Užitočné odkazy
Prepis audiozáznamu tlačovej konferencie po skončení 84. schôdze vlády SR
tlačový tajomník
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... konferencii po rokovaní vlády Slovenskej republiky dnes s predsedom vlády Slovenskej republiky, pánom Robertom Ficom, pán premiér, nech sa páči, úvodné slovo.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som Vás v krátkosti informoval o rokovaní vlády Slovenskej republiky, najmä o možno dvoch alebo troch bodoch, ktoré považujem za najpodstatnejšie z dnešného rokovania s tým, že podstatné body môžeme dotknúť prostredníctvom vašich otázok. Chcel by som Vás predovšetkým informovať o tom, že dnes sa vláda Slovenskej republiky začala zaoberať už avizovaným projektom návrhu na poskytovanie vládnych štipendií žiakom stredných škôl na štúdium na zahraničných stredných školách. Veľmi stručne tento projekt priblížim. Vláda Slovenskej republiky je vláda, ktorá je presvedčená o tom, že z hospodárskeho rastu musia mať prospech všetky sociálne skupiny na Slovensku - pristupuje k rôznym projektom, ja by som ako mimoriadne úspešný chcel napríklad spomenúť projekt výstavby multifunkčných športovísk, kde v roku 2007 a 2008 sa zrealizuje výstavba 200 multifunkčných športovísk na celom území Slovenskej republiky. Tento projekt sa stretáva s veľkým porozumením, pochopením a vytvára obrovský priestor pre športovanie pre deti, pre strednú generáciu aj pre každého, kto má záujem sa takýmto spôsobom odreagovať. Druhý taký projekt, ktorý sa začína významne rozbiehať, je projekt ako zabezpečiť lepšiu znalosť cudzieho jazyka, predovšetkým pri študentoch stredných škôl. Vychádzame z toho, že perfektná znalosť jedného zo svetových jazykov je základným predpokladom dobrého umiestnenia človeka na pracovnom trhu, či už u nás doma alebo v zahraničí. Či sú to cudzí investori na území Slovenskej republiky, alebo je to hľadanie práce na trhu Európskej únie, všade je potrebná znalosť cudzieho jazyka, preto sa vláda Slovenskej republiky rozhodla, že počnúc školským rokom 2008/2009, teda septembrom tohto roka, začne vysielať študentov stredných škôl, aby som bol konkrétny, študentov tretieho ročníka stredných škôl, ktoré končia s maturitou, do krajín, kde je materinským jazykom angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, taliančina alebo ruština. Do nejakých zásadných detailov teraz nepôjdem, ale chcem vás informovať, že sme dnes na vláde rozhodli o uvoľnení sumy 270 miliónov Sk na rok 2008/2009, čo nám pri výpočtoch, ktoré pripravilo ministerstvo školstva umožňuje, aby sme dostali do zahraničia na celý školský rok viac ako tisíc študentov stredných škôl, ktoré končia maturitou. Všetko musí byť, samozrejme, zabezpečené príslušnými zmluvami, aby sme študentov mohli poslať do krajín, kde existuje zmluva garantujúca primeranú starostlivosť, pokiaľ ide o ubytovanie, stravovanie, pokiaľ ide o poistenie, učebné pomôcky, ale súčasne aj o kvalitnú vzdelávaciu procedúru, kde nám predovšetkým ide o to, aby, opakujem, sa študent tretieho ročníka mohol perfektne naučiť jeden z jazykov, ktorý bude k dispozícii formou takýchto vládnych štipendií. Netreba snáď podčiarkovať, podčiarknuť, že významnú úlohu bude zohrávať kritérium sociálne. Toto vládne štipendium má byť určené predovšetkým pre tých študentov stredných škôl, kde sa nedá predpokladať, že by rodičia si mohli dovoliť zaplatiť sumu niekde na úrovni okolo 270 až 300 tisíc korún na školský rok, a celú túto sumu pokryje práve vládne štipendium. Očakávame, že vládne štipendium pokryje všetky náklady študenta, počnúc ubytovaním, stravovaním, cestovným, poistením, učebnými pomôckami a že príslušná zmluva s danou krajinou zase zagarantuje primeraný vyučovací proces a najmä teda, samozrejme, prístup k cudziemu jazyku. Verím, že tento projekt sa rozbehne tak úspešne, ako sa rozbehli multifunkčné športoviská v roku 2007 a že aj na školský rok 2009/2010 budeme môcť opäť uvoľniť takúto istú, v prípade záujmu možno aj vyššiu sumu, ktorá študentom stredných škôl, ktorí si to nemôžu dovoliť, takéto štúdium umožní. Pokiaľ by ste chceli nejaké bližšie informácie, pokúsim sa na ne odpovedať, ale môžem potvrdiť, že dnes sme rozhodli o peniazoch, o základnom zámere a už konkrétny postup schválime na najbližšom rokovaní vlády v stredu. Rovnako chcem zdôrazniť, že nezastupiteľnú úlohu pri výbere týchto študentov stredných škôl budú zohrávať vyššie územné celky, do kompetencie a pôsobnosti ktorých patria stredné školy, čiže bude to v spolupráca vyšších územných celkov, stredných škôl a v niektorých prípadoch aj krajských školských úradov, pretože máme aj školy, ktoré sú v pôsobnosti týchto krajských školských úradov. Verím, že postupne vytvoríme na Slovensku generáciu ľudí, ktorí budú mať spôsobilosť komunikovať v cudzom jazyku podľa vlastného výberu a že možnosť získania tejto spôsobilosti nebude limitovaná príjmami rodičov alebo nejakými inými zdrojmi, ktoré by si študent musel zaobstarať. To je projekt, ktorý považujem za mimoriadne dôležitý a preto som ho vybral aj ako prvý na informáciu počas dnešnej tlačovej konferencie. Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý považujem za podstatný, je to súhrn opatrení, ktoré vláda Slovenskej republiky dnes schválila, na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 720 z roku 2008 k správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu prijatého na 19. schôdzi Národnej rady. Ako viete, je to bežná procedúra, pretože ak schváli Národná rada Slovenskej republiky určité uznesenie, ktoré sa dotýka vlády, vláda prijíma materiál, ktorý sa nazýva Opatrenia na zabezpečenie plnenia takéhoto uznesenia. Uložili sme konkrétne úlohy, predovšetkým ministrovi hospodárstva, ktorý musí do 31. marca 2008 zabezpečiť zverejnenie všetkých zmlúv uzatvorených v mene Slovenskej republiky v rámci privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, je tu ale klauzula, že nesmie dôjsť k porušeniu právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak nám určité ustanovenie v tom bude brániť, tak my, samozrejme, zákony porušovať nemôžeme, ale tam, kde to je možné, všetko zverejníme. Ďalej sme uložili ministrovi hospodárstva, aby predložil generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetky doklady, ktoré súvisia s preverovaním procesu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a rovnako sa ministrovi hospodárstva uložila úloha preskúmať možnosť podať návrh na príslušný súd na preskúmanie rozhodnutia vlády zo 14. marca 2002. Tieto informácie asi nie sú až tak prekvapujúce, ale chcem vás informovať o troch nových skutočnostiach, ktoré sa objavili a ktoré dnes boli zvýraznené pri predkladaní tohto dokumentu. Predovšetkým chceme informovať verejnosť, že predchádzajúca vláda označila privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu za nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie. Toto jednoducho bolo stanovisko predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky a bolo uverejnené v zámere a postupe privatizácie SPP, ktorý bol schválený uznesením vlády 12. júla 2000 číslo 577. Samozrejme, dnes sa dá bez akýchkoľvek ťažkostí preukázať, že to bolo klamstvo, pretože privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu nebola nikdy vnímaná ako predpoklad vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a nie je vôbec zrejmé a jasné, prečo vláda Slovenskej republiky prijala takéto rozhodnutie. Ďalej chcem povedať, že v transakčných dokumentoch sa objavili tzv. dohodnuté maximálne ceny. A je to neuveriteľné, ale je tu aj záväzok, že ceny plynu pre odberateľov z kategórie domácností nesmú byť v žiadnom prípade v roku 2003 nižšie ako ceny účtované v roku 2002. No tak to je škandál, pretože my neustále bojujeme za znižovanie cien pre domácnosti a v transakčných dokumentoch boli dohodnuté maximálne ceny, ktoré v roku 2003 nesmeli byť v žiadnom prípade nižšie ako tie v roku 2002. To len potvrdzuje, že vtedajšia vláda Slovenskej republiky jednostranne stála na strane zahraničných spoločností, ktoré mali záujem privatizovať Slovenský plynárenský priemysel. A ešte jedna zaujímavosť, ktorá sa v médiách neobjavila - pred privatizáciou bolo ocenenie SPP 52,2 mld. Sk, po privatizácii už to bolo 168,7 mld. Sk. Ako to je možné, že pred privatizáciou bola hodnota majetku trikrát nižšia podľa znaleckého posudku ako podľa znaleckého posudku urobeného po privatizácii? Toto sú všetko dôvody, ktoré nútili vládu Slovenskej republiky pristúpiť k návrhu opatrení a k uloženiu tých úloh pre ministra hospodárstva, o ktorých som teraz pred chvíľkou hovoril. Tretia vec - ako sme avizovali v súvislosti s medializovaným problémom skládky odpadov v Pezinku, bol požiadaný minister životného prostredia v spolupráci s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, aby dal podnet na generálnu prokuratúru, pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti postupu v rámci udeľovania rôznych povolení a pokiaľ sa preukáže, že boli porušené právne predpisy, tak celý tento proces bude zastavený, my sme od samého začiatku boli v tomto veľmi jasní. Vážené dámy a páni, musím však potvrdiť, že vláda sa zaoberala aj tým, ako je možné, že takýmto širokým spôsobom bola kauza skládky v Pezinku medializovaná, vláda sa zaoberala aj tým, ako spontánne vznikali niektoré protestné zhromaždenia, ako sa zrazu len tak z ničoho nič zjavil spevák, ktorý si bežne účtuje 100 000, 200 000 Sk za vystúpenia, preto budeme ešte raz preverovať celý priebeh tejto kauzy aj z hľadiska toho, kto mal záujem, z akých dôvodov útočiť na vládu Slovenskej republiky, hoci ide o vec miestneho, regionálneho charakteru. My sme však prijali rozhodnutie, ktoré sme prisľúbili, dávame preskúmať, dávame podnet na prokuratúru, aby veci boli preskúmané, ale rovnako vám sľúbime, že vám o chvíľku popíšeme aj to, čo všetko vlastne bolo za skládkou. To bola vec, ktorá so skládkou nemá podľa všetkého nič spoločné, ale o tejto kauze bude rokovať, predpokladám, vláda opäť na budúcej schôdzi budúci týždeň. To sú asi také základné informácie, ešte snáď pokiaľ ide o nového štátneho tajomníka na ministerstve obrany - po odchode pána ministra Kašického a nástupe nového ministra obrany, ktorý predtým pôsobil na funkcii štátneho tajomníka, dnes vláda vymenovala pána Ing. Daniela Duchoňa do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tento pán, ktorý je dnes, od dnešného dňa štátnym tajomníkom, pracoval v Nemocnici Ministerstva obrany ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, čiže ide z rezortu, pôsobil od roku 2006 na tejto pozícii v rámci príslušnej nemocnice. Toľko k asi najzásadnejšej personálnej otázke, ktorá bola prijatá, nech sa páči, ak máte nejaké otázky k vláde alebo iné otázky, som pripravený odpovedať.
