Predsedníčka vlády poskytla rozhovor denníku Süddeutsche Zeitung
Preklad článku redaktora Klausa Brilla s názvom „Jedna žena a viacerí (temní muži) tmári“ a podtitulom „Šéfka slovenskej vlády Iveta Radičová chce odstrániť rodinkárstvo a presadiť reformy – aj za cenu straty svojho úradu“ uverejnený v Süddeutsche Zeitung dňa 9.5.2011.
Článok vznikol na základe osobného rozhovoru.
Bratislava – Iveta Radičová sa smeje, keď príde táto otázka. „Hmmmh“ povie a vzdychne si hlasno. A potom: „Je to veľmi tvrdé“. Riadiť vládu. Presadiť sa v konfliktoch. Pretvoriť systém. Pani predsedníčka vlády sedí v čiernych nohaviciach, sivom saku a sivej blúzke na štýlovom kresle v priestrannej prijímacej miestnosti svojho úradu v Bratislave. Iveta Radičová vedie už desať mesiacov vládu SR a môže sa stať, že jej zotrvanie v úrade skončí. O týždeň 17. mája 2011 sa uskutoční v parlamente hlasovanie, od ktorého výsledku závisí jej zotrvanie v úrade. Ide formálne o voľbu nového generálneho prokurátora. A s tým tiež o právny štát a boj proti korupcii. „Slovensko je malá krajina“ hovorí I. Radičova svojím tichým hlasom a zase sa usmeje. „Každý pozná každého“. Mnohostranná je spleť vzťahov a spojení a keď chcete tento systém preseknúť a zmeniť, celý systém nanovo vybudovať, „zrazu máte veľa nepriateľov“.
Päťdesiatštyri ročná profesorka sociológie, ktorá len pred piatimi rokmi ako ministerka práce vstúpila do politiky, má za sebou pohnuté obdobie. Výsledky volieb v júni 2010 dali kandidátke SDKU šancu zostaviť konzervatívno-liberálnu koalíciu spolu s tromi malými stranami, z ktorých dve sú zaťažené vnútornými turbulenciami. Väčšina tejto koalície so sedemdesiatimi deviatimi poslancami zo stopäťdesiat členného parlamentu bola od začiatku krehká.
Vláda si od začiatku dala za úlohu presadenie veľkých reforiem. Presadzuje nulovú toleranciu proti korupcii, z dôvodu mnohých škandálov zverejňuje všetky zmluvy vo verejnom sektore na internete, zlúčila rádio a televíziu s cieľom úspor, pracuje na reforme zdravotníctva a pracovného práva s cieľom uľahčiť prepúšťanie. Teraz sa pripravuje revolučný systém odvodov, ktorý doplní reformu daní z roku 2003.
Ďalším ťažiskovým bodom je reforma právneho systému, ktorý na Slovensku ako aj v ostatných postkomunistických krajinách funguje s veľkými nedostatkami. Pritom má voľba nového generálneho prokurátora rozhodujúci význam, pretože držiteľ tohto úradu môže mnohé škandály v konečnom dôsledku dostať do trestno-právnej polohy. I. Radičová a jej spolupracovníci sa obávajú, že zotrvanie doterajšieho generálneho prokurátora D. Trnku tak ako to chce sociálnodemokratická opozícia, bude znamenať ďalšie zdržanie potrebnej zmeny. Pritom ale musí predsedníčka vlády strpieť, že vo vlastných radoch, pravdepodobne aj vo vlastnej strane, existujú záhadné postavy (doslovný preklad „tmaví muži“), ktorí nechcú tieto pomery zmeniť. V každom prípade nezískal kandidát vládnej koalície v dvoch kolách potrebnú väčšinu. Pokus s pomocou odstránenia tajnej voľby tento problém prekonať a koalíciu donútiť k disciplíne stroskotal na námietke prezidenta a ústavného súdu.
I. Radičová vopred oznámila, že odstúpi v prípade, že bude zvolený kandidát opozície.
Najbližšie hlasovanie v tejto veci 17. mája rozhodne aj o jej vlastnom osude. „Uvidíme, či vláda bude potom pokračovať alebo nie“ povedala v rozhovore vo svojom paláci. Vsadila všetko na jednu kartu a veľa priateľov si tým nespravila.
V radoch koaličných strán sa ozývajú kritické pripomienky, či je voľba generálneho prokurátora natoľko dôležitá, aby bola ohrozená existencia koalície. I. Radičová použila rovnakú hrozbu aj v prípade prenájmu budovy daňového riaditeľstva v Košiciach, kde si osvojila tvrdenie opozície a požadovala odstúpenie riaditeľa. So svojím názorom ostala vo vlastnej strane osamotená a aj keď dosiahla odstúpenie riaditeľa, ten sa vzápätí stal poradca ministra financií.
Zostáva dojem, že I. Radičová tvrdo bojuje o svoju vodcovskú pozíciu a pritom prekvapuje svojich partnerov verejnými vyhláseniami, ktoré nie sú dopredu konzultované. Predsedníčka vlády získala svoju pozíciu ako protikandidátka ministra financií I. Mikloša po odstúpení predsedu strany M. Dzurindu pre finančný škandál. Keďže obidvaja naďalej sledujú svoju líniu, presadzuje sa I. Radičová prostredníctvom ultimát.
Podľa predsedu KDH a ministra dopravy možno takto konať raz, dvakrát. Viac nie. Zo svojím názorom nie je osamotený. Je si toho I.Radičová vedomá – pýta sa autor. I. Radičová odpovedá: „Áno, robím to len v situáciách, keď ide z môjho pohľadu o morálku a hodnotový systém. Nechcem byť predsedníčkou vlády, keď sú náznaky netransparentnosti v jej konaní. To nemôžem“.
