Užitočné odkazy
Prepis tlačovej konferencie po skončení 86. schôdze vlády SR
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Vážené dámy a páni, dobrý deň, dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej konferencii po rokovaní vlády Slovenskej republiky, dovoľte, aby som medzi nami privítala predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, a ministra školstva, pána Jána Mikolaja. O úvodné slovo poprosím pána premiéra. Nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, dobrý deň prajem, najvýznamnejší návrh zákona, ktorým sme sa dnes na rokovaní vlády Slovenskej republiky zaoberali, je návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. školský zákon. Tento zákon sa dostal na rokovanie vlády naozaj po dlhých rokoch diskusií už za predchádzajúcich vládnych garnitúr a je to komplexný pohľad na túto problematiku. Po pomerne zaujímavej diskusii k tomuto návrhu aj po podávaní viacerých pozmeňujúcich návrhov bol tento návrh zákona vo vláde Slovenskej republiky schválený a postupujeme ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak, že by sa v prvom čítaní o tomto návrhu malo rokovať už na marcovej schôdzi. Ak mi dovolíte, rád by som vzhľadom na ďalší program, ktorý mám, ešte vám poskytol niekoľko informácií, potom, ak by ste na mňa mali otázky, by som zodpovedal, ale najpodstatnejšie zákony by potom osobitne predstavil pán podpredseda vlády a minister školstva. Pokiaľ ide o ďalšie body dnešného programu, my sme sa museli vysporiadať s uznesením predchádzajúcej vlády z roku 2005, ktoré uložilo predložiť návrh zákona o deregulácii nájomného v reštituovaných domoch - vám je určite táto problematika dostatočne známa. Minister výstavby preto predložil návrh zákona, aby naplnil uznesenie vlády z roku 2005, ale opäť po vážnej diskusii, kde sme mimoriadne zdôrazňovali sociálny rozmer, vláda jednomyseľne vyslovila nesúhlas s návrhom, aby došlo k deregulácii nájomného v týchto typoch bytových domov. Súčasne chcem však povedať, že sa začína robiť komplexnejšia správa k tejto problematike, pretože musíme rozlíšiť medzi dvoma typmi nájomníkov – medzi nájomníkmi, ktorí majú tri, štyri, päť, šesť nehnuteľností a bývajú v takýchto bytových domoch, a nájomníkmi, ktorí nemajú nič iné, iba tento byt, v ktorom bývajú celý život, a nie sú na tom ani tak dobre sociálne, aby zvládli prechod z tohto bytu do iného prostredia, zaplatili si trhové nájomné alebo hľadali si nejaké iné náhradné bývanie. Keďže ide o počet ľudí, kde by sa takáto analýza mala dať detailne urobiť, rozhodli sme, že nebudeme deregulovať nájomné, čo znamená, že chránime ľudí naďalej, ktorí v týchto bytoch bývajú, ale pokúsime sa oddeliť tieto dve skupiny ľudí od seba. Tam, kde bude prevládať silný sociálny aspekt, budeme dôsledne týchto ľudí chrániť. Jednoducho, neviem si celkom dobre predstaviť, že by títo ľudia z týchto bytov odišli, ale tam, kde je niekto bohatý, má veľa bytov a ešte sa bude tváriť na poškodeného, tak tam pravdepodobne vláda zaujme iný postoj. Už na budúcej schôdzi vlády budeme schvaľovať uznesenie k ďalšiemu postupu, ale budeme chrániť ľudí, ktorí v týchto bytoch bývajú, a odmietame dereguláciu nájomného. To je odpoveď na principiálnu otázku. Ďalej sme dnes naplnili jeden zo sľubov, ktorý sme zanechali v meste Brezno pri výjazdovom zasadnutí vlády a rozhodli sme uvoľniť 15 mil. Sk z rezervy vlády na dokončenie viacúčelovej športovej haly v Brezne. Rovnako by som vás chcel informovať, pokiaľ ide o ďalšie veci, myslím si, že nič také, čo by bolo osobitne zaujímavé, ak máte vy záujem, môžete sa spýtať, ale chcel by som vás informovať ešte o jednej veci, vážené dámy a páni, a to je návrat k veľmi medializovanej kauze skládky odpadov v Pezinku. Ako viete, po stretnutí s pánom primátorom mesta Pezinok a s predstaviteľmi občianskej iniciatívy som prisľúbil, že sa budeme zaujímať o to, ako bolo prijaté rozhodnutie, na základe ktorého nebol poskytnutý odkladný účinok odvolaním, čo znamenalo, že aj neprávoplatné rozhodnutie mohlo byť použité ako rozhodnutie, na základe ktorého by takáto stavba mohla začať. Všetky kroky, o ktoré sme boli požiadaní, sme urobili cez rezort ministerstva životného prostredia a môžem konštatovať, že Slovenská inšpekcia životného prostredia predovšetkým zrušila rozhodnutie, ktoré vylúčilo odkladný účinok odvolania, čo znamená, že dnes neexistuje žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o výstavbu skládky v Pezinku právoplatného charakteru a čo je ešte dôležité, Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala predbežné opatrenie a uložila spoločnosti, dnes je to nejaká americká spoločnosť Westminster Brothers, aby sa zdržala akýchkoľvek stavebných prác súvisiacich so stavbou Pezinok – skládka odpadu. Čiže dnes neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, je tam odvolacie konanie, odkladný účinok bol priznaný, absolútne sme vyšli v ústrety, pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu k požiadavkám občianskych iniciatív a primátorovi mesta Pezinok - to je k tejto veci. A snáď ešte jednu vec úplne na záver, pretože som zachytil správu, ktorú dnes vydal pán poslanec Prokopovič, chcem sa k tomu vyjadriť, nech máme informácie absolútne presné. Viete, že ide o spor pána Prokopoviča a mňa, pokiaľ ide o moje vyjadrenie v diskusnej relácii O päť minút dvanásť ešte 25. septembra 2005, kde som hovoril o tom, aké mal dôvody pán poslanec Národnej rady, pán Elsner, aby tak jednoznačne a bez akýchkoľvek ťažkostí hlasoval s vtedajšou vládnou koalíciou - a hovoril som o zvláštnych zákazkách, ktoré boli medzi ním a rezortom dopravy. Spor, ktorý vznikol, nabral taký zvláštny rozmer, pretože nikdy nebolo použité meno pána Prokopoviča a aj na samotnom pojednávaní, ktoré prebehlo na príslušnom súde, opakovane som povedal, že ja som sa nikdy pána Prokopoviča nedotkol, hovoril som len o vzťahu medzi pánom Elsnerom a rezortom dopravy, takže aj teraz chcem zopakovať, že - keďže dnes ráno vydal nejakú správu pán poslanec Prokopovič - že jeho sa toto vôbec nedotýkalo, týkalo sa to vzťahu rezortu a vzťahu pána Elsnera. Len aby som teda upresnil tie informácie, ktoré dnes ráno poskytol pán Prokopovič. To sú podstatné správy, pokiaľ ide o dnešné rokovanie vlády Slovenskej republiky, poprosím vás o niekoľko otázok a potom by som dal priestor pánovi podpredsedovi vlády, aby sa vyjadril k tomu najvýznamnejšiemu zákonu školskému, ktorý sme dnes na vláde prerokovali.
redaktor, Slovenská televízia
Dobrý deň prajem, ja by som sa chcel spýtať jednak k tým reštituentom, že či pri tom budovaní nového návrhu budú zohľadnené - lebo oni majú vlastný návrh, vlastnú predstavu, ako by to mohlo byť riešené – či budú prizvaní a či to bude zohľadnené. A druhá otázka je k PPP projektom – pán Dzurinda vás dnes opätovne vyzval, aby ste umožnili členom SDKÚ byť súčasťou tej komisie - že čo vy na to?
Robert Fico, predseda vlády
Štyri ministerstvá budú zainteresované na prácach, ktoré sa dotýkajú nájomných bytov. Bude to ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo výstavby a ministerstvo spravodlivosti. Tieto štyri ministerstvá majú predložiť na budúce rokovanie vlády návrh postupu a samozrejme, ak je treba hovoriť aj s týmito ľuďmi, ja verím, že príslušní ministri nájdu priestor, aby návrhy pripravené nájomníkmi, ktorí bývajú v týchto bytoch, mohli byť zohľadnené. Pokiaľ ide o druhú vašu otázku, ja zopakujem to, čo som už aj včera cez tlačovú agentúru alebo iným spôsobom oznámil – nikdy opozícia v minulosti nemala k dispozícii Úrad pre verejné obstarávanie. Napríklad to dnes bolo úplne ako keby nediskutované vo vystúpení pána predsedu SDKÚ. Šéfom Úradu pre verejné obstarávanie je nominant Strany maďarskej koalície, pán Angyal, ktorý je súčasne členom vrcholných politických orgánov Strany maďarskej koalície. Čiže ide o štandardného politického nominanta opozície. Ak si otvoríte zákon o verejnom obstarávaní, tak zistíte, že Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva dozor a dohľad nad celým verejným obstarávaním, ukladá pokuty, rovnako riadi účastníkov verejného obstarávania. Povedzte mi, kedy opozícia, kedy mala opozícia takúto možnosť z riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie kontrolovať priebeh verejného obstarávania? To je prvá časť mojej odpovede, ja som sa snažil argumentovať, že takto to nikdy nebolo, takéto právomoci, aké má dnes opozícia na kontrolovanie činnosti vládnej koalície v oblasti verejného obstarávania, tu nikdy neboli. No ale súčasne aj my niečo navrhujeme a vraciame sa k myšlienke, ktorá už bola niekoľkokrát diskutovaná, k myšlienke vyšetrovacích právomocí Národnej rady Slovenskej republiky. Som rád, že niekoľkí právnici potvrdili, že v krajinách Európskej únie to nie je až také nezvyklé a že Národná rada by si mohla zriadiť vyšetrovací orgán, ktorý by bol obdarený niektorými právomocami orgánov činných v trestnom konaní, napríklad tým, že takáto inštitúcia Národnej rady by mala právo vyzvať niekoho, aby svedčil a vzťahovali by sa na neho všetky ustanovenia o výsluchu svedka napríklad. Alebo aj iné ustanovenia, ktoré sú niekedy typické pre orgány činné v trestnom konaní. Takéto vyšetrovacie inštitúcie Národnej rady alebo parlamentu sú absolútne najefektívnejšie a dokážu priniesť najviac svetla do rôznych vecí. Ja preto ponúkam – poďme sa baviť o jednom komplexnom ústavnom zákone, ktorý toto umožní za účasti opozície, pretože to sa bez opozície nedá urobiť, lebo to sa nebude týkať len tejto vlády a tejto opozície, ale aj ďalších vlád a ďalších opozícií, ktoré prídu po nás, a vytvorme zákon, ktorý nastaví mechanizmus prešetrovania podobných vecí, ak sa teda niečo stane. My sme pripravení na takúto diskusiu kedykoľvek, čiže myslím si, že tak ako som odpovedal, som odpovedal maximálne vecne a konštruktívne. Toto je priestor na diskusiu, kde sa vieme ďalej baviť s opozíciou o kontrolných mechanizmoch, pokiaľ ide o možné prípady klientelizmu alebo niečoho takého, čo nie je samozrejme možné akceptovať.
redaktorka, televízia Joj
Chcem sa opýtať k tým bytom ešte – samozrejme, na druhej strane sú vlastníci tých bytov, ktorí hovoria o tom naozaj, že ak by sa obrátili do Štrassburgu, pravdepodobne majú veľkú šancu uspieť, lebo je uprené ich právo na majetok. Druhá vec – títo občania hovoria o tom, že nejaké 3 miliardy na nejaké nájomné byty – ráta sa možno aj s nejakou takouto alternatívou, je to vôbec reálne, je taká rezerva nejaká - jedna vec...
