Užitočné odkazy
Prepis audiozáznamu tlačovej konferencie po skončení 82. schôdze vlády SR ( v Brezne )
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Vážené dámy a páni, dobrý deň, dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej besede po rokovaní 82. schôdze vlády Slovenskej republiky tu v Brezne. Dovoľte, aby som privítala predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, primátora mesta Brezno, pána Jaroslava Demiana, a predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, pána Milana Murgaša. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, prepáčte mi moju hlasovú indispozíciu, dúfam, že to zvládnem, vážený pán primátor, pán predseda, vážené dámy a páni, skončilo rokovanie vlády Slovenskej republiky, jedno z výjazdových rokovaní, ktoré máme v pláne tento rok opakovať vo viacerých častiach Slovenskej republiky. Netreba vysvetľovať, prečo sme tu v Brezne, pretože je to oblasť, ktorá má svoje špecifické problémy, a na tieto ťažkosti sme dnes sa pokúšali či už ad hoc alebo aj systémovo reagovať na tomto výjazdovom zasadnutí. Chcel by som dodať, že význam zasadnutia nespočíva len v tom, že preberieme základnú informáciu o ekonomickom a sociálnom rozvoji v danom regióne, ale aj v tom, že ministri, ktorí sú prítomní, majú možnosť absolvovať celý rad stretnutí a majú samostatný program, v rámci ktorého sa môžu priamo na mieste oboznámiť so špecifickými okolnosťami, v ktorých žijú a pracujú ľudia v tomto regióne. Okrem takých elementárnych bodov programu vlády sme sa teda prioritne zaoberali analýzou sociálnoekonomickej situácie okresu Brezno a návrhom na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti. Celkom prirodzene najviac rezonuje, pokiaľ sa stretávame s ľuďmi v daných regiónoch, otázka infraštruktúry. Ja som veľmi rád, že padlo rozhodnutie stavať R1, to znamená - Nitru, až po Žiar nad Hronom - formou PPP projektov, čo významne pomôže aj samotnému Breznu a okoliu, ale dnes sa vláda Slovenskej republiky na rokovaní zaoberala aj, nechcem povedať, že miestnymi komunikáciami, ale komunikáciami, ktoré sú bezprostredne napojené na mesto Brezno. Dovoľte mi preto, aby som vás informoval, že sme prijali rozhodnutie začať realizáciu rekonštrukcie a výstavby cesty I/66 v úseku Brezno a Polomka - 1. etapa, do 31. decembra 2009, potom začať realizáciu rekonštrukcie a výstavbu cesty I/66 na úseku Polomka – hranica Prešovského samosprávneho kraja, to je tzv. 2. etapa, do 30. júna 2010, ďalej sme rozhodli, že sa z prostriedkov Slovenskej správy ciest vyčlení 50 mil. Sk na začatie rekonštrukčných prác na štátnej ceste 530/1 Brezno – Tisovec, a ešte aj takú drobnosť, že dôjde k odstráneniu bodovej závady v obci Polomka výstavbou novej cesty I/66 v dĺžke 3,8 km presmerovaním mimo centrálnu časť obce. Čiže okrem tých strategických úloh, ktoré máme, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, na výjazdových zasadnutiach budeme aj takýmto spôsobom prispievať k zlepšeniu infraštruktúry Slovenskej republiky v rámci možností, ktoré nám samozrejme dávajú verejné financie. Ďalej vás chcem informovať, že podobne ako sme tak urobili v – myslím - Rimavskej Sobote a ako sme urobili aj v Tisovci, ministerka práce dostala za úlohu podporiť projekt tvorby tzv. sociálnych podnikov s využitím vnútorných kapacít regiónu najmä v oblasti remeselných zručností, poľnohospodárskej prvovýroby a výroby energetických obnoviteľných zdrojov. Ďalej vláda rozhodla o tom, že bude podporovať konkrétne projektové návrhy v odvetví cestovného ruchu v oblasti Chopok - juh, Lom nad Rimavicou, Osrblie a Brezno, ďalej vláda bude podporovať realizáciu prípravy priemyselnej zóny v lokalite Brezno – Rohozná. A ešte tu je niekoľko drobností, ak to môžem takto pomenovať - ministrovi obrany bola uložená úloha, aby hľadal možnosti - a začne sa tomu venovať už dnes – na bezodplatný prevod časti kasární, ktoré sú v meste Brezno na mesto Brezno, pretože ako sme boli informovaní v priebehu dnešných rokovaní, mesto Brezno urgentne hľadá možnosti na výstavbu domu smútku a chceme vyjsť aj takýmto spôsobom v ústrety mestu. A ešte sme rozhodli o pridelení 15 mil. Sk na rekonštrukciu viacúčelovej športovej haly tu v Brezne. Etapa dokončenia tejto výstavby, ako máme informácie, vyžaduje ešte okolo 55 mil. Sk, je to viaczdrojové financovanie, ale vláda sa rozhodla prispieť zo svojej rezervy na toto športovisko sumou 15 mil. Sk. A ešte jedna drobnosť – z rezervy predsedu vlády sa uvoľňuje 600 000 Sk na rekonštrukciu mestskej knižnice tu v Brezne. Vážené dámy a páni, toto je obsah uznesenia, ktoré sme prijali vo vzťahu k Breznu. Považujem za veľmi dôležité venovať veľkú pozornosť príprave takýchto rokovaní, pretože bez predprípravy by nebolo možné v takomto krátkom čase prijať takéto rozhodnutia, a ja preto ďakujem aj mestu Brezno a ďakujem aj vyššiemu územnému celku Banská Bystrica za spoluprácu, pretože našli sme zhodu, v niektorých veciach boli urobené kompromisy, ale inak to nejde, pretože možnosti štátneho rozpočtu sú limitované a nemôžeme vyjsť každému regiónu tak v ústrety, ako by bolo možné. Mňa čaká ešte dnes program tu v Brezne, budeme klásť veniec k soche Štefánika, potom nás čaká ešte návšteva jednej obce a ešte večer sa zastavíme v športovej hale, práve v tej hale, na ktorú vláda chce prispieť určitou sumou na dokončenie 2. etapy výstavby. Považujem z týchto dôvodov zo strany vlády Slovenskej republiky priebeh výjazdového zasadnutia za mimoriadne uspokojivý a myslím si, že do určitej miery sme aj uspokojili očakávania, ktoré od nás ako od členov vlády mali predstavitelia miestnej a regionálnej samosprávy. Veľmi pekne ďakujem.
