Prejav predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej na Európskom jadrovom fóre v Prahe vo štvrtok 19. mája 2011
Jadrová energetika je už desaťročia veľmi dôležitou súčasťou nášho energetického mixu. Z jadra sa na Slovensku vyrába až zhruba polovica všetkej elektrickej energie. Aj vďaka nej, aj s nemalým podielom hydroenergie, produkuje Slovensko megawaty elektrickej energie bez extrémne zlého dopadu na životné prostredie v podobe emisií uhlíka či síry.
Prioritou vždy bola a bude bezpečná prevádzka našich jadrových elektrární. Tá je pod drobnohľadom nielen slovenského UJD, ale aj príslušných medzinárodných organizácií a expertov. Na piatom posudzovacom zasadnutí k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnilo na pôde MAAE vo Viedni v dňoch 4. - 14. 4. 2011 za účasti 61 zmluvných strán, sa konštatoval súlad legislatívy a ostatných aktivít v oblasti jadrovej bezpečnosti v Slovenskej republike s článkami dohovoru. Hodnotenie SR neobsahovalo žiadne negatívne konštatovanie. V porovnaní s ostatnými krajinami prevádzkujúcimi jadrové zariadenia je Slovensko na poprednom mieste, čo sa týka bezpečnostných a prevádzkových ukazovateľov. To nie je konštatovanie politikov, ale expertov z vyše 60 krajín sveta. O to je to cennejšie a ako politička musím s istou dávkou sebairónie povedať aj dôveryhodnejšie.
Samozrejme, pre Slovensko a našu jadrovú energetiku sú udalosti v Černobyle a teraz v japonskej Fukušime veľkým varovaním. Navyše samotná Slovenská republika sa ešte dlho bude potýkať s následkami havárie v našom jadrovom bloku A1. Tá, našťastie, aj vďaka obetavosti a odbornej úrovni našich expertov nespôsobila žiadne negatívne dopady na kvalitu zdravia obyvateľstva a nemala žiadny dopad ani na prírodu.
Udalosti ako v Japonsku, rovnako ako iné priemyslené havárie, nás všetkých nútia predovšetkým veľmi dôsledne, zodpovedne a do najmenších detailov posúdiť všetky okolnosti, ktoré ich spôsobili. Prijatie našich následných rozhodnutí musí byť pevne opreté o odborné analýzy, pretože len vtedy vieme urobiť dobré a zodpovedné rozhodnutia voči našim občanom a prírode. Energetická politika, vrátane jadrovej, patrila a patrí do kompetencie národných vlád a slovenská vláda je si plne vedomá nielen svojej kompetencie, ale hlavne zodpovednosti. Nielen voči svojim občanom, ale aj naším susedom a partnerom v EÚ.
Slovenská vláda preto podporuje uskutočnenie tzv.stress testov jadrových elektrární, ktoré budú zamerané na príčiny a okolnosti, ktoré spôsobili haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že už pred udalosťami v Japonsku sa na Slovensku začali práce na posilnení ochrany prevádzky našich jadrových elektrární pred následkami silnejšieho zemetrasenia. Investovali sme ostatný rok viac ako 500 mil. Eur do zvýšenia bezpečnosti. Budeme pokračovať v týchto opatreniach ako aj v jasných vecných kritériách v rámci testov tak, aby sme si aspoň trochu boli istý tvárou v tvár sile prírody. Aj to svedčí o tom, že k bezpečnosti prevádzok jadrových elektrární pristupujeme naozaj zodpovedne.
Veľmi diskutovanou témou sú tiež možné scenáre teroristických útokov na jadrové elektrárne. Chcem zdôrazniť, že dopady prírodných katastrof na prevádzku jadrových elektrární a potenciálneho bezpečnostného ohrozenia vyplývajúceho z teroristickej hrozby nesmieme zamieňať alebo posudzovať spoločne. Jednoducho preto, že kým prírodu ovládať a predvídať nevieme, ľudské zámery a činy môže ovplyvniť alebo eliminovať zase len človek. Inak povedané, bezpečnostné hrozby spojené s terorizmom vieme a musíme eliminovať inými prostriedkami a určite v prvom rade inde ako v samotných zariadeniach jadrových elektrární Je to veľmi dôležitá téma, ale musíme ju posudzovať oddelene v rámci mechanizmov zameraných na bezpečnostné hrozby a posudzovať ju komplexne v súvislosti s teroristickými hrozbami potenciálneho útoku na citlivú infraštruktúru ako takú, vrátane leteckej dopravy.
