Predsedníčka vlády poskytla rozhovor chorvátskemu mesačníku Globus
Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová poskytla rozhovor chorvátskemu mesačníku Globus. V rozhovore sa venuje procesu vstupu Chorvátska do Európskej únie a hovorí o tom, ako do EÚ vstupovalo Slovensko.
Ste pripravení pre EÚ, ale výhody z reforiem pocítite až o desať rokov
Predsedníčka vlády Slovenska hovorí o šanciach Chorvátska ukončiť prístupové rokovania s Európskou úniou do konca júna.
Sedíme v žltom salóniku na Úrade vlády SR v spoločnosti „slovenskej Angely Merkel“. „Prečítala som si, že ma tiež volajú tigrica z Tatier“, hovorí I. Radičová.
Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, nebolo medzi favoritmi rozšírenia. Ale počas nasledujúcich rokov urobilo veľmi veľa a stalo sa členom eurozóny, zaujalo pozíciu krajiny politicky stabilnej a otvorenej pre investície... Čo boli rozhodujúce faktory úspechu?
- Skutočne hlboké reformy a zodpovedná politika. Najťažšou úlohou je práve zodpovedné vedenie politiky. Zvyčajne takýto stav nie je spojený s politickou popularitou, dokonca často jej priam protirečí. Pohli sme s veľkými reformami, a obyvatelia až teraz začali cítiť nejaké náznaky výhod z týchto krokov. Vďaka reformám, ktoré sme urobili v bankovom a finančnom systéme, Slovensko nepocítilo krízu tak, ako ju pocítili iné štáty. Skutočnosťou však je, že väčšina týchto zmien, na ktorých sme trvali, má svoje konkrétne dôsledky až v neskorších rokoch. Robiť reformy znamená, že výsledky sa dostavia v treťom, možno až vo štvrtom volebnom období. Na Slovensku sme veľa pracovali na ekonomických a daňových reformách a vytváraní klímy pre rozvoj podnikania. Pre nás bolo veľmi dôležité dosiahnuť transparentnosť v obchodovaní, aby sme pritiahli zahraničné investície.
Bol vstup do EÚ lepšia možnosť ako zostať mimo Únie?
- Je prirodzené, že pred vstupom krajiny do EÚ, a je tomu tak aj u vás v Chorvátsku, rastie počet euroskeptikov, lebo predsa vstupujete do neznámej oblasti. Je tu strach zo straty svojej identity aj preto, že ľudia sú ovplyvnení rôznymi pozíciami politikov. Občas sú tie politické diskusie ďaleko od reality. Keď sa ale pozriete na čísla a porovnáte ich, a my už máme takúto skúsenosť a môžeme sa o ňu podeliť s Chorvátskom, uvidíte, ako sa veci zmenili. V momente vstupu Slovenska do Únie bola podpora tesne nad 50 percent. A teraz, aj napriek kríze, viac ako dve tretiny obyvateľstva podporujú naše členstvo v EÚ. Teda oveľa viac než v samotnom momente vstupu do EÚ. Túto podporu priniesla skúsenosť s členstvom v Únii. Ľudia začali sami na sebe cítiť, čo znamená byť súčasťou tejto integrácie.
Chorvátsko mohlo vždy počítať s podporou Slovenska v oblasti politických vzťahov, vstupu do EÚ... Prečo?
- Od začiatku podporujeme váš vstup do EÚ. Keď ste začali s rokovaniami, ponúkli sme vám všetku pomoc, ktorú sme mohli dať. Verím, že idea európskeho spájania môže byť úspešná, ak znamená, že v Európe nebudú nijaké nové rozdelenia. V EÚ musíme mať čo najviac krajín, ak je to možné. Toto je nový druh partnerstva, nové základy pre spoločné rozhodnutia, pomoc a podporu. Po skúsenostiach bývalej Juhoslávie si myslím, že štáty z tejto oblasti by po splnení všetkých kritérií pre členstvo, mali byť súčasťou Európskej únie. Členstvo prinesie konkrétne pozitívne výsledky v zmysle ekonomickej spolupráce, obchodu...
Ako viete, Chorvátsko sa pokúša v júni ukončiť rokovania. Mohlo by Chorvátsko stihnúť tento dátum?
- Chorvátsko veľmi veľa urobilo na svojej ceste k členstvu. Niektoré z týchto krokov boli odvážne, potrebné a premiérka Jadranka Kosorová si kvôli tomu zaslúži pochvalu. Ja viem, aj moja vláda vie, ako je niekedy ťažké a komplikované vyriešiť niektoré otázky, pretlačiť niektoré reformy, aby sa pohli a uskutočniť tie úlohy, ktoré treba urobiť. To doma nikdy nie je ľahké.