Milan Murgaš, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja
Ďakujem za slovo, chcel by som poďakovať predsedovi vlády a vláde Slovenskej republiky za to, že boli prijaté naozaj veľmi konkrétne uznesenia, ktoré pomôžu naplneniu štyroch základných priorít Horehronia, a to je cestná infraštruktúra, priemyselný park Rohozná, komunitné centrum a sociálne podniky a cestovný ruch. Myslím si, že to, čo sa dneska udialo na zasadnutí vlády Slovenskej republiky opätovne potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky má záujem na riešení toho boľavého problému regionálnych disparít, ktoré nám tu zanechala po ôsmich rokoch vláda pána Dzurindu. Ďakujem pekne.
Jaroslav Demian primátor mesta Brezno
Ďakujem, ja tiež sa chcem poďakovať vláde Slovenskej republiky, osobne pánovi predsedovi za to, že prišli rokovať do Brezna. My sme v novembri minulého roku odovzdali za regionálne združenie miest a obcí Horehronia, stredného Rudohoria list pánovi predsedovi vlády – vtedy rokovala vláda v Čiernom Balogu – s tým, že chceli sme upozorniť na niektoré naozaj špecifické problémy tohto regiónu Horehronia. Vtedy bolo dohodnuté, že vláda príde rokovať do Brezna, že bude sa špeciálne zaoberať takýmto bodom, teda sociálnou situáciou a riešením problémov tohto regiónu. Myslím si, že tie uznesenia, ktoré boli prijaté, sú naozaj tak konkrétne, že keď sa naplnia, tak toto všetko pomôže k tomu, aby sa Horehronie opäť pozdvihlo. Ďakujem.
Martin Šanta, Reuters
Pán premiér, ja by som sa rád opýtal jednu vec – včera po Rade ministrov, kde bol schválený Konvergenčný program Slovenska, bolo Slovensko vyzvané na prísnejšiu fiškálnu politiku a na ďalšie znižovanie deficitu verejných financií – ja by som vás poprosil o reakciu. A prípadne či si vy osobne viete predstaviť, že by sa ten deficit na tento rok znížil pod tie 2,3 % HDP, a ak áno, o koľko. Ďakujem veľmi pekne.
