Užitočné odkazy
Prepis audiozáznamu tlačovej konferencie po skončení jarného summitu v piatok 14.3.2008 v Bruseli
Robert Fico, predseda vlády
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... ste mali určite aj vy k dispozícii pri príprave na tento summit. Rád by som zdôraznil predovšetkým, že sme došli k záverom, pokiaľ ide o otvorenie druhého trojročného cyklu Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Prečo vlastne k tomu došlo? Myslím si, že treba hľadať jednoduchší slovník, ako je ten, ktorý obsahuje príslušný dokument. Ukazuje sa, že Lisabonská stratégia naozaj v praxi funguje, pretože v rámci Európy bolo vytvorených viac pracovných miest, bola dosiahnutá vyššia produktivita, ukazuje sa, že má pozitívny vplyv aj na hospodársky rast. Treba k tomu dať aj pozitívne účinky, ktoré prináša so sebou euro a jednotný trh, a dohromady môžeme konštatovať, že základy hospodárstva Európskej únie sú naozaj zdravé - a to je dôvod, prečo sa premiéri dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie opätovne zaoberali tým, ako ďalej prehĺbiť tento pozitívny účinok Lisabonskej stratégie. Predovšetkým sme potvrdili, že štyri prioritné oblasti zostávajú naďalej základom tejto obnovenej Lisabonskej stratégie, a to je predovšetkým investovanie do vedomostí a inovácií, uvoľnenie podnikateľského potenciálu najmä malých a stredných podnikov, investovanie do ľudí a nakoniec modernizácia trhov práce. Od tohto by som ja nechcel oddeľovať ani diskusiu, ktorú sme viedli na adresu zmeny klímy a adresu energetiky. Vláda Slovenskej republiky bude veľmi vážne tieto závery brať na zreteľ a po tom, čo sme predstavili tzv. modernizačný program, chceme zapracovať ešte aj ďalšie veci z týchto záverov do našich interných dokumentov, pretože ak Slovensko chce byť konkurencieschopné, musí v rámci možností, ktoré máme, väčší dôraz klásť predovšetkým na oblasť investícií do vedy, výskumu, do inovácií, ale predovšetkým musí klásť väčší dôraz na investície do ľudí. Možnože v tomto duchu treba vnímať aj posledný projekt vlády Slovenskej republiky, ktorý sa týka študentov stredných škôl a ktorý má zabezpečiť lepšiu jazykovú pripravenosť našich študentov a potom ich vstup na pracovný trh. Som veľmi rád, že sme mali možnosť hovoriť s viacerými premiérmi a verím, že tak robili aj minister financií, aj minister zahraničných vecí ohľadne našej ambície zaviesť euro. Zopakujem to, čo som povedal – byť súčasťou eurozóny môže byť veľmi zaujímavým ochranným faktorom proti negatívnym dopadom rôznych finančných kríz, ktoré dnes sledujeme. Nedá sa ešte celkom zhodnotiť, do akej miery budú krajiny, ktoré majú vlastnú národnú menu, spôsobilé reagovať na finančné krízy tak, ako budú spôsobilé reagovať krajiny, ktoré sú súčasťou eurozóny. Naša priorita zostáva nemenná, to znamená - zaviesť euro v januári v roku 2009 a rovnako zostáva nemenná naša priorita zabezpečiť, aby aj po januári 2009 Slovensko požívalo vysoký hospodársky rast, ale aby súčasne Slovensko patrilo medzi krajiny, kde miera inflácie nebude veľmi vysoká. Do určitej miery nás šokujú čísla, ktoré sa objavujú, ako napríklad inflácia v Bulharsku, kde je to viac ako 13 %. V Lotyšsku inflácia vyletela na 16,7 %, čo je absolútne najvyššia miera inflácie v rámci celej Európskej únie. Veríme, že po zavedení eura a po prijatí všetkých opatrení, ktoré sa už predstavili ako antiinflačný balíček, Slovensko udrží infláciu pod kontrolou a že sa nebudeme vymykať z európskeho priemeru, ktorý je dnes ovplyvňovaný najmä tým, že dochádza k nárastu cien potravín a cien energií - toto je bolesť, ktorá trápi absolútne každého. Bolo by však zlé, keby tou ďalšou bolesťou potom bola ešte inflácia, ktorú veľmi správne nazývajú mnohí ako tichého zlodeja. Druhá veľká téma, ktorej sme venovali pozornosť, bola téma zmeny klímy a energetiky. Už som včera vyjadril svoj postoj, že materiál, ktorý bol schválený, je dostatočne dobrým základom pre ďalšie diskusie a my sa neobávame ani tých čísiel, tých ukazovateľov, ktoré sú pridelené Slovenskej republike, pokiaľ ide o celkový podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie alebo pokiaľ ide o emisie. Verím, že všetky tieto ambiciózne ciele je Slovenská republika schopná dohodnúť. Preto vláda Slovenskej republiky víta na jednej strane ambíciu Európskej únie byť absolútnym lídrom v tejto oblasti, pokiaľ ide o svet, a na druhej strane vníma aj určitú mieru citlivosti, ktorú Európska únia preukazuje špecifikám tohto priestoru, pretože nemôžeme byť na jednej strane lídrami v oblasti klímy a v oblasti energetiky a na druhej strane prichádzať o zaujímavé odvetvia, ktoré by práve z tohto dôvodu odišli niekam inam do tretieho sveta. Je to taká rovnováha, na ktorú sa aj dnes vo veľmi živej diskusii kládol obrovský dôraz. Boli samozrejme aj neformálne diskusie a tieto neformálne diskusie sa predovšetkým dotýkali energetickej bezpečnosti Európy, najmä ide o vzťah medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou a dodávky plynu, kde Európska únia má pocit, že by bolo treba hlbšie diskutovať na tému, ako zosúladiť záujmy dvadsiatich siedmich členských štátov Európskej únie, čo by potom posilnilo pozície Európskej únie ako najväčšieho odberateľa plynu zo strany Ruskej federácie. Ďalšia téma, ktorá až tak nerezonovala dnes, bola ochrana pred finančnými krízami alebo teda finančné otázky a tieto rokovania boli užitočné, ale myslím si, že Európa vzhľadom na eurozónu, silné euro, ale aj ďalšie opatrenia zatiaľ podstatne lepšie odoláva týmto dôsledkom ako iné časti sveta. Už som to povedal, znovu to poviem - pre nás sa zdá byť veľmi výhodné byť súčasťou eurozóny čo najrýchlejšie, aby sme ešte boli silnejší v tomto duchu. Myslím si, že toto sú tie najpodstatnejšie informácie, ktoré sa prerokovávali, s tým, že júnová Rada bude podstatne dôležitejšia, ako bola táto marcová, pretože čaká nás predovšetkým rozhodnutie o eure, ktoré bude práve oznamované alebo bude preberané v júni, a v júni sa bude rozhodovať aj o konkrétnych číslach, pokiaľ ide o Slovenskú republiku, pokiaľ ide o - či už celkový podiel obnoviteľných zdrojov, pokiaľ ide o emisie, tam bude treba samozrejme veľmi vážne sa zúčastňovať všetkých aj neformálnych rozhovorov, aby sme si svoje vlastné záujmy v rámci ale európskych záujmov, pretože vláda Slovenskej republiky rešpektuje myšlienku spoločnej európskej politiky - aby sme takto dokázali zosúladiť jedno aj druhé. Myslím, že to je tak asi všetko, pokiaľ ide o krátku charakteristiku rokovaní. Tieto formálne samity umožňujú celý rad neformálnych stretnutí, my to v maximálnej možnej miere využívame – žiadal som včera aj pána prezidenta Európskej komisie, pána Barrosa, o rýchlejší postup Európskej komisie, pokiaľ ide o vydanie posudku na dostavbu tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. Myslím si, že nie je žiadne tajomstvo, ak poviem, že vďaka tomuto zlému rozhodnutiu, ktoré prijala predchádzajúca vláda, sme odkázaní na dovoz 25 % elektrickej energie. Je to obrovský problém pre Slovenskú republiku, my tento problém neviem inak riešiť, len dostavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a úvahami o výstavbe úplne nového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Potrebujeme čo najrýchlejšie túto vec dotiahnuť do konca, a preto som veľmi rád, že k tejto mojej požiadavke sa pridal aj taliansky premiér Romano Prodi z toho titulu, že talianska spoločnosť Enel je dnes vlastníkom väčšiny akcií Slovenských elektrární a v podstate je rozhodujúcim faktorom v otázke dostavby tretieho a štvrtého bloku, kde došlo k dohode na území Slovenska, ale kde potrebujeme aj primeranú spoluprácu európskych inštitúcií. Toľko z mojej strany a prípadne ak majú páni ministri záujem doplniť, potom by sme odpovedali na vaše otázky.