Robert Fico, predseda vlády
Pani redaktorka, už v rokoch 1990 – 1991, už v tom čase som samozrejme ako právnik mnohé veci sledoval aj som sa zúčastňoval, sa prijímali rôzne reštitučné a rehabilitačné zákony a dominovala v nich jedna principiálna myšlienka – krivdy nemožno naprávať tak, že sa páchajú nové krivdy. Toto je filozofia, ktorá je veľmi blízka vláde Slovenskej republiky. Jednoducho nie je možné teraz určité skrivodlivosti, ktoré sa dejú vo vzťahu k vlastníkom, pretože sú obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve - to predsa nikto nepochybuje, aby sa naprávali tak tieto skrivodlivosti, že spôsobíme neriešiteľné sociálne situácie tisíckam ľudí - to jednoducho nejde. My musíme vyvažovať určité práva, lebo je vlastnícke právo na jednej strane, na druhej strane je právo na dôstojný život, je právo na to, aby človek normálne býval a existoval. Ja by som teraz nechcel hovoriť o tom, že či sa tu pôjde takou alebo onakou cestou, my budeme tento vzájomný spor dvoch práv dávať dohromady, ale opäť zdôrazňujem: chceme vylúčiť prípady, kde je evidentné, že sú ľudia, ktorí bývajú v takýchto bytoch, bojujú za tieto byty, pritom vieme, že majú rodinné domy, majú iné byty, majú kopu nehnuteľností. Tak takýto človek by nemal užívať ochranu štátu, v takomto prípade by to vlastnícke právo vlastníka tohto nájomného domu malo dominovať. Ale zoberme si príklad niekoho, kto jednoducho nemá nič, iba tento nájomný byt, býva v ňom 30 – 40 rokov, nasťahoval sa tam za podmienok, ktoré nastavil štát – a zrazu ho niekto tlačí, že choď bývať do jednoizbového bytu alebo zaplať 30 tisíc korún nájomné - tento človek to nemá šancu zvládnuť. Takýchto ľudí budeme chrániť, týchto ľudí budeme chrániť a nechajme už na vládu ten postup, ako sa k tomu prepracujeme, ale toto nie je otázka, ktorú dokážeme riešiť na jednom zasadnutí vlády, pretože o tejto téme hovoríme už dlhé roky. Ale sociálne slabých budeme chrániť dôsledne. Aj – opakujem - aj proti vlastníckemu právu.
redaktorka
Ak ešte môžem sa opýtať ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... sa vrátili k tej problematike Slovenského pozemkového fondu a k tej novele, ktorá ho navrhuje, ktorá by zmenila organizačnú štruktúru fondu. Prípadne - kedy bude koaličná rada sedieť nad týmto zákonom, aby došlo k nejakej dohode?
Robert Fico, predseda vlády
Koaličná rada podľa mňa sa stretne až bezprostredne pred schôdzou Národnej rady, čo je zvykom. Dnes táto téma nebola predmetom rokovania, pretože, ako sme už aj oznámili, zatiaľ nie je politická dohoda o všetkých aspektoch tejto reštrukturalizácie alebo totálnej rekonštrukcie Slovenského pozemkového fondu. Podstatné ale je, že slovenský pozemkový fond je zablokovaný, nemá právo prijímať žiadne rozhodnutia, pokiaľ ide o reštitúcie a myslím si, že to je najpodstatnejšie, že sme vylúčili akékoľvek možnosti nejakého pochybného nakladania s pozemkami.
Pani Novotná, Markíza
Dobrý deň, pán premiér, ja sa vrátim opäť k tým nájomníkom a reštituentom - viete povedať, či by ste tých vlastníkov nehnuteľností odškodnili, akým spôsobom a akým spôsobom viete teda hľadať to, že im je upreté to vlastnícke právo? A chcem sa ešte spýtať jednu vec, či je možné naozaj, že teda bude regulácia platiť do konca, či tá jej platnosť ešte odsunie o niekoľko prípadne o koľko. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Áno, pripúšťam takúto možnosť, že ako veľmi vážnu, že bude ďalší posun pokiaľ ide o termín deregulácie nájomného a nedá mi inak ako reagovať na vašu otázku protiotázkou. Budeme odškodňovať tých, ktorých vyženieme z tých bytov? Ako sa budeme pozerať na ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku, majú desaťtisíc korunový dôchodok, bývajú v Bratislave a zrazu ich hodíme do trhového prostredia, že - choďte, zožeňte si niečo. Toto vláda nebude nikdy akceptovať a v tomto prípade, v tomto prípade bude prevažovať verejný záujem na ochrane týchto sociálne slabých ľudí pred obsahom vlastníckeho práva. Ja nevylučujem súdne spory, že možno vlastníci týchto bytov budú robiť určité kroky, to sa vylúčiť nedá. Preto cítim, že sme pod určitým časovým tlakom, že tento problém je treba vecne riešiť, hoci nechápem teda, prečo sa neriešil od roku 1990 - 91, je to už takmer 17 rokov a zrazu to máme my zase tu na stole vyriešiť. Ale dúfam, že naše pozície sú veľmi jasné, že som ich definoval veľmi presne. Tí, čo majú veľa, tí chránení nemôžu byť, ak majú iné riešenie na bývanie, ale tí čo nemajú iné riešenia, budú mať plnú podporu štátu a nedovolíme, aby z týchto bytov boli vytlačení preč.
redaktorka, televízia TA3
Dobrý deň, pán premiér, ja by som sa vrátila ešte k tej kritike opozície dnešnej, vy ste vlastne vysvetlili váš názor na to, ako riešiť záležitosti ohľadom kontroly v prípadne teda výstavby diaľnic, možno by som to doplnila otázkou, prečo nie je pre vás teda prijateľné, aby teda opozícia sedela v týchto komisiách, keďže aj v minulosti opoziční poslanci niektorí sedeli v týchto komisiách.
Robert Fico, predseda vlády
Pri postupe podľa zákona o verejnom obstarávaní, hovorím teraz o zákone o verejnom obstarávaní, ktorý sa absolútne vzťahuje aj na projekty PPP. Pri postupe podľa zákona o verejnom obstarávaní v minulosti nikdy neboli členovia opozície členmi týchto komisií, nikdy. Toto je absolútne nad rámec. Ale veď prečo nepoužijete tento argument, že jeden z najvyšších predstaviteľov maďarskej koalície, politik, opozičný politik, člen najvyšších orgánov SMK, je šéfom Úradu pre verejné obstarávanie a my to rešpektujeme. Má zákonné právomoci. Aké právomoci má opozičný poslanec, ktorý sedí niekde v nejakom výbore alebo niekde inde? Žiadne. Ale ako predseda Úradu pre verejné obstarávanie, môže teda narobiť veľmi veľa ťažkostí príslušným ministerstvám, ak podľa tohto šéfa Úradu pre verejné obstarávanie sú postupy nie v súlade s príslušným zákonom. Toto je unikátna situácia, to ani nepoznám, že by na čele takéhoto kontrolného, najvýznamnejšieho úradu vo verejnom obstarávaní bol opozičný politik. A plus ponúkame riešenie - ústavný zákon vyšetrovacích právomocí Národnej rady. Ja si myslím, že naša ponuka je korektná, až nad rámec korektnosti.
Miro Kern, denník SME
Ja by som sa chcel pána premiéra spýtať ešte k tým výborom, vy hovoríte, vy sa snažíte oživiť tú myšlienku vyšetrovacích výborov - chcete to teda spraviť výhradne pred ústavným zákonom, lebo v roku 2004 ste sa to pokúšali zmeniť cez zmenu rokovacieho poriadku? Skúsite to, aj dajme tomu takto, že keď opozícia nebude súhlasiť, tak to skúsite iným spôsobom?
Robert Fico, predseda vlády
Nie, presne som formuloval, ponúkam dohodu na príprave a schválení ústavného zákona, pretože musíme rešpektovať pohľady ústavného súdu, ktoré už boli vyjadrené k téme vyšetrovacích právomocí Národnej rady. My nemôžeme rozširovať právomoci Národnej rady Slovenskej republiky obyčajným zákonom. Rozširovať právomoci Národnej rady je možné len a len ústavným zákonom. To je v podstate odpoveď na vašu otázku.
Pán Dobšinský, Slovenský rozhlas
Dobrý deň, pán premiér, druhá otázka, ak môžem, k tomu pozemkovému fondu - z toho stanoviska teda vyplýva, že sú tam nejaké koaličné nezhody, chcem sa opýtať vlastne v čom je problém - resp. teda, že ste sa ešte nedohodli, v čom je teda problém a či, povedzme, problém je aj v menách, prípadne v prerozdelení tých postov na Slovenskom pozemkovom fonde alebo v niečom inom. A druhá otázka je tiež ešte k tomu návrhu opozície, ak tam ide, o povedzme 200 až 400 mld. - prečo nevyužiť všetky možnosti ako legitimizovať transparentnosť použitia týchto prostriedkov pri PPP projektoch, ako napríklad aj účasť opozície v tých komisiách?
Robert Fico, predseda vlády
Myslím, že na túto druhú otázku som odpovedal už veľmi jasne, pretože opozícia cez svojho jedného z najvyšších predstaviteľov SMK to kontroluje a má to zákonné právomoci. To je jasná odpoveď. Kedy mala opozícia, keď bol SMER v opozícii, právo mať pozíciu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie a kontrolovať verejné obstarávanie Dzurindovej vlády? Však takto postavte otázku. Nikdy tak nebolo.
Ján Dobšinský, Slovenský rozhlas
A prečo to nerozšíriť?
Robert Fico, predseda vlády
Ale veď tie ich, ja nerozumiem tomu, ešte raz - dnes sme to tak rozšírili v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, že dnes má opozícia k dispozícii Úrad pre verejné obstarávanie a môže kontrolovať zákonnými spôsobmi a zákonnými metódami to, čo sa vo verejnom obstarávaní deje. Veď to už je fantastické rozšírenie, posun v porovnaní s rokmi 1998 až 2006. Toto je odpoveď na otázku. Opakujem, majú pod kontrolou celý Úrad pre verejné obstarávanie - čo viacej ešte je treba na to, aby sa kontrolovala transparentnosť verejného obstarávania? Plus prichádzame s ponukou, dobrou ponukou na prijatie ústavného zákona vo vyšetrovacích právomociach. Prosím, poďme vyšetrovať. Ak sú nejaké podozrenia, aj opozícia by vždy mala mať právo, samozrejme iniciovať vyšetrovanie, inak by to nemalo zmysel, keby to bolo v rukách koalície, preto tu musí byť ústavný zákon a musia byť tak nastavené parametre, že aj opozícia by za určitých podmienok mala možnosť naštartovať takéto vyšetrovacie procesy. Pokiaľ ide o prvú vašu otázku, zatiaľ sa bavíme na expertnej úrovni. Návrh zákona alebo návrh postupu, ktorý predniesla pani ministerka Kramplová, ešte nebol predmetom rokovania koaličnej rady, čiže nie je ešte dohoda. My môžeme pustiť návrh zákona až vtedy, ak sa dohodneme, pretože je to naozaj čosi, na čom nám dosť záleží, vzhľadom na to, čo sa všetko dialo pred niekoľkými mesiacmi. Ale nemá to nič spoločné s rozpormi, nemá to nič spoločné so žiadnymi menami, zatiaľ sa bavíme iba o tom, ako to bude ďalej vyzerať. Napríklad bavíme sa o tom, aká bude účasť Národnej rady Slovenskej republiky v tomto procese, že či, trebárs dozornú radu, by nemala tvoriť len skupina poslancov z Národnej rady, alebo že či budeme vytvárať samostatnú dozornú radu v rámci príslušného Slovenského pozemkového fondu. Sme stále v expertnej diskusii a keď to pôjde na politické rokovania, budete o tom určite vedieť.
Ján Dobšinský, Slovenský rozhlas
Ako si potom máme vysvetliť to platené stanovisko HZDS, z ktorého vyplýva, že sú nespokojní a tam porovnávajú tie „lopaty“ s SPF, a že teda vlastne sa o tom nerokuje na tej koaličnej úrovni.
