European Voice: Slovenský Havel
Slovenská premiérka čelí viacerým bojom v rámci vlastnej strany, no má aj mnoho stúpencov, píše pre európsky týždenník Europan Voice Lukáš Fila. Ivetu Radičovú označil za „slovenského Havla“; v článku vysvetľuje, prečo.
V decembrovej tajnej voľbe generálneho prokurátora napriek tomu - alebo možno práve preto - že premiérka pohrozila rezignáciou, najmenej päť koaličných poslancov zahlasovalo s opozíciou a nebol zvolený kandidát koalície. V opakovanej voľbe 17. mája síce tiež nebol zvolený koaličný kandidát, koalícii sa však aspoň podarilo zabrániť víťazstvu opozičného kandidáta, ako aj vyvrátiť názory viacerých analytikov, ktorí predpovedali Radičovej odchod z funkcie. Výsledok hlasovania premiérka privítala, ale varovala: „Nepristúpim na žiadne dohody o porušovaní etiky v politike, na žiadne kompromisy na úkor demokracie, práva a spravodlivosti. Odmietam takýto „pragmatizmus“. Odmietam moc za cenu zatvárania očí pred porušovaním základných princípov demokracie,“ napísala v stanovisku.
Reakcia Ivety Radičovej, charakterizovaná odkazom na vyššie hodnoty, neochotou ku kompromisom a jasným odmietnutím politického pragmatizmu, ako aj jej ďalšie politické kroky, pripomínajú Václava Havla, prvého postkomunistického prezidenta Československa a následne aj prezidenta Českej republiky. V roku 2008 sa počas kampane pred prezidentskými voľbami Iveta Radičová stretla s Václavom Havlom na festivale Pohoda v Trenčíne. Najskôr ju nespoznal, ale potom mu pripomenula, že počas Nežnej revolúcie bola hovorkyňou Verejnosti proti násiliu. I. Radičová nebola takou slávnou disidentkou ako V. Havel, no v septembri 1989 podpísala list komunistickým lídrom, v ktorom žiadala prepustenie politických väzňov. Na Pohode I. Radičová a V. Havel strávili spolu niekoľko hodín. „Je veľmi sympatická a držím jej palce“, povedal exprezident, čím Radičovej vyjadril tú najvýznamnejšiu podporu. I. Radičová síce v roku 2009 prezidentské voľby nevyhrala, ale v roku 2010 sa z nej stala prvá žena na poste predsedu vlády na Slovensku.
Počas prvej oficiálnej návštevy I. Radičovej v Českej republike sa okrem najvyšších politických predstaviteľov stretla aj s V. Havlom. Stretnutie trvalo dlhšie, ako bolo naplánované a novinári mohli počuť z miestnosti hlasný smiech. „Bol to prejav priateľstva a otvorenosti“, povedal po stretnutí V. Havel, a to bol pre I. Radičovú, ktorá V. Havla popri Winstonovi Churchillovi a Angele Merkelovej považuje za svoj politický vzor, veľký kompliment. I. Radičová aj V. Havel sú akoby v stave trvalého „samospochybňovania“, čo spôsobuje časté zmeny rozhodnutí, a to niekedy v rámci koalície prináša sťažnosti na nedostatok skutočného vodcovstva vo vláde. I. Radičová tiež určite zdieľa Havlov názor, že vo fungujúcej demokracii by najdôležitejšiu úlohu mala zohrávať silná občianska spoločnosť, a nie politické strany.
Medzi Radičovou a Havlom však existujú určité rozdiely. Po prvé – ona nie je svetovou politickou celebritou, akou bol Havel desiatky rokov. Po druhé, vláda, na čele ktorej stojí I. Radičová, odmietla podporiť pôžičku pre Grécko v čase, keď ju ostatné krajiny eurozóny jednohlasne schválili, a dokonca vyjadrila pochybnosti o budúcnosti fungovania finančného mechanizmu v eurozóne. Radičovej politické názory sú nepochybne, tak ako aj názory V. Havla, proeuópske, ale kvôli volebnej taktike a vplyvným euroskeptikom v rámci jej koalície, sa to Európa možno nikdy nedozvie. Ďalším jasným rozdielom je to, že Havel nikdy nebol na čele vlády. Posledným rozdielom medzi nimi je to, že Havel si užíval vysokú funkciu. U Radičovej si tým nemôžete byť istí. Raz povedala, že do politiky vstúpila, aby zaplnila prázdne miesto, ktoré vzniklo po smrti jej manžela. Ale možno v hĺbke svojej duše verí tomu, čo Stano Radič napísal v čase, keď ani jeden z nich netušil, že raz bude jazdiť vo vládnej limuzíne: „Sú dva typy čiernych áut. Jeden je pre tých, ktorým nefunguje srdce a druhý pre tých, ktorým nefunguje mozog.“
Celý článok si môžete prečítať tu:
http://www.europeanvoice.com/article/imported/slovakia-s-havel/71179.aspx
V decembrovej tajnej voľbe generálneho prokurátora napriek tomu - alebo možno práve preto - že premiérka pohrozila rezignáciou, najmenej päť koaličných poslancov zahlasovalo s opozíciou a nebol zvolený kandidát koalície. V opakovanej voľbe 17. mája síce tiež nebol zvolený koaličný kandidát, koalícii sa však aspoň podarilo zabrániť víťazstvu opozičného kandidáta, ako aj vyvrátiť názory viacerých analytikov, ktorí predpovedali Radičovej odchod z funkcie. Výsledok hlasovania premiérka privítala, ale varovala: „Nepristúpim na žiadne dohody o porušovaní etiky v politike, na žiadne kompromisy na úkor demokracie, práva a spravodlivosti. Odmietam takýto „pragmatizmus“. Odmietam moc za cenu zatvárania očí pred porušovaním základných princípov demokracie,“ napísala v stanovisku.