Ján Kubiš, minister zahraničných vecí
Ak môžem, len veľmi stručne – my sme prakticky hovorili iba o jednej otázke na našej separátnej večeri včera - bola to otázka Afganistanu, kde sme z jednej strany konštatovali, že dosahujeme pomerne slušné úspechy v spolupráci s afgánskou vládou, ale že ako jedna z takých konštatácií je, že potrebujeme novú stratégiu. Jednoducho to, čo robíme, nie je dostatočné, sme dosť roztrieštení vo svojich úsiliach, aj na tej civilnej strane a preto budeme s novým osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan hľadať riešenia práve teraz, keď nastupuje ako ten hlavný koordinátor medzinárodného spoločenstva. Toľko veľmi stručne, ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií
Ja k veľmi vyčerpávajúcemu popisu agendy by som asi tiež pridal len závery alebo obsah tých rokovaní na neformálnej večeri Rady Ecofinu, kde hlavnou témou bola otázka investícií do agendy, čiže vedy a výskumu a vôbec vzťahu vysokého školstva k vede a výskumu, súkromného sektora k vede a výskumu a potreby nejakého jednotného prístupu a jednotnej analýzy, nejakých mechanizmov, akým spôsobom tento jav podporovať.
pani Goldírová
Pán premiér, najprv ku klimatickým zmenám – v súvislosti s aukčným systémom - ak sa nemýlim, aj Slovensko je jednou z krajín, ktoré žiadalo komisiu, aby čo najskôr vydala zoznam energeticky náročných podnikov, ktoré by eventuálne mohli získať určitú výnimku z tohto aukčného systému - ako ste pokročili, kde sa to skončilo, táto debata, prípadne či ste prelomili to rozhodnutie komisie, aby to bolo až v roku 2010 až 2011. A jedna otázka k vízam – dnes minister Kaliňák teda oznámil, že v pondelok teda podpíšeme memorandum s Američanmi – v tejto súvislosti komisia opakovane hovorí, že sa ponáhľame do pochybných politických dohôd, ktoré nemusia viesť k zrušeniu víz. Včera Chertoff v Slovinsku povedal, že do konca roka zrušia víza len asi jednej alebo dvom krajinám z tých, ktoré podpíšu to memorandum – do akej miery ste optimista, že to bude aj Slovensko, prípadne aké máte záruky zo strany Američanov?
Robert Fico, predseda vlády
My nerobíme z toho preteky – prepáčte - my nerobíme z toho preteky, ale dnes legislatíva, ktorá bola schválená príslušnými americkými orgánmi a tá stanovuje určité podmienky a my máme možnosť čakať niekoľko rokov, kým Európska komisia vyrokuje pre všetky nové členské štáty Európskej únie bezvízový styk alebo pôjdeme cestou, ktorú včera umožnila konkrétna dohoda. My nerobíme nič proti záujmom Európskej únie, veď bolo jasne povedané, že rešpektujeme mandát Európskej komisie, že sa budeme v otázkach osobných údajov správať podľa acquis communautaire a naviac táto dohoda umožňuje aj bilaterálne rokovanie so Spojenými štátmi. Či je to pochybné alebo nie – to teda takto by som nerád posudzoval, pretože podpísala to Česká republika, myslím Lotyšsko a Estónsko boli ďalšie krajiny, my sme ďalšia krajina, ktorá je pripravená to podpísať, tu nejde o nič iné, ide iba o politickú dohodu, ktorá hovorí o tom, že sa približujeme k zrušeniu vízového styku so Spojenými štátmi. A pozerám sa na túto otázku celkom jednoducho – nie tak, že niekoho chceme predbehnúť alebo chceme niekomu niečo ukázať, ale preto, lebo medzi Spojenými štátmi napriek tomu, že to je veľká krajina, a Slovensko existuje nerovnováha z hľadiska právneho postavenia. Prečo môžu Američania cestovať na Slovensko bez všetkého, bez akýchkoľvek víz a my musíme jednoducho tieto víza si vybavovať, niekedy veľmi komplikovane? Preto cieľom aj mojím ako predsedu vlády Slovenskej republiky je tento stav vyrovnať, aby ak Američania víza nemajú žiadne, tak ani Slováci by nemali mať víza. A skôr mám problém s tým, že za posledné štyri roky pre nás staré členské štáty Európskej únie dohromady nič neurobili. Prečo je taká nerovnováha v rámci Európskej únie? Prečo jednoducho členské štáty staré vízovú povinnosť nemajú a my sme zostali úplne v inej, takej druhotriednej polohe, pokiaľ ide o vízovú povinnosť vo vzťahu k Spojeným štátom. Čiže toto je cieľ, ktorý sleduje vláda Slovenskej republiky, aby sme tento stav čo najrýchlejšie vyrovnali. Celkovo je asi 12 000 žiadostí, myslím, ročne o víza do Spojených štátov amerických a je taký predpoklad, že pokiaľ by sa vízová povinnosť zrušila, tak by tento počet mohol byť dva a pol až trikrát vyšší, lebo predsa len tie administratívne prekážky niekedy ľudí odstrašujú od toho, aby niekam išli a cestovali. Preto by som privítal, keby ste takto interpretovali aj aktivitu vlády Slovenskej republiky a to, čo ide urobiť podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák budúci týždeň v Spojených štátoch amerických. Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, bola veľmi živá téma - na túto tému, pretože boli aj krajiny, ktoré hovorili nielen iba o energeticky náročných výrobách, ale dokonca hovorili aj o samotnej výrobe elektrickej energie, čo narazilo na obrovský odpor niektorých ďalších štátov. Preto vznikol taký kompromis, že v niektorých sférach - a ako príklad tam boli uvedené, myslím, že energeticky náročné výroby – že sa teda bude toto zohľadňovať a tým sa uspokojili aj tie štáty, myslím, že to bolo najmä Estónsko, ktoré najviac poukazovalo na to, že by privítali, keby medzi týmito výnimkami bola aj samotná výroba elektrickej energie. Na to bola celkom logická protiargumentácia, že nemôžeme na jednej strane si postaviť ambiciózne ciele ako Európska únia, a potom robiť rôzne výnimky alebo obmäkčovať, zmäkčovať tie záväzky, ktoré sme prijali, po ktorých by mohla Európska únia vyzerať smiešne, že - formálne záväzky, ale keď si človek prečíta konkrétne ustanovenia, tak zistí, že ani zďaleka to nie je také, ako to formálne niekto postavil. Jún bude rozhodujúci, je dobrý základ postavený, a preto aj sme nemali problémy s odsúhlasením textu, ktorý tam bol, a my sme sami šli s tým, že nám vyhovuje vcelku text, ktorý je postavený. Takže asi toľko.
pani Goldírová
Môžem sa len doplňujúco opýtať – do akej miery je u nás reálne, že by sa nejaké podniky presťahovali mimo Európsku úniu? Máte nejaký tipy na...
Robert Fico, predseda vlády
Ja dúfam, že nie. To by bolo zlé.
pani Goldírová
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... včera ste spomínali, že máme túto obavu, aby teda neboli vytlačené mimo Európskej únie.
Robert Fico, predseda vlády
Povedal som, že to by nastalo vtedy, keby niekto staval absolútne nerealistické ciele v oblasti ochrany klímy. Aj preto sme radi, že tento materiál je vcelku vyvážený. Bolo by zlé, keby niekto tak nastavoval kritériá v Európskej únii, že by sa nehľadelo na napríklad nové členské krajiny, ktoré predsa len s inou štruktúrou priemyslu, s inou energetickou náročnosťou idú. Tak to by nám teda príliš nepomohli, keby sme také záväzky prijali, že budeme musieť sťahovať niektorý priemysel zo Slovenska. Ja si myslím, že takáto hrozba Slovensku momentálne alebo takéto niečo Slovensku nehrozí - a ťažko by som takéto niečo aj odsúhlasil.
redaktorka
Pán premiér, spomínali ste investície do vzdelávania - Slovensko je v podstate stále na chvoste, čo sa týka Európskej únie - ako chce vaša vláda zmeniť túto situáciu vzhľadom na to, že tvrdíte, že sa hlásime k cieľom, ktoré sú definované aj v Lisabonskej stratégii, a tie investície do vzdelanostnej ekonomiky, do vzdelávania sú vlastne jednou z tých základných priorít.