Robert Fico, predseda vlády
My sme to stanovisko nejakým spôsobom označili, takže moja odpoveď by bola presne taká istá ako by bola vtedy, keď sme poslali to stanovisko ako odpoveď na túto vec. Tak je tam možno nejaká miera netrpezlivosti, ja vcelku chápem pani ministerku, že je to pod ňou, tak to chce mať asi rýchlejšie, ale nie všetky veci idú tak rýchlo, ako by možno pani ministerka si to predstavovala, pretože keby to bolo len v jej kompetencii, tak by si asi urobila také opatrenia, ktoré by považovala za potrebné, ale toto je vec celej vládnej koalície, pretože Slovenský pozemkový fond má vzhľadom na to, čo sa udialo v minulosti pomerne dôležité miesto v tom, ako presvedčiť verejnosť, že sa urobili všetky opatrenia a kroky na zabezpečenie transparentnosti ďalších rozhodnutí.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
V tejto chvíli musí pán premiér pre ďalší svoj pracovný program odísť a dovoľte mi, aby som odovzdala slovo ministrovi školstva, pánovi Mikolajovi, aby sa vyjadril k školskému zákonu. Nech sa páči pán minister.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Vláda Slovenskej republiky dnes schválila návrh zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poverila predsedu vlády predložiť vládny návrh zákona na ďalšie správne rokovanie a podpredsedu vlády a ministra školstva uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že vy zákon poznáte, pretože je uvedený na stránke vlády, ja by som sa obmedzil iba na niekoľko zásadných vecí, ktorými tento nový zákon vstupuje do celého systému riadenia správy školstva, v prvom rade je to zavedenie dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov tzv. štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program, zavedenie stupňov vzdelania na školách v súlade s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zavedenie individuálneho vzdelávania ako formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, rozšírenie sústavy škôl o materskú školu, konzervatórium, základnú umeleckú školu a jazykovú školu, začlenenie učilíšť, stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl do jedného druhu školy, ktorou je stredná odborná škola, zavedenie bezplatného zaškolenia detí v materskej škole, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, zníženie počtu detí a žiakov v triedach materskej školy, základnej a strednej školy, komplexné riešenie problematiky špeciálneho školstva, komplexné riešenie problematiky školských zariadení a špeciálno-výchovných zariadení a školských účelových zariadení, zriadenie národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, zavedenia registra detí a žiakov a zriadenie kurikulárnej rady. To sú zhruba základné okruhy, ktoré tento rozsiahly zákon rieši, pretože zákon vstupuje do štyroch zákonov, ktoré v súčasnosti pre školstvo platia, je to zákon o základných a stredných školách, zákon o školských zariadeniach, vstupujeme aj do ďalších dvoch zákonov, a to je zákon o štátnej správe v školstve a zákon o financovaní základných a stredných škôl. Boli vznesené niektoré pripomienky aj na samotnom rokovaní vlády, vláda preto zaviazala podpredsedu vlády a ministra školstva, po prvé, v mesiaci jún predložiť správu o stave rozpracovania štátnych vzdelávacích programov, ďalej do konca roka 2008 pripraviť návrh novely zákona č. 597 vo vzťahu k financovaniu všetkých typov a všetkých zriaďovateľov základných a stredných škôl, a úloha číslo 3, taktiež do konca roka 2008 pripraviť návrh určitých opatrení, aby čo najväčší počet detí v predškolskom veku sa zúčastňoval preprimárneho vzdelávania vrátane posúdenia povinnej školskej dochádzky detí v poslednom roku predškolskej dochádzky.
Pán Mégi, Hospodárske noviny
Pán minister, ja by som sa chcel opýtať - školský zákon hovorí o tom, že ministerstvo školstva bude schvaľovať pre základné školy učebnice pre každý predmet jednu, chcem sa spýtať, že či v dnešnej pluralitnej spoločnosti, kde máme internet k dispozícii, kvantum informácií zo všetkých strán, je potrebná takáto predpísaná učebnica pre každý predmet. A druhá otázka - podľa - alebo tento školský zákon je súčasťou obsahovej reformy alebo reformy školstva, regionálneho školstva a pripravujú sa školské a štátny vzdelávací program, podľa vašich pôvodných informácií malo ministerstvo nechať priestor základným a stredným školám zhruba 30 až 40 percentný, teda ten priestor na to, aby si vyplnili program nejakými vlastnými – resp. vlastným programom. Podľa posledných informácií tento priestor už má byť iba 20-percentný. Že prečo takéto zníženie, ja neviem – dôvery alebo, prečo ten ústup od tých pôvodných predstáv.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Treba trošku pre objasnenie vecí povedať niekoľko údajov. Toto, čo sme, to čo vláda dnes schválila, to sa netýka obsahu vzdelávacích programov, čiže tá otázka, túto otázku dnes vláda ani včera legislatívna rada vlády neriešila, v zákone sa definuje, že ministerstvo schvaľuje obsah štátnych vzdelávacích programov. Takže k tomu obsahu vám poviem, ale nie je to v rámci dikcie tohto zákona. Pokiaľ ide o tú prvú otázku, a to je - prečo ministerstvo schválilo - no my to berieme ako určitú pomôcku. Samozrejme, že pokiaľ je povinná školská dochádzka, tak ministerstvo finančne zabezpečí vypracovanie učebníc v súlade so štátnym vzdelávacím programom a vzhľadom na to, že to musí byť v súlade so štátnym vzdelávacím programom, tak ministerstvo školstva musí pripraviť verejné obstarávanie, musí udať obsah tejto učebnice a v rámci toho samozrejme aj kontroluje, či to v tom súlade je. Ale ak ste si všimli, tam sa nehovorí o učebných pomôckach, nehovorí sa o internete, čiže toto je absolútne voľné a učebné pomôcky, internet a rôzne ďalšie zdroje informácií ministerstvo v žiadnom prípade kontrolovať nebude. Pokiaľ ide o školský vzdelávací program, takisto ministerstvo neschvaľuje absolútne nič. Dokonca včera na rokovaní legislatívnej rady vlády bolo dohodnuté, že zo zákona vypadne celý § 8, ktorý hovorí o štátnych výchovných programoch, ktoré sa týkali školských zariadení a ktoré sú v originálnych kompetenciách obcí a samosprávnych krajov. Celý tento paragraf ide preč, čiže nebudú štátne, budú iba - to bola myslím aj požiadavka niektorých ministerstiev, aby to tam bolo, my sme to tam pôvodne nemali - čiže to v zákone nebude a budú iba školské, ale školské zase byť musia, pretože pokiaľ štát financuje niekoho vzdelanie, tak musí predsa vedieť, za čo tie peniaze platí. Pokiaľ ide o obsah tej vašej otázky, prečo v štátnom vzdelávacom programe je tých percent menej - nie je to tak, pretože my musíme rozlišovať, či ide o prvý ročník prvého stupňa, prvý ročník druhého stupňa alebo prvý ročník stredných škôl a napríklad v štvrtom ročníku stredných škôl je až 50 percentná voľnosť. V prvom ročníku je toho menej, pretože my chceme, aby sa školy profilovali až v posledných dvoch ročníkoch. Ale prvý ten spoločný základ, kde je matematika, kde je slovenský jazyk, kde je literatúra, kde sú cudzie jazyky obidva, čo chceme aby bolo ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... kde je etika atď., kultúra, tak keď sa vám to napočíta, tak týchto povinných predmetov v tých prvých ročníkoch je viac, ale je to požiadavka škôl, to vzišlo z rokovaní expertnej rady, pretože nás školy tlačili - a ešte toto tam dajte a ešte toto tam dajte a ešte pridajte hodiny. Veď to bolo zdola, to nebolo z úrovne ministerstva, takže skôr bol boj, že my sme povedali nie a oni hovorili áno, s tým že - ako som spomenul - už v tom poslednom štvrtom ročníku gymnázií je 50 % voľnosti, čiže školy si určia čo chcú bez toho, že by ministerstvo čo len schvaľovalo ich učebné osnovy, učia si podľa svojej ľubovôle a majú plnú voľnosť.
pani Dratvová, televízia Markíza
Dobrý deň, pán minister, najprv na upresnenie, čo sa týka tých pripomienok, s ktorými bol dnes zákon schválený - to sú tie úlohy, ktoré ste vymenovávali alebo - len ste nám to objasnili, že ktoré pripomienky dnes vo vláde padli. A potom by ma zaujímalo - ako si to predstavujete alebo neobávate sa, že v septembri, v októbri bude na niektorých školách chaos, keďže naozaj ide na knap, tie vzdelávacie programy štátne, že či to neohrozí výučbu?
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
V zákone je napísané v prechodných ustanoveniach, že štátny vzdelávací program má byť hotový, teda zo zákona, do 30. júna, to je úloha pre ministerstvo školstva. My sa samozrejme budeme snažiť, aby ten program bol hotový skôr, možno o 6, možno o 7 týždňov, uvidíme ako sa nám to podarí. Dôležité je to, že dnes vláda schválila návrh zákona, čiže my začneme v krátkej dobe uverejňovať na našich internetových stránkach tak ako príprava štátno- vzdelávacieho programu bude postupovať aj s tým, že to riskneme, že keby v Národnej rade ešte boli určité zmeny, tak ministerstvo školstva už bude mať nachystaný štátny vzdelávací program, ktorý uverejníme na základe rozhodnutia vlády, aby si školy mohli prispôsobovať svoje veci. Ďalej sme hovorili, že nábeh bude trvať 4 roky, že my ideme po prvých ročníkoch. To je tak isto v prechodných ustanoveniach tohto zákona, čiže začína sa prvým ročníkom prvého stupňa, prvým ročníkom druhého stupňa a prvým ročníkom na stredných školách s tým, že nie je problém ani s druhým polrokom, pretože na to majú polrok, problém je iba s prvým ročníkom prvého polroku a kde zase zhodou okolností asi, ešte si to pozriem, nemôžte hovoriť, že sme to nepublikovali tú obsahovú reformu - je v prvom ročníku menší ten rozsah toho školského vzdelávacieho programu, sú tam len, myslím, 4 hodiny z 18, takže nebude až taký veľký problém pre nich si pripraviť ten školský program, ale tam v tých prechodných ustanoveniach ako som naznačil ešte, ešte ministerstvo školstva nejakú drobnú úpravu akceptovať musí. Pokiaľ ide o tie úlohy - áno, to je v rámci uznesenia, uznesenie po a), po b) a po c), sú pridané tri úlohy, ktoré pre mňa vyplývajú do konca roka, ale ktoré nesúvisia ani tak so samotným zákonom. Sú to ďalšie úlohy, ktoré v zákone riešené nie sú, napríklad financovanie súkromných škôl. My sme do financovania súkromných škôl v rámci tohto zákona nezasahovali s tým, že sme akurát povedali, že musia predložiť finančnú správu, aby my sme zase - opäť ide štátne peniaze - vedeli, že či z týchto finančných prostriedkov bolo naozaj financované školstvo, či neboli financované nejaké podnikateľské aktivity iného zamerania. To je naša povinnosť, takže to tam je, ale do princípu sa nešlo a visí tam tak v podvedomí tá otázka financovania štátnych, verejných, súkromných a cirkevných škôl z hľadiska možného spôsobu školného. My tak isto pripravujeme zákon o odbornom vzdelávaní, kde máme dikciu pustiť do financovania odborných škôl súkromný kapitál, aj v to verím. Takže toto bude riešené v ďalších etapách, v ďalšom zákone, zákon o odbornom školstve, ktorý má byť tak isto predložený do vlády do konca tohto roka.
