenská republika nemôže sa posunúť, preto vás prosím o veľmi aktívnu spoluprácu a tak, ako to povedal pán prezident Slovenskej republiky aj pán predseda, v tomto vidím jeden z najväčších problémov budúcnosti Slovenska. Napriek nezastupiteľnému miestu vašej komory však uznávam to, čo ste, pán predseda, povedali vo svojom vystúpení, že nie vždy nachádza práca komory adekvátnu spoločensko-politickú odozvu. Trebárs aj doterajším postojom slovenskej exekutívy k samostatnej streche komory nad hlavou. Ja sa nechcem k tomu vracať, tak ako to povedal aj pán predseda, fakt je ten, že v minulosti po odchode riaditeľstva Slovenského národného divadla do nových priestorov tá vaša budova bola predaná aj napriek vašim negatívnym postojom. Verím, že sa posunieme dopredu, pretože som informovaný od môjho zboru poradcov, že s ministerstvom financií sa pripravuje legislatívna novela, ktorá vám umožní spravovať majetok štátu a takto získať aj vhodné priestory. Prečo by nakoniec Bratislava, podobne ako iné veľké mestá v Európe, nemohla mať budovu, ktorú by sme nazvali palác priemyslu a obchodu. Budovu, v ktorej by pod jednou strechou mohli byť okrem vás aj zamestnávateľské organizácie či iné združenia a zväzy priemyslu a obchodu. Ja nevidím v tom žiadny problém, ak sa dohodnete s ministerstvom financií na tejto právnej novele, tak môžeme s tým ísť do Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, naša krajina najmä vďaka vám, a to musím povedať, podnikateľskému priestoru, zaznamenáva jeden z najdynamickejších rastov v stredoeurópskom regióne, keď sa v roku 2006 dosiahol 8,3-percentný rast HDP, v roku 2007 takmer desaťročný rast a tento rast je sprevádzaný celkom prirodzene nárastom zamestnanosti, rastom produktivity práce, ako aj vysokým prílevom zahraničných investícií. Dobre sa počúva, keď som spomenul dnes Nitru, hovoril som chvíľku s riaditeľom Úradu práce, ktorý mi povedal – štvorpercentná nezamestnanosť v celom okrese. To už je nezamestnanosť, dá sa povedať, do určitej miery zdravá, pretože je tu stále nejaký podiel verejnosti, ktorý sa bude stavať k práci nie tak disciplinovane ako niekto iný. Aby sme takéto výsledky čo najrýchlejšie dosiahli aj v takých regiónoch, ako je Rimavská Sobota, Veľký Krtíš alebo okolie Brezna, viete, že vláda týmto regiónom venuje osobitnú pozornosť, robíme rôzne výjazdové zasadnutia - aj v stredu tridsiateho sa ideme pozrieť do Prievidze a na situáciu v tejto oblasti. Analýzy doterajšieho vývoja ekonomiky a aktuálne predikcie viacerých inštitúcií naznačujú, že ekonomika aj v roku 2008 bude naďalej rásť, určite už nie tak výrazným tempom, ako povedzme posledné dva roky, lebo udržať tempo rastu na 8 % alebo dokonca 10 % je dlhodobo neudržateľné. Očakávame však tak či tak veľmi vysoký rast 7,5 % v roku 2008, ktorý bude sprevádzaný poklesom nezamestnanosti na úroveň - tie štatistiky sú rôzne – ja použijem štatistiku na úroveň z terajších 11 % na 10,5 %, ale niektoré agentúry iné ukazujú nezamestnanosť v iných číslach. Tu ale pripomínam, vážené dámy a páni, a budeme sa tým riadiť po celý čas - vám ďakujem za to, že vytvárate pracovné miesta, ale treba poďakovať aj ľuďom za to, že pomerne dlhodobo za mzdy, ktoré nedosahujú európsky priemer, prispievajú k tomuto hospodárskemu rastu. Preto je povinnosťou vlády Slovenskej republiky na jednej strane podporovať všetky politiky, ktoré pôjdu k hospodárskemu rastu, ale súčasne prostredníctvom zásady solidarity zabezpečovať, že čo najväčší počet ľudí na Slovensku bude mať prospech z tohto hospodárskeho rastu. Toto je oficiálna ekonomická a sociálna politika vlády a z tejto politiky nemôžeme, pretože sme s takou išli do volieb, nikdy zísť. Napriek dosiahnutému ekonomickému rastu máme samozrejme veľké nedostatky. Hovoril o nich veľmi presne pán prezident Slovenskej republiky, pokiaľ ide o inovácie, môžem s ním len súhlasiť a nie je potrebné sa opakovať, preto túto pasáž môjho vystúpenia si môžem dovoliť teraz vynechať. Len dodám, že sme schválili inovačnú politiku Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010, tzv. modernizačný program, o ktorý sme boli požiadaní aj zo strany Európskej komisie. Sú tam vážne opatrenia na dobudovanie podpornej inovačnej štruktúry schopnej absorbovať finančné prostriedky určené na inovácie, na zavedenie efektívneho monitorovacieho systému, na prípravu programu a začatie činnosti Národného inovačného systému. Som rád, že pán prezident spomenul aj našu ambíciu hostiť na území Slovenskej republiky sídlo Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Súperíme viacerí, podali sme spoločnú kandidatúru s Rakúskom, dohodli sme sa na rozdelení orgánov, kto kde čo bude kontrolovať s tým, že máme súperov v podobe Poľska, Maďarska a myslím, že ešte Španielsko podalo prihlášku, pokiaľ ide o tento inštitút. Inštitút bude mať obrovský rozpočet na niekoľko rokov a bude vytvárať predpoklady na spoluprácu s univerzitami, s inovačnými centrami, s výskumnými pracoviskami. Ak by Slovensko bolo úspešné, a verím, že bude v tej spoločnej kandidatúre, ktorú sme nazvali projekt Twin City, tak môžeme urobiť fantastický praktický krok k tomu nedostatku, ktorý rovnako spoločne nazývame. Za bezmála dvojročné obdobie vlády Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, sme sa maximálne snažili prispieť aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Pozrite sa, poviem to opäť veľmi jednoducho - v roku 2006 sa maľovali, tak ako to povedal pán predseda v roku 1993, katastrofické scenáre. Prichádza vláda, ktorá je orientovaná od