Výzvy, ktoré stoja pred európskou a vlastne svetovou energetikou sú veľmi ťažké a zložité. Či už v kontexte klimatických zmien a dopadov na životné prostredie vôbec, alebo hovoríme o rôznych formách hrozieb teroristických útokov. V prvom rade však musíme hovoriť o surovinovom zabezpečení výroby energie. Je zrejmé, že nastúpený trend využitia obnoviteľných zdrojov je nutné ďalej podporovať a rozvíjať, hlavne v oblasti vývoja nových technológií a riešení. Nové technológie nám môžu znížiť negatívne dopady plynúce aj z prevádzky zdrojov založených na tradičných fosílnych palivách. Neodpustím si jednu poznámku. Je potrebné veľmi poctivo odborne, ale aj ekologicky a eticky zvážiť myšlienky a koncepcie hlavne u nás v EÚ, ktoré sú zamerané na zámenu jedného paliva za druhé. Vyššie využitie zemného plynu je určite lákavé po všetkých stránkach. Povedzme si ale čestne a na rovinu, že ho budeme musieť do EÚ doviezť v čoraz väčších množstvách. V takom prípade je nevyhnutné, aby jeho ťažba masívne zasiahla aj doteraz nedotknutú panenskú prírodu Arktídy, ktorá je veľmi zložitým a citlivým ekosystémom. Ak v takom prípade budeme mať v Európe pocit, že máme ekologickejšiu energiu len preto, lebo ložiská plynu sú od nás vzdialené tisícky kilometrov v arktickej tundre a nevidíme, čo tam jeho ťažba spôsobuje na prírode, tak konáme cynicky a farizejsky.
Rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov musí ísť ruka v ruke s rozvojom distribučných sietí. Aj tu musí nastať zásadný technický pokrok, ktorý si vyžaduje nemalé investície, ktoré zaplatia v konečnom dôsledku len a len spotrebitelia. Udalosti v severnej Afrike ukázali, že veľké projekty zamerané na využitie tunajšieho prírodného potenciálu na výrobu zelenej energie, budú musieť byť asi z politicko-bezpečnostných dôvodov odsunuté zatiaľ na neurčito, lebo sú ešte zraniteľnejšie ako ťažba uhľovodíkov v danom regióne.
Jadrová energetika preto musí dostať naďalej priestor v európskom a svetovom energetickom mixe. Aj tá si však v záujme posilnenia svojej bezpečnosti, efektívnosti a nákladovej konkurencieschopnosti vyžaduje nové technológie, vývoj nových, bezpečnejších riešení. To si tiež vyžaduje elimináciu hrozieb zneužitia mierového atómu rôznymi diktátormi tohto sveta na vojenské účely. Bez úzkej medzinárodnej spolupráce to však nie je možné. Slovensko takúto spoluprácu ponúka a chce byť jej súčasťou.
Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR chce byť jej súčasťou.
Prioritou vždy bola a bude bezpečná prevádzka našich jadrových elektrární. Tá je pod drobnohľadom nielen slovenského UJD, ale aj príslušných medzinárodných organizácií a expertov. Na piatom posudzovacom zasadnutí k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnilo na pôde MAAE vo Viedni v dňoch 4. - 14. 4. 2011 za účasti 61 zmluvných strán, sa konštatoval súlad legislatívy a ostatných aktivít v oblasti jadrovej bezpečnosti v Slovenskej republike s článkami dohovoru. Hodnotenie SR neobsahovalo žiadne negatívne konštatovanie. V porovnaní s ostatnými krajinami prevádzkujúcimi jadrové zariadenia je Slovensko na poprednom mieste, čo sa týka bezpečnostných a prevádzkových ukazovateľov. To nie je konštatovanie politikov, ale expertov z vyše 60 krajín sveta. O to je to cennejšie a ako politička musím s istou dávkou sebairónie povedať aj dôveryhodnejšie.
Samozrejme, pre Slovensko a našu jadrovú energetiku sú udalosti v Černobyle a teraz v japonskej Fukušime veľkým varovaním. Navyše samotná Slovenská republika sa ešte dlho bude potýkať s následkami havárie v našom jadrovom bloku A1. Tá, našťastie, aj vďaka obetavosti a odbornej úrovni našich expertov nespôsobila žiadne negatívne dopady na kvalitu zdravia obyvateľstva a nemala žiadny dopad ani na prírodu.
Udalosti ako v Japonsku, rovnako ako iné priemyslené havárie, nás všetkých nútia predovšetkým veľmi dôsledne, zodpovedne a do najmenších detailov posúdiť všetky okolnosti, ktoré ich spôsobili. Prijatie našich následných rozhodnutí musí byť pevne opreté o odborné analýzy, pretože len vtedy vieme urobiť dobré a zodpovedné rozhodnutia voči našim občanom a prírode. Energetická politika, vrátane jadrovej, patrila a patrí do kompetencie národných vlád a slovenská vláda je si plne vedomá nielen svojej kompetencie, ale hlavne zodpovednosti. Nielen voči svojim občanom, ale aj naším susedom a partnerom v EÚ.