pani Vojteková, televízia TA3
Dobrý deň, pán minister bol váš zámer, resp. tohto návrh tohto zákona predstavený, odvtedy sa ozývajú hlasy aj zo strany analytikov, že vlastne zákon nič nové neprináša, len konzervuje existujúci stav. Ak by ste mohli pár všeobecnými vetami zhrnúť, v čom tkvejú tie podstatné zmeny, čo prináša - viac voľnosti, viac liberálnosti a podobne. Ďakujem.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Vzhľadom na to, že už som predpokladal tie otázky, tak som to tu aj na začiatku prečítal, veď zákon má 160 paragrafov a ďalších 86 článkov, ktorými upravujeme iné zákony. Prišlo 2000 pripomienok, takže ak by išlo o kozmetické úpravy, tak asi by neprišlo také obrovské množstvo pripomienok a zásadných pripomienok, zásadných - neviem presne, ale takisto to boli stovky. S každým sme museli rokovať a s každým sme odstraňovali tie pripomienky. Keby ste boli pri tom, aké ťažké boli rokovania so ZMOS-om alebo s druhým stupňom samosprávy alebo s odbormi, tak by ste pochopili, že akú hlbokú orbu do školského systému tento zákon vykonáva. Ale princíp je v zavedení dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov, že dávame naozaj školám možnosť svoje profilácie a uvoľňujeme v rámci - lebo reforma sa skladá z troch častí. Toto je prvá časť, legislatívne zameranie, druhá bude obsahová reforma, ktorá vyplýva zo vzdelávacích programov, u ktorých, keď budú hotové, tak určite zvoláme tlačovú konferenciu, ja vás budem o nich informovať. A tretia je to, čo nám vyplýva z PISA, z hodnotenia UNESCA, kde ako viete, slovenské školstvo nedopadlo najlepšie a v súčasnosti robíme na to odborné analýzy a len čo budú hotové, tak chceme, aby bol aj návrh doporučení, že ako ďalej vo vzťahu k učiteľom a učiteľov vo vzťahu k žiakom. Chystáme zákon o postavení pedagogických pracovníkov, kde bude komplexne, komplexne riešená otázka kariérového systému, kreditového systému, profesijných štandardov učiteľov, kde chceme, aby učitelia boli odmeňovaní naozaj podľa svojej kvality a podľa štruktúry a podľa svojej úrovne. Čiže toto je základná nosná časť, ale ešte budú ďalšie dve – tri, či už vyhlášky alebo nariadenia alebo ďalšie zákony, ktoré tú reformu ako komplexne dotvoria. Ale tak isto zavedenie ISCED, čiže my celú tú obsahovú štruktúru robíme úplne po novom, ako keby šla od nuly. My už robíme novú štruktúru s tým, že preberáme ISCED a preberáme kompetencie. Európska stanovila 8 kompetencií vzdelávacích a my sme ich prepracovali na 9, voláme ich vzdelávacie oblasti a tam nanovo definujeme, čo v rámci týchto kompetencií a ISCED by v tej - ktorej vzdelávacej oblasti žiak na tom - ktorom systéme má presne vedieť. Čiže prakticky sa robia ako keby od základu, čiže nemôžem povedať, že sa niečo vypustí a niečo nie, tvoria sa kompetencie odznova, samozrejme, že veľa vecí z matematiky, z fyziky, z geografie sa preberie, veď zákonné aj veci platia, len pripravujeme možnosti, pripravujeme novú klasifikáciu, novú štruktúru celého systému vzdelávania.
Katarína Lotová, rádiožurnál Slovenského rozhlasu
Pán minister, vy ste včera hovorili, že ste videli tie štátne vzdelávacie programy, teda v tej podobe, v ktorej už sú hotové a že teda dosť práce odborníci na nich urobili a - mení sa obsah učiva alebo iba redukuje? Budem mať potom ešte otázku.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ešte raz, to čo som tu povedal, my musíme zrejme spraviť aj nejaké školenia. Ja sa ospravedlňujem, teda my spravíme zrejme aj nejaké školenie aj pre médiá, kde nadefinujeme čo vlastne ide. Na tom štátnom vzdelávacom programe. Ja osobne tie práce vediem, to môžem otvorene povedať, aj sa zúčastňujem tých pracovných debát, teraz som bol na Bile aj ten obsah aj ten, ktorý mám tú pracovnú verziu včera odovzdanú, tak sobota, nedeľa, pondelok, opäť bude k tomu pracovná porada. My tú štruktúru definujeme úplne nanovo, čiže sme vydefinovali 8 vzdelávacích oblastí úplne nových. V rámci týchto 8 vzdelávacích oblastí je 17 nosných predmetov. Každej vzdelávacej oblasti a každému predmetu definujeme obsahovú náplň. Na tom sa robilo skoro dva, dva a pol mesiaca. Každej vzdelávacej oblasti definujeme časové dotácie, čiže rozsah, to už je uzavreté. To robíme pre gymnáziá, pre stredné odborné školy, pre trojročné, pre štvorročné, ten všeobecný základ. V súčasnosti sú hotové štruktúry, sú ukončené dotácie časové, sú ukončené návrhy obsahu vzdelávacích oblastí a tento mesiac sa robí už na náplni jednotlivých predmetov a v budúcom mesiaci by sme chceli, aby sa dokončili práce na tých predmetoch, ktoré budú v prvom ročníku, prvom, druhom a na stredných školách, s ktorými sa začína od septembra - už detailne, čiže do dvoch mesiacov bude určite štátny vzdelávací program hotový, ale my ho predstavíme skôr aj celú tú štruktúru, ako sa on tvorí, čiže dôležité je ISCED a referenčné kompetencie Európskej únie.
Katarína Lotová, rádiožurnál Slovenského rozhlasu
Včera ste povedali učiteľom, že zvážite, či ten ich čas na tvorbu školských vzdelávacích programov, keďže je vcelku krátky, predĺžite - že možno o šesť až osem týždňov - chcem sa opýtať, či trvá tento prísľub a ak áno, ako to bude v septembri vyzerať v školách, ako sa budú deti učiť v septembri a ako potom o tých šesť až osem týždňov?
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ešte raz, my začíname prvým ročníkom, čiže ostatné ročníky idú po sebe, preto reforma bude nabiehať štyri roky, pokiaľ nabehne celý ten systém. Čiže ide iba o prvý ročník a iba o prvý polrok, pretože v druhom polroku, na to majú polrok, aby sa pripravili. Štátne vzdelávacie programy budú štyri mesiace v predstihu. Štátny vzdelávací program bude tvoriť 70 % výučby, čiže - a určite v tom úvode tých prvých ročníkov, pokiaľ hovoríme o prvej triede, kde je čítanie, kde je šlabikár atď., tak tam nepredpokladám, že by boli až nejaké revolučné zmeny hneď od začiatku, pretože samozrejme celý ten systém vychádza z možnosti zmeny a aj z tej tradície, ktoré sú v tom školstve máme. A my ešte diskutujeme s učiteľmi aj na základe obsahu, pretože ešte stále nemáme štátny vzdelávací program hotový, potom sa pozrieme, že koľko je v tých prvých ročníkoch vôle a koľko by asi na to vlastne učitelia potrebovali, ale my ešte máme dosť času na to, aby sme - pretože pôjde iba o úpravu termínov na konci zákona, nebude to zasahovať do zákona ako takého, kde to prechodné obdobie - ktorých tam je množstvo, tých prechodných období tam je na dve strany. Prechodné obdobia sú napríklad na limity počtu žiakov v triedach. My sme sa dohodli so ZMOS-om, že to budú tri roky. Zákon hovorí, že počet žiakov v materskej škole, po konzultácii so štátnou školskou inšpekciou, sa môže zvýšiť o tri, a to vtedy, keď v nejakej malej obci, kde je len jedna škola alebo materská škola, pretože to súvisí aj s nultými ročníkmi, aby sme nemuseli tieto 5-ročné deti voziť 40 km autobusmi. Čiže samozrejme v tých prechodných ustanoveniach sú určité návrhy, ktoré ten nábeh celej tej reformy umožnia. A tam ešte môžeme doplniť aj niektoré ďalšie veci, ktoré nám ešte v rámci celého tohto zložitého procesu ešte vyskočia, pretože nie všetko sa dá úplne domyslieť na začiatku, my tvoríme celý ten systém.
redaktor, denník Pravda
Dovolím si dve otázočky veľmi jednoduché, pán minister, hovorili ste, že máte pripravený zákon o postavení pedagogických pracovníkov, ale bohužiaľ ho nemôžete predložiť, lebo ministerstvo sociálnych vecí, práce zatiaľ nemá predložený ten návrh o verejnej službe. Máte informácie od ministerstva, či už je tento zákon pripravený atď., že kedy môžete vlastne potom nadväzne predložiť aj ten ďalší, ten váš zákon, aby tá reforma mohla pokračovať ďalej - to je jedna otázka. A druhá je - hovorili ste, že vlastne čo je cieľom reformy, aby tie školy boli voľnejšie atď., ale máte ako ministerstvo kvantifikované, že čo chceme dosiahnuť tou reformou, napríklad, že chceme sa posunúť v rebríčku OECD o 3 – 4 miesta alebo pri hodnotení PISA, že chceme ísť o šesť miest dopredu, či takéto nejaké ciele má ministerstvo stanovené, ktoré chce touto reformou dosiahnuť, niečo čo je kvantifikovateľné a potom spätne sa dá vyhodnocovať, či tá reforma bola alebo nebola úspešná. Ďakujem veľmi pekne.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
K tej prvej vašej otázke, zákon o verejnej službe by mal byť predložený v auguste, čiže do konca roka je dosť času na to, aby aj náš zákon o postavení pedagogických pracovníkov bol platný od 1. januára, pretože on súvisí so štátnym rozpočtom, on nesúvisí so školským rokom, on súvisí so štátnym rozpočtom, čiže tam - ale my máme všetky pripomienky aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny odkonzultované. Takže ja verím, že to pôjde, predsa len kvôli istote a kvôli nadväznosti si počkáme na ten zákon. A pokiaľ ide o kritériá hodnotenia úrovne vzdelávania, to je trošku zložitejšie, to nie je len o PISE. Aj PISA má svoje nevýhody a svoje limity. Napríklad vo Fínsku, ktoré je v PISE prvé, keď som mal diskusia s pani ministerkou aj so školským výborom, tak mi jasne bolo povedané, že áno, oni sú v PISE prví, ale keby bol takýto medzinárodný test v rozsahu vedomostí, tak sú poslední. Tam by sme zas možno my boli prví, pretože u nás tá znalosť, ten rozsah tých vedomostí je veľmi veľký. Čiže PISA sama o sebe nie je nejakým rozhodujúcim kritériom, ale je pomôckou, návodom, aby sme mohli dať spraviť analýzy, aby sme tie slabiny, ktoré sú, ale tie slabiny v tých odborných prácach sú, však bolo množstvo projektov financovaných Európskym sociálnym fondom, ktoré hovoria o tom, že sú slabiny slovenského školstva, čiže my máme dosť dokumentácie. Milénium bolo schválené v roku 2001, čiže tie základné, tie slabé stránky ako po tej odbornej stránke sú ako vcelku jasné. My dnes pripravujeme ešte niektoré nové metódy, aby sme mohli aj učiteľom dať nejaké návody, zmenu, ale princípom reformy je skôr dať šancu, možnosť učiteľom, pretože dodnes sú zviazaní tak, že nemajú jednoducho možnosť, šancu si v rámci svojich vlastných metód a vlastného prístupu svoj výučbový proces zmeniť. Ale jedno z kritérií je aj to, aby sa to dieťa nebálo chodiť do školy, aby nebol stres, preto sú v zahraničí aj také školy, kde sa neskúša každý deň, dokonca som bol na jednom gymnáziu, kde sa skúša len každých 6 až 7 týždňov a počas týchto šiestich týždňov, aby dieťa sa nebálo chodiť do školy kvôli skúšaniu, tak sa s nimi tvorivo pracuje. Čiže tých metód je viacero a my chceme dať učiteľom takú možnosť, takú šancu, aby v rámci určitého rozsahu, ktorý sme nahrubo vydefinovali na nejakých, zatiaľ, na nejakých 30 %, aby túto možnosť mali a samozrejme, že my chceme - ale tých vecí viac a viac - aby aj v rámci nielen vysvedčení ale aj osvedčení deti boli akceptované po celej Európe. Našou snahou je, aby maturita končila aspoň v prvom cudzom jazyku na úrovni B2, čo znamená štátnu skúšku z cudzieho jazyka. Keby mali túto úroveň, tak môžu ísť na všetky školy v Európe aj vo svete bez prijímacích pohovorov, čiže majú takúto kompetenciu v cudzom jazyku. To je cieľ celej tejto reformy, tak sme to aj nastavili - tú reformu, preto sa učí prvý cudzí jazyk od tretieho ročníka, aby bolo dosť času na to, ale kritériá sú nastavené tak, aby tento výstup bol.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujem vám, pán minister, ďakujem vám za účasť, dovidenia.