Robert Fico, predseda vlády
Vždy keď krajina má záujem zaviesť euro, je predmetom veľmi pozorného sledovania a veľmi prísnych stanovísk. Ak si porovnáte to, čo bolo povedané na adresu Slovenska s inými krajinami v období, keď chceli zaviesť euro, tak hovoria presne to isté, čo povedali aj iným – že treba viacej šetriť. Ale teraz skúste ma počúvať a skúste sa zamyslieť nad číslami, ktoré poviem. Pôvodne plánovaný deficit verejných financií na rok 2007 bol 2,9 % - buďme presní - 2,89 %. Dnes je úplne zrejmé, že tento deficit bude nižší ako 2,5 % a dodávam, že z toho 1,2 % je deficit, ktorý nám vytvára druhý pilier odklonom peňazí zo Sociálnej poisťovne do dôchodkových správcovských spoločností. Ak teda bude deficit, pán kolega, v roku 2007 na úrovni povedzme 2,4 % a z toho 1,2 % je deficit, ktorý je vytvorený v Sociálnej poisťovni, tak reálne vláda, ktorá sa hlási k sociálnodemokratickým hodnotám, pracuje s deficitom na úrovni 1,2 %. Pýtam sa - kedy ktorá vláda v histórii Slovenskej republiky pracovala s takýmto nízkym deficitom? Nikdy to takto nebolo. Pokiaľ ide o rok 2008, plánovaný deficit je na úrovni 2,3 % a keďže dosiahneme za rok 2007 deficit niekde na úrovni 2,4 – 2,5, tak niekto môže tvrdiť, že to nie je dostatočne ambiciózne, keď ideme z 2,4 na 2,3 v roku 2008, ale náš plán bol 2,9 v roku 2007. Je však dosť možné, že sa budeme pohybovať na úrovni okolo 2 %, možno aj pod 2 % v roku 2008, aby sme teda ešte významnejšie stabilizovali verejné financie a tým dali jasný záväzok, že to so stabilizáciou verejných financií myslíme smrteľne vážne. Ak sa toto stane, pán kolega, tak Slovenská republika bude pracovať s deficitom niekde na úrovni 0,7 – 0,8 %, lebo vždy musím brať na zreteľ deficit, ktorý vzniká v Sociálnej poisťovni. Takýto deficit nízky nemala žiadna vláda doteraz a ja sa potom ani nečudujem, že opozícia blúzni o tlačovom zákone a o demokracii a o podobných veciach, pretože zdá sa, že ekonomicky a sociálne nemá čo vytknúť vláde Slovenskej republiky. A ja som veľmi rád, že som predsedom vlády Slovenskej republiky, voči ktorému opozícia nie je schopná prísť s ničím iným, len obvineniami z boľševizmu, že sme nedemokratickí a že ideme prijať zlý tlačový zákon. Veľmi pekne ďakujem, toto je najväčšie vysvedčenie pre vládu Slovenskej republiky, aké sa kedy mohlo stať. A to sú presné čísla, ktoré som pomenoval – áno, potvrdzujem, máme ambíciu ísť pod 2 %.
pani Skyvová, TA3
Pán premiér, keď už kolega načal túto otázku eura, chcem sa spýtať jednu otázku – vy ste včera povedali, že odďaľovanie prijatia Lisabonskej zmluvy by mohlo nejako negatívne ovplyvniť aj prijatie eura, takže keby ste mohli nejako konkrétne, že ako.
Robert Fico, predseda vlády
Samozrejme, že odďaľovanie ratifikácie Lisabonskej zmluvy je vnímané ako akási vnútropolitická nestabilita. Je ťažko porozumieť tomu, ako môže niekto podmieňovať ratifikáciu významnej európskej zmluvy bežným vnútroštátnym zákonom, ako je napríklad návrh tlačového zákona. A z interných diskusií, ktoré vediem aj ja ako predseda vlády – nakoniec zajtra, ak mi to zdravie dovolí, chcem ísť do Luxemburgu na oficiálnu návštevu – verím, že o tomto budeme hovoriť. Ale ozývajú sa hlasy, že nie je dobré, ak je ambícia vlády Slovenskej republiky a Slovenskej republiky ako celku zaviesť euro k 1. januáru 2009 podkopávaná takýmito spormi, ktoré sa týkajú Lisabonskej zmluvy. Včasná ratifikácia Lisabonskej zmluvy by naznačila, že Slovenská republika je jasne proeurópsky orientovaná, a by to aj podporilo našu ambíciu pri zavádzaní eura. Opätovne chcem vyzvať opozíciu, aby nehrala túto deštrukčnú hru - nič nevyhrajú. Po prvé, som presvedčený, že Európska komisia aj Európska centrálna banka povedia, že euro môžeme zaviesť. A po druhé, som presvedčený, že zvládneme aj infláciu v roku 2009 a že nedôjde k významným negatívnym dôsledkom zavedenia eura. Čiže opozícia prehrá pri obidvoch rozhodnutiach alebo obidvoch krokoch. Nerozumiem tomu, prečo opozícia nechce podpísať Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v Slovenskej republike k 1. januáru 2009. Už to podpísali všetci sociálni partneri za účasti pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady, podpísali to vyššie územné celky, podpísala to Obchodná a priemyselná komora, čo je zaujímavé - dohodu chcú podpísať na budúci týždeň aj predstavitelia Jednoty dôchodcov Slovenska - tak tí, ktorí by mohli byť najviac dotknutí eurom, prichádzajú a dávajú ruku k spoločnému dielu, lebo je to mimoriadne dôležité, len deštrukcia v podobe opozície stále pokračuje. Takže vyzývam ešte raz opozíciu, nech prestane robiť túto podkopávaciu a deštrukčnú politiku, pretože neškodí vláde – my to prežijeme – ale škodia Slovenskej republike ako takej.
redaktorka, Banskobystrické a breznianske noviny
Pán premiér, chcem sa spýtať – tie rekonštrukcie ciest po Polomku a od Polomky hore až na východ, to má byť začiatok alebo respektíve teda prvý projekt, po ktorom by mala nastať výstavba obchvatu Brezna alebo z toho projektu nejakým spôsobom na toto obdobie...
Robert Fico, predseda vlády
Obchvat mesta je súčasťou týchto projektov...
redaktorka
Áno.