stredu doľava – koniec so všetkým. Koniec s verejnými financiami, koniec s podnikateľským prostredím, koniec s hospodárskym rastom, nárast inflácie, prišli ľavičiari, ktorí budú rozdávať to, čo zarobili pravičiari. Toto bola jednoducho nejaká predikcia vývoja v roku 2006. Nič také sa nestalo - nič také sa nestalo a ani sa nestane. Vláda Slovenskej republiky je zložená z ľudí, ktorí majú silné sociálne cítenie, ktorí rešpektujú solidaritu, ale ktorí si plne uvedomujú, že zbytočná nám je solidarita, keď nemáme ekonomický materiálny základ, ktorý solidárne vieme rozdeľovať medzi ľudí. Preto z našej strany nikdy nebudeme robiť prekážky podnikateľskému prostrediu, práve naopak, tam, kde to je možné, budeme podnikateľskému prostrediu, opakujem - pri rešpektovaní zásady solidarity - budeme pomáhať. Veď, mohol by som uviesť aj niekoľko drobností, ako je zefektívnenie procesu konkurzu a vyrovnania a nerobili sme žiadne zásadné obmedzenia, pokiaľ ide o finančné ukazovatele. Vážené dámy a páni, je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že Slovensko je aj naďalej považované za atraktívnu krajinu aj pre vstup zahraničného kapitálu, a to aj z toho dôvodu, že podnikateľské prostredie, vrátane podmienok podnikania, sa za posledné roky výrazne zlepšili. Veď keď si aj pozrieme medzinárodné hodnotenia, Slovensko vychádza veľmi dobre, nikto nemôže povedať, že by sme klesali, práve naopak, zdá sa, že sme sa aj posunuli o niekoľko miest dopredu. Na vytváranie vhodnej podnikateľskej investičnej klímy a na rozhodovanie investorov vstúpiť na slovenský trh určite stabilizujúco pôsobia priority hospodárskej politiky a zachovanie kontinuity procesov súvisiacich s plnením určitých úloh a cieľov. Dovoľte mi niektoré z nich veľmi stručne pomenovať. Je to najmä obnovená Lisabonská stratégia pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorej ide o aktualizovaný národný program reforiem a národný strategický rámec na roky 2007 až 2013, ďalej to je vstup Slovenska do európskej menovej zóny k 1. januáru 2009, k tomu ešte chvíľku budem hovoriť. Po tretie - zlepšovanie podnikateľského prostredia v súlade s meniacimi sa vnútornými a vonkajšími podmienkami medzinárodného podnikania. A ja dodám ešte niečo naviac, ak dovolíte. Dodám, že určite k tomu prispieva aj snaha vlády Slovenskej republiky urýchliť výstavbu cestnej infraštruktúry na Slovensku. Sú to už známe projekty, prvýkrát ideme do PPP projektov na Slovensku, ešte sme nikdy PPP projekt nevyskúšali. Dokonca teraz vláda schválila aj ďalší zámer, pokiaľ ide o oblasť výstavby športovísk, najmä teraz hovoríme o hokejovej hale, ktorú potrebujeme na majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011, kde teda chceme cez PPP projekt začať stavať takúto budovu. Pokiaľ ide o diaľnice, chcem všetkých vyzvať na spoluprácu, ale najmä chcem vyzvať všetkých tých, ktorí nám kladú prekážky, nech s tým prestanú. Pretože to, čo sme si užili s Úradom pre verejné obstarávanie, nechcem nikomu jednoducho dopriať. To už neboli korektné legislatívne alebo iné podmienky, jednoducho tu je záujem zastaviť tento proces. Ale veď tie diaľnice si nedá nikto z predstaviteľov vlády do šuflíka po skončení jeho funkčného obdobia, diaľnica sa nedá ukradnúť. Chceme, aby na Slovensku boli cesty a chceme to urýchliť - ak je na tomto cieli niečo zlé, tak potom mi je ťažko hľadať nejaké argumenty. Ale prekážky, ktoré nám boli kladené administratívne, úplne zbytočné pri tomto obrovskom projekte, nás zdržali niekoľko mesiacov, čo mi je veľmi ľúto. Napriek tomu verím, že v roku 2010 bude R1 dokončená, napriek tomu verím, že v roku 2010 bude podstatná časť diaľničnej infraštruktúry vo vysokom štádiu rozpracovanosti a samozrejme na mnohých úsekoch aj dokončená. Poprosím ešte raz všetkých – nerobme si v tomto prekážky, je to pre nás, pre všetkých, to nie je pre konkrétnu vládnu garnitúru. Rovnako chcem, aby - a možnože aj to je dôležité pre podnikateľské prostredie slovenské - aby ste vedeli, aká úloha nás čaká v súvislosti s víziou, o ktorej hovorili obidvaja predrečníci. Prvýkrát sme si do programového vyhlásenia vlády dali, že chceme spracovať oficiálny dokument za účasti všetkých tých, ktorí mali o tom záujem, ktorý zadefinuje Slovensko z hľadiska dlho- a strednodobej perspektívy. Na tomto projekte sa pracuje, budeme mať prvú internú oponentúru, potom materiál pôjde na všeobecnú verejnú diskusiu, verím, že sa spoločnosť zhodne na tom, čo od Slovenskej republiky očakávame. Je tu však jedna vec, na ktorú nesmieme zabudnúť, a to je otázka energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, nemôžem túto tému obísť. Chcem povedať, a použijem expresívny výraz - v Európe začína, ak už nezačala, energetická vojna. Začala jednoducho vojna o prístup k energetickým zdrojom, začala vojna o to, kto bude mať aké možnosti kde investovať a samozrejme najväčším hitom je vyvážať kapitál a za tento kapitál stavať na území cudzích štátov zdroje výroby elektrickej energie alebo byť súčasťou určitých energetických projektov. Máme dve možnosti, vážené dámy a páni, buď sa na túto energetickú vojnu budeme prizerať a potom sa ešte viac prehĺbi energetická závislosť Slovenskej republiky a nesamostatnosť, do ktorej sme sa už dostali vďaka zatvoreniu dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, alebo sa postavíme k tejto výzve a pokúsime sa napriek tomu, že sme malí a nie dostatočne ekonomicky silní, aj my niečo získať. Preto dostal jasný pokyn minister hospodárstva získať akcie Transpetrolu naspäť do vlastníctva