Vážené dámy a páni, dobrý deň, dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej konferencii po rokovaní vlády Slovenskej republiky, dovoľte, aby som medzi nami privítala predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, a ministra školstva, pána Jána Mikolaja. O úvodné slovo poprosím pána premiéra. Nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, dobrý deň prajem, najvýznamnejší návrh zákona, ktorým sme sa dnes na rokovaní vlády Slovenskej republiky zaoberali, je návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. školský zákon. Tento zákon sa dostal na rokovanie vlády naozaj po dlhých rokoch diskusií už za predchádzajúcich vládnych garnitúr a je to komplexný pohľad na túto problematiku. Po pomerne zaujímavej diskusii k tomuto návrhu aj po podávaní viacerých pozmeňujúcich návrhov bol tento návrh zákona vo vláde Slovenskej republiky schválený a postupujeme ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak, že by sa v prvom čítaní o tomto návrhu malo rokovať už na marcovej schôdzi. Ak mi dovolíte, rád by som vzhľadom na ďalší program, ktorý mám, ešte vám poskytol niekoľko informácií, potom, ak by ste na mňa mali otázky, by som zodpovedal, ale najpodstatnejšie zákony by potom osobitne predstavil pán podpredseda vlády a minister školstva. Pokiaľ ide o ďalšie body dnešného programu, my sme sa museli vysporiadať s uznesením predchádzajúcej vlády z roku 2005, ktoré uložilo predložiť návrh zákona o deregulácii nájomného v reštituovaných domoch - vám je určite táto problematika dostatočne známa. Minister výstavby preto predložil návrh zákona, aby naplnil uznesenie vlády z roku 2005, ale opäť po vážnej diskusii, kde sme mimoriadne zdôrazňovali sociálny rozmer, vláda jednomyseľne vyslovila nesúhlas s návrhom, aby došlo k deregulácii nájomného v týchto typoch bytových domov. Súčasne chcem však povedať, že sa začína robiť komplexnejšia správa k tejto problematike, pretože musíme rozlíšiť medzi dvoma typmi nájomníkov – medzi nájomníkmi, ktorí majú tri, štyri, päť, šesť nehnuteľností a bývajú v takýchto bytových domoch, a nájomníkmi, ktorí nemajú nič iné, iba tento byt, v ktorom bývajú celý život, a nie sú na tom ani tak dobre sociálne, aby zvládli prechod z tohto bytu do iného prostredia, zaplatili si trhové nájomné alebo hľadali si nejaké iné náhradné bývanie. Keďže ide o počet ľudí, kde by sa takáto analýza mala dať detailne urobiť, rozhodli sme, že nebudeme deregulovať nájomné, čo znamená, že chránime ľudí naďalej, ktorí v týchto bytoch bývajú, ale pokúsime sa oddeliť tieto dve skupiny ľudí od seba. Tam, kde bude prevládať silný sociálny aspekt, budeme dôsledne týchto ľudí chrániť. Jednoducho, neviem si celkom dobre predstaviť, že by títo ľudia z týchto bytov odišli, ale tam, kde je niekto bohatý, má veľa bytov a ešte sa bude tváriť na poškodeného, tak tam pravdepodobne vláda zaujme iný postoj. Už na budúcej schôdzi vlády budeme schvaľovať uznesenie k ďalšiemu postupu, ale budeme chrániť ľudí, ktorí v týchto bytoch bývajú, a odmietame dereguláciu nájomného. To je odpoveď na principiálnu otázku. Ďalej sme dnes naplnili jeden zo sľubov, ktorý sme zanechali v meste Brezno pri výjazdovom zasadnutí vlády a rozhodli sme uvoľniť 15 mil. Sk z rezervy vlády na dokončenie viacúčelovej športovej haly v Brezne. Rovnako by som vás chcel informovať, pokiaľ ide o ďalšie veci, myslím si, že nič také, čo by bolo osobitne zaujímavé, ak máte vy záujem, môžete sa spýtať, ale chcel by som vás informovať ešte o jednej veci, vážené dámy a páni, a to je návrat k veľmi medializovanej kauze skládky odpadov v Pezinku. Ako viete, po stretnutí s pánom primátorom mesta Pezinok a s predstaviteľmi občianskej iniciatívy som prisľúbil, že sa budeme zaujímať o to, ako bolo prijaté rozhodnutie, na základe ktorého nebol poskytnutý odkladný účinok odvolaním, čo znamenalo, že aj neprávoplatné rozhodnutie mohlo byť použité ako rozhodnutie, na základe ktorého by takáto stavba mohla začať. Všetky kroky, o ktoré sme boli požiadaní, sme urobili cez rezort ministerstva životného prostredia a môžem konštatovať, že Slovenská inšpekcia životného prostredia predovšetkým zrušila rozhodnutie, ktoré vylúčilo odkladný účinok odvolania, čo znamená, že dnes neexistuje žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o výstavbu skládky v Pezinku právoplatného charakteru a čo je ešte dôležité, Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala predbežné opatrenie a uložila spoločnosti, dnes je to nejaká americká spoločnosť Westminster Brothers, aby sa zdržala akýchkoľvek stavebných prác súvisiacich so stavbou Pezinok – skládka odpadu. Čiže dnes neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, je tam odvolacie konanie, odkladný účinok bol priznaný, absolútne sme vyšli v ústrety, pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu k požiadavkám občianskych iniciatív a primátorovi mesta Pezinok - to je k tejto veci. A snáď ešte jednu vec úplne na záver, pretože som zachytil správu, ktorú dnes vydal pán poslanec Prokopovič, chcem sa k tomu vyjadriť, nech máme informácie absolútne presné. Viete, že ide o spor pána Prokopoviča a mňa, pokiaľ ide o moje vyjadrenie v diskusnej relácii O päť minút dvanásť ešte 25. septembra 2005, kde som hovoril o tom, aké mal dôvody pán poslanec Národnej rady, pán Elsner, aby tak jednoznačne a bez akýchkoľvek ťažkostí hlasoval s vtedajšou vládnou koalíciou - a hovoril som o zvláštnych zákazkách, ktoré boli medzi ním a rezortom dopravy. Spor, ktorý vznikol, nabral taký zvláštny rozmer, pretože nikdy nebolo použité meno pána Prokopoviča a aj na samotnom pojednávaní, ktoré prebehlo na príslušnom súde, opakovane som povedal, že ja som sa nikdy pána Prokopoviča nedotkol, hovoril som len o vzťahu medzi pánom Elsnerom a rezortom dopravy, takže aj teraz chcem zopakovať, že - keďže dnes ráno vydal nejakú správu pán poslanec Prokopovič - že jeho sa toto vôbec nedotýkalo, týkalo sa to vzťahu rezortu a vzťahu pána Elsnera. Len aby som teda upresnil tie informácie, ktoré dnes ráno poskytol pán Prokopovič. To sú podstatné správy, pokiaľ ide o dnešné rokovanie vlády Slovenskej republiky, poprosím vás o niekoľko otázok a potom by som dal priestor pánovi podpredsedovi vlády, aby sa vyjadril k tomu najvýznamnejšiemu zákonu školskému, ktorý sme dnes na vláde prerokovali.
redaktor, Slovenská televízia
Dobrý deň prajem, ja by som sa chcel spýtať jednak k tým reštituentom, že či pri tom budovaní nového návrhu budú zohľadnené - lebo oni majú vlastný návrh, vlastnú predstavu, ako by to mohlo byť riešené – či budú prizvaní a či to bude zohľadnené. A druhá otázka je k PPP projektom – pán Dzurinda vás dnes opätovne vyzval, aby ste umožnili členom SDKÚ byť súčasťou tej komisie - že čo vy na to?
Robert Fico, predseda vlády
Štyri ministerstvá budú zainteresované na prácach, ktoré sa dotýkajú nájomných bytov. Bude to ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo výstavby a ministerstvo spravodlivosti. Tieto štyri ministerstvá majú predložiť na budúce rokovanie vlády návrh postupu a samozrejme, ak je treba hovoriť aj s týmito ľuďmi, ja verím, že príslušní ministri nájdu priestor, aby návrhy pripravené nájomníkmi, ktorí bývajú v týchto bytoch, mohli byť zohľadnené. Pokiaľ ide o druhú vašu otázku, ja zopakujem to, čo som už aj včera cez tlačovú agentúru alebo iným spôsobom oznámil – nikdy opozícia v minulosti nemala k dispozícii Úrad pre verejné obstarávanie. Napríklad to dnes bolo úplne ako keby nediskutované vo vystúpení pána predsedu SDKÚ. Šéfom Úradu pre verejné obstarávanie je nominant Strany maďarskej koalície, pán Angyal, ktorý je súčasne členom vrcholných politických orgánov Strany maďarskej koalície. Čiže ide o štandardného politického nominanta opozície. Ak si otvoríte zákon o verejnom obstarávaní, tak zistíte, že Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva dozor a dohľad nad celým verejným obstarávaním, ukladá pokuty, rovnako riadi účastníkov verejného obstarávania. Povedzte mi, kedy opozícia, kedy mala opozícia takúto možnosť z riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie kontrolovať priebeh verejného obstarávania? To je prvá časť mojej odpovede, ja som sa snažil argumentovať, že takto to nikdy nebolo, takéto právomoci, aké má dnes opozícia na kontrolovanie činnosti vládnej koalície v oblasti verejného obstarávania, tu nikdy neboli. No ale súčasne aj my niečo navrhujeme a vraciame sa k myšlienke, ktorá už bola niekoľkokrát diskutovaná, k myšlienke vyšetrovacích právomocí Národnej rady Slovenskej republiky. Som rád, že niekoľkí právnici potvrdili, že v krajinách Európskej únie to nie je až také nezvyklé a že Národná rada by si mohla zriadiť vyšetrovací orgán, ktorý by bol obdarený niektorými právomocami orgánov činných v trestnom konaní, napríklad tým, že takáto inštitúcia Národnej rady by mala právo vyzvať niekoho, aby svedčil a vzťahovali by sa na neho všetky ustanovenia o výsluchu svedka napríklad. Alebo aj iné ustanovenia, ktoré sú niekedy typické pre orgány činné v trestnom konaní. Takéto vyšetrovacie inštitúcie Národnej rady alebo parlamentu sú absolútne najefektívnejšie a dokážu priniesť najviac svetla do rôznych vecí. Ja preto ponúkam – poďme sa baviť o jednom komplexnom ústavnom zákone, ktorý toto umožní za účasti opozície, pretože to sa bez opozície nedá urobiť, lebo to sa nebude týkať len tejto vlády a tejto opozície, ale aj ďalších vlád a ďalších opozícií, ktoré prídu po nás, a vytvorme zákon, ktorý nastaví mechanizmus prešetrovania podobných vecí, ak sa teda niečo stane. My sme pripravení na takúto diskusiu kedykoľvek, čiže myslím si, že tak ako som odpovedal, som odpovedal maximálne vecne a konštruktívne. Toto je priestor na diskusiu, kde sa vieme ďalej baviť s opozíciou o kontrolných mechanizmoch, pokiaľ ide o možné prípady klientelizmu alebo niečoho takého, čo nie je samozrejme možné akceptovať.
redaktorka, televízia Joj
Chcem sa opýtať k tým bytom ešte – samozrejme, na druhej strane sú vlastníci tých bytov, ktorí hovoria o tom naozaj, že ak by sa obrátili do Štrassburgu, pravdepodobne majú veľkú šancu uspieť, lebo je uprené ich právo na majetok. Druhá vec – títo občania hovoria o tom, že nejaké 3 miliardy na nejaké nájomné byty – ráta sa možno aj s nejakou takouto alternatívou, je to vôbec reálne, je taká rezerva nejaká - jedna vec...