Robert Fico, predseda vlády
...a verte mi – ja som pred chvíľkou, ak ste dobre počúvali, pani redaktorka, hovoril o nejakých číslach, ktoré sa týkajú deficitu verejných financií. My chceme stabilizovať verejné financie, chceme šetriť, keďže sa ekonomike darí, na druhej strane všetko, čo môžeme použiť, používame vo verejnom sektore, aby boli lepšie cesty, aby aj ľudia, ktorí na tom sociálne nie sú dobre, mali lepšie podmienky na život na Slovensku, ale sú limitované možnosti. Napríklad bola požiadavka zo strany predstaviteľov miestnej a regionálnej samosprávy, aby sme na cestu Brezno – Tisovec, pokiaľ ide o rekonštrukčné práce, dali z prostriedkov Slovenskej správy ciest 100 mil. Sk. Tak sme okamžite komunikovali, ukázalo sa, že v tomto štádiu vieme garantovať len 50 mil. Sk, ale už je krok, lebo za 50 mil. Sk môžeme začať niektoré veci na tejto ceste priamo robiť. Čiže všetko to bolo možné, všetky možné finančné prostriedky, aké sme mali k dispozícii na tento účel, sme dnes napríklad použili tu. Treba si uvedomiť, že my asi tak o mesiac budeme na podobnom výjazdovom zasadnutí na východnom Slovensku v Humennom, potom nás čakajú, ak mám dobrý harmonogram v hlave, vo Veľkom Krtíši. Potom by sme ísť do Handlovej, do Prievidze. Všade sú podobné projekty, preto musíme proporcionálne existujúce zdroje rozdeľovať tak, aby sme mohli aspoň čiastočne vyhovieť predstavám miestnej a regionálnej samosprávy. Ale ja verím, že to uznesenie je dostatočne konkrétne, že to nie je uznesenie typu – budeme sa snažiť a budeme hľadať riešenie – tu je presne povedané – začať realizáciu, vyčleniť 50 miliónov, dať 15 mil. Sk na dostavbu tej športovej haly, 600 000 Sk na rekonštrukciu knižnice, odstrániť bodovú závadu v obci Polomka – to sú konkrétne veci, ktoré sa dajú ľahko skontrolovať, či budú alebo nebudú zrealizované.
Dano Vražda, denník Sme
Ja by som sa opýtal, ak môžem, dve otázky – prvá je, či existujú nejaké dopadové štúdie na verejné financie, respektíve rozpočty verejných správ, čo sa týka stavby tých ciest – to je jedna otázka...
Robert Fico, predseda vlády
Myslíte PPP projekty teraz alebo...
Dano Vražda, denník Sme
Nie PPP projekty, myslím Brezno – Polomka, Polomka – Červená Skala, tam odhadované náklady boli v rôznych variantoch od 4 do 7 mld. Sk, takže či existuje nejaká dopadová štúdia na verejné financie alebo respektíve verejné rozpočty. A ešte jedna otázka – hovorili ste, pán premiér, o bode, že vláda ukladá podporovať konkrétne projektové návrhy, čo sa týka Chopok - juh a tak ďalej – ako sa tomu dá rozumieť? Budú sa podporovať – nekonkrétne nemôžu byť, tak aké projekty sa budú podporovať?
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, rozumiem vašim otázkam. Rozlíšil by som tie cesty a potom ten turistický ruch. Pokiaľ ide o cesty, my si nikdy nedovolíme prijať uznesenie, ktoré by nebolo odkonzultované na úrovni ministerstva financií, ministerstva dopravy, prípadne Slovenskej správy ciest. Aj teraz bola intenzívna komunikácia, pokiaľ ide o tieto projekty, a neurobíme nič, čo by ohrozilo zavedenie eura. Toto je moja odpoveď na akúkoľvek otázku typu, že či niečo míňame naviac alebo nemíňame, ale znovu vráťme sa k tým číslam deficitným – žiadna vláda v histórii Slovenska nehospodárila s takým nízkym deficitom, ako hospodári naša vláda, nehovoriac o tom, že musíme zarátavať aj deficit, ktorý vznikol v Sociálnej poisťovni odklonom peňazí do dôchodkových správcovských spoločností. Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, toto je záväzok, ktorý vláda prijala na základe predprípravy tohto uznesenia, ja nemám teraz v hlave detaily, pretože je to tam, všetci s tým súhlasili, je to úloha pre ministra hospodárstva, prosím vás, obráťte sa na ministra hospodárstva, ministra výstavby a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, na ktorých táto úloha bola stanovená v termíne do 31. decembra 2009. Ja predpokladám, že pri príprave tejto úlohy sa rokovalo o konkrétnych veciach a ministri hovorili s jednotlivými predstaviteľmi miest, obcí, že o čo ide. Ale ja konkrétne informácie nemám, ale je táto úloha v uznesení presne založená.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Nech sa páči, ďalšia otázka - ak nie je, tak ďakujeme za účasť, dovidenia.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujeme veľmi pekne.