štátu. Chceme, aby štát mal absolútnu väčšinu akcií v Transpetrole, lebo ide o životne dôležitý strategický podnik pre Slovensko. Ďalej chcem povedať, že zásadne budeme trvať, pokiaľ pôjde o výstavbu strategických energetických zdrojov, napríklad je úvaha o výstavbe atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach, že tam musí mať štát účasť. Štát musí mať kontrolné páky, ako bude s týmito zdrojmi pracovať. Možno sa na mňa teraz nahnevajú predstavitelia Enelu, ale poviem to tu - strategickou úlohou Slovenska je získať vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros naspäť do vlastníctva Slovenskej republiky a kontrolovať ho. Pretože my sme podali, a to sú právne kroky, podali sme žalobu, pokiaľ ide o Gabčíkovo – Nagymaros, a myslíme si, že bolo absolútne v rozpore s medzinárodným právom, ak predchádzajúca vláda odovzdala Gabčíkovo – Nagymaros do prenájmu na 30 rokov zahraničnému investorovi, ktorého si vážime, veď má 66 % akcií v Slovenských elektrárňach. Ďalej je to otázka prístupu k našim väčšinovým balíkom, ktoré máme v SPP, ktoré máme možno aj v ďalších podnikov. Buď to necháme tak, alebo začneme sa trošku viacej do týchto vecí starať. Ak sa Slovenská republika nezúčastní tejto, expresívne pomenovanej, energetickej vojny – no Slovenská republika nedopadne dobre v krátkom časovom úseku. Vláda, ktorej som predsedom má ambíciu a do týchto projektov v každom prípade chce ísť. Rád by som aj vám, členom Obchodnej a priemyselnej komory, poďakoval za podiel, ktorý máte na dobrých výsledkoch tohto štátu, ktoré by sa mali zhodnotiť najmä v rozhodnutí Euróskej komisie a Európskej centrálnej banky ohľadne možnosti zaviesť euro k 1. januáru 2009. Znovu s plným rešpektom – ak si myslíte, že my hľadíme iba na čísla a že všetci sa tešíme na to, kedy nám Európska komisia povie, že - môžete zaviesť euro - tak naozaj takýto je na veľkom omyle. S veľkým rešpektom sa pripravujeme nie na 7. máj, kedy príde konvergenčná správa alebo na júl, keď sa stanoví kurz koruny voči euru, ale s veľkým rešpektom predovšetkým hľadíme na rok 2009. Čo sa všetko udeje a či sme schopní prijať všetky mechanizmy, ktoré budú eliminovať možné riziká spojené so zavedením eura. Napriek tomu veríme, že euro má podstatne viac výhod ako nevýhod. Pokiaľ ide o čísla, čísla sú presvedčivé, výška deficitu za rok 2007 - namiesto 2,9 %, 2,16 %. Prosím, nezabúdajte, že z tých 2,16 % je 1,2 % deficit, ktorý je spôsobený odklonom peňazí zo Sociálnej poisťovne do dôchodkových správcovských spoločností. Čakáme v roku 2008 pokles deficitu pod 2 % a potom už v roku 2011 bude vyrovnaný rozpočet, ale s tým teda, že zaplatíme aj 1,3 %, lebo to bude 1,3 % deficitu Sociálnej poisťovni, čiže tie čísla sú veľmi dobré. Veľmi dobre sa vyvíja hospodársky rast, o tom som hovoril a dobre vyzerá aj inflácia, pretože sme Eurostatom – nám potvrdili, že budeme mať infláciu v tom medziročnom období o 1 % nižšiu, ako je referenčné kritérium Európskej komisie. Zaujímavé je aj to, že toto referenčné kritérium sa vypočítava z troch najlepších krajín európskej menovej zóny plus 1,5 %, ale sú tam aj také krajiny, ako Malta. To významným spôsobom deformuje kritérium. Keby napríklad Malta nebola medzi týmito troma štátmi, tak dnes sme možno o 1,5 % lepší z hľadiska inflácie, ako je referenčné kritérium Európskej komisie. Ale udržali sme tieto čísla a garantujeme udržateľnosť aj do nasledujúceho obdobia. Teraz sa začína o tom vážne diskutovať a verím, že sa neobjavia politické argumenty, lebo sa objavujú už opäť politické argumenty, že - či teda, ako to budeme, či sa splnili, ale mohlo by to byť niečo iné, čo by Slovensko zastavilo. Chcem to povedať aj preto, keď hovorím o týchto dobrých číslach, lebo sme pod tlakom takých faktorov, ktoré ťažko ovplyvňujeme - rast cien energií, rast cien potravín, začínajú sa potraviny viazať cenovo na rast energií, tie potraviny sú pod tlakom mnohých faktorov – vieme, že slabá úroda tu bola, ďalej vieme, že je veľký dopyt po potravinách v Číne, v Indii, máme obrovský problém s tzv. etanolovým programom a ďalšie a ďalšie faktory, ktoré neuveriteľne tlačia na rast potravín v celej Európe a na celom svete, aby nevznikol dojem, že potraviny rastú len na území Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, chcem veľmi poďakovať Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore za rozhodnutie pristúpiť k Deklarácii spoločenskej zhody. Veľmi si to vážim, pretože ste tak urobili, a čo je ešte najpodstatnejšie – začínate plniť záväzky, ktoré ste na seba prebrali, a ja budem veľmi rád, ak budem môcť zavolať do niektorého z informačných centier a spýtať sa na ich prvé možno zážitky alebo skúsenosti. Tu by som chcel opäť vyzvať všetkých tých, ktorí špekulujú, ktorí sú za euro, ale špekulujú, aby sa pridali k tomuto projektu, pretože potrebujeme celospoločenskú zhodu na eure. Euro nie je záležitosťou jednej vládnej garnitúry, potrebujeme zhodu - ak samozrejme má niekto presvedčenie, že euro je v tejto situácii správne. Vláda tvrdí, že je to správne, ale urobíme aj všetko pre to, aby ľudia v žiadnom prípade nepocítili negatívne dopady. Vážené dámy a páni, úplne na záver, keďže stojím naozaj pred kapitánmi a generálmi slovenského podnikateľského sektora, dovoľte mi ešte veľmi krátko sa podeliť s vami s jednou témou, ktorá nás dnes do určitej miery zužuje. Je to osud obrovského množstva financií, ktoré sa hromadia v rámci druhého piliera na účtoch a ktoré by sa mali podľa zástancov tejto reformy dôchodkovej dobre zhodnocovať na kapitálových