Reakcia Ivety Radičovej, charakterizovaná odkazom na vyššie hodnoty, neochotou ku kompromisom a jasným odmietnutím politického pragmatizmu, ako aj jej ďalšie politické kroky, pripomínajú Václava Havla, prvého postkomunistického prezidenta Československa a následne aj prezidenta Českej republiky. V roku 2008 sa počas kampane pred prezidentskými voľbami Iveta Radičová stretla s Václavom Havlom na festivale Pohoda v Trenčíne. Najskôr ju nespoznal, ale potom mu pripomenula, že počas Nežnej revolúcie bola hovorkyňou Verejnosti proti násiliu. I. Radičová nebola takou slávnou disidentkou ako V. Havel, no v septembri 1989 podpísala list komunistickým lídrom, v ktorom žiadala prepustenie politických väzňov. Na Pohode I. Radičová a V. Havel strávili spolu niekoľko hodín. „Je veľmi sympatická a držím jej palce“, povedal exprezident, čím Radičovej vyjadril tú najvýznamnejšiu podporu. I. Radičová síce v roku 2009 prezidentské voľby nevyhrala, ale v roku 2010 sa z nej stala prvá žena na poste predsedu vlády na Slovensku.
Počas prvej oficiálnej návštevy I. Radičovej v Českej republike sa okrem najvyšších politických predstaviteľov stretla aj s V. Havlom. Stretnutie trvalo dlhšie, ako bolo naplánované a novinári mohli počuť z miestnosti hlasný smiech. „Bol to prejav priateľstva a otvorenosti“, povedal po stretnutí V. Havel, a to bol pre I. Radičovú, ktorá V. Havla popri Winstonovi Churchillovi a Angele Merkelovej považuje za svoj politický vzor, veľký kompliment. I. Radičová aj V. Havel sú akoby v stave trvalého „samospochybňovania“, čo spôsobuje časté zmeny rozhodnutí, a to niekedy v rámci koalície prináša sťažnosti na nedostatok skutočného vodcovstva vo vláde. I. Radičová tiež určite zdieľa Havlov názor, že vo fungujúcej demokracii by najdôležitejšiu úlohu mala zohrávať silná občianska spoločnosť, a nie politické strany.
Medzi Radičovou a Havlom však existujú určité rozdiely. Po prvé – ona nie je svetovou politickou celebritou, akou bol Havel desiatky rokov. Po druhé, vláda, na čele ktorej stojí I. Radičová, odmietla podporiť pôžičku pre Grécko v čase, keď ju ostatné krajiny eurozóny jednohlasne schválili, a dokonca vyjadrila pochybnosti o budúcnosti fungovania finančného mechanizmu v eurozóne. Radičovej politické názory sú nepochybne, tak ako aj názory V. Havla, proeuópske, ale kvôli volebnej taktike a vplyvným euroskeptikom v rámci jej koalície, sa to Európa možno nikdy nedozvie. Ďalším jasným rozdielom je to, že Havel nikdy nebol na čele vlády. Posledným rozdielom medzi nimi je to, že Havel si užíval vysokú funkciu. U Radičovej si tým nemôžete byť istí. Raz povedala, že do politiky vstúpila, aby zaplnila prázdne miesto, ktoré vzniklo po smrti jej manžela. Ale možno v hĺbke svojej duše verí tomu, čo Stano Radič napísal v čase, keď ani jeden z nich netušil, že raz bude jazdiť vo vládnej limuzíne: „Sú dva typy čiernych áut. Jeden je pre tých, ktorým nefunguje srdce a druhý pre tých, ktorým nefunguje mozog.“
Celý článok si môžete prečítať tu:
http://www.europeanvoice.com/article/imported/slovakia-s-havel/71179.aspx