Slovenská vláda preto podporuje uskutočnenie tzv.stress testov jadrových elektrární, ktoré budú zamerané na príčiny a okolnosti, ktoré spôsobili haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že už pred udalosťami v Japonsku sa na Slovensku začali práce na posilnení ochrany prevádzky našich jadrových elektrární pred následkami silnejšieho zemetrasenia. Investovali sme ostatný rok viac ako 500 mil. Eur do zvýšenia bezpečnosti. Budeme pokračovať v týchto opatreniach ako aj v jasných vecných kritériách v rámci testov tak, aby sme si aspoň trochu boli istý tvárou v tvár sile prírody. Aj to svedčí o tom, že k bezpečnosti prevádzok jadrových elektrární pristupujeme naozaj zodpovedne.
Veľmi diskutovanou témou sú tiež možné scenáre teroristických útokov na jadrové elektrárne. Chcem zdôrazniť, že dopady prírodných katastrof na prevádzku jadrových elektrární a potenciálneho bezpečnostného ohrozenia vyplývajúceho z teroristickej hrozby nesmieme zamieňať alebo posudzovať spoločne. Jednoducho preto, že kým prírodu ovládať a predvídať nevieme, ľudské zámery a činy môže ovplyvniť alebo eliminovať zase len človek. Inak povedané, bezpečnostné hrozby spojené s terorizmom vieme a musíme eliminovať inými prostriedkami a určite v prvom rade inde ako v samotných zariadeniach jadrových elektrární Je to veľmi dôležitá téma, ale musíme ju posudzovať oddelene v rámci mechanizmov zameraných na bezpečnostné hrozby a posudzovať ju komplexne v súvislosti s teroristickými hrozbami potenciálneho útoku na citlivú infraštruktúru ako takú, vrátane leteckej dopravy.
Výzvy, ktoré stoja pred európskou a vlastne svetovou energetikou sú veľmi ťažké a zložité. Či už v kontexte klimatických zmien a dopadov na životné prostredie vôbec, alebo hovoríme o rôznych formách hrozieb teroristických útokov. V prvom rade však musíme hovoriť o surovinovom zabezpečení výroby energie. Je zrejmé, že nastúpený trend využitia obnoviteľných zdrojov je nutné ďalej podporovať a rozvíjať, hlavne v oblasti vývoja nových technológií a riešení. Nové technológie nám môžu znížiť negatívne dopady plynúce aj z prevádzky zdrojov založených na tradičných fosílnych palivách. Neodpustím si jednu poznámku. Je potrebné veľmi poctivo odborne, ale aj ekologicky a eticky zvážiť myšlienky a koncepcie hlavne u nás v EÚ, ktoré sú zamerané na zámenu jedného paliva za druhé. Vyššie využitie zemného plynu je určite lákavé po všetkých stránkach. Povedzme si ale čestne a na rovinu, že ho budeme musieť do EÚ doviezť v čoraz väčších množstvách. V takom prípade je nevyhnutné, aby jeho ťažba masívne zasiahla aj doteraz nedotknutú panenskú prírodu Arktídy, ktorá je veľmi zložitým a citlivým ekosystémom. Ak v takom prípade budeme mať v Európe pocit, že máme ekologickejšiu energiu len preto, lebo ložiská plynu sú od nás vzdialené tisícky kilometrov v arktickej tundre a nevidíme, čo tam jeho ťažba spôsobuje na prírode, tak konáme cynicky a farizejsky.
Rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov musí ísť ruka v ruke s rozvojom distribučných sietí. Aj tu musí nastať zásadný technický pokrok, ktorý si vyžaduje nemalé investície, ktoré zaplatia v konečnom dôsledku len a len spotrebitelia. Udalosti v severnej Afrike ukázali, že veľké projekty zamerané na využitie tunajšieho prírodného potenciálu na výrobu zelenej energie, budú musieť byť asi z politicko-bezpečnostných dôvodov odsunuté zatiaľ na neurčito, lebo sú ešte zraniteľnejšie ako ťažba uhľovodíkov v danom regióne.
Jadrová energetika preto musí dostať naďalej priestor v európskom a svetovom energetickom mixe. Aj tá si však v záujme posilnenia svojej bezpečnosti, efektívnosti a nákladovej konkurencieschopnosti vyžaduje nové technológie, vývoj nových, bezpečnejších riešení. To si tiež vyžaduje elimináciu hrozieb zneužitia mierového atómu rôznymi diktátormi tohto sveta na vojenské účely. Bez úzkej medzinárodnej spolupráce to však nie je možné. Slovensko takúto spoluprácu ponúka a chce byť jej súčasťou.
Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR chce byť jej súčasťou.