Robert Fico, predseda vlády
Sú dve možnosti a trošku ich preženiem, ak dovolíte – jedna je, že minister financií zavolá do príslušnej tlačiarne a požiada, aby vytlačili viacej peňazí, čo asi nie je cesta, a druhá cesta je naďalej podporovať hospodársky rast, robiť prísnu finančnú politiku, aby sme mali zdroje, ktoré budeme môcť použiť samozrejme aj v tejto oblasti. No ale my najskôr musíme teraz šanovať iné darčeky, ktoré nám prišli od predchádzajúcej vlády. Teraz vyrovnávame invalidov, pretože v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky predchádzajúca vláda zobrala invalidom invalidné dôchodky. Teraz platíme obrovské peniaze do Sociálnej poisťovne, aby sme vykryli druhý pilier. Takže v rámci možností aj zdrojov, ktoré sú, chceme postupne zvyšovať ten podiel, to percento alebo určitý ukazovateľ z HDP na výskum a vedu. Myslím si, že sme dostatočne vzdelaní na to, aby sme vedeli, že to je jediná cesta. Ale sme limitovaní určitými finančnými hranicami, sme limitovaní cieľmi, ktoré teraz máme v súvislosti s euro a ďalšími a ďalšími opatreniami, ale myslím si, že robíme v rámci možností, čo sa dá. Naviac pracujeme s najnižším deficitom v histórii Slovenskej republiky. To som ešte ani raz nečítal v novinách tento údaj.
redaktorka
Dodatočná otázka pre ministra Počiatka – vy ste spomínali, že predtým, ako sa naleje viac peňazí do vzdelávania, do vedy, výskumu sa musí vytvoriť nejaká nová infraštruktúra. Máte už nejaké konkrétnejšie plány na to, aby sa čím skôr mohli vlastne tie peniaze do toho sektoru vliať?
Ján Počiatek, minister financií
Pracujeme na tom, ale je to, ako som aj spomínal - práve tá neformálna večera sa niesla presne v tomto duchu a takým záverom toho, tej večere, je, že v podstate neexistuje na to žiadny jednoduchý recept. Všetky krajiny adresovali množstvo rôznych súvislostí, ktoré s týmto súvisia, a ukazuje sa, že neexistuje proste nejaký jednotný jednoduchý recept, ako toto podporiť. Práve tam dochádza k množstvu komplikácií a súvisí to jednak so samotným štatútom vysokých škôl, s ich nezávislosťou, spôsobom financovania, so štatútom samotného manažmentu týchto vysokých škôl a do akej miery oni vedia flexibilne využívať všetky možnosti, ktoré trh prináša. Ďalej historicky krajiny typu Slovenska zdedili oddelenú infraštruktúru vedy a výskumu a vysokého školstva ako dve samostatné organizácie, ktoré by sa mali prepojiť. Je tam množstvo krokov, ktoré by bolo treba urobiť najprv a toto jednoznačne odznelo a v tomto bola zhoda v rámci všetkých ministrov financií celej Európskej únie v zmysle, že najprv treba vyriešiť tieto fundamentálne problémy, aby bolo zrejmé, že peniaze, ktoré sa tam nalejú, sú naozaj efektívne využívané. A uviedli nespočetné množstvo príkladov, bude ináč k tomu aj špeciálna analýza, paper nejaký, ktorý vyrobí komisia počas tohto predsedníctva a budú sa snažiť identifikovať tie základné, kľúčové problémy, ktoré s týmto súvisia. Ale ten základný fakt je, že nemá zmysel nalievať peniaze niekam, kde sú neefektívne využívané a vedeli to podporiť množstvom príkladov, kde sa to takto ukázalo. Ďalší hendikep veľký je, že čo sa týka verejných prostriedkov na podporu vedy a výskumu, na tom nie sme až tak jednoznačne zle, ale na čom sme úplne zle, je participácia súkromnej sféry a súkromných peňazí do vedy a výskumu. A opäť tu vystáva otázka: podporovať výskum, ktorý, teraz to preženiem, vymýšľa nejaké vynálezy, ktoré si vymýšľajú sami pre seba, alebo to majú byť vynálezy alebo inovácie, ktoré sú priamo aplikovateľné v praxi, čiže sú vyžiadané trhom? A toto všetko súvisí spolu s tým, že do akej miery participuje aj súkromný sektor na vede a výskume, aby naozaj podporoval inovácie a výskum taký, ktorý bude proste v nejakom časovom horizonte pre nich prinášať zisk. A keď sa nerozbehne tento motor, tak je to celé relatívne potom formálne. Je to veľmi rozsiahla téma a naozaj sa jej budeme teraz veľmi dôkladne a podrobne venovať, preto ja som aj veľmi rád, že komisia a konkrétne slovinské predsedníctvo zahájilo proces veľmi podrobnej a dôkladnej analýzy tých jednotlivých kľúčových, neuralgických bodov, na čo sa treba sústrediť a čo treba podporiť a akým spôsobom to riešiť.
redaktorka
Pán premiér, po stretnutí s veľvyslancami krajín Európskej únie ste povedali, že máte dojem, že Európa je pozitívne naladená, čo sa týka ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... politické kritériá uplatňované - včera ste sa netajili tým, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... využiť aj na ten lobing v prospech slovenských ambícií. Chcem sa spýtať, či ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Ambícia Slovenskej republiky zaviesť euro v januári 2009 je veľmi známa medzi premiérmi krajín Európskej únie, pretože v podstate sme iba jediným kandidátom na rok 2009. A prakticky každý rozhovor pri neformálnom stretnutí začínal s tým, že či plníme maastrichtské kritériá, každý sa nás na to pýta. Tak my už automaticky, ako keď hodíte korunu do automatu, odpovedáme všetky aktuálne čísla, ktoré sú k dispozícii, oni že fajn a že keď to udržíte, tak euro bude. No tak toto je tak asi tá neformálna diskusia, pretože my si úplne jasne uvedomujeme, že pokiaľ by sme neplnili kritériá alebo pokiaľ by bola pochybnosť o udržateľnosti tohto vývoja aj po zavedení eura, nemáme žiadny nárok. Rozhovory slúžia aj k tomu, aby som sa sám utvrdil, že už nikto nešpekuluje okolo toho, že či je vhodné alebo nie je vhodné rozširovať eurozónu a že jediným kritériom, ktoré bude rozhodujúce je - Slovensko plní alebo neplní. A toto zatiaľ absolútne dominuje, dúfam, že takto sa bude o Slovensku aj rozhodovať, pretože my sme vždy boli presvedčení o tom, že euro má viac výhod ako nevýhod pre Slovensko a jeho ľudí a po všetkých tých krízach a ďalších nešťastiach finančných, ktoré sa dejú, sme o tomto presvedčení ešte podstatne viac a ešte možno aj viac pridáme, aby sme zvládli ten proces, ktorý sa už meria na dni, pretože o chvíľku bude konvergenčná správa, myslím 7. mája, a potom už budeme čakať na definitívne rozhodnutie Európskej komisie, Európskej centrálnej banky, potom sa stanoví kurz, niekedy v júli, na začiatku, myslím, júla alebo kedy, no a už je celý proces za nami. Potom už šesť mesiacov bude kurz presne fixovaný, bude nemenný, označia sa všetky výrobky dvoma cenovkami a 1. január – dochádza k výmene peňazí, ktorá bude trvať pár dní, to by nám nemalo trvať, pretože krajiny si to niektoré nastavili na niekoľko týždňov, ale zvyčajne to trvá nejakých sedem až desať dní, čo ľudia používajú ešte súčasne aj koruny, aj eurá, sa to potom veľmi rýchlo vymení. Takže ja mám vcelku dobrý pocit z toho, ale my nezavádzame euro kvôli dobrému pocitu našich partnerov v Európe, ale kvôli tomu, aby sme sa my mali lepšie na Slovensku a ja garantujem, že urobíme všetko pre to, aby prípadné negatívne dôsledky zavedenia eura boli maximálne minimalizované a kde treba, tak aj kompenzované. Chcem vás ešte poprosiť v súvislosti s tými výdavkami na vedu a výskum, aby sme si jasne povedali, že sociálnodemokratická vláda nie je vláda, ktorá nepozná obidve stránky mince. My si presne uvedomujeme, že ak chceme investovať do niektorých odvetví, a vieme, že veda a výskum sú mimoriadne dôležité, musíme mať najskôr silný hospodársky rast a stabilne zabezpečenú finančne