trhoch. Kladiem aj pred vami otázku – deje sa tak? Zhodnocujú sa tieto obrovské finančné prostriedky vyzbierané od ľudí v rámci kapitálových trhov? Pýtam sa – na akých kapitálových trhoch sa zhodnocujú? Na slovenských? Je na Slovensku nejaký kapitálový trh, na ktorom sa zhodnocujú peniaze našich ľudí? Veď my sme predali Slovenský plynárenský priemysel a peniaze teraz používame na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne a peniaze, ktoré ľudia dávajú do fondov, sa používajú v zahraničí. Čiže treba sa nad týmto vážne zamyslieť, či toto je proces, ktorý vyhovuje nie tejto vláde, ale či vyhovuje Slovenskej republike ako takej. Pozrime sa na vývoj na zahraničných finančných trhoch a na správy, ktoré prichádzajú. Experti priznávajú, že ešte nikdy nemali také obavy z recesie a z hospodárskej krízy ako v súčasnosti. „Súčasná finančná kríza v Spojených štátoch bude pravdepodobne v retrospektíve považovaná za najhoršiu od konca druhej svetovej vojny“ - toto citujem bývalého šéfa Fed-u, pána Greenspana pre Financial Times, ako som si úmyselne tento citát vybral. Podľa neho sa dokonca môže kríza skončiť až vtedy, keď sa ceny nehnuteľností zastabilizujú a s nimi aj hodnota hypotekárnych dlhopisov. „A kríza zanechá veľa obetí“ - opäť citujem. Nepodceňujme to, čo sa momentálne deje. Mal som možnosť pred niekoľkými dňami byť na samite organizovanom britským premiérom a bol tam aj šéf Medzinárodného menového fondu, ktorý aj formálne, aj neformálne hovoril o kríze. To, čo hovoril neformálne, bolo mimoriadne zaujímavé. A naozaj je veľký pesimizmus, pokiaľ ide o finančnú krízu a o dopady, ktoré môžu byť aj pre Európu. Len tak zo zaujímavosti – veď pod vplyvom finančnej krízy už zatvorila brány prvá banka v Európe, v Nemecku - včera prišli správy z Veľkej Británie, podľa ktorých nedostatok kapitálu na pokrytie strát z padajúceho trhu nehnuteľností v Štátoch a vo Veľkej Británii núti britské banky upisovať na akciovom trhu dodatočný kapitál. Medzi postihnutými sú napríklad aj veľmi známe banky, ako je Royal Bank of Scotland, ktorá už oficiálne oznámila, že plánuje od investorov získať 12 mld. britských libier. V roku 2008 totiž banka predpokladá stratu z odpisu hypoték vo výške 5,9 mld. britských libier. Takže do takéhoto finančného sveta, samozrejme s určitou výhodou, Slovenská republika kráča a Slovensko musí byť viac ako opatrné, keď vidíme, aké dôsledky má finančná kríza vo svete. Vláda má povinnosť starať sa o to, aby občania miesto sľubovaných tučných kont, ako tomu bolo pri kupónovej privatizácii, nenašli svoje dôchodkové účty vybielené. No toto je naša základná povinnosť, preto sa nečudujte, ak o týchto veciach otvorene hovoríme. A nemôže platiť filozofia, že kto je za DSS-ky, je dôveryhodný, ale kto má iný názor, je absolútne nedôveryhodný a treba ho jedným šmahom zlikvidovať. Takúto politiku ja odmietam, pretože nie celkom bola aj korektná kampaň, ktorá naháňala ľudí do druhého piliera. Máme s týmto vážny problém, na jednej strane chceme rešpektovať takmer 1,5 milióna zmlúv, ktoré ľudia podpísali, na druhej strane máme vážne obavy, do akej miery môže finančná kríza ovplyvniť peniaze týchto ľudí. Vážené dámy a páni, nepochybne by sa tu dalo hovoriť o obrovskom množstve problémov a mňa do určitej miery vyprovokoval váš predseda. Ja som mal taký pozdravný príhovor – že vás pozdravím, že zatelefonujem do centra a že pôjdeme ďalej. Ale on sa pustil, ako keby sme boli dva týždne pred voľbami, do dobrej diskusie, tak mi to celkom dobre padlo, že som aj ja mohol niektoré stanoviská povedať, naozaj som ich hovoril v určitých situáciách aj improvizovane, ale stojím si za nimi. Možnože to nevyznelo absolútne aj komplexne, ale to, čo som povedal, vychádza z podstaty politiky vlády, ktorej som predsedom. Verím, že budeme mať aj veľa ďalších príležitostí spolu hovoriť, ešte raz ďakujem za vaše odporúčanie. Dovoľte mi, aby som na záver poďakoval vám, všetkým členom Obchodnej a priemyselnej komory, za vašu prácu, odborné názory a stanoviská, ktoré nepochybne napomáhajú úsiliu tejto vlády pri rozvoji obchodu a podnikania. Ja vám naozaj želám veľa úspechov v práci, v biznise, ale predovšetkým v osobnom živote. Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán prezident, vážení členovia vlády, vážení delegáti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, dámy a páni, chcem vám poďakovať za pozvanie medzi vás, delegátov inštitúcie, ktorá združuje takmer kompletný segment slovenského podnikateľského sektora. Zhodou okolností som pred týždňom mal česť pozdraviť snem živnostenského slovenského zväzu, ktorý reprezentuje malý a stredný podnikateľský stav, a dnes mám opäť česť predstúpiť tu pred vami, ktorí tvoríte materiálne hodnoty tejto krajiny, ktorí dávate ľuďom príležitosť získavať zdroje na živobytie, za čo vám ako predstaviteľ sociálnodemokratickej vlády musím samozrejme poďakovať. A nielen za to, čo robia členovia vašej komory dnes, veď obchodné a živnostenské komory na území Slovenska plnia už 150 rokov s určitou prestávkou dôležité poslanie v obchodných záležitostiach a boli a sú - boli a sú hnacou silou pri rozvoji podnikateľských aktivít na Slovensku. Pán predseda, chcem naozaj poďakovať aj za návrh odporúčaní komory na zlepšenie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Ak by to nevadilo komore, ja by som tento materiál predložil ako informatívny materiál aj na rokovanie vlády, aby všetci členovia vlády mali k dispozícii podklady z vášho rokovania. Samozrejme keď si pozrieme tento materiál, zhodneme