redaktor, Slovenský rozhlas
Pán premiér, ja mám dve otázky, jedna sa týka toho, čo ste hovorili, a druhá, ak dovolíte, by som sa spýtal na Kosovo - čo urobí teda vláda, vzhľadom aj na uznesenie Národnej rady a ako teda si vysvetlí minulý výrok ministra Kubiša, teda že dočasne alebo zatiaľ, či teda vláda zvažuje uznanie Kosova alebo principiálne poviete nie - tak a potom položím tú druhú.
Robert Fico, predseda vlády
Pokiaľ ide o Kosovo, treba správne interpretovať to, čo hovorí minister zahraničných vecí, a máme v tomto rovnaký názor, že po nejakom čase sa musíme vrátiť k dnešnému stanovisku, ale my ho môžeme zmeniť len vtedy, pán redaktor, ak by došlo ku konvalidácii nedostatkov v oblasti medzinárodného práva. Jednoducho, vláda Slovenskej republiky by musela vidieť také rozhodnutia príslušných medzinárodných inštitúcií, ktoré by nás oprávňovali zmeniť svoj postoj ku Kosovu. Ak k takejto zmene nedôjde a nedôjde k náprave nedostatku v oblasti medzinárodného práva, vláda Slovenskej republiky nemôže pristúpiť k uznaniu Kosova ako nezávislého a samostatného štátu. Teraz poviem môj osobný názor - považujem to za hrubú chybu, ktorá spôsobí podľa môjho názoru veľké napätie. Ak vnímate vyjadrenia z rôznych častí sveta, už teraz vidíme, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti nikomu nepomohlo a bude zvyšovať iba napätie tam, kde to nikto nechce. Preto môj postoj aj postoj vlády zostáva nemenný, muselo by dôjsť k zásadným zmenám v medzinárodnoprávnom postavení Kosova, ak k takým dôjde, budeme sa nimi zaoberať. Ak k ním nedôjde, vláda Slovenskej republiky nemôže pristúpiť k uznaniu Kosova ako samostatného štátu.
redaktor, Slovenský rozhlas
Ďakujem a druhá otázka, pán premiér, vy ste teraz povedali na adresu pezinskej skládky, že vláda sa zaoberala aj tým ako spontánne sa teda zorganizovali ľudia a že tam boli speváci, myslíte pána Cmoríka, ktorí si berú veľké honoráre a že preveríte, kto mal záujem útočiť na vládu Slovenskej republiky. Takže vám sa zdá podozrivé, keď sa ľudia angažujú, povedzme, vo veciach, ktoré sa ich týkajú, a kto by to mal preverovať - polícia alebo...
Robert Fico, predseda vlády
Nie, nie, ja hovorím o úplne niečom inom. Hovorím o tom, že v pozadí problému, ktorý vznikol medzi Krajským stavebným úradom a skládkou v Pezinku, je úplne iná výstavba, v úplne inej časti Bratislavy a o tejto výstavbe má takisto rozhodovať Krajský stavebný úrad, len ten má iný názor, ako má investor. Toto je momentálna vec, ktorú vám môžem povedať a budeme pokračovať a budeme presne pomenovávať, že či došlo alebo nedošlo k vydieraniu šéfa Krajského stavebného úradu, čo mu bolo povedané, kto ho navštívil, ako mu bolo povedané, čo sa všetko stane, ak nevyjde Krajský stavebný úrad v ústrety niekomu pri výstavbe. Ale nechajte nás, prosím, pracovať, pretože to sú príliš háklivé informácie takéhoto typu, ale ja nepoznám žiadnu skládku na Slovensku, ktorej sa venovalo toľko pozornosti ako tejto, nehovoriac o tom, že tam veľmi rýchlo utekali všetci poslanci z opozície, všetko bolo perfektne pripravené, len to nebolo určite spontánne. Preto mi dovoľte, aby som v tomto okamihu k tejto téme sa ďalej nevyjadroval a povedal podrobnosti najbližšie, ak sa nám podarí všetky informácie dať dohromady. Opakujem ešte raz: v pozadí vzťahu medzi Krajským stavebným úradom a skládkou v Pezinku bola výstavba v úplne inej lokalite, mimoriadne lukratívna výstavba, na ktorej má záujem jeden investor, ale kde Krajský stavebný úrad má iný názor.
redaktor, Slovenský rozhlas
A bude to preverovať polícia?
Robert Fico, predseda vlády
Myslím si, že budeme musieť požiadať prednostu Krajského stavebného úradu, aby poskytol všetky potrebné informácie príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ak sa ukáže, že mohlo ísť napríklad o vydieranie.
redaktorka
Dobrý, ja by som sa chcela, pán premiér, opýtať k tomu SPP-čku...
Robert Fico, predseda vlády
Prepáčte, ale to nemení nič na tom, že sme dali preskúmať podnet zákonnosti postupu v Pezinku, aby zase nevznikol nejaký dojem, že niečo zakrývame. Ak došlo k porušeniu zákonov, aj pokiaľ ide o rozhodovanie v Pezinku, no tak prosím, nech to prokuratúra zastaví a my to takisto budeme všetko zastavovať, čo sa má zastaviť. Pán redaktor, a rovnako vás prosím, aby ste informovali slovenskú verejnosť, že ako vhodné miesto na skládku odporučilo Pezinok ministerstvo životného prostredia v roku 2000 – ak si teda dobre pamätám - 1999 alebo 2000. Tak sa naozaj potom pýtam, čo tam pobehovali poslanci z opozície a tvárili sa ako svätí za dedinou, že oni sú tí spravodliví, ktorí teraz budú ukazovať, čo je morálne a čo nie je nemorálne. Vláda Mikuláša Dzurindu cez ministerstvo životného prostredia v roku 1999 v oficiálnom dokumente, ktorý je podpísaný, odporučilo Pezinok ako vhodnú lokalitu na výstavbu skládky - a zrazu je to problém Ficovej vlády. Je to miestna vec, a preto – opakujem ešte raz – budeme skúmať pozadie, prečo, kto, akým spôsobom organizoval niektoré veci.
pani Maková, TV Joj
Ja sa chcem teda opýtať len k tomu SPP-čku, čo konkrétne teda očakávate – pán Mečiar sa dokonca v rozprave vyjadril tak, že podľa neho sú zmluvy neplatné. Čakáte nejaký dokonca takýto verdikt? Lebo generálna prokuratúra už raz skonštatovala teda, že tam nebol porušený zákon - či pre vás bude výsledkom aj to, že ak sa povie minimálne morálne alebo eticky možno tam bolo niečo porušené.
Robert Fico, predseda vlády
Ukázalo sa, že – veď Národná rada konštatovala, čo môže Národná rada v rámci svojej kontrolnej funkcie, niektoré vážne porušenia. Ak napríklad Národná rada konštatovala, že pri vyplácaní odmien poradcovi boli porušené právne predpisy, je to vec, ktorou sa musia zaoberať príslušné inštitúcie, či to je NKÚ alebo je to Generálna prokuratúra – nechajme ich, nech pracujú. Preto čo bude ďalej veľmi záleží od právnych krokov, ktoré budú urobené. Poviem to však otvorene a možno tým trošku aj vyvolám spochybnenie, ale my sa naozaj musíme zaoberať otázkou, či manažérska kontrola je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Či teda ak štát má 51 % v SPP, musí tolerovať, že nemá väčšinu v rozhodujúcom orgáne spoločnosti, ktorá sa nazýva predstavenstvo, kde napriek tomu, že štát je väčšinový akcionár, má menší počet zástupcov štátu, ako má menšinový akcionár. Toto je principiálna otázka, že či toto má štát tolerovať, že či manažérska zmluva, kedy sa dáva kontrola celého podniku do rúk menšinového vlastníka, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími právnymi predpismi. Ale na to treba právne kroky, to sa nedá rozhodnúť z pozície vlády. To buď bude musieť rozseknúť Ústavný súd, alebo to musí rozseknúť Národná rada novým zákonom, ktorý stanoví pravidlá hry, že ak má raz niekto väčšinu, no tak má väčšinu a kontroluje podnik. Čo je to za nezmysel – máme väčšinu 51 % a si ani neťukneme v SPP. 49-percentný vlastník si robí s SPP, čo chce. Doslova a dopísmena. Takže aj toto je téma, ktorá určite príde podľa môjho názoru v krátkom čase na stôl.
pani Maková, TV Joj
Čiže z vášho pohľadu buď sa opravia tie pomery, alebo prípadne ak sa poukáže...