Naša podpora Chorvátsku je vyjadrením uznania za všetky reformy, ktoré boli uskutočnené. Verím, že je možné ukončiť rokovania do konca júna, úprimne tomu veríme a tešíme sa na to. Myslím si, že je to veľmi dôležité aj pre samotnú domácu situáciu v Chorvátsku. Nebolo by dobré, aby sa otázka vstupu do EÚ stala hlavnou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb. Veľa ste urobili, veľa kapitol máte uzatvorených a prerokovaných, myslím si, že ste teraz pripravení, aby ste ukončili to, čo potrebujete a stanete sa členom EÚ. A na Slovensku máte vždy priateľa, ktorý Vám rád pomôže.
Vzhľadom na to, že Chorvátsko aj Slovensko vedú ženy premiérky, aký je váš vzťah s premiérkou J. Kosorovou?
- Verím, že by so mnou premiérka Jadranka súhlasila, keď poviem, že sme priateľky. Len niekoľko minút bolo potrebných, aby sme pochopili, že my dve máme veľmi podobné , ak nie aj rovnaké vnímanie situácie a takmer úplne rovnakú situáciu doma. Začali sme rozprávať o veľmi vážnych, globálnych otázkach, ktoré sú dôležité aj pre Chorvátsko aj pre Slovensko a skončili s tým, čo znamená byť žena v politike...
Finančná kríza otvorila otázku postavenia krajín v samotnej Únii. Prvýkrát bolo jasne vidieť, že EÚ predsa má „krajiny prvej triedy“ a „krajiny druhej triedy“. Vy ste o tom otvorene hovorili, keď sa hovorilo o solidarite a keď ste odmietli poskytnúť pôžičku Grécku. Prečo?
- Európa je v skutočnosti malá a rozdelená na ešte veľa menších častí, ktoré sa navzájom odlišujú. Jediný spôsob, ako môže tento systém fungovať, je tolerancia. Byť tolerantný znamená považovať multikulturalitu ako bohatstvo, rôzne jazyky považovať za možnosť vzdelania a poznania a tiež, že neexistuje delenie na základe veľkosti. Krajiny by sa mali deliť na tie, ktoré sú zodpovedné a tie, ktoré sú nezodpovedné. To je taktiež spojené s princípom solidarity. Ak dáte peniaze žobrákovi, nepomôžete mu. On sa bude takto správať každý deň a nezmení svoj štýl života. Preto sa solidarita musí zakladať na iných pravidlách: pomoc áno, ale podľa presne stanovených podmienok. Dostanete peniaze, ak zmeníte svoju finančnú situáciu, ak znížite dlh, ak uskutočníte reformy a začnete sa správať zodpovedne. Vždy cítim solidaritu s občanmi druhých krajín; ich zodpovednosť za stav krajiny súvisí len s okamihom voľby počas parlamentných volieb. Občania by však nemali byť zodpovední za finančné rozhodnutia – tie robia politici a oni sú za to aj zodpovední.
Ako vaše vyhlásenia komentovali ostatní predstavitelia EÚ v momente, keď ste odmietli podržať Grécko? Bolo to prekvapenie?
- Ó, áno, môžeme to nazvať prekvapením... Chcem však povedať, že sme naozaj na strane gréckych občanov. Vždy sme pripravení pomôcť, ale ak sa pomoc zakladá len na nových pôžičkách, to nemá žiaden osoh. My to vieme. Niekto to musel prvý povedať a ja som to urobila.
Akým spôsobom vaša krajina pocítila krízu. Došlo k nárastu nezamestnanosti?
- Nebolo to ľahké. Aj keď nám v minulosti nezamestnanosť rástla, teraz sa situácia mení k lepšiemu a tak zaznamenávame nárast zamestnanosti. Urobili sme zmeny v systéme podpory podnikania a vedieme silný protikorupčný boj. Všetky tieto opatrenia priniesli ovocie. Na Slovensku sme zaznamenali aj rast platov. Nie je síce veľký, ale predsa je to nárast. Automobilový priemysel sa zotavuje – konkrétnym dôkazom je to, že čoskoro otvorím novú prevádzku v závode PSA Peugeot Citroen. Dôjde k vytvoreniu tisícky nových pracovných miest. To je veľké povzbudenie, pretože týchto tisíc miest na seba naviaže ďalšie v subdodávateľských subjektoch. Momentálne síce nemáme na Slovensku nejaké veľké investície, no situácia sa aj napriek tomu mení k lepšiemu. Snažíme sa všetkými spôsobmi zlepšovať možnosti zamestnávania občanov, ale diskusie o tom sú niekedy naozaj strašné.