sa na tom, že poukazujete na rôzne, niekedy aj staré slabiny a bolesti, ktorými sa trápime dlhé roky. Len pre zaujímavosť chcem uviesť, vážené dámy a páni, že dnes ráno som bol na medzinárodnej súťaži murárov v Nitre na jednom odbornom učilišti. Prosím vás, pomôžte aj vy vláde Slovenskej republiky, aj ostatným vrátiť úctu týmto remeslám - že nie je hanba, ak niekto ide na učňovku, že nie je hanba, ak je niekto vodoinštalatér, ak je niekto klampiar, že je niekto murár. Chodím tam opakovane, podporujem ich a chcem, aby slovenská verejnosť opäť začala uznávať význam týchto remesiel. Chceme stavať diaľnice, budeme potrebovať možno na severnom úseku 10 000 ľudí. Budeme stavať R1 s prepojením Nitry, Zvolena a Banskej Bystrice - ďalšie obrovské množstvo ľudí, ktorí práve prichádzajú z tohto prostredia. Nemôžeme všetko nechať na trh, voľný trh len zväčšuje disproporcie. Musíme do toho vstúpiť aktívnejšie a musíme viacej rozmýšľať o tom, ako zabezpečiť požiadavky praxe a ako tieto požiadavky praxe sa pretavia do školského systému a výchovy. Veď nie je možné, aby štruktúra stredoškolákov bola že 20 % učni a potom zostávajúcich 30 % gymnazisti a 30 % sú nejakí ekonomickí poradcovia, účtovníci a ďalší. Nemôže krajina fungovať tak, že bude jeden robotník na dvoch úradníkov. Takto ak pôjdeme ďalej, tak Slovenská republika nemôže sa posunúť, preto vás prosím o veľmi aktívnu spoluprácu a tak, ako to povedal pán prezident Slovenskej republiky aj pán predseda, v tomto vidím jeden z najväčších problémov budúcnosti Slovenska. Napriek nezastupiteľnému miestu vašej komory však uznávam to, čo ste, pán predseda, povedali vo svojom vystúpení, že nie vždy nachádza práca komory adekvátnu spoločensko-politickú odozvu. Trebárs aj doterajším postojom slovenskej exekutívy k samostatnej streche komory nad hlavou. Ja sa nechcem k tomu vracať, tak ako to povedal aj pán predseda, fakt je ten, že v minulosti po odchode riaditeľstva Slovenského národného divadla do nových priestorov tá vaša budova bola predaná aj napriek vašim negatívnym postojom. Verím, že sa posunieme dopredu, pretože som informovaný od môjho zboru poradcov, že s ministerstvom financií sa pripravuje legislatívna novela, ktorá vám umožní spravovať majetok štátu a takto získať aj vhodné priestory. Prečo by nakoniec Bratislava, podobne ako iné veľké mestá v Európe, nemohla mať budovu, ktorú by sme nazvali palác priemyslu a obchodu. Budovu, v ktorej by pod jednou strechou mohli byť okrem vás aj zamestnávateľské organizácie či iné združenia a zväzy priemyslu a obchodu. Ja nevidím v tom žiadny problém, ak sa dohodnete s ministerstvom financií na tejto právnej novele, tak môžeme s tým ísť do Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, naša krajina najmä vďaka vám, a to musím povedať, podnikateľskému priestoru, zaznamenáva jeden z najdynamickejších rastov v stredoeurópskom regióne, keď sa v roku 2006 dosiahol 8,3-percentný rast HDP, v roku 2007 takmer desaťročný rast a tento rast je sprevádzaný celkom prirodzene nárastom zamestnanosti, rastom produktivity práce, ako aj vysokým prílevom zahraničných investícií. Dobre sa počúva, keď som spomenul dnes Nitru, hovoril som chvíľku s riaditeľom Úradu práce, ktorý mi povedal – štvorpercentná nezamestnanosť v celom okrese. To už je nezamestnanosť, dá sa povedať, do určitej miery zdravá, pretože je tu stále nejaký podiel verejnosti, ktorý sa bude stavať k práci nie tak disciplinovane ako niekto iný. Aby sme takéto výsledky čo najrýchlejšie dosiahli aj v takých regiónoch, ako je Rimavská Sobota, Veľký Krtíš alebo okolie Brezna, viete, že vláda týmto regiónom venuje osobitnú pozornosť, robíme rôzne výjazdové zasadnutia - aj v stredu tridsiateho sa ideme pozrieť do Prievidze a na situáciu v tejto oblasti. Analýzy doterajšieho vývoja ekonomiky a aktuálne predikcie viacerých inštitúcií naznačujú, že ekonomika aj v roku 2008 bude naďalej rásť, určite už nie tak výrazným tempom, ako povedzme posledné dva roky, lebo udržať tempo rastu na 8 % alebo dokonca 10 % je dlhodobo neudržateľné. Očakávame však tak či tak veľmi vysoký rast 7,5 % v roku 2008, ktorý bude sprevádzaný poklesom nezamestnanosti na úroveň - tie štatistiky sú rôzne – ja použijem štatistiku na úroveň z terajších 11 % na 10,5 %, ale niektoré agentúry iné ukazujú nezamestnanosť v iných číslach. Tu ale pripomínam, vážené dámy a páni, a budeme sa tým riadiť po celý čas - vám ďakujem za to, že vytvárate pracovné miesta, ale treba poďakovať aj ľuďom za to, že pomerne dlhodobo za mzdy, ktoré nedosahujú európsky priemer, prispievajú k tomuto hospodárskemu rastu. Preto je povinnosťou vlády Slovenskej republiky na jednej strane podporovať všetky politiky, ktoré pôjdu k hospodárskemu rastu, ale súčasne prostredníctvom zásady solidarity zabezpečovať, že čo najväčší počet ľudí na Slovensku bude mať prospech z tohto hospodárskeho rastu. Toto je oficiálna ekonomická a sociálna politika vlády a z tejto politiky nemôžeme, pretože sme s takou išli do volieb, nikdy zísť. Napriek dosiahnutému ekonomickému rastu máme samozrejme veľké nedostatky. Hovoril o nich veľmi presne pán prezident Slovenskej republiky, pokiaľ ide o inovácie, môžem s ním len súhlasiť a nie je potrebné sa opakovať, preto túto pasáž môjho vystúpenia si môžem dovoliť teraz vynechať. Len dodám, že sme schválili inovačnú politiku Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010, tzv. modernizačný program, o ktorý sme boli požiadaní aj zo strany Európskej komisie. Sú tam vážne opatrenia na dobudovanie podpornej inovačnej