Robert Fico, predseda vlády
Pani redaktorka, už v rokoch 1990 – 1991, už v tom čase som samozrejme ako právnik mnohé veci sledoval aj som sa zúčastňoval, sa prijímali rôzne reštitučné a rehabilitačné zákony a dominovala v nich jedna principiálna myšlienka – krivdy nemožno naprávať tak, že sa páchajú nové krivdy. Toto je filozofia, ktorá je veľmi blízka vláde Slovenskej republiky. Jednoducho nie je možné teraz určité skrivodlivosti, ktoré sa dejú vo vzťahu k vlastníkom, pretože sú obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve - to predsa nikto nepochybuje, aby sa naprávali tak tieto skrivodlivosti, že spôsobíme neriešiteľné sociálne situácie tisíckam ľudí - to jednoducho nejde. My musíme vyvažovať určité práva, lebo je vlastnícke právo na jednej strane, na druhej strane je právo na dôstojný život, je právo na to, aby človek normálne býval a existoval. Ja by som teraz nechcel hovoriť o tom, že či sa tu pôjde takou alebo onakou cestou, my budeme tento vzájomný spor dvoch práv dávať dohromady, ale opäť zdôrazňujem: chceme vylúčiť prípady, kde je evidentné, že sú ľudia, ktorí bývajú v takýchto bytoch, bojujú za tieto byty, pritom vieme, že majú rodinné domy, majú iné byty, majú kopu nehnuteľností. Tak takýto človek by nemal užívať ochranu štátu, v takomto prípade by to vlastnícke právo vlastníka tohto nájomného domu malo dominovať. Ale zoberme si príklad niekoho, kto jednoducho nemá nič, iba tento nájomný byt, býva v ňom 30 – 40 rokov, nasťahoval sa tam za podmienok, ktoré nastavil štát – a zrazu ho niekto tlačí, že choď bývať do jednoizbového bytu alebo zaplať 30 tisíc korún nájomné - tento človek to nemá šancu zvládnuť. Takýchto ľudí budeme chrániť, týchto ľudí budeme chrániť a nechajme už na vládu ten postup, ako sa k tomu prepracujeme, ale toto nie je otázka, ktorú dokážeme riešiť na jednom zasadnutí vlády, pretože o tejto téme hovoríme už dlhé roky. Ale sociálne slabých budeme chrániť dôsledne. Aj – opakujem - aj proti vlastníckemu právu.
redaktorka
Ak ešte môžem sa opýtať ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... sa vrátili k tej problematike Slovenského pozemkového fondu a k tej novele, ktorá ho navrhuje, ktorá by zmenila organizačnú štruktúru fondu. Prípadne - kedy bude koaličná rada sedieť nad týmto zákonom, aby došlo k nejakej dohode?
Robert Fico, predseda vlády
Koaličná rada podľa mňa sa stretne až bezprostredne pred schôdzou Národnej rady, čo je zvykom. Dnes táto téma nebola predmetom rokovania, pretože, ako sme už aj oznámili, zatiaľ nie je politická dohoda o všetkých aspektoch tejto reštrukturalizácie alebo totálnej rekonštrukcie Slovenského pozemkového fondu. Podstatné ale je, že slovenský pozemkový fond je zablokovaný, nemá právo prijímať žiadne rozhodnutia, pokiaľ ide o reštitúcie a myslím si, že to je najpodstatnejšie, že sme vylúčili akékoľvek možnosti nejakého pochybného nakladania s pozemkami.
Pani Novotná, Markíza
Dobrý deň, pán premiér, ja sa vrátim opäť k tým nájomníkom a reštituentom - viete povedať, či by ste tých vlastníkov nehnuteľností odškodnili, akým spôsobom a akým spôsobom viete teda hľadať to, že im je upreté to vlastnícke právo? A chcem sa ešte spýtať jednu vec, či je možné naozaj, že teda bude regulácia platiť do konca, či tá jej platnosť ešte odsunie o niekoľko prípadne o koľko. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Áno, pripúšťam takúto možnosť, že ako veľmi vážnu, že bude ďalší posun pokiaľ ide o termín deregulácie nájomného a nedá mi inak ako reagovať na vašu otázku protiotázkou. Budeme odškodňovať tých, ktorých vyženieme z tých bytov? Ako sa budeme pozerať na ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku, majú desaťtisíc korunový dôchodok, bývajú v Bratislave a zrazu ich hodíme do trhového prostredia, že - choďte, zožeňte si niečo. Toto vláda nebude nikdy akceptovať a v tomto prípade, v tomto prípade bude prevažovať verejný záujem na ochrane týchto sociálne slabých ľudí pred obsahom vlastníckeho práva. Ja nevylučujem súdne spory, že možno vlastníci týchto bytov budú robiť určité kroky, to sa vylúčiť nedá. Preto cítim, že sme pod určitým časovým tlakom, že tento problém je treba vecne riešiť, hoci nechápem teda, prečo sa neriešil od roku 1990 - 91, je to už takmer 17 rokov a zrazu to máme my zase tu na stole vyriešiť. Ale dúfam, že naše pozície sú veľmi jasné, že som ich definoval veľmi presne. Tí, čo majú veľa, tí chránení nemôžu byť, ak majú iné riešenie na bývanie, ale tí čo nemajú iné riešenia, budú mať plnú podporu štátu a nedovolíme, aby z týchto bytov boli vytlačení preč.
redaktorka, televízia TA3
Dobrý deň, pán premiér, ja by som sa vrátila ešte k tej kritike opozície dnešnej, vy ste vlastne vysvetlili váš názor na to, ako riešiť záležitosti ohľadom kontroly v prípadne teda výstavby diaľnic, možno by som to doplnila otázkou, prečo nie je pre vás teda prijateľné, aby teda opozícia sedela v týchto komisiách, keďže aj v minulosti opoziční poslanci niektorí sedeli v týchto komisiách.
Robert Fico, predseda vlády
Pri postupe podľa zákona o verejnom obstarávaní, hovorím teraz o zákone o verejnom obstarávaní, ktorý sa absolútne vzťahuje aj na projekty PPP. Pri postupe podľa zákona o verejnom obstarávaní v minulosti nikdy neboli členovia opozície členmi týchto komisií, nikdy. Toto je absolútne nad rámec. Ale veď prečo nepoužijete tento argument, že jeden z najvyšších predstaviteľov maďarskej koalície, politik, opozičný politik, člen najvyšších orgánov SMK, je šéfom Úradu pre verejné obstarávanie a my to rešpektujeme. Má zákonné právomoci. Aké právomoci má opozičný poslanec, ktorý sedí niekde v nejakom výbore alebo niekde inde? Žiadne. Ale ako predseda Úradu pre verejné obstarávanie, môže teda narobiť veľmi veľa ťažkostí príslušným ministerstvám, ak podľa tohto šéfa Úradu pre verejné obstarávanie sú postupy nie v súlade s príslušným zákonom. Toto je unikátna situácia, to ani nepoznám, že by na čele takéhoto kontrolného, najvýznamnejšieho úradu vo verejnom obstarávaní bol opozičný politik. A plus ponúkame riešenie - ústavný zákon vyšetrovacích právomocí Národnej rady. Ja si myslím, že naša ponuka je korektná, až nad rámec korektnosti.
Miro Kern, denník SME
Ja by som sa chcel pána premiéra spýtať ešte k tým výborom, vy hovoríte, vy sa snažíte oživiť tú myšlienku vyšetrovacích výborov - chcete to teda spraviť výhradne pred ústavným zákonom, lebo v roku 2004 ste sa to pokúšali zmeniť cez zmenu rokovacieho poriadku? Skúsite to, aj dajme tomu takto, že keď opozícia nebude súhlasiť, tak to skúsite iným spôsobom?
Robert Fico, predseda vlády
Nie, presne som formuloval, ponúkam dohodu na príprave a schválení ústavného zákona, pretože musíme rešpektovať pohľady ústavného súdu, ktoré už boli vyjadrené k téme vyšetrovacích právomocí Národnej rady. My nemôžeme rozširovať právomoci Národnej rady Slovenskej republiky obyčajným zákonom. Rozširovať právomoci Národnej rady je možné len a len ústavným zákonom. To je v podstate odpoveď na vašu otázku.
Pán Dobšinský, Slovenský rozhlas
Dobrý deň, pán premiér, druhá otázka, ak môžem, k tomu pozemkovému fondu - z toho stanoviska teda vyplýva, že sú tam nejaké koaličné nezhody, chcem sa opýtať vlastne v čom je problém - resp. teda, že ste sa ešte nedohodli, v čom je teda problém a či, povedzme, problém je aj v menách, prípadne v prerozdelení tých postov na Slovenskom pozemkovom fonde alebo v niečom inom. A druhá otázka je tiež ešte k tomu návrhu opozície, ak tam ide, o povedzme 200 až 400 mld. - prečo nevyužiť všetky možnosti ako legitimizovať transparentnosť použitia týchto prostriedkov pri PPP projektoch, ako napríklad aj účasť opozície v tých komisiách?
Robert Fico, predseda vlády
Myslím, že na túto druhú otázku som odpovedal už veľmi jasne, pretože opozícia cez svojho jedného z najvyšších predstaviteľov SMK to kontroluje a má to zákonné právomoci. To je jasná odpoveď. Kedy mala opozícia, keď bol SMER v opozícii, právo mať pozíciu šéfa Úradu pre verejné obstarávanie a kontrolovať verejné obstarávanie Dzurindovej vlády? Však takto postavte otázku. Nikdy tak nebolo.
Ján Dobšinský, Slovenský rozhlas
A prečo to nerozšíriť?
Robert Fico, predseda vlády
Ale veď tie ich, ja nerozumiem tomu, ešte raz - dnes sme to tak rozšírili v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, že dnes má opozícia k dispozícii Úrad pre verejné obstarávanie a môže kontrolovať zákonnými spôsobmi a zákonnými metódami to, čo sa vo verejnom obstarávaní deje. Veď to už je fantastické rozšírenie, posun v porovnaní s rokmi 1998 až 2006. Toto je odpoveď na otázku. Opakujem, majú pod kontrolou celý Úrad pre verejné obstarávanie - čo viacej ešte je treba na to, aby sa kontrolovala transparentnosť verejného obstarávania? Plus prichádzame s ponukou, dobrou ponukou na prijatie ústavného zákona vo vyšetrovacích právomociach. Prosím, poďme vyšetrovať. Ak sú nejaké podozrenia, aj opozícia by vždy mala mať právo, samozrejme iniciovať vyšetrovanie, inak by to nemalo zmysel, keby to bolo v rukách koalície, preto tu musí byť ústavný zákon a musia byť tak nastavené parametre, že aj opozícia by za určitých podmienok mala možnosť naštartovať takéto vyšetrovacie procesy. Pokiaľ ide o prvú vašu otázku, zatiaľ sa bavíme na expertnej úrovni. Návrh zákona alebo návrh postupu, ktorý predniesla pani ministerka Kramplová, ešte nebol predmetom rokovania koaličnej rady, čiže nie je ešte dohoda. My môžeme pustiť návrh zákona až vtedy, ak sa dohodneme, pretože je to naozaj čosi, na čom nám dosť záleží, vzhľadom na to, čo sa všetko dialo pred niekoľkými mesiacmi. Ale nemá to nič spoločné s rozpormi, nemá to nič spoločné so žiadnymi menami, zatiaľ sa bavíme iba o tom, ako to bude ďalej vyzerať. Napríklad bavíme sa o tom, aká bude účasť Národnej rady Slovenskej republiky v tomto procese, že či, trebárs dozornú radu, by nemala tvoriť len skupina poslancov z Národnej rady, alebo že či budeme vytvárať samostatnú dozornú radu v rámci príslušného Slovenského pozemkového fondu. Sme stále v expertnej diskusii a keď to pôjde na politické rokovania, budete o tom určite vedieť.
Ján Dobšinský, Slovenský rozhlas
Ako si potom máme vysvetliť to platené stanovisko HZDS, z ktorého vyplýva, že sú nespokojní a tam porovnávajú tie „lopaty“ s SPF, a že teda vlastne sa o tom nerokuje na tej koaličnej úrovni.
