RIEŠENIE OTÁZKY MAĎARSKÉHO VOLEBNÉHO PRÁVA BUDE PROBLÉMOM (A MAGYAR VÁLASZTÓJOG MEGOLDÁSA PROBLÉMA LESZ)


Štátne znaky musia byť v každej škole, ale nie v každej triede

Ťažko si našla termín na rozhovor, od konca augusta sme čakali na túto možnosť. Na rozhovor sme dostali pol hodiny, napokon po uplynutí trištvrte hodiny nás upozornil tlačový tajomník, že treba končiť. Pýtali sme sa aj na voľbu generálneho prokurátora, aj keď v utorok, keď sa rozhovor konal, opakovaná voľba sa javila ešte ako ľahká vec. Po štvrtkových výsledkoch však má opäť váhu to, že naznačila možnosť svojej prípadnej demisie. Pýtali sme sa predsedníčky vlády Ivety RADIČOVEJ.

Päť mesiacov po vzniku koalície aké sú vzťahy medzi politickými stranami? Čo považujete za najväčší škandál koalície?

Škandály sme nemali.

Niekoľko sa predsa len našlo.

Škandály sme určite nemali. Škandál je špeciálna situácia. Najťažšie bolo zostavenie vládneho programu a s tým spojené rokovania. Stretli sa štyri politické strany so štyrmi volebnými programami. Dohodli sme sa po ťažkých rokovaniach, vznikol kompromis v súvislosti s jednotlivými programami, ale čo sa týka nášho hlavného cieľa, kompromis sme uzatvoriť nemuseli. Naše najdôležitejšie ciele sú známe: protikorupčné opatrenia, právna istota, to znamená reforma súdnictva, rodinná politika a opatrenia na zlepšenie života, podpora školstva a výskumu, vytváranie pracovných miest a zlepšenie kvality poskytovania zdravotných služieb. Druhým ťažkým obdobím bolo zostavenie štátneho rozpočtu.

Museli ste prijať konsolidačný balík. Čo sa týka metódy, často je možné medzi politickými stranami pozorovať rozdielne názory. Prečo nie je koalícia jednotná?

Jednota nikdy nebude absolútna a ja sa o to ani neusilujem. Jednota znamená zánik dialógu. Jednota tu bola, keď tu vládla komunistická strana. Ak máte na mysli hľadanie spoločných metód, tak je potrebné porozumenie, ale jednota, ktorá by znamenala nedostatok alternatívy rozhodovania, nie je zdravou jednotou. Aj diskusia o konsolidácii štátneho rozpočtu bola plodná a prispela k tomu, že inštitúcia, akou je OECD konštatovala, že náš konsolidačný program je jedným z najlepších z hľadiska zníženia deficitu a rozloženia ich vplyvu v spoločnosti tak, že medzi tým umožňuje naštartovanie rastu ekonomiky. Takto to, že uvažujeme v rámci viacerých alternatív, predstavuje pre nás výhodu.

Zvonku to vyzerá, že vláda prijme opatrenie a potom pod tlakom rôznych lobbistických skupín opatrenie pozmení. Nevidíte to tak aj vy?

Vláda doteraz do parlamentu poslala 85 zákonov a ten ich prijal. Dohadujeme sa o dvoch.

Ale tie sú najdôležitejšie.

S tým nesúhlasím. Najdôležitejšie sú zákony, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, ktoré vytvárajú podmienky pre nové investície, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta.

Toto je však cieľom aj konsolidačného balíka a štátneho rozpočtu.

Nesúhlasím s vami. Konsolidačný balík pozostáva z dvoch častí. Jedna časť obsahuje reštrikcie týkajúce sa ministerstiev, tu problémy nie sú. Ďalších 17 zákonov, ktoré predstihujú druhú časť konsolidačného balíka, sú zákony upravujúce dane a odvody. Z týchto sedemnástich len dva zákony sú problematické. Nepovažujem za nápadné, ak sa okolo dvoch zákonov vedú diskusie. Dovoľte mi, aby som to porovnala s príkladom z iných štátov: v Taliansku hrozia predčasné voľby, v Maďarsku kvôli zoštátneniu druhého dôchodkového piliera sa otriasa stabilita vlády...

Nepovedal by som, že sa maďarská vláda otriasa, práve naopak: valcuje...

Dobre, poviem to inak: maďarská vláda prijíma také opatrenia, napríklad zoštátňuje druhý dôchodkový pilier, ktoré nás všetkých prekvapujú. Neverím, že by to z hľadiska budúcnosti bolo šťastným riešením. Ale mohla by som spomenúť demisiu francúzskej vlády, hrozbu predčasných volieb v Írsku kvôli konsolidačnému balíku a podobne. My zo sto zákonov diskutujeme len o dvoch. Ak v prípade dvoch boli, sú pripomienky, sú to také, ako napríklad o spotrebnej dani z piva... Bodaj by sme nemali od toho väčšie problémy!