štruktúry schopnej absorbovať finančné prostriedky určené na inovácie, na zavedenie efektívneho monitorovacieho systému, na prípravu programu a začatie činnosti Národného inovačného systému. Som rád, že pán prezident spomenul aj našu ambíciu hostiť na území Slovenskej republiky sídlo Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Súperíme viacerí, podali sme spoločnú kandidatúru s Rakúskom, dohodli sme sa na rozdelení orgánov, kto kde čo bude kontrolovať s tým, že máme súperov v podobe Poľska, Maďarska a myslím, že ešte Španielsko podalo prihlášku, pokiaľ ide o tento inštitút. Inštitút bude mať obrovský rozpočet na niekoľko rokov a bude vytvárať predpoklady na spoluprácu s univerzitami, s inovačnými centrami, s výskumnými pracoviskami. Ak by Slovensko bolo úspešné, a verím, že bude v tej spoločnej kandidatúre, ktorú sme nazvali projekt Twin City, tak môžeme urobiť fantastický praktický krok k tomu nedostatku, ktorý rovnako spoločne nazývame. Za bezmála dvojročné obdobie vlády Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, sme sa maximálne snažili prispieť aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Pozrite sa, poviem to opäť veľmi jednoducho - v roku 2006 sa maľovali, tak ako to povedal pán predseda v roku 1993, katastrofické scenáre. Prichádza vláda, ktorá je orientovaná od stredu doľava – koniec so všetkým. Koniec s verejnými financiami, koniec s podnikateľským prostredím, koniec s hospodárskym rastom, nárast inflácie, prišli ľavičiari, ktorí budú rozdávať to, čo zarobili pravičiari. Toto bola jednoducho nejaká predikcia vývoja v roku 2006. Nič také sa nestalo - nič také sa nestalo a ani sa nestane. Vláda Slovenskej republiky je zložená z ľudí, ktorí majú silné sociálne cítenie, ktorí rešpektujú solidaritu, ale ktorí si plne uvedomujú, že zbytočná nám je solidarita, keď nemáme ekonomický materiálny základ, ktorý solidárne vieme rozdeľovať medzi ľudí. Preto z našej strany nikdy nebudeme robiť prekážky podnikateľskému prostrediu, práve naopak, tam, kde to je možné, budeme podnikateľskému prostrediu, opakujem - pri rešpektovaní zásady solidarity - budeme pomáhať. Veď, mohol by som uviesť aj niekoľko drobností, ako je zefektívnenie procesu konkurzu a vyrovnania a nerobili sme žiadne zásadné obmedzenia, pokiaľ ide o finančné ukazovatele. Vážené dámy a páni, je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že Slovensko je aj naďalej považované za atraktívnu krajinu aj pre vstup zahraničného kapitálu, a to aj z toho dôvodu, že podnikateľské prostredie, vrátane podmienok podnikania, sa za posledné roky výrazne zlepšili. Veď keď si aj pozrieme medzinárodné hodnotenia, Slovensko vychádza veľmi dobre, nikto nemôže povedať, že by sme klesali, práve naopak, zdá sa, že sme sa aj posunuli o niekoľko miest dopredu. Na vytváranie vhodnej podnikateľskej investičnej klímy a na rozhodovanie investorov vstúpiť na slovenský trh určite stabilizujúco pôsobia priority hospodárskej politiky a zachovanie kontinuity procesov súvisiacich s plnením určitých úloh a cieľov. Dovoľte mi niektoré z nich veľmi stručne pomenovať. Je to najmä obnovená Lisabonská stratégia pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorej ide o aktualizovaný národný program reforiem a národný strategický rámec na roky 2007 až 2013, ďalej to je vstup Slovenska do európskej menovej zóny k 1. januáru 2009, k tomu ešte chvíľku budem hovoriť. Po tretie - zlepšovanie podnikateľského prostredia v súlade s meniacimi sa vnútornými a vonkajšími podmienkami medzinárodného podnikania. A ja dodám ešte niečo naviac, ak dovolíte. Dodám, že určite k tomu prispieva aj snaha vlády Slovenskej republiky urýchliť výstavbu cestnej infraštruktúry na Slovensku. Sú to už známe projekty, prvýkrát ideme do PPP projektov na Slovensku, ešte sme nikdy PPP projekt nevyskúšali. Dokonca teraz vláda schválila aj ďalší zámer, pokiaľ ide o oblasť výstavby športovísk, najmä teraz hovoríme o hokejovej hale, ktorú potrebujeme na majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011, kde teda chceme cez PPP projekt začať stavať takúto budovu. Pokiaľ ide o diaľnice, chcem všetkých vyzvať na spoluprácu, ale najmä chcem vyzvať všetkých tých, ktorí nám kladú prekážky, nech s tým prestanú. Pretože to, čo sme si užili s Úradom pre verejné obstarávanie, nechcem nikomu jednoducho dopriať. To už neboli korektné legislatívne alebo iné podmienky, jednoducho tu je záujem zastaviť tento proces. Ale veď tie diaľnice si nedá nikto z predstaviteľov vlády do šuflíka po skončení jeho funkčného obdobia, diaľnica sa nedá ukradnúť. Chceme, aby na Slovensku boli cesty a chceme to urýchliť - ak je na tomto cieli niečo zlé, tak potom mi je ťažko hľadať nejaké argumenty. Ale prekážky, ktoré nám boli kladené administratívne, úplne zbytočné pri tomto obrovskom projekte, nás zdržali niekoľko mesiacov, čo mi je veľmi ľúto. Napriek tomu verím, že v roku 2010 bude R1 dokončená, napriek tomu verím, že v roku 2010 bude podstatná časť diaľničnej infraštruktúry vo vysokom štádiu rozpracovanosti a samozrejme na mnohých úsekoch aj dokončená. Poprosím ešte raz všetkých – nerobme si v tomto prekážky, je to pre nás, pre všetkých, to nie je pre konkrétnu vládnu garnitúru. Rovnako chcem, aby - a možnože aj to je dôležité pre podnikateľské prostredie slovenské - aby ste vedeli, aká úloha nás čaká v súvislosti s víziou, o ktorej hovorili obidvaja predrečníci. Prvýkrát sme si do programového vyhlásenia vlády dali, že chceme spracovať oficiálny dokument za účasti všetkých tých, ktorí mali o tom záujem, ktorý