Vážené dámy a páni, dobrý deň, dovoľte, aby som vás privítala na tlačovej besede po rokovaní 82. schôdze vlády Slovenskej republiky tu v Brezne. Dovoľte, aby som privítala predsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Fica, primátora mesta Brezno, pána Jaroslava Demiana, a predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, pána Milana Murgaša. Pán premiér, nech sa páči.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujem pekne, prepáčte mi moju hlasovú indispozíciu, dúfam, že to zvládnem, vážený pán primátor, pán predseda, vážené dámy a páni, skončilo rokovanie vlády Slovenskej republiky, jedno z výjazdových rokovaní, ktoré máme v pláne tento rok opakovať vo viacerých častiach Slovenskej republiky. Netreba vysvetľovať, prečo sme tu v Brezne, pretože je to oblasť, ktorá má svoje špecifické problémy, a na tieto ťažkosti sme dnes sa pokúšali či už ad hoc alebo aj systémovo reagovať na tomto výjazdovom zasadnutí. Chcel by som dodať, že význam zasadnutia nespočíva len v tom, že preberieme základnú informáciu o ekonomickom a sociálnom rozvoji v danom regióne, ale aj v tom, že ministri, ktorí sú prítomní, majú možnosť absolvovať celý rad stretnutí a majú samostatný program, v rámci ktorého sa môžu priamo na mieste oboznámiť so špecifickými okolnosťami, v ktorých žijú a pracujú ľudia v tomto regióne. Okrem takých elementárnych bodov programu vlády sme sa teda prioritne zaoberali analýzou sociálnoekonomickej situácie okresu Brezno a návrhom na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti. Celkom prirodzene najviac rezonuje, pokiaľ sa stretávame s ľuďmi v daných regiónoch, otázka infraštruktúry. Ja som veľmi rád, že padlo rozhodnutie stavať R1, to znamená - Nitru, až po Žiar nad Hronom - formou PPP projektov, čo významne pomôže aj samotnému Breznu a okoliu, ale dnes sa vláda Slovenskej republiky na rokovaní zaoberala aj, nechcem povedať, že miestnymi komunikáciami, ale komunikáciami, ktoré sú bezprostredne napojené na mesto Brezno. Dovoľte mi preto, aby som vás informoval, že sme prijali rozhodnutie začať realizáciu rekonštrukcie a výstavby cesty I/66 v úseku Brezno a Polomka - 1. etapa, do 31. decembra 2009, potom začať realizáciu rekonštrukcie a výstavbu cesty I/66 na úseku Polomka – hranica Prešovského samosprávneho kraja, to je tzv. 2. etapa, do 30. júna 2010, ďalej sme rozhodli, že sa z prostriedkov Slovenskej správy ciest vyčlení 50 mil. Sk na začatie rekonštrukčných prác na štátnej ceste 530/1 Brezno – Tisovec, a ešte aj takú drobnosť, že dôjde k odstráneniu bodovej závady v obci Polomka výstavbou novej cesty I/66 v dĺžke 3,8 km presmerovaním mimo centrálnu časť obce. Čiže okrem tých strategických úloh, ktoré máme, pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, na výjazdových zasadnutiach budeme aj takýmto spôsobom prispievať k zlepšeniu infraštruktúry Slovenskej republiky v rámci možností, ktoré nám samozrejme dávajú verejné financie. Ďalej vás chcem informovať, že podobne ako sme tak urobili v – myslím - Rimavskej Sobote a ako sme urobili aj v Tisovci, ministerka práce dostala za úlohu podporiť projekt tvorby tzv. sociálnych podnikov s využitím vnútorných kapacít regiónu najmä v oblasti remeselných zručností, poľnohospodárskej prvovýroby a výroby energetických obnoviteľných zdrojov. Ďalej vláda rozhodla o tom, že bude podporovať konkrétne projektové návrhy v odvetví cestovného ruchu v oblasti Chopok - juh, Lom nad Rimavicou, Osrblie a Brezno, ďalej vláda bude podporovať realizáciu prípravy priemyselnej zóny v lokalite Brezno – Rohozná. A ešte tu je niekoľko drobností, ak to môžem takto pomenovať - ministrovi obrany bola uložená úloha, aby hľadal možnosti - a začne sa tomu venovať už dnes – na bezodplatný prevod časti kasární, ktoré sú v meste Brezno na mesto Brezno, pretože ako sme boli informovaní v priebehu dnešných rokovaní, mesto Brezno urgentne hľadá možnosti na výstavbu domu smútku a chceme vyjsť aj takýmto spôsobom v ústrety mestu. A ešte sme rozhodli o pridelení 15 mil. Sk na rekonštrukciu viacúčelovej športovej haly tu v Brezne. Etapa dokončenia tejto výstavby, ako máme informácie, vyžaduje ešte okolo 55 mil. Sk, je to viaczdrojové financovanie, ale vláda sa rozhodla prispieť zo svojej rezervy na toto športovisko sumou 15 mil. Sk. A ešte jedna drobnosť – z rezervy predsedu vlády sa uvoľňuje 600 000 Sk na rekonštrukciu mestskej knižnice tu v Brezne. Vážené dámy a páni, toto je obsah uznesenia, ktoré sme prijali vo vzťahu k Breznu. Považujem za veľmi dôležité venovať veľkú pozornosť príprave takýchto rokovaní, pretože bez predprípravy by nebolo možné v takomto krátkom čase prijať takéto rozhodnutia, a ja preto ďakujem aj mestu Brezno a ďakujem aj vyššiemu územnému celku Banská Bystrica za spoluprácu, pretože našli sme zhodu, v niektorých veciach boli urobené kompromisy, ale inak to nejde, pretože možnosti štátneho rozpočtu sú limitované a nemôžeme vyjsť každému regiónu tak v ústrety, ako by bolo možné. Mňa čaká ešte dnes program tu v Brezne, budeme klásť veniec k soche Štefánika, potom nás čaká ešte návšteva jednej obce a ešte večer sa zastavíme v športovej hale, práve v tej hale, na ktorú vláda chce prispieť určitou sumou na dokončenie 2. etapy výstavby. Považujem z týchto dôvodov zo strany vlády Slovenskej republiky priebeh výjazdového zasadnutia za mimoriadne uspokojivý a myslím si, že do určitej miery sme aj uspokojili očakávania, ktoré od nás ako od členov vlády mali predstavitelia miestnej a regionálnej samosprávy. Veľmi pekne ďakujem.