krajinu. Preto rovnakú pozornosť venujeme tak sociálnym oblastiam, ako aj podmienkam, ktoré zabezpečia dobrý hospodársky rast. Táto rovnováha je typická pre moderné sociálnodemokratické strany a ja si myslím, že to je aj dôvod, prečo dnes vláda Slovenskej republiky požíva pomerne významnú podporu verejnosti, pretože ľudia vidia, že je tu záujem z hospodárskeho rastu dať ľuďom viac, poviem to veľmi zjednodušene, ako to bolo možno v minulosti. Druhá vec, ktorú chcem zdôrazniť, je, že nemožno očakávať od nových členských štátov Európskej únie z bývalých krajín východného bloku, že budú okamžite po pár rokoch schopné ísť s takým istým objemom, možno aj percentuálnym, do vedy a výskumu, ako to dokážu moderné krajiny. Medzi nami sú obrovské rozdiely, rozdiely, o ktorých sa nám ani nesníva. Ja len taký príklad uvediem – ak možno je rozdiel v cene mlieka pár centov medzi nami a Rakúšanmi, no tak sa pozrime, aký je rozdiel v platoch a v penziách. Toto sú všetko dôsledky toho, že Slovenská republika ešte potrebuje nejaký čas, možno aj pomerne dlhý, na dosiahnutie priemernej úrovne života, ale euro by to malo významne urýchliť, pretože euro určite bude tlačiť aj na rast miezd. Tu ale pripomínam, že kto chce robiť zdravú hospodársku politiku, musí rešpektovať, že rast miezd nesmie predbiehať rast produktivity a my tu máme stále nejakú rezervu. Rast produktivity práce je dokonca vyšší, ako je momentálne rast miezd. Takže domnievame sa, že je to dobre naštartované celé a že môžeme do toho ísť s jasnou hlavou. A keď sa pozerám na tie katastrofálne čísla napríklad v Bulharsku alebo som spomínal ešte Lotyšsko, tak aj to potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky sa správa veľmi racionálne, pretože s vysokou pravdepodobnosťou naša inflácia, keď sa bude merať s kritériami Európskej únie, Maastrichtu, bude, ja dúfam, o možno 0,8 až 1 % nižšia, ako je kritérium, teda ten priemer, ktorý sa určitým spôsobom vyrátava. O deficite som hovoril, že robíme vážnu, zodpovednú politiku. Veď je to zaujímavé, že – som čítal ten údaj - že v Bulharsku je 13,2 a v Lotyšsku 16,7 inflácia a sú takými istými členskými štátmi Európskej únie ako my a dokonca majú ešte tú istú charakteristiku, že pochádzajú z bývalého východného bloku. Toto sú dôležité ukazovatele, ktoré čosi naznačujú, akú politiku robí súčasná vláda.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som doplnil ešte na tému investícií do vedy a výskumu – treba si tiež uvedomiť, že pokiaľ nebude tá infraštruktúra nejakým spôsobom pripravená na to, tak ten sektor ani nemá takú absorpčnú schopnosť, aby sme my do toho naliali teraz, vymyslím si, o 10 miliárd viac. To nie je tiež také - a práve tam je tá pointa - má zmysel samozrejme, a absolútne si to uvedomujeme, dávať do toho adekvátne množstvo peňazí a prostriedkov, avšak na zmysluplné projekty, ktoré budú prinášať naozaj perspektívne hospodársky rast a tie inovácie sa naozaj prejavia v reálnom živote. A ešte poznámka na tému toho, či si myslíme, že sú tu nejaké iné ako len tie maastrichtské kritériá, čiže tie politické - tiež musím potvrdiť, že žiadne takéto signály už nezaznamenávame a myslím si, že budeme naozaj hodnotení objektívne na báze toho, či splníme alebo nesplníme.
pani Goldírová
Ešte jedna otázka na Mochovce, viem, že komisia mala vydať stanovisko ešte minulý rok, potom sa hovorilo zasa o januári, dnes sa hovorí o apríli - máji, máte pocit, že je skôr akási politická opatrnosť na strane komisie alebo je tam reálna nejaká výhrada voči bezpečnosti, teda hovorí sa o tom kontajnmente, druhom ochrannom obale, ale teda ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... reálne obavy z bezpečnosti?
Robert Fico, predseda vlády
Ja poprosím, aby som bol opravený, ak nepoviem pravdu, ale mám pocit, že v rámci Európskej únie neexistuje nejaká norma, ktorá by stanovovala pravidlá, že toto je bezpečná alebo to nie je bezpečná elektráreň. Na to sú iné organizácie, ale na druhej strane musíme rešpektovať, keďže ide o významnú stavbu, že k nej bude Európska komisia zaujímať svoje stanovisko. Prepáčte, hľadám taký podklad som k tomu mal, presné čísla tam boli, teda dátumy tam boli, ale my sme požiadali pána Barrosa včera aj s pánom Prodim, dúfam, že to niekedy v apríli budú môcť vydať, možno v máji, apríl – máj, potrebujeme to urgentne, lebo rozhodnutie dostavať Mochovce padlo už minulý rok. Niečo sa už v Mochovciach deje, je tam okolo 300 zamestnancov, mám také posledné informácie, ktorí už pripravujú stavbu, a keď budeme cítiť, že Európska komisia je stále nie dostatočne dynamická, tak budeme znovu tlačiť, budeme kričať, pretože my dovážame 25 % elektrickej energie vďaka tým nešťastníkom z predchádzajúcej vlády. To je jednoducho - to je úplná katastrofa. To ako my sa na to pozeráme, akože nič, ale to je - štvrtina elektriny musí byť dovezená z Ukrajiny. Rozhodli zatvoriť dva zdravé bloky, ktoré všetky medzinárodné bezpečnostné organizácie považujú za úplne zdravé – úplne zdravé a mohli ďalších pätnásť rokov vyrábať elektrickú energiu. Preto štvrtina elektrickej energie je vážna vec, celkom pochopiteľne takýto trend by dlhodobo ovplyvňoval aj ceny na Slovensku, my preto musíme ísť do výstavby vlastného zdroja a ja by som vám doprial, vážené kolegyne a kolegovia, včera byť na diskusii o tom plyne. No, už to začína - jednoducho začína vážna diskusia v Európe o tom, že čo s energetickou bezpečnosťou, pretože ten, kto bude mať vlastné energetické zdroje, ten, kto bude mať spoľahlivé dodávky plynu a ďalších, ten bude pánom. Ten, kto nebude mať, sa bude mať veľmi zle. Začína vážna diskusia v tomto priestore na túto tému a naozaj mám veľké obavy, že či Európa je schopná sa v tomto dohodnúť, pretože každá krajina je na tom inak. My sme na 97 % závislí, pokiaľ ide o plyn, od Rusov, ale ak porovnáte Anglicko alebo iné krajiny, tak tí samozrejme majú možno iné zdroje, lebo používajú iné spôsoby získavania energie. Takže toto je principiálna vec pre nás – ak by Európska komisia konala príliš pomaly, tak budeme určite do toho tlačiť. Mochovce sa musia dostavať.
redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Pán veľvyslanec – koľko to teraz bolo? Nejakých štyridsať ľudí, som počul, z Európskej komisie na misii pred dvoma alebo troma dňami v Mochovciach, počul som, že merali aj hrúbku stien aj všetko, teda že sa o všetko zaujímajú, že škrabkali tam, že či to nie je asi z polystyrénu alebo z čoho. Ale fakt je ten, že tam ťažko niečo nájdu, pretože Mochovce boli vyhodnotené jednotka a dvojka ako bezpečná elektráreň a keď si zoberiete trojku a štvorku, je to v podstate to isté, len je to na druhej strane a my si uvedomujeme, že si nemôžeme dovoliť postaviť elektráreň, ktorá by prinášala akékoľvek riziká, veď samotné Rakúsko má vždy veľmi veľa výhrad k výstavbe atómových elektrární, ale iná cesta neexistuje. My nemáme inú možnosť nahradiť nedostatok elektrickej energie, ako dostavbou trojky a štvorky, hoci je to pomýlené tak - zatvoríme dva zdravé bloky v Jaslovských Bohuniciach, lebo predchádzajúca vláda sa chcela niekomu zapáčiť, a teraz ideme stavať za obrovské peniaze ďalšie dva bloky, ale taká bola energetická politika predchádzajúcej vlády.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujeme za účasť.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne.