Robert Fico, predseda vlády
Musíme najprv nájsť správny základ na to, ja opakujem – to sa nedá urobiť rozhodnutím vlády. Buď to povie Ústavný súd, ak sa naň obráti legitímny subjekt, že či je alebo nie je možné, aby menšinový vlastník ovládal taký podnik, ako je SPP – či to je v súlade so Slovenskou ústavou, alebo sa prijme zákon, ktorý povie, že musí platiť vždy pravidlo – kto má väčšinu, tak má aj väčšinu v rozhodujúcich orgánoch spoločností. Ale o tomto treba diskutovať ešte.
pani Maková, TV Joj
Ďakujem.
redaktora, TA3
Dobrý deň, pán premiér, mám dve otázky, tá jedna súvisí tak trošku vlastne s tým dnešným rokovaním – spomenuli ste Krajský školský úrad v tej prvej časti a zároveň myslím, ak sa nemýlim, vláda rozhodovala aj o odvolaní alebo menovaní šéfky Krajského úradu životného prostredia – či v tejto súvislosti platia tie vaše slová, že do konca marca by mali byť zrušené krajské úrady životného prostredia a do konca roka, ak sa nemýlim, všetky tie špecializované krajské úrady.
Robert Fico, predseda vlády
Pani redaktorka, zopakujem, aby nedošlo niekde k nedorozumeniu, pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu. V programovom vyhlásení vlády je spoločná dohoda medzi koaličnými partnermi len na rušení všeobecnej štátnej správy na úrovni kraja. To sme urobili, krajské úrady boli zrušené. Pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu, toto nie je predmetom dohody, preto sa musíme medzi sebou baviť a hľadať nejaké spoločné riešenia. Napríklad môžem potvrdiť, že sú rezorty, ako je napríklad ministerstvo dopravy, ktoré ak má špecializovanú štátnu správu, nemá problém s tým, aby sme špecializovanú štátnu správu zužovali. Už bol aj jeden materiál, ktorý sa týkal úradov životného prostredia, potom bol stiahnutý, lebo vznikli opäť právne otázky, že či to je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Je tlak, aby špecializovaná štátna správa bola zužovaná v maximálnom množstve tak, ako sa len dá - ale nie je to predmetom programového vyhlásenia vlády. Ja však uvítam, ak jednotlivé rezorty, ktoré majú pod sebou špecializovanú krajskú štátnu správu, pristúpia buď k úplnej likvidácii krajskej špecializovanej štátnej správy, alebo pristúpia k významnej redukcii, či už ľudí, finančných nákladov, ktoré sú spojené s činnosťou na úrovni špecializovanej krajskej správy. Čiže toto nie je oficiálny záväzok vlády, vláda mala záväzok, ktorý už dávno splnila – zrušiť krajské úrady - to znamená všeobecnú štátnu správu na úrovni kraja. Ale môj názor je, že treba to rušiť.
redaktora, TA3
Ešte jednu otázku, ak dovolíte, takisto súvisí tak trošku so zahraničnopolitickou situáciou – minister Jahnátek vlastne včera naznačil alebo teda povedal, že podľa neho umiestnenie týchto radarov v susednom Česku je priamou hrozbou pre Slovensko – čo si o tom myslíte a či súhlasíte s takýmito slovami.
Robert Fico, predseda vlády
Ak v susedných krajinách, ktoré sú naozaj bezprostrední susedia Slovenskej republiky, či to je Česká republika alebo Poľsko, majú vzniknúť rôzne zbraňové systémy alebo kontrolné systémy, na ktoré majú byť zamerané zbrane povedzme z iných krajín, no tak sa musíme celkom prirodzene cítiť ohrození takýmito stanicami alebo systémami, ktoré majú byť v susedných krajinách. V tomto ja súhlasím s názorom pána ministra hospodárstva, že vybudovanie radarov a raketových staníc neprispieva k žiadnej stabilite, najmä nie vtedy, ak to nie je súčasťou širokých medzinárodných dohôd. Veď opakovane sme zdôrazňovali, že bilaterálne vzťahy medzi Českou republikou a Spojenými štátmi a medzi Poľskom a Spojenými štátmi nemôžu nahradzovať medzinárodné multilaterálne systémy, ktoré tu existujú. Predsa sme členmi NATO. Tak teda ak niekto hovorí o raketovej ochrane v Európe, prečo to nie je rozhodnutím Severoatlantickej aliancie, prečo teda Slovenská republika na tomto fóre nemôže o týchto veciach hovoriť a rozhodovať? Preto postoj k tejto otázke zostáva nemenný a ja to považujem za nesprávne, hoci je to vec bilaterálnych rozhovorov medzi tými krajinami, ktoré som citoval. Ale považujem to za nesprávne, ak sa zvyšuje napätie takýmto spôsobom v strede Európy. A ja som zásadne proti aj radarom, aj raketám v Európe takéhoto typu, keď niekto si svoj ochranný dáždnik vysúva zo svojho územia do Európy.
pán Kovačič, televízia Markíza
Pán premiér, pani ministerka Tomanová sa vyjadrila, že deregulácia nájomného v reštituovaných bytoch nebude, sľúbila to rozhorčeným občanom a na druhej strane pán minister Janušek pripravuje túto dereguláciu, takže ako sa to vyrieši?
Robert Fico, predseda vlády
No, musí pripravovať pán Janušek právny predpis, ktorý na túto otázku odpovie. Takže neviďte v tom, prosím, zase nejaký rozpor. My sme o tejto téme už hovorili na rokovaní vlády zatiaľ iba bez prijímania rozhodnutia. Prevláda absolútne názor, že nemôžeme vystaviť ľudí, ktorí často celý život bývajú v bytoch, ktoré síce majú dnes vlastníkov, situáciám, že nebudú schopní si zaplatiť nájomné. Tak si zoberte, že niekto býva 20 – 30 rokov v nejakom byte a zrazu mu príde list – no tak pripravte si od budúceho roku 25 000 Sk alebo 20 000 Sk nájomné, lebo už od budúceho roku budete platiť toľkoto a toľkoto - a ten človek má 11- alebo 10-tisícový dôchodok. Tak čo teraz mu povieme, že - tak máš smolu, choď preč odtadiaľ, ako nepomôžeme ti. Vláda Slovenskej republiky je toho názoru, že dereguláciu nájomného treba zastaviť a treba chrániť ľudí, ktorí sa dostali do tejto situácie nezavinene, a súčasne treba sa venovať aj obsahu vlastníckeho práva tých ľudí, ktorí majú tieto nájomné domy alebo, nazvime to, činžové domy v reálnom vlastníctve, sa k nim dostali po nejakom časovom období. Preto žiadny rozpor tam nie je, ale vláda nebude súhlasiť s dereguláciou a garantujeme každému, že bude sociálne únosné pre neho, aby nejakým spôsobom si to riešenie našiel.
pán Kovačič, televízia Markíza
Takže kto bude platiť tú stratu, ktorá bude spôsobená vlastníkom týchto domov?
Robert Fico, predseda vlády
Kto bude platiť náhradu ľuďom, ktorí dnes z 5 000 Sk majú ísť na 20 000 Sk nájomného? Kam tí ľudia majú ísť, pán redaktor?
pán Kovačič, televízia Markíza
A vyčlení vláda na to nejaké prostriedky?
Robert Fico, predseda vlády
Kam tí ľudia majú ísť? Ja sa vás pýtam. Viete veľmi jednoduché je od mikrofónu klásť, od zeleného stola teoretické otázky. Ja vám odpovedám, že nedovolíme dereguláciu nájomného, a budeme sa zaoberať otázkou, ako naplniť obsah vlastníckeho práva tých ľudí, ktorí majú tieto byty. Ale ja odmietam, aby sa vláda Slovenskej republiky podpísala ako antisociálny útvar pod to, že ľudia, ktorí majú často 60 – 70 rokov, budú vyhodení na ulicu len preto, lebo nebudú schopní zaplatiť nájomné, hoci tam 20 – 30 rokov bývali. To je náš postoj, nájdeme riešenie a hľadáme ho. Nie je to jednoduché riešenie, ale deregulovať nájomné – jednoducho s tým nemôžeme súhlasiť.
pán Kovačič, televízia Markíza
Takže dostanú odškodnenie tí ľudia, ktorí...
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, hľadáme, ako naplniť vlastnícke právo, obsah vlastníckeho práva. Ja v danom okamihu neviem odpovedať na vašu otázku, pretože sa týmto materiálom ešte vláda nezaoberala. Ja viem, že pre vás je najlepšie vyhodiť – však choďte na ulicu – ale ja takýto prístup jednoducho odmietam.
pán Kovačič, televízia Markíza
Ďakujem.
pani Fabianová
Dobrý deň, ja sa chcem ešte spýtať na toho nového štátneho tajomníka, či môžete o ňom povedať nejako viac informácií aj v tom zmysle, že či je členom strany Smer – sociálna demokracia alebo ho vaša strana vlastne do tejto funkcie len nominovala.