Milan Murgaš, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja
Ďakujem za slovo, chcel by som poďakovať predsedovi vlády a vláde Slovenskej republiky za to, že boli prijaté naozaj veľmi konkrétne uznesenia, ktoré pomôžu naplneniu štyroch základných priorít Horehronia, a to je cestná infraštruktúra, priemyselný park Rohozná, komunitné centrum a sociálne podniky a cestovný ruch. Myslím si, že to, čo sa dneska udialo na zasadnutí vlády Slovenskej republiky opätovne potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky má záujem na riešení toho boľavého problému regionálnych disparít, ktoré nám tu zanechala po ôsmich rokoch vláda pána Dzurindu. Ďakujem pekne.
Jaroslav Demian primátor mesta Brezno
Ďakujem, ja tiež sa chcem poďakovať vláde Slovenskej republiky, osobne pánovi predsedovi za to, že prišli rokovať do Brezna. My sme v novembri minulého roku odovzdali za regionálne združenie miest a obcí Horehronia, stredného Rudohoria list pánovi predsedovi vlády – vtedy rokovala vláda v Čiernom Balogu – s tým, že chceli sme upozorniť na niektoré naozaj špecifické problémy tohto regiónu Horehronia. Vtedy bolo dohodnuté, že vláda príde rokovať do Brezna, že bude sa špeciálne zaoberať takýmto bodom, teda sociálnou situáciou a riešením problémov tohto regiónu. Myslím si, že tie uznesenia, ktoré boli prijaté, sú naozaj tak konkrétne, že keď sa naplnia, tak toto všetko pomôže k tomu, aby sa Horehronie opäť pozdvihlo. Ďakujem.
Martin Šanta, Reuters
Pán premiér, ja by som sa rád opýtal jednu vec – včera po Rade ministrov, kde bol schválený Konvergenčný program Slovenska, bolo Slovensko vyzvané na prísnejšiu fiškálnu politiku a na ďalšie znižovanie deficitu verejných financií – ja by som vás poprosil o reakciu. A prípadne či si vy osobne viete predstaviť, že by sa ten deficit na tento rok znížil pod tie 2,3 % HDP, a ak áno, o koľko. Ďakujem veľmi pekne.