Celý rozhovor v chorvátskom jazyku je dostupný tu:
http://globus.jutarnji.hr/hrvatska/spremni-ste-za-eu
Globus
Ste pripravení pre EÚ, ale výhody z reforiem pocítite až o desať rokov
Predsedníčka vlády Slovenska hovorí o šanciach Chorvátska ukončiť prístupové rokovania s Európskou úniou do konca júna.
Sedíme v žltom salóniku na Úrade vlády SR v spoločnosti „slovenskej Angely Merkel“. „Prečítala som si, že ma tiež volajú tigrica z Tatier“, hovorí I. Radičová.
Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, nebolo medzi favoritmi rozšírenia. Ale počas nasledujúcich rokov urobilo veľmi veľa a stalo sa členom eurozóny, zaujalo pozíciu krajiny politicky stabilnej a otvorenej pre investície... Čo boli rozhodujúce faktory úspechu?
- Skutočne hlboké reformy a zodpovedná politika. Najťažšou úlohou je práve zodpovedné vedenie politiky. Zvyčajne takýto stav nie je spojený s politickou popularitou, dokonca často jej priam protirečí. Pohli sme s veľkými reformami, a obyvatelia až teraz začali cítiť nejaké náznaky výhod z týchto krokov. Vďaka reformám, ktoré sme urobili v bankovom a finančnom systéme, Slovensko nepocítilo krízu tak, ako ju pocítili iné štáty. Skutočnosťou však je, že väčšina týchto zmien, na ktorých sme trvali, má svoje konkrétne dôsledky až v neskorších rokoch. Robiť reformy znamená, že výsledky sa dostavia v treťom, možno až vo štvrtom volebnom období. Na Slovensku sme veľa pracovali na ekonomických a daňových reformách a vytváraní klímy pre rozvoj podnikania. Pre nás bolo veľmi dôležité dosiahnuť transparentnosť v obchodovaní, aby sme pritiahli zahraničné investície.
Bol vstup do EÚ lepšia možnosť ako zostať mimo Únie?
- Je prirodzené, že pred vstupom krajiny do EÚ, a je tomu tak aj u vás v Chorvátsku, rastie počet euroskeptikov, lebo predsa vstupujete do neznámej oblasti. Je tu strach zo straty svojej identity aj preto, že ľudia sú ovplyvnení rôznymi pozíciami politikov. Občas sú tie politické diskusie ďaleko od reality. Keď sa ale pozriete na čísla a porovnáte ich, a my už máme takúto skúsenosť a môžeme sa o ňu podeliť s Chorvátskom, uvidíte, ako sa veci zmenili. V momente vstupu Slovenska do Únie bola podpora tesne nad 50 percent. A teraz, aj napriek kríze, viac ako dve tretiny obyvateľstva podporujú naše členstvo v EÚ. Teda oveľa viac než v samotnom momente vstupu do EÚ. Túto podporu priniesla skúsenosť s členstvom v Únii. Ľudia začali sami na sebe cítiť, čo znamená byť súčasťou tejto integrácie.
Chorvátsko mohlo vždy počítať s podporou Slovenska v oblasti politických vzťahov, vstupu do EÚ... Prečo?
- Od začiatku podporujeme váš vstup do EÚ. Keď ste začali s rokovaniami, ponúkli sme vám všetku pomoc, ktorú sme mohli dať. Verím, že idea európskeho spájania môže byť úspešná, ak znamená, že v Európe nebudú nijaké nové rozdelenia. V EÚ musíme mať čo najviac krajín, ak je to možné. Toto je nový druh partnerstva, nové základy pre spoločné rozhodnutia, pomoc a podporu. Po skúsenostiach bývalej Juhoslávie si myslím, že štáty z tejto oblasti by po splnení všetkých kritérií pre členstvo, mali byť súčasťou Európskej únie. Členstvo prinesie konkrétne pozitívne výsledky v zmysle ekonomickej spolupráce, obchodu...
Ako viete, Chorvátsko sa pokúša v júni ukončiť rokovania. Mohlo by Chorvátsko stihnúť tento dátum?
- Chorvátsko veľmi veľa urobilo na svojej ceste k členstvu. Niektoré z týchto krokov boli odvážne, potrebné a premiérka Jadranka Kosorová si kvôli tomu zaslúži pochvalu. Ja viem, aj moja vláda vie, ako je niekedy ťažké a komplikované vyriešiť niektoré otázky, pretlačiť niektoré reformy, aby sa pohli a uskutočniť tie úlohy, ktoré treba urobiť. To doma nikdy nie je ľahké.