Robert Fico, predseda vlády
Je to nominácia, ktorá patrí strane Smer – sociálna demokracia, všetky údaje naňho nájdete, je kompletne zverejnený životopis, ja vás poprosím, ja by som sa v tom teraz nerád preberal, ale je – počkajte, ja sa pozriem – celý životopis je možno sprístupniť, takže môžete si to zobrať priamo z internetu. Nie je tam nič také, čo by tam nemalo byť. Je to nominant strany Smer – sociálna demokracia, pretože táto funkcia bola pri vytváraní vlády Slovenskej republiky pridelená tejto politickej strane.
redaktorka
Pán premiér, chcem sa spýtať, keby ste mohli presnejšie povedať ohľadom štipendií – s ktorými krajinami už máme takéto dohody podpísané, s ktorými sa pripravujú? Potom, či bude určený nejaký počet žiakov na jednotlivé školy a ak viete teda povedať zhruba, koľko je vlastne študentov tretích ročníkov stredných škôl s maturitou na Slovensku. A ďalšia otázka – chcem sa ešte spýtať, prečo ste napokon reagovali na súhrnnú správu Inštitútu pre verejné otázky, keď vaša hovorkyňa deň predtým povedala, že to nebudete komentovať? Či ste teda túto reakciu písali sám a či sa domnievate, že by naozaj štát mal viac kontrolovať mimovládne organizácie alebo na ne dohliadať, ako sa to navrhuje vlastne v zákone, proti ktorému mimovládky protestujú. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Pokúsim sa byť veľmi presný – v súčasnej dobe sú rozpracované dohody s Francúzskom, Belgickom, Talianskom, Španielskom a Rakúskom, kde je možné ustanovenie upravujúce štúdium žiakov stredných škôl v príslušnej krajine - možné doplniť, takže máme už určité dohody. Toto sú informácie, ktoré mám z ministerstva školstva - poprosím vás o detaily potom, keby ste sa obrátili na túto inštitúciu. Najväčší problém pravdepodobne bude práve s angličtinou, čo je škoda, pretože – nemyslím teraz problém typu administratívny, hovorím teraz o finančnom probléme, pretože máme krajiny, kde vieme zagarantovať bezplatné vzdelanie, štipendium pokryje ubytovanie, stravovanie, cestovné, študijné pomôcky a poistenie. Ale sú niektoré krajiny, ktoré vyberajú peniaze aj za vyučovanie. Preto teraz musíme presne stanoviť aj určité kritériá, že či to štipendium bude rovnaké pre každú krajinu, alebo to budeme iným spôsobom diferencovať, ale toto sú veci, ktoré už bude mať na starosti príslušné ministerstvo a budeme sa tým zaoberať určite aj na budúcom rokovaní vlády Slovenskej republiky.
redaktorka
Myslíte Veľkú Britániu?
Robert Fico, predseda vlády
Napríklad na Malte – Malta z toho žije ako krajina, že poskytuje vzdelanie za peniaze, tak – nakoniec je Írsko, kde by sme mohli poslať takisto študovať na strednú školu. Je to však veľký projekt a najpodstatnejšie je, že máme naň peniaze. Iné by bolo teoretizovať bez peňazí, ale 270 mil. Sk je reálne k dispozícii k 1. septembru 2008, čiže môžeme rátať s tým, že viac ako 1000 študentov, ak sa nám to podarí zorganizovať a zrealizovať, by mohlo študovať tretí ročník v zahraničí. Treba brať na zreteľ aj to, že sú to všetko ešte mladistvé osoby, preto nám musí záležať na riadnom právnom a inštitucionálnom zabezpečení týchto pobytov, aby nedošlo k žiadnym ťažkostiam. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa myslím IVO - súhrnnej správy – poviem osobný názor, ak dovolíte teraz, pretože veď už nejaké stanoviská boli prezentované. Nemôže sa pán Mesežnikov, pán Bútora a pani Bútorová tváriť, že sú nezávislí - a nemôžu si vydávať nejaké knižôčky, kde na prvú stranu dajú nejaký valec a na zadnú stranu dajú diaľnice a povedia, že rok 2007 bol rokom tyranie väčšiny. A čo my tu sme nemali voľby? Okrem toho, poznáme týchto ľudí - pán Mesežnikov nepovedal na adresu vlády Slovenskej republiky jedno dobré slovo. Pán Bútora, pani Bútorová, všetci títo ľudia pôsobili v okruhu poradcov pravicovej vlády, nikdy sa netajili pravicovými postojmi. Ja ich rešpektujem, no ale nech teda napíšu, že sme pravičiari, podporujeme pána Dzurindu a jeho politické strany alebo jeho hnutia a toto je náš názor, potom to budeme rešpektovať. Ale nemôže sa niekto tváriť, že ja som tu objektívny a budem tu rozprávať o tyranii väčšiny. Čo to je za nezmysel? Aká tyrania väčšiny? Ako si vôbec môže niekto takýto výraz dovoliť použiť na adresu vlády Slovenskej republiky, ktorá vznikla legitímne? Pochybuje niekto o legitimite tejto vlády? Chce niekto spochybniť, že táto vláda nevznikla na základe demokratických volieb? Chce niekto spochybniť, že táto vláda nemá podporu slovenskej verejnosti, že si neplní svoje programové vyhlásenie? No je mi ľúto, že sa pánovi Bútorovi a Mesežnikovi nepáči sociálnodemokratický program, ale to je ich problém. Mali lepšie presviedčať voličov, aby teda pravica vyhrala a mohli dnes napísať, že na Slovensku je najlepšia pravicová vláda na svete. Jednoducho odmietame, aby sa tu niekto staval do polohy nezávislých komentátorov slovenskej politickej scény. Najmä to odmietame vtedy, ak je úplne zrejmé, o koho ide a kde sú zaradení. Takže toto možno – možno to bol aj skrat v komunikácii, dobre viete, že som bol PN a ešte stále nie som celkom zdravý z chrípky, možno bude ďalej moja PN-ka pokračovať, len som chcel prísť na rokovanie vlády. Ale považoval som za potrebné aj dnes povedať toto na adresu tejto inštitúcie. Ďakujeme veľmi pekne.
redaktorka
Ešte k tej kontrole mimovládnych organizácií keby ste mohli sa vyjadriť.
Robert Fico, predseda vlády
Jaj, prepáčte.
redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Neviem v akej súvislosti sa to teraz pýtate ale.
redaktorka
No pripravuje sa nový zákon o spolkoch, proti ktorému mimovládne organizácie protestujú, teda aký je váš názor, na ktorej strane stojíte, že či ich treba viacej kontrolovať nejako - mimovládne organizácie, ako to predpokladá ten zákon.
Robert Fico, predseda vlády
Ja nemám s mimovládnymi organizáciami žiadny problém. Dokonca som presvedčený, že mimovládne organizácie vedia v niektorých prípadoch plniť funkcie aj za štát podstatne lacnejšie, ako to robí štát. Napríklad si viem predstaviť veľmi aktívne mimovládne organizácie v oblasti prevencie kriminality a boja proti drogám a ďalšie a ďalšie. Tu by štát mohol byť veľmi aktívny a mohol by takýmto organizáciám aj možno viac vychádzať v ústrety, aj finančne ich podporovať, lebo vždy sú efektívnejšie ako štát. To je normálne, veď to nehovorím žiadne tajomstvo, pretože často tie inštitúcie pracujú na dobrovoľnej báze. Ak sa prijíma nejaký návrh zákona, tak sa prijme návrh zákona, ktorý bude plne zodpovedať štandardom Európskej únie tak, ako to je aj v prípade tlačového zákona. My neprijmeme zákon, ktorý by išiel proti pravidlám hry ani v jednom, ani v druhom prípade. A toľko slobody, koľko majú mimovládne organizácie, toľko slobody, čo má tlač na Slovensku, ja myslím, že môžeme byť vzorom kdekoľvek na svete. My chceme len štandardné zákony, nič iné. Netreba hneď za každým návrhom zákona, ktorý sa objaví, vidieť nejakého strašiaka, že chceme niekomu ublížiť. Viete si predstaviť niekde v Európe, že by len tak hocikto došiel k bytu predsedu vlády a mlátil mu do dverí, ako mne včera napríklad? Vyzváňal? To kde sa takéto veci môžu udiať, povedzte mi. Ktorému novinárovi by takéto niečo bolo umožnené? Takže sloboda tlače je na Slovensku fantastická, veď to nakoniec potvrdil aj prieskum, ktorý zaradil Slovensko medzi asi najslobodnejšie z tohto pohľadu.
Rado Tomek, Bloomberg
Pán premiér, mohli by ste, prosím, vysvetliť, čo máte konkrétne na mysli pri tom Kosove tou konvalidáciou zlyhaní alebo nesúladu s medzinárodným právom?
Robert Fico, predseda vlády
Napríklad keby Bezpečnostná rada prijala konečne nejaké rozhodnutie, pokiaľ ide o Kosovo - napríklad. Ďalej ja očakávam, že aj Európska únia bude musieť nájsť podstatne konkrétnejšie a spoločnejšie stanovisko ku Kosovu, ako tomu bolo doteraz. Toto sú kroky, ktoré očakávame, ale pokiaľ k tomu nepríde, tak slovenská vláda nemôže ani Slovenská republika pristúpiť k uznaniu Kosova ako samostatného štátu. Berme trošku na zreteľ aj záujmy Srbska! Naozaj to tak je jednoducho, že niečo je integrálnou súčasťou krajiny, vám to odtrhnú a vy sa na to musíte pozerať, že to je v poriadku. To nie je v poriadku. Aj ja som presvedčený o tom, že jednostranné vyhlásenie Kosova je v príkrom rozpore so základnými, elementárnymi princípmi medzinárodného práva a bude treba veľmi veľa urobiť na to, aby sme mohli povedať, že vznik Kosova ako nezávislého štátu je v súlade s medzinárodným právom. Ak sa tak stane, sme pripravení na všetko, ale momentálne sa obávam, že takáto situácia vznikne iba veľmi – veľmi ťažko. Skôr sa obávam dôsledkov tohto rozhodnutia.
Rado Tomek, Bloomberg
A druhá otázka – hovorili ste o tej možnosti preskúmať rozhodnutie vlády zo 14. marca 2002 - to je to rozhodnutie, ktorým vlastne vláda schválila predaj časti Slovenského plynárenského priemyslu – viete si predstaviť, kam až ďaleko môže tento proces ísť? Sú aspoň teda súčasní majitelia toho podniku a tá percentuálna štruktúra je nemenná?
Robert Fico, predseda vlády
Cieľom tejto aktivity, pretože naozaj išlo o vážne porušenia zákonov, nie je útočiť na vlastníkov, teda tých, ktorí kúpili 49 % akcií SPP - to sme zdôraznili opakovane – naším cieľom je predovšetkým odstrániť prípadné chyby, ku ktorým došlo, a poukázať na vážne pochybenia zo strany predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí v danom okamihu rozhodovali o Slovenskom plynárenskom priemysle. A ako ďaleko to môže zájsť - nikto nechce rozkolísať určite takýto významný podnik, ako je Slovenský plynárenský priemysel, to určite nie, ale zase na druhej strane, ak má štát 51 %, tak sa chce správať ako 51-percentný vlastník. To je celkom prirodzené. Ďakujeme veľmi pekne.
tlačový tajomník
Ďakujeme.