Možnože len my, novinári sme očakávali, že nová vláda bude konať rozhodnejšie napríklad v otázke konsolidácie štátneho rozpočtu.

Nie je to dostatočne rozhodné? Návrh zákona o štátnom rozpočte sme predložili, deficit štátneho rozpočtu znížime o 2,5 percentuálnych bodov, čo predstavuje 1,7 miliárd euro. Nemecko plánuje len polovičné zníženie.

Ale len v priemere, z hľadiska percent.

Áno, ale je to veľmi vážny zásah. Hovoríte o rozhodnosti a mňa sa v zahraničí pýtajú, ako dokážeme realizovať takéto rozhodné zníženie deficitu bez toho, aby prepukli štrajky. Ja vždy odpovedám, že sa podarilo bremená prerozdeliť rovnomerne a skôr sme v systéme zrušili výnimky. Netvrdím, že balík sa ľudí nedotkne, ale čo sa týka každého, to je zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod a aj to sme sa pokúsili kompenzovať u chudobnejších vrstiev, aby to tak nepocítili. Preto vyššie podpory rodinám, preto sme zvýšili sociálne dávky, nemeníme valorizácie dôchodkov. Napriek tomu odborová organizácia KOVO vyhlásila štrajkovú pohotovosť.

Povedali ste, že koalícia nemá škandály, ale raz ste už napriek tomu naznačili možnosť demisie a nestalo sa tak kvôli hospodárskym opatreniam, ale voľbe generálneho prokurátora. Ako vidíte voľbu generálneho prokurátora?

Pod škandálom rozumiem porušenie zákona a také niečo sa nestalo. Teraz je ešte pred nami voľba generálneho prokurátora. Ľudia súdnictvu nedôverujú, právna istota je zlá, riešenie prípadov je veľmi pomalé, veľa vecí nebolo vyšetrených, vyšetrovanie zastavia za pochodu. Jedným z pilierov súdnictva je prokuratúra, teda aj tu treba zmenu. Na tomto sme sa dohodli s koaličnými partnermi a pre mňa je to tak dôležitá otázka, že ak by súdnictvo fungovalo v nezmenenej podobe, tak sa domnievam, že zmena vlády nebola potrebná.

Konflikt kvôli voľbe generálneho prokurátora vznikol pred voľbou predsedu SDKÚ a tlač písala o tom, že sa v skutočnosti jedná o konflikt medzi vami a predsedom strany Mikulášom DZURINDOM, teda že ide o akúsi skúšku síl. Je to tak?

Občas neviem či si robia vtipy, alebo závery vyvodzujú na základe pre mňa neznámych úsudkov. Pre mňa sa tento problém jednoznačne spája so zabezpečením právneho štátu. Je to v poradí šiesty najdôležitejší verejný činiteľ. Toto spájať s voľbou predsedu SDKÚ... Nechápem logiku tohto nápadu.

Mikuláš DZURINDA chcel ukázať, kto je v koalícii pánom. Ukázal, že ak on nesúhlasí s voľbou generálneho prokurátora, tak voľba generálneho prokurátora nebude. Bude zmena?

Druhého decembra uvidíme. Voľby dajú odpoveď, ale koalícia má jedného kandidáta, a tým nie je predchádzajúci generálny prokurátor.

Ak by teda zvolili Dobroslava TRNKU, podali by ste demisiu?

Áno, podám demisiu.

Poďme na národnostne citlivé témy. Aj vládny program obsahuje zrušenie, opravu nepriaznivých zákonov prijatých za čias predchádzajúcej vlády. Tento proces však prebieha veľmi pomaly. Vlastenecký zákon sa nemení, zákon o štátnom jazyku sa bude meniť len teraz a navyše sankcie zostávajú a ani zákon o štátnom občianstve sa neporadí prijať do konca roka. Nedali by sa tieto zákony symbolického charakteru rýchlejšie novelizovať?

Keby boli symbolické, nediskutovali by sme o nich. Toto nie sú len symbolické zákony, majú vážny vplyv. Jedine zmena vlasteneckého zákona by bola symbolická, keďže už nadobudla účinnosť a školy podľa predpisu musia konať. To by bolo skutočne už len gesto. Napriek tomu musím povedať, že vlastenectvo neznamená, že kde a v akom množstve vyvesíme štátne symboly, ale sa prejavuje v tom, ako pekne hovoríme po slovensky, ako si vážime svojich susedov, aký máme vzťah ku kultúre, do akej miery sme hrdý na to, že sme občanmi Slovenska.

V takom prípade by vlastenecký zákon bolo jednoduché novelizovať tak, aby na školách nebolo potrebné v každej triede vyvesiť zástavu.

Ale to sa už stalo, zákon už platí.