Naša podpora Chorvátsku je vyjadrením uznania za všetky reformy, ktoré boli uskutočnené. Verím, že je možné ukončiť rokovania do konca júna, úprimne tomu veríme a tešíme sa na to. Myslím si, že je to veľmi dôležité aj pre samotnú domácu situáciu v Chorvátsku. Nebolo by dobré, aby sa otázka vstupu do EÚ stala hlavnou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb. Veľa ste urobili, veľa kapitol máte uzatvorených a prerokovaných, myslím si, že ste teraz pripravení, aby ste ukončili to, čo potrebujete a stanete sa členom EÚ. A na Slovensku máte vždy priateľa, ktorý Vám rád pomôže.
Vzhľadom na to, že Chorvátsko aj Slovensko vedú ženy premiérky, aký je váš vzťah s premiérkou J. Kosorovou?
- Verím, že by so mnou premiérka Jadranka súhlasila, keď poviem, že sme priateľky. Len niekoľko minút bolo potrebných, aby sme pochopili, že my dve máme veľmi podobné , ak nie aj rovnaké vnímanie situácie a takmer úplne rovnakú situáciu doma. Začali sme rozprávať o veľmi vážnych, globálnych otázkach, ktoré sú dôležité aj pre Chorvátsko aj pre Slovensko a skončili s tým, čo znamená byť žena v politike...
Finančná kríza otvorila otázku postavenia krajín v samotnej Únii. Prvýkrát bolo jasne vidieť, že EÚ predsa má „krajiny prvej triedy“ a „krajiny druhej triedy“. Vy ste o tom otvorene hovorili, keď sa hovorilo o solidarite a keď ste odmietli poskytnúť pôžičku Grécku. Prečo?
- Európa je v skutočnosti malá a rozdelená na ešte veľa menších častí, ktoré sa navzájom odlišujú. Jediný spôsob, ako môže tento systém fungovať, je tolerancia. Byť tolerantný znamená považovať multikulturalitu ako bohatstvo, rôzne jazyky považovať za možnosť vzdelania a poznania a tiež, že neexistuje delenie na základe veľkosti. Krajiny by sa mali deliť na tie, ktoré sú zodpovedné a tie, ktoré sú nezodpovedné. To je taktiež spojené s princípom solidarity. Ak dáte peniaze žobrákovi, nepomôžete mu. On sa bude takto správať každý deň a nezmení svoj štýl života. Preto sa solidarita musí zakladať na iných pravidlách: pomoc áno, ale podľa presne stanovených podmienok. Dostanete peniaze, ak zmeníte svoju finančnú situáciu, ak znížite dlh, ak uskutočníte reformy a začnete sa správať zodpovedne. Vždy cítim solidaritu s občanmi druhých krajín; ich zodpovednosť za stav krajiny súvisí len s okamihom voľby počas parlamentných volieb. Občania by však nemali byť zodpovední za finančné rozhodnutia – tie robia politici a oni sú za to aj zodpovední.
Ako vaše vyhlásenia komentovali ostatní predstavitelia EÚ v momente, keď ste odmietli podržať Grécko? Bolo to prekvapenie?
- Ó, áno, môžeme to nazvať prekvapením... Chcem však povedať, že sme naozaj na strane gréckych občanov. Vždy sme pripravení pomôcť, ale ak sa pomoc zakladá len na nových pôžičkách, to nemá žiaden osoh. My to vieme. Niekto to musel prvý povedať a ja som to urobila.
Akým spôsobom vaša krajina pocítila krízu. Došlo k nárastu nezamestnanosti?
- Nebolo to ľahké. Aj keď nám v minulosti nezamestnanosť rástla, teraz sa situácia mení k lepšiemu a tak zaznamenávame nárast zamestnanosti. Urobili sme zmeny v systéme podpory podnikania a vedieme silný protikorupčný boj. Všetky tieto opatrenia priniesli ovocie. Na Slovensku sme zaznamenali aj rast platov. Nie je síce veľký, ale predsa je to nárast. Automobilový priemysel sa zotavuje – konkrétnym dôkazom je to, že čoskoro otvorím novú prevádzku v závode PSA Peugeot Citroen. Dôjde k vytvoreniu tisícky nových pracovných miest. To je veľké povzbudenie, pretože týchto tisíc miest na seba naviaže ďalšie v subdodávateľských subjektoch. Momentálne síce nemáme na Slovensku nejaké veľké investície, no situácia sa aj napriek tomu mení k lepšiemu. Snažíme sa všetkými spôsobmi zlepšovať možnosti zamestnávania občanov, ale diskusie o tom sú niekedy naozaj strašné.
Celý rozhovor v chorvátskom jazyku je dostupný tu:
http://globus.jutarnji.hr/hrvatska/spremni-ste-za-eu
Globus