...(prerušený záznam, pozn. prep.)... konferencii po rokovaní vlády Slovenskej republiky dnes s predsedom vlády Slovenskej republiky, pánom Robertom Ficom, pán premiér, nech sa páči, úvodné slovo.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som Vás v krátkosti informoval o rokovaní vlády Slovenskej republiky, najmä o možno dvoch alebo troch bodoch, ktoré považujem za najpodstatnejšie z dnešného rokovania s tým, že podstatné body môžeme dotknúť prostredníctvom vašich otázok. Chcel by som Vás predovšetkým informovať o tom, že dnes sa vláda Slovenskej republiky začala zaoberať už avizovaným projektom návrhu na poskytovanie vládnych štipendií žiakom stredných škôl na štúdium na zahraničných stredných školách. Veľmi stručne tento projekt priblížim. Vláda Slovenskej republiky je vláda, ktorá je presvedčená o tom, že z hospodárskeho rastu musia mať prospech všetky sociálne skupiny na Slovensku - pristupuje k rôznym projektom, ja by som ako mimoriadne úspešný chcel napríklad spomenúť projekt výstavby multifunkčných športovísk, kde v roku 2007 a 2008 sa zrealizuje výstavba 200 multifunkčných športovísk na celom území Slovenskej republiky. Tento projekt sa stretáva s veľkým porozumením, pochopením a vytvára obrovský priestor pre športovanie pre deti, pre strednú generáciu aj pre každého, kto má záujem sa takýmto spôsobom odreagovať. Druhý taký projekt, ktorý sa začína významne rozbiehať, je projekt ako zabezpečiť lepšiu znalosť cudzieho jazyka, predovšetkým pri študentoch stredných škôl. Vychádzame z toho, že perfektná znalosť jedného zo svetových jazykov je základným predpokladom dobrého umiestnenia človeka na pracovnom trhu, či už u nás doma alebo v zahraničí. Či sú to cudzí investori na území Slovenskej republiky, alebo je to hľadanie práce na trhu Európskej únie, všade je potrebná znalosť cudzieho jazyka, preto sa vláda Slovenskej republiky rozhodla, že počnúc školským rokom 2008/2009, teda septembrom tohto roka, začne vysielať študentov stredných škôl, aby som bol konkrétny, študentov tretieho ročníka stredných škôl, ktoré končia s maturitou, do krajín, kde je materinským jazykom angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, taliančina alebo ruština. Do nejakých zásadných detailov teraz nepôjdem, ale chcem vás informovať, že sme dnes na vláde rozhodli o uvoľnení sumy 270 miliónov Sk na rok 2008/2009, čo nám pri výpočtoch, ktoré pripravilo ministerstvo školstva umožňuje, aby sme dostali do zahraničia na celý školský rok viac ako tisíc študentov stredných škôl, ktoré končia maturitou. Všetko musí byť, samozrejme, zabezpečené príslušnými zmluvami, aby sme študentov mohli poslať do krajín, kde existuje zmluva garantujúca primeranú starostlivosť, pokiaľ ide o ubytovanie, stravovanie, pokiaľ ide o poistenie, učebné pomôcky, ale súčasne aj o kvalitnú vzdelávaciu procedúru, kde nám predovšetkým ide o to, aby, opakujem, sa študent tretieho ročníka mohol perfektne naučiť jeden z jazykov, ktorý bude k dispozícii formou takýchto vládnych štipendií. Netreba snáď podčiarkovať, podčiarknuť, že významnú úlohu bude zohrávať kritérium sociálne. Toto vládne štipendium má byť určené predovšetkým pre tých študentov stredných škôl, kde sa nedá predpokladať, že by rodičia si mohli dovoliť zaplatiť sumu niekde na úrovni okolo 270 až 300 tisíc korún na školský rok, a celú túto sumu pokryje práve vládne štipendium. Očakávame, že vládne štipendium pokryje všetky náklady študenta, počnúc ubytovaním, stravovaním, cestovným, poistením, učebnými pomôckami a že príslušná zmluva s danou krajinou zase zagarantuje primeraný vyučovací proces a najmä teda, samozrejme, prístup k cudziemu jazyku. Verím, že tento projekt sa rozbehne tak úspešne, ako sa rozbehli multifunkčné športoviská v roku 2007 a že aj na školský rok 2009/2010 budeme môcť opäť uvoľniť takúto istú, v prípade záujmu možno aj vyššiu sumu, ktorá študentom stredných škôl, ktorí si to nemôžu dovoliť, takéto štúdium umožní. Pokiaľ by ste chceli nejaké bližšie informácie, pokúsim sa na ne odpovedať, ale môžem potvrdiť, že dnes sme rozhodli o peniazoch, o základnom zámere a už konkrétny postup schválime na najbližšom rokovaní vlády v stredu. Rovnako chcem zdôrazniť, že nezastupiteľnú úlohu pri výbere týchto študentov stredných škôl budú zohrávať vyššie územné celky, do kompetencie a pôsobnosti ktorých patria stredné školy, čiže bude to v spolupráca vyšších územných celkov, stredných škôl a v niektorých prípadoch aj krajských školských úradov, pretože máme aj školy, ktoré sú v pôsobnosti týchto krajských školských úradov. Verím, že postupne vytvoríme na Slovensku generáciu ľudí, ktorí budú mať spôsobilosť komunikovať v cudzom jazyku podľa vlastného výberu a že možnosť získania tejto spôsobilosti nebude limitovaná príjmami rodičov alebo nejakými inými zdrojmi, ktoré by si študent musel zaobstarať. To je projekt, ktorý považujem za mimoriadne dôležitý a preto som ho vybral aj ako prvý na informáciu počas dnešnej tlačovej konferencie. Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý považujem za podstatný, je to súhrn opatrení, ktoré vláda Slovenskej republiky dnes schválila, na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 720 z roku 2008 k správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu prijatého na 19. schôdzi Národnej rady. Ako viete, je to bežná procedúra, pretože ak schváli Národná rada Slovenskej republiky určité uznesenie, ktoré sa dotýka vlády, vláda prijíma materiál, ktorý sa nazýva Opatrenia na zabezpečenie plnenia takéhoto uznesenia. Uložili sme konkrétne úlohy, predovšetkým ministrovi hospodárstva, ktorý musí do 31. marca 2008 zabezpečiť zverejnenie všetkých zmlúv uzatvorených v mene Slovenskej republiky v rámci privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, je tu ale klauzula, že nesmie dôjsť k porušeniu právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak nám určité ustanovenie v tom bude brániť, tak my, samozrejme, zákony porušovať nemôžeme, ale tam, kde to je možné, všetko zverejníme. Ďalej sme uložili ministrovi hospodárstva, aby predložil generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetky doklady, ktoré súvisia s preverovaním procesu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a rovnako sa ministrovi hospodárstva uložila úloha preskúmať možnosť podať návrh na príslušný súd na preskúmanie rozhodnutia vlády zo 14. marca 2002. Tieto informácie asi nie sú až tak prekvapujúce, ale chcem vás informovať o troch nových skutočnostiach, ktoré sa objavili a ktoré dnes boli zvýraznené pri predkladaní tohto dokumentu. Predovšetkým chceme informovať verejnosť, že predchádzajúca vláda označila privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu za nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie. Toto jednoducho bolo stanovisko predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky a bolo uverejnené v zámere a postupe privatizácie SPP, ktorý bol schválený uznesením vlády 12. júla 2000 číslo 577. Samozrejme, dnes sa dá bez akýchkoľvek ťažkostí preukázať, že to bolo klamstvo, pretože privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu nebola nikdy vnímaná ako predpoklad vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a nie je vôbec zrejmé a jasné, prečo vláda Slovenskej republiky prijala takéto rozhodnutie. Ďalej chcem povedať, že v transakčných dokumentoch sa objavili tzv. dohodnuté maximálne ceny. A je to neuveriteľné, ale je tu aj záväzok, že ceny plynu pre odberateľov z kategórie domácností nesmú byť v žiadnom prípade v roku 2003 nižšie ako ceny účtované v roku 2002. No tak to je škandál, pretože my neustále bojujeme za znižovanie cien pre domácnosti a v transakčných dokumentoch boli dohodnuté maximálne ceny, ktoré v roku 2003 nesmeli byť v žiadnom prípade nižšie ako tie v roku 2002. To len potvrdzuje, že vtedajšia vláda Slovenskej republiky jednostranne stála na strane zahraničných spoločností, ktoré mali záujem privatizovať Slovenský plynárenský priemysel. A ešte jedna zaujímavosť, ktorá sa v médiách neobjavila - pred privatizáciou bolo ocenenie SPP 52,2 mld. Sk, po privatizácii už to bolo 168,7 mld. Sk. Ako to je možné, že pred privatizáciou bola hodnota majetku trikrát nižšia podľa znaleckého posudku ako podľa znaleckého posudku urobeného po privatizácii? Toto sú všetko dôvody, ktoré nútili vládu Slovenskej republiky pristúpiť k návrhu opatrení a k uloženiu tých úloh pre ministra hospodárstva, o ktorých som teraz pred chvíľkou hovoril. Tretia vec - ako sme avizovali v súvislosti s medializovaným problémom skládky odpadov v Pezinku, bol požiadaný minister životného prostredia v spolupráci s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, aby dal podnet na generálnu prokuratúru, pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti postupu v rámci udeľovania rôznych povolení a pokiaľ sa preukáže, že boli porušené právne predpisy, tak celý tento proces bude zastavený, my sme od samého začiatku boli v tomto veľmi jasní. Vážené dámy a páni, musím však potvrdiť, že vláda sa zaoberala aj tým, ako je možné, že takýmto širokým spôsobom bola kauza skládky v Pezinku medializovaná, vláda sa zaoberala aj tým, ako spontánne vznikali niektoré protestné zhromaždenia, ako sa zrazu len tak z ničoho nič zjavil spevák, ktorý si bežne účtuje 100 000, 200 000 Sk za vystúpenia, preto budeme ešte raz preverovať celý priebeh tejto kauzy aj z hľadiska toho, kto mal záujem, z akých dôvodov útočiť na vládu Slovenskej republiky, hoci ide o vec miestneho, regionálneho charakteru. My sme však prijali rozhodnutie, ktoré sme prisľúbili, dávame preskúmať, dávame podnet na prokuratúru, aby veci boli preskúmané, ale rovnako vám sľúbime, že vám o chvíľku popíšeme aj to, čo všetko vlastne bolo za skládkou. To bola vec, ktorá so skládkou nemá podľa všetkého nič spoločné, ale o tejto kauze bude rokovať, predpokladám, vláda opäť na budúcej schôdzi budúci týždeň. To sú asi také základné informácie, ešte snáď pokiaľ ide o nového štátneho tajomníka na ministerstve obrany - po odchode pána ministra Kašického a nástupe nového ministra obrany, ktorý predtým pôsobil na funkcii štátneho tajomníka, dnes vláda vymenovala pána Ing. Daniela Duchoňa do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tento pán, ktorý je dnes, od dnešného dňa štátnym tajomníkom, pracoval v Nemocnici Ministerstva obrany ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, čiže ide z rezortu, pôsobil od roku 2006 na tejto pozícii v rámci príslušnej nemocnice. Toľko k asi najzásadnejšej personálnej otázke, ktorá bola prijatá, nech sa páči, ak máte nejaké otázky k vláde alebo iné otázky, som pripravený odpovedať.