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... ste mali určite aj vy k dispozícii pri príprave na tento summit. Rád by som zdôraznil predovšetkým, že sme došli k záverom, pokiaľ ide o otvorenie druhého trojročného cyklu Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Prečo vlastne k tomu došlo? Myslím si, že treba hľadať jednoduchší slovník, ako je ten, ktorý obsahuje príslušný dokument. Ukazuje sa, že Lisabonská stratégia naozaj v praxi funguje, pretože v rámci Európy bolo vytvorených viac pracovných miest, bola dosiahnutá vyššia produktivita, ukazuje sa, že má pozitívny vplyv aj na hospodársky rast. Treba k tomu dať aj pozitívne účinky, ktoré prináša so sebou euro a jednotný trh, a dohromady môžeme konštatovať, že základy hospodárstva Európskej únie sú naozaj zdravé - a to je dôvod, prečo sa premiéri dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie opätovne zaoberali tým, ako ďalej prehĺbiť tento pozitívny účinok Lisabonskej stratégie. Predovšetkým sme potvrdili, že štyri prioritné oblasti zostávajú naďalej základom tejto obnovenej Lisabonskej stratégie, a to je predovšetkým investovanie do vedomostí a inovácií, uvoľnenie podnikateľského potenciálu najmä malých a stredných podnikov, investovanie do ľudí a nakoniec modernizácia trhov práce. Od tohto by som ja nechcel oddeľovať ani diskusiu, ktorú sme viedli na adresu zmeny klímy a adresu energetiky. Vláda Slovenskej republiky bude veľmi vážne tieto závery brať na zreteľ a po tom, čo sme predstavili tzv. modernizačný program, chceme zapracovať ešte aj ďalšie veci z týchto záverov do našich interných dokumentov, pretože ak Slovensko chce byť konkurencieschopné, musí v rámci možností, ktoré máme, väčší dôraz klásť predovšetkým na oblasť investícií do vedy, výskumu, do inovácií, ale predovšetkým musí klásť väčší dôraz na investície do ľudí. Možnože v tomto duchu treba vnímať aj posledný projekt vlády Slovenskej republiky, ktorý sa týka študentov stredných škôl a ktorý má zabezpečiť lepšiu jazykovú pripravenosť našich študentov a potom ich vstup na pracovný trh. Som veľmi rád, že sme mali možnosť hovoriť s viacerými premiérmi a verím, že tak robili aj minister financií, aj minister zahraničných vecí ohľadne našej ambície zaviesť euro. Zopakujem to, čo som povedal – byť súčasťou eurozóny môže byť veľmi zaujímavým ochranným faktorom proti negatívnym dopadom rôznych finančných kríz, ktoré dnes sledujeme. Nedá sa ešte celkom zhodnotiť, do akej miery budú krajiny, ktoré majú vlastnú národnú menu, spôsobilé reagovať na finančné krízy tak, ako budú spôsobilé reagovať krajiny, ktoré sú súčasťou eurozóny. Naša priorita zostáva nemenná, to znamená - zaviesť euro v januári v roku 2009 a rovnako zostáva nemenná naša priorita zabezpečiť, aby aj po januári 2009 Slovensko požívalo vysoký hospodársky rast, ale aby súčasne Slovensko patrilo medzi krajiny, kde miera inflácie nebude veľmi vysoká. Do určitej miery nás šokujú čísla, ktoré sa objavujú, ako napríklad inflácia v Bulharsku, kde je to viac ako 13 %. V Lotyšsku inflácia vyletela na 16,7 %, čo je absolútne najvyššia miera inflácie v rámci celej Európskej únie. Veríme, že po zavedení eura a po prijatí všetkých opatrení, ktoré sa už predstavili ako antiinflačný balíček, Slovensko udrží infláciu pod kontrolou a že sa nebudeme vymykať z európskeho priemeru, ktorý je dnes ovplyvňovaný najmä tým, že dochádza k nárastu cien potravín a cien energií - toto je bolesť, ktorá trápi absolútne každého. Bolo by však zlé, keby tou ďalšou bolesťou potom bola ešte inflácia, ktorú veľmi správne nazývajú mnohí ako tichého zlodeja. Druhá veľká téma, ktorej sme venovali pozornosť, bola téma zmeny klímy a energetiky. Už som včera vyjadril svoj postoj, že materiál, ktorý bol schválený, je dostatočne dobrým základom pre ďalšie diskusie a my sa neobávame ani tých čísiel, tých ukazovateľov, ktoré sú pridelené Slovenskej republike, pokiaľ ide o celkový podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie alebo pokiaľ ide o emisie. Verím, že všetky tieto ambiciózne ciele je Slovenská republika schopná dohodnúť. Preto vláda Slovenskej republiky víta na jednej strane ambíciu Európskej únie byť absolútnym lídrom v tejto oblasti, pokiaľ ide o svet, a na druhej strane vníma aj určitú mieru citlivosti, ktorú Európska únia preukazuje špecifikám tohto priestoru, pretože nemôžeme byť na jednej strane lídrami v oblasti klímy a v oblasti energetiky a na druhej strane prichádzať o zaujímavé odvetvia, ktoré by práve z tohto dôvodu odišli niekam inam do tretieho sveta. Je to taká rovnováha, na ktorú sa aj dnes vo veľmi živej diskusii kládol obrovský dôraz. Boli samozrejme aj neformálne diskusie a tieto neformálne diskusie sa predovšetkým dotýkali energetickej bezpečnosti Európy, najmä ide o vzťah medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou a dodávky plynu, kde Európska únia má pocit, že by bolo treba hlbšie diskutovať na tému, ako zosúladiť záujmy dvadsiatich siedmich členských štátov Európskej únie, čo by potom posilnilo pozície Európskej únie ako najväčšieho odberateľa plynu zo strany Ruskej federácie. Ďalšia téma, ktorá až tak nerezonovala dnes, bola ochrana pred finančnými krízami alebo teda finančné otázky a tieto rokovania boli užitočné, ale myslím si, že Európa vzhľadom na eurozónu, silné euro, ale aj ďalšie opatrenia zatiaľ podstatne lepšie odoláva týmto dôsledkom ako iné časti sveta. Už som to povedal, znovu to poviem - pre nás sa zdá byť veľmi výhodné byť súčasťou eurozóny čo najrýchlejšie, aby sme ešte boli silnejší v tomto duchu. Myslím si, že toto sú tie najpodstatnejšie informácie, ktoré sa prerokovávali, s tým, že júnová Rada bude podstatne dôležitejšia, ako bola táto marcová, pretože čaká nás predovšetkým rozhodnutie o eure, ktoré bude práve oznamované alebo bude preberané v júni, a v júni sa bude rozhodovať aj o konkrétnych číslach, pokiaľ ide o Slovenskú republiku, pokiaľ ide o - či už celkový podiel obnoviteľných zdrojov, pokiaľ ide o emisie, tam bude treba samozrejme veľmi vážne sa zúčastňovať všetkých aj neformálnych rozhovorov, aby sme si svoje vlastné záujmy v rámci ale európskych záujmov, pretože vláda Slovenskej republiky rešpektuje myšlienku spoločnej európskej politiky - aby sme takto dokázali zosúladiť jedno aj druhé. Myslím, že to je tak asi všetko, pokiaľ ide o krátku charakteristiku rokovaní. Tieto formálne samity umožňujú celý rad neformálnych stretnutí, my to v maximálnej možnej miere využívame – žiadal som včera aj pána prezidenta Európskej komisie, pána Barrosa, o rýchlejší postup Európskej komisie, pokiaľ ide o vydanie posudku na dostavbu tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. Myslím si, že nie je žiadne tajomstvo, ak poviem, že vďaka tomuto zlému rozhodnutiu, ktoré prijala predchádzajúca vláda, sme odkázaní na dovoz 25 % elektrickej energie. Je to obrovský problém pre Slovenskú republiku, my tento problém neviem inak riešiť, len dostavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a úvahami o výstavbe úplne nového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Potrebujeme čo najrýchlejšie túto vec dotiahnuť do konca, a preto som veľmi rád, že k tejto mojej požiadavke sa pridal aj taliansky premiér Romano Prodi z toho titulu, že talianska spoločnosť Enel je dnes vlastníkom väčšiny akcií Slovenských elektrární a v podstate je rozhodujúcim faktorom v otázke dostavby tretieho a štvrtého bloku, kde došlo k dohode na území Slovenska, ale kde potrebujeme aj primeranú spoluprácu európskych inštitúcií. Toľko z mojej strany a prípadne ak majú páni ministri záujem doplniť, potom by sme odpovedali na vaše otázky.