Každý pozná každého, hovorí I. Radičová. Kto chce tento systém zlomiť, má rýchlo mnoho nepriateľov.
Článok vznikol na základe osobného rozhovoru.
Bratislava – Iveta Radičová sa smeje, keď príde táto otázka. „Hmmmh“ povie a vzdychne si hlasno. A potom: „Je to veľmi tvrdé“. Riadiť vládu. Presadiť sa v konfliktoch. Pretvoriť systém. Pani predsedníčka vlády sedí v čiernych nohaviciach, sivom saku a sivej blúzke na štýlovom kresle v priestrannej prijímacej miestnosti svojho úradu v Bratislave. Iveta Radičová vedie už desať mesiacov vládu SR a môže sa stať, že jej zotrvanie v úrade skončí. O týždeň 17. mája 2011 sa uskutoční v parlamente hlasovanie, od ktorého výsledku závisí jej zotrvanie v úrade. Ide formálne o voľbu nového generálneho prokurátora. A s tým tiež o právny štát a boj proti korupcii. „Slovensko je malá krajina“ hovorí I. Radičova svojím tichým hlasom a zase sa usmeje. „Každý pozná každého“. Mnohostranná je spleť vzťahov a spojení a keď chcete tento systém preseknúť a zmeniť, celý systém nanovo vybudovať, „zrazu máte veľa nepriateľov“.
Päťdesiatštyri ročná profesorka sociológie, ktorá len pred piatimi rokmi ako ministerka práce vstúpila do politiky, má za sebou pohnuté obdobie. Výsledky volieb v júni 2010 dali kandidátke SDKU šancu zostaviť konzervatívno-liberálnu koalíciu spolu s tromi malými stranami, z ktorých dve sú zaťažené vnútornými turbulenciami. Väčšina tejto koalície so sedemdesiatimi deviatimi poslancami zo stopäťdesiat členného parlamentu bola od začiatku krehká.
Vláda si od začiatku dala za úlohu presadenie veľkých reforiem. Presadzuje nulovú toleranciu proti korupcii, z dôvodu mnohých škandálov zverejňuje všetky zmluvy vo verejnom sektore na internete, zlúčila rádio a televíziu s cieľom úspor, pracuje na reforme zdravotníctva a pracovného práva s cieľom uľahčiť prepúšťanie. Teraz sa pripravuje revolučný systém odvodov, ktorý doplní reformu daní z roku 2003.
Ďalším ťažiskovým bodom je reforma právneho systému, ktorý na Slovensku ako aj v ostatných postkomunistických krajinách funguje s veľkými nedostatkami. Pritom má voľba nového generálneho prokurátora rozhodujúci význam, pretože držiteľ tohto úradu môže mnohé škandály v konečnom dôsledku dostať do trestno-právnej polohy. I. Radičová a jej spolupracovníci sa obávajú, že zotrvanie doterajšieho generálneho prokurátora D. Trnku tak ako to chce sociálnodemokratická opozícia, bude znamenať ďalšie zdržanie potrebnej zmeny. Pritom ale musí predsedníčka vlády strpieť, že vo vlastných radoch, pravdepodobne aj vo vlastnej strane, existujú záhadné postavy (doslovný preklad „tmaví muži“), ktorí nechcú tieto pomery zmeniť. V každom prípade nezískal kandidát vládnej koalície v dvoch kolách potrebnú väčšinu. Pokus s pomocou odstránenia tajnej voľby tento problém prekonať a koalíciu donútiť k disciplíne stroskotal na námietke prezidenta a ústavného súdu.
I. Radičová vopred oznámila, že odstúpi v prípade, že bude zvolený kandidát opozície.
Najbližšie hlasovanie v tejto veci 17. mája rozhodne aj o jej vlastnom osude. „Uvidíme, či vláda bude potom pokračovať alebo nie“ povedala v rozhovore vo svojom paláci. Vsadila všetko na jednu kartu a veľa priateľov si tým nespravila.
V radoch koaličných strán sa ozývajú kritické pripomienky, či je voľba generálneho prokurátora natoľko dôležitá, aby bola ohrozená existencia koalície. I. Radičová použila rovnakú hrozbu aj v prípade prenájmu budovy daňového riaditeľstva v Košiciach, kde si osvojila tvrdenie opozície a požadovala odstúpenie riaditeľa. So svojím názorom ostala vo vlastnej strane osamotená a aj keď dosiahla odstúpenie riaditeľa, ten sa vzápätí stal poradca ministra financií.
Zostáva dojem, že I. Radičová tvrdo bojuje o svoju vodcovskú pozíciu a pritom prekvapuje svojich partnerov verejnými vyhláseniami, ktoré nie sú dopredu konzultované. Predsedníčka vlády získala svoju pozíciu ako protikandidátka ministra financií I. Mikloša po odstúpení predsedu strany M. Dzurindu pre finančný škandál. Keďže obidvaja naďalej sledujú svoju líniu, presadzuje sa I. Radičová prostredníctvom ultimát.
Podľa predsedu KDH a ministra dopravy možno takto konať raz, dvakrát. Viac nie. Zo svojím názorom nie je osamotený. Je si toho I.Radičová vedomá – pýta sa autor. I. Radičová odpovedá: „Áno, robím to len v situáciách, keď ide z môjho pohľadu o morálku a hodnotový systém. Nechcem byť predsedníčkou vlády, keď sú náznaky netransparentnosti v jej konaní. To nemôžem“.
Každý pozná každého, hovorí I. Radičová. Kto chce tento systém zlomiť, má rýchlo mnoho nepriateľov.