redaktor, Slovenský rozhlas
Pán premiér, ja mám dve otázky, jedna sa týka toho, čo ste hovorili, a druhá, ak dovolíte, by som sa spýtal na Kosovo - čo urobí teda vláda, vzhľadom aj na uznesenie Národnej rady a ako teda si vysvetlí minulý výrok ministra Kubiša, teda že dočasne alebo zatiaľ, či teda vláda zvažuje uznanie Kosova alebo principiálne poviete nie - tak a potom položím tú druhú.
Robert Fico, predseda vlády
Pokiaľ ide o Kosovo, treba správne interpretovať to, čo hovorí minister zahraničných vecí, a máme v tomto rovnaký názor, že po nejakom čase sa musíme vrátiť k dnešnému stanovisku, ale my ho môžeme zmeniť len vtedy, pán redaktor, ak by došlo ku konvalidácii nedostatkov v oblasti medzinárodného práva. Jednoducho, vláda Slovenskej republiky by musela vidieť také rozhodnutia príslušných medzinárodných inštitúcií, ktoré by nás oprávňovali zmeniť svoj postoj ku Kosovu. Ak k takejto zmene nedôjde a nedôjde k náprave nedostatku v oblasti medzinárodného práva, vláda Slovenskej republiky nemôže pristúpiť k uznaniu Kosova ako nezávislého a samostatného štátu. Teraz poviem môj osobný názor - považujem to za hrubú chybu, ktorá spôsobí podľa môjho názoru veľké napätie. Ak vnímate vyjadrenia z rôznych častí sveta, už teraz vidíme, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti nikomu nepomohlo a bude zvyšovať iba napätie tam, kde to nikto nechce. Preto môj postoj aj postoj vlády zostáva nemenný, muselo by dôjsť k zásadným zmenám v medzinárodnoprávnom postavení Kosova, ak k takým dôjde, budeme sa nimi zaoberať. Ak k ním nedôjde, vláda Slovenskej republiky nemôže pristúpiť k uznaniu Kosova ako samostatného štátu.
redaktor, Slovenský rozhlas
Ďakujem a druhá otázka, pán premiér, vy ste teraz povedali na adresu pezinskej skládky, že vláda sa zaoberala aj tým ako spontánne sa teda zorganizovali ľudia a že tam boli speváci, myslíte pána Cmoríka, ktorí si berú veľké honoráre a že preveríte, kto mal záujem útočiť na vládu Slovenskej republiky. Takže vám sa zdá podozrivé, keď sa ľudia angažujú, povedzme, vo veciach, ktoré sa ich týkajú, a kto by to mal preverovať - polícia alebo...
Robert Fico, predseda vlády
Nie, nie, ja hovorím o úplne niečom inom. Hovorím o tom, že v pozadí problému, ktorý vznikol medzi Krajským stavebným úradom a skládkou v Pezinku, je úplne iná výstavba, v úplne inej časti Bratislavy a o tejto výstavbe má takisto rozhodovať Krajský stavebný úrad, len ten má iný názor, ako má investor. Toto je momentálna vec, ktorú vám môžem povedať a budeme pokračovať a budeme presne pomenovávať, že či došlo alebo nedošlo k vydieraniu šéfa Krajského stavebného úradu, čo mu bolo povedané, kto ho navštívil, ako mu bolo povedané, čo sa všetko stane, ak nevyjde Krajský stavebný úrad v ústrety niekomu pri výstavbe. Ale nechajte nás, prosím, pracovať, pretože to sú príliš háklivé informácie takéhoto typu, ale ja nepoznám žiadnu skládku na Slovensku, ktorej sa venovalo toľko pozornosti ako tejto, nehovoriac o tom, že tam veľmi rýchlo utekali všetci poslanci z opozície, všetko bolo perfektne pripravené, len to nebolo určite spontánne. Preto mi dovoľte, aby som v tomto okamihu k tejto téme sa ďalej nevyjadroval a povedal podrobnosti najbližšie, ak sa nám podarí všetky informácie dať dohromady. Opakujem ešte raz: v pozadí vzťahu medzi Krajským stavebným úradom a skládkou v Pezinku bola výstavba v úplne inej lokalite, mimoriadne lukratívna výstavba, na ktorej má záujem jeden investor, ale kde Krajský stavebný úrad má iný názor.
redaktor, Slovenský rozhlas
A bude to preverovať polícia?
Robert Fico, predseda vlády
Myslím si, že budeme musieť požiadať prednostu Krajského stavebného úradu, aby poskytol všetky potrebné informácie príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ak sa ukáže, že mohlo ísť napríklad o vydieranie.
redaktorka
Dobrý, ja by som sa chcela, pán premiér, opýtať k tomu SPP-čku...
Robert Fico, predseda vlády
Prepáčte, ale to nemení nič na tom, že sme dali preskúmať podnet zákonnosti postupu v Pezinku, aby zase nevznikol nejaký dojem, že niečo zakrývame. Ak došlo k porušeniu zákonov, aj pokiaľ ide o rozhodovanie v Pezinku, no tak prosím, nech to prokuratúra zastaví a my to takisto budeme všetko zastavovať, čo sa má zastaviť. Pán redaktor, a rovnako vás prosím, aby ste informovali slovenskú verejnosť, že ako vhodné miesto na skládku odporučilo Pezinok ministerstvo životného prostredia v roku 2000 – ak si teda dobre pamätám - 1999 alebo 2000. Tak sa naozaj potom pýtam, čo tam pobehovali poslanci z opozície a tvárili sa ako svätí za dedinou, že oni sú tí spravodliví, ktorí teraz budú ukazovať, čo je morálne a čo nie je nemorálne. Vláda Mikuláša Dzurindu cez ministerstvo životného prostredia v roku 1999 v oficiálnom dokumente, ktorý je podpísaný, odporučilo Pezinok ako vhodnú lokalitu na výstavbu skládky - a zrazu je to problém Ficovej vlády. Je to miestna vec, a preto – opakujem ešte raz – budeme skúmať pozadie, prečo, kto, akým spôsobom organizoval niektoré veci.
pani Maková, TV Joj
Ja sa chcem teda opýtať len k tomu SPP-čku, čo konkrétne teda očakávate – pán Mečiar sa dokonca v rozprave vyjadril tak, že podľa neho sú zmluvy neplatné. Čakáte nejaký dokonca takýto verdikt? Lebo generálna prokuratúra už raz skonštatovala teda, že tam nebol porušený zákon - či pre vás bude výsledkom aj to, že ak sa povie minimálne morálne alebo eticky možno tam bolo niečo porušené.
Robert Fico, predseda vlády
Ukázalo sa, že – veď Národná rada konštatovala, čo môže Národná rada v rámci svojej kontrolnej funkcie, niektoré vážne porušenia. Ak napríklad Národná rada konštatovala, že pri vyplácaní odmien poradcovi boli porušené právne predpisy, je to vec, ktorou sa musia zaoberať príslušné inštitúcie, či to je NKÚ alebo je to Generálna prokuratúra – nechajme ich, nech pracujú. Preto čo bude ďalej veľmi záleží od právnych krokov, ktoré budú urobené. Poviem to však otvorene a možno tým trošku aj vyvolám spochybnenie, ale my sa naozaj musíme zaoberať otázkou, či manažérska kontrola je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Či teda ak štát má 51 % v SPP, musí tolerovať, že nemá väčšinu v rozhodujúcom orgáne spoločnosti, ktorá sa nazýva predstavenstvo, kde napriek tomu, že štát je väčšinový akcionár, má menší počet zástupcov štátu, ako má menšinový akcionár. Toto je principiálna otázka, že či toto má štát tolerovať, že či manažérska zmluva, kedy sa dáva kontrola celého podniku do rúk menšinového vlastníka, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími právnymi predpismi. Ale na to treba právne kroky, to sa nedá rozhodnúť z pozície vlády. To buď bude musieť rozseknúť Ústavný súd, alebo to musí rozseknúť Národná rada novým zákonom, ktorý stanoví pravidlá hry, že ak má raz niekto väčšinu, no tak má väčšinu a kontroluje podnik. Čo je to za nezmysel – máme väčšinu 51 % a si ani neťukneme v SPP. 49-percentný vlastník si robí s SPP, čo chce. Doslova a dopísmena. Takže aj toto je téma, ktorá určite príde podľa môjho názoru v krátkom čase na stôl.
pani Maková, TV Joj
Čiže z vášho pohľadu buď sa opravia tie pomery, alebo prípadne ak sa poukáže...