Robert Fico, predseda vlády
My sme to stanovisko nejakým spôsobom označili, takže moja odpoveď by bola presne taká istá ako by bola vtedy, keď sme poslali to stanovisko ako odpoveď na túto vec. Tak je tam možno nejaká miera netrpezlivosti, ja vcelku chápem pani ministerku, že je to pod ňou, tak to chce mať asi rýchlejšie, ale nie všetky veci idú tak rýchlo, ako by možno pani ministerka si to predstavovala, pretože keby to bolo len v jej kompetencii, tak by si asi urobila také opatrenia, ktoré by považovala za potrebné, ale toto je vec celej vládnej koalície, pretože Slovenský pozemkový fond má vzhľadom na to, čo sa udialo v minulosti pomerne dôležité miesto v tom, ako presvedčiť verejnosť, že sa urobili všetky opatrenia a kroky na zabezpečenie transparentnosti ďalších rozhodnutí.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
V tejto chvíli musí pán premiér pre ďalší svoj pracovný program odísť a dovoľte mi, aby som odovzdala slovo ministrovi školstva, pánovi Mikolajovi, aby sa vyjadril k školskému zákonu. Nech sa páči pán minister.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Vláda Slovenskej republiky dnes schválila návrh zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poverila predsedu vlády predložiť vládny návrh zákona na ďalšie správne rokovanie a podpredsedu vlády a ministra školstva uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že vy zákon poznáte, pretože je uvedený na stránke vlády, ja by som sa obmedzil iba na niekoľko zásadných vecí, ktorými tento nový zákon vstupuje do celého systému riadenia správy školstva, v prvom rade je to zavedenie dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov tzv. štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program, zavedenie stupňov vzdelania na školách v súlade s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zavedenie individuálneho vzdelávania ako formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, rozšírenie sústavy škôl o materskú školu, konzervatórium, základnú umeleckú školu a jazykovú školu, začlenenie učilíšť, stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl do jedného druhu školy, ktorou je stredná odborná škola, zavedenie bezplatného zaškolenia detí v materskej škole, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, zníženie počtu detí a žiakov v triedach materskej školy, základnej a strednej školy, komplexné riešenie problematiky špeciálneho školstva, komplexné riešenie problematiky školských zariadení a špeciálno-výchovných zariadení a školských účelových zariadení, zriadenie národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, zavedenia registra detí a žiakov a zriadenie kurikulárnej rady. To sú zhruba základné okruhy, ktoré tento rozsiahly zákon rieši, pretože zákon vstupuje do štyroch zákonov, ktoré v súčasnosti pre školstvo platia, je to zákon o základných a stredných školách, zákon o školských zariadeniach, vstupujeme aj do ďalších dvoch zákonov, a to je zákon o štátnej správe v školstve a zákon o financovaní základných a stredných škôl. Boli vznesené niektoré pripomienky aj na samotnom rokovaní vlády, vláda preto zaviazala podpredsedu vlády a ministra školstva, po prvé, v mesiaci jún predložiť správu o stave rozpracovania štátnych vzdelávacích programov, ďalej do konca roka 2008 pripraviť návrh novely zákona č. 597 vo vzťahu k financovaniu všetkých typov a všetkých zriaďovateľov základných a stredných škôl, a úloha číslo 3, taktiež do konca roka 2008 pripraviť návrh určitých opatrení, aby čo najväčší počet detí v predškolskom veku sa zúčastňoval preprimárneho vzdelávania vrátane posúdenia povinnej školskej dochádzky detí v poslednom roku predškolskej dochádzky.
Pán Mégi, Hospodárske noviny
Pán minister, ja by som sa chcel opýtať - školský zákon hovorí o tom, že ministerstvo školstva bude schvaľovať pre základné školy učebnice pre každý predmet jednu, chcem sa spýtať, že či v dnešnej pluralitnej spoločnosti, kde máme internet k dispozícii, kvantum informácií zo všetkých strán, je potrebná takáto predpísaná učebnica pre každý predmet. A druhá otázka - podľa - alebo tento školský zákon je súčasťou obsahovej reformy alebo reformy školstva, regionálneho školstva a pripravujú sa školské a štátny vzdelávací program, podľa vašich pôvodných informácií malo ministerstvo nechať priestor základným a stredným školám zhruba 30 až 40 percentný, teda ten priestor na to, aby si vyplnili program nejakými vlastnými – resp. vlastným programom. Podľa posledných informácií tento priestor už má byť iba 20-percentný. Že prečo takéto zníženie, ja neviem – dôvery alebo, prečo ten ústup od tých pôvodných predstáv.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Treba trošku pre objasnenie vecí povedať niekoľko údajov. Toto, čo sme, to čo vláda dnes schválila, to sa netýka obsahu vzdelávacích programov, čiže tá otázka, túto otázku dnes vláda ani včera legislatívna rada vlády neriešila, v zákone sa definuje, že ministerstvo schvaľuje obsah štátnych vzdelávacích programov. Takže k tomu obsahu vám poviem, ale nie je to v rámci dikcie tohto zákona. Pokiaľ ide o tú prvú otázku, a to je - prečo ministerstvo schválilo - no my to berieme ako určitú pomôcku. Samozrejme, že pokiaľ je povinná školská dochádzka, tak ministerstvo finančne zabezpečí vypracovanie učebníc v súlade so štátnym vzdelávacím programom a vzhľadom na to, že to musí byť v súlade so štátnym vzdelávacím programom, tak ministerstvo školstva musí pripraviť verejné obstarávanie, musí udať obsah tejto učebnice a v rámci toho samozrejme aj kontroluje, či to v tom súlade je. Ale ak ste si všimli, tam sa nehovorí o učebných pomôckach, nehovorí sa o internete, čiže toto je absolútne voľné a učebné pomôcky, internet a rôzne ďalšie zdroje informácií ministerstvo v žiadnom prípade kontrolovať nebude. Pokiaľ ide o školský vzdelávací program, takisto ministerstvo neschvaľuje absolútne nič. Dokonca včera na rokovaní legislatívnej rady vlády bolo dohodnuté, že zo zákona vypadne celý § 8, ktorý hovorí o štátnych výchovných programoch, ktoré sa týkali školských zariadení a ktoré sú v originálnych kompetenciách obcí a samosprávnych krajov. Celý tento paragraf ide preč, čiže nebudú štátne, budú iba - to bola myslím aj požiadavka niektorých ministerstiev, aby to tam bolo, my sme to tam pôvodne nemali - čiže to v zákone nebude a budú iba školské, ale školské zase byť musia, pretože pokiaľ štát financuje niekoho vzdelanie, tak musí predsa vedieť, za čo tie peniaze platí. Pokiaľ ide o obsah tej vašej otázky, prečo v štátnom vzdelávacom programe je tých percent menej - nie je to tak, pretože my musíme rozlišovať, či ide o prvý ročník prvého stupňa, prvý ročník druhého stupňa alebo prvý ročník stredných škôl a napríklad v štvrtom ročníku stredných škôl je až 50 percentná voľnosť. V prvom ročníku je toho menej, pretože my chceme, aby sa školy profilovali až v posledných dvoch ročníkoch. Ale prvý ten spoločný základ, kde je matematika, kde je slovenský jazyk, kde je literatúra, kde sú cudzie jazyky obidva, čo chceme aby bolo ...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)... kde je etika atď., kultúra, tak keď sa vám to napočíta, tak týchto povinných predmetov v tých prvých ročníkoch je viac, ale je to požiadavka škôl, to vzišlo z rokovaní expertnej rady, pretože nás školy tlačili - a ešte toto tam dajte a ešte toto tam dajte a ešte pridajte hodiny. Veď to bolo zdola, to nebolo z úrovne ministerstva, takže skôr bol boj, že my sme povedali nie a oni hovorili áno, s tým že - ako som spomenul - už v tom poslednom štvrtom ročníku gymnázií je 50 % voľnosti, čiže školy si určia čo chcú bez toho, že by ministerstvo čo len schvaľovalo ich učebné osnovy, učia si podľa svojej ľubovôle a majú plnú voľnosť.
pani Dratvová, televízia Markíza
Dobrý deň, pán minister, najprv na upresnenie, čo sa týka tých pripomienok, s ktorými bol dnes zákon schválený - to sú tie úlohy, ktoré ste vymenovávali alebo - len ste nám to objasnili, že ktoré pripomienky dnes vo vláde padli. A potom by ma zaujímalo - ako si to predstavujete alebo neobávate sa, že v septembri, v októbri bude na niektorých školách chaos, keďže naozaj ide na knap, tie vzdelávacie programy štátne, že či to neohrozí výučbu?
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
V zákone je napísané v prechodných ustanoveniach, že štátny vzdelávací program má byť hotový, teda zo zákona, do 30. júna, to je úloha pre ministerstvo školstva. My sa samozrejme budeme snažiť, aby ten program bol hotový skôr, možno o 6, možno o 7 týždňov, uvidíme ako sa nám to podarí. Dôležité je to, že dnes vláda schválila návrh zákona, čiže my začneme v krátkej dobe uverejňovať na našich internetových stránkach tak ako príprava štátno- vzdelávacieho programu bude postupovať aj s tým, že to riskneme, že keby v Národnej rade ešte boli určité zmeny, tak ministerstvo školstva už bude mať nachystaný štátny vzdelávací program, ktorý uverejníme na základe rozhodnutia vlády, aby si školy mohli prispôsobovať svoje veci. Ďalej sme hovorili, že nábeh bude trvať 4 roky, že my ideme po prvých ročníkoch. To je tak isto v prechodných ustanoveniach tohto zákona, čiže začína sa prvým ročníkom prvého stupňa, prvým ročníkom druhého stupňa a prvým ročníkom na stredných školách s tým, že nie je problém ani s druhým polrokom, pretože na to majú polrok, problém je iba s prvým ročníkom prvého polroku a kde zase zhodou okolností asi, ešte si to pozriem, nemôžte hovoriť, že sme to nepublikovali tú obsahovú reformu - je v prvom ročníku menší ten rozsah toho školského vzdelávacieho programu, sú tam len, myslím, 4 hodiny z 18, takže nebude až taký veľký problém pre nich si pripraviť ten školský program, ale tam v tých prechodných ustanoveniach ako som naznačil ešte, ešte ministerstvo školstva nejakú drobnú úpravu akceptovať musí. Pokiaľ ide o tie úlohy - áno, to je v rámci uznesenia, uznesenie po a), po b) a po c), sú pridané tri úlohy, ktoré pre mňa vyplývajú do konca roka, ale ktoré nesúvisia ani tak so samotným zákonom. Sú to ďalšie úlohy, ktoré v zákone riešené nie sú, napríklad financovanie súkromných škôl. My sme do financovania súkromných škôl v rámci tohto zákona nezasahovali s tým, že sme akurát povedali, že musia predložiť finančnú správu, aby my sme zase - opäť ide štátne peniaze - vedeli, že či z týchto finančných prostriedkov bolo naozaj financované školstvo, či neboli financované nejaké podnikateľské aktivity iného zamerania. To je naša povinnosť, takže to tam je, ale do princípu sa nešlo a visí tam tak v podvedomí tá otázka financovania štátnych, verejných, súkromných a cirkevných škôl z hľadiska možného spôsobu školného. My tak isto pripravujeme zákon o odbornom vzdelávaní, kde máme dikciu pustiť do financovania odborných škôl súkromný kapitál, aj v to verím. Takže toto bude riešené v ďalších etapách, v ďalšom zákone, zákon o odbornom školstve, ktorý má byť tak isto predložený do vlády do konca tohto roka.