Robert Fico, predseda vlády
Vždy keď krajina má záujem zaviesť euro, je predmetom veľmi pozorného sledovania a veľmi prísnych stanovísk. Ak si porovnáte to, čo bolo povedané na adresu Slovenska s inými krajinami v období, keď chceli zaviesť euro, tak hovoria presne to isté, čo povedali aj iným – že treba viacej šetriť. Ale teraz skúste ma počúvať a skúste sa zamyslieť nad číslami, ktoré poviem. Pôvodne plánovaný deficit verejných financií na rok 2007 bol 2,9 % - buďme presní - 2,89 %. Dnes je úplne zrejmé, že tento deficit bude nižší ako 2,5 % a dodávam, že z toho 1,2 % je deficit, ktorý nám vytvára druhý pilier odklonom peňazí zo Sociálnej poisťovne do dôchodkových správcovských spoločností. Ak teda bude deficit, pán kolega, v roku 2007 na úrovni povedzme 2,4 % a z toho 1,2 % je deficit, ktorý je vytvorený v Sociálnej poisťovni, tak reálne vláda, ktorá sa hlási k sociálnodemokratickým hodnotám, pracuje s deficitom na úrovni 1,2 %. Pýtam sa - kedy ktorá vláda v histórii Slovenskej republiky pracovala s takýmto nízkym deficitom? Nikdy to takto nebolo. Pokiaľ ide o rok 2008, plánovaný deficit je na úrovni 2,3 % a keďže dosiahneme za rok 2007 deficit niekde na úrovni 2,4 – 2,5, tak niekto môže tvrdiť, že to nie je dostatočne ambiciózne, keď ideme z 2,4 na 2,3 v roku 2008, ale náš plán bol 2,9 v roku 2007. Je však dosť možné, že sa budeme pohybovať na úrovni okolo 2 %, možno aj pod 2 % v roku 2008, aby sme teda ešte významnejšie stabilizovali verejné financie a tým dali jasný záväzok, že to so stabilizáciou verejných financií myslíme smrteľne vážne. Ak sa toto stane, pán kolega, tak Slovenská republika bude pracovať s deficitom niekde na úrovni 0,7 – 0,8 %, lebo vždy musím brať na zreteľ deficit, ktorý vzniká v Sociálnej poisťovni. Takýto deficit nízky nemala žiadna vláda doteraz a ja sa potom ani nečudujem, že opozícia blúzni o tlačovom zákone a o demokracii a o podobných veciach, pretože zdá sa, že ekonomicky a sociálne nemá čo vytknúť vláde Slovenskej republiky. A ja som veľmi rád, že som predsedom vlády Slovenskej republiky, voči ktorému opozícia nie je schopná prísť s ničím iným, len obvineniami z boľševizmu, že sme nedemokratickí a že ideme prijať zlý tlačový zákon. Veľmi pekne ďakujem, toto je najväčšie vysvedčenie pre vládu Slovenskej republiky, aké sa kedy mohlo stať. A to sú presné čísla, ktoré som pomenoval – áno, potvrdzujem, máme ambíciu ísť pod 2 %.
pani Skyvová, TA3
Pán premiér, keď už kolega načal túto otázku eura, chcem sa spýtať jednu otázku – vy ste včera povedali, že odďaľovanie prijatia Lisabonskej zmluvy by mohlo nejako negatívne ovplyvniť aj prijatie eura, takže keby ste mohli nejako konkrétne, že ako.
Robert Fico, predseda vlády
Samozrejme, že odďaľovanie ratifikácie Lisabonskej zmluvy je vnímané ako akási vnútropolitická nestabilita. Je ťažko porozumieť tomu, ako môže niekto podmieňovať ratifikáciu významnej európskej zmluvy bežným vnútroštátnym zákonom, ako je napríklad návrh tlačového zákona. A z interných diskusií, ktoré vediem aj ja ako predseda vlády – nakoniec zajtra, ak mi to zdravie dovolí, chcem ísť do Luxemburgu na oficiálnu návštevu – verím, že o tomto budeme hovoriť. Ale ozývajú sa hlasy, že nie je dobré, ak je ambícia vlády Slovenskej republiky a Slovenskej republiky ako celku zaviesť euro k 1. januáru 2009 podkopávaná takýmito spormi, ktoré sa týkajú Lisabonskej zmluvy. Včasná ratifikácia Lisabonskej zmluvy by naznačila, že Slovenská republika je jasne proeurópsky orientovaná, a by to aj podporilo našu ambíciu pri zavádzaní eura. Opätovne chcem vyzvať opozíciu, aby nehrala túto deštrukčnú hru - nič nevyhrajú. Po prvé, som presvedčený, že Európska komisia aj Európska centrálna banka povedia, že euro môžeme zaviesť. A po druhé, som presvedčený, že zvládneme aj infláciu v roku 2009 a že nedôjde k významným negatívnym dôsledkom zavedenia eura. Čiže opozícia prehrá pri obidvoch rozhodnutiach alebo obidvoch krokoch. Nerozumiem tomu, prečo opozícia nechce podpísať Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v Slovenskej republike k 1. januáru 2009. Už to podpísali všetci sociálni partneri za účasti pána prezidenta a pána predsedu Národnej rady, podpísali to vyššie územné celky, podpísala to Obchodná a priemyselná komora, čo je zaujímavé - dohodu chcú podpísať na budúci týždeň aj predstavitelia Jednoty dôchodcov Slovenska - tak tí, ktorí by mohli byť najviac dotknutí eurom, prichádzajú a dávajú ruku k spoločnému dielu, lebo je to mimoriadne dôležité, len deštrukcia v podobe opozície stále pokračuje. Takže vyzývam ešte raz opozíciu, nech prestane robiť túto podkopávaciu a deštrukčnú politiku, pretože neškodí vláde – my to prežijeme – ale škodia Slovenskej republike ako takej.
redaktorka, Banskobystrické a breznianske noviny
Pán premiér, chcem sa spýtať – tie rekonštrukcie ciest po Polomku a od Polomky hore až na východ, to má byť začiatok alebo respektíve teda prvý projekt, po ktorom by mala nastať výstavba obchvatu Brezna alebo z toho projektu nejakým spôsobom na toto obdobie...
Robert Fico, predseda vlády
Obchvat mesta je súčasťou týchto projektov...
redaktorka
Áno.