Robert Fico, predseda vlády
Musíme najprv nájsť správny základ na to, ja opakujem – to sa nedá urobiť rozhodnutím vlády. Buď to povie Ústavný súd, ak sa naň obráti legitímny subjekt, že či je alebo nie je možné, aby menšinový vlastník ovládal taký podnik, ako je SPP – či to je v súlade so Slovenskou ústavou, alebo sa prijme zákon, ktorý povie, že musí platiť vždy pravidlo – kto má väčšinu, tak má aj väčšinu v rozhodujúcich orgánoch spoločností. Ale o tomto treba diskutovať ešte.
pani Maková, TV Joj
Ďakujem.
redaktora, TA3
Dobrý deň, pán premiér, mám dve otázky, tá jedna súvisí tak trošku vlastne s tým dnešným rokovaním – spomenuli ste Krajský školský úrad v tej prvej časti a zároveň myslím, ak sa nemýlim, vláda rozhodovala aj o odvolaní alebo menovaní šéfky Krajského úradu životného prostredia – či v tejto súvislosti platia tie vaše slová, že do konca marca by mali byť zrušené krajské úrady životného prostredia a do konca roka, ak sa nemýlim, všetky tie špecializované krajské úrady.
Robert Fico, predseda vlády
Pani redaktorka, zopakujem, aby nedošlo niekde k nedorozumeniu, pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu. V programovom vyhlásení vlády je spoločná dohoda medzi koaličnými partnermi len na rušení všeobecnej štátnej správy na úrovni kraja. To sme urobili, krajské úrady boli zrušené. Pokiaľ ide o špecializovanú štátnu správu, toto nie je predmetom dohody, preto sa musíme medzi sebou baviť a hľadať nejaké spoločné riešenia. Napríklad môžem potvrdiť, že sú rezorty, ako je napríklad ministerstvo dopravy, ktoré ak má špecializovanú štátnu správu, nemá problém s tým, aby sme špecializovanú štátnu správu zužovali. Už bol aj jeden materiál, ktorý sa týkal úradov životného prostredia, potom bol stiahnutý, lebo vznikli opäť právne otázky, že či to je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Je tlak, aby špecializovaná štátna správa bola zužovaná v maximálnom množstve tak, ako sa len dá - ale nie je to predmetom programového vyhlásenia vlády. Ja však uvítam, ak jednotlivé rezorty, ktoré majú pod sebou špecializovanú krajskú štátnu správu, pristúpia buď k úplnej likvidácii krajskej špecializovanej štátnej správy, alebo pristúpia k významnej redukcii, či už ľudí, finančných nákladov, ktoré sú spojené s činnosťou na úrovni špecializovanej krajskej správy. Čiže toto nie je oficiálny záväzok vlády, vláda mala záväzok, ktorý už dávno splnila – zrušiť krajské úrady - to znamená všeobecnú štátnu správu na úrovni kraja. Ale môj názor je, že treba to rušiť.
redaktora, TA3
Ešte jednu otázku, ak dovolíte, takisto súvisí tak trošku so zahraničnopolitickou situáciou – minister Jahnátek vlastne včera naznačil alebo teda povedal, že podľa neho umiestnenie týchto radarov v susednom Česku je priamou hrozbou pre Slovensko – čo si o tom myslíte a či súhlasíte s takýmito slovami.
Robert Fico, predseda vlády
Ak v susedných krajinách, ktoré sú naozaj bezprostrední susedia Slovenskej republiky, či to je Česká republika alebo Poľsko, majú vzniknúť rôzne zbraňové systémy alebo kontrolné systémy, na ktoré majú byť zamerané zbrane povedzme z iných krajín, no tak sa musíme celkom prirodzene cítiť ohrození takýmito stanicami alebo systémami, ktoré majú byť v susedných krajinách. V tomto ja súhlasím s názorom pána ministra hospodárstva, že vybudovanie radarov a raketových staníc neprispieva k žiadnej stabilite, najmä nie vtedy, ak to nie je súčasťou širokých medzinárodných dohôd. Veď opakovane sme zdôrazňovali, že bilaterálne vzťahy medzi Českou republikou a Spojenými štátmi a medzi Poľskom a Spojenými štátmi nemôžu nahradzovať medzinárodné multilaterálne systémy, ktoré tu existujú. Predsa sme členmi NATO. Tak teda ak niekto hovorí o raketovej ochrane v Európe, prečo to nie je rozhodnutím Severoatlantickej aliancie, prečo teda Slovenská republika na tomto fóre nemôže o týchto veciach hovoriť a rozhodovať? Preto postoj k tejto otázke zostáva nemenný a ja to považujem za nesprávne, hoci je to vec bilaterálnych rozhovorov medzi tými krajinami, ktoré som citoval. Ale považujem to za nesprávne, ak sa zvyšuje napätie takýmto spôsobom v strede Európy. A ja som zásadne proti aj radarom, aj raketám v Európe takéhoto typu, keď niekto si svoj ochranný dáždnik vysúva zo svojho územia do Európy.
pán Kovačič, televízia Markíza
Pán premiér, pani ministerka Tomanová sa vyjadrila, že deregulácia nájomného v reštituovaných bytoch nebude, sľúbila to rozhorčeným občanom a na druhej strane pán minister Janušek pripravuje túto dereguláciu, takže ako sa to vyrieši?
Robert Fico, predseda vlády
No, musí pripravovať pán Janušek právny predpis, ktorý na túto otázku odpovie. Takže neviďte v tom, prosím, zase nejaký rozpor. My sme o tejto téme už hovorili na rokovaní vlády zatiaľ iba bez prijímania rozhodnutia. Prevláda absolútne názor, že nemôžeme vystaviť ľudí, ktorí často celý život bývajú v bytoch, ktoré síce majú dnes vlastníkov, situáciám, že nebudú schopní si zaplatiť nájomné. Tak si zoberte, že niekto býva 20 – 30 rokov v nejakom byte a zrazu mu príde list – no tak pripravte si od budúceho roku 25 000 Sk alebo 20 000 Sk nájomné, lebo už od budúceho roku budete platiť toľkoto a toľkoto - a ten človek má 11- alebo 10-tisícový dôchodok. Tak čo teraz mu povieme, že - tak máš smolu, choď preč odtadiaľ, ako nepomôžeme ti. Vláda Slovenskej republiky je toho názoru, že dereguláciu nájomného treba zastaviť a treba chrániť ľudí, ktorí sa dostali do tejto situácie nezavinene, a súčasne treba sa venovať aj obsahu vlastníckeho práva tých ľudí, ktorí majú tieto nájomné domy alebo, nazvime to, činžové domy v reálnom vlastníctve, sa k nim dostali po nejakom časovom období. Preto žiadny rozpor tam nie je, ale vláda nebude súhlasiť s dereguláciou a garantujeme každému, že bude sociálne únosné pre neho, aby nejakým spôsobom si to riešenie našiel.
pán Kovačič, televízia Markíza
Takže kto bude platiť tú stratu, ktorá bude spôsobená vlastníkom týchto domov?
Robert Fico, predseda vlády
Kto bude platiť náhradu ľuďom, ktorí dnes z 5 000 Sk majú ísť na 20 000 Sk nájomného? Kam tí ľudia majú ísť, pán redaktor?
pán Kovačič, televízia Markíza
A vyčlení vláda na to nejaké prostriedky?
Robert Fico, predseda vlády
Kam tí ľudia majú ísť? Ja sa vás pýtam. Viete veľmi jednoduché je od mikrofónu klásť, od zeleného stola teoretické otázky. Ja vám odpovedám, že nedovolíme dereguláciu nájomného, a budeme sa zaoberať otázkou, ako naplniť obsah vlastníckeho práva tých ľudí, ktorí majú tieto byty. Ale ja odmietam, aby sa vláda Slovenskej republiky podpísala ako antisociálny útvar pod to, že ľudia, ktorí majú často 60 – 70 rokov, budú vyhodení na ulicu len preto, lebo nebudú schopní zaplatiť nájomné, hoci tam 20 – 30 rokov bývali. To je náš postoj, nájdeme riešenie a hľadáme ho. Nie je to jednoduché riešenie, ale deregulovať nájomné – jednoducho s tým nemôžeme súhlasiť.
pán Kovačič, televízia Markíza
Takže dostanú odškodnenie tí ľudia, ktorí...
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, hľadáme, ako naplniť vlastnícke právo, obsah vlastníckeho práva. Ja v danom okamihu neviem odpovedať na vašu otázku, pretože sa týmto materiálom ešte vláda nezaoberala. Ja viem, že pre vás je najlepšie vyhodiť – však choďte na ulicu – ale ja takýto prístup jednoducho odmietam.
pán Kovačič, televízia Markíza
Ďakujem.
pani Fabianová
Dobrý deň, ja sa chcem ešte spýtať na toho nového štátneho tajomníka, či môžete o ňom povedať nejako viac informácií aj v tom zmysle, že či je členom strany Smer – sociálna demokracia alebo ho vaša strana vlastne do tejto funkcie len nominovala.
Robert Fico, predseda vlády
Je to nominácia, ktorá patrí strane Smer – sociálna demokracia, všetky údaje naňho nájdete, je kompletne zverejnený životopis, ja vás poprosím, ja by som sa v tom teraz nerád preberal, ale je – počkajte, ja sa pozriem – celý životopis je možno sprístupniť, takže môžete si to zobrať priamo z internetu. Nie je tam nič také, čo by tam nemalo byť. Je to nominant strany Smer – sociálna demokracia, pretože táto funkcia bola pri vytváraní vlády Slovenskej republiky pridelená tejto politickej strane.
redaktorka
Pán premiér, chcem sa spýtať, keby ste mohli presnejšie povedať ohľadom štipendií – s ktorými krajinami už máme takéto dohody podpísané, s ktorými sa pripravujú? Potom, či bude určený nejaký počet žiakov na jednotlivé školy a ak viete teda povedať zhruba, koľko je vlastne študentov tretích ročníkov stredných škôl s maturitou na Slovensku. A ďalšia otázka – chcem sa ešte spýtať, prečo ste napokon reagovali na súhrnnú správu Inštitútu pre verejné otázky, keď vaša hovorkyňa deň predtým povedala, že to nebudete komentovať? Či ste teda túto reakciu písali sám a či sa domnievate, že by naozaj štát mal viac kontrolovať mimovládne organizácie alebo na ne dohliadať, ako sa to navrhuje vlastne v zákone, proti ktorému mimovládky protestujú. Ďakujem.