pani Vojteková, televízia TA3
Dobrý deň, pán minister bol váš zámer, resp. tohto návrh tohto zákona predstavený, odvtedy sa ozývajú hlasy aj zo strany analytikov, že vlastne zákon nič nové neprináša, len konzervuje existujúci stav. Ak by ste mohli pár všeobecnými vetami zhrnúť, v čom tkvejú tie podstatné zmeny, čo prináša - viac voľnosti, viac liberálnosti a podobne. Ďakujem.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Vzhľadom na to, že už som predpokladal tie otázky, tak som to tu aj na začiatku prečítal, veď zákon má 160 paragrafov a ďalších 86 článkov, ktorými upravujeme iné zákony. Prišlo 2000 pripomienok, takže ak by išlo o kozmetické úpravy, tak asi by neprišlo také obrovské množstvo pripomienok a zásadných pripomienok, zásadných - neviem presne, ale takisto to boli stovky. S každým sme museli rokovať a s každým sme odstraňovali tie pripomienky. Keby ste boli pri tom, aké ťažké boli rokovania so ZMOS-om alebo s druhým stupňom samosprávy alebo s odbormi, tak by ste pochopili, že akú hlbokú orbu do školského systému tento zákon vykonáva. Ale princíp je v zavedení dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov, že dávame naozaj školám možnosť svoje profilácie a uvoľňujeme v rámci - lebo reforma sa skladá z troch častí. Toto je prvá časť, legislatívne zameranie, druhá bude obsahová reforma, ktorá vyplýva zo vzdelávacích programov, u ktorých, keď budú hotové, tak určite zvoláme tlačovú konferenciu, ja vás budem o nich informovať. A tretia je to, čo nám vyplýva z PISA, z hodnotenia UNESCA, kde ako viete, slovenské školstvo nedopadlo najlepšie a v súčasnosti robíme na to odborné analýzy a len čo budú hotové, tak chceme, aby bol aj návrh doporučení, že ako ďalej vo vzťahu k učiteľom a učiteľov vo vzťahu k žiakom. Chystáme zákon o postavení pedagogických pracovníkov, kde bude komplexne, komplexne riešená otázka kariérového systému, kreditového systému, profesijných štandardov učiteľov, kde chceme, aby učitelia boli odmeňovaní naozaj podľa svojej kvality a podľa štruktúry a podľa svojej úrovne. Čiže toto je základná nosná časť, ale ešte budú ďalšie dve – tri, či už vyhlášky alebo nariadenia alebo ďalšie zákony, ktoré tú reformu ako komplexne dotvoria. Ale tak isto zavedenie ISCED, čiže my celú tú obsahovú štruktúru robíme úplne po novom, ako keby šla od nuly. My už robíme novú štruktúru s tým, že preberáme ISCED a preberáme kompetencie. Európska stanovila 8 kompetencií vzdelávacích a my sme ich prepracovali na 9, voláme ich vzdelávacie oblasti a tam nanovo definujeme, čo v rámci týchto kompetencií a ISCED by v tej - ktorej vzdelávacej oblasti žiak na tom - ktorom systéme má presne vedieť. Čiže prakticky sa robia ako keby od základu, čiže nemôžem povedať, že sa niečo vypustí a niečo nie, tvoria sa kompetencie odznova, samozrejme, že veľa vecí z matematiky, z fyziky, z geografie sa preberie, veď zákonné aj veci platia, len pripravujeme možnosti, pripravujeme novú klasifikáciu, novú štruktúru celého systému vzdelávania.
Katarína Lotová, rádiožurnál Slovenského rozhlasu
Pán minister, vy ste včera hovorili, že ste videli tie štátne vzdelávacie programy, teda v tej podobe, v ktorej už sú hotové a že teda dosť práce odborníci na nich urobili a - mení sa obsah učiva alebo iba redukuje? Budem mať potom ešte otázku.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ešte raz, to čo som tu povedal, my musíme zrejme spraviť aj nejaké školenia. Ja sa ospravedlňujem, teda my spravíme zrejme aj nejaké školenie aj pre médiá, kde nadefinujeme čo vlastne ide. Na tom štátnom vzdelávacom programe. Ja osobne tie práce vediem, to môžem otvorene povedať, aj sa zúčastňujem tých pracovných debát, teraz som bol na Bile aj ten obsah aj ten, ktorý mám tú pracovnú verziu včera odovzdanú, tak sobota, nedeľa, pondelok, opäť bude k tomu pracovná porada. My tú štruktúru definujeme úplne nanovo, čiže sme vydefinovali 8 vzdelávacích oblastí úplne nových. V rámci týchto 8 vzdelávacích oblastí je 17 nosných predmetov. Každej vzdelávacej oblasti a každému predmetu definujeme obsahovú náplň. Na tom sa robilo skoro dva, dva a pol mesiaca. Každej vzdelávacej oblasti definujeme časové dotácie, čiže rozsah, to už je uzavreté. To robíme pre gymnáziá, pre stredné odborné školy, pre trojročné, pre štvorročné, ten všeobecný základ. V súčasnosti sú hotové štruktúry, sú ukončené dotácie časové, sú ukončené návrhy obsahu vzdelávacích oblastí a tento mesiac sa robí už na náplni jednotlivých predmetov a v budúcom mesiaci by sme chceli, aby sa dokončili práce na tých predmetoch, ktoré budú v prvom ročníku, prvom, druhom a na stredných školách, s ktorými sa začína od septembra - už detailne, čiže do dvoch mesiacov bude určite štátny vzdelávací program hotový, ale my ho predstavíme skôr aj celú tú štruktúru, ako sa on tvorí, čiže dôležité je ISCED a referenčné kompetencie Európskej únie.
Katarína Lotová, rádiožurnál Slovenského rozhlasu
Včera ste povedali učiteľom, že zvážite, či ten ich čas na tvorbu školských vzdelávacích programov, keďže je vcelku krátky, predĺžite - že možno o šesť až osem týždňov - chcem sa opýtať, či trvá tento prísľub a ak áno, ako to bude v septembri vyzerať v školách, ako sa budú deti učiť v septembri a ako potom o tých šesť až osem týždňov?
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
Ešte raz, my začíname prvým ročníkom, čiže ostatné ročníky idú po sebe, preto reforma bude nabiehať štyri roky, pokiaľ nabehne celý ten systém. Čiže ide iba o prvý ročník a iba o prvý polrok, pretože v druhom polroku, na to majú polrok, aby sa pripravili. Štátne vzdelávacie programy budú štyri mesiace v predstihu. Štátny vzdelávací program bude tvoriť 70 % výučby, čiže - a určite v tom úvode tých prvých ročníkov, pokiaľ hovoríme o prvej triede, kde je čítanie, kde je šlabikár atď., tak tam nepredpokladám, že by boli až nejaké revolučné zmeny hneď od začiatku, pretože samozrejme celý ten systém vychádza z možnosti zmeny a aj z tej tradície, ktoré sú v tom školstve máme. A my ešte diskutujeme s učiteľmi aj na základe obsahu, pretože ešte stále nemáme štátny vzdelávací program hotový, potom sa pozrieme, že koľko je v tých prvých ročníkoch vôle a koľko by asi na to vlastne učitelia potrebovali, ale my ešte máme dosť času na to, aby sme - pretože pôjde iba o úpravu termínov na konci zákona, nebude to zasahovať do zákona ako takého, kde to prechodné obdobie - ktorých tam je množstvo, tých prechodných období tam je na dve strany. Prechodné obdobia sú napríklad na limity počtu žiakov v triedach. My sme sa dohodli so ZMOS-om, že to budú tri roky. Zákon hovorí, že počet žiakov v materskej škole, po konzultácii so štátnou školskou inšpekciou, sa môže zvýšiť o tri, a to vtedy, keď v nejakej malej obci, kde je len jedna škola alebo materská škola, pretože to súvisí aj s nultými ročníkmi, aby sme nemuseli tieto 5-ročné deti voziť 40 km autobusmi. Čiže samozrejme v tých prechodných ustanoveniach sú určité návrhy, ktoré ten nábeh celej tej reformy umožnia. A tam ešte môžeme doplniť aj niektoré ďalšie veci, ktoré nám ešte v rámci celého tohto zložitého procesu ešte vyskočia, pretože nie všetko sa dá úplne domyslieť na začiatku, my tvoríme celý ten systém.
redaktor, denník Pravda
Dovolím si dve otázočky veľmi jednoduché, pán minister, hovorili ste, že máte pripravený zákon o postavení pedagogických pracovníkov, ale bohužiaľ ho nemôžete predložiť, lebo ministerstvo sociálnych vecí, práce zatiaľ nemá predložený ten návrh o verejnej službe. Máte informácie od ministerstva, či už je tento zákon pripravený atď., že kedy môžete vlastne potom nadväzne predložiť aj ten ďalší, ten váš zákon, aby tá reforma mohla pokračovať ďalej - to je jedna otázka. A druhá je - hovorili ste, že vlastne čo je cieľom reformy, aby tie školy boli voľnejšie atď., ale máte ako ministerstvo kvantifikované, že čo chceme dosiahnuť tou reformou, napríklad, že chceme sa posunúť v rebríčku OECD o 3 – 4 miesta alebo pri hodnotení PISA, že chceme ísť o šesť miest dopredu, či takéto nejaké ciele má ministerstvo stanovené, ktoré chce touto reformou dosiahnuť, niečo čo je kvantifikovateľné a potom spätne sa dá vyhodnocovať, či tá reforma bola alebo nebola úspešná. Ďakujem veľmi pekne.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva
K tej prvej vašej otázke, zákon o verejnej službe by mal byť predložený v auguste, čiže do konca roka je dosť času na to, aby aj náš zákon o postavení pedagogických pracovníkov bol platný od 1. januára, pretože on súvisí so štátnym rozpočtom, on nesúvisí so školským rokom, on súvisí so štátnym rozpočtom, čiže tam - ale my máme všetky pripomienky aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny odkonzultované. Takže ja verím, že to pôjde, predsa len kvôli istote a kvôli nadväznosti si počkáme na ten zákon. A pokiaľ ide o kritériá hodnotenia úrovne vzdelávania, to je trošku zložitejšie, to nie je len o PISE. Aj PISA má svoje nevýhody a svoje limity. Napríklad vo Fínsku, ktoré je v PISE prvé, keď som mal diskusia s pani ministerkou aj so školským výborom, tak mi jasne bolo povedané, že áno, oni sú v PISE prví, ale keby bol takýto medzinárodný test v rozsahu vedomostí, tak sú poslední. Tam by sme zas možno my boli prví, pretože u nás tá znalosť, ten rozsah tých vedomostí je veľmi veľký. Čiže PISA sama o sebe nie je nejakým rozhodujúcim kritériom, ale je pomôckou, návodom, aby sme mohli dať spraviť analýzy, aby sme tie slabiny, ktoré sú, ale tie slabiny v tých odborných prácach sú, však bolo množstvo projektov financovaných Európskym sociálnym fondom, ktoré hovoria o tom, že sú slabiny slovenského školstva, čiže my máme dosť dokumentácie. Milénium bolo schválené v roku 2001, čiže tie základné, tie slabé stránky ako po tej odbornej stránke sú ako vcelku jasné. My dnes pripravujeme ešte niektoré nové metódy, aby sme mohli aj učiteľom dať nejaké návody, zmenu, ale princípom reformy je skôr dať šancu, možnosť učiteľom, pretože dodnes sú zviazaní tak, že nemajú jednoducho možnosť, šancu si v rámci svojich vlastných metód a vlastného prístupu svoj výučbový proces zmeniť. Ale jedno z kritérií je aj to, aby sa to dieťa nebálo chodiť do školy, aby nebol stres, preto sú v zahraničí aj také školy, kde sa neskúša každý deň, dokonca som bol na jednom gymnáziu, kde sa skúša len každých 6 až 7 týždňov a počas týchto šiestich týždňov, aby dieťa sa nebálo chodiť do školy kvôli skúšaniu, tak sa s nimi tvorivo pracuje. Čiže tých metód je viacero a my chceme dať učiteľom takú možnosť, takú šancu, aby v rámci určitého rozsahu, ktorý sme nahrubo vydefinovali na nejakých, zatiaľ, na nejakých 30 %, aby túto možnosť mali a samozrejme, že my chceme - ale tých vecí viac a viac - aby aj v rámci nielen vysvedčení ale aj osvedčení deti boli akceptované po celej Európe. Našou snahou je, aby maturita končila aspoň v prvom cudzom jazyku na úrovni B2, čo znamená štátnu skúšku z cudzieho jazyka. Keby mali túto úroveň, tak môžu ísť na všetky školy v Európe aj vo svete bez prijímacích pohovorov, čiže majú takúto kompetenciu v cudzom jazyku. To je cieľ celej tejto reformy, tak sme to aj nastavili - tú reformu, preto sa učí prvý cudzí jazyk od tretieho ročníka, aby bolo dosť času na to, ale kritériá sú nastavené tak, aby tento výstup bol.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Ďakujem vám, pán minister, ďakujem vám za účasť, dovidenia.