zadefinuje Slovensko z hľadiska dlho- a strednodobej perspektívy. Na tomto projekte sa pracuje, budeme mať prvú internú oponentúru, potom materiál pôjde na všeobecnú verejnú diskusiu, verím, že sa spoločnosť zhodne na tom, čo od Slovenskej republiky očakávame. Je tu však jedna vec, na ktorú nesmieme zabudnúť, a to je otázka energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, nemôžem túto tému obísť. Chcem povedať, a použijem expresívny výraz - v Európe začína, ak už nezačala, energetická vojna. Začala jednoducho vojna o prístup k energetickým zdrojom, začala vojna o to, kto bude mať aké možnosti kde investovať a samozrejme najväčším hitom je vyvážať kapitál a za tento kapitál stavať na území cudzích štátov zdroje výroby elektrickej energie alebo byť súčasťou určitých energetických projektov. Máme dve možnosti, vážené dámy a páni, buď sa na túto energetickú vojnu budeme prizerať a potom sa ešte viac prehĺbi energetická závislosť Slovenskej republiky a nesamostatnosť, do ktorej sme sa už dostali vďaka zatvoreniu dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach, alebo sa postavíme k tejto výzve a pokúsime sa napriek tomu, že sme malí a nie dostatočne ekonomicky silní, aj my niečo získať. Preto dostal jasný pokyn minister hospodárstva získať akcie Transpetrolu naspäť do vlastníctva štátu. Chceme, aby štát mal absolútnu väčšinu akcií v Transpetrole, lebo ide o životne dôležitý strategický podnik pre Slovensko. Ďalej chcem povedať, že zásadne budeme trvať, pokiaľ pôjde o výstavbu strategických energetických zdrojov, napríklad je úvaha o výstavbe atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach, že tam musí mať štát účasť. Štát musí mať kontrolné páky, ako bude s týmito zdrojmi pracovať. Možno sa na mňa teraz nahnevajú predstavitelia Enelu, ale poviem to tu - strategickou úlohou Slovenska je získať vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros naspäť do vlastníctva Slovenskej republiky a kontrolovať ho. Pretože my sme podali, a to sú právne kroky, podali sme žalobu, pokiaľ ide o Gabčíkovo – Nagymaros, a myslíme si, že bolo absolútne v rozpore s medzinárodným právom, ak predchádzajúca vláda odovzdala Gabčíkovo – Nagymaros do prenájmu na 30 rokov zahraničnému investorovi, ktorého si vážime, veď má 66 % akcií v Slovenských elektrárňach. Ďalej je to otázka prístupu k našim väčšinovým balíkom, ktoré máme v SPP, ktoré máme možno aj v ďalších podnikov. Buď to necháme tak, alebo začneme sa trošku viacej do týchto vecí starať. Ak sa Slovenská republika nezúčastní tejto, expresívne pomenovanej, energetickej vojny – no Slovenská republika nedopadne dobre v krátkom časovom úseku. Vláda, ktorej som predsedom má ambíciu a do týchto projektov v každom prípade chce ísť. Rád by som aj vám, členom Obchodnej a priemyselnej komory, poďakoval za podiel, ktorý máte na dobrých výsledkoch tohto štátu, ktoré by sa mali zhodnotiť najmä v rozhodnutí Euróskej komisie a Európskej centrálnej banky ohľadne možnosti zaviesť euro k 1. januáru 2009. Znovu s plným rešpektom – ak si myslíte, že my hľadíme iba na čísla a že všetci sa tešíme na to, kedy nám Európska komisia povie, že - môžete zaviesť euro - tak naozaj takýto je na veľkom omyle. S veľkým rešpektom sa pripravujeme nie na 7. máj, kedy príde konvergenčná správa alebo na júl, keď sa stanoví kurz koruny voči euru, ale s veľkým rešpektom predovšetkým hľadíme na rok 2009. Čo sa všetko udeje a či sme schopní prijať všetky mechanizmy, ktoré budú eliminovať možné riziká spojené so zavedením eura. Napriek tomu veríme, že euro má podstatne viac výhod ako nevýhod. Pokiaľ ide o čísla, čísla sú presvedčivé, výška deficitu za rok 2007 - namiesto 2,9 %, 2,16 %. Prosím, nezabúdajte, že z tých 2,16 % je 1,2 % deficit, ktorý je spôsobený odklonom peňazí zo Sociálnej poisťovne do dôchodkových správcovských spoločností. Čakáme v roku 2008 pokles deficitu pod 2 % a potom už v roku 2011 bude vyrovnaný rozpočet, ale s tým teda, že zaplatíme aj 1,3 %, lebo to bude 1,3 % deficitu Sociálnej poisťovni, čiže tie čísla sú veľmi dobré. Veľmi dobre sa vyvíja hospodársky rast, o tom som hovoril a dobre vyzerá aj inflácia, pretože sme Eurostatom – nám potvrdili, že budeme mať infláciu v tom medziročnom období o 1 % nižšiu, ako je referenčné kritérium Európskej komisie. Zaujímavé je aj to, že toto referenčné kritérium sa vypočítava z troch najlepších krajín európskej menovej zóny plus 1,5 %, ale sú tam aj také krajiny, ako Malta. To významným spôsobom deformuje kritérium. Keby napríklad Malta nebola medzi týmito troma štátmi, tak dnes sme možno o 1,5 % lepší z hľadiska inflácie, ako je referenčné kritérium Európskej komisie. Ale udržali sme tieto čísla a garantujeme udržateľnosť aj do nasledujúceho obdobia. Teraz sa začína o tom vážne diskutovať a verím, že sa neobjavia politické argumenty, lebo sa objavujú už opäť politické argumenty, že - či teda, ako to budeme, či sa splnili, ale mohlo by to byť niečo iné, čo by Slovensko zastavilo. Chcem to povedať aj preto, keď hovorím o týchto dobrých číslach, lebo sme pod tlakom takých faktorov, ktoré ťažko ovplyvňujeme - rast cien energií, rast cien potravín, začínajú sa potraviny viazať cenovo na rast energií, tie potraviny sú pod tlakom mnohých faktorov – vieme, že slabá úroda tu bola, ďalej vieme, že je veľký dopyt po potravinách v Číne, v Indii, máme obrovský problém s tzv. etanolovým programom a ďalšie a ďalšie faktory, ktoré neuveriteľne tlačia na rast potravín v celej Európe a na celom svete, aby nevznikol dojem, že potraviny rastú