Robert Fico, predseda vlády
Pokúsim sa byť veľmi presný – v súčasnej dobe sú rozpracované dohody s Francúzskom, Belgickom, Talianskom, Španielskom a Rakúskom, kde je možné ustanovenie upravujúce štúdium žiakov stredných škôl v príslušnej krajine - možné doplniť, takže máme už určité dohody. Toto sú informácie, ktoré mám z ministerstva školstva - poprosím vás o detaily potom, keby ste sa obrátili na túto inštitúciu. Najväčší problém pravdepodobne bude práve s angličtinou, čo je škoda, pretože – nemyslím teraz problém typu administratívny, hovorím teraz o finančnom probléme, pretože máme krajiny, kde vieme zagarantovať bezplatné vzdelanie, štipendium pokryje ubytovanie, stravovanie, cestovné, študijné pomôcky a poistenie. Ale sú niektoré krajiny, ktoré vyberajú peniaze aj za vyučovanie. Preto teraz musíme presne stanoviť aj určité kritériá, že či to štipendium bude rovnaké pre každú krajinu, alebo to budeme iným spôsobom diferencovať, ale toto sú veci, ktoré už bude mať na starosti príslušné ministerstvo a budeme sa tým zaoberať určite aj na budúcom rokovaní vlády Slovenskej republiky.
redaktorka
Myslíte Veľkú Britániu?
Robert Fico, predseda vlády
Napríklad na Malte – Malta z toho žije ako krajina, že poskytuje vzdelanie za peniaze, tak – nakoniec je Írsko, kde by sme mohli poslať takisto študovať na strednú školu. Je to však veľký projekt a najpodstatnejšie je, že máme naň peniaze. Iné by bolo teoretizovať bez peňazí, ale 270 mil. Sk je reálne k dispozícii k 1. septembru 2008, čiže môžeme rátať s tým, že viac ako 1000 študentov, ak sa nám to podarí zorganizovať a zrealizovať, by mohlo študovať tretí ročník v zahraničí. Treba brať na zreteľ aj to, že sú to všetko ešte mladistvé osoby, preto nám musí záležať na riadnom právnom a inštitucionálnom zabezpečení týchto pobytov, aby nedošlo k žiadnym ťažkostiam. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa myslím IVO - súhrnnej správy – poviem osobný názor, ak dovolíte teraz, pretože veď už nejaké stanoviská boli prezentované. Nemôže sa pán Mesežnikov, pán Bútora a pani Bútorová tváriť, že sú nezávislí - a nemôžu si vydávať nejaké knižôčky, kde na prvú stranu dajú nejaký valec a na zadnú stranu dajú diaľnice a povedia, že rok 2007 bol rokom tyranie väčšiny. A čo my tu sme nemali voľby? Okrem toho, poznáme týchto ľudí - pán Mesežnikov nepovedal na adresu vlády Slovenskej republiky jedno dobré slovo. Pán Bútora, pani Bútorová, všetci títo ľudia pôsobili v okruhu poradcov pravicovej vlády, nikdy sa netajili pravicovými postojmi. Ja ich rešpektujem, no ale nech teda napíšu, že sme pravičiari, podporujeme pána Dzurindu a jeho politické strany alebo jeho hnutia a toto je náš názor, potom to budeme rešpektovať. Ale nemôže sa niekto tváriť, že ja som tu objektívny a budem tu rozprávať o tyranii väčšiny. Čo to je za nezmysel? Aká tyrania väčšiny? Ako si vôbec môže niekto takýto výraz dovoliť použiť na adresu vlády Slovenskej republiky, ktorá vznikla legitímne? Pochybuje niekto o legitimite tejto vlády? Chce niekto spochybniť, že táto vláda nevznikla na základe demokratických volieb? Chce niekto spochybniť, že táto vláda nemá podporu slovenskej verejnosti, že si neplní svoje programové vyhlásenie? No je mi ľúto, že sa pánovi Bútorovi a Mesežnikovi nepáči sociálnodemokratický program, ale to je ich problém. Mali lepšie presviedčať voličov, aby teda pravica vyhrala a mohli dnes napísať, že na Slovensku je najlepšia pravicová vláda na svete. Jednoducho odmietame, aby sa tu niekto staval do polohy nezávislých komentátorov slovenskej politickej scény. Najmä to odmietame vtedy, ak je úplne zrejmé, o koho ide a kde sú zaradení. Takže toto možno – možno to bol aj skrat v komunikácii, dobre viete, že som bol PN a ešte stále nie som celkom zdravý z chrípky, možno bude ďalej moja PN-ka pokračovať, len som chcel prísť na rokovanie vlády. Ale považoval som za potrebné aj dnes povedať toto na adresu tejto inštitúcie. Ďakujeme veľmi pekne.
redaktorka
Ešte k tej kontrole mimovládnych organizácií keby ste mohli sa vyjadriť.
Robert Fico, predseda vlády
Jaj, prepáčte.
redaktorka
...(nekvalitný záznam, pozn. prep.)...
Robert Fico, predseda vlády
Neviem v akej súvislosti sa to teraz pýtate ale.
redaktorka
No pripravuje sa nový zákon o spolkoch, proti ktorému mimovládne organizácie protestujú, teda aký je váš názor, na ktorej strane stojíte, že či ich treba viacej kontrolovať nejako - mimovládne organizácie, ako to predpokladá ten zákon.
Robert Fico, predseda vlády
Ja nemám s mimovládnymi organizáciami žiadny problém. Dokonca som presvedčený, že mimovládne organizácie vedia v niektorých prípadoch plniť funkcie aj za štát podstatne lacnejšie, ako to robí štát. Napríklad si viem predstaviť veľmi aktívne mimovládne organizácie v oblasti prevencie kriminality a boja proti drogám a ďalšie a ďalšie. Tu by štát mohol byť veľmi aktívny a mohol by takýmto organizáciám aj možno viac vychádzať v ústrety, aj finančne ich podporovať, lebo vždy sú efektívnejšie ako štát. To je normálne, veď to nehovorím žiadne tajomstvo, pretože často tie inštitúcie pracujú na dobrovoľnej báze. Ak sa prijíma nejaký návrh zákona, tak sa prijme návrh zákona, ktorý bude plne zodpovedať štandardom Európskej únie tak, ako to je aj v prípade tlačového zákona. My neprijmeme zákon, ktorý by išiel proti pravidlám hry ani v jednom, ani v druhom prípade. A toľko slobody, koľko majú mimovládne organizácie, toľko slobody, čo má tlač na Slovensku, ja myslím, že môžeme byť vzorom kdekoľvek na svete. My chceme len štandardné zákony, nič iné. Netreba hneď za každým návrhom zákona, ktorý sa objaví, vidieť nejakého strašiaka, že chceme niekomu ublížiť. Viete si predstaviť niekde v Európe, že by len tak hocikto došiel k bytu predsedu vlády a mlátil mu do dverí, ako mne včera napríklad? Vyzváňal? To kde sa takéto veci môžu udiať, povedzte mi. Ktorému novinárovi by takéto niečo bolo umožnené? Takže sloboda tlače je na Slovensku fantastická, veď to nakoniec potvrdil aj prieskum, ktorý zaradil Slovensko medzi asi najslobodnejšie z tohto pohľadu.
Rado Tomek, Bloomberg
Pán premiér, mohli by ste, prosím, vysvetliť, čo máte konkrétne na mysli pri tom Kosove tou konvalidáciou zlyhaní alebo nesúladu s medzinárodným právom?
Robert Fico, predseda vlády
Napríklad keby Bezpečnostná rada prijala konečne nejaké rozhodnutie, pokiaľ ide o Kosovo - napríklad. Ďalej ja očakávam, že aj Európska únia bude musieť nájsť podstatne konkrétnejšie a spoločnejšie stanovisko ku Kosovu, ako tomu bolo doteraz. Toto sú kroky, ktoré očakávame, ale pokiaľ k tomu nepríde, tak slovenská vláda nemôže ani Slovenská republika pristúpiť k uznaniu Kosova ako samostatného štátu. Berme trošku na zreteľ aj záujmy Srbska! Naozaj to tak je jednoducho, že niečo je integrálnou súčasťou krajiny, vám to odtrhnú a vy sa na to musíte pozerať, že to je v poriadku. To nie je v poriadku. Aj ja som presvedčený o tom, že jednostranné vyhlásenie Kosova je v príkrom rozpore so základnými, elementárnymi princípmi medzinárodného práva a bude treba veľmi veľa urobiť na to, aby sme mohli povedať, že vznik Kosova ako nezávislého štátu je v súlade s medzinárodným právom. Ak sa tak stane, sme pripravení na všetko, ale momentálne sa obávam, že takáto situácia vznikne iba veľmi – veľmi ťažko. Skôr sa obávam dôsledkov tohto rozhodnutia.
Rado Tomek, Bloomberg
A druhá otázka – hovorili ste o tej možnosti preskúmať rozhodnutie vlády zo 14. marca 2002 - to je to rozhodnutie, ktorým vlastne vláda schválila predaj časti Slovenského plynárenského priemyslu – viete si predstaviť, kam až ďaleko môže tento proces ísť? Sú aspoň teda súčasní majitelia toho podniku a tá percentuálna štruktúra je nemenná?
Robert Fico, predseda vlády
Cieľom tejto aktivity, pretože naozaj išlo o vážne porušenia zákonov, nie je útočiť na vlastníkov, teda tých, ktorí kúpili 49 % akcií SPP - to sme zdôraznili opakovane – naším cieľom je predovšetkým odstrániť prípadné chyby, ku ktorým došlo, a poukázať na vážne pochybenia zo strany predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí v danom okamihu rozhodovali o Slovenskom plynárenskom priemysle. A ako ďaleko to môže zájsť - nikto nechce rozkolísať určite takýto významný podnik, ako je Slovenský plynárenský priemysel, to určite nie, ale zase na druhej strane, ak má štát 51 %, tak sa chce správať ako 51-percentný vlastník. To je celkom prirodzené. Ďakujeme veľmi pekne.
tlačový tajomník
Ďakujeme.