Ján Kubiš, minister zahraničných vecí
Ak môžem, len veľmi stručne – my sme prakticky hovorili iba o jednej otázke na našej separátnej večeri včera - bola to otázka Afganistanu, kde sme z jednej strany konštatovali, že dosahujeme pomerne slušné úspechy v spolupráci s afgánskou vládou, ale že ako jedna z takých konštatácií je, že potrebujeme novú stratégiu. Jednoducho to, čo robíme, nie je dostatočné, sme dosť roztrieštení vo svojich úsiliach, aj na tej civilnej strane a preto budeme s novým osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan hľadať riešenia práve teraz, keď nastupuje ako ten hlavný koordinátor medzinárodného spoločenstva. Toľko veľmi stručne, ďakujem.
Ján Počiatek, minister financií
Ja k veľmi vyčerpávajúcemu popisu agendy by som asi tiež pridal len závery alebo obsah tých rokovaní na neformálnej večeri Rady Ecofinu, kde hlavnou témou bola otázka investícií do agendy, čiže vedy a výskumu a vôbec vzťahu vysokého školstva k vede a výskumu, súkromného sektora k vede a výskumu a potreby nejakého jednotného prístupu a jednotnej analýzy, nejakých mechanizmov, akým spôsobom tento jav podporovať.
pani Goldírová
Pán premiér, najprv ku klimatickým zmenám – v súvislosti s aukčným systémom - ak sa nemýlim, aj Slovensko je jednou z krajín, ktoré žiadalo komisiu, aby čo najskôr vydala zoznam energeticky náročných podnikov, ktoré by eventuálne mohli získať určitú výnimku z tohto aukčného systému - ako ste pokročili, kde sa to skončilo, táto debata, prípadne či ste prelomili to rozhodnutie komisie, aby to bolo až v roku 2010 až 2011. A jedna otázka k vízam – dnes minister Kaliňák teda oznámil, že v pondelok teda podpíšeme memorandum s Američanmi – v tejto súvislosti komisia opakovane hovorí, že sa ponáhľame do pochybných politických dohôd, ktoré nemusia viesť k zrušeniu víz. Včera Chertoff v Slovinsku povedal, že do konca roka zrušia víza len asi jednej alebo dvom krajinám z tých, ktoré podpíšu to memorandum – do akej miery ste optimista, že to bude aj Slovensko, prípadne aké máte záruky zo strany Američanov?
Robert Fico, predseda vlády
My nerobíme z toho preteky – prepáčte - my nerobíme z toho preteky, ale dnes legislatíva, ktorá bola schválená príslušnými americkými orgánmi a tá stanovuje určité podmienky a my máme možnosť čakať niekoľko rokov, kým Európska komisia vyrokuje pre všetky nové členské štáty Európskej únie bezvízový styk alebo pôjdeme cestou, ktorú včera umožnila konkrétna dohoda. My nerobíme nič proti záujmom Európskej únie, veď bolo jasne povedané, že rešpektujeme mandát Európskej komisie, že sa budeme v otázkach osobných údajov správať podľa acquis communautaire a naviac táto dohoda umožňuje aj bilaterálne rokovanie so Spojenými štátmi. Či je to pochybné alebo nie – to teda takto by som nerád posudzoval, pretože podpísala to Česká republika, myslím Lotyšsko a Estónsko boli ďalšie krajiny, my sme ďalšia krajina, ktorá je pripravená to podpísať, tu nejde o nič iné, ide iba o politickú dohodu, ktorá hovorí o tom, že sa približujeme k zrušeniu vízového styku so Spojenými štátmi. A pozerám sa na túto otázku celkom jednoducho – nie tak, že niekoho chceme predbehnúť alebo chceme niekomu niečo ukázať, ale preto, lebo medzi Spojenými štátmi napriek tomu, že to je veľká krajina, a Slovensko existuje nerovnováha z hľadiska právneho postavenia. Prečo môžu Američania cestovať na Slovensko bez všetkého, bez akýchkoľvek víz a my musíme jednoducho tieto víza si vybavovať, niekedy veľmi komplikovane? Preto cieľom aj mojím ako predsedu vlády Slovenskej republiky je tento stav vyrovnať, aby ak Američania víza nemajú žiadne, tak ani Slováci by nemali mať víza. A skôr mám problém s tým, že za posledné štyri roky pre nás staré členské štáty Európskej únie dohromady nič neurobili. Prečo je taká nerovnováha v rámci Európskej únie? Prečo jednoducho členské štáty staré vízovú povinnosť nemajú a my sme zostali úplne v inej, takej druhotriednej polohe, pokiaľ ide o vízovú povinnosť vo vzťahu k Spojeným štátom. Čiže toto je cieľ, ktorý sleduje vláda Slovenskej republiky, aby sme tento stav čo najrýchlejšie vyrovnali. Celkovo je asi 12 000 žiadostí, myslím, ročne o víza do Spojených štátov amerických a je taký predpoklad, že pokiaľ by sa vízová povinnosť zrušila, tak by tento počet mohol byť dva a pol až trikrát vyšší, lebo predsa len tie administratívne prekážky niekedy ľudí odstrašujú od toho, aby niekam išli a cestovali. Preto by som privítal, keby ste takto interpretovali aj aktivitu vlády Slovenskej republiky a to, čo ide urobiť podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák budúci týždeň v Spojených štátoch amerických. Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, bola veľmi živá téma - na túto tému, pretože boli aj krajiny, ktoré hovorili nielen iba o energeticky náročných výrobách, ale dokonca hovorili aj o samotnej výrobe elektrickej energie, čo narazilo na obrovský odpor niektorých ďalších štátov. Preto vznikol taký kompromis, že v niektorých sférach - a ako príklad tam boli uvedené, myslím, že energeticky náročné výroby – že sa teda bude toto zohľadňovať a tým sa uspokojili aj tie štáty, myslím, že to bolo najmä Estónsko, ktoré najviac poukazovalo na to, že by privítali, keby medzi týmito výnimkami bola aj samotná výroba elektrickej energie. Na to bola celkom logická protiargumentácia, že nemôžeme na jednej strane si postaviť ambiciózne ciele ako Európska únia, a potom robiť rôzne výnimky alebo obmäkčovať, zmäkčovať tie záväzky, ktoré sme prijali, po ktorých by mohla Európska únia vyzerať smiešne, že - formálne záväzky, ale keď si človek prečíta konkrétne ustanovenia, tak zistí, že ani zďaleka to nie je také, ako to formálne niekto postavil. Jún bude rozhodujúci, je dobrý základ postavený, a preto aj sme nemali problémy s odsúhlasením textu, ktorý tam bol, a my sme sami šli s tým, že nám vyhovuje vcelku text, ktorý je postavený. Takže asi toľko.
pani Goldírová
Môžem sa len doplňujúco opýtať – do akej miery je u nás reálne, že by sa nejaké podniky presťahovali mimo Európsku úniu? Máte nejaký tipy na...
Robert Fico, predseda vlády
Ja dúfam, že nie. To by bolo zlé.
pani Goldírová
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... včera ste spomínali, že máme túto obavu, aby teda neboli vytlačené mimo Európskej únie.
Robert Fico, predseda vlády
Povedal som, že to by nastalo vtedy, keby niekto staval absolútne nerealistické ciele v oblasti ochrany klímy. Aj preto sme radi, že tento materiál je vcelku vyvážený. Bolo by zlé, keby niekto tak nastavoval kritériá v Európskej únii, že by sa nehľadelo na napríklad nové členské krajiny, ktoré predsa len s inou štruktúrou priemyslu, s inou energetickou náročnosťou idú. Tak to by nám teda príliš nepomohli, keby sme také záväzky prijali, že budeme musieť sťahovať niektorý priemysel zo Slovenska. Ja si myslím, že takáto hrozba Slovensku momentálne alebo takéto niečo Slovensku nehrozí - a ťažko by som takéto niečo aj odsúhlasil.
redaktorka
Pán premiér, spomínali ste investície do vzdelávania - Slovensko je v podstate stále na chvoste, čo sa týka Európskej únie - ako chce vaša vláda zmeniť túto situáciu vzhľadom na to, že tvrdíte, že sa hlásime k cieľom, ktoré sú definované aj v Lisabonskej stratégii, a tie investície do vzdelanostnej ekonomiky, do vzdelávania sú vlastne jednou z tých základných priorít.