Robert Fico, predseda vlády
...a verte mi – ja som pred chvíľkou, ak ste dobre počúvali, pani redaktorka, hovoril o nejakých číslach, ktoré sa týkajú deficitu verejných financií. My chceme stabilizovať verejné financie, chceme šetriť, keďže sa ekonomike darí, na druhej strane všetko, čo môžeme použiť, používame vo verejnom sektore, aby boli lepšie cesty, aby aj ľudia, ktorí na tom sociálne nie sú dobre, mali lepšie podmienky na život na Slovensku, ale sú limitované možnosti. Napríklad bola požiadavka zo strany predstaviteľov miestnej a regionálnej samosprávy, aby sme na cestu Brezno – Tisovec, pokiaľ ide o rekonštrukčné práce, dali z prostriedkov Slovenskej správy ciest 100 mil. Sk. Tak sme okamžite komunikovali, ukázalo sa, že v tomto štádiu vieme garantovať len 50 mil. Sk, ale už je krok, lebo za 50 mil. Sk môžeme začať niektoré veci na tejto ceste priamo robiť. Čiže všetko to bolo možné, všetky možné finančné prostriedky, aké sme mali k dispozícii na tento účel, sme dnes napríklad použili tu. Treba si uvedomiť, že my asi tak o mesiac budeme na podobnom výjazdovom zasadnutí na východnom Slovensku v Humennom, potom nás čakajú, ak mám dobrý harmonogram v hlave, vo Veľkom Krtíši. Potom by sme ísť do Handlovej, do Prievidze. Všade sú podobné projekty, preto musíme proporcionálne existujúce zdroje rozdeľovať tak, aby sme mohli aspoň čiastočne vyhovieť predstavám miestnej a regionálnej samosprávy. Ale ja verím, že to uznesenie je dostatočne konkrétne, že to nie je uznesenie typu – budeme sa snažiť a budeme hľadať riešenie – tu je presne povedané – začať realizáciu, vyčleniť 50 miliónov, dať 15 mil. Sk na dostavbu tej športovej haly, 600 000 Sk na rekonštrukciu knižnice, odstrániť bodovú závadu v obci Polomka – to sú konkrétne veci, ktoré sa dajú ľahko skontrolovať, či budú alebo nebudú zrealizované.
Dano Vražda, denník Sme
Ja by som sa opýtal, ak môžem, dve otázky – prvá je, či existujú nejaké dopadové štúdie na verejné financie, respektíve rozpočty verejných správ, čo sa týka stavby tých ciest – to je jedna otázka...
Robert Fico, predseda vlády
Myslíte PPP projekty teraz alebo...
Dano Vražda, denník Sme
Nie PPP projekty, myslím Brezno – Polomka, Polomka – Červená Skala, tam odhadované náklady boli v rôznych variantoch od 4 do 7 mld. Sk, takže či existuje nejaká dopadová štúdia na verejné financie alebo respektíve verejné rozpočty. A ešte jedna otázka – hovorili ste, pán premiér, o bode, že vláda ukladá podporovať konkrétne projektové návrhy, čo sa týka Chopok - juh a tak ďalej – ako sa tomu dá rozumieť? Budú sa podporovať – nekonkrétne nemôžu byť, tak aké projekty sa budú podporovať?
Robert Fico, predseda vlády
Pán redaktor, rozumiem vašim otázkam. Rozlíšil by som tie cesty a potom ten turistický ruch. Pokiaľ ide o cesty, my si nikdy nedovolíme prijať uznesenie, ktoré by nebolo odkonzultované na úrovni ministerstva financií, ministerstva dopravy, prípadne Slovenskej správy ciest. Aj teraz bola intenzívna komunikácia, pokiaľ ide o tieto projekty, a neurobíme nič, čo by ohrozilo zavedenie eura. Toto je moja odpoveď na akúkoľvek otázku typu, že či niečo míňame naviac alebo nemíňame, ale znovu vráťme sa k tým číslam deficitným – žiadna vláda v histórii Slovenska nehospodárila s takým nízkym deficitom, ako hospodári naša vláda, nehovoriac o tom, že musíme zarátavať aj deficit, ktorý vznikol v Sociálnej poisťovni odklonom peňazí do dôchodkových správcovských spoločností. Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, toto je záväzok, ktorý vláda prijala na základe predprípravy tohto uznesenia, ja nemám teraz v hlave detaily, pretože je to tam, všetci s tým súhlasili, je to úloha pre ministra hospodárstva, prosím vás, obráťte sa na ministra hospodárstva, ministra výstavby a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, na ktorých táto úloha bola stanovená v termíne do 31. decembra 2009. Ja predpokladám, že pri príprave tejto úlohy sa rokovalo o konkrétnych veciach a ministri hovorili s jednotlivými predstaviteľmi miest, obcí, že o čo ide. Ale ja konkrétne informácie nemám, ale je táto úloha v uznesení presne založená.
Silvia Glendová, hovorkyňa vlády
Nech sa páči, ďalšia otázka - ak nie je, tak ďakujeme za účasť, dovidenia.
Robert Fico, predseda vlády
Ďakujeme veľmi pekne.