len na území Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, chcem veľmi poďakovať Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore za rozhodnutie pristúpiť k Deklarácii spoločenskej zhody. Veľmi si to vážim, pretože ste tak urobili, a čo je ešte najpodstatnejšie – začínate plniť záväzky, ktoré ste na seba prebrali, a ja budem veľmi rád, ak budem môcť zavolať do niektorého z informačných centier a spýtať sa na ich prvé možno zážitky alebo skúsenosti. Tu by som chcel opäť vyzvať všetkých tých, ktorí špekulujú, ktorí sú za euro, ale špekulujú, aby sa pridali k tomuto projektu, pretože potrebujeme celospoločenskú zhodu na eure. Euro nie je záležitosťou jednej vládnej garnitúry, potrebujeme zhodu - ak samozrejme má niekto presvedčenie, že euro je v tejto situácii správne. Vláda tvrdí, že je to správne, ale urobíme aj všetko pre to, aby ľudia v žiadnom prípade nepocítili negatívne dopady. Vážené dámy a páni, úplne na záver, keďže stojím naozaj pred kapitánmi a generálmi slovenského podnikateľského sektora, dovoľte mi ešte veľmi krátko sa podeliť s vami s jednou témou, ktorá nás dnes do určitej miery zužuje. Je to osud obrovského množstva financií, ktoré sa hromadia v rámci druhého piliera na účtoch a ktoré by sa mali podľa zástancov tejto reformy dôchodkovej dobre zhodnocovať na kapitálových trhoch. Kladiem aj pred vami otázku – deje sa tak? Zhodnocujú sa tieto obrovské finančné prostriedky vyzbierané od ľudí v rámci kapitálových trhov? Pýtam sa – na akých kapitálových trhoch sa zhodnocujú? Na slovenských? Je na Slovensku nejaký kapitálový trh, na ktorom sa zhodnocujú peniaze našich ľudí? Veď my sme predali Slovenský plynárenský priemysel a peniaze teraz používame na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne a peniaze, ktoré ľudia dávajú do fondov, sa používajú v zahraničí. Čiže treba sa nad týmto vážne zamyslieť, či toto je proces, ktorý vyhovuje nie tejto vláde, ale či vyhovuje Slovenskej republike ako takej. Pozrime sa na vývoj na zahraničných finančných trhoch a na správy, ktoré prichádzajú. Experti priznávajú, že ešte nikdy nemali také obavy z recesie a z hospodárskej krízy ako v súčasnosti. „Súčasná finančná kríza v Spojených štátoch bude pravdepodobne v retrospektíve považovaná za najhoršiu od konca druhej svetovej vojny“ - toto citujem bývalého šéfa Fed-u, pána Greenspana pre Financial Times, ako som si úmyselne tento citát vybral. Podľa neho sa dokonca môže kríza skončiť až vtedy, keď sa ceny nehnuteľností zastabilizujú a s nimi aj hodnota hypotekárnych dlhopisov. „A kríza zanechá veľa obetí“ - opäť citujem. Nepodceňujme to, čo sa momentálne deje. Mal som možnosť pred niekoľkými dňami byť na samite organizovanom britským premiérom a bol tam aj šéf Medzinárodného menového fondu, ktorý aj formálne, aj neformálne hovoril o kríze. To, čo hovoril neformálne, bolo mimoriadne zaujímavé. A naozaj je veľký pesimizmus, pokiaľ ide o finančnú krízu a o dopady, ktoré môžu byť aj pre Európu. Len tak zo zaujímavosti – veď pod vplyvom finančnej krízy už zatvorila brány prvá banka v Európe, v Nemecku - včera prišli správy z Veľkej Británie, podľa ktorých nedostatok kapitálu na pokrytie strát z padajúceho trhu nehnuteľností v Štátoch a vo Veľkej Británii núti britské banky upisovať na akciovom trhu dodatočný kapitál. Medzi postihnutými sú napríklad aj veľmi známe banky, ako je Royal Bank of Scotland, ktorá už oficiálne oznámila, že plánuje od investorov získať 12 mld. britských libier. V roku 2008 totiž banka predpokladá stratu z odpisu hypoték vo výške 5,9 mld. britských libier. Takže do takéhoto finančného sveta, samozrejme s určitou výhodou, Slovenská republika kráča a Slovensko musí byť viac ako opatrné, keď vidíme, aké dôsledky má finančná kríza vo svete. Vláda má povinnosť starať sa o to, aby občania miesto sľubovaných tučných kont, ako tomu bolo pri kupónovej privatizácii, nenašli svoje dôchodkové účty vybielené. No toto je naša základná povinnosť, preto sa nečudujte, ak o týchto veciach otvorene hovoríme. A nemôže platiť filozofia, že kto je za DSS-ky, je dôveryhodný, ale kto má iný názor, je absolútne nedôveryhodný a treba ho jedným šmahom zlikvidovať. Takúto politiku ja odmietam, pretože nie celkom bola aj korektná kampaň, ktorá naháňala ľudí do druhého piliera. Máme s týmto vážny problém, na jednej strane chceme rešpektovať takmer 1,5 milióna zmlúv, ktoré ľudia podpísali, na druhej strane máme vážne obavy, do akej miery môže finančná kríza ovplyvniť peniaze týchto ľudí. Vážené dámy a páni, nepochybne by sa tu dalo hovoriť o obrovskom množstve problémov a mňa do určitej miery vyprovokoval váš predseda. Ja som mal taký pozdravný príhovor – že vás pozdravím, že zatelefonujem do centra a že pôjdeme ďalej. Ale on sa pustil, ako keby sme boli dva týždne pred voľbami, do dobrej diskusie, tak mi to celkom dobre padlo, že som aj ja mohol niektoré stanoviská povedať, naozaj som ich hovoril v určitých situáciách aj improvizovane, ale stojím si za nimi. Možnože to nevyznelo absolútne aj komplexne, ale to, čo som povedal, vychádza z podstaty politiky vlády, ktorej som predsedom. Verím, že budeme mať aj veľa ďalších príležitostí spolu hovoriť, ešte raz ďakujem za vaše odporúčanie. Dovoľte mi, aby som na záver poďakoval vám, všetkým členom Obchodnej a priemyselnej komory, za vašu prácu, odborné názory a stanoviská, ktoré nepochybne napomáhajú úsiliu tejto vlády pri rozvoji obchodu a podnikania. Ja vám naozaj želám veľa úspechov v práci, v biznise, ale predovšetkým v osobnom živote. Ďakujem veľmi pekne.