Robert Fico, predseda vlády
Sú dve možnosti a trošku ich preženiem, ak dovolíte – jedna je, že minister financií zavolá do príslušnej tlačiarne a požiada, aby vytlačili viacej peňazí, čo asi nie je cesta, a druhá cesta je naďalej podporovať hospodársky rast, robiť prísnu finančnú politiku, aby sme mali zdroje, ktoré budeme môcť použiť samozrejme aj v tejto oblasti. No ale my najskôr musíme teraz šanovať iné darčeky, ktoré nám prišli od predchádzajúcej vlády. Teraz vyrovnávame invalidov, pretože v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky predchádzajúca vláda zobrala invalidom invalidné dôchodky. Teraz platíme obrovské peniaze do Sociálnej poisťovne, aby sme vykryli druhý pilier. Takže v rámci možností aj zdrojov, ktoré sú, chceme postupne zvyšovať ten podiel, to percento alebo určitý ukazovateľ z HDP na výskum a vedu. Myslím si, že sme dostatočne vzdelaní na to, aby sme vedeli, že to je jediná cesta. Ale sme limitovaní určitými finančnými hranicami, sme limitovaní cieľmi, ktoré teraz máme v súvislosti s euro a ďalšími a ďalšími opatreniami, ale myslím si, že robíme v rámci možností, čo sa dá. Naviac pracujeme s najnižším deficitom v histórii Slovenskej republiky. To som ešte ani raz nečítal v novinách tento údaj.
redaktorka
Dodatočná otázka pre ministra Počiatka – vy ste spomínali, že predtým, ako sa naleje viac peňazí do vzdelávania, do vedy, výskumu sa musí vytvoriť nejaká nová infraštruktúra. Máte už nejaké konkrétnejšie plány na to, aby sa čím skôr mohli vlastne tie peniaze do toho sektoru vliať?
Ján Počiatek, minister financií
Pracujeme na tom, ale je to, ako som aj spomínal - práve tá neformálna večera sa niesla presne v tomto duchu a takým záverom toho, tej večere, je, že v podstate neexistuje na to žiadny jednoduchý recept. Všetky krajiny adresovali množstvo rôznych súvislostí, ktoré s týmto súvisia, a ukazuje sa, že neexistuje proste nejaký jednotný jednoduchý recept, ako toto podporiť. Práve tam dochádza k množstvu komplikácií a súvisí to jednak so samotným štatútom vysokých škôl, s ich nezávislosťou, spôsobom financovania, so štatútom samotného manažmentu týchto vysokých škôl a do akej miery oni vedia flexibilne využívať všetky možnosti, ktoré trh prináša. Ďalej historicky krajiny typu Slovenska zdedili oddelenú infraštruktúru vedy a výskumu a vysokého školstva ako dve samostatné organizácie, ktoré by sa mali prepojiť. Je tam množstvo krokov, ktoré by bolo treba urobiť najprv a toto jednoznačne odznelo a v tomto bola zhoda v rámci všetkých ministrov financií celej Európskej únie v zmysle, že najprv treba vyriešiť tieto fundamentálne problémy, aby bolo zrejmé, že peniaze, ktoré sa tam nalejú, sú naozaj efektívne využívané. A uviedli nespočetné množstvo príkladov, bude ináč k tomu aj špeciálna analýza, paper nejaký, ktorý vyrobí komisia počas tohto predsedníctva a budú sa snažiť identifikovať tie základné, kľúčové problémy, ktoré s týmto súvisia. Ale ten základný fakt je, že nemá zmysel nalievať peniaze niekam, kde sú neefektívne využívané a vedeli to podporiť množstvom príkladov, kde sa to takto ukázalo. Ďalší hendikep veľký je, že čo sa týka verejných prostriedkov na podporu vedy a výskumu, na tom nie sme až tak jednoznačne zle, ale na čom sme úplne zle, je participácia súkromnej sféry a súkromných peňazí do vedy a výskumu. A opäť tu vystáva otázka: podporovať výskum, ktorý, teraz to preženiem, vymýšľa nejaké vynálezy, ktoré si vymýšľajú sami pre seba, alebo to majú byť vynálezy alebo inovácie, ktoré sú priamo aplikovateľné v praxi, čiže sú vyžiadané trhom? A toto všetko súvisí spolu s tým, že do akej miery participuje aj súkromný sektor na vede a výskume, aby naozaj podporoval inovácie a výskum taký, ktorý bude proste v nejakom časovom horizonte pre nich prinášať zisk. A keď sa nerozbehne tento motor, tak je to celé relatívne potom formálne. Je to veľmi rozsiahla téma a naozaj sa jej budeme teraz veľmi dôkladne a podrobne venovať, preto ja som aj veľmi rád, že komisia a konkrétne slovinské predsedníctvo zahájilo proces veľmi podrobnej a dôkladnej analýzy tých jednotlivých kľúčových, neuralgických bodov, na čo sa treba sústrediť a čo treba podporiť a akým spôsobom to riešiť.
redaktorka
Pán premiér, po stretnutí s veľvyslancami krajín Európskej únie ste povedali, že máte dojem, že Európa je pozitívne naladená, čo sa týka ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... politické kritériá uplatňované - včera ste sa netajili tým, že ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... využiť aj na ten lobing v prospech slovenských ambícií. Chcem sa spýtať, či ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Ambícia Slovenskej republiky zaviesť euro v januári 2009 je veľmi známa medzi premiérmi krajín Európskej únie, pretože v podstate sme iba jediným kandidátom na rok 2009. A prakticky každý rozhovor pri neformálnom stretnutí začínal s tým, že či plníme maastrichtské kritériá, každý sa nás na to pýta. Tak my už automaticky, ako keď hodíte korunu do automatu, odpovedáme všetky aktuálne čísla, ktoré sú k dispozícii, oni že fajn a že keď to udržíte, tak euro bude. No tak toto je tak asi tá neformálna diskusia, pretože my si úplne jasne uvedomujeme, že pokiaľ by sme neplnili kritériá alebo pokiaľ by bola pochybnosť o udržateľnosti tohto vývoja aj po zavedení eura, nemáme žiadny nárok. Rozhovory slúžia aj k tomu, aby som sa sám utvrdil, že už nikto nešpekuluje okolo toho, že či je vhodné alebo nie je vhodné rozširovať eurozónu a že jediným kritériom, ktoré bude rozhodujúce je - Slovensko plní alebo neplní. A toto zatiaľ absolútne dominuje, dúfam, že takto sa bude o Slovensku aj rozhodovať, pretože my sme vždy boli presvedčení o tom, že euro má viac výhod ako nevýhod pre Slovensko a jeho ľudí a po všetkých tých krízach a ďalších nešťastiach finančných, ktoré sa dejú, sme o tomto presvedčení ešte podstatne viac a ešte možno aj viac pridáme, aby sme zvládli ten proces, ktorý sa už meria na dni, pretože o chvíľku bude konvergenčná správa, myslím 7. mája, a potom už budeme čakať na definitívne rozhodnutie Európskej komisie, Európskej centrálnej banky, potom sa stanoví kurz, niekedy v júli, na začiatku, myslím, júla alebo kedy, no a už je celý proces za nami. Potom už šesť mesiacov bude kurz presne fixovaný, bude nemenný, označia sa všetky výrobky dvoma cenovkami a 1. január – dochádza k výmene peňazí, ktorá bude trvať pár dní, to by nám nemalo trvať, pretože krajiny si to niektoré nastavili na niekoľko týždňov, ale zvyčajne to trvá nejakých sedem až desať dní, čo ľudia používajú ešte súčasne aj koruny, aj eurá, sa to potom veľmi rýchlo vymení. Takže ja mám vcelku dobrý pocit z toho, ale my nezavádzame euro kvôli dobrému pocitu našich partnerov v Európe, ale kvôli tomu, aby sme sa my mali lepšie na Slovensku a ja garantujem, že urobíme všetko pre to, aby prípadné negatívne dôsledky zavedenia eura boli maximálne minimalizované a kde treba, tak aj kompenzované. Chcem vás ešte poprosiť v súvislosti s tými výdavkami na vedu a výskum, aby sme si jasne povedali, že sociálnodemokratická vláda nie je vláda, ktorá nepozná obidve stránky mince. My si presne uvedomujeme, že ak chceme investovať do niektorých odvetví, a vieme, že veda a výskum sú mimoriadne dôležité, musíme mať najskôr silný hospodársky rast a stabilne zabezpečenú