Možno nie na každej škole vyvesili zástavu v každej triede.

Tak nedodržali zákon. V koalícii sa diskutovalo o tom, či má význam v rámci skráteného legislatívneho konania prijať tieto zákony. Príprava každého vami spomínaného zákona prebieha. Podľa mňa štátne symboly musia byť v každej škole, ale nie v každej triede, zákon sa zmení v tomto zmysle. Jazykový zákon je v parlamente, rovnako ako zákon o štátnom občianstve. Čo sa týka pokút, ktoré sú zakotvené v jazykovom zákone: diskutovali sme o nich, aby sankcie boli zachované v jednom prípade, a tým je informovanie verejnosti. To, ktoré sa vzťahuje na život ohrozujúce situácie alebo ktoré ak chýbajú ohrozujú život, zdravie a majetok. V právnej praxi zákon nie je úplný, ak neobsahuje sankcie.

Existuje aj veľa takých zákonov, ktoré sankcie neobsahujú.

Zákon je predpis, ktorý obsahuje aj sankcie, toto je jeho všeobecná definícia. Domnievam sa, že v prípade ohrozenia života je pokuta odôvodnená. A len v takom prípade sú v zákone sankcie ponechané.

Pripravuje sa aj zákon o používaní jazykov menšín. Podporíte aj to, aby v takých prípadoch boli sankcie aj v tomto zákone?

Neviem či sa to vzťahuje na informácie o ohrození života. Opakujem, jazykový zákon sa vzťahuje len na informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia alebo majetku.

Tieto zákony ovplyvňujú aj slovensko-maďarské vzťahy. Ako hodnotíte zmenu vzťahov medzi oboma štátmi od vzniku vlády?

Cítite nejaké napätie?

Možno to nie je cítiť, ale zdá sa, že problémy, ktoré vznikli za predchádzajúcej vlády sa neriešia. V Maďarsku je v platnosti nový zákon o štátnom občianstve. Pred voľbami toto bol problém, teraz sa však ako keby na to zabudlo.

V rámci mojej návštevy v Budapešti som viedla dvojstranné rokovania aj s predsedom vlády pánom Viktorom ORBÁNOM. Dohodli sme sa, že spustíme práce zmiešaných komisií vytvorených na základe základnej zmluvy. Všetky komisie pracujú, členov sme vymenili. Tieto komisie sa zaoberajú aj maďarským zákonom o štátnom občianstve. Problém je, že právna norma nezohľadňuje medzinárodne platné požiadavky. Slovensko z tohto hľadiska má podporu Bruselu, Európskej únie. Vzájomne sme si vymenili stanoviská. Povedala som, že kým tento zákon bude v Maďarsku v platnosti, našich občanov trestať nebudeme, ale prijmeme právnu normu, že prijatie maďarského štátneho občianstva nebude mať na Slovensku nijaký vplyv. Toto podporil aj Brusel. Neodmietame inštitúciu dvojakého občianstva, ako Česká republika, alebo mnohé ďalšie štáty. Verím, že sa podarí dosiahnuť štandardnú inštitúciu dvojakého občianstva aj s Maďarskom.

Podľa vás teda teraz nie sú problémy a vzťahy medzi oboma štátmi sa zlepšujú?

Necítim napätie, s Maďarskom komunikujeme štandardným spôsobom, rovnako ako s Poľskom alebo s inými krajinami. Slovensko je teraz predsedajúcou krajinou višegrádskych štátov. Na môj návrh sa pred každým summitom únie stretávame a vždy sa dokážeme dohodnúť na spoločnej stratégii. Stretneme sa aj teraz v decembri. Toto je metóda, kedy sa nezaoberáme tým čo nás rozdeľuje - respektíve sa tými problémami zaoberajú pracovné komisie. V prvom rade sa však musíme zaoberať tým, čo nás najviac ťaží, a tým je vplyv ekonomickej krízy.

To znamená, že otázku dvojakého občianstva nepovažujete za taký problém, že by ho mali vyriešiť predsedovia vlád spoločne?

Keby som to nepovažovala za problém, tak by v slovenskom parlamente nebola novela zákona o štátnom občianstve. Preto sme sa aj na prvej našej porade s premiérom Viktorom ORBÁNOM zaoberali aj touto témou.

Neobávate sa vzniku možných ďalších konfliktných situácií medzi oboma štátmi?

Neviem, do akej miery pán ORBÁN myslí vážne rozšírenie volebného práva. Toto je problém. Všetko však závisí od toho, aký bude konkrétny zákon. Toto je téma pre zmiešané komisie a ak to bude potrebné, tak sa do rokovaní vzájomne zapojíme. Zvykneme si telefonovať.

Celý rozhovor v maďarskom jazyku si môžete prečítať tu:

http://ujszo.com/online/kozelet/2010/12/04/a-magyar-valasztojog-megadasa-problema-lesz