finančne krajinu. Preto rovnakú pozornosť venujeme tak sociálnym oblastiam, ako aj podmienkam, ktoré zabezpečia dobrý hospodársky rast. Táto rovnováha je typická pre moderné sociálnodemokratické strany a ja si myslím, že to je aj dôvod, prečo dnes vláda Slovenskej republiky požíva pomerne významnú podporu verejnosti, pretože ľudia vidia, že je tu záujem z hospodárskeho rastu dať ľuďom viac, poviem to veľmi zjednodušene, ako to bolo možno v minulosti. Druhá vec, ktorú chcem zdôrazniť, je, že nemožno očakávať od nových členských štátov Európskej únie z bývalých krajín východného bloku, že budú okamžite po pár rokoch schopné ísť s takým istým objemom, možno aj percentuálnym, do vedy a výskumu, ako to dokážu moderné krajiny. Medzi nami sú obrovské rozdiely, rozdiely, o ktorých sa nám ani nesníva. Ja len taký príklad uvediem – ak možno je rozdiel v cene mlieka pár centov medzi nami a Rakúšanmi, no tak sa pozrime, aký je rozdiel v platoch a v penziách. Toto sú všetko dôsledky toho, že Slovenská republika ešte potrebuje nejaký čas, možno aj pomerne dlhý, na dosiahnutie priemernej úrovne života, ale euro by to malo významne urýchliť, pretože euro určite bude tlačiť aj na rast miezd. Tu ale pripomínam, že kto chce robiť zdravú hospodársku politiku, musí rešpektovať, že rast miezd nesmie predbiehať rast produktivity a my tu máme stále nejakú rezervu. Rast produktivity práce je dokonca vyšší, ako je momentálne rast miezd. Takže domnievame sa, že je to dobre naštartované celé a že môžeme do toho ísť s jasnou hlavou. A keď sa pozerám na tie katastrofálne čísla napríklad v Bulharsku alebo som spomínal ešte Lotyšsko, tak aj to potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky sa správa veľmi racionálne, pretože s vysokou pravdepodobnosťou naša inflácia, keď sa bude merať s kritériami Európskej únie, Maastrichtu, bude, ja dúfam, o možno 0,8 až 1 % nižšia, ako je kritérium, teda ten priemer, ktorý sa určitým spôsobom vyrátava. O deficite som hovoril, že robíme vážnu, zodpovednú politiku. Veď je to zaujímavé, že – som čítal ten údaj - že v Bulharsku je 13,2 a v Lotyšsku 16,7 inflácia a sú takými istými členskými štátmi Európskej únie ako my a dokonca majú ešte tú istú charakteristiku, že pochádzajú z bývalého východného bloku. Toto sú dôležité ukazovatele, ktoré čosi naznačujú, akú politiku robí súčasná vláda.
Ján Počiatek, minister financií
Ja by som doplnil ešte na tému investícií do vedy a výskumu – treba si tiež uvedomiť, že pokiaľ nebude tá infraštruktúra nejakým spôsobom pripravená na to, tak ten sektor ani nemá takú absorpčnú schopnosť, aby sme my do toho naliali teraz, vymyslím si, o 10 miliárd viac. To nie je tiež také - a práve tam je tá pointa - má zmysel samozrejme, a absolútne si to uvedomujeme, dávať do toho adekvátne množstvo peňazí a prostriedkov, avšak na zmysluplné projekty, ktoré budú prinášať naozaj perspektívne hospodársky rast a tie inovácie sa naozaj prejavia v reálnom živote. A ešte poznámka na tému toho, či si myslíme, že sú tu nejaké iné ako len tie maastrichtské kritériá, čiže tie politické - tiež musím potvrdiť, že žiadne takéto signály už nezaznamenávame a myslím si, že budeme naozaj hodnotení objektívne na báze toho, či splníme alebo nesplníme.
pani Goldírová
Ešte jedna otázka na Mochovce, viem, že komisia mala vydať stanovisko ešte minulý rok, potom sa hovorilo zasa o januári, dnes sa hovorí o apríli - máji, máte pocit, že je skôr akási politická opatrnosť na strane komisie alebo je tam reálna nejaká výhrada voči bezpečnosti, teda hovorí sa o tom kontajnmente, druhom ochrannom obale, ale teda ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... reálne obavy z bezpečnosti?
Robert Fico, predseda vlády
Ja poprosím, aby som bol opravený, ak nepoviem pravdu, ale mám pocit, že v rámci Európskej únie neexistuje nejaká norma, ktorá by stanovovala pravidlá, že toto je bezpečná alebo to nie je bezpečná elektráreň. Na to sú iné organizácie, ale na druhej strane musíme rešpektovať, keďže ide o významnú stavbu, že k nej bude Európska komisia zaujímať svoje stanovisko. Prepáčte, hľadám taký podklad som k tomu mal, presné čísla tam boli, teda dátumy tam boli, ale my sme požiadali pána Barrosa včera aj s pánom Prodim, dúfam, že to niekedy v apríli budú môcť vydať, možno v máji, apríl – máj, potrebujeme to urgentne, lebo rozhodnutie dostavať Mochovce padlo už minulý rok. Niečo sa už v Mochovciach deje, je tam okolo 300 zamestnancov, mám také posledné informácie, ktorí už pripravujú stavbu, a keď budeme cítiť, že Európska komisia je stále nie dostatočne dynamická, tak budeme znovu tlačiť, budeme kričať, pretože my dovážame 25 % elektrickej energie vďaka tým nešťastníkom z predchádzajúcej vlády. To je jednoducho - to je úplná katastrofa. To ako my sa na to pozeráme, akože nič, ale to je - štvrtina elektriny musí byť dovezená z Ukrajiny. Rozhodli zatvoriť dva zdravé bloky, ktoré všetky medzinárodné bezpečnostné organizácie považujú za úplne zdravé – úplne zdravé a mohli ďalších pätnásť rokov vyrábať elektrickú energiu. Preto štvrtina elektrickej energie je vážna vec, celkom pochopiteľne takýto trend by dlhodobo ovplyvňoval aj ceny na Slovensku, my preto musíme ísť do výstavby vlastného zdroja a ja by som vám doprial, vážené kolegyne a kolegovia, včera byť na diskusii o tom plyne. No, už to začína - jednoducho začína vážna diskusia v Európe o tom, že čo s energetickou bezpečnosťou, pretože ten, kto bude mať vlastné energetické zdroje, ten, kto bude mať spoľahlivé dodávky plynu a ďalších, ten bude pánom. Ten, kto nebude mať, sa bude mať veľmi zle. Začína vážna diskusia v tomto priestore na túto tému a naozaj mám veľké obavy, že či Európa je schopná sa v tomto dohodnúť, pretože každá krajina je na tom inak. My sme na 97 % závislí, pokiaľ ide o plyn, od Rusov, ale ak porovnáte Anglicko alebo iné krajiny, tak tí samozrejme majú možno iné zdroje, lebo používajú iné spôsoby získavania energie. Takže toto je principiálna vec pre nás – ak by Európska komisia konala príliš pomaly, tak budeme určite do toho tlačiť. Mochovce sa musia dostavať.
redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Pán veľvyslanec – koľko to teraz bolo? Nejakých štyridsať ľudí, som počul, z Európskej komisie na misii pred dvoma alebo troma dňami v Mochovciach, počul som, že merali aj hrúbku stien aj všetko, teda že sa o všetko zaujímajú, že škrabkali tam, že či to nie je asi z polystyrénu alebo z čoho. Ale fakt je ten, že tam ťažko niečo nájdu, pretože Mochovce boli vyhodnotené jednotka a dvojka ako bezpečná elektráreň a keď si zoberiete trojku a štvorku, je to v podstate to isté, len je to na druhej strane a my si uvedomujeme, že si nemôžeme dovoliť postaviť elektráreň, ktorá by prinášala akékoľvek riziká, veď samotné Rakúsko má vždy veľmi veľa výhrad k výstavbe atómových elektrární, ale iná cesta neexistuje. My nemáme inú možnosť nahradiť nedostatok elektrickej energie, ako dostavbou trojky a štvorky, hoci je to pomýlené tak - zatvoríme dva zdravé bloky v Jaslovských Bohuniciach, lebo predchádzajúca vláda sa chcela niekomu zapáčiť, a teraz ideme stavať za obrovské peniaze ďalšie dva bloky, ale taká bola energetická politika predchádzajúcej vlády.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujeme za účasť.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne.
